Rozsudok Judgement was issued on Thursday, April 4, 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 5T/17/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717010164
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Petrušková
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8717010164.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudca JUDr. Mária Petrušková na hlavnom pojednávaní konanom dňa 4.
apríla 2018 v trestnej veci proti obžalovanému S. E. takto

r o z h o d o l

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý :

S. E. M. Z. O. W. H. - nar. XX.XX.XXXX I. K., Y. G. K., W..
K. Č.. XXXX/XX, Y.. Č.. W., P. O.,
U. N., K.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o

- z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona,

p r e t o ž e

- dňa 01.01.2015 v čase okolo 00:10 hod. pred pivárňou Egídius na Námestí sv. Egídia v Poprade,

v prítomnosti S.. S. G. M. S.. D. G. - rodičov Y. G. M. S.. X. G. - sestry Y. G. a v prítomnosti väčšieho
počtu ďalších osôb fyzicky napadol poškodeného Y. G. po tom, ako ho on upozornil na to, aby prestal
pod jeho nohy a nohy jeho príbuzných hádzať petardy a aby svetlicou nemieril na nich a aby jednotlivé
rany zo svetlice nevystreľoval smerom k nim, na čo obžalovaný S. E. zareagoval tak, že držiac v ruke
zapálenú svetlicu touto udrel Y. G. do oblasti tváre, spôsobiac mu drobné popáleniny na viacerých
miestach tváre, ktorý z dôvodu obáv zo spôsobenia ďalších popálenín väčšieho rozsahu a s cieľom
zabrániť obžalovanému S. E. v ďalšom pokračovaní útoku na svoju osobu chytil obžalovaného S. E.

za rameno a za ruku, v ktorej držal svetlicu, pri ďalšom naťahovaní obžalovaný S. E. zatlačil na Y.
G. a obaja spadli na zem, kde sa obžalovaný S. E. celou svojou váhou zvalil na Y. G., pričom pri
vzájomnom naťahovaní sa a následnom páde si Y. G. podvrtol pravý členok a pravé koleno, čím utrpel
zlomeninu pravého členka s posunom úlomkov a podvrtnutie kolenného kĺbu pravej nohy, ktoré si
vyžiadali operáciu a hospitalizáciu od 01.01.2015 do 04.01.2015, nasadenie sadrovej fixácie a chodenie
za pomoci barlí a nesebestačnosť pre základné životné potreby do 12.02.2015, s následnou liečbou a

ošetrovateľskou starostlivosťou počas celkovej doby troch mesiacov do konca marca 2015, počas ktorej
bol Y. G. obmedzovaný zhoršenou pohyblivosťou v pravom členku, sprevádzanou bolesťami pravého
členka a kolena, pričom po páde na zem a napriek tomu, že Y. G. obžalovaného S. E. nijako nenapádal
ho dvakrát uhryzol do ľavej časti tváre, čím Y. G. spôsobil hryznú ranu o veľkosti 2 cm na ľavej časti
tváre v oblasti dolnej časti líca až brady vyžadujúcu si zašitie, s dobou liečenia do 7 dní, bez vážnejšieho
obmedzenia v obvyklom spôsobe života poškodeného Y. G.,

t e d a- dopustil sa fyzicky, verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného.

Za to mu
u k l a d á

Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 56 ods. 2 Trestného zákona, § 57 ods. 1 Trestného
zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona a § 36 písm. j/ Trestného zákona peňažný trest vo výmere

300,-- /tristo/ eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona mu u s t a n o v u j e pre prípad, že by výkon peňažného trestu
mohol byť úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 /dvoch/ mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku mu u k l a d á povinnosť zaplatiť Všeobecnej zdravotnej

poisťovni, a.s., Mamateyova 17, 850 05 Bratislava 55, IČO: 35 937 874 náklady zdravotnej starostlivosti
vo výške 2 139,12,--eur.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný S. E. v procesnom postavení obvineného v prípravnom konaní dňa 27.06.2016 využil svoje
právo nevypovedať a dňa 28.10.2016 k podstatným okolnostiam žalovaného skutku uviedol, že okolo

pol noci vyšiel z baru Egídius, v ruke mal zapálenú svetlicu tzv. rímsku sviecu, ktorá vystreľovala svetelné
efekty a že vtedy prišiel za ním poškodený Y. G., ktorý na neho niečo kričal a nadával mu a že ho i
dvakrát udrel otvorenou rukou do oblasti líca, načo on poškodeného udrel po hlave zapálenou svetlicou.
Obžalovaný ďalej uvádzal, že nato začali vzájomne zápasiť, chytili sa za odev a spadli na zem tak,
že poškodený padol na neho a že od seba ich odtiahol S. Z.. Obžalovaný poprel, aby na mieste činu

alebo po poškodenom, či po jeho príbuzných hádzal petardy, brániac sa tým, že v tom čase pri sebe
žiadne petardy nemal a poprel i to, aby poškodeného počas incidentu uhryzol do tváre tak, ako to tvrdil
poškodený Y. G..
Predmetné výpovede obžalovaného S. E. z prípravného konania súd na hlavnom pojednávaní
vykonanom dňa 04.04.2018 sú súhlasom prokurátora a obhajcu obžalovaného prečítal v zmysle § 258

ods. 4 Trestného poriadku, keďže obžalovaný dal súhlas na vykonanie hlavného pojednávania v jeho
neprítomnosti v zmysle § 252 ods. 2 Trestného poriadku.
Poškodený Y. G. v konaní pred súdom dňa 04.04.2018 k podstatným okolnostiam žalovaného skutku
zhodne so svojimi výpoveďami z prípravného konania zo dňa 19.05.2015, dňa 05.08.2015, dňa
22.12.2015 a dňa 28.10.2016 uviedol, že celý incident s obžalovaným začal tým, že niekto zo skupiny

