Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, July 26, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/49/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2721200562
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2721200562.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Silvia Hýbelová a členov senátu:
Mgr. Fedor Benka a Mgr. Katarína Arnouldová, v spore žalobkyne: JUDr. J. M. V., nar. X.X.XXXX, bytom
F. XXX, A., proti žalovanému: J. U., nar. X.X.XXXX, Q. č. XXX, A., právne zastúpený: JUDr. Alenou
Arbetovou, advokátkou, so sídlom Námestie sv. Martina 3A, Holíč, o návrhu žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Skalica zo dňa 21.

apríla 2021, č.k. 1C/4/2021-18, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia doručený Okresnému súdu Skalica dňa 19.4.2021. Rozhodnutie právne
odôvodnil aplikáciou ustanovení § 228 ods. 2, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. c), § 326

ods. 1, § 328 ods. 1, 2 prvá veta, § 329 ods. 1, 2, § 331 ods. 1, 2 CSP a § 34 ods. 2 zákona č.
162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a vecne tým, že v danom prípade nebola zo strany žalobkyne
ako navrhovateľky neodkladného opatrenia osvedčená potreba neodkladnej úpravy pomerov strán
navrhovaným neodkladným opatrením, t.j. takého zásahu súdu, ktorý by nezniesol odklad, ako jeden z
dvoch zákonných dôvodov (predpokladov) umožňujúcich nariadiť neodkladné opatrenie (§ 325 ods. 1
CSP). Nesporným je, že medzi stranami je spor týkajúci sa nehnuteľností vedených na LV č. XXX v k.ú.

A., ktoré pôvodne vlastnila ich matka a darovala ich žalovanému, svedčí o tom súdne konanie vedené
na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. 11C/3/2021 o určenie neplatnosti darovacej zmluvy. Uvedená
skutočnosť však sama o sebe nezakladá dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia rovnako ani
konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte. Je vecou navrhovateľky neodkladného opatrenia, aby
hodnoverným a presvedčivým spôsobom osvedčila potrebu bezodkladnej potreby úpravy (právnych)
pomerov. Vychádzajúc z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bol súd prvej inštancie toho

názoru, že navrhovateľka požadované osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov dostatočne
nesplnila. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že má dôvodnú obavu, že môže dôjsť zo strany žalovaného
k neoprávnenému nakladaniu s nehnuteľnosťami napriek prebiehajúcemu súdnemu konaniu o určenie
neplatnosti darovacej zmluvy, pričom vychádzala z vyjadrení žalovaného, že niekoľkokrát navádzal
darkyňu na predaj nehnuteľností a v prípade smrti darkyne chcel nehnuteľnosti do týždňa predať. Ako už
bolo uvedené, spor medzi subjektmi tohto konania tu daný je, toto navrhovateľka osvedčila dostatočným

spôsobom, uvedená skutočnosť však sama o sebe nezakladá dôvod na nariadenie neodkladného
opatrenia. Samotné, ničím nepodložené tvrdenie žalobkyne, že by žalovaný eventuálne mohol nakladať
s nehnuteľnosťami, nie je dostatočným osvedčením okolnosti významnej pre dočasnú úpravu pomerov.
Zápis vlastníckeho práva na žalovaného v katastri k dotknutým nehnuteľnostiam a z toho vyplývajúce
právo žalovaného ako vlastníka s nehnuteľnosťami nakladať k osvedčeniu potreby neodkladnej úpravy
pomerov nepostačuje a netvorí zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. V konaní nebolo

ničím ani len osvedčené, že by žalovaný mienil so spornými nehnuteľnosťami nakladať formou, ktorú
uviedla navrhovateľka v návrhu, teda ich scudziť, zaťažiť alebo prenajať. Žalobkyňa neoznačila takéreálne konanie žalovaného, ktoré by viedlo k prevodu, zaťaženiu či prenajatiu tohto majetku, nebola
osvedčená reálna hrozba nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami. Súd prvej inštancie bol preto
toho názoru, že žalobkyňa ako navrhovateľka neodkladného opatrenia nedostatočne osvedčila prvok

naliehavosti a neodkladnosti navrhovaného opatrenia. Súd prvej inštancie nezistil z návrhu žiadne iné
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu bezodkladného zásahu súdu neodkladným opatrením, čo
je základným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia. Navyše je potrebné uviesť, že z ust.
§ 34 ods. 2 katastrálneho zákona v spojení s § 228 ods. 2 CSP vyplýva, že je tu daná možnosť
zabezpečenia ochrany sporného vlastníckeho práva vyznačením poznámky v katastri o prebiehajúcom

