Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, October 27, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/219/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5315208907
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5315208907.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého
a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v spore žalobcu: Ing. I. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom T. slobody XXXX/XX, C., zastúpený Prosman a Pavlovič advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovaným: 1/ COOP Jednota
Čadca, spotrebné družstvo, so sídlom Palárikova 87, Čadca, IČO: 00 168 947, zastúpený JUDr. Milanom

Vysockým, advokátom so sídlom R. XXX, XXX XX Q., 2/ Obec Nová Bystrica, so sídlom 023 05 Nová
Bystrica, IČO: 00 314 145, zastúpený STEHURA & partners, v.o.s., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022 01
Čadca, IČO: 47 246 863, o zaplatenie 2.316,17 eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 4C/277/2015-168 zo dňa 09. marca 2017, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal, aby žalovaným v rade 1/,2/
bola uložená povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 2.316,17 eur pozostávajúcu z náhrady
za bolestné - 1.648 eur, náhrady za stratu na zárobku počas práceneschopnosti - 633,26 eur, z náhrady
účelne vynaložených nákladov spojených s liečením - 19,91 eur a z náhrady nákladov na vyhotovenie
lekárskeho posudku - 15 eur, v celom rozsahu zamietol (výrok I.). Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
žalovaným v rade 1/,2/ trovy konania, každému z nich v rozsahu 100% (výrok II.), žalobcovi uložil

povinnosť nahradiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Čadca titulom trov preddavkovaných
štátom sumu 13,20 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.).
V odôvodnení rozsudku uviedol, že skutkovým základom žaloby bolo tvrdenie žalobcu, že dňa
12.01.2015 v čase približne o 13.30 hod. sa pošmykol na prístupovom chodníku k predajni patriacej
žalovanému v rade 1/, následne spadol a utrpel zlomeninu ramennej kosti. Ďalej tvrdil, že chodník bol
zľadovatený, neposypaný a neodhrnutý, pričom v deň jeho úrazu sa teplota vzduchu pohybovala v

lokalite Nová Bystrica, v ktorej došlo k úrazu v mínusových teplotách s celkovou napadnutou snehovou
pokrývkou vo výške 11 cm. K úrazu bola privolaná rýchla zdravotnícka pomoc, ktorá ho previezla
do Fakultnej nemocnice v Žiline, kde sa podrobil operačnému zákroku. Vzhľadom na skutočnosť, že
nedisponuje informáciami v tom smere, či chodník, na ktorom došlo k jeho úrazu, je v správe žalovaného
v rade 1/ alebo v rade 2/, uplatnil si nároky voči obom žalovaným.
Okresný súd po vykonanom dokazovaní vyšiel zo skutkového zistenia, že parcela, ktorú žalobca označil

ako miesto úrazu (C-KN 4891/1 k. ú. T. H.) patrí žalovanému v rade 2/, čo preukazuje výpis z LV
č. XXX. Z výpisu z LV č. XXX k. ú. T. H. mal preukázané, že priestranstvo, kde malo dôjsť k úrazu
(parc. KN-C 4891/3 k. ú. T. H.) vlastnia N. D. s manželkou. I keď žalobca preukázal existenciu škody a
nebol sporný ani dátum úrazu, žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal pasívnu legitimáciu
žalovaných v rade 1/,2/, a to z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom je skutočnosť, že žalobca ako miesto
úrazu označil parc. KN-C 4891/1, pričom zľadovatená plocha nebola v mieste prístupového chodníka

k budove patriacej žalovanému v rade 1/. Jedna zľadovatená plocha sa nachádzala vo zvyšnej časti
parc. KN-C 4891/1, ktorá parcela je vo vlastníctve žalovaného v rade 2/, druhá kaluž sa nachádzalapod oknami žltej budovy stojacej na parc. KN-C 4891/3, ktorá nepatrí žalovaným v rade 1/,2/. Žalobca
okrem toho neuniesol dôkazné bremeno ani v tom smere, že by k úrazu došlo pred budovou vo
vlastníctve žalovaného v rade 1/, eventuálne na parc. KN-C 4891/1 vo vlastníctve žalovaného v rade 2/.

