Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 23, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/3/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6619202387
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6619202387.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov

senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v spore žalobkyne: Y.. A. V., rod. A., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom A. W. XXXX/XX, XXX XX T., štátny občan Slovenskej republiky, zast.: JUDr.
Michal Krutek, s.r.o., so sídlom Ul. Hlavná 11, 917 00 Trnava, IČO: 47 254 581, proti žalovaným: 1/
Slovenská sporiteľňa a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, zast. AK
JUDr. Marek Hric, s. r. o., so sídlom P.O. Hviezdoslava 10625/23B, 036 01 Martin, IČO: 36 865 036,
2/ DUPOS dražobná, spol. s.r.o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, IČO: 36 233 935,
zast. PETKOV & Co, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto,

IČO: 50 430 742, 3/ W. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXXX/X, XXX XX U. O., štátny občan O.
U., zast.: JUDr. Michalom Matalom, advokátom, so sídlom M. Rázusa 19, 984 01 Lučenec, 4/ Správca
konkurznej podstaty: Správcovská a poradenská, k.s., so sídlom Garbiarska 5, 040 01 Košice - Staré
Mesto, IČO: 48 143 448, úpadcu: Y.. W. V., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. W. XXXX/XX,
XXX XX T., 5/ Y.. W. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. W. XXXX/XX, XXX XX T., štátny občan O.
U., o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Lučenec sp.
zn. 9Csp/56/2019-329 zo dňa 4.marca.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Odvolanie žalovaného 5/ o d m i e t a.
III. Žalovaní 1/, 2/, 3/, 4/ majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.
IV. Žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému 5/ n
e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd, ako súd prvej inštancie, v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby na základe
žaloby žalobkyne rozhodol tak, že:

„I. Žalobu žalobkyne proti žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/, 5/ o určenie, že opakovaná dobrovoľná dražba, ktorá
sa konala dňa 26.02.2019 na adrese Euromotel, uli. Čerenčianska 1712, 99 01 Rimavská Sobota v
salóniku na prízemí, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXXX, okres T., obec T.,
katastrálne územie T. ako: pozemok parc.č. XXXX/XX, registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o celkovej výmere 434 m2, pozemok, parc. č. XXXX/XXX, parc.
reg. „C“ evidovaná na katastrálnej mape, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o celkovej výmere
269 m2, stavba bez súpisného čísla, popis stavby: rozostavaný rodinný dom, postavený na parc. Č..

XXXX/XXX, ktorej priebeh bol osvedčený Notárskou zápisnicou zn: N 236/2019 NZ 5890/2019, NCRIs
6137/2019, zo dňa 26.02.2019 je neplatná z a m i e t a.II. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovaným 1/ , 2/, 3/, 4/, 5/ trovy konania v rozsahu 100% v lehote
troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenia zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných
dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti

(Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a s poukazom na ustanovenia Civilného sporového
poriadku (zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len CSP). Žalobu voči žalovanému
4/ zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko majetok, ktorý bol predmetom
dobrovoľnej dražby, ktorej neplatnosti sa žalobkyňa domáhala žalobou, nepodlieha konkurzu. Žalovaný
4/majetoknevlastnilvrežimeBSMspolusožalobkyňou.Vočižalovaným1/,2/,3/,5/súdžalobuzamietol
z dôvodu, že súd nemal preukázané porušenie ustanovení zák. č. 527/2002 Z.z. Podľa názoru žalovaný

2/ neporušil ust. § 19 ods. 1 písm. b) Zákona o dobrovoľných dražbách, keďže uznesenie Okresného
súdu Lučenec č.k. 6C/50/2018-90 zo dňa 11.02.2019 (o vyporiadaní BSM manželov po vyhlásení
konkurzu) nie je rozhodnutím, z ktorého by konštitutívne alebo deklaratórne vyplývalo, že žalovaný 1/,
ako navrhovateľ dražby, nie je (nebol oprávnený) navrhnúť vykonanie dražby. Medzi stranami sporu
nebolo sporné, že žalobkyňa a žalovaný 5/ boli vlastníkmi nehnuteľností rozostaveného rodinného domu

a pozemkov, ktoré nehnuteľnosti nadobudli za trvania manželstva. Slovenská sporiteľňa, a.s. - žalovaný
1/ poskytol Y.. A. V. a Y.. W. V.ver vo výške 109.500,00 Eur na bývanie, postupné financovanie na
základe Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktorá bola podpísaná dňa 22.12.2014. Vykonávané bolo
záložné právo záložného veriteľa žalovaného 1/ Slovenskej sporiteľne, a.s., ktoré vzniklo povolením
vkladu v konaní Okresného úradu Lučenec, odbor katastrálny pod č. A zo dňa 24.02.2015 a týka sa

nehnuteľností ako celku. Žalobkyňa a žalovaný 5/ boli vlastníkmi rozostavaného domu a pozemkov v
celosti v BSM. Vyporiadanie pohľadávok a dlhov, ktoré vznikli za trvania manželstva, za trvania BSM,
sa týka iba vzťahu medzi manželmi a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb. Záložné právo je
vecné, viaže sa na vec, t.j. celú nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom dražby. Žalovaný 1/ bol oprávnený
navrhnúť vykonanie dražby a toto oprávnenie nestratil ani vyporiadaním BSM tak, že nehnuteľnosti

