Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Friday, July 16, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/259/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5315208907
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5315208907.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej

a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v právnom spore žalobcu: Ing. I.
D., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. G. XXXX/XX, C., zastúpeného splnomocneným zástupcom PROSMAN
A PAVLOVIČ, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, proti
žalovaným: 1/ COOP Jednota Čadca, spotrebné družstvo, so sídlom Palárikova 87, Čadca, zastúpená
splnomocneným zástupcom JUDr. Milanom Vysockým, advokátom so sídlom R. XXX, Q., 2/ Obec Nová
Bystrica, so sídlom Nová Bystrica, IČO: 00 314 145, zastúpená splnomocneným zástupcom STEHURA
& partners, v. o. s., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, Čadca, IČO: 47 246 863, o zaplatenie 2.316,17 eur

s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 4C/277/2015-298 zo
dňa 31. mája 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku III. zrušuje.

II. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch I. a II. vo vzťahu k žalovanému 1/ potvrdzuje.

III. Žalovaný 1/ má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

IV. Vo vzťahu k žalovanej 2/ rozsudok okresného súdu vo výroku I. a II. mení tak, že žalovaná 2/ je
povinná zaplatiť žalobcovi 2.316,17 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 09. 01.
2016 do zaplatenia, všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žalobca má voči žalovanej 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Čadca rozsudkom č. k. 4C/277/2015-298 zo dňa 31. 05. 2018 žalobu žalobcu voči
žalovaným 1/, 2/ v celom rozsahu zamietol (výrok I.), žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovaným 1/,

2/ trovy konania, každému v rozsahu 100 % (výrok II.) a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej
republike na účet Okresného súdu Čadca titulom trov preddavkovaných štátom sumu 13,20 eur v lehote
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.).
V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovaným 1/, 2/ zaplatenia sumy
2.316,17 eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby do
zaplatenia, titulom náhrady za bolesť v celkovej výške 1.648,- eur, straty na zárobku vo výške 633,26
eur, účelných nákladov spojených s liečením - nákladov na pohonné hmoty vo výške 19,91 eur a

nákladov za vyhotovenie lekárskeho posudku vo výške 15,- eur na tom skutkovom základe, že dňa
12. 01. 2015 okolo 13:30 hod. spadol na prístupovom chodníku k predajni žalovaného 1/, na parcele
vo vlastníctve žalovaného 2/, v dôsledku pošmyknutia sa na neupravenom, zľadovatenom chodníku, v
dôsledku čoho utrpel zlomeninu tela ramennej kosti. Žalobou si uplatnil nárok voči žalovanému 1/ akovlastníkovi nehnuteľnosti, ktorý zodpovedá za úpravu priľahlých chodníkov a voči žalovanému 2/, ktorý
zodpovedá za správu a údržbu týchto chodníkov (§ 9 ods. 2, 3, 4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných
komunikáciách (cestný zákon) a § 12 ods. 5 vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o

pozemných komunikáciách (cestný zákon)), podporne poukázal aj na prevenčnú povinnosť podľa § 415
Občianskeho zákonníka.
Súd, citujúc ust. § 420 ods. 1 až 3, § 438 ods. 1, 2, § 441, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalobu
žalobcu zamietol.
Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca utrpel úraz, teda že mu vznikla

škoda na zdraví, ktorá skutočnosť nebola sporná ani medzi stranami konania. Nebol sporný ani dátum
úrazu 12. 01. 2015, ktorý vyplýva z evidencie záchrannej služby a lekárskych správ. Spornou bola
aktívnalegitimáciažalobcuapasívnalegitimáciažalovaných1/,2/.Podľazáverusúdužalobcaneuniesol
dôkazné bremeno na preukázanie svojej aktívnej legitimácie. Žalobca bol v čase úrazu v pracovnom
pomere u svojej manželky, v pracovnom pomere u manželky žalobcu bol aj jediný svedok úrazu -
svedok H.. Uvedený svedok v čase úrazu v služobnom vozidle zamestnávateľky - manželky žalobcu

- realizoval rozvoz tovaru, teda používal vozidlo na výkon pracovných povinností v rámci pracovnej
doby. Žalobca v čase úrazu, tiež v pracovnom pomere u svojej manželky, sedel v služobnom vozidle
počas realizácie rozvozu tovaru v prospech spoločnej zamestnávateľky. Tvrdenú dovolenku žalobca
nepreukázal, nepreukázal kto a v akej výške mu dovolenku preplatil, nepredložil pracovnú zmluvu,
pracovnú náplň, nepreukázal kto vyplatil nemocenské dávky za úraz, ani iné dôkazy. Žalobca neuviedol

meno osoby, u ktorej si chcel v daný deň kúpiť model lietadla, nekonkretizoval mená, priezviská, adresy
zákazníkov, ktorým svedok H. rozvážal tovar, aby si žalovaní výsluchom svedkov mohli overiť, či žalobca
sedel v čase úrazu vo vozidle a či sa úraz stal pri plnení pracovných úloh a na ktorom mieste. Pokiaľ ide
o miesto úrazu, súd ustálil, že skutočnosť, že úraz bol hlásený v katastrálnom území T. H. nedokazuje
zároveň, že k úrazu v katastri T. H. aj došlo. K úrazu mohlo dôjsť aj v katastroch iných obcí, v ktorých

mali zastávky a nahlásený mohol byť v katastri T. H.. Vierohodnosť tvrdení svedka H. v tomto smere
považoval súd za ovplyvnenú, nakoľko svedok je v pracovnom pomere u manželky žalobcu, keď svedka
H. žalobca nahlásil až dodatočne. Pri prijatí tohto záveru súd vychádzal aj zo skutočnosti, že vozidlo
malobyťužo13:42hod.vpohybemimokatastraT.H.,kýmfotografiezmiestatvrdenéhoúrazumajúčas
13:43 hod., 13:44 hod. Svedkyne, ktoré mali žalobcovi poskytnúť pomoc, tvrdenie žalobcu nepotvrdili,

uviedli, že ho nevideli spadnúť, nevideli úraz, neposkytovali mu prvú pomoc.
S poukazom na ust. § 195 ods. 1 Zákonníka práce súd dospel k záveru, že v čase pracovného úrazu bol
žalobca v pracovnom pomere u svojej manželky spolu so svedkom H. a nevylúčil, že k úrazu nedošlo pri
plnení pracovných úloh - rozvoze tovaru. Z toho dôvodu nevylúčil, že v spore o náhradu škody na zdraví
je pasívne legitimovaný v nadväznosti na § 195 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ a nie žalovaní

1/, 2/. Zároveň po tom, čo by zamestnávateľ - manželka žalobcu - zaplatila škodu na zdraví, následne
by mala právo ako aktívne legitimovaný subjekt vymáhať škodu od žalovaných 1/, 2/ a preukazovať, že
ku škode na zdraví u jej zamestnanca - žalobcu - došlo v príčinnej súvislosti s porušením povinností na
strane žalovaných 1/, 2/ v nadväznosti na § 420 Občianskeho zákonníka.
Vychádzajúc z uvedených zistení žalobca podľa súdu nepreukázal ani pasívnu legitimáciu žalovaných

1/, 2/, keď k úrazu mohlo dôjsť aj v iných lokalitách než v Novej Bystrici, čo žalovaní 1/, 2/ namietali.
Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že sa úraz nestal v katastri obcí Kysucké Nové Mesto, Radoľa,
Krásno nad Kysucou, Zborov nad Bystricou, Stará Bystrica. Miesto tvrdeného úrazu zároveň predstavujú
3 pozemky, teda 3 pasívne legitimované subjekty - žalovaní 1/, 2/ a tretí subjekt, ktorý nie je žalovaným
subjektom. Lokalizovať miesto úrazu na obhliadke za prítomnosti svedka je odborná geodetická otázka.