kamarátov obžalovaného začal pod nohy jemu i jeho príbuzným hádzať petardy a tým, že obžalovaný
pritom na nich mieril zapálenou svetlicou. Svedok tvrdil, že obžalovaného upozornil nato, aby na nich
svetlicou nemieril, načo ho obžalovaný svetlicou udrel po ľavom líci, že potom sa „chytili“, vzájomne
naťahovali a spadli na zem, pričom si zlomil členok a vykĺbil koleno. Vo svojej výpovedi svedok ďalej
uviedol, že keď ležali na zemi obžalovaný si na neho ľahol a dvakrát ho zahrýzol do líca až tak, že

mu pritom roztrhol kožu. Svedok nevedel uviesť mená osôb, ktoré hádzali petardy, ale tvrdil, že išlo o
známych obžalovaného a že obžalovaného fyzicky nenapadol a ani ho neudrel rukou po tvári tak, ako
to tvrdil obžalovaný.
Časť výpovede svedka urobená v konaní pred súdom dňa 04.04.2018 nezodpovedala podľa názoru
obhajcu obžalovaného všetkým podstatným skutočnostiam, o ktorých svedok vypovedal v prípravnom

konaní dňa 28.10.2016 a ktoré sa týkali toho, že si pre odstup času nevedel spomenúť na všetky
okolnosti žalovaného skutku a konania s poukazom nato, že svedok sa na hlavnom pojednávaní
odvolával iba na svoje pôvodné výpovede. Rozpory vo výpovedi svedka na návrh obhajcu obžalovaného
boli súdom odstraňované postupom podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku a prečítaním časti
jeho výpovede z prípravného konania zo dňa 28.10.2016. Svedok po prečítaní časti výpovede zo

dňa 28.10.2016 potvrdil, že pre odstup času si nepamätá na všetky skutočnosti, o ktorých vypovedal
v prípravnom konaní, ale že pravdivé sú prečítané časti jeho pôvodnej výpovede i to, že požitý
alkohol nemohol ovplyvniť jeho konanie a vnímanie predmetných skutočností, čo namietal obhajca
obžalovaného.
Hodnotiac výpovede svedka Y. G. súd dospel k záveru, že objektívnejšie a spoľahlivejšie sa javia byť tie

výpovede, ktoré svedok urobil v prípravnom konaní dňa 19.05.2015, dňa 05.08.2015, dňa 22.12.2015a dňa 28.10.2016, pretože i sám svedok v konaní pred súdom uvádzal, že na podrobnejšie okolnosti
žalovaného skutku si nepamätá len pre odstup času, čo možno považovať za hodnoverné zdôvodnenie
rozporov, keďže od spáchania skutku, resp. od jeho pôvodných výpovedí z prípravného konania až

po jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní uplynula doba viac než 3 rokov. Žiadnym relevantným
dôkazom nebolo zároveň preukázané, aby svedok vypovedal buď o okolnostiach žalovaného skutku
alebo o konaní obžalovaného S. E. účelovo a v snahe privodiť mu svojimi tvrdeniami následky trestno-
právnej zodpovednosti. Na tomto závere súdu o hodnovernosti pôvodných výpovedí svedka nič nemení
ani názor obhajcu obžalovaného, že prvé tri výpovede svedka z prípravného konania sú podľa neho

procesne nepoužiteľné.
Svedok S.. S. G. - otec poškodeného v konaní pred súdom dňa 04.04.2018 k podstatným okolnostiam
žalovaného skutku zhodne so svojou výpoveďou z prípravného konania zo dňa 27.07.2015 a dňa
28.10.2016 uviedol, že na mieste činu ho jeho dcéra S.. X. G. upozornila nato, že ju „niečo udrelo“ do
nohy a že za ňou vybuchla i petarda, načo zareagoval tým, že sa obzrel a vtedy videl ako jeho syna Y.
G. drží „v objatí“ iný muž, ktorý má v ruke vystreľujúcu svetlicu i to, ako obaja spadli na zem, že chvíľu

sa po nej váľali a vzájomne prehadzovali a že on i ostatné prítomné osoby sa ich snažili od seba oddeliť.
Svedok ďalej tvrdil, že až neskôr sa od svojho syna dozvedel, že pri predmetnom incidente a pri páde na
zem utrpel zranenie nohy, že bol útočníkom uhryznutý aj do tváre, ale i sám potvrdil, že videl popálenia
na rôznych častiach tváre poškodeného. Z výpovede svedka vyplývalo aj to, že celý priebeh incidentu
nevidel, pretože bol otočený chrbtom. Poškodený nebol podľa svedka v čase skutku pod takým vplyvom

alkoholických nápojov a aby jeho okolnosti nemohol vnímať, aby to ovplyvnilo jeho konanie na mieste
činu aj preto, že hneď po skutku i pri prevoze na lekárske ošetrenie spolu vzájomne komunikovali bez
toho, aby si na poškodenom svedok všimol problémy buď s pamäťou alebo s vyjadrovaním.
Časť výpovede svedka urobená v konaní pred súdom dňa 04.04.2018 nezodpovedala podľa názoru
obhajcu obžalovaného všetkým podstatným skutočnostiam, o ktorých vypovedal v prípravnom konaní

dňa 28.10.2016 a ktoré sa týkali toho, že svedok sa pred súdom nevyjadroval k okolnostiam skutku tak
detailne,akovčastisvojejvýpovedezodňa28.10.2016.Rozporyvo výpovedi svedkananávrhobhajcu
obžalovaného boli súdom odstraňované postupom podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku a
prečítaním časti jeho výpovede z prípravného konania zo dňa 28.10.2016. Svedok po prečítaní časti
výpovede zo dňa 28.10.2016 opätovne potvrdil, že obžalovaný s jeho synom ležali na zemi a prevaľovali

sa z boka na bok. Aj keď si už svedok nepamätal, či obžalovaný na poškodenom i ležal a ani to, či
incident trval „chvíľu alebo 10 minút“, ale potvrdil, že poškodený ležal na obžalovanom držiac mu ruku,
v ktorej mal zapálenú tzv. rímsku sviecu.
Hodnotiac výpovede svedka S.. S. G. súd dospel k záveru, že objektívnejšie a spoľahlivejšie sa javia
byť výpovede svedka, ktoré urobil v prípravnom konaní dňa 27.07.2015 a dňa 28.10.2016, pretože

