Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 21, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoE/124/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6611204218
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6611204218.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej
a členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v exekučnej veci oprávneného
POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, právne zastúpeného
Advocate s. r. o., IČO: 36 865 141 , so sídlom Bratislava, Pribinova 25, proti povinnej B. M., nar.
XX. XX. XXXX, bytom O., F. XXXX/XD, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD.

so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 4656/11, o vymoženie
pohľadávky oprávneného vo výške 7.711,06 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Lučenec, č. k. 12Er/236/2011-51 zo dňa 19. 5. 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e .

Vo zvyšku uznesenie okresného súdu zostáva nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd námietkam povinnej proti exekúcii
a proti trovám exekúcie nevyhovel z dôvodu, že tieto boli podané oneskorene (prvý a druhý výrok) a
exekúciu zastavil (tretí výrok).

2. V odôvodnení rozhodnutia vo vzťahu k výroku o zastavení exekúcie uviedol, že

exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave
sp. zn. SR 13482/10 zo dňa 27. 2. 2011. Oprávnený a povinná uzavreli dňa 9. 3. 2010 zmluvu o úvere
a tento svoj záväzkový vzťah zabezpečili neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa 9. 3.
2010, kde povinná vystupovala ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Povinná si svoju povinnosť
vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne nesplnila, čím sa stal dlh v zmysle dohodnutých podmienok

splatný. Oprávnený vyplnil zmenku povinnej v zmysle dohody o vyplnení zmenky (nachádzajúcu sa
vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru) na sumu 7.711,06 EUR s dátumom úročenia dňa
1. 9. 2010 a táto bola povinnej predložená na zaplatenie 26. 10. 2010. Rozhodcovský súd vyhovel
žalobe oprávneného a priznal plnenie na základe predloženej zmenky. Exekučný súd vyhodnotil zmluvu
o úvere uzavretú medzi oprávneným a povinnou dňa 9. 3. 2010 (ďalej aj „Zmluva o úvere“) ako
zmluvu spotrebiteľskú pretože nebolo preukázané, že by povinná pri uzavieraní zmluvy konala v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Prvostupňový súd aplikoval aj
zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej aj „ZSÚ“) a uviedol, že dôkazné bremeno na
preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na účel zamestnania, povolania alebo podnikania úverového
dlžníka ťaží tohto, kto tvrdí takúto výnimku, teda veriteľa. V uvedenom zmysle však oprávnený svoju
dôkaznú povinnosť nesplnil, preto za situácie, keď je povinná v Zmluve o úvere označená aj ako
fyzická osoba nepodnikateľ a aj ako podnikateľ, je potrebné uplatniť výklad v súlade s § 54 ods. 2

zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Ďalej poukázal na skutočnosť,že v zmysle § 4 ods. 6 ZSÚ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy o úvere veriteľ smel prijať
od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru len ak išlo
o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky

nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého
spotrebiteľskéhoúveru.Vzhľadomkskutočnosti,žepovinnej(spotrebiteľke)bolaposkytnutásuma3.500
EUR a zmenková suma bola vyplnená na 7.711,06 EUR, je zrejmé, že nárok oprávneného uplatnený v
predmetnej exekúcii je v rozpore s citovaných ustanovení. Nakoľko je exekučným titulom rozhodcovský
rozsudok vydaný v konaní, v ktorom nebolo prihliadané na obmedzenie zmenky, exekučný súd exekúciu

podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku zastavil.

3. Proti výroku uznesenia okresného súdu o zastavení exekúcie podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol v ňom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zrušil a vec vrátil okresnému súdu ďalšie konanie. Ako dôvody podania odvolania uviedol § 205
ods. 2 písm. a), b) a f) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“).