sa stali podielovým spoluvlastníctvom žalobkyne v podiele 1 a žalovaného 5/ v podiele 1. Dražobník -
žalovaný 2/ by bol povinný upustiť od dražby len z dôvodov § 19 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z., ktoré
dôvody tvrdené neboli. Zároveň súd poukázal aj na tú skutočnosť, že žalobkyňa a žalovaný 5/ boli
vlastníkmi bytu, teda inej nehnuteľnosti, v ktorej mali trvalý pobyt v čase príklepu. Nemali trvalý pobyt v
rozostavanom rodinnom dome, ktorý bol predmetom dobrovoľnej dražby. O trovách konania vzhľadom

na úspech žalovaných 1/ až 5/ rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP.
3. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. d), f), g), h) CSP. Celé svoje odvolanie žalobkyňa založila na tom skutkovom základe, že
žalovaný2/malvykonateľnýmsúdnymrozhodnutímpreukázané,ženehnuteľnosti,ktorébolipredmetom
dražby, neboli v čase konania dražby, ako aj pred konaním dražby v bezpodielovom spoluvlastníctve

manželov žalobkyne a žalovaného 5/, ale žalobkyňa a žalovaný 5/ vlastnili nehnuteľnosti v podielovom
spoluvlastníctve, a to každý z nich v podiele 1 vzhľadom k celku. Na nesprávny právny stav upozorňoval
žalovaného 2/ až žalovaný 5/ osobne, čo však notár ani len neuviedol v notárskej zápisnici o priebehu
dobrovoľnejdražby.Nemožnosastotožniťsnázorom,ževprípadepredajanehnuteľnostinadobrovoľnej
dražbe, môže dražobník postupovať svojvoľne a nehnuteľnosti dražiť bez ohľadu na stav evidovaný

na liste vlastníctva a skutočný stav. Súd nezaujal stanovisko ku skutočnosti, že notárska zápisnica
je listinou nespôsobilou na zápis do katastra nehnuteľností, a to z dôvodu protizákonného postupu
žalovaného 2/. Súd nezaujal ani žiadne stanovisko k otázke žalobkyne ohľadom nesprávneho označenia
spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam v listinách súvisiacich s konaním dobrovoľnej dražby,
pričom postup žalovaného 2/ bol zámerný a nešlo iba o pisársku chybu. Podľa výpisu z listu vlastníctva

vzťahujúceho sa k nehnuteľnostiam zo dňa 18.04.2019 boli nehnuteľnosti evidované v podielovom
spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného 5/ tak, že všetky ťarchy uvedené na predmetnom liste
vlastníctva sú evidované k vlastníkovi č. 1/ - žalovaného 5/. Ustanovenia Zákona o dobrovoľných
dražbách vôbec nepredpokladajú, že by v praxi nastala situácia, keď dražobník napriek upozorneniu
vlastníkapredmetuzálohupredávalnadobrovoľnejdražbenehnuteľnosti,ktorésúnesprávneoznačené,

resp. dražobník nezohľadnil tak závažnú skutočnosť, že vlastník predmetu dražby nevlastní predmet
dražby v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ale v podielovom spoluvlastníctve v podiele 1
vzhľadom k celku. Nemožno sa stotožniť s názorom súdu, že pri výkone záložného práva nie je
podstatné, či predmet zálohu vlastní jedna osoba alebo viacero osôb. Súd v rozsudku namiestozabezpečenia definitívneho usporiadania právnych vzťahov strán sporu fakticky vytvoril dva nové súdne
spory, a to spor spočívajúci v preskúmaní postupu príslušného okresného úradu, katastrálneho odboru
na základe správnej žaloby a spor spočívajúci v určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe

žaloby o určenie vlastníckeho práva. Konajúci súd notársku zápisnicu, ktorá osvedčovala priebeh
dražby legitimoval, a to napriek skutočnosti, že notárska zápisnica nie je spôsobilou listinnou na záznam
do katastra nehnuteľností. Súd sa k uvedeným otázkam vôbec nevyjadril napriek skutočnosti, že išlo
o skutočnosti obzvlášť dôležité pre rozhodnutie vo veci samej. Na základe uvedených skutočnosti
žalobkyňa navrhla rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na opätovné

prejednanie a rozhodnutie.
4. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie aj žalovaný 5/, manžel žalobkyne. Napadol rozsudok
okresného súdu vo veci samej z dôvodu nepravdivej informácie o jeho mieste bydliska, ďalej upozornil
na skutočnosť, že súd sa nezaoberal otázkami žalobkyne ohľadom nesprávnosti postupu žalovaného
2/ a vyhotovení zápisnice o priebehu dražby zo dňa 26.02.2019, najmä ohľadne otázok o neplatnosti
dobrovoľnej dražby, s ohľadom na to, že spolu so žalobkyňou nevlastnili nehnuteľnosti, ktoré boli