rozpory v jeho výpovediach neboli zásadného významu a bolo ich objektívne možné pripísať len odstupu
času od skutku až po výpoveď svedka v konaní pred súdom. Ani pri hodnotení jednotlivých výpovedí
tohto svedka súd žiadnym iným relevantným dôkazom nepreukázal, aby svedok napriek tomu, že je
otcom poškodeného, vypovedal buď o okolnostiach žalovaného skutku alebo o konaní obžalovaného
S. E., či konaní poškodeného Y. G. účelovo nepravdivo a v snahe privodiť obžalovanému následky

trestno-právnej zodpovednosti a na tomto závere súdu nič nemení ani názor obhajcu obžalovaného,
že výpoveď svedka zo dňa 27.07.2015 je procesne nepoužiteľná a že svedok priamo nevidel, aby
obžalovaný poškodeného uhryzol.
Svedkyňa S.. X. G. - sestra poškodeného v konaní pred súdom dňa 04.04.2018 k podstatným
okolnostiam žalovaného skutku zhodne so svojou výpoveďou z prípravného konania zo dňa 27.07.2015

a dňa 28.10.2016 uviedla, že po príchode na miesto činu videla, ako niekto z inej partie osôb hádzal
prítomným osobám pod nohy petardy a že jedna z petárd zasiahla do kolena ju i to, ako „niekto“ vystrelil
svetlicu tak, že zasiahla chrbát jej otca S.. S. G., načo poškodený Y. G. - jej brat upozornil túto partiu,
aby petardy a svetlice nehádzali smerom k nim, čo však podľa nej nebolo rešpektované ani partiou a
ani samotným obžalovaným, ktorý mal v tom čase svetlicu v ruke. Svedkyňa ďalej uviedla, že neskôr

videla už len to, ako sa jej brat „drží“ s obžalovaným a ako padajú na zem, kde ležali jeden na druhom
asi 5 minút a že spolu s otcom S.. S. G. sa ich pokúšali od seba oddeliť. Po incidente svedkyňa videla
krvavé zranenie na brade poškodeného a tvrdila, že neskôr sa poškodený sťažoval aj nato, že ho „bolí
noha“. I táto svedkyňa tvrdila, že poškodený v čase incidentu síce mal vypité, aleže podľa nej mohol
vnímať všetky jeho okolnosti.

Časť výpovede svedkyne urobená v konaní pred súdom dňa 04.04.2018 nezodpovedala podľa názoru
obhajcu obžalovaného a prokurátora všetkým podstatným skutočnostiam, o ktorých vypovedala v
prípravnom konaní dňa 28.10.2016 a ktoré sa týkali toho, že svedkyňa sa pre odstup času nevyjadrovala
k okolnostiam skutku a konaniu obžalovaného i poškodeného na mieste činu tak detailne ako vprípravnom konaní. Rozpory v jej výpovedi na návrh obhajcu obžalovaného a so súhlasom prokurátora
boli súdom odstraňované postupom podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku a prečítaním časti
jej výpovede z prípravného konania zo dňa 28.10.2016. Svedkyňa po prečítaní časti výpovede zo dňa

28.10.2016 potvrdila jej pravdivosť i to, že videla ako poškodený ležal na obžalovanom, že celý incident
mohol trvať len niekoľko sekúnd. Svedkyňa sa už nevedela vyjadriť k tomu, či požitý alkohol mohol alebo
nemohol ovplyvniť konanie a vnímanie jej brata Y. G..
Hodnotiac predmetné výpovede svedkyne S.. X. G. súd dospel k záveru, že objektívnejšie a
spoľahlivejšie sa javia byť výpovede svedkyne, ktoré urobila v prípravnom konaní dňa 27.07.2015 a

dňa 28.10.2016, pretože rozpory v jej výpovediach neboli zásadného významu a týkali sa len niektorých
a nepodstatných detailov okolnosti žalovaného skutku alebo konania obžalovaného, či poškodeného a
bolo ich možné objektívne pripísať len odstupu času od skutku až po výpoveď svedkyne v konaní pred
súdom a načo poukazovala aj samotná svedkyňa.
Pri hodnotení hodnovernosti jednotlivých výpovedí ani u tejto svedkyne súd žiadnym iným relevantným
dôkazom nepreukázal, aby svedkyňa napriek tomu, že je sestra poškodeného vypovedala buď o

okolnostiach žalovaného skutku alebo o konaní obžalovaného S. E., či konaní poškodeného Y. G.
úmyselne nepravdivo, v snahe privodiť obžalovanému následky trestno-právnej zodpovednosti. Na
tomto závere súdu nič nemení ani názor obhajcu obžalovaného, že výpoveď svedkyne zo dňa
28.10.2016 je účelová z toho dôvodu, že svedkyňa podľa neho „selektuje“ niektoré zo skutočností
týkajúce sa vplyvu požitého alkoholu na konanie a vnímanie poškodeného a pozícii obžalovaného a

poškodeného po ich páde na zem.
Svedkyňa S.. D. G. - matka poškodeného v konaní pred súdom dňa 04.04.2018 k podstatným
okolnostiam žalovaného skutku uviedla, že po príchode na miesto činu videla ako obžalovaný strieľa
petardy pod nohy ostatným osobám, vrátane jej manžela S.. S. G., načo ho upozornila ona, jej manžel,
aleajsynY.G..Zjejvýpovedevyplývalo,žesvedkyňapotomvidelaužlento,akoobžalovanýsynoviY.G.