Tvrdil, že oprávnený uzatvoril s povinnou Zmluvu o úvere, ktorá nie je zmluvou o spotrebiteľskom
úvere a ani spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko povinná vstúpila do právneho vzťahu s oprávneným
na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon podnikania. Skutočnosť,
na čo bol následne poskytnutý úver použitý, veriteľ neskúma, a to jednak preto, že je to pre neho
nepodstatná informácia, a jednak z dôvodu, že dlžník zo zmluvy takúto informačnú povinnosť voči

veriteľovi nemá. Rozhodné teda je, na aký účel bol úver dlžníkovi poskytnutý a nie aj to, či na taký
účel dlžník peňažné prostriedky použil. Oprávnený uzatváral zmluvu s povinnou ako s podnikateľkou
a takto povinnú i označil v zmluve, s tým, že pokiaľ do zmluvy uviedol aj údaje o rodnom čísle
povinnej a mieste jej trvalého bydliska, uvedené slúžilo len pre prípad potreby identifikácie povinnej,
ak by táto neskôr oprávnenie na podnikanie stratila. Povinná pred podpisom zmluvy uviedla, že je

podnikateľkou a peniaze si berie na účel výkonu podnikania. Preto je potrebné chrániť dobrú vieru
veriteľa v tom, že pri uzatváraní zmluvy o úvere s povinnou ako podnikateľkou konal. V prípade, že
by súd aj napriek vyššie uvedeným skutočnostiam považoval vzťah medzi oprávneným a povinnou
za spotrebiteľský, oprávnený v súvislosti s aplikáciou Zákona o spotrebiteľských úveroch uviedol,
že súd môže na porušenie zákonného zákazu vyhotovenia zmenky veriteľom prihliadnuť iba na

námietku dlžníka, pretože porušenie zákonného zákazu vystaviť zmenku na zabezpečenie plnenia zo
spotrebiteľskej zmluvy oprávňuje zmenkového dlžníka na uplatnenie nároku na náhradu škody iba voči
zmenkovému veriteľovi. Rozhodcovský súd teda v konaní o zmenkovej pohľadávke nemohol prihliadnuť
na neprípustnosť použitia zmenky na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľského úveru, keďže
povinná námietku náhrady škody vzniknutej v dôsledku porušenia povinností nepoužívať zmenku na

zabezpečenie dlhu zo spotrebiteľského úveru neuplatnila.

4. Povinná vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného navrhla napadnuté uznesenie
okresného súdu potvrdiť s odôvodnením, že oprávnený zneužíva zásady poctivého obchodného styku
voči spotrebiteľovi a navyše ním vymáhaná pohľadávka bola už dávnejšie povinnou uhradená. Osobitne

zdôraznila, že v ďalšom konaní bude žiadať náhradu škody i vydanie bezdôvodného obohatenia od
oprávneného.

5. Exekučné konanie v prejednávanej veci začalo dňa 8. 3. 2011 (§ 36 ods. 2 Exekučného
poriadku). Okresný súd napadnuté uznesenie vydal dňa 19. 5. 2016 s tým, že odvolaciemu súdu bola

vec predložená dňa 27. 7. 2016. Dňom 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej v texte aj „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety
ods. 2 § 470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal a napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379 a 380 CSP a bez nariadenia pojednávania
v súlade s § 385 ods. 1 (á contrario) CSP uznesenie okresného súdu vo výroku o zastavení exekúcie
podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil. V odvolaním nenapadnutej časti
(výroky, ktorými okresný súd námietkam povinnej proti exekúcii a proti trovám exekúcie nevyhovel)

zostalo uznesenie okresného súdu nedotknuté (§ 367 ods. 2 CSP).
7. Odvolací súd, vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania (§ 379 a 380 CSP), po preskúmaní
uznesenia súdu prvej inštancie, aplikujúc ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, sa v celom rozsahu stotožňujes odôvodnením napadnutého výroku uznesenia a konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah, na
podklade ktorých okresný súd rozhodol. Na zdôraznenie jeho správnosti navyše dodáva :
8. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je

podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté
na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s
dobrými mravmi alebo so zákonom.

9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

10. Podľa § 4 ods. 6 ZSÚ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy o úvere v súvislosti s
poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom.
Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského
úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške

aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných
nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou
veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku
platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