Označené miesto pádu na fotografii neznamená presnú definíciu, či ide o pozemok žalovaného 2/,
alebo prístup pre žalovaného 1/. Bez odborného vyhodnotenia znalcom - geodetom súd nemá právo
posúdiť odbornú otázku - komu prináleží pozemok označený žalobcom a svedkom ako miesto vzniku
úrazu. Nenavrhnutím tohto dôkazu žalobca neuniesol dôkazné bremeno na lokalizáciu miesta pádu a na
preukázanie pasívnej legitimácie žalovaných 1/, 2/. Pokiaľ ide o pád žalobcu, súd zároveň konštatoval,

že jeho pád nikto nevidel, okrem svedka H., ktorého však považoval za zaujatého. Z uvedeného dôvodu
súd žalobu žalobcu voči žalovaným 1/, 2/ v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2, § 263 ods. 1 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „C. s. p.“) a žalovaným 1/, 2/, ktorí boli v celom rozsahu úspešnou stranou konania,
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Súd podľa § 259 C. s. p. zároveň zaviazal žalobcu ako neúspešnú stranu konania nahradiť Slovenskej
republike titulom trov preddavkovaných štátom sumu 13,20 eur za použitie osobného motorového
vozidla na obhliadku na mieste samom dňa 10. 08. 2016.2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) C. s. p. odvolanie,
ktorým sa domáhal jeho zmeny spočívajúcej vo vyhovení žalobe.
Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena vo vzťahu k svojej aktívnej

vecnej legitimácii, ktorý súd založil na zistení, že v čase úrazu bol v pracovnom pomere u svojej
manželky, sedel v jej vozidle, na ktorom svedok M. H. vykonával rozvoz tovaru. Z dôvodu, že tento
svedokboltiežvpracovnompomereujehomanželky,považovalsúdtohtosvedkazároveňzazaujatého.
Podľa súdu prvej inštancie jeho úraz zo dňa 12. 01. 2015 možno považovať za úraz pracovný, ktorý
utrpel pri plnení pracovných úloh.

Žalobca nesúhlasil so záverom súdu, že úraz, ktorý utrpel, je pracovným úrazom, za ktorý objektívne
zodpovedá jeho zamestnávateľ. Pokiaľ mu súd v tejto súvislosti vytýkal, že nepredložil pracovnú zmluvu,
pracovnú náplň, dôkazy na preukázanie toho, kto mu vyplatil nemocenské dávky, dovolenkový lístok ani
iné dôkazy, uvedené nepredložil z dôvodu, že ani jedna zo žalovaných strán v konaní netvrdila, že jeho
úraz je pracovným úrazom, resp. nenamietali, že v deň úrazu nečerpal v práci dovolenku, ale riadne si
plnil pracovné úlohy, a preto by mal za jeho úraz objektívne zodpovedať zamestnávateľ.

Žalovaní až na pojednávaní dňa 31. 05. 2018 prvýkrát namietli popri ich pasívnej vecnej legitimácii v
konaníajjehoaktívnuvecnúlegitimáciu,avšakajtolensodôvodnením,žebolvčaseúrazuvpracovnom
pomere. Skutočnosť, že v deň úrazu bol zamestnaný však automaticky nezakladá zodpovednosť
zamestnávateľa za akýkoľvek úraz, ktorý jeho zamestnanec počas jeho života utrpí. Ak by žalovaní v
konaní aj namietali, že jeho úraz považujú za úraz pracovný, mali práve žalovaní povinnosť toto svoje

tvrdenie preukázať.
Namietal tiež tvrdenie súdu o zaujatosti svedka M. H., ktorý záver súd odvodil zo skutočnosti, že
svedok bol v čase úrazu v pracovnom pomere u jeho manželky. Pri posúdení výpovede svedka, spolu s
ďalšími dôkazmi, ktoré boli v konaní vykonané, je evidentné, že svedok vypovedal pravdivo o všetkých
okolnostiach za akých došlo k úrazu. Ak súd považuje svedka H. za zaujatého z dôvodu, že je v

pracovnom pomere u jeho manželky, rovnako by mal považovať za zaujaté i svedkyne D. a I., ktoré sú
v pracovnom pomere so žalovaným 1/ a svedka H., ktorý je v pracovnom pomere u žalovaného 2/.
V ďalšom uviedol, že súd prvej inštancie mu v napadnutom rozhodnutí vytýkal, že neoznačil mená,
priezviská a adresy zákazníkov, ktorým svedok H. v deň úrazu rozvážal tovar. Týmito informáciami
však nedisponoval a nemal dôvod ich od svojho zamestnávateľa zabezpečovať, nakoľko z vykonaného

dokazovania vyplynulo, že jediným priamym svedkom jeho úrazu bol M. H., preto výsluch akejkoľvek inej
osoby na preukázanie miesta jeho úrazu by bol zbytočný. Ak žalovaní považovali za potrebné vypočuť
zákazníkov, ktorým svedok H. dňa 12. 01. 2015 rozvážal tovar, mohli súdu predniesť návrh na doplnenie
dokazovania dopytom na zamestnávateľa svedka, k čomu však zo strany žalovaných nedošlo.
K času uvedeným na fotografiách predložených v konaní, ktoré zachytávajú schodnosť miesta pádu a

mali byť vyhotovené o 13:43 hod. a 13:44 hod., pričom zo záznamu jázd vyplýva, že motorové vozidlo, v
ktorom sedel, sa dalo z miesta úrazu do pohybu v čase o 13:42 hod. uviedol, že k časovej odchýlke došlo
nastavením času v mobilnom telefóne, ktorým bol stav miesta jeho pádu vyfotografovaný. Ide pritom
iba o rozdiel 1 minúty a 2 minút, nie o rozdiel niekoľkých hodín, ktoré by vzbudzovali zjavnú nedôveru
k tomuto dôkazu. Dôvod tejto minimálnej časovej odchýlky pritom vysvetlil vo svojom podaní zo dňa

30. 04. 2018, napriek tomu sa súd s týmto zdôvodnením nijakým spôsobom v napadnutom rozhodnutí
nevysporiadal
Žalobca nesúhlasil ani so záverom súdu o nepreukázaní pasívnej vecnej legitimácie žalovaných, ktorý
záver súd založil na tom, že skutočnosť, že vozidlo, v ktorom sedel na mieste spolujazdca, sa v čase o
13:27 hod. nachádzalo v Obci Nová Bystrica, kedy bol úraz aj hlásený na operačné stredisko záchrannej

služby ešte neznamená, že k jeho úrazu došlo aj reálne v Obci Nová Bystrica.
K záveru súdu o nepreukázaní pasívnej vecnej legitimácie žalovaných, založenom na nevznesení
procesného návrhu na znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézie a kartografie z dôvodu, že
miesto tvrdeného úrazu predstavujú tri pozemky, a teda lokalizácia miesta úrazu je odborná geodetická
otázka, uviedol, že súdu prvej inštancie podaním zo dňa 30. 04. 2018 oznámil, že návrh na vykonanie

znaleckého dokazovania znalcom z odboru geodézie a kartografie nepodá, nakoľko takéto dokazovanie
považuje za nedôvodné. Nesúhlasil s názorom súdu, že označenie miesta pádu je otázkou odbornou.
Svedok H. a aj on označili miesto kde došlo k úrazu a žalovaní sa následne vyjadrili komu patrí pozemok
a kto vykonáva správu tohto pozemku - žalovaný 2/. Medzi stranami nie je sporná skutočnosť komu
patrí pozemok, na ktorom sa v čase pojednávania na mieste samom nachádzala kaluž vody, ktorú on a