V podrobnostiach v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sám predložil objektívne listinné dôkazy,
ktoré vylučujú, že dňa 12.01.2015 došlo k jeho úrazu pred budovou vo vlastníctve žalovaného v rade
1/. Prvým objektívnym dôkazom je vyjadrenie Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby (č.l.
63 spisu), z ktorého vyplýva, že o 13.27 hod. bol nahlásený úraz žalobcu, druhým dôkazom je správa
spoločnosti Commander systems, s.r.o. o vierohodnosti reálneho času a polohy osobného motorového

vozidla žalobcu. Z uvedeného dôkazu vyplýva, že osobné motorové vozidlo žalobcu sa nachádzalo v
katastri obce T. H. od 13.42 hod do 14.05 hod., kde stálo 18 minút. V katastri obce G. H. bolo motorové
vozidlo dňa 12.01.2015 od 13.30 hod. do 13.24 hod. a stálo tam 4 minúty. V katastri obce F. T. H. bolo
motorové vozidlo od 14.39 hod. do 15.44 hod. a stálo tam 34 minút. Nakoľko parc. C-KN 4891/1 sa
nachádza v k. ú. T. H., kde motorové vozidlo žalobcu sa nachádzalo od 13.42 hod. do 14.05 hod. a
úraz bol nahlásený už o 13.27 hod., potom z logického výkladu vyplýva, že k úrazu nahláseného o

13.27 hod. nemohlo dôjsť v katastri obce T. H., nakoľko do tejto obce motorové vozidlo žalobcu dorazilo
až o 13.42 hod. Z prehľadu jázd teda vyplýva, že k úrazu žalobcu muselo dôjsť mimo katastrálneho
územia T. H., nie na parc. KN-C4891/1, ktorá skutočnosť vylučuje zodpovednosť žalovaných v rade
1/,2/ za úraz žalobcu, ku ktorému došlo 12.01.2015. Čo sa týka fotografií vyhotovených v deň úrazu,
tieto síce dokazujú miesto a čas vyhotovenia fotografií, ale nedokazujú miesto a čas úrazu, nakoľko boli

vyhotovené po úraze. Naviac ani na jednej fotografii nie je žalobca ako leží na zemi. Pre tento súdny
spor bolo teda rozhodujúce, že úraz sa nestal v katastri obce T. H. a teda žalovaní v rade 1/,2/ nie sú
pasívne legitimovanými subjektmi.

2. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý ho navrhol zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie

konanie, eventuálne zmeniť tak, že jeho žalobe sa v celom rozsahu vyhovie.
V dôvodoch odvolania uviedol, že v žalobe presne špecifikoval, že miestom pádu bola zľadovatená
kaluž vody na pozemku vo vlastníctve žalovaného v rade 2/. Na ohliadke, ktorá sa uskutočnila dňa
10.08.2015 spolu so svedkom H. presne toto miesto označili a v tomto smere boli ich výpovede zhodné.
Naviac svedok H. na tejto ohliadke názorne sudkyni predviedol chôdzu žalobcu okolo motorového

vozidla,čovodôvodnenírozsudkuniejeuvedené.Označenýsvedoknaohliadketiežšpecifikovalmiesto
pádu. Okresný súd úplne nesprávne vyhodnotil čas a miesto úrazu a jeho argumentácia je v rozpore s
predloženými dôkazmi. Z prehľadu jázd motorového vozidla je jednoznačné, že spolu so svedkom H.
zaparkovali motorové vozidlo v k. ú. T. H. v čase o 13.24 hod., kde stálo celkom 18 minút a do pohybu sa
dalo v čase od 13.42 hod., odkiaľ dorazilo do k. ú. F. T. H. v čase o 14.05 hod., kde stálo celkom 34 minút.

