Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 23, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7CoE/61/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614217259
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Molčan
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6614217259.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
IČO: 36 865 141, proti povinnej: B. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/X, E., občan Slovenskej
republiky, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom exekútorského úradu
Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 39041/2014 na vymoženie pohľadávky vo výške

794,52 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k.
4Er/941/2014-22 zo dňa 12. apríla 2021, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Lučenec č. k. 4Er/941/2014-22 zo dňa 12. apríla 2021 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdLučenec(ďalejlen„exekučnýsúd“alebo„súdprvejinštancie“)napadnutýmuznesenímč.
k. 4Er/941/2014-22 zo dňa 12. apríla 2021 exekúciu zastavil. Svoje rozhodnutie exekučný súd odôvodnil

tým,žesúdnyexekútordoručilexekučnémusúdudoplnenienávrhuoprávnenéhonavykonanieexekúcie
v súlade s ustanovením § 243 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z., v ktorom oprávnený uviedol, že dôkazy
osvedčujúce skutočnosti pomenované v ustanovení § 39 ods. 4 Exekučného poriadku sú od počiatku
výkonu exekúcie súčasťou exekučného spisu a boli v minulosti súdom podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku preskúmané. Medzičasom nedošlo k zmene skutkového stavu a zmene obsahu dôkazov.
Oprávnený navrhol, aby súd rozhodol o pokračovaní exekúcie. Súdny exekútor žiadal exekučný súd,

aby v zmysle § 243f ods. 6 Exekučného poriadku preskúmal, či je daný dôvod na zastavenie predmetnej
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku alebo rozhodol o pokračovaní exekúcie.
Exekučný súd ďalej uviedol, že exekučné konanie sa začalo dňa 18.10.2014 spísaním návrhu na
začatie exekúcie do zápisnice pred súdnym exekútorom. Toto exekučné konanie je vedené na podklade
exekučného titulu - Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 16.12.2013, sp. zn. SR 04468/12,
ktorým bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 1.229,04 Eur s príslušenstvom

a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 322,29 Eur, to všetko v mesačných splátkach vo
výške 120,00 eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalobcu s tým, že prvá splátka sa
stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku, až do úplného
zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia
čo i len jednej splátky riadne a včas. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.01.2014 a 16.01.2014
sa stal vykonateľným. Podľa exekučného súdu zo spisového materiálu vyplýva, že právny vzťah

medzi účastníkmi vznikol na základe Zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 27.05.2011. Účastníci konania
zabezpečili svoj záväzkový vzťah (Zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou (blankozmenka) vystavenou dňa
27.05.2011. Povinná si svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne neplnila, čím sa
stal dlh splatný vcelku dňa 02.01.2012. Oprávnený vyplnil dňa 10.02.2012 zmenku povinnej v zmysle
dohody o vyplnení zmenky na sumu 978,21 eur s dátumom začiatku úročenia dňa 02.01.2012 a táto
bola povinnej predložená na zaplatenie dňa 15.02.2012. Z predloženej Zmluvy jednoznačne vyplýva, že

povinná uzavrela zmluvu o úvere ako fyzická osoba nepodnikateľ, keďže z nej nevyplýva, že by v čase jej
uzatvorenia bola podnikateľským subjektom. Aj z označenie dlžníka v zmluve o úvere osobnými údajmitypickými pre nepodnikajúcu fyzickú osobu (meno, priezvisko, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu a
trvalé bydlisko) charakterizuje dlžníka ako fyzickú osobu nepodnikateľa, možno dôjsť k záveru, že dlžník
uzatváral zmluvu ako spotrebiteľ. Predmetná zmluva o úvere má povahu značne jednostrannej adhéznej

zmluvy obsahujúcej veľké množstvo ustanovení znevýhodňujúcich dlžníka, ktorej obsah rozhodne
nenasvedčuje tomu, že by jej uzatvoreniu predchádzali rokovania typické pre uzatváranie zmlúv medzi
podnikateľmi. Jej forma na predtlačenom formulári spolu so všeobecnými zmluvnými podmienkami
skôr svedčí o skutočnosti, že bola uzatvorená bez hlbšej vzájomnej súčinnosti zmluvných strán, z
postavenia zmluvne nadriadeného subjektu voči subjektu podriadenému, t.j. z postavenia dodávateľa

voči spotrebiteľovi. V prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (spotrebiteľský vzťah), má
dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ), pričom
existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj
nespotrebiteľskýcharakterzmluvymusíbyťpreukázanýbezpečne,spôsobomnevzbudzujúcimdôvodné
pochybnosti. V opačnom prípade, je potrebné uplatniť výklad v súlade s § 54 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre

spotrebiteľa priaznivejší. Bezpečným preukázaním nemôže byť (nie je) všeobecný údaj o poskytnutí
úveru na výkon povolania. Takýto údaj neposkytuje odpoveď na otázku o akú konkrétnu súvislosť
s podnikateľskou činnosťou vôbec uzavretie zmluvy o úvere má. Vzhľadom na vyššie uvedené súd
pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinnou
založený zmluvou o úvere je vzťahom spotrebiteľským. Z uvedeného je teda nepochybné, že s

prihliadnutím na povahu účastníkov a vopred pripravovaný obsah Zmluvy na predtlačenom formulári,
medzi účastníkmi bola uzavretá spotrebiteľská zmluva podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto
je potrebné na tento právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom aplikovať ustanovenia spotrebiteľského
práva. Z obsahu spisu exekučný súd ďalej zistil, že oprávnený si svoju povinnosť doplniť návrh na
vykonanie exekúcie v zákonnom stanovenej lehote splnil. Exekučný súd preskúmal exekučný titul -

Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s.,
Karloveské rameno 8, Bratislava, sp.zn. SR 04468/12 zo dňa 16.12.2013, zmluvu o úvere č. 615601598
zo dňa 27.05.2011, zmenku č. 615601598 a podanie oprávneného - doplnenie návrhu na vykonanie
exekúcie v súlade s ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Preskúmaním uvedených listín exekučný
súd zistil, že oprávnený (veriteľ) uzavrel s povinnou (dlžníkom) dňa 27.05.2011 Zmluvu o úvere, na

základe ktorej poskytol povinnej úver vo výške 300,- eur. Povinná sa zaviazala vrátiť oprávnenému
sumu poskytnutého úveru zvýšenú o poplatok vo výške 288,- eur, t. j. celkovo čiastku 588,- eur v 12
mesačnýchsplátkachpo49,-eurpočnúcdňom18.06.2011.Vzmyslebodu13.Všeobecnýchpodmienok
poskytnutia úveru (ďalej len "VPPU") na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa
zmeniek vyplývajúceho z úverovej zmluvy bol predmetný úver zabezpečený zmenkou, v ktorej neboli

vyplnené údaje o zmenkovej sume a dátume začiatku úročenia zmenkovej sumy. V zmysle ustanovenia
bodu 13. VPPU veriteľ (remitent) doplnil dňa 10.02.2012 do neúplnej zmenky zmenkovú sumu 978,21
eur a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy 02.01.2012. Nakoľko Zmluva o úvere uzavretá medzi
oprávneným a povinnou dňa 27.05.2011 je spotrebiteľskou zmluvou, bolo zabezpečenie záväzkového
vzťahu a plnenie zo zmenky v čase uzavretia zmluvy v zmysle citovaného zákonného ustanovenia

neprípustné. Keďže v tejto exekučnej veci je exekučným titulom rozhodnutie vydané v konaní, v ktorom
sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou, pričom nebolo prihliadnuté na neprípustnosť zmenky, bolo potrebné exekúciu v súlade s §
57 ods. 1 písm. m) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
„Exekučný poriadok“) zastaviť.

2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote v celom rozsahu odvolanie
oprávnený. Oprávnený odmietol postavenie povinnej ako spotrebiteľa a poukázal na skutočnosť, že
úver jej bol podľa Zmluvy poskytnutý na výkon zamestnania. Povinná v Zmluve uviedla a aj osobitne
podpísala vyhlásenie, že peňažné prostriedky sú jej poskytnuté na tento účel, a preto je potrebné chrániť

dobrú vieru oprávneného ako veriteľa. Zákon o spotrebiteľských úveroch nestanovuje, že žiadateľ o
úver v čase poskytnutia úveru na podnikanie, zamestnanie alebo povolanie, musí byť podnikateľom
alebo zamestnaný. Pre právnu kvalifikáciu povahy poskytnutého úveru je úplne postačujúci prejav vôle
uvedený v zmluve. Skutočnosť, na čo konkrétne bol poskytnutý úver povinnou využitý, oprávnený
neskúma, nakoľko je to pre neho nepodstatná informácia. Povinná ako dlžník navyše nemá zo

žiadneho zákona informačnú povinnosť voči veriteľovi, aby preukazovala skutočné použitie finančných
prostriedkov. V prípade postavenia oprávneného je treba akcentovať jeho dobrú vieru, s ktorou do
právneho vzťahu s povinnou vstupoval. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je
spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Vzhľadom napredmetné osobitosti právnej úpravy a pre účelovosť úveru, ktorý bol poskytnutý povinnej, na posúdenie
Zmluvy nie je možné aplikovať ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch. Úvery poskytnuté na
účelzamestnania,povolaniaapodnikanianemajúpovahuspotrebiteľskéhoúveruaochranaspotrebiteľa

o obmedzení a neskôr úplnom vylúčení zabezpečenia úveru zmenkou sa na tieto úvery nevzťahuje.
V zmysle uvedeného oprávnený zastáva názor, že exekučný súd postupoval nesprávne, keď aplikoval
ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a exekučné konanie zastavil. Vzhľadom na
uvedené oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil
exekučnému súdu na ďalšie konanie.