svedok H. označili ako miesto pádu a kto vykonáva jeho správu. Miesto, na ktorom došlo k vzniku jeho
úrazu, a tým k poškodeniu jeho zdravia, je podľa jeho názoru nepochybne určené tak, že sa jedná o
pozemok v k. ú. T. H. na parc. č. 4891/1 vlastnícky patriacom žalovanému 2/.3. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu vo vzťahu k nemu
ako vecne správny potvrdiť.
Súd prvej inštancie podľa neho správne zistil skutkový stav, správne aplikoval a interpretoval príslušnú

hmotnoprávnu normu na zistený skutkový stav a jeho rozhodnutie bolo vydané v súlade s príslušnými
ustanoveniami procesného práva. Poukázal na všetky jeho vyjadrenia a písomné podania, ktoré doručil
súdu v priebehu konania. Uviedol, že od začiatku konania popieral svoju pasívnu vecnú legitimáciu v
konaní. Žalobca v podanom odvolaní vysvetľuje, že podal žalobu aj voči nemu, nakoľko v čase podania
žaloby nedisponoval informáciou, či miesto, na ktorom sa stal jeho úraz, je v správe žalovaného 1/ alebo

žalovanej 2/. Žalobca tak dal najavo, že žalobu voči nemu podal len z opatrnosti, pričom nedisponoval
dôkazmi, ktoré by preukazovali jeho pasívnu vecnú legitimáciu v čase pred podaním žaloby a takéto
dôkazy nepredložil, ani neboli vykonané v štádiu po podaní žaloby. Zamietnutie žaloby voči nemu z
dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v konaní je tak zákonné.

4. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného 1/ (v tzv. replike) zotrval na dôvodoch odvolania, ako aj

vyjadreniach prezentovaných v priebehu konania.

5. Žalovaná 2/ sa k odvolaniu žalobcu, ani k následným podaniam žalovaného 1/ a žalobcu nevyjadrila.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou

stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a po zopakovaní dokazovania na nariadenom
pojednávanípredodvolacímsúdomvzmysle§384ods.1C.s.p.výsluchomžalobcu,svedkovM.H.,Z.I.
aI.H.aoboznámenímlistinnýchdôkazov,atoprehľadomvybranýchklimatologickýchúdajovzaobdobie

od 10. 01. 2015 do 12. 01. 2015 pre lokalitu Nová Bystrica, lekárskym posudkom o bolestnom a sťažení
spoločenského uplatnenia, dokladom o úhrade faktúry č. 0024, lekárskymi správami o zdravotnom stave
žalobcu, záznamom o hodnotení zdravotného stavu rýchlou zdravotnou službou, rozhodnutím Sociálnej
poisťovne, pobočka Považská Bystrica, potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti, záznamom
jázd, osvedčením o evidencii motorového vozidla ŠPZ: PU531AT, odpoveďou Operačného strediska

záchrannej zdravotnej služby SR, fotografiami predloženými žalobcom, prehľadom pohybu vozidla a
grafickým záznamom pohybu vozidla Citroen Jumper, potvrdením JC Media s. r. o., rozpisom hovorov
používateľa U. D., internetovou stránkou žalovanej 2/, faktúrou za mobilné služby vystavenej U. H.,
potvrdením knihy jázd spoločnosťou Commander Systems, s. r. o., Bratislava, zápisnicou Okresného
súdu Čadca o pojednávaní na mieste samom zo dňa 10. 08. 2016, vrátane vyhotovených obrazových

snímok, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, XXX a XXX, kat. úz. T. H., kópiou katastrálnej mapy, k. ú.
T. H. a rozsudok okresného súdu vo vzťahu k žalovanému 1/ vo výrokoch I. a II. podľa § 387 C. s. p.
ako vecne správny potvrdil a vo vzťahu k žalovanej 2/ podľa § 388 v spojení s § 390 C. s. p. zmenil a
žalobe žalobcu vo vzťahu k žalovanej 2/ vyhovel. Vo výroku III. odvolací súd rozsudok okresného súdu
podľa § 391 v spojení s § 389 ods. 1 psím. d) C. s. p. zrušil.

7. V preskúmavanom spore sa žalobca podanou žalobou domáha voči žalovaným 1/, 2/ náhrady škody
pozostávajúcej z náhrady za bolesť vo výške 1.648,- eur, náhrady straty na zárobku vo výške 633,26
eur, náhrady nákladov spojených s liečením vo výške 19,91 eur a náhrady nákladov za vyhotovenie
lekárskeho posudku vo výške 15,- eur. Škodu si uplatnil v súvislosti s úrazom, ktorý utrpel dňa 12. 01.

2015 okolo 13:30 hod. na zľadovatenom a zasneženom prístupovom chodníku k predajni žalovaného
1/, ktorý sa nachádza na pozemku, C-KN parcele č. 4891/1 v k. ú. T. H. vo vlastníctve žalovaného 2/,
ktorý nebol odhrnutý a posypaný, v dôsledku čoho došlo k jeho pošmyknutiu a pádu. Následkom pádu
utrpel zlomeninu tela ramennej kosti.

8. Žalovaný 1/ nárok žalobcu v priebehu celého konania neuznal, namietajúc, že zo žaloby žalobcu
nevyplýva žiadne porušenie právnej povinnosti žalovaného 1/, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti
so vznikom škody žalobcu. Žalovanému 1/ nebolo známe, že by žalobca spadol pred predajňou na
chodníku, ktorý je prístupovým chodníkom k predajni, nie je zrejmé kde presne malo dôjsť k úrazu
žalobcu a za akých okolností, resp. pri akej činnosti. Poukázal tiež na to, že zimná údržba bola riadne

zabezpečená.

9. Žalovaná 2/ nárok žalobcu rovnako neuznala. Podľa žalovanej 2/ bol chodník riadne a včas
udržiavaný, priechodný, bez ľadu a poľadovice. Žalobca bližšie neuviedol a nepreukázal ako a kdepresne nemala odstrániť závady z chodníka, absentuje príčinná súvislosť medzi vzniknutou ujmou a
údajným porušením povinnosti, ako aj zavinenie. Podľa žalovanej 2/ sám žalobca porušil generálnu
prevenčnú povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka.

10. Okresný súd o žalobe žalobcu prvýkrát rozhodol rozsudkom zo dňa 09. 03. 2017, ktorým žalobu
žalobcu zamietol pre neunesenie dôkazného bremena a nepreukázanie pasívnej legitimácie žalovaných
1/, 2/, nakoľko žalobca ako miesto úrazu označil parcelu KN-C č. 4891/1, k. ú. T. H., pričom zľadovatená
plocha nebola v mieste prístupového chodníka k budove patriacej žalovanému 1/. Žalobca zároveň

neniesol dôkazné bremeno, že by k úrazu došlo pred budovou vo vlastníctve žalovaného 1/, eventuálne
na parcele KN-C č. 4891/1 vo vlastníctve žalovaného 2/. Z vyjadrenia Operačného strediska záchrannej
zdravotnej služby a správy spoločnosti Commander systems, s. r. o., zároveň súd vyvodil, že k úrazu
nemohlo dôjsť v Novej Bystrici, keď úraz bol nahlásený záchrannej zdravotnej službe o 13:27 hod., zatiaľ
čo motorové vozidlo žalobcu do Novej Bystrice dorazilo až o 13:42 hod., čo vylučuje zodpovednosť
žalovaných 1/, 2/. Na základe odvolania žalobcu odvolací súd uznesením č. k. 8Co/219/2017-214 zo