opakovane „trieska“ svetlicou o hlavu, ktorá mu tak spolu s jeho kabátom „obhorela“ a že po predmetnom
incidente, ktorý trval podľa nej asi 15 minút si poškodený rukou držal líce a kríval na nohu. Svedkyňa
zároveň uvádzala, že celý priebeh žalovaného skutku a incidentu medzi obžalovaným a poškodeným
nevidela, ale od poškodeného sa neskôr dozvedela, že keď ležal na zemi „niekto“ do neho aj kopal.
Svedkyňa S.. D. G. v prípravnom konaní dňa 15.11.2016 k podstatným okolnostiam skutku uviedla, že

pred bar Egídius vyšla krátko pred polnocou, načo jej pod nohami vybuchla petarda, ktorú hodil muž idúci
za ňou, držiac pritom v ruke zapalovač a nejaké krabičky a opísala ho pritom ako osobu obžalovaného.
Svedkyňa ďalej uviedla, že obžalovaného upozornila nato, aby nehádzal petardy ľuďom pod nohy,
on však nereagoval a vzápätí bola petarda hodená aj pod nohy jej manžela, načo už zareagoval
aj poškodený, ktorý obžalovaného tiež upozornil na jeho správanie. Svedkyňa nato videla, ako sa

obžalovaný na syna zaháňa rukou, v ktorej mal horiacu svetlicu, či ho však ňou aj udrel, alebo či
poškodený predtým udrel aj obžalovaného uviesť nevedela dodajúc, že videla len to, ako sa potom obaja
chytili za vrchné oblečenie. Svedkyňa ďalší priebeh incidentu pre zhluk ľudí na mieste činu nevidela, ale
potvrdila, že po príchode domov si na poškodenom všimla dohrýzenú a doškriabanú tvár i zlomenú nohu.
Výpoveď svedkyne urobená v konaní pred súdom dňa 04.04.2018 nezodpovedala podľa názoru

prokurátora a obhajcu obžalovaného skutočnostiam, o ktorých svedkyňa vypovedala v prípravnom
konaní dňa 15.11.2016, pretože na hlavnom pojednávaní svedkyňa uvádzala niektoré okolnosti
žalovaného skutku nad rámec prípravného konania. Rozpory v jej výpovedi na návrh obhajcu
obžalovaného a so súhlasom prokurátora boli súdom odstraňované postupom podľa § 264 ods. 1, ods. 2
Trestného poriadku a prečítaním jej výpovede z prípravného konania zo dňa 15.11.2016. Svedkyňa po

prečítaní výpovede uviedla, že nevie, prečo v prípravnom konaní uvádzala, že nevidela ako obžalovaný
udrel poškodeného svetlicou po hlave, ale len to, že sa na neho svetlicou zahnal, resp. prečo tvrdila, že
svetlicou obžalovaný poškodeného po hlave udieral opakovane, zdôvodňujúc to len tým, že je to „hra
slovíčok“.
Hodnotiac výpovede svedkyne S.. D. G. súd dospel k záveru, že objektívnejšia a spoľahlivejšia sa javí

byť výpoveď svedkyne, ktorú urobila v prípravnom konaní dňa 15.11.2016, pretože jej výpoveď v konaní
pred súdom, na rozdiel od prípravného konania, už mohla byť a i bola ovplyvnená tak odstupom času,
akoajinýmisvedeckýmivýpoveďamijejblízkychosôb-manžela,dcéry,aleijejsyna,avšakbezsúčasne
zisteného relevantného dôkazu o tom, aby svedkyňa zmenou svojej výpovede chcela úmyselne privodiť
trestné stíhanie obžalovanej osobe. Súd sa oprávnene preto domnieva, že svedkyňa zmenou výpovede

- od menšieho k väčšiemu chcela v konaní pred súdom dosiahnuť len určité „zlepšenie“ postavenia jej
syna ako poškodeného.
Svedok S. Z. v konaní pred súdom dňa 04.04.2018 k podstatným okolnostiam žalovaného skutku
uviedol, že pre odstup času si pamätá len to, že v čase skutku sa pred barom Egídius v Poprade zbehlijemu neznámi ľudia, ktorí začali kričať, načo sa tam išiel pozrieť a na mieste činu videl, že poškodený
leží na obžalovanom, že pod nimi je zapálená svetlica, ktorá „strieľala“. Celý incident trval podľa svedka
krátko - iba niekoľko minút, pretože poškodený s obžalovaným boli od seba oddelení inými osobami.

Okolnosti, ktoré samotnému incidentu predchádzali svedok nevidel a iba podľa pozície poškodeného,
ktorý ležal na obžalovanom sa domnieval, že bol vyprovokovaný poškodeným.
Svedok S. Z. v prípravnom konaní dňa 16.12.2015 uviedol, že na mieste činu videl len to, ako obžalovaný
leží na zemi a poškodený na ňom, že sa ich snažil od seba oddeliť, čo sa mu nepodarilo a i on sám
pritom spadol na zem.

Svedok S. Z. v prípravnom konaní dňa 12.12.2016 uviedol, že obžalovaný na mieste činu petardy alebo
svetlice nehádzal a že ani nikoho ako prvý nenapadol, potvrdiac opätovne len to, že videl ako poškodený
leží na obžalovanom. Svedok nevidel, čo sa stalo medzi obžalovaným a poškodeným pred incidentom
a ani to, aby obžalovaný uhryzol poškodeného, alebo žeby obžalovaný mal v ruke svetlicu a podľa jeho
tvrdenia strieľajúca svetlica už v tom čase ležala pod obžalovaným a poškodeným.
Výpoveď svedka urobená v konaní pred súdom dňa 04.04.2018 nezodpovedala podľa názoru

prokurátora a obhajcu obžalovaného všetkým skutočnostiam, o ktorých svedok vypovedal v prípravnom
konaní dňa 16.12.2015 a dňa 12.12.2016, pretože svedok si pre odstup času na hlavnom pojednávaní
už nevedel spomenúť ani na skutočnosti, ktoré pôvodne uvádzal. Rozpory v jeho výpovediach na návrh
prokurátora i obhajcu obžalovaného boli súdom odstraňované postupom podľa § 264 ods. 1, ods. 2
Trestného poriadku a prečítaním jeho výpovedí z prípravného konania zo dňa 16.12.2015 a zo dňa

