Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Senica

Judgement was issued by Mgr. Katarína Škrovanová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 9C/26/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118382526
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Škrovanová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2020:6118382526.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudkyňou Mgr. Katarínou Škrovanovou v právnej veci žalobcu: Q. Y., nar.

XX.X.XXXX, bytom T. XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Ing. Peter Slávik, AK Malacky, Břeclavská 3
protižalovanýmv1.rade:K.G.,nar.XX.X.XXXX,bytomK.XXX,v2.rade:K.s.r.o.,K.XXX,IČO:XXXXX
XXX, obaja zastúpení advokátom: JUDr. Ľubomír Nemček, AK Bratislava, Čajkovského o zaplatenie
sumy 20 000 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

Žalobca je povinný nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške

trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou postúpenou tunajšiemu súdu dňa 2.8.2019 voči žalovaným domáhal zaplatenia
sumy 20 000 € titulom nesplnenia záväzku zo zmluvy o pôžičke. V žalobe uviedol, že dňa 4.1.2018
poskytol žalovaným sumu 20 000 €, čo dokazuje potvrdenie o vykonaní platby v prospech žalovaného v
1. rade na účet žalovaného v 2. rade podľa pokynov žalovaného v 1. rade. Predmetný záväzok vyhlásil
žalobca za splatný ku dňu podania žaloby, resp. návrhu na vydanie platobného rozkazu. Jedná sa o
reálny kontrakt, zmluva o pôžičke nebola uzavretá v písomnej podobe. Došlo k prostému odovzdaniu
peňažných prostriedkov a ústnemu dohovoru o náležitostiach zmluvy.

2. Vo veci pôvodne rozhodoval Okresný súd Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania platobným
rozkazom zo dňa 30.11.2018. Proti platobnému rozkazu podali včas odpor obaja žalovaní s tým, že
existenciu zmluvy o pôžičke popreli. Žalovaný v 1. rade uviedol, že voči žalobcovi nemá žiaden dlh,
nikdy s ním neuzavrel žiadnu, ani ústnu zmluvu o pôžičke. Skutkové tvrdenia uvedené v žalobe sa podľa
žalovaného v 1. rade nezakladajú na pravde. Žalovaný v 2. rade uviedol, že nikdy od žalobcu neprijal
uvedenú platbu a nikdy so žalobcom nemal uzavretú ani ústnu zmluvu o pôžičke.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchmi žalobcu a žalovaného v 1. rade, dokladom o platbe, výpisom
poplatkov, potvrdením o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2018,
daňovým priznaním k dani z príjmov FO za rok 2018, dokladom o zaplatení dane a zdravotného
poistenia, plnomocenstvom, SMS - komunikáciou medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade a rozsudkom
Okresného súdu Senica č.k. 7C 13/2019 - 130 zo dňa 20.12.2019 a zistil tento skutkový stav veci:

4. Žalobca pri výsluchu na súde uviedol, že dňa 4.1.2018 poslal na účet, ktorého číslo mu oznámil
žalovaný v 1. rade, sumu 20 000 €. Dohoda medzi ním a žalovaným v 1. rade bola taká, že žalovaný v
1. rade si túto sumu u žalobcu odpracuje, nakoľko v tom čase spolupracovali. Žalovaný v 1.rade zaslal
žalobcovi sms-ku, ktorou ho o zaslanie sumy 20 000 € požiadal. Medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade nebolo dohodnuté, čo v takom prípade, ak by k tejto spolupráci neprišlo a neboli stanovené ani
žiadne lehoty či termíny v tomto smere. Keďže z uvedenej sms-ky nebolo zrejmé, komu účet patrí,
či je žalobcovej manželky alebo koho, žaloval žalobca žalovaného v 1. rade ako fyzickú osobu a ako