11. Súdna prax je jednotná v názore, že v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov
pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým,
či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie, bolo
vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych

predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej ako aj materiálnej (vyslovené
stanovisko je plne v súlade s názorom vysloveným v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, konkrétne uznesenie sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13. októbra 2011, sp. zn. 3 Cdo 122/2011
zo dňa 9. februára 2012). Či sa jedná o rozhodnutie formálne vykonateľné sa posudzuje z pohľadu
právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané. Z aspektu obsahových náležitostí

rozhodnutia, t.j. určitosť, zrozumiteľnosť a presnosť označenia subjektov práv a povinností, vyjadrenia
uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať sa skúma materiálna vykonateľnosť rozhodnutia.
Súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, t. j. v
každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu, a v prípade zistenia, že nie sú
splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, môže exekúciu aj bez

návrhu zastaviť. Záver o oprávnení okresného súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom
v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a nielen pred vydaním poverenia plne korešponduje so
zámerom zákonodarcu vyjadreným aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku a nielen v § 44 ods.
2 Exekučného poriadku (viď napr. § 50 alebo § 58 ods.1 Exekučného poriadku). Vyslovený právny názor
navyše zodpovedá záverom obsiahnutým v judikáte Súdneho dvora (ES) vo veci Pohotovosť C-76/10 zo

dňa 16.11.2010, kde Súdny dvor (ES) v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských
zmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť (aj bez návrhu)
posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so
spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere
považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 Smernice 93/13/EHS a v prípade kladnej odpovede je

úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s
cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou.
12. Súd prvého stupňa vzhľadom na vykonané dokazovanie vec právne posúdil tak, že daný
zmluvný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a následne
aj obšírne svoje rozhodnutie zdôvodnil. Odvolací súd poznamenáva, že vyslovené stanovisko je plne

konformné a s v súlade s početnou judikatúrou Súdneho dvora ES (napr. C-240/98 až C-244/98,
C-473/00, C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08) dotýkajúcou sa problematiky spotrebiteľského práva
a ochrany práv spotrebiteľa. Ako už správne exekučný súd uviedol, vzhľadom na označenie dlžníka
(povinnej) v predmetnej úverovej zmluve nie je ani výkladom možné ustáliť, či povinná túto zmluvu
uzatvárala ako spotrebiteľ alebo ako nespotrebiteľský subjekt v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo podnikateľskej činnosti. Uvedené nemožno bezpečne ustáliť s poukazom na „dvojaké“ označenie
povinnej v tejto zmluve tak osobnými údajmi, ktoré sú typické pre nepodnikajúcu fyzickú osobu (meno,
priezvisko, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu a trvalé bydlisko) ako aj údajmi charakterizujúcimi
fyzickú osobu podnikateľa (obchodné meno, IČO, miesto podnikania). Z uvedených údajov dokoncamožno dôjsť skôr k predpokladu, že povinná uvedenú zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ a nie ako
podnikateľ, keď údaje obsiahnuté v rámci označenia zmluvných strán, ktoré by charakterizovali povinnú
ako podnikateľa, sú voľne dostupné vo verejnej časti živnostenského registra alebo tiež z osvedčenia

o živnostenskom oprávnení. Naopak údaje charakterizujúce povinnú ako fyzickú osobu nepodnikateľa,
nie sú verejne prístupné a je ich možné zistiť napríklad z občianskeho preukazu. Zo znenia predmetnej
zmluvy je zrejmé, že verejná listina (napr. Občiansky preukaz) nebola pri uzatváraní zmluvy využitá
len na identifikáciu dotknutej fyzickej osoby, či napr. ide o tú istú osobu, ktorá predložila živnostenské
oprávnenie, ale tieto údaje boli do obsahu zmluvy priamo zahrnuté. Preto sa dá predpokladať, že dlžník

v uvedenom vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ. Na tom nemôže nič zmeniť ani tvrdenie oprávneného
prezentované v odvolaní, že údaje o rodnom čísle povinnej a mieste jej trvalého pobytu boli do zmluvy
uvádzané len pre prípad, že by povinná neskôr podnikateľskú činnosť ukončila. Preskúmaním uvedenej
zmluvy totiž odvolací súd zistil, že povinná bola svojim menom, priezviskom, miestom trvalého pobytu
a číslom občianskeho preukazu označená na prvom mieste a až nižšie nasleduje jej označenie ako
podnikateľského subjektu, čo tvrdenie oprávneného spochybňuje. Navyše, ak by oprávnený mienil

údaje, ktoré povinnú necharakterizujú ako spotrebiteľa, použiť len pre prípad, že by povinná neskôr
podnikateľskú činnosť ukončila, nemusel ich vôbec uviesť do zmluvy, ktorú s povinnou uzatváral (napr.
ich mohol so súhlasom povinnej vložiť len do svojho informačného systému, viesť ich na osobitnom
dokumente a podobne), prípadne ich mal z hľadiska určitosti a zrozumiteľnosti zmluvy uviesť tak, aby
bolo, zrejmé, že povinná vystupuje v predmetnom vzťahu ako podnikateľ a jej osobné údaje boli (s jej

súhlasom) získané na iný účel, ako pre samotné uzatvorenie zmluvy.