dňa 27. 10. 2017 rozsudok okresného zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, majúc
zato, že okresný súd založil svoj záver o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaných na nesprávnom
skutkovom zistení, a to že k úrazu žalobcu podľa prehľadu jázd jeho motorového vozidla muselo dôjsť
mimo územia obce Nová Bystrica, ktorá skutočnosť vylučuje zodpovednosť žalovaných za úraz žalobcu,
pričom poukázal i na to, že žalovaní v podstate ani nenamietali, že by k úrazu žalobcu v katastri

obce Nová Bystrica nedošlo. Odvolací súd konštatoval, že okresný súd nesprávne vyhodnotil listiny
predložené spoločnosťou Commander systems, s. r. o., z ktorých možno vyvodiť, že motorové vozidlo
žalobcu sa nachádzalo dňa 12. 01. 2015 v katastri Nová Bystrica v čase od 13:24 hod. do 13:42 hod. a
nievčaseod13:42hod.do14:05hod.,akotouviedolokresnýsúdvodôvodnenínapadnutéhorozsudku.
Odvolací súd preto uložil okresnému súdu opätovne vyhodnotiť listiny spoločnosti Commander systems,

s. r. o., v spojení s potvrdením operačného strediska zdravotníckej záchrannej služby a po ustálení, že k
pádu žalobcu došlo v katastri obce Nová Bystrica ustáli miesto pádu žalobcu a ustáli, či k pádu žalobcu
došlo na pozemku, ktorého správa, údržba, resp. schodnosť patrí do kompetencie žalovaného 1/ alebo
žalovaného 2/. Okresný súd po vrátení veci odvolacím súdom vyzval strany sporu, aby nahliadli do spisu
a produkovali dôkazy k tomu, či k pádu došlo v katastri obce Nová Bystrica. Po zopakovaní dokazovania

listinnými dôkazmi následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, ktorým žalobu žalobcu zamietol z
dôvodu neunesenia dôkazného bremena vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii žalobcu, ako aj pasívnej
vecnej legitimácii žalovaných.

11. Odvolací súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o dôvodnosti žaloby žalobcu

voči žalovanej 2/, ktorá za úraz žalobcu zodpovedá podľa § 420 Občianskeho zákonníka ako vlastník
a správca pozemku, na ktorom k pádu žalobcu došlo.

12. Odvolací súd mal z vykonaného dokazovania - záznamu o zhodnotení zdravotného stavu osoby
zo dňa 12. 01. 2015 a prepúšťacej správy z Fakultnej nemocnice s poliklinikou Žilina zo dňa 15. 01.

2015 - preukázané, že žalobca dňa 12. 01. 2015 utrpel úraz - zlomeninu ramennej kosti. Vznik zranenia
žalobcu dňa 12. 01. 2015 v dôsledku úrazu nebolo medzi stranami sporné. Spornou otázkou bolo kde
k úrazu žalobcu došlo (či k tomuto došlo pred predajňou žalovaného 1/ na pozemku žalovaného 2/) a
kto za túto škodu, úraz zodpovedá.

13. Odvolací súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že k úrazu žalobcu došlo
v obci Nová Bystrica na pozemku nachádzajúcom sa pred predajňou žalovaného 1/, ktorý pozemok
je využívaný ako prístup do predajne žalovaného 1/, ale aj do iných predajní nachádzajúcich sa v tej
istej budove, ako uviedol žalobca. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení navrhol výsluch svedka - M.
H., ktorý svedok potvrdil skutočnosti uvádzané žalobcom, a to tak ohľadne miesta pádu, ako i stavu

pozemku, na ktorom k pádu došlo z hľadiska jeho schodnosti, keď potvrdil, že k pádu žalobcu došlo na
ľade a snehu, ktorý sa na danom mieste nachádzal. Žalobca označil miesto pádu na fotografiách, ktoré
sú obsahom spisu, na pojednávaní vykonanom okresným súdom na mieste samom (ako je to zrejmé zo
zápisnice z pojednávania zo dňa 10. 08. 2016) i na katastrálnej mape vyhotovenej z internetovej stránky
https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/kataster predloženej žalobcovi na odvolacom súde. Uvedené

bolo v súlade s výpoveďou svedka M. H., ktorý rovnako označil miesto pádu na pojednávaní na mieste
samom a opísal okolnosti pádu žalobcu. I keď svedok pri svojom výsluchu na odvolacom súde už
nevedel bližšie uviesť okolnosti úrazu žalobcu vzhľadom na odstup času, po prečítaní jeho výpovede
na okresnom súde svedok uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava svojej výpovede pred okresnýmsúdom, nakoľko v tom čase si to lepšie pamätal. Odvolací súd nemal dôvod výpovedi svedka neveriť
len z toho dôvodu, že na odvolacom súde si okolnosti úrazu nepamätal a vychádzal z výpovede svedka
uskutočnenej pred okresným súdom. Miesto pádu pred COOP Jednota Nová Bystrica je uvedené aj

v oznámení Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby Slovenskej republiky zo dňa 18. 03.
2016, z ktorého vyplýva, že dňa 12. 01. 2015 operačné stredisko prijalo na linku tiesňového volania
hovor o 13:27:11 hod., ktorým bol oznámený pád I. D., nar. XXXX, na ľade pred COOP Jednota
Nová Bystrica. Z prehľadu pohybu motorového vozidla, ktorým sa žalobca viezol, vyplýva, že motorové
vozidlo v čase od 13:24 hod. do 13:42 hod. stálo v obci Nová Bystrica. Žalovaní v priebehu konania

síce spochybnili fotografie predložené žalobcom, zachytávajúce žalobcom označené miesto pádu a
záznam pohybu vozidla, v ktorom sa žalobca mal v daný deň viezť, na čo však žalobca následne
predložil fotografie miesta s vyznačením podrobností o mieste a čase ich vyhotovenia a potvrdenie
spoločnosti JC Media, s. r. o., Dubnica nad Váhom o vytlačení fotografií v štyroch kópiách s EXIF
kódom daných fotografií a potvrdenie spoločnosti Commander Systems, s. r. o., Bratislava o tom, že
údaje uvedené v knihe jázd pre firmu Ing. U. D. - TAMA za vozidlo Citroen Jumper s ŠPZ: PU 385BC

za obdobie 12. 01. 2015 sú zaznamenané podľa polohy v reálnom čase, preto potvrdzujú správnosť
údajov, ktoré GPS jednotka zaznamenala a potvrdili, že údaje o kilometroch a polohe sa v systéme
Commander zmeniť nedajú. Súčasťou vyjadrenia je grafický záznam jazdy daného vozidla a prehľad
údajov jázd. Samotnú skutočnosť, že uvedené vyjadrenie podala súkromná osoba (spoločnosť) pritom
odvolací súd nepovažuje za spôsobilú vyvolať pochybnosti o vyhlásení spoločnosti o správnosti údajov

zaznamenaných GPS jednotkou vo vozidle a nemožnosti zmeny týchto údajov. Výskyt žalobcu v danom
čase pred predajňou žalovaného 1/ v Novej Bystrici (v Novej Bystrici malo vozidlo len jednu zastávku)
potvrdila vo svojej výpovedi pred okresným súdom i svedkyňa I. D., ktorej výpoveď odvolací súd
oboznámil v rámci oboznámenia zápisnice z pojednávania na okresnom súde podľa § 205 C. s. p.,
vzhľadom na to, že svedkyňa sa zo zdravotných dôvodov nemohla na pojednávanie na odvolacom súde

dostaviť, z ktorého dôvodu žalovaný 1/, ktorý výsluch svedkyne navrhoval, od svojho návrhu upustil.