poskytnuté na dobrovoľnej dražbe v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ale v podielovom
spoluvlastníctve, a to každý v podiele 1 vzhľadom k celku. Uvedená skutočnosť bola namietaná, pričom
žalovaný 2/ spolu s notárom túto skutočnosť nezapísali ani do zápisnice o priebehu dobrovoľnej dražby.
K nadobudnutiu nehnuteľností do podielového spoluvlastníctva došlo v rámci konkurzného konania,
nakoľko správca konkurznej podstaty odporučil vyporiadať BSM so žalobkyňou. Súd potvrdil zjavne

protiprávny a chaotický stav ohľadom určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Z uvedených
dôvodov navrhol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
opätovné prejednanie a rozhodnutie. Ako dôkaz priložil potvrdenie, že byt na ulici A. W. XXXX/XX, č. XX
spolu s manželkou neobývali a neprenajímali od 01.09.2015 z dôvodu, že sa presťahovali do rodinného
domu na adresu N. M. 9, T., pričom ide o potvrdenie S. B. W., s. r. o., T. ako spoločnosti spravujúcej

byty a nebytové priestory na ulici A. W. v T..
5. Žalobkyňa doplnila svoje odvolanie podaním zo dňa 18.06.2020, v rámci ktorého predložila
rozhodnutie Mesta T. o prerušení kolaudačného konania zo dňa 01.10.2019, v ktorom Mesto T. ako
príslušný stavebný úrad uviedol, že na liste vlastníctva č. XXXXX je vyznačená plomba XXX/XXXX
(osvedčenie o verejnej dražbe pri výkone záložného práva) a zároveň je v Obchodnom vestníku

č. 45/2019 zo dňa 05.03.2019 zverejnené oznámenie o výsledku opakovanej dobrovoľnej dražby.
Uvedenú skutočnosť považoval stavebný úrad za predbežnú otázku o vzťahu k určeniu vlastníctva
stavby. Žalobkyňa opätovne predložila oznámenie Okresného úradu Lučenec, katastrálneho odboru č.
Z797/2019 zo dňa 05.04.2019, v ktorom okresný úrad uviedol, že oznámenie o výsledku opakovanej
dražby DU-POS DD 62A/2018 a priložená notárska zápisnica o osvedčení priebehu opakovanej dražby

nevychádza z údajov katastra. Podľa žalobkyne tieto skutočnosti potvrdzujú, že okresný súd svojim
rozsudkom zabezpečil stav právnej neistoty, a to najmä voči žalobkyni a žalovanému 5/. Nakoľko je na
základe uvedeného k nehnuteľnostiam evidovaná plomba č. H Mesto T. ako príslušný stavebný úrad
konštatoval otázku vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam za nevyriešenú a kolaudácia stavby môže
prebehnúť iba po výmaze plomby č. H ktorá je na liste vlastníctva do dnešného dňa evidovaná. Podľa

názoru žalobkyne predložené rozhodnutie evidentne potvrdzuje ňou uvádzané tvrdenia o akceptácii
právnej neistoty vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom dobrovoľnej dražby už len z dôvodu,
že okresný súd na základe rozsudku poskytol základ pre vytvorenie minimálne ďalších dvoch súdnych
konaní. Žalobkyňa a žalovaný 5/ budú nútení domáhať sa svojich práv prostredníctvom správnych žalôb
voči Okresnému úradu Lučenec, katastrálnemu odboru a Mestu T. ako príslušnému stavebnému úradu.

Aj na základe doplnenia odvolania žalobkyňa navrhla rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na opätovné prejednanie a rozhodnutie.
6. Žalovaný 4/ vo svojom vyjadrení zo dňa 14.04.2020 k odvolaniu žalobkyne uviedol, že s právnym
záverom okresného súdu sa plne stotožňuje, žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti,
ani také skutočnosti, ktoré by mali mať za následok iné rozhodnutie vo veci, navrhol preto, aby odvolací

súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
7. Žalovaný 2/ vo vyjadrení zo dňa 20.05.2020 k odvolaniu žalobkyne poukázal na relevantné časti
odôvodnenia rozsudku najmä bod 49., uviedol, že o správnosti záverov súdu prvej inštancie podporne
svedčia aj závery praxe Úradu geodézie, kartografie a katastra. V Katastrálnom bulletine č. 1/2019 bola
v súvislosti s otázkou č. 32 daná odpoveď na zjednotenie praxe katastrálnych odborov, v ktorom bolo

poukázané na to, že vyporiadanie BSM ani vo forme schváleného zmieru ani inak, nemôže zhoršiť
právne postavenie iných dotknutých subjektov. Nejde o právnu skutočnosť, s ktorou by právny poriadok
spájal zánik práv iných subjektov. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že na majetok jedného z
manželov prebieha konkurz a BSM sa vyporiadava počas konkurzu. Čo sa týka odôvodnenia samotnéhorozsudku, žalovaný 2/ poukázal aj na konštantnú judikatúru ESĽP, z ktorej je zrejmé, že súd sa síce musí
zaoberať všetkými podstatnými otázkami pre svoje rozhodnutie, čo ale neznamená, že účastník konania
(strana sporu) musí v odôvodnení rozhodnutia nájsť, resp. od konajúceho súdu požadovať, aby tento