13. Jednoznačnú odpoveď na otázku, či má predmetná zmluva o úvere spotrebiteľský
alebo nespotrebiteľský charakter, nemožno získať ani z označenia účelu predmetnej zmluvy „na
podnikanie“, keď s poukazom na absenciu akýchkoľvek iných dôkazov, „zaškrtnutie“ uvedenej kolónky

zrejme nemožno hodnotiť inak, ako formálny pokus o vyňatie posudzovaného právneho vzťahu spod
ochranného režimu spotrebiteľského práva. Uvedené možno vyvodiť zo skutočnosti, že predmetná
zmluva o úvere má povahu značne jednostrannej adhéznej zmluvy obsahujúcej veľké množstvo
ustanovení znevýhodňujúcich dlžníka, ktorej obsah rozhodne nenasvedčuje tomu, že by jej uzatvoreniu
predchádzali rokovania typické pre uzatváranie zmlúv medzi podnikateľmi. Jej forma na predtlačenom

formulári spolu so všeobecnými zmluvnými podmienkami skôr svedčí o skutočnosti, že bola uzatváraná
bez hlbšej vzájomnej súčinnosti zmluvných strán, z postavenia zmluvne nadriadeného subjektu
voči subjektu podriadenému, t.j. z postavenia dodávateľa voči spotrebiteľovi (zmluva bola tvorená
vopred predtlačenými údajmi veriteľa, kolónkami pre vpísanie identifikačných údajov dlžníka, výšky
poskytnutého úveru, odplaty a spôsobu splácania. Všetky ostatné zmluvné dojednania boli súčasťou

Všeobecných podmienok poskytnutia úveru).

14. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (spotrebiteľský vzťah), má dôkazné
bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ, oprávnený), pričom
existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj

nespotrebiteľskýcharakterzmluvymusíbyťpreukázanýbezpečne,spôsobomnevzbudzujúcimdôvodné
pochybnosti. V opačnom prípade je potrebné uplatniť výklad v súlade s § 54 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého ustanovenia v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Oprávnenému sa napriek výzve zo strany exekučného súdu
nepodarilo preukázať skutočnosť, že povinná pri uzatváraní zmluvy o úvere konala v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, a teda že predmetná zmluva má nespotrebiteľský
charakter. Bezpečným preukázaním nemôže byť (nie je) všeobecný údaj o poskytnutí úveru na výkon
podnikania, prípadne uvedenie identifikačného čísla osoby a ani údaj o tom, pod akým číslom je
fyzická osoba zapísaná v živnostenskom registri. Takéto údaje neposkytujú odpoveď na otázku, v
akom odbore podnikania povinná vykonáva svoju podnikateľskú činnosť a akú konkrétnu súvislosť s

podnikateľskou činnosťou vôbec uzavretie zmluvy o úvere má. Iné dôkazy okrem predmetnej zmluvy
o úvere a všeobecných podmienok poskytnutia úveru však oprávnený nepredložil. Povinná na výzvu
rovnakého obsahu reagovala tak, že úver mu bol poskytnutý na osobnú potrebu. Možno teda zhrnúť, že
v exekučnom konaní použitím dôkazných prostriedkov nebolo preukázané, že by povinná pri uzatváraní
predmetnej zmluvy o úvere konala v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Naopak

vyšli najavo niektoré skutočnosti, ktoré túto hypotézu skôr vyvracajú. Za danej situácie, ako už odvolací
súd uviedol vyššie, je potrebné uplatniť výklad v súlade s § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t. j.
výklad pre spotrebiteľa priaznivejší. Preto okresný súd správne pri svojom rozhodovaní vychádzal zo
skutočnosti, že zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinnou založený zmluvou o úvere je vzťahomspotrebiteľským,čomožnovyvodiťajználezuÚstavnéhosúduSRsp.zn.I.ÚS243/07ktorýkonštatoval,
že „ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým
vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil“, t. j. v prejednávanom prípade v neprospech

oprávneného.