žalovaného v 2. rade aj spoločnosť, ktorej je žalovaný v 1. rade konateľom. Manželku žalovaného v
1. rade nežaloval, lebo s ňou neprichádzal do styku. Spolupráca so žalovaným v 1.rade spočívala vo
vykonaní služieb pre žalobcu, resp. jeho spoločnosť, jednalo sa o predaj nehnuteľností, konkrétne o
predaj bytov v bytovom dome U. v Z. K. A., ktorý staval žalobca. Ohľadom tejto nehnuteľnosti sa vedie
súdny spor. Pokiaľ ide odmenu a platové podmienky za poskytované služby, jednalo sa o 2 000 € za

jeden predaný byt. Nebol však predaný ani jeden z bytov. Na spolupráci sa žalobca so žalovaným v
1. rade dohodli písomne. Pokiaľ ide o vrátenie pôžičky, žalobca uviedol, že so žalovaným v 1. rade
bolo dohodnuté, že tie byty predá, že sprostredkuje pre žalobcu túto službu, žalobca žalovanému
v 1. rade veril, tak mu poskytol tých 20 000 €. Podmienky vrátenia tejto sumy neboli dohodnuté,
žalobca žalovanému v 1. rade jednoducho veril, že tie byty predá. Taktiež nebola dohodnutá žiadna
zábezpeka pre prípad nevrátenia uvedenej sumy. Žalobca uviedol, že vedel, že mu žalovaný v 1. rade

zoženie klienta, keďže boli uzavreté rezervačné zmluvy a mal za to, že príde k predaju. So žalovaným
spolupracoval10rokov,poznalisa.Žalobcaďalejuviedol,žeovráteniesumy20000€žiadalžalovaného
v 1. rade v marci 2018, ústne. O vrátenie sumy žiadal z dôvodu, lebo zistil, že prišlo k scudzeniu bytového
domu, žalobca zistil, že na LV je ako vlastník zapísaný niekto iný, nie on, preto sa rozhodol pýtať sumu
20 000 € späť.

5. Tvrdenie o zaslaní sumy na účet číslo K. dňa 4.1.2018 žalobca preukázala dokladom preukazujúcim
pohyb na účte.

6. Žalovaný v 1. rade pri výsluchu na súde uviedol, že za 20 000 €, ktoré obdržal od žalobcu, mu

poskytol služby, na ktorých sa dohodli. Žalovaný v 1. rade zháňal klientov na kúpu bytov a s 18 klientmi
uzavrel rezervačné zmluvy na budúcu kúpu bytov v bytovom dome Fontána. Uvedené zmluvy uzatváral
ako splnomocnenec spoločnosti R., ktorej konateľom bol žalobca. Uviedol, že 20 000 € bola odmena
za uvedené rezervácie. Jednalo sa o rezervácie bytov pre konkrétneho klienta, ktorý mal na základe
rezervačnej zmluvy možnosť vybaviť si hypotéku. S tým tiež klientom pomáhal. Rezervačných zmlúv

bolo pôvodne viac, možno 40, ale niektorí klienti od zmluvy odstúpili, keď zistili napríklad, že im banka
nedá hypotéku. Napokon zostalo 18 rezervácií. 20 000 € bola odmena za čas, ktorý trávil s klientmi
v roku 2017. Ak by rezervačné zmluvy prešli do kúpnopredajnej zmluvy, tam mal žalovaný v 1. rade
dohodnutú odmenu 2000 € za uzavretú kúpnopredajnú zmluvu za každý jeden byt. Žalovaný v 1. rade
uviedol, že si nepamätá, či prišlo k uzavretiu nejakej kúpnopredajnej zmluvy. Suma 20 000 € prišla na

účet manželky žalovaného v 1. rade. Túto sumu následne vykázal v daňovom priznaní za rok 2018 a z
tejto zaplatil daň aj odvody do zdravotnej poisťovne, v riadnej lehote. V rámci výkonu služieb pre žalobcu
zobral od klientov zálohy vo výške cca 100 000 €.

7. Podanie daňového priznania, v ktorom bola ako príjem za rok 2018 vykázaná predmetná suma 20

000 €, zaplatenie dane aj zdravotného poistenia preukázal žalovaný v 1. rade potvrdením o podaní
daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2018, daňovým priznaním k dani z príjmov
fyzickej osoby za rok 2018, dokladom o zaplatení dane a zdravotného poistenia.

8. Výpisom poplatkov bolo preukázané, že účet, na ktorý bola zaslaná suma 20 000 €, patrí manželke

žalovaného v 1. rade T. G..