odpovedal na všetky otázky, ktoré účastník konania do konania vnesie, avšak nie sú pre rozhodnutie
súdu podstatné. Žalovaný 2/ taktiež navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny.
8. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení zo dňa 11.06.2020 k odvolaniu žalovaného 5/ poukázal na to, že
žalovaný 5/ vychádza z neprípustne formalistického ponímania dražobného procesu, pričom neprihliada
na materiálnu podmienku „dotknutosti na právach“, ktorá vyplýva z § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných

dražbách a ktorej naplnenie je podmienkou úspechu v spore o neplatnosť dražby. Žalovaný 5/ ako
kardinálny nedostatok dražby, z ktorého odvodzuje jej neplatnosť uvádza formálnu chybu (nesprávny
údaj) v notárskej zápisnici o priebehu dražby, pričom takáto formálna chyba zápisnice nie je takou
vadou dražby, ktorá by bola spôsobilá privodiť jej neplatnosť, pretože formálna chyba v zápisnici nijakým
spôsobom nezasahuje do právneho postavenia žalobkyne ani žalovaného 5/.
9. S vyjadrením žalovaného 2/ sa v celom rozsahu stotožnil žalovaný 4/ vo svojom podaní zo dňa

12.06.2020.
10. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení zo dňa 20.04.2020 k odvolaniu žalobkyne uviedol, že má za
to, že žaloba nebola v zákonom stanovenej lehote podaná proti všetkým tým, ktorí sa takéhoto
konania zúčastniť musia (§ 21 ods. 4 zák. č. 527/2002 Z.z.), t.j. okrem iného pôvodný vlastník
predmetu dražby a uvedené bolo dôvodom na meritórne neprejednanie žaloby, aj keď následne došlo

k pripusteniu rozšírenia žaloby o žalovaného 5/, pričom k uvedenému procesnému konaniu došlo
po uplynutí trojmesačnej prekluzívnej lehoty. Osobitne poukázal na to, že konanie žalobkyne bolo
priamym dôsledkom toho, že na uvedenú vadu priamo upozornil okrem iného žalovaný 1/ a je tak
podľa jeho názoru úplne zjavným šikanóznym konaním. Uvedené skutočnosti mal súd akceptovať. Vo
vzťahu k tvrdeniam žalobkyne žalovaný 1/ uviedol, že bez ohľadu na to, čo žalobca tvrdí k neplatnosti

záložnej zmluvy alebo k porušeniu ustanovení zák. č. 527/2002 Z.z., ak netvrdí ako bol tým ktorým
porušením dotknutý na svojich právach, sú takéto neúplné tvrdenia bez faktického významu vo vzťahu k
meritórnej podstate žaloby. Už v samotnej žalobe absentujú tvrdenia vo vzťahu k podmienke, ktorými sa
spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo tvrdené porušenie ustanovení tohto zákona. Skutočnosti,
ktoré vyšli z konania usvedčujú tak žalobkyňu, ako i žalovaného 5/ z úmyselného protiprávneho konania

so zrejmým cieľom mariť plnenie svojich právnych povinností vyplývajúcich im z postavenia obligačného
a záložného dlžníka. Žalobkyňa v žalobe neuvádzala prečo a z akého dôvodu by mal navrhovateľ
stratiť oprávnenie dražbu navrhnúť, a to aj vzhľadom na zápis na liste vlastníctva, kde boli vedení
ako bezpodieloví spoluvlastníci Y.. A. V. a Y.. W. V. v celku, t.j. 1/1. Pri vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nedochádza k odplatnému alebo bezodplatnému prevodu ani k prechodu

nehnuteľností. Žalobkyňa nebola poškodená na svojich právach, dobrovoľná dražba prebehla v súlade
so zákonom, preto žalovaný 1/ navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.
11. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení zo dňa 21.06.2020 vo vzťahu k odvolaniu žalovaného 5/ ako aj vo
vzťahukvyjadreniamžalovaného2/až4/poukázalnato,ževovzťahukodvolaniužalovaného5/úspech
žalobkyne znamenal neúspech žalovaného a vzhľadom na to, že odvolanie môže podať len strana, v

neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a vzhľadom na to, že žaloba žalobkyne bola zamietnutá,
len žalobkyňa bola oprávnená podať odvolanie. Nakoľko žalovaný 5/ z vlastného rozhodnutia sa
nestal žalobcom, nemohol voči rozhodnutiu, ktorým bola žaloba žalobkyne zamietnutá podať odvolanie.
Žalovaný 1/ preto opätovne navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny.
12. Žalovaný 4/ vo svojom vyjadrení zo dňa 04.08.2020 sa stotožnil s vyjadrením žalovaného 2/ ako aj

s vyjadrením žalovaného 1/, zotrval na svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne.
13. Žalovaný 3/ vo vyjadrení zo dňa 06.08.2020 poukázal na to, že súd prvej inštancie sa so všetkými
dôvodmi uvedenými v odvolaní dostatočne vysporiadal, jasne uviedol aké úvahy ho viedli k rozhodnutiu
a preto opätovne navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne.
14. Žalovaný 1/ vo vyjadrení zo dňa 15.08.2020 sa stotožnil s vyjadreniami ostatných žalovaných. Vo