15. Podľa právnej úpravy platnej a účinnej od 23. 12. 2015, obsiahnutej v § 243f ods. 1, § 44 ods. 2, §
39 ods. 4, či § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, sú exekučné súdy ex offo povinné v exekučných
konaniach vedených na podklade titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky, v každom štádiu konania

skúmať, či bola spotrebiteľovi v konaní pred všeobecnými, ale aj rozhodcovskými súdmi poskytnutá taká
primeraná ochrana, aká mu ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí, teda, či
v základnom konaní bolo alebo nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie
alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor plnenia s dobrými mravmi. Z uvedených
dôvodov je oprávnený už v návrhu na vykonanie exekúcie doručenom súdnemu exekútorovi povinný
opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a preukázať ho dôkazmi,

ktoré ním tvrdené skutočnosti osvedčujú. Po dátume 23. 12. 2015 je tak povinný oprávnený urobiť (a
návrh na vykonanie exekúcie doplniť) aj v prebiehajúcich exekúciách, resp. exekučných konaniach,
ktoré začali pred dátumom 23. 12. 2015 a exekučný súd je povinný preskúmať, či je daný dôvod na
zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Ak by oprávnený v zákonom
stanovenej lehote návrh na vykonanie exekúcie vyššie popísaným spôsobom nedoplnil, exekučný súd

je povinný exekúciu zastaviť (§ 243f ods. 1, 5 a 6 Exekučného poriadku). Obdobné závery pritom
vyplývajú aj z novelizovaného ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb., ktoré bolo s účinnosťou od 23. 12. 2015
doplnené o druhú vetu a o odsek 2, v zmysle ktorých „ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť
zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa
zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy; v konaní, v

ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti
odôvodňujúce vyššie uvedené námietky, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak
jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.“ Citovaná právna úprava
pritom vychádza zo záveru, že právny inštitút zmenky je síce založený na pomerne prísnej formálnosti
zmenkovýchvzťahov,tátoformálnosťsamotnábyvšaknemalavychyľovaťprávazozmenkovéhovzťahu

plynúcevprospechjednejzozúčastnenýchstrán.Tútoskutočnosťjetrebaakcentovaťnajmäzasituácie,
kedy zmenková prax inklinuje k využívaniu zaisťovacej funkcie zmeniek vo vzťahu k spotrebiteľom
ako subjektom, od ktorých reálne nemožno očakávať hlbšie poznatky z oblasti zmenkového práva
(k uvedenému pozri napr. Nález ÚS ČR sp. zn. IV.ÚS 457/10 zo dňa 18. 7. 2013 a pod.). Z vyššie
citovanej právnej úpravy teda vyplýva, že minimálne od 23. 12. 2015 (ak nie aj skôr, vychádzajúc napr.

zo záverov spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 20. 10. 2015 uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov
SR 8/2015 pod číslom 93, v ktorom sa konštatuje, že v prípade, ak súd zistí na základe relevantných
skutočností, že zmenkou je zabezpečený spotrebiteľský vzťah, poskytne súd ochranu spotrebiteľovi
podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa) existuje v prípade, ak zaviazanosť zo zmenky

vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, povinnosť súdu ex offo prihliadať na všetky námietky,
ktoré by mohol spotrebiteľ voči vystaviteľovi zmenky, jej majiteľovi, či predošlému majiteľovi uplatniť, v
exekučnom konaní osobitne na to, či v základnom konaní bolo alebo nebolo prihliadnuté na neprijateľné
zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor plnenia s
dobrými mravmi.

16. Jedným z ustanovení, ktoré obmedzuje použitie zmenky voči spotrebiteľovi je i ust. § 4 ods.
6 ZSÚ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy o úvere, v zmysle ktorého veriteľ smie prijať od
dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o
zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky

nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru. Okresný súd teda dôvodne skúmal, či oprávnený vyplnením zmenkovej sumy na 7.711,06 EUR
postupoval v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením, pričom dospel k správnemu záveru,
že sa tak nestalo (i keď odvolací súd má výhrady k výpočtu prípustnej výšky zmenkovej sumy okresným