Správnosť tohto tvrdenia potvrdzuje tak správa Operačného strediska záchrannej služby, podľa ktorej
stredisko prijalo nahlásenie úrazu žalobcu v čase o 13.27 hod., t.j. v čase, kedy vozidlo žalobcu stálo
v k. ú. T. H. ako aj záznam o zhodnotení zdravotného stavu, podľa ktorého rýchla zdravotnícka pomoc
dorazila k žalobcovi do k. ú. F. T. H. v čase o 14.12 hod. Z uvedeného je teda nepochybné, že okresný
súd tieto dôkazy vyhodnotil úplne nesprávne a tak dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Čo sa

týka miesta úrazu a stavu schodnosti pozemkov v čase úrazu, žalobca poukázal na výpovede svedkýň
D. a I., ktoré na ohliadke vypovedali, že miesto, ktoré žalobca označil ako miesto úrazu, žalovaný v rade
2/ odhŕňal sneh z tohto priestranstva. Z výpovede svedkýň je nepochybné, že žalobca označil ako miesto
pádu kaluž vody na pozemku, ktorý vlastnícky patrí žalovanému v rade 2/, rozhodne nie kaluž vody pod
oknom žltej budovy, ku ktorej sa nikto z osôb prítomných na ohliadke ani len nevyjadroval. Vo vzťahu k

záveru okresného súdu o nepreukázaní dôkazného bremena žalobca v odvolaní uviedol, že tento záver
nekorešponduje so značným množstvom predložených dôkazov. Žalobcovi nemožno vyčítať, že všetky
dôkazy na podporu svojich tvrdení neboli súčasťou žaloby, prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany využíval podľa vývoja konania, čo je v súlade s právnym poriadkom SR. Žalobca nakoniec v
odvolaní vytýkal aj nesprávne právne posúdenie veci prvostupňovým súdom. V podrobnostiach uviedol,

že zák. č. 135/1961 Zb. (Cestný zákon) upravuje aj zodpovednosť vlastníka (správcu) komunikácie
za škodu, ktorý predpis je vo vzťahu k § 420 Občianskeho zákonníka (v ďalšom texte už len „OZ“)
špeciálnym predpisom. Okresný súd však v predmetnom konaní aplikoval bez iného zodpovednosť
podľa OZ nezisťoval skutočnosti podľa § 9a ods. 3 Cestného zákona. Okresný súd sa v tomto konaní mal
zaoberať nedostatočnou schodnosťou chodníka, ktorá vznikla znečistením, poľadovicou alebo snehom

a ktorá nebola bez prieťahov odstránená.

3. Žalovaný v rade 1/ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nesúhlasia s jeho tvrdením v odvolaní, že
predloženými dôkazmi preukázal, že by ku škode na jeho zdraví došlo v príčinnej súvislosti s porušenímprávnej povinnosti žalovaného v rade 1/. Zo žaloby nevyplývalo žiadne porušenie právnej povinnosti
žalovaným v rade 1/ a nebolo mu známe, že by žalobca spadol pred jeho predajňou a na chodníku, ktorý
je prístupovým k predajni. Zimná údržba prístupového chodníka k predajni bola riadne zabezpečená, čo

môžu potvrdiť svedkyne D. a I., ktoré žiadali predvolať a vypočuť na pojednávaní a ktoré boli v čase,
kedy malo dôjsť k úrazu žalobcu, pracovníčkami žalovaného v rade 1/. Zo skutkového stavu, ako bol
vymedzený v žalobe, nebolo jednoznačne zrejmé, kde malo presne dôjsť k úrazu žalobcu, z akých
okolností alebo pri akej činnosti. Za dôležité považoval zopakovať, že parcela KN-C 4891/1 k. ú. T. H., na
ktorom mal žalobca spadnúť, je vo vlastníctve žalovaného v rade 2/, čo tento žalovaný aj sám potvrdil.