9. Plnou mocou zo dňa 7.7.2016 mal súd preukázané, že žalobca ako konateľ spoločnosti R., s.r.o.
splnomocnil žalovaného v 1. rade na zastupovanie firmy R., s.r.o. a žalobcu ako konateľa k podpisovaniu
všetkých dokumentov a listín ako i podpisovaniu kúpnopredajných, záložných, rezervačných, nájomných

zmlúv k nehnuteľnostiam v majetku a správe spoločnosti.

10. SMS komunikáciou mal súd preukázané, že po výzve žalobcu na zaslanie čísla účtu žalovaný v 1.
rade poslal číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX.

11. Žalobca potvrdil, že spoločnosť R., s.r.o. prijala od budúcich kupujúcich zálohy na kúpu budúcich
bytov a že tieto zálohy resp. ich zaplatenie je výsledkom činnosti žalovaného v 1.rade pre spoločnosť
R., s.r.o. vo forme uzavierania rezervačných, resp. iných zmlúv. Uviedol, že zálohy boli vybrané v nižšej
výške, okolo 50 000 €, bolo to v rokoch 2016, 2017.12. Právny zástupca žalobcu uviedol, že predmetom iného konania vedeného na súde je určenie
vlastníckeho práva žalobcu k bytovému domu Fontána, pretože keď si šiel žalobca zapísať vlastnícke

právo k tejto nehnuteľnosti, zistil, že ako vlastník je zapísaný žalovaný v 1. rade a obchodné spoločnosti,
ktoré vlastní žalovaný v 1.rade. Toto bolo zistené asi mesiac po odoslaní platby 20 000 €. Takže žalovaný
v 1.rade v podstate nemohol vykonať žiadnu činnosť, nemohol predávať byty, keď prišlo k prevodu
vlastníctva. Ďalej uviedol, že žalobca poskytol žalovanému v 1. rade sumu 20 000 €, pretože vedel a
predpokladal, že daných 20 000 € mu vráti z potencionálnej odmeny z predaja bytov. Nebola to odmena

za akúkoľvek inú činnosť.

13. Právny zástupca žalobcu predložil súdu rozsudok Okresného súdu Senica č.k. XC XX/XXXX - XXX
zo dňa 20.12.2019, v ktorom sa žalobca voči žalovanému v 1. rade domáhal vrátenia sumy 50 000
€, podľa jeho vyjadrenia sa jedná o obdobný prípad, žaloba bola zamietnutá. Protistrana namietla, že
uvedený rozsudok nie je doposiaľ právoplatný.

14. Žalobca a jeho právny zástupca zotrvali na svojom návrhu a žiadali zaplatenie sumy 20 000 €
titulom nevrátenej pôžičky. Právny zástupca žalobcu uviedol, že poskytnutie prostriedkov v sume 20
000 € bolo v konaní preukázané, pričom tieto prostriedky boli poskytnuté ako pôžička a žiadny iný
titul nebol počas konania preukázaný. Ako zábezpeka na vrátenie pôžičky boli živé obchodné vzťahy

medzi stranami, kedy bol predpoklad, že žalovaný na základe už uzatvorených zmlúv v dohľadnom
čase uzatvorí aj zmluvy kúpne, čím by mu vznikol nárok na zmluvnú odmenu vo výške 2000 € za
každý zrealizovaný obchod. Toto považoval žalobca za dostatočné zabezpečenie predmetnej pôžičky
a preto ju poskytol. Bolo by absolútne nelogické, aby žalobca poskytoval 20 000 € ako akúsi odmenu
vopred alebo akúkoľvek odmenu, ktorú sa snaží protistrana súdu predostrieť. Protistranou predložené

dôkazy, a to daňové priznanie, prevodný príkaz voči daňovému úradu a zdravotnej poisťovni považoval
žalobca za vyfabulované, poukázal na skutočnosť, že všetky tieto doklady a skutočnosti v nich boli
zrealizované, resp. vytvorené až po vydaní platobného rozkazu v predmetnej veci. Teda ide o vytváranie
falošnýchdôkazov.Mázato,žepreukázaliposkytnutiepôžičky,ktorejsplatnosťjedanápodanímnávrhu,
povinnosť vyzvať dlžníka na plnenie žalobca splnil najneskôr doručením platobného rozkazu žalovaným.

