Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 13, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/53/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3821010148
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3821010148.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Michala Antalu, v trestnej veci proti obžalovanému S. C., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale
bytom N., B. D. XXX/XX, t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Ilava, pre zločin vydierania podľa §
189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona v spojení s § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 13. júla 2021 prejednal odvolania prokurátora a obžalovaného proti

rozsudku Okresného súdu v Prievidzi zo dňa 05. mája 2021, sp. zn. 2T/25/2021 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolania prokurátora a obžalovaného S. C. z a m i e t a j ú, pretože nie
sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi zo dňa 05. mája 2021, sp. zn. 2T/25/2021, bol obžalovaný S.
C. uznaný vinným zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona v spojení

s § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 19.12.2020 v čase o 15.20 h. po tom ako sa vrátil domov pod vplyvom alkoholu, rozbil sklenenú
výplň vitríny v byte na adrese B. D. XXX/XX, N., kričal na svoju matku, poškodenú S. C., ktorá sa ho
bála a preto z bytu ušla, na čo jej volal, aby sa okamžite vrátila späť do bytu, že on nechce robiť zle,
čo ona aj urobila a vrátila sa, avšak po jej príchode znovu začal po nej kričať, preto poškodená opäť

z bytu ušla preč a obžalovaný jej opäť telefonoval, že ak sa nevráti, tak on sa podreže a ak príde s
políciou, tak ju zabije.

Za to bol odsúdený podľa § 189 ods. 2, § 38 ods. 3, § 36 písm. l), písm. n), § 39 ods. 1 Trestného
zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2
písm. a) Trestného zákona bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s

minimálnym stupňom stráženia.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože v zákonnej lehote proti výroku o treste podal
odvolaniejednakprokurátorvneprospechobžalovaného,aleiobžalovanýodvolanieprotivýrokuotreste
vo svoj prospech.

Prokurátor v odôvodnení odvolania vytýkal súdu prvého stupňa, že v prospech obžalovaného nesprávne
aplikoval ustanovenie § 39 ods.1 Trestného zákona. V danej trestnej veci nie sú splnené zákonné
podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, pretože súd pri
rozhodovaní o treste nesprávne vyhodnotil osobu obžalovaného a v dôsledku toho uložil obžalovanému
nezákonný trest. Vo vzťahu k aplikácii § 39 odsek 1 Trestného zákona je potrebné poukázať
predovšetkým na to, že Trestný zákon v citovanom ustanovení síce neviaže postup na konkrétne

mimoriadne okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa, ale už z názvu tohto ustanovenia je zrejmé,
že sa má jednať skôr o ojedinelý postup súdu a takýto postup preto v žiadnom prípade nemôžuodôvodniť len bežne sa vyskytujúce skutočnosti. Obžalovaný bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný
rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 2T 65/2015, pre zločin nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa §

172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere
3 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 3 roky do 08.07.2018, pričom sa na neho
hľadí akoby nebol odsúdený. Zároveň podľa znaleckého posudku č. 14/2021 MUDr. K. K., znalkyne z
odvetvia psychiatrie, bol u obvineného zistený abúzus alkoholu bez prejavov závislosti. Hoci sa na toto
predchádzajúce odsúdenie obžalovaného vzťahuje právna fikcia, že sa na páchateľa hľadí akoby nebol

odsúdený, neznamená to i zánik skutočnosti, že páchateľ spáchal trestný čin. Preto zákonná fikcia, že
sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený, nebráni súdu, aby pri hodnotení osoby obžalovaného
prihliadol na skutočnosť, že obžalovaný v minulosti spáchal trestný čin a z tejto skutočnosti vyvodil
príslušný záver, že sa jedná o obžalovaného so sklonmi páchať trestnú činnosť a má negatívny, resp.
ľahostajný vzťah k spoločenským hodnotám chránených Trestným zákonom. Vzhľadom na uvedené sa
obžalovaný nejaví ako bezúhonná osoba, ktorá si zaslúži dobrodenie v podobe mimoriadneho zníženia

trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Navyše ako súd správne skonštatoval v
prípade konania obžalovaného sa nejednalo o jednorazové konanie, podľa vyjadrenia poškodenej ju
obžalovaný už v minulosti podobným spôsobom, aj keď miernejším, ohrozoval, pričom bola nútená na
krátku dobu opustiť spoločnú domácnosť. Pokiaľ súd opiera svoju argumentáciu ohľadne ukladania
trestuajozdravotnýstavobžalovanéhosúvisiacisjehopsychikou,tentopodľamôjhonázorunevykazuje

mimoriadne znaky aj vzhľadom na závery znalkyne z odboru psychiatria, ktorá by nepochybne po
vyšetrení obžalovaného poukázala na také znaky, ak by boli u obžalovaného prítomné. Osobné pomery,
rodinné pomery a zdravotný stav obžalovaného podľa názoru prokurátora aj s ohľadom na uvedené
nevykazujú žiadne výnimočné skutočnosti na použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona.
Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku neuviedol konkrétne, jasné, zrozumiteľné a logické dôvody,

ktoré by odôvodňovali správnosť záveru, že trestný čin, pre ktorý je obžalovaný trestne stíhaný v tomto
konaní, by bol skutočne len mimoriadnym excesom, že u obžalovaného bol už predchádzajúcim trestom
odňatia slobody úplne naplnený výchovný účel v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona (nadobudnutie
trvalého a pevného vnútorného presvedčenia viesť riadny život) a napriek recidíve obžalovaného nie je
potrebné za účelom ochrany spoločnosti pred obžalovaným v zmysle § 34 ods. Trestného zákona

na tohto pôsobiť trestom v rámci zákonnej trestnej sadzby. Vzhľadom na uvedené prokurátor navrhol,
aby odvolací súd v zmysle § 321 ods. 1 písm. b), e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok
okresného súdu vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol tak,
že obžalovanému S. C. uloží podľa § 189 ods. 2, § 38 ods. 3, § 36 písm. 1), písm. n) Trestného zákona
nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon

trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

Obžalovaný svoje odvolanie odôvodnil prostredníctvom obhajcu, ktorý uviedol, že podľa jeho názoru
napadnutým rozsudkom boli porušené ustanovenia Trestného zákona týkajúce sa zásad ukladania
trestov a zároveň sa javí uložený nepodmienečný trest odňatia slobody ako trest neprimerane prísny a

teda nie spravodlivý. Vytýka súdu, že sa v nedostatočnom rozsahu vysporiadal so všetkými okolnosťami
významnými pre rozhodnutie vo vzťahu k uloženému trestu a jeho výmery. V prípade obžalovaného
súd nesprávne zistil jednotlivé poľahčujúce okolnosti, nakoľko obžalovanému by mala svedčiť aj ďalšia
poľahčujúca okolnosť a to podľa § 36 písm. c) Trestného zákona, že trestný čin spáchal v spojitosti
v negatívnymi dôsledkami svojej choroby. Z vykonaného dokazovania, najmä výsluchu obžalovaného,

vyjadrení poškodenej a odborného posudku o invalidite je podľa názoru obhajoby zrejmé, že obžalovaný
v čase spáchania skutku trpel bolesťami hlavy a to pre svoj zhoršený zdravotný stav (tento stav bol
objektivizovaný práve v odbornom posudku o invalidite zo dňa 01.06.2017), v dôsledku ktorého reagoval
podráždeným a agresívnym spôsobom na poškodenú, pričom tento jeho stav mal priamy súvis so
skutkom vydierania. Pokiaľ ide o zvyšné dve poľahčujúce okolnosti, tieto boli súdom obžalovanému

podľa názoru obhajoby priznané a to správne. Priznaním poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. c)
Trestného zákona by došlo aj k zmene pomeru medzi poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami u
obžalovaného a to zo prvostupňovým súdom určeného pomeru 2:0 na pomer 3:0, čo je pomer výrazne
v prospech poľahčujúcich okolností.
Ďalej namietal, že súd síce správne ustálil, že v danej trestnej veci je potrebné použiť ustanovenie §