3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 (a contrario) CSP a uznesenie exekučného súdu podľa §

387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

7. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení účinnom

ku dňu uzavretia Zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá

pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

8. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je

podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlonajavo,ževymáhanýnárokvznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténa
1) neprijateľné zmluvné podmienky,
2) obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3) rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

9. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že napadnutým uznesením exekučného súdu č. k.
4Er/941/2014-22 zo dňa 12. apríla 2021 bola exekúcia zastavená. Podkladom na vykonanie exekúcie
je Rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR

04468/12 zo dňa 16. decembra 2013, ktorý oprávnený predložil s vyznačenou doložkou právoplatnosti
dňa 13. januára 2014 a vykonateľnosti dňa 16. januára 2014, a ktorým bola povinná zaviazaná zaplatiť
oprávnenému sumu 1.229,04 Eur s príslušenstvom. Z obsahu spisu ďalej odvolací súd zistil, že
oprávnený a povinná uzatvorili dňa 27. mája 2011 Zmluvu o úvere, z ktorej vyplýva, že oprávnený ako
veriteľ poskytol povinnej ako dlžníkovi úver vo výške 300,00 Eur. Súčasťou Zmluvy sú aj Všeobecné

podmienky poskytnutia úveru.

10. Odvolací súd po preskúmaní veci výlučne z odvolacích dôvodov, ktorými je podľa § 380 ods. 1
CSP viazaný, k veci uvádza:

11. Po preskúmaní rozhodných skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd zistil, že
Zmluva, ktorú dňa 27. mája 2011 uzatvorili oprávnený ako veriteľ a povinná ako dlžník, a predmetom
ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 300,00 Eur, je spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na § 52
OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. V zmysle § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou jekaždá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Je nepochybné,
že v prejednávanom prípade sa oprávnený v postavení veriteľa zaviazal poskytnúť povinnej (dlžníkovi)
finančné prostriedky (formou úveru) za odplatu, pričom oprávnený je podnikateľom, ktorý pri uzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V zmysle § 52
ods. 3 OZ sa takáto osoba považuje za dodávateľa.

12. Oprávnený v odvolaní namietal postavenie povinnej ako spotrebiteľa, keďže vychádzal z vyhlásenia
povinnejvZmluve,žesajednáoúverposkytnutýnavýkonzamestnania,atedavzhľadomna§2písm.a)

Zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, sa na právny
vzťah medzi oprávneným a povinným Zákon o spotrebiteľských úveroch neaplikuje. Oprávnený sa mýli,
ak tvrdí, že vzhľadom na skutočnosť, že na právny vzťah medzi ním a povinnou v zmysle Zmluvy sa
neaplikuje Zákon o spotrebiteľských úveroch, nejedná sa o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy. Podľa § 52
ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je

každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Vzhľadom na
uvedené je preto podstatné, či v danom zmluvnom vzťahu povinná vystupovala v postavení spotrebiteľa.
Podľa § 52 ods. 4 OZ je spotrebiteľ fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z citovaného
ustanovenia § 52 ods. 4 OZ tak vyplýva, že za spotrebiteľa je potrebné považovať každú fyzickú

osobu, ktorá zmluvu s dodávateľom neuzatvára v postavení podnikateľa, ktorý koná v rámci predmetu
svojho podnikania, resp. obchodnej činnosti. Povinná je v Zmluve označená menom, priezviskom,
rodným číslom, adresou trvalého pobytu a číslom občianskeho preukazu. V záhlaví rozhodcovského
rozsudku je povinná taktiež označená menom, priezviskom, rodným číslom a adresou trvalého pobytu.
To znamená, že povinná je v Zmluve a v exekučnom titule jednoznačne označená ako fyzická osoba -

nepodnikateľ. Povinná nie je označený údajmi, ktoré by ho identifikovali ako podnikateľa v zmysle § 2
ods. 2 v spojení s § 3a ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Ak by povinná nemala byť
považovaná za spotrebiteľa, ako to tvrdí oprávnený, v zmysle § 52 ods. 4 OZ by muselo byť zrejmé,
že povinná je podnikateľom a zároveň pri uzatváraní Zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z obsahu spisu a z oprávneným predložených listín však

tento záver nevyplýva, a teda možno skonštatovať, že oprávnený neuniesol dôkazné bremeno svojho
tvrdenia, že povinná nie je v postavení spotrebiteľa. Povinná síce označil v Zmluve, že účelom použitia
úveru je výkon jej zamestnania, to však nebráni tomu, aby bola považovaná za spotrebiteľa podľa
vymedzenia obsiahnutého v citovanom § 52 ods. 4 OZ. Právny vzťah medzi oprávneným a povinnou
preto je spotrebiteľským právnym vzťahom. Odvolacia námietka oprávneného, že povinná v dôsledku

svojho vyhlásenia v Zmluve, že účelom použitia poskytnutého úveru je výkon jej zamestnania, nie je
spotrebiteľom, tak nie je vzhľadom na vyššie uvedené dôvodná.

13. Skutočnosť, že rozhodcovský súd v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, neprihliadol na
neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s

dobrými mravmi alebo so zákonom, je v prípade už začatej exekúcie v zmysle § 243f ods. 4 Exekučného
poriadku dôvodom na jej zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

14. Exekučný súd preto postupoval správne, ak na predmetný právny vzťah aplikoval ustanovenie § 57
ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a predmetnú exekúciu zastavil.

15. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací
súd preto s poukazom na § 387 ods. 1 CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.

1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).