14. Pokiaľ žalovaní v priebehu konania poukazovali na skutočnosť, že žalobca sa počas dňa 12. 05.
2015 (pred zastavením v Novej Bystrici) zastavil na viacerých miestach, do ktorých svedok M. H.
realizoval rozvoz, možno len ťažko uveriť, že by žalobca utrpel zranenie napr. v Starej Bystrici (kde

motorové vozidlo, v ktorom sa žalobca viezol, malo poslednú zastávku pred zastávkou v Novej Bystrici)
a so zranením pokračoval v ceste. Pokiaľ žalovaná 2/ namietala miesto pádu s poukazom na záznam
o zhodnotení zdravotného stavu osoby rýchlou zdravotnou službou, z ktorého vyplýva, že tento bol
zhodnotený na parkovisku v Zborove, z oznámenia Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby
SR vyplýva, že úraz bol nahlásený o 13:27:11 hod. (v ktorom čase sa motorové vozidlo, v ktorom

sa žalobca viezol nachádzalo v obci Nová Bystrica) s tým, že k tomuto došlo pred COOP Jednota
Nová Bystrica, následne o 14:01:58 hod. bolo operačnému stredisku hlásené, že pacienta vezú oproti
záchranke s tým, že už sú v Starej Bystrici pri kostole. Následne k prevzatiu pacienta rýchlou zdravotnou
službou došlo o 14:12 hod. v Zborove nad Bystricou. Námietka žalovanej 2/, že k úrazu nemohlo
dôjsť v obci Nová Bystrica s poukazom na skutočnosť, že žalobcu prevzala rýchla zdravotná služba na

parkovisku v Zborove nad Bystricou preto neobstojí.

15. Vychádzajúc z vykonaných dôkazov potom odvolací súd, hodnotiac tieto samostatne, ale i vo
vzájomnej súvislosti, nemal pochybnosti o tom, že k pádu žalobcu došlo na pozemku C-KN parc. č.
4891/1, k. ú. T. H. vo vlastníctve žalovanej 2/. Vlastníctvo uvedenej parcely vyplýva jednak z listu

vlastníctva č. XXX, kat. úz. T. H. a uvedenú skutočnosť - vlastníctvo pozemku, ktorý žalobca označil ako
miesto pádu potvrdila i žalovaná 2/. Uvedenú skutočnosť opakovane uviedol i žalovaný 1/. Odvolací súd
sa v tomto smere nestotožňuje so záverom okresného súdu, že ide o odbornú otázku, keď vlastníctvo
pozemku, na ktorom došlo k pádu žalobcu podľa miesta označeného žalobcom a svedkom H. nebolo
medzi stranami následne sporné.

16. V nadväznosti na záver okresného súdu, že žalovaný nepreukázal, že k úrazu žalobcu nedošlo na
inom mieste, odvolací súd uvádza, že pokiaľ žalovaní mali za to, že k úrazu žalobcu došlo, resp. mohlo
dôjsťnainommieste,dôkaznébremenovtomtosmerezaťažovaloprávežalovaných,niežalobcu.Pokiaľ
totiž žalobca tvrdil, že sa mu úraz stal v Novej Bystrici, zaťažovalo ho dôkazné bremeno vo vzťahu k

tomuto tvrdeniu, nie vo vzťahu k tomu, kde k úrazu nedošlo.

17. Odvolací súd mal tiež preukázané, že na pozemku, na ktorom došlo k pádu žalobcu, bol ľad a
sneh, čo potvrdil nielen žalobca, ale aj svedok M. H.. Z prehľadu vybraných klimatologických údajov zaobdobie od 10. 01. 2015 do 12. 01. 2015 pre lokalitu Nová Bystrica Slovenského hydrometeorologického
ústavu, Regionálne stredisko Banská Bystrica vyplýva, že v danej lokalite dňa 12. 01. 2015 sa
vyskytovalo sneženie v prehánkach s výškou novej snehovej pokrývky 1 cm, výškou celkovej snehovej

pokrývky 11 cm. Teplota vzduchu 2 m nad úrovňou terénu o 07:00 hod. bola zaznamenaná mínus
1,6 ?, o 14:00 hod. mínus 0,3 ?. V predchádzajúcich dňoch, dňa 10. 01. 2016 bol v danej lokalite
zaznamenaný dážď s úhrnom zrážok 14,4 mm, výška celkovej snehovej pokrývky 15 cm, teploty od
0,6 ? o 07:00 hod. ráno do 5,4 ? o 21:00 hod. večer, dňa 11. 01. 2016 bolo zaznamenané sneženie
s výškou novej snehovej pokrývky 5 cm, výška celkovej snehovej pokrývky 8 cm, s teplotami od

mínus 0,7 ? ráno o 07:00 hod. do mínus 1,4 ? večer o 21:00 hod. Uvedené zodpovedá i fotografiám
predloženýmžalobcom,zachytávajúcimmiestopádužalobcu.Zvýpovedežalobcuvyplýva,žefotografie
boli vyhotovené mobilným telefónom žalobcu, uvedené potvrdil i svedok H.. Pokiaľ žalovaní poukazovali
na čas vyhotovenia fotografií (13:43 hod. a 13:44 hod.), z ktorého vyplýva, že tieto mali byť vyhotovené
v čase, keď už bolo motorové vozidlo so žalobcom na ceste z Novej Bystrice, odvolací súd akceptoval
vysvetlenie žalobcu, že k posunu času mohlo dôjsť vzhľadom na nastavenie času na zariadení, ktorým

boli obrazové záznamy vyhotovené, keď k vyhotoveniu fotografií malo prísť dodatočne po naštartovaní
vozidla pri odchode z miesta úrazu. Údaj o tom, že došlo k pádu na ľade a snehu bolo pritom uvedené i
bezprostredne pri ohlásení úrazu pri volaní na tiesňovú linku a pri prevzatí žalobcu rýchlou zdravotnou
službou. Z výpovedí svedka I. H. a Z. I. vyplýva, že i keď žalovaná 2/ udržiavala v zimnom období
prístupovú cestu k predajni žalovaného 1/, uvedený pozemok bol upravovaný len čiastočne, pričom z

ich výpovede vyplýva, že miesto pádu žalobcu odhrnuté nebolo. Svedok H. uviedol, že odhŕňa len časť
pozemku od schodov do predajne žalovaného 1/ kolmo na cestu a 2 m smerom k žltej budove, pričom
z fotografií v spise je zrejmé, že k pádu žalobcu malo dôjsť mimo tento priestor. Pokiaľ svedkyňa Z. I.
uviedla, že prístup do predajne posypujú, uviedla, že posypú to, čo žalovaná 2/ odhrnie. Skutočnosť, že
v daný deň bolo primrznuté a sneh zároveň vyplýva i z výpovede svedkyne I. D. pred okresným súdom.

18. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie,
mal za preukázanú jednak aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ako aj pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej
2/. Pokiaľ ide o žalovanú 1/, odvolací súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že táto
nie je v spore pasívne vecne legitimovaná.

19. Vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii žalobcu odvolací súd uvádza, že tento je aktívne vecne
legitimovaným subjektom na podanie žaloby, keď je to práve žalobca, ktorému v dôsledku úrazu dňa
12. 01. 2015 vznikla škoda, ktorú si uplatnil podanou žalobou. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom
okresného súdu o nepreukázaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorú odvodil z nepreukázania

čerpania dovolenky, nepreukázania kto a v akej výške mu dovolenku preplatil, nepredloženia pracovnej
zmluvy, nepreukázania kto vyplatil nemocenské dávky za úraz. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca má
dôkaznébremenokuskutočnostiam,ktorétvrdí,niektorénetvrdí.Tvrdeniežalobcu,ževdanýdeňčerpal
dovolenku nebolo žalovanými rozporované, spochybnené (napriek konštatovaniu okresného súdu).
Pokiaľ žalovaní v priebehu konania poukazovali na viaceré zastávky, ktoré žalobca absolvoval spolu so

svedkom M. H., uvedené produkovali vo vzťahu k možnému miestu úrazu, nie vo vzťahu k spochybneniu
povahy cesty žalobcu. Je zrejmé, že pokiaľ súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že žalobca
bol v čase úrazu zamestnaný, z ktorého dôvodu prichádza do úvahy zodpovednosť zamestnávateľa
za tento úraz, uvedené nezodpovedalo vykonanému dokazovaniu, ani tvrdeniam strán konania v
kontradiktórnom procese. Odvolací súd len dodáva, že i v prípade, ak by žalobca v daný deň plnil

pracovné úlohy, uvedené automaticky neznamená, že každý úraz, ktorý by v daný deň utrpel, by bol
pracovným úrazom (pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri
plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, t. j. ak by zamestnanec utrpel úraz počas cesty
na obed či prestávku, takýto úraz by pracovným úrazom nebol).

20. Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných, odvolací súd dospel k záveru, že zodpovednosť
žalovanej 2/ za škodu vzniknutú žalobcovi je daná, a teda žalovaná 2/ je pasívne vecne legitimovaná
v spore.

21. Žalobca sa uplatneného nároku voči žalovaným 1/, 2/ domáhal s poukazom na ust. § 9a ods. 3,

4, zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), v zmysle ktorého správcovia
miestnych komunikácií zodpovedajú za škody, ktorých príčinou boli závady v schodnosti na priechodoch
pre chodcov na miestnych komunikáciách a prejazdných úsekoch ciest cez mestá a obce, miestnych
komunikácií určených výhradne pre chodcov a na chodníkoch, okrem prípadu, že preukážu, že nebolov medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť a vlastníci,
správcovia alebo užívatelia nehnuteľností, ktoré v súvisle zastavanom území hraničia s cestou alebo
miestnou komunikáciou, zodpovedajú za škody, ktorých príčinou boli závady v schodnosti na priľahlých

chodníkoch, ktoré vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom a neboli bez prieťahov odstránené.
V konaní však nebolo preukázané, že by pozemok, na ktorom došlo k pádu žalobcu, bol chodníkom
či komunikáciou v zmysle zákona č. 135/1961 Zb., i keď tento je bežne využívaný pre prístup do
predajne žalovaného 1/, či iných predajní nachádzajúcich sa v tejto budove. Uvedenú skutočnosť mal
súd preukázanú z výpovede svedkyne Z. I. i svedka I. H., ktorí uviedli, že na tomto pozemku sa parkuje.

Výpoveďami týchto svedkov mal zároveň súd vyvrátené tvrdenie svedkyne I. H. na pojednávaní na
okresnom súde, ktorá uviedla, že pred predajňou nikto neparkuje. Využívanie predmetného pozemku
na parkovanie bolo preukázané i zápisnicou z pojednávania na mieste samom uskutočnenom okresným
súdom, z ktorej vyplýva, že počas pojednávania na predmetnom pozemku zaparkovali vodiči viacerých
motorových vozidiel. Uvedená parcela je vedená ako zastavané plochy a nádvoria. Žalovanej 1/, ktorá
nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, ani nebol preukázaný akýkoľvek jej vzťah k predmetnej

parcele, tak nevyplýva povinnosť udržiavať pozemok, na ktorom došlo k pádu žalobcu. Výlučnou
vlastníčkou a správcom predmetného pozemku je žalovaná 2/, vo vzťahu ku ktorej, vzhľadom na povahu
pozemku, však rovnako nie je daná povinnosť podľa zákona č. 135/1961 Zb. Uvedené však nevylučuje
zodpovednosť žalovanej 2/ ako vlastníčky pozemku podľa § 420, v spojení s § 415 Občianskeho
zákonníka, na ktorý žalobca v žalobe alternatívne poukázal.

22. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

23. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

24. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych

predpisov nie je tým dotknutá.

25. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

26. Zákonné ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje všeobecnú prevenčnú
povinnosť, ukladá každému povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na
majetku, na prírode a životnom prostredí. V prípade porušenia uvedenej právnej povinnosti, za splnenia
ďalších predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, vzniká zodpovednostný právny vzťah za škodu
podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Všeobecná zodpovednosť za náhradu škody je subjektívnou

zodpovednosťou s predpokladaným zavinením škodcu.

27. Predpokladmi vzniku zodpovednostného právneho vzťahu za škodu v zmysle § 420 Občianskeho
zákonníka sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti a škodou a zavinenie, pričom občiansko-právna úprava zodpovednosti za škodu

vychádza z prezumpcie nedbanlivostného zavinenia (teda nedbanlivostné zavinenie sa predpokladá).

28. Súd mal preukázaný vznik škody na zdraví žalobcu (ktorá skutočnosť, ako už skôr konštatoval
odvolací súd, nebola medzi stranami sporná) v dôsledku úrazu - pádu na zľadovatenom povrchu.
Uvedenú skutočnosť mal súd preukázanú najmä výpoveďou samotného žalobcu, ako aj výpoveďou

svedka M. H. či listinnými dôkazmi - volaním na tiesňovú linku, záznamom rýchlej zdravotnej služby.
Odvolací súd sa nestotožnil s názorom okresného súdu o zaujatosti svedka vzhľadom na jeho vzťah
k žalobcovi (manžel zamestnávateľa), keď v priebehu konania neboli zistené ďalšie skutočnosti, ktoré
by vierohodnosť svedka spochybnili. V zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
III. ÚS 276/2014 samotný kolegiálny či priateľský vzťah osôb, ktoré sú účastníkmi alebo svedkami

škodovej udalosti, nemôže automaticky spochybňovať vierohodnosť obsahu prednesov týchto osôb,
obzvlášť pokiaľ tieto osoby boli pred ich výsluchom riadne poučené podľa § 126 O. s. p. (v súčasnosti
§ 196 C. s. p.). Výpoveď svedka sa v zásade neodchyľovala od výpovede žalobcu. Obaja v podstate
rovnako popísali udalosti predchádzajúce vzniku úrazu, miesto vzniku úrazu, vrátane poveternostnýchpodmienok a okolnosti bezprostredne po úraze. Samotná skutočnosť, že ich výpovede neboli absolútne
totožné (svedok uvádzal, že sa žalobca vrátil do vozidla po mobilný telefón, čo žalobca vo svojej
výpovedi pôvodne neuviedol) nemá vplyv na vierohodnosť výpovede svedka, keď nejde o zásadný

rozdiel vo výpovediach, ktorý by bol spôsobilý ovplyvniť vierohodnosť svedka (každý vníma skutočnosti
vlastnými zmyslami a reprodukuje ich podľa svojho vedomia). I keď svedkyne D. a I. nepotvrdili výpoveď
žalobcu a svedka o tom, že by boli prítomné po páde žalobcu, tieto nemali byť priamym svedkom pádu
žalobcu, pričom výpoveď žalobcu a svedka H. v tomto smere korešponduje s listinnými dôkazmi ako
boli konštatované vyššie.