Dôležitou je i skutočnosť, že vyššie označený pozemok je vedený v katastri nehnuteľnosti ako zastavané
plochy a nádvoria, t.j. nie je parkoviskom a miestom určeným na parkovanie vozidiel. Podstatné je aj to,
že miesto, na ktorom mal žalobca spadnúť a utrpieť úraz, nie je prístupovým chodníkom k jeho predajni
a nie je ani chodníkom vôbec. Preto žalovaný v rade 1/ nemal ku dňu 12.01.2015 povinnosť toto miesto
udržiavať tak, aby boli odstraňované závady v schodnosti. Na prístupovom chodníku k jeho predajni
neboli žiadne závady v schopnosti dňa 12.01.2015, ako vlastník predajne potravín nemôže zodpovedať

žalobcovi za škodu, ktorej príčinou by bola závada v schodnosti na mieste, na ktorom mal spadnúť. Tým
nie je daná ani objektívna zodpovednosť žalovaného v rade 1/ v zmysle ustanovení zák. č. 135/1961
Zb., eventuálne vyhlášky č. 35/1984 Zb., na ktoré predpisy poukazoval žalobca v žalobe i v odvolaní.
Žalobca v konaní nepreukázal ani zodpovednosť žalovaného v rade 1/ v zmysle § 420 ods. 1 OZ,
nakoľko nebola preukázaná protiprávnosť konania žalovaného v rade 1/ v súvislosti so vznikom škody

žalobcovi. Ani z fotografii miesta úrazu, ktoré predložil aj žalobca, nie je zrejmé, že by prístupový chodník
k predajni žalovaného v rade 1/ bol zľadovatený a pokrytý snehom. Prístupový chodník k predajni na
predložených fotografiách nie je vôbec zachytený. Na základe týchto skutočností žalovaný v rade 1/
považoval odvolanie žalobcu vo vzťahu k nemu za nedôvodné a žiadal napadnutý rozsudok vo vzťahu
k nemu ako vecne správny potvrdiť.

4.Žalovanývrade2/vovyjadreníkodvolaniuuviedol,žezohliadkymiestasaméhovyplynulo,žemiesto,
kde sa mal úraz stať, nie je priechodom pre chodcov, nie je miestnou komunikáciou, ani chodníkom pre
chodcov a pokiaľ aj žalobca na uvedenom mieste parkoval a prechádzal, urobil tak na vlastné riziko.
Miesto, kde žalobca mal zaparkovať svoje vozidlo, nie je parkoviskom, nie je ani odstavnou plochou.

Naviac z výsluchu svedka H. vyplynulo, že v uvedený deň odhŕňal sneh, avšak len z miesta, ktoré
slúži ako chodník od miestnej komunikácii k predajni žalovaného v rade 1/. Žalobcovi sa nepodarilo
dostatočným spôsobom preukázať, kde sa skutočne úraz stal. Žalovaný v rade 2/ na základe týchto
skutočností navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

5. Žalobca v replike na vyjadrenia žalovaných v rade 1/, 2/ uviedol, že na skúmanie zodpovednosti
za poškodenie jeho zdravia nie je dôležité, či vystúpil z motorového vozidla, ktoré svedok H. odstavil
na neschodnom pozemku, ale podstatné je, že cez neschodný pozemok kráčal smerom k predajni
žalovaného v rade 1/. Prístupový chodník v šírke zodpovedajúcej schodisku pred vstupnými dverami
predajne a v dĺžke smerujúcej aj po chodník lemujúci cestnú komunikáciu, nie je nijako odlíšený

od časti, kde sa na neschodnom pozemku nachádza kaluž vody (v čase úrazu zľadovatená), nie je
nijako oddelená a nie je ani rozdielnej povrchovej úpravy. Pre bežného človeka je na nerozoznanie
od časti, kde sa podľa žalovaných žalobca nachádzal na vlastné riziko. Žalovaný v rade 2/ je obcou,
v súčasnosti už neplatný zák. č. 544/1990 Zb. ako jediný obsahoval definíciu verejného priestranstva
ako verejnosti prístupných pozemkov v obci okrem tých, ktoré sú vo vlastníctve fyzických a právnických