12.12.2016. Svedok po prečítaní výpovedí uviedol len to, že pravdivé sú prečítané výpovede a že keď
niektoré skutočnosti v konaní pred súdom už neuviedol tak len preto, že si na ne nespomenul alebo
nepamätal, resp. že v rámci jeho výsluchu obhajcom v konaní pred súdom odpovedal iba na jeho otázky.
Hodnotiac predmetné výpovede svedka S. Z. súd dospel k záveru, že objektívnejšie a spoľahlivejšie sa
javia byť výpovede svedka, ktoré urobil v prípravnom konaní dňa 16.12.2015 a dňa 12.12.2016, pretože

rozpory v jeho svedeckých výpovediach bolo možno objektívne pripísať len odstupu času od skutku až
po jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní, bez súčasného zistenia dôkazu o tom, aby svedok mal vo
veci konkrétny záujem na tom, aby vypovedal účelovo a v prospech obžalovaného napriek tomu, že
obžalovaný je jeho kamarát a známy.
Svedkyňa O. H. v konaní pred súdom dňa 04.04.2018 k podstatným okolnostiam žalovaného skutku

uviedla, že priamo na mieste činu nebola a dňa 15.11.2016 uvádzala tiež iba to, že spolu s obžalovaným,
S. Z.H., Z. M., N. H. a ďalšími známymi oslavovala „Silvestra“ v bare Egídius v Poprade a že okolnosti
žalovaného skutku, či konania kladeného za vinu obžalovanému S. E. nevidela.
Výpoveď svedkyne urobená v konaní pred súdom dňa 04.04.2018 nezodpovedala podľa názoru
prokurátora a obhajcu obžalovaného všetkým skutočnostiam, o ktorých svedkyňa vypovedala v

prípravnom konaní dňa 15.11.2016, pretože podľa nich svedkyňa v konaní pred súdom k okolnostiam
skutku vypovedala „stručne“. Rozpory v jej výpovediach na návrh prokurátora a obhajcu obžalovaného
boli súdom odstraňované postupom podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku a prečítaním jej
výpovede z prípravného konania zo dňa 15.11.2016. Svedkyňa po prečítaní výpovede uviedla len to, že
pravdivá je prečítaná výpoveď a že keď niektoré skutočnosti v konaní pred súdom už neuviedla tak len

preto, že sa domnievala, že súd sa opieral o jej pôvodnú výpoveď.
Hodnotiac predmetné výpovede svedkyne O. H. súd dospel k záveru, že objektívnejšia a spoľahlivejšia
sa javí byť výpoveď svedkyne, ktorú urobila v prípravnom konaní dňa 15.11.2016, pretože predmetné
rozpory, aj keď boli podľa názoru konajúceho súdu nepodstatného významu, možno objektívne pripísať
len odstupu času od skutku až po jej výpoveď na hlavnom pojednávaní. Aj keď svedkyňa bola kamarátka

obžalovanéhosúdnezistilžiadnydôkazsvedčiacipreto,abyvypovedalavoveciúčelovoaleboúmyselne
nepravdivo v prospech či neprospech obžalovaného alebo poškodeného.
Svedok G.. Z. M. v konaní pred súdom dňa 04.04.2018 k podstatným okolnostiam žalovaného
skutku uviedol, že už si na predmetné skutočnosti nepamätá tak pre odstup času, ako aj pre požitie
alkoholických nápojov v čase, keď malo k jeho spáchaniu dôjsť, ale i to, že na mieste činu bola „nejaká

šarvátka“ obžalovaného s poškodeným, pri ktorej počul aj invektívy a nadávky a pri ktorej sa obaja držali
za vetrovky, táto sa však podľa neho skončila „veľmi rýchlo“. Svedok uviedol, že videl ako poškodený
leží na obžalovanom a že obžalovaný mal vtedy v ruke svetlicu, i keď už nevedel uviesť, či svetlica
horela alebo už bola vystrieľaná, resp. či obžalovaný svetlicou udrel poškodeného domnievajúc sa, že
incident vyprovokoval poškodený tým, že obžalovaného predtým slovne urážal. Svedok zároveň tvrdil,

že k zraneniu nohy poškodeného mohlo dôjsť pri páde na zem, ale nevylúčil, že k jeho zraneniu mohlo
dôjsť i mimo miesta činu.
Svedok G.. Z. M. v prípravnom konaní dňa 15.11.2016 uviedol, že do baru Egídius prišiel s obžalovaným,
S. Z., N. H. M. N. O. Š., že niektorí z nich mali pri sebe svetlice a petardy, že pri východe z baru počulako poškodený nadáva na obžalovaného, pretože mal hodiť petardy pod nohy jeho priateľky a že videl,
ako poškodený sa s obžalovaným držali za vrchné oblečenie a ako spoločne spadli na zem, kde sa ich
snažilaoddeliťN.H..Svedoksanevedelvyjadriťktomu,čisapočasincidentuobžalovanýspoškodeným

aj bili alebo vzájomne inak napádali a ani k tomu, či obžalovaný udrel poškodeného zapálenou svetlicou.
I tento svedok tvrdil, že incident bol vyprovokovaný poškodeným.
Výpoveď svedka urobená v konaní pred súdom dňa 04.04.2018 nezodpovedala podľa názoru
prokurátora a obhajcu obžalovaného všetkým skutočnostiam, o ktorých svedok vypovedal v prípravnom
konaní dňa 15.11.2016, pretože podľa nich v konaní pred súdom k okolnostiam skutku svedok vypovedal

„stručne“. Rozpory v jeho výpovediach na návrh prokurátora a obhajcu obžalovaného boli súdom
odstraňované postupom podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku a prečítaním výpovede svedka
z prípravného konania zo dňa 15.11.2016. Svedok po prečítaní výpovede uviedol len to, že pravdivá je
prečítaná výpoveď a že keď niektoré skutočnosti v konaní pred súdom už neuviedol tak len preto, že
si na ne pre odstup času nepamätal.
Hodnotiac predmetné výpovede svedka G.. Z. M. súd dospel k záveru, že objektívnejšia a spoľahlivejšia

sa javí byť výpoveď svedka, ktorú urobil v prípravnom konaní dňa 15.11.2016, pretože predmetné
rozpory, aj keď boli podľa názoru konajúceho súdu nepodstatného významu, možno objektívne pripísať
len odstupu času od skutku až po jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní, bez zistenia relevantného
dôkazu o tom, aby svedok svojimi tvrdeniami, že incident vyprovokoval poškodený mal záujem svojou
výpoveďou pomôcť obžalovanému, ktorý je jeho kamarát. Týmito tvrdeniami podľa súdu chcel svedok