29. Súd mal v konaní preukázanú aj príčinnú súvislosť medzi vznikom škody (ujmy) na zdraví žalobcu,
spočívajúcej vo vytrpenej bolesti pri úraze, strate na zárobku počas pracovnej neschopnosti či nákladov
spojených s liečením žalobcu a porušením právnej povinnosti žalovanou 2/, ako výlučnej vlastníčky
pozemku,naktoromkpádužalobcuvdôsledkujehonedostatočnejúdržbydošlo,keďženebyťporušenia
právnejpovinnosti(všeobecnejprevenčnejpovinnostivzmysle§415Občianskehozákonníka),kuškode

na zdraví žalobcu by nedošlo.

30. K úrazu žalobcu došlo na pozemku C-KN parc. č. 4891/1, kat. úz. T. H., ktorý je vo výlučnom
vlastníctve žalovanej 2/ (výpis z listu vlastníctva č. XXX, kat. úz. T. H., výpoveď žalobcu, svedka H.,
vyjadrenie žalovanej 2/) a je verejne prístupný. Uvedená parcela je využívaná pre prístup do predajní,

vrátane predajne so základnými životnými potrebami (predajňa žalovaného 1/). Uvedená parcela je
zároveň bežne využívaná na parkovanie, o čom svedčia výpovede svedkov I. H. a Z. I., ako aj zápisnica
o pojednávaní na mieste samom vykonanom pred okresným súdom (ako bolo konštatované v bode 21.
odôvodnenia tohto rozsudku). Uvedené napokon vyplýva i zo skutočnosti, že obrubník na chodníku,
ktorý delí tento pozemok od cesty, je znížený, t. j. prispôsobený pre prejazd motorovými vozidlami, ako

je to zrejmé i z fotografií predložených žalobcom v konaní, čo napokon nerozporovali ani žalovaní. Z
uvedenéhodôvoduneobstojíobranažalovaného2/,žepredmetnýpozemokniejeurčenýnaparkovanie,
nebol ako parkovisko označený. Predmetný pozemok spĺňa charakteristiku verejného priestranstva -
ide o priestor prístupný verejnosti bez obmedzenia, ktorý slúži na všeobecné užívanie a ktorý je vo
výlučnom vlastníctve žalovanej 2/. Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení pritom v rámci výkonu

samosprávy v § 3 písm. f) ustanovuje ako jednu z činností obce zabezpečenie údržby verejných
priestranstiev. Skutočnosť, že uvedený pozemok nie je považovaný za miestnu komunikáciu preto
nezbavuje žalovanú 2/ zodpovednosti za jeho stav a bezpečnosť, a to práve o to viac, keď uvedený
pozemok má povahu verejného priestranstva, je verejne prístupný, je využívaný pre prístup do viacerých
predajní a žalovaná 2/, ktorá ako vlastník pozemku zodpovedá za majetok slúžiaci na verejné účely, jeho

používanie neobmedzila. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu
ČSR sp. zn. 1Cz 25/86, publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod R 36/1988, podľa
ktorého aj v prípade, že vlastník, správca alebo užívateľ pozemku, ktorý nemá povahu chodníka, nie je
povinný zabezpečiť úpravu a prispôsobenie pozemku pre bezpečnú chôdzu bez ohľadu na to, že je k
chôdzi fakticky využívaný, ak by sa na tomto pozemku vyskytovali nebezpečné miesta, ktoré by neboli

ani pri zvýšenej opatrnosti viditeľné, je v rámci povinnosti uloženej ustanovením § 415 Občianskeho
zákonníka potrebné, aby vlastník (správca, užívateľ) pozemku terén vhodným spôsobom zabezpečil,
napr. jeho ohradením.

31. Nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na niektorých plochách pozemku sa z dôvodu

jeho nerovností koncentruje voda, ktorá v prípade výskytu teplôt pod bodom mrazu zamrzne a v prípade
výskytu snehovej pokrývky nie je možné uvedenú skutočnosť ani pri zvýšenej opatrnosti zaregistrovať,
bolopotrebné,abyžalovaná2/,pokiaľuvedenýpozemokneudržiavala(pocelejjehoploche)akovlastník
pozemku tento, resp. nebezpečné miesta na ňom, minimálne vhodným spôsobom zabezpečila, napr.
jeho ohradením či upozornením na poľadovicu. Pokiaľ tak žalovaná 2/ neurobila, porušila všeobecnú

prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka, a teda je daná jej zodpovednosť ako
vlastníčky predmetného pozemku v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka za škodu, ktorá v dôsledku
porušenia tejto prevenčnej povinnosti vznikla.

32. Vychádzajúc z uvedeného mal odvolací súd preukázanú existenciu všetkých atribútov vzniku

zodpovednostného právneho vzťahu žalovanej 2/ za škodu spôsobenú na zdraví žalobcu pri úraze dňa
12. 01. 2015. Odvolací súd zároveň nezistil dôvod pre aplikáciu ust. § 441 Občianskeho zákonníka, keď
nezistil porušenie prevenčnej povinnosti i na strane žalobcu. Pokiaľ žalovaní poukazovali na nevhodnú
obuv žalobcu, žalobca ako aj svedok H. uviedli, že žalobca mal obutú zimnú obuv. Svedkyňa I. D. predokresný súdom síce uviedla, že mal obuté botasky, uvedené však nevedela povedať s istotou. Následne
na otázku súdu upresnila, čo sú podľa nej botasky, keď uviedla, že ide o obuv, ktorá je pod členky.
Bližšie sa však k obuvi žalobu nevedela vyjadriť. Uvedené nie je spôsobilé spochybniť tvrdenie žalobcu,

podporené výpoveďou svedka H. o tom, že žalobca mal obutú zimnú obuv. Iný dôvod, pre ktorý by sa
mal žalobca podieľať na vzniku škody tvrdený nebol (žalovaná 2/ poukazovala na porušenie predpisov
žalobcom v súvislosti s parkovaním motorového vozidla, ktoré však bližšie nešpecifkovala, keď odvolací
súd zároveň dodáva, že žalobca nebol v daný deň vodičom motorového vozidla) a tento odvolací súd
nezistil.

33. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

34. Podľa § 446 Občianskeho zákonníka, náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti
poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných

predpisov o sociálnom poistení.

35. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej

zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných
poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z. z.“), náhrada za bolesť sa
poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo
odstraňovaniu jeho následkov.

36. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z., náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho
posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

37. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo

sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

38. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z., výška náhrady za bolesť a výška náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca
v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny

rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná
suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

39. Podľa § 1 opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 15/2014 Z. z. výška náhrady
za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2014 za jeden bod je 16,48

eura.

40. Podľa § 85 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení zamestnanec zamestnávateľa podľa
§ 16, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania bol uznaný za dočasne
práceneschopného, má nárok na úrazový príplatok od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti,

ak má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu alebo
nárok na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia.

41. Podľa § 86 zákona č. 461/2003 Z. z. úrazový príplatok sa poskytuje za dni.

42. Podľa § 87 zákona č. 461/2003 Z. z. suma úrazového príplatku je
a) 55% denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od prvého dňa dočasnej pracovnej
neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania do tretieho dňa tejto
dočasnej pracovnej neschopnosti,
b) 25% denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od štvrtého dňa dočasnej pracovnej

neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

43. Podľa § 84 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. denný vymeriavací základ zamestnanca na určenie
sumy úrazových dávok uvedených v § 13 ods. 3 písm. a) až e) a na určenie sumy rehabilitačného arekvalifikačného je podiel súčtu vymeriavacích základov zamestnanca, ktorý dosiahol u zamestnávateľa
zodpovedného za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania neobmedzených podľa § 138 ods.
6 dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia a zaokrúhľuje

sa na štyri desatinné miesta nahor. Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu
zamestnanca, ktorý utrpel pracovný úraz alebo sa u neho zistila choroba z povolania v období, v ktorom
nedosiahol 90 dní nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské
poistenie, pred dňom, v ktorom utrpel pracovný úraz alebo pred dňom, od ktorého bola zistená choroba z
povolania, je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom utrpel

pracovný úraz alebo od ktorého bola zistená choroba z povolania. Na určenie rozhodujúceho obdobia
platí § 54 ods. 1, 2, 9 a 10 rovnako; skutočnosť rozhodujúca na určenie rozhodujúceho obdobia je deň
utrpenia pracovného úrazu alebo deň, od ktorého sa zistila choroba z povolania.