15. Právny zástupca žalovaných uviedol, že žalobca nepreukázal, že medzi stranami sporu došlo k
uzavretiu zmluvy o pôžičke, z tohto dôvodu navrhol žalobu zamietnuť a priznať žalovaným náhradu trov
konania v celom rozsahu.

16. Podľa § 627 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

17.Podľa§628ods.1,2OZpripeňažnejpôžičkemožnodohodnúťúroky.Prinepeňažnejpôžičkemožno
dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla

toho istého druhu.

18. Podľa § 517 ods. 1, 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide
o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak

ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

19. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver,

že žaloba nebola podaná dôvodne. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že medzi žalobcom a
žalovaným v 1. rade ani medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade neprišlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke,
o ktorej existenciu žalobca svoj nárok uplatnený žalobou opieral. V konaní bolo síce preukázané, že
žalobca zaslal žalovanému sumu 20 000 €, a to na účet manželky žalovaného v 1. rade, ktorého
číslo žalovaný v 1. rade žalobcovi na účel zaslania peňazí oznámil. Avšak samotné poskytnutie peňazí

žalovanému v 1. rade samo osebe bez ďalšieho nepostačuje pre záver o uzavretí zmluvy o pôžičke
tak, ako sa celkom mylne domnieval a počas celého konania napriek vykonaným dôkazom tvrdil právny
zástupcažalobcu.Podstatnounáležitosťouzmluvyopôžičke,bezktorejtakátozmluvanemôževzniknúť,
je popri prenechaní vecí určených podľa druhu, v danom prípade peňazí veriteľom dlžníkovi i záväzokdlžníka vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. K uvedenému sa však žalovaný
v 1. rade, ktorému boli peniaze poskytnuté, nezaviazal a existenciu takéhoto záväzku poprel sám
žalobca. Žalobca mal za sumu 20 000 € vykonať pre žalobcu dohodnuté služby, spojené s predajom

nehnuteľností. Pre rozhodnutie v prejednávanej veci nie je pritom podstatné, či sa jednalo o odmenu
za sprostredkovanie predaja bytov, k predaju ktorých napokon neprišlo, ako tvrdil žalobca, alebo za inú
činnosť pri zháňaní potencionálnych kupujúcich, ktorú žalovaný v 1. rade vykonal. Podstatné v danej
veci je to, že žalovaný v 1. rade sa nezaviazal sumu 20 000 € žalobcovi vrátiť a ako sám žalobca uviedol,
ohľadom vrátenia peňažných prostriedkov medzi ním a žalovaným v 1. rade žiadna dohoda nebola

uzavretá, za tieto peniaze mal žalovaný vykonať pre žalobcu dohodnuté služby a žalobca veril, že sa tak
udeje. Z uvedeného je nepochybné, že pri poskytnutí sumy 20 000 € žalovanému v 1. rade nebola ani
na strane žalobcu, ani na strane žalovaného vôľa uzavrieť zmluvu o pôžičke a preto nároku na vrátenie
sumy poskytnutej na základe tohto právneho titulu nebolo možné vyhovieť.

20. Ak by bolo preukázané, že sa jedná o sumu predstavujúcu odmenu za služby, ktoré poskytnuté

neboli, bolo by možné uvažovať o bezdôvodnom obohatení žalovaného v 1. rade, toto však v konaní
tvrdenéneboloaprávnyzástupcažalobcužiadalvráteniesumyposkytnutejnazákladezmluvyopôžičke
napriek tomu, že tvrdenia samotného žalobcu uzavretie zmluvy o pôžičke vyvracali. Je treba zdôrazniť,
že nároky zo zmlúv a nároky z bezdôvodného obohatenia podliehajú rozdielnym právnym režimom,
jedná sa o rôzne právne inštitúty.

21. Pokiaľ ide o žalovaného v 2. rade, ohľadom tohto nebola preukázaná nielen existencia zmluvy o
pôžičke, tomuto neboli poskytnuté zo strany žalobcu ani žiadne finančné prostriedky a so žalobcom
nebol v žiadnom právne relevantnom vzťahu.

22. Na základe uvedeného bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá.

23. O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko žalobca bol vo veci plne úspešný, súd
mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie v súlade samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému
súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšieprostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.