konaní, čo aj žalobkyňa využila žiadosťou zo dňa 6.4.2021. Ak by aj žalovaný teda vykonal právny úkon,
ktorého následkom by bola zmena vecného práva k sporným nehnuteľnostiam, takýto úkon by sa musel
do katastra nehnuteľností zapísať vkladom (§ 28 ods. 1 katastrálneho zákona), v dôsledku čoho by
pre osoby takto zapísané bol záväzný právoplatný rozsudok vydaný v tu prerokúvanej veci o určenie
neplatnosti darovacej zmluvy (11C/3/2021). Ak by súd žalobe žalobkyne vo veci 11C/3/2021 (určenie
neplatnosti darovacej zmluvy) vyhovel, znamenalo by to vyznačenie stavu pred týmto právnym úkonom,

t. j. výmaz všetkých medzičasom vložených vecných práv. Žalobkyni teda podľa súdu prvej inštancie
nehrozí žiadna bezprostredná ujma. Preto v prerokúvanej veci nie je potrebné bezodkladne upraviť
pomery a zakázať žalovanému úkony, ako sa toho žalobkyňa domáha navrhovaným neodkladným
opatrením. Pre nariadenie tohto neodkladného opatrenia teda nie je splnená podmienka § 325 ods. 1
CSP, preto súd prvej inštancie návrh žalobkyne ako nedôvodný zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie. Stručne
zhrnula priebeh konania. V danej veci mala za to, že súdu dostatočne osvedčila právny záujem na
vydaní neodkladného opatrenia. Mala dôvodnú obavu, že žalovaný dané nehnuteľnosti už počas tohto
konania scudzí, keďže žalovaný nebude podľa nej rešpektovať poznámku zapísanú na katastri a navyše

je dlhodobo závislý od nadmerného používania alkoholických nápojov. Napriek zapísaniu poznámky na
LV č. XXX dňa 06.04.2021 katastrálny úrad dňa 13.04.2021 vklad vlastníckeho práva povolil. V danej
vecipodalanakatasternávrhnaopravuchýbvkatastrálnomoperáte.Katastrálnyúradjejlistomoznámil,
že sa jednalo len o informatívnu poznámku a preto vklad povolil, neriešil vôbec otázku, že podaním
žaloby o vyslovenie, resp. určenie absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy sa na súde začalo konanie o

predbežnej otázke, ktorá úzko súvisela s vkladovým konaním a o ktorej si podľa jej názoru môže urobiť
úsudok /, keďže žaluje o absolútnu neplatnosť/ výlučne súd a nie zamestnanec katastrálneho úradu.
Preto v danej veci bude nevyhnutné podať správnu žalobu na katastrálny úrad, aby príslušný správny
súd posúdil, či postup katastrálneho úradu v danom prípade bol v súlade so zákonom. Katastrálny
úrad uviedol sám v liste zo dňa 21.04.2021, že v danom prípade nie je možné postupovať podľa §

59 katastrálneho zákona. Podľa jej názoru, v prípade začatia súdneho konania o predbežnej otázke
malo byť konanie o povolení vkladu na katastri prerušené /§ 31a písm. a) katastrálneho zákona /
až do právoplatného rozhodnutia vo veci. Odvolanie vo veci podávala z dôvodu, že mala za to, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. /§ 365 ods. 1 písm.
h) CSP/ Odvolací návrh: Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie OS Skalica zmenil, a to tak,

že rozhodne o nariadení neodkladného opatrenia v súlade s návrhom.