dosiahnuť len určité vylepšenie pozície S.M. E. ako obžalovaného v konaní pred súdom.
Svedkyňa S. Ž. v konaní pred súdom dňa 04.04.2018 k podstatným okolnostiam žalovaného skutku
uviedla, že na mieste činu si všimla bitku medzi obžalovaným a poškodeným až vtedy, keď už ležali
na zemi, pričom poškodený ležal na obžalovanom. Svedkyňa nevedela uviesť, či obžalovaný mal alebo
nemal v rukách svetlicu a dodala len to, že podľa nej iniciátorom konfliktu bol poškodený, pretože od

svojho priateľa sa dozvedela, že obžalovaného poškodený predtým slovne napadol.
Svedkyňa S. Ž. v prípravnom konaní dňa 12.12.2016 uviedla, že na mieste činu si všimla iba „roztržku“
medzi obžalovaným a poškodeným, ktorú podľa nej i jej priateľa Z. Ž. vyvolal poškodený tým, že „skákal“
do obžalovaného a že nevidela, aby mal niekto z nich alebo z ostatných prítomných osôb v rukách
svetlicu alebo petardy a ani to, aby boli petardy alebo svetlice hádzané, či vystreľované obžalovaným.

Výpoveď svedkyne urobená v konaní pred súdom dňa 04.04.2018 nezodpovedala podľa názoru
prokurátora a obhajcu obžalovaného všetkým skutočnostiam, o ktorých svedkyňa vypovedala v
prípravnom konaní dňa 12.12.2016, pretože podľa nich svedkyňa v prípravnom konaní k okolnostiam
skutku vypovedala podrobnejšie. Rozpory vo výpovediach svedkyne na návrh prokurátora a obhajcu
obžalovaného boli súdom odstraňované postupom podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku a

prečítaním jej výpovede z prípravného konania zo dňa 12.12.2016. Svedkyňa po prečítaní výpovede
uviedla len to, že pravdivá je prečítaná výpoveď a že keď niektoré skutočnosti v konaní pred súdom už
neuviedla tak len preto, že si na ne nepamätala.
Hodnotiac výpovede svedkyne S. Ž. súd dospel k záveru, že objektívnejšia a spoľahlivejšia sa javí
byť výpoveď svedkyne, ktorú urobila v prípravnom konaní dňa 12.12.2016, pretože predmetné rozpory,

aj keď boli podľa názoru konajúceho súdu nepodstatného významu bolo možné objektívne pripísať
len odstupu času od skutku až po jej výpoveď na hlavnom pojednávaní. Aj keď ide o kamarátku
obžalovaného súd nezistil žiadny dôkaz o tom, aby svedkyňa vo veci vypovedala úmyselne nepravdivo,
nevylučujúc však ani to, že i táto svedkyňa chcela svojimi tvrdeniami dosiahnuť určité „vylepšenie“
pozície obžalovaného pred súdom.

Svedkyňa N. H. v konaní pred súdom dňa 04.04.2018 k podstatným okolnostiam žalovaného skutku
uviedla, že na mieste činu videla ako sa obžalovaný „naťahuje“ s poškodeným, že obaja spadli na zem
a že ich od seba oddelil S. Z.. Svedkyňa zároveň uviedla, že v rukách obžalovaného alebo v rukách
iných jej kamarátov svetlicu, či petardu nevidela.
Svedkyňa N. H. v prípravnom konaní dňa 30.12.2016 uviedla, že keď vyšla z baru Egídius videla už len

to, ako sa obžalovaný „naťahuje“ s poškodeným a ako spadli na zem tak, že obžalovaný spadol prvý
a poškodený na neho.
Výpoveď svedkyne urobená v konaní pred súdom dňa 04.04.2018 nezodpovedala podľa názoru obhajcu
obžalovaného všetkým skutočnostiam, o ktorých vypovedala v prípravnom konaní dňa 30.12.2016,
pretože podľa neho v prípravnom konaní svedkyňa k okolnostiam skutku vypovedala podrobnejšie a

detailnejšie. Rozpory v jej výpovediach na návrh obhajcu obžalovaného, so súhlasom prokurátora boli
súdom odstraňované postupom podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku a prečítaním výpovede
svedkyne z prípravného konania zo dňa 30.12.2016. Svedkyňa po prečítaní výpovede uviedla len to, žepravdivá je prečítaná výpoveď a že keď niektoré skutočnosti v konaní pred súdom už neuviedla tak len
preto, že si na ne pre odstup času nepamätá.
Hodnotiac výpovede svedkyne N. H. súd dospel k záveru, že objektívnejšia a spoľahlivejšia sa javí byť

výpoveď svedkyne, ktorú urobila v prípravnom konaní dňa 30.12.2016, pretože predmetné rozpory, aj
keď boli len nepodstatného významu pre rozhodnutie vo veci, možno objektívne pripísať len odstupu
času od skutku až po jej výpoveď na hlavnom pojednávaní. Svedkyňa bola síce v čase skutku priateľkou
obžalovaného, ale dokazovanie nepreukázalo, aby svojimi tvrdeniami a výpoveďami chcela „pomôcť“
obžalovanému a aby vypovedala úmyselne nepravdivo.

Z výpovede svedka Z. H. urobenej v prípravnom konaní dňa 15.11.2016, ktorá bola so súhlasom
prokurátora a s písomným súhlasom obžalovaného v konaní pred súdom prečítaná v zmysle
ustanovenia § 263 ods. 1 Trestného poriadku vyplynulo, že svedok na mieste činu videl „len nejakú
roztržku“ a že počul ako X. G. kričí: „leží na zemi, pomôžte ho dvihnúť“, keď prišiel bližšie videl už iba
to, ako poškodeného zo zeme dvíha jeho otec S.. S. G. a pomohol mu poškodeného zaniesť na lavičku.
Poškodený sa podľa svedka sťažoval na bolesť nohy a i sám videl, že na ľavej strane líca má poškodený