vzťahu k doplneniu odvolania žalobkyňou uviedol, že pokiaľ si žalobkyňa myslí, že kataster pri vykonaní
záznamu nepostupuje správne, môže podať správnu žalobu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie navrhol
potvrdiť.
15. Žalovaný 4/ vo svojom vyjadrení zo dňa 10.09.2020 poukázal na vyjadrenie žalovaného 1/, ktorý
veľmi podrobne a výstižne popísal správanie sa manželov V., ktoré nemožno považovať za nič iné, ako

snahu vyhnúť sa plneniu svojich záväzkov. Žalovaný 4/ vo svojom vyjadrení zo dňa 23.11.2020 sa tiež
v celom rozsahu stotožnil s vyjadrením žalovaného 3/.16. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne a žalovaného 5/
viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), bez
nariadenia pojednávania (a contrario § 385 ods. 1 CSP).

17. V konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražba bola žaloba žalobkyne (ako jedinej účastníčky
konania na strane žalobcu) zamietnutá a bola jej uložená povinnosť nahradiť žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/, 5/
ako v spore úspešným účastníkom konania na strane žalovaných trovy konania v rozsahu 100%. Pokiaľ
odvolanie proti rozsudku okresného súdu, ktorým bola žaloba žalobkyne zamietnutá podal aj žalovaný
5/, odvolanie žalovaného bolo potrebné odmietnuť v zmysle § 386 písm. b) CSP.

18. Podľa § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
19. Subjektívna procesná legitimácia odvolateľa na podanie odvolania vyplýva z ust. § 359 až 361
CSP. Osobou oprávnenou podať odvolanie je v prvom rade tá strana sporu, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané. V konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa zák. č. 527/2002
Z.z. o dobrovoľných dražbách, vzniká nerozlučné spoločenstvo účastníkov konania. Ak niektorá z
osôb označených za účastníka konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby (§ 21 ods. 4 tohto zákona)

nevystupuje na strane žalobcu, musí byť na žalovanej strane (pozri R 23/2010).
20. Podľa § 21 ods. 4 zák. č. 527/2002 Z.z. účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa ods.
2súnavrhovateľdražby,dražobník,vydražiteľ,predchádzajúcichvlastníkadotknutáosobapodľaods.2.
21. Podľa § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy
alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich

právach požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká,
ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia
so spáchaním trestného činu, a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci
vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto
prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby

bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).
22. Pokiaľ žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby podávala na strane žalobcu len samotná žalobkyňa,
ako predchádzajúci vlastník vydraženej nehnuteľnosti, resp. dotknutá osoba podľa § 21 ods. 2 Zákona
o dobrovoľných dražbách, osoba, ktorá podáva žalobu určuje okruh účastníkov súdneho konania, ako
aj ich procesné postavenie. V konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby vzniká nerozlučné

spoločenstvoúčastníkovkonania,pričomžalobkyniažalovanému5/ničnebránilo,aby vsúdnomkonaní
o neplatnosť dražby boli ako nerozluční spoločníci v procesnom postavení na strane žalobcu. Na strane
žalobcu (alebo žalovaného) môže vystupovať viac subjektov (§ 75 ods. 1 CSP), pričom dochádza k
subjektívnej procesnej kumulácii a tzv. procesnému spoločenstvu. Pokiaľ žalobkyňa sa nedohodla so
žalovaným 5/ (ako predchádzajúcim vlastníkom vydraženej nehnuteľnosti spolu so žalobkyňou v režime

BSM ako manželia) a na strane žalobcu vystupovala len žalobkyňa, ostatní účastníci súdneho konania
o neplatnosť dražby v zmysle § 21 ods. 4 zák.č. 527/2002 Z.z. museli byť automaticky v procesnom
postavení na žalovanej strane.
23. Oprávnenie na podanie odvolania nemá účastník konania bez ďalšieho. Z povahy odvolania ako
riadneho opravného prostriedku vyplýva, že odvolanie môže podať len ten účastník, ktorému nebolo

rozhodnutím súdu prvej inštancie v celom rozsahu vyhovené, prípadne, ktorému bola rozhodnutím
spôsobená iná ujma na jeho právach. Rozhodujúci je pritom výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie,
pretože existenciu možnej ujmy možno hodnotiť len z procesného hľadiska. Pri tomto hodnotení
sa neprihliada na subjektívne presvedčenie účastníka konania, ale na objektívnu skutočnosť, že
rozhodnutím súdu mu bola spôsobená určitá ujma, ktorú možno odstrániť zrušením alebo zmenou

napadnutého rozhodnutia (pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/215/2010).
24. Nakoľko osobou oprávnenou podať odvolanie je len tá strana sporu, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, v tomto prípade žalobkyňa, pričom rozhodujúci je výrok rozhodnutia súdu prvej
inštancie, pokiaľ odvolanie podal žalovaný 5/, ktorý z procesného hľadiska bol v konaní úspešný,
jeho odvolanie je potrebné vyhodnotiť ako odvolanie podané neoprávnenou osobou. Nakoľko súdnym

rozhodnutím bolo rozhodnuté aj o jeho nároku na náhradu trov konania ako úspešnej strany v sporovom
konaní, nemožno z jeho pohľadu hovoriť ani o prípade, že by rozhodnutím súdu mu bola spôsobená iná
určitá ujma na jeho právach. Pokiaľ žalovaný 5/ sa vo veci samej nestotožnil s rozhodnutím súdu, mal
možnosť v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby vystupovať na strane žalobcu a hájiť svoje
práva z pozície žalobcu a nie zostať pasívnym s tým, že sa zmieri s postavením žalovaného. Pokiaľ