39 ods. 1 Tr. zákona, avšak nedostatočne posúdil jednotlivé okolnosti prípadu, ako i samotné pomery
obžalovaného a v tomto kontexte sa teda nedostatočne zaoberal prípadnou možnosťou uloženia
podmienečného trestu odňatia slobody s probačným dohľadom u obžalovaného za situácie, keď je
zrejmé, že práve nepriaznivý zdravotný stav obžalovaného sa výraznou mierou podieľal na spáchanítrestnej činnosti. V prípade obžalovaného ide osobu, na ktorú sa hľadí, ako by nebola odsúdená
a preto podľa názoru obhajoby je pri ukladaní trestu a jeho výmery potrebné dôsledne skúmať, za
akých podmienok došlo k spáchaniu skutku a čo viedlo páchateľa k spáchaniu skutku. Obžalovaný sa

počas trestného konania viac krát ospravedlnil poškodenej za svoje nevhodné správanie, na hlavnom
pojednávaní slovne deklaroval, že už nič podobné sa nebude opakovať, prejavil súhlas s tým, že je
ochotný v prípade potreby sa podrobiť povinnosti spočívajúcej v účasti na sociálnom výcviku alebo inom
podobnom programe. Obhajca poukázal na vyjadrenie samotnej poškodenej vyplývajúce z jej čestného
prehlásenia zo dňa 30.04.2021, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní jeho prečítaním, kde

poškodená bližšie vysvetľuje, za akých okolností bol skutok spáchaný a zároveň uvádza aj iné dôvody,
pre ktoré navrhuje, aby jej synovi nebol ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody. Poškodená
okrem iného uviedla, že „Nechcem zľahčovať synove správanie, ale ako poškodená som tohto názoru,
že trest a väzenie, ktoré mu hrozia, nie sú adekvátne tomu, čo syn urobil a prípadný nepodmienečný
trest by som vnímala ako nespravodlivý. Syn konal v dôsledku rozrušenia a podráždenosti v stave,
ktorý bol podstatným spôsobom vyvolaný bolesťami hlavy, ktoré sa u syna príležitostne objavujú v

dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu, pričom tieto sú zobjektivizované lekárskymi správami napr.
v odbornom posudku o invalidite z roku 2017. Poškodená ďalej uviedla, že „Syn je invalidný dôchodca,
poberá invalidný dôchodok, príležitostne si privyrábal na brigádach, keďže sme žili spolu, riadne mi
prispieval na chod našej domácnosti, doma mi pomáhal a keď som bola chorá, tak sa o mňa staral.
Myslím si, že synova povaha je výrazne poznačená skutočnosťou, že keď bol ešte maličký, tak jeho otec

sa obesil a syn svojho otca na vlastné oči obeseného videl. Syn sa mi viackrát a to opätovne ospravedlnil
za svoje správanie a ja ako jeho matka som toto ospravedlnenie akceptovala a som presvedčená, že
jeho správanie, z ktorého je obvinený sa už viac nebude opakovať. Na synovi vidieť, že to, ako sa ku
mne v predmetný deň správal a ako konal, tak že ho to úprimne mrzí. Ako poškodená nežiadam žiadnu
náhradu škody, pre mňa bude najväčšou náhradou to, že syn mi príde domov zdravý, nakoľko denne

počúvamsprávy,ževoväzbesavyskytujúprípadycoviduasamovráždajasaosynajednoduchobojím.“
Je zrejmé, že najmä u poškodených, ktorí sú vo vzťahu k páchateľovi blízkymi osobami sa s odstupom
časumožnočastostretnúťsozľahčovanímalebobagatelizovanímtrestnejčinnostiobžalovaného,avšak
je potrebné zároveň uviesť, že len matka najlepšie pozná svoje dieťa a pokiaľ tá dôveruje svojmu synovi,
že tento je schopný riadne sa správať a neobáva sa toho, že v prípade prepustenia by tento opätovne