„krvavý pruh“. Svedok na mieste činu nevidel, aby niekto z jeho partie hádzal alebo strieľal petardy alebo
svetlice dodajúc, že pri predajni Baťa niekto iný svetlice strieľal.
Z výpovede svedka O. Š. urobenej v prípravnom konaní dňa 22.12.2016, ktorá bola so súhlasom
prokurátora a s písomným súhlasom obžalovaného v konaní pred súdom prečítaná v zmysle
ustanovenia § 263 ods. 1 Trestného poriadku vyplynulo, že svedok si pre odstup času na presné

okolnosti žalovaného skutku nepamätá dodávajúc, že na mieste činu nebol, pretože spolu s priateľkou
ostal v bare Egídius.
Z výpovede svedkyne Z.. S. G. urobenej v prípravnom konaní dňa 01.07.2015, ktorá bola so
súhlasom prokurátora a s písomným súhlasom obžalovaného v konaní pred súdom prečítaná v zmysle
ustanovenia § 263 ods. 1 Trestného poriadku vyplynulo, že svedkyňa sa ako splnomocnená zástupkyňa

Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. pobočka Prešov vyjadrovala len k vzniknutým nákladom
zdravotnej starostlivosti, ktorá bola poskytnutá poškodenému Y. G. v celkovej výške 2 139,12,--eur.
Zo záverov znaleckého posudku S.. O. K., ktorý bol so súhlasom prokurátora a obhajcu obžalovaného v
zmysle§268ods.2Trestnéhoporiadkuprečítanývyplýva,žepoškodenýY.G.prifyzickomincidentedňa
01.01.2015 utrpel zlomeninu členka pravej dolnej končatiny s posunom úlomkov, podvrtnutie pravého

kolena a hryznú ranu ľavej časti tváre a že z lekárskeho hľadiska ťažkým poranením bola len zlomenina
členka pravej dolnej končatiny s posunom úlomkov. Znalec zároveň konštatoval, že mechanizmus ich
vzniku zodpovedá mechanizmu fyzického incidentu, ktorého bol poškodený účastníkom, podvrtnutie
pravého kolena vzniklo stredne vysokou intenzitou, zlomenina členka pravej dolnej končatiny s
posunom úlomkov a hrýzna rana bola spôsobená vysokou intenzitou. Znalec však zároveň uviedol,

že obžalovaný ako útočník nemohol predpokladať, že pri začiatku konfliktu s poškodeným mu spôsobí
podvrtnutie pravého kolena a ani zlomeninu pravého členka, na rozdiel od hryznej rany v ľavej časti tváre
poškodeného. Doba liečenia a práceneschopnosti podľa záverov znaleckého posudku zodpovedala
dobeliečeniapráceneschopnostipriťažkomporanenízlomeninyčlenkatrimesiace,pripodvrtnutíkolena
tri týždne a pri hrýznej rane sedem dní a obmedzenia v obvyklom spôsobe života poškodeného spočívali

podľa znaleckého posudku v hospitalizácii poškodeného od 01.01.2015 do 04.01.2015, absolvovaní
operačných vyšetrení v lekárskej a ošetrovateľskej starostlivosti, režimu nemocničného charakteru, pri
hygienických návykoch, chôdzi za pomoci barlí a v nesebestačnosti pri základných životných potrebách
i stravovacích návykoch do 12.02.2015, resp. pretrvávajúcich bolestiach, ktoré tĺmil užívaním liekov až
do polovice marca roku 2015. Znalec v posudku vyčíslil predmetnú náhradu za bolesť a za sťaženie

spoločenského uplatnenia poškodeného na 320 bodov, čo vo finančnom ohodnotení predstavovalo
sumu 5 491,20,--eur.
Z listinných dôkazov, ktoré súd v konaní pred súdom prečítal v zmysle § 269 Trestného poriadku v
podobe lekárskych správ vyplýva, že poškodený Y. G. bol dňa 01.01.2015 o 02:17 hod. hospitalizovaný v
Nemocnici Poprad, a.s. v dôsledku zlomeniny členku nohy vpravo, podvrtnutia kolena vpravo a hrýznou

ranou na ľavom líci, ktoré mali byť spôsobené po tom, čo mu bola hodená petarda pod nohy a po tom,
čo vznikla fyzická potýčka. Z listinného dôkazu v podobe vyčíslenia nákladov zdravotnej starostlivosti
vyplýva, že Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. poškodenému Y. G. poskytla zdravotnú starostlivosť
vo výške 2 139,12,--eur. Z listinného dôkazu v podobe fotografií zranení poškodeného Y. G. vyplýva
lokalizácia hryznej rany na jeho tvári, ktoré vyhotovil otec poškodeného dňa 02.01.2015.

Vykonaným dokazovaním bol podľa názoru konajúceho súdu skutkový stav veci zistený spoľahlivo a
tak, že o ňom dôvodne pochybnosti nie sú, že jeho rozsah mu postačuje na rozhodnutie vo veci a
že predmetné dôkazné prostriedky boli zároveň i zabezpečené, vykonané a následne aj vyhodnotenézákonným spôsobom a v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 10, ods. 12 Trestného poriadku a preto
potom dospel k záveru, že žalovaný skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný S. E. na tom skutkom
základe, že dňa 01.01.2015 v čase okolo 00:10 hod. pred pivárňou Egídius na Námestí sv. Egídia v

Poprade, v prítomnosti S.. S. G. M. S.. D. G. - rodičov Y. G. M. S.. X. G.V. - sestry Y. G. a v prítomnosti
väčšieho počtu ďalších osôb fyzicky napadol poškodeného Y. G. po tom, ako ho on upozornil na to, aby
prestal pod jeho nohy a nohy jeho príbuzných hádzať petardy a aby svetlicou nemieril na nich a aby
jednotlivé rany zo svetlice nevystreľoval smerom k nim, na čo obžalovaný S. E. zareagoval tak, že držiac
v ruke zapálenú svetlicu touto udrel Y. G. do oblasti tváre, spôsobiac mu drobné popáleniny na viacerých