žaloba žalobkyne bola zamietnutá, z procesného hľadiska platí, že žalovaný 5/ vzhľadom na to, že ide
o sporového konanie, bol súdnom konaní z procesného hľadiska úspešný.
25. Odvolaciemu súdu nezostala iná možnosť, než odvolanie žalovaného 5/ ako podané neoprávnenou
osobou odmietnuť v zmysle § 386 písm. b) CSP.26. V odvolacom konaní z procesného hľadiska vo vzťahu k odvolaniu žalovaného 5/ bola úspešná
žalobkyňa, ktorej však odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému 5/
nepriznalsprihliadnutímna§396ods.1CSP(ustanoveniaotrováchkonaniapredsúdomprvejinštancie

sa použijú aj na odvolacie konanie) v nadväznosti na § 255 ods. 1 CSP (súd prizná starne náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) z dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP
vzhľadom na to, že ide o manželov a rovnaký záujem na výsledku sporu.
27. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie aj žalobkyňa. O odvolaní žalobkyne odvolací súd
rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP.

28. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
29.Podľa§387ods.2CSPAksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
30. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto

sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov, s doplnením ďalších dôvodov na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia.
31. Odvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 ods. 1 CSP. Odvolací súd preto môže v
zásade prihliadať iba na tie dôvody, ktoré boli vymedzené v podanom odvolaní v rámci odvolacej lehoty.
Odvolateľ v podanom odvolaní určuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého rozhodnutia,

a tak odvolací súd sa môže zaoberať len tými odvolacími dôvodmi, ktoré sú vymedzené odvolateľom
v podanom odvolaní.
32.Vzmysle§365ods.3CSPodvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlen
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že zákonná koncentrácia
konania sa uplatňuje aj v opravných konaniach. Lehota na podanie odvolania neohraničuje len samotné

podanie odvolania, ale aj vymedzenie programu odvolacieho konania, to znamená určenie rozsahu
v akom sa rozhodnutie napáda a argumentácie o tvrdenej vadnosti rozhodnutia a konania, ktoré mu
predchádzalo. Po uplynutí lehoty na podanie odvolania tak nemožno rozširovať ani meniť odvolacie
dôvody, ani navrhovať dôkazy. Aj novoty v odvolacom konaní možno uplatniť len v lehote na podanie
odvolania.

33. Odvolací súd uvádza, že zo strany žalobkyne došlo k doplneniu odvolania podaním zo dňa
18.06.2020, ktoré bolo doručené dňa 23.06.2020, na ktoré odvolací nemohol prihliadnuť a nemohol sa
ním zaoberať, pretože doplnenie odvolania nebolo vykonané do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
34. Rozsudok okresného súdu bol doručený žalobkyni 05.03.2020, 15 dňová odvolacia lehota uplynula
20.03.2020. Odvolanie žalobkyne bolo podané včas 17.03.2020, avšak doplnenie odvolania zo dňa

18.06.2020 bolo doručené súdu až 22.06.2020. Doplnením dovolania sa preto odvolací súd zo zákona
v zmysle § 365 ods. 3 CSP nemohol zaoberať.
35. Čo sa týka samotného odvolania žalobkyne, odvolanie odôvodnila dôvodmi s poukazom na
§ 365 ods. 1 písm. d), f), g) a h) CSP, ktoré právne bližšie neodôvodnila. Odvolacia námietka
žalobkyne pozostávala z namietania skutočnosti, že okresný súd sa nezaoberal vlastníctvom draženej

nehnuteľnosti, ktorú v čase dražby vlastnili žalobkyňa a žalovaný 5/ v podielovom spoluvlastníctve, a to
každý z nich v podiele 1 vzhľadom k celku, pričom tento nesprávny právny stav, na ktorý upozorňoval
žalovaného2/žalovaný5/osobne,saprejavilajvnotárskejzápisniciopriebehudobrovoľnejdražby,kvôli
čomu žalobkyňa považuje notársku zápisnicu za listinu nespôsobilú na zápis do katastra nehnuteľností.
V notárskej zápisnici bol konštatovaný právny stav, že dražená nehnuteľnosť je vo vlastníctve žalobkyne

a žalovaného 5/ v režime BSM. V notárskej zápisnici o vykonaní dražby tak nie je uvedené správne
označenie predmetu dražby. Žalobkyňa túto skutočnosť považovala za porušenie ustanovení zákona
č. 527/2002 Z.z., preto považovala dražbu za neplatnú. Iné odvolacie námietky žalobkyňou v odvolaní
prezentované neboli.
36. Je síce pravdou, že uvedenou skutočnosťou sa súd prvej inštancie nie dostatočne zaberal v

odôvodnení svojho rozhodnutia, avšak táto skutočnosť nemá zásadný vplyv na vecnú správnosť
napadnutého rozhodnutia, nakoľko odvolací súd môže napadnuté rozhodnutie doplniť o ďalšie dôvody,
tak ako mu to umožňuje ust. § 387 ods. 2, ods. 3 CSP. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP odvolací súd
sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v
konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.

Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
37. Nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dražby, boli v čase vyhlásenia konania dražby oznámením o
dražbe vo vlastníctve žalobkyne a žalovaného 5/ v režime BSM. Označenie a opis predmetu dražby a
jeho príslušenstva tak v čase vyhlásenia konania dražby oznámením o dražbe bolo súladné s údajmivedenými v katastri nehnuteľností. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov žalobkyne a žalovaného 5/
bolo vyporiadané na základe schváleného zmieru uzavretého stranami sporu uznesením Okresného
súdu Lučenec sp. zn. 6C/50/2018-90 zo dňa 11.02.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť 25.02.2019.

Všetky nehnuteľnosti, ktoré patrili do BSM, teda aj nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dražby, a ktoré
boli vedené Okresným úradom Lučenec, katastrálnym odborom na LV č. XXXXX ako parcely registra
„C“ evidované na katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/XX zastavená plocha a nádvorie o výmere 434
m2 a parc. č. XXXX/XXX zastavaná plocha o výmere 269 m2 ako aj stavba - rozostavaný rodinný
dom na parc. č. XXXX/XXX, sa stali podielovým spoluvlastníctvom dlžníka a žalovanej v podiele 1 pre

Y.. W. V. (žalovaný 5/) a v podiele 1 pre Y.. A. V. (žalobkyňa). Pohľadávky veriteľov prihlásené
v konkurznom konaní sp. zn. 3Odk/33/2018 vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica sa stali
výlučnými záväzkami Y.. W. V.. Uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť 25.02.2019, teda
jeden deň pred uskutočnením opakovanej dobrovoľnej dražby, ktorá sa konala dňa 26.02.2019.
38. Z notárskej zápisnice napísanej dňa 26.02.2019 N236/2019, Nz 5890/2019, NCRls 6137/2019 ako
súbor nehnuteľností, ktorý je predmetom opakovanej dobrovoľnej dražby, boli označené nehnuteľnosti

v katastrálnom území T., obec T., okres T., Okresný úrad Lučenec - katastrálny odbor, zapísané na LV
č. XXXXX ako parcela registra „C“ č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 434 m2, parc. č.
XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 269 m2, rozostavaná budova na parcele č. XXXX/
XXX v spoluvlastníckom podiele 1/1 (v celosti).
XX. Práva k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli rozhodnutím štátneho orgánu, a

teda aj súdu, sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín, teda aj
rozhodnutia súdu, tak ako to vyplýva z § 34 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o
zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.
40. Záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani
na zánik práv k nehnuteľnostiam (§ 5 ods. 2 Katastrálneho zákona). Práva k nehnuteľnostiam sa vpisujú

do listu vlastníctva a do súboru popisných informácií katastra; tým sa stávajú hodnovernými, prípadne
aj záväznými údajmi katastra (§ 41 ods. 1 Katastrálneho zákona). Údaje katastra sú hodnoverné, ak sa
nepreukáže opak, pričom takýmto údajom katastra sú aj údaje o právach k nehnuteľnostiam, ktoré sú
hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak (§ 70 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona).
41. Uznesenie Okresného súdu Lučenec sp. zn. 6C/50/2018-90 z 11.02.2019 bolo doručené na Okresný

úrad Lučenec, katastrálny odbor dňa 25.02.2019, teda v deň nadobudnutia právoplatnosti uznesenia a
bolo mu pridelené spisové číslo Z-713/2019 a vybavené bolo dňa 12.03.2019 zápisom do katastra.
42. Dňa 26.02.2019 v katastri nehnuteľností boli zapísané nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dražby
vo vlastníctve žalobkyne a žalovaného 5/ v režime BSM1/1. Notárska zápisnica o priebehu opakovanej
dobrovoľnej dražby napísaná dňa 26.02.2019 tak vychádzala v tom čase z hodnoverných a záväzných

údajov katastra. Aj keď v čase konania opakovanej dobrovoľnej dražby už bolo právoplatné uznesenie
Okresného súdu Lučenec sp. zn. 6C/50/2018-90 z 11.02.2019 o vyporiadaní BSM medzi žalobkyňou
a žalovaným 5/ a došlo k zmene vlastníctva tým, že BSM bolo vyporiadané tak, že nehnuteľnosti
boli nadobudnuté do podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného 5/ každého zvlášť v podiele
1 k celku, je potrebné uviesť, že vyporiadanie BSM, aj keď došlo k zmene vlastníctva, nemá vplyv

na vecné práva a iné zápisy vzťahujúce sa k celej nehnuteľnosti. Tretie osoby nemôžu iba z titulu
zmeny vlastníctva prísť bez ďalšieho o svoje práva. Vyporiadanie BSM ani vo forme schváleného
zmieru, ani inak, nemôže zhoršiť právne postavenie iných dotknutých subjektov, nejde totiž o právnu
skutočnosť, s ktorou by právny poriadok spájal zánik práv iných subjektov. Na uvedenom nič nemení
ani skutočnosť, že na majetok jedného z manželov prebieha konkurz a BSM sa vyporiadava počas