44. V rámci náhrady škody si žalobca uplatnil nárok na náhradu za bolesť vo výške 1.648,- eur. Bolesťou
sa rozumie ujma spôsobená poškodením zdravia, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov.

Náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo. Súd preto priznal žalobcovi nárok na náhradu škody,
prihliadajúc k ohodnoteniu vytrpenej bolesti, vykonanému lekárskym posudkom MUDr. W. X., praktickej
lekárky pre dospelých zo dňa 18. 05. 2015, vo výške 1.648,- eur za 100 bodov, pri výške hodnoty bodu
pre rok 2014 v sume 16,48 eura, a to za zlomeninu tela ramennej kosti. Súd mal preukázané, že žalobca
pri úraze dňa 12. 01. 2015 utrpel zranenie tak ako je uvedené v predmetnom lekárskom posudku.

Žalovaní výšku bolestného nerozporovali. Žalobca zároveň preukázal, že v súvislosti s vypracovaním
lekárskeho posudku mu vznikli náklady vo výške 15,- eur, ktorých výšku a dôvodnosť žalovaní rovnako
nespochybňovali.

45. Žalovaní napokon nenamietali ani výšku žalobcom uplatnenej náhrady za stratu na zárobku v

súvislosti s poklesom príjmu žalobcu počas pracovnej neschopnosti žalobcu v spojení s uvedeným
úrazom. Žalobca bol práceneschopný od 12. 01. 2015, od 12. 01. 2015 do 15. 01. 2015 bol
hospitalizovaný, uznaný za práceschopného bol od 17. 10. 2015, ako to vyplýva z lekárskeho záznamu
zo dňa 09. 10. 2015. Žalovaní dĺžku pracovnej neschopnosti nerozporovali. Žalobca si uplatnil náhradu
za stratu na zárobku podľa § 446 Občianskeho zákonníka za 260 dní (za trvanie pracovnej neschopnosti

ku dňu 29. 09. 2015, keď zmena žaloby, ktorou si žalobca uplatnil i náhradu za stratu na zárobku
do 16. 10. 2015 nebola okresným súdom pripustená), na účely preukázania výšky vymeriavacieho
základu žalobca predložil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica č. 200-002746-
CA02/2015 zo dňa 09. 02. 2015, z ktorého vyplýva výška vymeriavacieho základu 9.6093 eur. Nakoľko
táto bola uplatnená v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zákona č.

461/2003 Z. z., odvolací súd považoval nárok žalobcu aj v tejto časti za dôvodný.

46. Žalobca si napokon uplatnil náhradu za výdavky spojené s liečením, a to náklady na pohonné hmoty
vo výške 19,91 eur, ktoré mu vznikli v súvislosti s cestou z nemocnice (po prepustení z hospitalizácie)
dňa15.01.2015avsúvislostiskontrolamizdravotnéhostavuvoFakultnejnemocnicispoliklinikouŽilina

dňa 05. 02. 2015 a 26. 02. 2015, ktorých realizáciu preukázal lekárskym potvrdením. Výšku uvedených
nákladov žalovaní rovnako nerozporovali.

47. Nakoľko žalovaná 2/ nenamietala výšku uplatnenej náhrady škody a ani nepožadovala vykonať
dokazovanie v tomto smere, a teda táto nebola medzi stranami sporná, súd vychádzal z predložených

dôkazov žalobcu a rozsudok okresného súdu vo vzťah k žalovanej 2/ zmenil a žalovanej 2/ uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.316,17 eur.
48. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
49. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, účinného ku dňu 09. 01. 2016 (začiatku omeškania žalovanej 2/ s plnením
peňažného dlhu) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

50. Súd žalobcovi priznal i úroky z omeškania zo žalovanej sumy, nakoľko žalovaná 2/ sa dostala do
omeškania s plnením peňažného dlhu voči žalobcovi. Žalobca si úroky z omeškania uplatnil dňom
nasledujúcim po doručení žaloby žalovanej 2/. I keď žalobca žalovanú 2/ vyzval na plnenie ešte pred
podaním žaloby, nepreukázal kedy bola daná výzva žalovanej 2/ doručená, preto za kvalifikovanú výzvumožno považovať doručenie žaloby žalovanej. K doručeniu žaloby žalovanej 2/ došlo dňa 08. 01. 2016
a počnúc nasledujúcim dňom sa žalovaná dostala do omeškania. Súd preto žalobcovi priznal úrok z
omeškania zo sumy 2.316,17 eur vo výške 5,05 % ročne od 09. 01. 2016, keď základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky bola k danému dňu určená vo výške 0,5 %, a teda výška úrokov z omeškania
k danému dňu bola 5,05 %.
51. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a záverov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo vzťahu
k žalovanej 2/ zmenil a žalovanej 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.316,17 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 09. 01. 2016 do zaplatenia, všetko do 30 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku. Súd, vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná 2/ je obec, ktorej príjmy a
výdavkysúupravenérozpočtomobce,sčímmôžebyťspojenávyššiaadministratívnazáťaž,uložildlhšiu
lehotu na plnenie - 30 dní.

52. Nakoľko odvolací súd vo vzťahu k žalovanej 2/ zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci
samej, podľa § 396 ods. 1, 2 C. s. p. nanovo rozhodol o trovách (odvolacieho i prvoinštančného) konania.

O nároku na náhradu trov rozhodol odvolací súd pri aplikácii ust. § 255 C. s. p., podľa ktorého súd
prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Úspešnou stranou konania bol žalobca,
a to v celom rozsahu, preto mu súd priznal voči žalovanej 2/ nárok na náhradu trov (prvoinštančného
i odvolacieho) konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

53. Vo vzťahu k žalovanému 1/ odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II. pre nedostatok
jeho pasívnej vecnej legitimácie ako vecne správny potvrdil.

54. O trovách odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému 1/ odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.

1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1, 2 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný 1/, a to v
celom rozsahu, preto mu súd voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

55. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. čo do uloženia povinnosti žalobcu zaplatiť Slovenskej
republike titulom preddavkovaných trov sumu 13,20 eur predstavujúcu náhradu za použitie služobného

motorového vozidla, odvolací súd zrušil, keď neboli splnené podmienky pre vydanie takéhoto
rozhodnutia. V zmysle § 259 C. s. p. má osoba, ktorej vznikne pri dokazovaní povinnosť, ktorá je
spojená s výdavkami inej osoby, rovnaké práva pri ich uplatnení ako svedok. V prípade trov, na znášanie
povinnosti ktorých súd zaviazal žalobcu však neboli splnené podmienky, nakoľko nešlo o trovy spojené
s dokazovaním - išlo o trovy spojené s vykonaním hlavného pojednávania mimo sídla súdu. Ide zároveň

o výdavky, ktoré sú spojené priamo s činnosťou súdu, a teda nie je možné požadovať ich náhradu.

56. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.

1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)