3. Vyjadrenie k odvolaniu podal žalovaný, uviedol, že žalobkyňa nedokázala argumentačne konkurovať
rozhodnutiu okresného súdu. Sama nevie ani len poukázať na naplnenie obligatórnych podmienok
pre nariadenie neodkladného opatrenia. To nie je určite založené na svojvôli, ale je podriadené

presným zákonným požiadavkám; ktoré ale žalobkyňa nesplnila (a ani to netvrdí). Zarážajúce je
aj to, že žalobkyňa nevie definovať ani len to, aké právo by malo byť v jej prípade hypoteticky
ohrozené. Dovolávať sa ochrany práva, ktorým žalobkyňa nedisponuje je akousi špecialitou žalobkyne.
Tá sa totiž o vydanie neodkladného opatrenia ako ochrany - jej nepatriaceho - práva pokúša v
krátkom čase už v druhom prípade (č.k. 5 C 6/2020). Žalobkyňa ako dôvod pre podanie žaloby

uvádza darovanie nehnuteľnosti len jednému potomkovi a nevedomosť o dôvode takéhoto - ústavou
garantovaného - slobodného rozhodnutia. Žalobkyňa tak vlastne žiada bezdôvodne a svojvoľne
obmedziť vlastnícke právo tretej osoby, čím svoje podanie smeruje až niekam do procesnej šikany.
Predmetná myšlienková konštrukcia žalobkyne je dovolávanie sa absolútnej neplatnosti darovania z
dôvodu samotného obdarovania konkrétneho človeka; teda naplnenie základného významu darovacej

zmluvy. Tohto sa žalobkyňa dovoláva ešte aj v rozpore s procesnými normami. Nedôvodný návrh na
vydanie neodkladného opatrenia je preto len ďalšou obštrukciou zo strany žalobkyne. Tá sa ním pokúša
znepríjemniť mu život a prinútiť ho previesť jej rodinný dom; v rozpore s vôľou darujúcej. Z charakteru
neodkladného opatrenia tak vyplýva, že je nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre jehonariadenie, a to buď potreba bezodkladne dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo existencia reálnej
obavy, že by exekúcia bola ohrozená. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným
opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov, ani že

v dôsledku neodkladného opatrenia vznikne neprimeraná ujma účastníkovi, teda že ujma povinného
nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Pre
úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené,
t.j. nepochybne preukázané skutočností hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana a musí byť zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha,

ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu na vydanie
neodkladného opatrenia nie je zrejmé, z akých dôvodov by vôbec mala existovať reálna obava, že
exekúcia bude ohrozená, resp., že je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Aj s ohľadom na obsah
darovacej zmluvy, ktorého súčasťou je zriadenie vecného bremena v prospech darkyne, je však
vysoko nepravdepodobné, že by nehnuteľnosť mohla byť vôbec scudzená. K nej treba nevyhnutne
prirátať ešte aj zápis poznámky o vedení súdneho konania. Navyše oprávnená z vecného bremena

nehnuteľnostiobývaaužívavzmyslenanejzriadenejťarchyspočívajúcejvprávedoživotnéhobývaniaa
užívaniarodinnéhodomu.Ako-nevyhnutnepreukázateľný-naliehavýprávnyzáujemžalobkyňauvádza
darovanie nehnuteľnosti len jednému potomkovi. Uvedené je absolútnym nepochopením ešte aj tohto
ustanovenia zákona. Taktiež sa ohradil voči invektívam žalobkyne o jeho údajne nadmernom používaní
alkoholických nápojov. Žalobkyňa by sa mala skôr venovať pravidlám pre podania a nie fabuláciám o

účastníkoch. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil a priznal
žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je
vecne správne a treba ho potvrdiť.

5. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým bol zamietnutý návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa
domáhala zakázať žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy,
neplatnosti ktorej sa žalobkyňa domáha v konaní vo veci samej.

6. Po preskúmaní napadnutého uznesenia ako aj celého obsahu spisu sa odvolací súd plne stotožnil
so záverom súdu prvej inštancie v danej veci a zhodne so súdom prvej inštancie považuje požadovaný
návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia za nedôvodný.

7. Z ust. § 324 a nasl. CSP vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre nariadenie

neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť
pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu
zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie.
Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne
dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže)

a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené. Základnými
predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať sú potom osvedčenie
existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku,
ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana a navrhovateľom tvrdené a osvedčené
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti).