konkurzu a rovnako tak ani skutočnosť, že na nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom vyporiadania BSM
prebieha dobrovoľná dražba v zmysle zák. č. 527/2002 Z.z. (pozri aj Katastrálny bulletin č. 1/2019).
Pri vyporiadaní BSM manželov totiž nedochádza k odplatnému alebo bezodplatnému prevodu, ani
k prechodu nehnuteľností (pozri R34/71 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk, rozhodnutí NS
SR sp. zn. 6Cz 410/1970 z 10.07.1970). Len zmena režimu vlastníctva z BSM na podielové, kedy

každý z manželov nadobudne vlastníctvo v 1 k celku, nemá vplyv na označenie predmetu dražby
a jeho príslušenstva v rámci konania dražby, zvlášť, keď v čase konania dražby údaje v katastri
nehnuteľností potvrdzovali vlastníctvo k nehnuteľnostiam v režime BSM. Pokiaľ aj v zápisnici o vykonaní
dražby je uvedené označenie predmetu dražby a jeho príslušenstva v súlade s údajmi katastra v čase
konania dražby a spísania zápisnice o vykonaní dražby, pričom označenie predmetu dražby a jeho

príslušenstva sa nemení v označení vlastníkov, parcelného čísla, geometrického určenia nehnuteľnosti,
druhu pozemku, geometrického určenia a výmery katastrálneho územia, v názve katastrálneho územia,
pričom zmena nastáva len v tom, že vlastníctvo dražených nehnuteľností nie je vo vlastníctve režimom
BSM, ale režimom podielového spoluvlastníctva, táto skutočnosť žiadnym spôsobom nemá vplyv nanesprávnosť údajov v notárskej zápisnici o vykonaní dražby a len z tohto dôvodu nemôže spôsobovať
neplatnosť notárskej zápisnice o vykonaní dražby a neplatnosť celej dražby pre porušenie ustanovení
zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Už okresný súd v tejto súvislosti v odôvodnení svojho

rozhodnutia poukazoval na to, že žalobkyňa a žalovaný 5/ boli vlastníkmi rozostavaného domu a
pozemkov v celosti v režime BSM, záložné právo sa viazalo na celú nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom
dražby. Žalobkyňa a žalovaný 5/ boli vlastníkmi nehnuteľností, a to rozostavaného rodinného domu a
pozemkov, ktoré nehnuteľnosti nadobudli za trvania manželstva. Slovenská sporiteľňa, a. s. (žalovaný
1/) poskytol obom manželom, to znamená Y.. A. V. a Y.. W. V. úver vo výške 109 500,- Eur na bývanie,

postupnéfinancovanienazákladeúverovejzmluvypodpísanejdňa22.12.2012,pričombolovykonávané
záložné právo záložného veriteľa, ktoré vzniklo povolením vkladu v konaní Okresného úradu Lučenec,
odbor katastrálny pod č. V199/2015 zo dňa 24.02.2015 a týkalo sa nehnuteľností ako celku.
43. V nehnuteľnosti, ktorá je predmetom dražby žalobkyňa ani žalovaný 5/ nemajú evidovaný trvalý
pobyt, ide stále o neskolaudovanú stavbu a pokiaľ napriek tejto skutočnosti žalobkyňa a žalovaný 5/
využívajú neskolaudovanú stavbu na bývanie, užívajú ju v rozpore so Stavebným zákonom. Žalobkyňa

a žalovaný 5/ majú vedený trvalý pobyt stále v T. na adrese A. W. XXXX/XX, T..
44. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že okresný súd v rozsudku namiesto zabezpečenia definitívneho
usporiadania právnych vzťahov strán sporu, fakticky vytvoril dva nové súdne spory, a to spor spočívajúci
v preskúmaní postupu príslušného okresného úradu, katastrálneho odboru, na základe správnej
žaloby a spor spočívajúci v určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe žaloby o

určenie vlastníckeho práva, odvolací súd uvádza, že prípadný vznik ďalších sporov nie je podmienený
nesprávnym rozhodnutím súdu, ale práve konaním žalobkyne a žalovaného 5/, ktorí neplnením svojich
povinností a nesplácaním úveru sa dostali do takejto situácie, že bolo potrebné pristúpiť k dobrovoľnej
dražbe, ku konkurzu žalovaného 5/, k vyporiadaniu BSM a prípadne ďalších súdnych sporov. Práve
žalobkyňa a žalovaný 5/ sú osobami, ktoré porušovaním svojich povinností zapríčinili vznik nielen tohto

súdneho sporu.
45. Nakoľko ďalšie skutočnosti neboli v odvolaní žalobkyňou namietané, odvolací súd viazaný rozsahom
odvolania a odvolacími dôvodmi sa inými skutočnosťami nezaoberal.
46. O trovách odvolacieho konania vo vzťahu k žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/ odvolací súd rozhodol podľa
§ 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na § 255 ods. 1 CSP a žalovaným, ktorý v odvolacom konaní boli

úspešní, priznal náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni ako odvolacom konaní neúspešnej
strane konania.
47. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).