osôb s výnimkou obcí alebo ku ktorým majú tieto osoby právo hospodárenia. Podľa zák. č. 582/2004
Z.z. sa verejným priestranstvom rozumie verejnosti prístupný pozemok vo vlastníctve obce, verejným
priestranstvom na účely tohto zákona nie sú pozemky, ktoré obec prenajala podľa osobitného zákona.
Súčasná právna teória i prax chápe pod pojmom „verejné užívanie verejného priestranstva“ užívanie
všeobecne prístupných materiálnych statkov vopred neobmedzený okruhom užívateľov, rozlišujú sa

pritom dva druhy verejného užívania a to užívanie všeobecné a užívanie osobitné. Oba druhy užívania
majú verejnoprávnu povahu a vôľa vlastníka nemá žiadny význam. Žalovaný v rade 2/ neschodný
pozemok žiadnym spôsobom nechráni pred vstupom iných užívateľov, občania nemajú ani v čiastočnom
rozsahu obmedzený vstup/prechod cez neschodný pozemok, nie je označený žiadnou dopravnou
značkou zakazujúcou alebo obmedzujúcou prechod občanov cez jeho povrch. To znamená, že je

všeobecne prístupný vopred neobmedzenému okruhu užívateľov. Počas ohliadky miesta samého
opakovane na tomto mieste odstavili zákazníci predajne patriacej žalovanému v rade 1/ svoje motorové
vozidlá a ďalej kráčali cez neschodný pozemok k tejto predajni. Uvedené je zaprotokolované a
zadokumentované na fotografiách vyhotovených pracovníkom súdu. Cez pozemok prechádzali aj ďalšíobčania, ktorí do predajne žalovaného v rade 1/ prišli na bicykli alebo pešo. Z uvedeného teda
jednoznačne vyplýva, že tento pozemok občania bežne využívajú k odstaveniu svojich motorových
vozidiel a následnému prechodu k predajni žalovaného v rade 1/. Preto možno konštatovať, že tento

pozemokjeverejnýmpriestranstvom.Podľazák.č.369/1990Zb.obecprivýkonesamosprávnychfunkcií
okrem iného vykonáva aj údržbu a správu verejných priestranstiev. V danom prípade teda ne/konaním
žalovaného v rade 2/ došlo mimo iného aj k porušeniu ustanovení zák. č. 369/1990 Zb.

6. Žalovaný v rade 1/ v reakcii na repliku žalobcu, najmä uvedenú pod bodom 17. uviedol, že zotrváva na

vyjadrení k odvolaniu, zdôraznil, že prístupový chodník jeho predajni bol bezpečný, jeho zimná údržba
bola riadne zabezpečená a miesto, na ktorom mal žalobca spadnúť a utrpieť úraz, nie je prístupovým
chodníkom k jeho predajni a nie je ani chodníkom vôbec.

7. Žalovaný v rade 2/ v reakcii na repliku žalobcu uviedol, že žalobca v replike uvádza nad rámec
podaného odvolania nové skutočnosti, tieto tvrdenia žalobcu sú v rozpore s vykonaným dokazovaním,

ktorým bolo jednoznačne preukázané, že miesto pádu nie je prístupovým chodníkom ani parkoviskom.
Skutočnosť, že niekto zaparkuje na pozemku obce, nemôže automaticky znamenať povinnosť o tento
pozemok sa starať ako o parkovisko, resp. chodník. Už vôbec nie je povinnosť takýto pozemok oplotiť,
eventuálne iným spôsobom zamedziť vstup iných užívateľov na pozemok, ako to uvádza žalobca v
replike.