na nej páchal trestnú činnosť, nie je dôvod jej neveriť. Vyjadrenie súdu v časti, prečo obžalovanému
nebolo možné uložiť podmienečný trest odňatia slobody, že v prípade obžalovaného sa nejednalo o
jednorazové konanie, nakoľko poškodenú už v minulosti podobným spôsobom, aj keď miernejším,
ohrozoval, považujeme za málo preukazné, nie je podporené prípadne inými vykonanými dôkazmi.
Naviac obhajca poukázal i na pozitívne hodnotenie obžalovaného z výkonu väzby, čo je dokladom

pozitívneho prístupu obžalovaného k svojej prevýchove. Obžalovanému teda v rámci generálnej ako
i individuálnej prevencie nie je potrebné ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody, stále existuje
šanca na jeho nápravu pri správnom nastavení kontrolných mechanizmov v rámci probačného dohľadu
atoajpriprípadnedlhšienastavenejskúšobnejdobe.Vzhľadomnavyššieuvedenéobhajcaobvineného
navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b), d), e) Trestného

poriadku v časti výroku o treste zrušil a sám vo veci v zmysle § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodol
a to tak, že za použitia ustanovenia § 51 ods. 1 Trestného zákona uloží obžalovanému podmienečný
trest odňatia slobody s probačným dohľadom za súčasného uloženia primeraných obmedzení alebo
povinností, ktoré necháva na zvážení súdu. Naopak odvolanie prokurátora podané v neprospech
obžalovaného žiadal ako nedôvodné zamietnuť.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že sa pridržiava
písomne podaného odvolania okresného prokurátora, pričom navrhuje tomuto odvolaniu vyhovieť s tým,
aby odvolací súd rozhodol spôsobom uvedeným v písomnom odôvodnení odvolania a zároveň navrhla
odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. zamietnuť.

Obhajca obžalovaného, ako aj obžalovaný zhodne navrhli odvolaciemu súdu po zrušení výroku o treste
uložiť trest odňatia slobody s jeho podmienečným odkladom. Alternatívne, ak by súd dospel k záveru, že
nie je možný podmienečný odklad výkonu trestu, navrhli uložiť miernejší trest odňatia slobody. Súčasne
navrhli odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. zamietnuť.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mupredchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Krajský súd ako súd odvolací zistil, že pokiaľ ide o výrok o vine, súd prvého stupňa postupoval
v súlade so zákonom, keď po tom, čo podľa § 257 ods. 7 Tr. por. prijal na hlavnom pojednávaní
vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. o vine, uznal obžalovaného S. C. za
vinného zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona v spojení s § 139
ods. 1 písm. c) Trestného zákona, pretože tento svojím konaním popísaným v skutkovej vete naplnil

všetky zákonné znaky citovaného trestného činu, čomu nasvedčujú dôkazy zadovážené v prípravnom
konaní. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu k výroku o vine ani v postupe súdu
predchádzajúcom týmto výrokom nezistil chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania, preskúmal z podnetu podaných odvolaní v zmysle § 317 ods.1 Tr. por. len výrok o uloženom
treste a dospel k záveru, že odvolania okresného prokurátora a obžalovaného nie sú dôvodné.