8. K odvolacím námietkam žalobkyne je nevyhnutné sa vyjadriť, že žalobkyňa neosvedčila potrebu
bezodkladne upraviť pomery, nakoľko z kópie výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie A.,
obec A., okres Skalica (č.l. 9) je zrejmé, že v katastri nehnuteľností je zapísaná informatívna poznámka
o podaní návrhu na začatie konania v právnej veci o určenie neplatnosti darovacej zmluvy podanej

na OS Skalica pod číslom 11C/3/2021 P-68/2021 - 117/2021. Výrok právoplatného rozsudku o určení
vecného práva k nehnuteľnosti, ale aj o určení neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s
nehnuteľnosťou, je záväzný aj pre účastníkov zmluvy, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného
práva k dotknutej nehnuteľnosti a ktorý bol podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola vykonanápoznámka o tomto súdnom konaní (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 8Cdo/26/2016 zo dňa 20.12.2017). Existencia poznámky zapísanej v katastri nehnuteľností totiž
zabezpečuje publicitu prebiehajúceho súdneho konania a narúša tým dobromyseľnosť nadobúdateľa

vecného práva k nehnuteľnosti (t.j. nielen vlastníckeho práva, ale aj držby, vecného bremena, záložného
práva, predkupného práva - ak bolo dohodnuté ako právo vecné). Zákonodarca teda touto právnou
úpravou rozšíril subjektívne hranice záväznosti súdneho rozhodnutia o určenie vecného práva k
nehnuteľnosti, ale aj o určenie neplatnosti právneho úkonu, aj na účastníkov zmluvy, ktorí v čase,
keď vecné právo k nehnuteľnosti nadobudli, mali byť oboznámení s existenciou súdneho konania. Nie

je pritom rozhodujúce, či sa takéto osoby reálne s poznámkou oboznámili, stačí, že mali objektívnu
možnosť zistiť, že o danej nehnuteľnosti sa vedie súdne konanie. Na základe ustanovení § 34
katastrálneho zákona a § 228 ods. 2 CSP a s poukazom na výpis z katastra nehnuteľností je zrejmé,
že žalobkyňa využila možnosť zabezpečiť svoju právnu pozíciu a ochranu svojho práva vyznačením
poznámky v katastri o prebiehajúcom súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Skalica pod sp.zn.
11C/3/2021. Ak by aj žalovaný vykonal právny úkon, ktorého následkom by bola zmena vecného práva

k nehnuteľnosti, takýto úkon by sa musel do katastra nehnuteľností zapísať vkladom (§ 28 ods. 1
Katastrálneho zákona), v dôsledku čoho by pre osoby takto zapísané bol záväzný právoplatný rozsudok
vydanývovecisamej.Žalobkynitedaztakýchtoúkonovžalovanéhonehrozížiadnabezprostrednáujma.
Preto v preskúmavanom prípade nie je potrebné bezodkladne upraviť pomery a zakázať mu tieto úkony,
ako sa toho žalobkyňa domáhala podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia.

9. Dôvodom neosvedčenia potreby bezodkladne upraviť pomery je aj existencia vecného bremena
spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania rodinného domu s.č XXX postaveného na
pozemku parc. č. 16/15 v práve doživotného užívania pozemku parc.č. 16/15 v prospech F. V., r. V., nar.
X.X.XXXX podľa zmluvy o zriadení vecného bremena V-675/2021 zo dňa 13.4.2021 - 128/2021, čo je

zrejmé z kópie výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie A., obec A., okres Skalica (č.l. 9).
Vecné bremeno, ktoré podstatným spôsobom obmedzuje možnosť pre vlastníka užívať nehnuteľnosť,
vyvoláva stav, že možnosť akokoľvek nakladať s nehnuteľnosťou je výrazne znížená. Inými slovami
povedané, výrazne obmedzené právo vlastníka užívať nehnuteľnosť v dôsledku existencie vecného
bremena sa odrazí v zníženej atraktivite nehnuteľnosti pre potenciálneho záujemcu o nadobudnutie

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Na základe uvedených skutočností je teda zrejmé, že nemožno
uvažovať o priamo hroziacom riziku nakladania s nehnuteľnosťou. To znamená, že nie je daná potreba
bezodkladne upraviť pomery. Okrem toho je nevyhnutné vziať do úvahy ten fakt, že vzhľadom na
formuláciu žaloby vo veci samej (č.l. 6) možno mať i pochybnosti o úspešnosti žaloby vo veci samej s
poukazom na § 137 písm. d) CSP.

10. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd preto napadnuté uznesenie v súlade s ustanovením § 387
ods. 2 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil, pričom sa plne stotožnil s odôvodnením súdu prvej
inštancie.

11. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keďže o nároku
na náhradu trov celého konania, a to prvoinštančného i odvolacieho, rozhodne aj bez návrhu súd prvej
inštancie v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej (§ 262 ods. 1 CSP).

12. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).