súdom). Preskúmaním Zmluvy o úvere, ako aj exekučného titulu, totiž bolo zistené, že oprávnený
poskytol povinnej úver vo výške 3.500 EUR, do okamihu vyplnenia zmenkovej sumy povinná neuhradila
veriteľovi žiadnu splátku úveru a zmenečná suma má byť tvorená poskytnutou sumou úveru spolu s
poplatkom za jeho poskytnutie v celkovej sume 6.864 EUR (z tohto istina úveru 3.500 EUR a poplatok zajehoposkytnutie3.364EUR),poplatkomzazasielanieupomienokvsume20EURatrovamimediačného
konania v sume 827,06 EUR. Vzhľadom na výšku nesplatenej istiny spotrebiteľského úveru k okamihu
vyplnenia zmenkovej sumy (3.500 EUR), mohla byť teda zabezpečovacia zmenka vyplnená pri súčte

nesplateného úveru a maximálne 30 % príslušenstva z tejto sumy, na sumu 4.550 EUR (3.500 EUR + 30
% z 3.500 EUR). Pokiaľ teda oprávnený vyplnil do zmenky zmenečnú sumu 7.711,06 EUR, postupoval v
priamom rozpore s § 4 ods. 6 ZSÚ a ak rozhodcovský súd vyššie uvedenú sumu aj s príslušným úrokom
oprávnenému priznal, v základom konaní nebolo na obmedzenie použitia zmenky voči spotrebiteľovi
prihliadané, čo je dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku.

17. Na dôvažok dovolací súd dodáva, že v zmysle § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa okrem prípadov, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. V danom prípade sa dohoda

o vyplnení zmenky netýkala hlavného predmetu plnenia úverovej zmluvy a ani ceny, keďže ide o
ustanovenie upravujúce zabezpečovací inštitút. Preto je možné pristúpiť k posúdeniu, či dohoda o
vyplnení zmenky bola alebo nebola individuálne dojednaná a či nespôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podľa názoru odvolacieho súdu je
možné dohodu o vyplnení zmenky, obsiahnutú v článku 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru,

vyhodnotiť ako neprijateľnú, a teda neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 a 5 Občianskeho
zákonníka. Zaradenie dohody o vyplnení zmenky do článku 14 Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru na zadnej strane zmluvy, už samo o sebe pojmovo vylučuje možnosť, že uvedená podmienka bola
so spotrebiteľom dohodnutá individuálne. Jej obsah spotrebiteľ nemohol nijako ovplyvniť a nemohol ju
ani odmietnuť bez toho, aby tým nezmaril uzatvorenie úverovej zmluvy ako celku. Pre takúto dohodu

sa spotrebiteľ ako slabšia zmluvná strana dostal do značne nevýhodného postavenia oproti veriteľovi -
oprávnenému, nakoľko dohoda o vyplnení zmenky zakladá pre veriteľa - oprávneného jeho oprávnenie
určiť výšku dlžnej sumy, ktorá sa stane zmenkovou sumou a rovnako aj dátum, od ktorého sa bude táto
sumaúročiť.Uvedenédojednanienavyšeneprimeranesťažuje(atoažnahraniciúplnéhoznemožnenia)
spotrebiteľovi výkon jeho práv na ochranu pred nekalými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľských

zmluvách, keď spotrebiteľovi ani len neumožňuje zistiť, ž čoho pozostáva veriteľom určená zmenková
suma. Tým sa spotrebiteľ dostáva do postavenie, v ktorom si nedokáže „overiť“ oprávnenosť veriteľom
požadovaného plnenia zlúčeného do jedného číselného údaju zmenkovej sumy, a naopak oprávnený
dostáva do rúk efektívny nástroj rozhodnúť, že ním požadované plnenie, ktorého výšku sám určil, je
v súlade so zmluvou o úvere, ale aj v súlade so všeobecnými právnymi predpismi, dobrými mravmi a

podobne.Právevuvedenomjemožnébadaťznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, čo plne odôvodňuje záver o neplatnosti takéhoto dojednania v zmysle
§ 53 ods. 1, ods. 4 písm. o/ a ods. 5 OZ).

18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu vo výroku o zastavení

exekúcie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 - 423 CSP pripúšťa

(§ 419 CSP), v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( §
427 ods. 2 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), intervenient,
ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP (§ 425 CSP)
a prokurátor, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa ods. 1 § 429 CSP neplatí za podmienok

ustanovených v ods. 2 § 429 CSP.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).