Okresný súd pri ukladaní trestu správne prihliadol na všetky dôležité skutočnosti a zásady, najmä na
spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti,
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, ale i generálnu a individuálnu prevenciu. Všetky
okolnosti prípadu, na ktoré poukazuje prokurátor vo svojom odvolaní smerujúcom proti výroku o treste,
tieto okresný súd zohľadnil, čo napokon vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku. Rovnako

pokiaľ ide o prokurátorom vytýkané použitie mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 1
Tr. zákona pri ukladaní trestu, krajský súd uvádza, že sa stotožnil s vysloveným záverom okresného
súdu, že v prejednávanom prípade uloženie trestu obžalovanému pod zákonom stanovenú trestnú
sadzbu odôvodňujú jednak okolnosti týkajúce sa osoby obžalovaného a to jeho zdravotný stav a
invalidita,naktorépoukázalpodrobnejšieužsúdprvéhostupňa,aleajzistenépoľahčujúceokolnosti,bez

identifikácie priťažujúcich okolností, zohľadniac tiež postoj obžalovaného v podobe priznania sa k činu
už v prípravnom konaní a jeho úprimné oľutovanie, čo napokon potvrdil i vyhlásením o vine pred súdom.
Takéto úplné priznanie sa obžalovaného k trestnej činnosti, jeho úprimné oľutovanie, pomoc orgánom
činným v trestnom konaní pri dokumentovaní trestnej činnosti, pomoc súdu vo forme priznania viny a
tak zmiernenia rozsahu dokazovania, sú v súhrne takými okolnosťami prípadu, ktoré v prejednávanom

prípade odôvodňujú zhovievavejší prístup súdu pri ukladaní trestu a možno ich zaradiť pod ustanovenie
§ 39 ods. 1 Trestného zákona. Nie bez významu je napokon i obhajobou citované vyjadrenie poškodenej
- matky obžalovaného. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd nestotožnil s názorom prokurátora, že
neboli splnené podmienky predpokladané zákonom na použitie citovaného ustanovenia § 39 ods.1 Tr.
zákona a uloženie trestu pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu.

Na druhej strane odvolací súd rovnako ako aj okresný súd už nevzhliadol dôvod na prípadné ďalšie
zmiernenie trestu a už vôbec nie pre uloženie trestu s jeho podmienečným odkladom, hoc i s určením
probačného dohľadu nad obžalovaným. V tej súvislosti v neprospech obžalovaného je potrebné
hodnotiť jednak závažnosť spáchaného trestného činu, ale i zistenie, že obžalovaný už bol v minulosti

súdne trestaný a hoci sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený, možno konštatovať, že má sklony k
protiprávnemu konaniu. Súčasne je tiež nutné zohľadniť, že ako vyplynulo z výpovede poškodenej, tento
sa už v minulosti voči nej správal agresívne. Nemožno sa tiež stotožniť s názorom obhajoby, že mala
byť obžalovanému priznaná ďalšia poľahčujúca okolnosť a to podľa § 36 písm. c) Trestného zákona,
že trestný čin spáchal v spojitosti v negatívnymi dôsledkami svojej choroby. Jednak je nutné uviesť,

že nepochybne samotná bolesť hlavy, ktorá sa u neho príležitostne objavuje v dôsledku nepriaznivého
zdravotného stavu, nemôže ospravedlniť konanie obžalovaného, ktorého agresivita vyplýva hlavne z
požitia alkoholu, tak ako tomu bolo v prejednávanom prípade.

Vzhľadom na vyššie uvedené potom odvolací súd po zhodnotení všetkých rozhodujúcich skutočností

dospel k záveru, že trest odňatia slobody uložený okresným súdom podľa § 189 ods. 2, § 38 ods. 3, §
36 písm. l), písm. n), § 39 ods. 1 Trestného zákona v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov nepodmienečne, na
výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s
minimálnymstupňomstráženia,jetrestomzákonnýmaprimeranýmaajpodľapresvedčeniaodvolacieho
súdu bude ním splnený jeho účel v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd nezistil žiadne skutočnosti odôvodňujúce z podnetu
odvolaní obžalovaného a prokurátora zrušenie alebo zmenu napadnutého výroku o treste, pričom spodrobnejším odôvodnením v tomto smere odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Z týchto
dôvodov odvolania obžalovaného S. C. a prokurátora podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (3:0).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.