8. Na posledné vyjadrenia žalovaní v rade 1/, 2/ žalobca už písomne nereagoval.

9. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote (§ 362 CSP)
a má predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z

dôvodov uvedených v odvolaní (§ 364, § 365 CSP), vychádzajúc z viazanosti rozsahom odvolania a
odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 a contrario CSP) podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP
vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že odvolacie námietky žalobcu sú v prevažnej miere dôvodné.
Námietka, že na ohliadke spolu so svedkom H. presne označili miesto pádu žalobcu, je dôvodná.
Odvolací súd so zápisnice o ohliadne konanej dňa 10.08.2016 zistil, že svedok H. (priamy svedok)
označil miesto pádu žalobcu, ktoré fotograficky zachytil pracovník súdu (strana 10 ohliadky). Z

odôvodnenia napadnutého rozsudku sa však nedá zistiť, ako súd tento dôkaz vyhodnotil, nakoľko
pre okresný súd rozhodujúcim skutkovým záverom bol záver, že k úrazu žalobcu nedošlo v katastri
obce T. H.. Tento záver okresného súdu vychádza z nesprávneho vyhodnotenia listín predložených
spoločnosťou Commander systems, s.r.o. (č.l. 99-101), z ktorých možno vyvodiť, že motorové vozidlo
žalobcu sa nachádzalo dňa 12.01.2015 v katastri obce T. H. v čase od 13.24 hod. do 13.42 hod. a nie

v čase od 13.42 hod. do 14.05 hod., ako to uviedol okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku.
Na základe uvedeného je potom dôvodná i odvolacia námietka žalobcu, ktorou namietal správnosť
skutkových záverov okresného súdu o mieste a čase jeho úrazu.
Nakoľko okresný súd založil nedostatok pasívnej legitimácie žalovaných v rade 1/, 2/ na nesprávnom
skutkovom zistení - že k úrazu žalobcu podľa prehľadu jázd jeho motorového vozidla muselo dôjsť

mimo územia obce T. H., ktorá skutočnosť vzhľadom na osoby žalovaných vylučuje ich zodpovednosť
za úraz žalobcu - z takto prijatého záveru je napadnutý rozsudok zjavne nesprávnym a to i s ohľadom
na skutočnosť, že žalovaní v rade 1/ a 2/ v podstate ani nenamietali, že by k úrazu žalobcu v katastri
obce T. H. nedošlo.
Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené zistenia odvolaním napadnutý rozsudok v celom rozsahu

zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

11. Okresný súd v ďalšom konaní opätovne vyhodnotí listiny spoločnosti Commander systems, s.r.o.
(č.l. 99-101) v spojení s potvrdením operačného strediska zdravotníckej záchrannej služby (č.l. 63). Po
ustálení, že k pádu žalobcu došlo v katastri obce T. H., okresný súd následne podľa doteraz vykonaných

dôkazov, resp. ďalších dôkazov doložených stranami sporu, ustáli miesto pádu žalobcu. Okresný súd pri
určení miesta pádu žalobcu sa zrejme nevyhne opakovaniu ohliadky miesta samého i výsluchu svedka
H., nakoľko jeho výpoveď na ohliadke konanej dňa 10.08.2016 je nedostatočne zaznamená z dôvodu
nezreteľného zvukového záznamu. Odvolací súd dáva okresnému súdu v tejto súvislosti do pozornosti,že vyššie označený svedok mal byť jediným priamym svedkom miesta pádu žalobcu. Po presnom
zaznamenaní miesta pádu, okresný súd podľa doterajších dôkazov predložených sporovými stranami,
eventuálne po predložení ďalších dôkazov stranami sporu v novom konaní ustáli, či k pádu žalobcu

došlo na pozemku, ktorého správa, údržba, resp. schodnosť, patrí do kompetencie žalovaného v rade
1/ alebo žalovaného v rade 2/. Okresný súd sa v ďalšom konaní vysporiada i so všetkými námietkami
a tvrdeniami sporových strán nimi uvedenými v rámci odvolacieho konania. Na podklade doplneného
dokazovania, okresný súd celé dokazovanie opätovne vyhodnotí a svoje rozhodnutie odôvodní podľa
kritérií uvedených v ust. § 220 ods. 2 CSP.

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu satoto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)