miestach tváre, ktorý z dôvodu obáv zo spôsobenia ďalších popálenín väčšieho rozsahu a s cieľom
zabrániť obžalovanému S.Q. E. v ďalšom pokračovaní útoku na svoju osobu chytil obžalovaného S. E.
za rameno a za ruku, v ktorej držal svetlicu, pri ďalšom naťahovaní obžalovaný S. E. zatlačil na Y. G. a
obaja spadli na zem, kde sa obžalovaný S. E. celou svojou váhou zvalil na Y. G., pričom pri vzájomnom
naťahovaní sa a následnom páde si Y. G. podvrtol pravý členok a pravé koleno, čím utrpel zlomeninu
pravého členka s posunom úlomkov a podvrtnutie kolenného kĺbu pravej nohy, ktoré si vyžiadali operáciu

a hospitalizáciu od 01.01.2015 do 04.01.2015, nasadenie sadrovej fixácie a chodenie za pomoci barlí
a nesebestačnosť pre základné životné potreby do 12.02.2015, s následnou liečbou a ošetrovateľskou
starostlivosťou počas celkovej doby troch mesiacov do konca marca 2015, počas ktorej bol Y.Š. G.
obmedzovaný zhoršenou pohyblivosťou v pravom členku, sprevádzanou bolesťami pravého členka a
kolena, pričom po páde na zem a napriek tomu, že Y. G. obžalovaného S. E. nijako nenapádal ho dvakrát

uhryzol do ľavej časti tváre, čím Y.Q. G. spôsobil hryznú ranu o veľkosti 2 cm na ľavej časti tváre v oblasti
dolnej časti líca až brady vyžadujúcu si zašitie, s dobou liečenia do 7 dní, bez vážnejšieho obmedzenia
v obvyklom spôsobe života poškodeného Y. G., čím sa z hľadiska právnej kvalifikácie dopustil konania,
ktoré po všetkých stránkach naplnilo znaky prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného
zákona, pretože obžalovaný sa dopustil fyzicky, verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti

tým, že napadol iného.
Pri ustálení predmetného skutkového a právneho stavu súd vychádzal predovšetkým z vyššie
uvedených výpovedí poškodeného Y. G., svedkov S.. S. G., S.. X. G., S.. D. G., Z. H., ďalej z vyššie
citovaných listinných dôkazov i záverov znaleckého posudku S.. O. K., keďže predmetné dôkazné
prostriedky na seba vzájomne nadväzovali a medzi sebou korešpondovali do takej miery, že o nich

súd žiadne relevantné pochybnosti nemal a tento záver súdu potvrdzovala aj samotná výpoveď
obžalovaného,vktorejpriznal,žepoškodenéhoudrelzapálenousvetlicoupotváriito,žespolu„zápasili“,
aj keď sa bránil, že incident vyprovokoval poškodený tým, že mu ako prvý začal nadávať, ale aj výpovede
svedkov S. Z., O. H., G.. Z. M., S. Ž.Q., N. H. i keď ani jeden z menovaných svedkov priamo nepotvrdil,
aby videl ako obžalovaný uhryzol poškodeného a samotný obžalovaný túto skutočnosť vo svojich

výpovediach popieral.
V súvislosti s hodnotením obrany obžalovaného je potrebné poukázať na závery znaleckého posudku,
podľa ktorých u poškodeného už pri prijatí do Nemocnice Poprad, a.s. dňa 01.01.2015 bola
zdiagnostikovaná a aj ošetrená čerstvá hryzná rana veľkosti 2cm na ľavej časti tváre, nachádzajúca
sa v dolnej časti ľavého líca až brady, čo zodpovedá tvrdeniu poškodeného, že ho obžalovaný pri ich

fyzickom konflikte a páde na zem uhryzol do ľavej časti tváre, čomu korešpondovali aj fotografie tváre
poškodeného vyhotovenej jeho otcom dňa 02.01.2015 a kde sú tieto zranenia zdokumentované v súlade
s tvrdeniami poškodeného, lekárskymi správami o jeho ošetrení i zo závermi znaleckého posudku S..
O. K..
Z uvedeného dôvodu súd potom tejto obrane obžalovaného neuveril a považoval ju len za jeho snahu

vyviniť sa z následkov trestno-právnej zodpovednosti. Každý z vyššie uvedených svedkov, spolu s
obžalovaným jednoznačne potvrdzovali, že medzi obžalovaným a poškodeným došlo v žalovaný deň
a čas a na mieste činu k vzájomnému fyzickému kontaktu, ktorému predchádzal ich slovný incident a
následne i ich pád na zem, čo objektívne nasvedčuje tomu, že obžalovaný v snahe vymaniť sa spod
tela poškodeného sa mohol brániť i tým, že ho uhryzol do tváre, keďže poškodený obžalovaného pritom

držal za ruku a sám obžalovaný mal v druhej ruke svetlicu, čo mu inú obranu prakticky znemožňovalo.
Vsúvislostistým,žeupoškodenéhoY.G.boliobjektívnezistenéajďalšiezranenia-podvrtnutiepravého
členka a pravého kolena, zlomenina pravého členka s posunom úlomkov a podvrtnutie kolenného kĺbu
pravej nohy vyžadujúce si jeho operáciu a hospitalizáciu od 01.01.2015 do 04.01.2015, nasadenie
sadrovej fixácie, chodenie za pomoci barlí, nesebestačnosť poškodeného vo vzťahu k základným

životným potrebám do 12.02.2015, s následnou liečbou a ošetrovateľskou starostlivosťou poškodeného
počas celkovej doby troch mesiacov a to do konca marca 2015, počas ktorej bol obmedzovaný i v
zhoršenej pohyblivosti pravého členku, sprevádzanou bolesťami pravého členka a kolena je potrebné
poukázať na závery znaleckého posudku S.. O. K., podľa ktorých obžalovaný pri predmetnom konfliktea intenzite útoku nemohol predpokladať, že poškodenému spôsobí podvrtnutie pravého kolena a ani
zlomeninu pravého členka vo vyššie uvedenom rozsahu, s čím sa nakoniec stotožnila aj samotná
obžaloba, keď predmetné konanie obžalovaného už ani v obžalobnom návrhu právne nekvalifikovala

ako ďalší prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, hoci pôvodne vo veci bolo
začaté trestné stíhanie aj pre tento trestný čin.

Prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona spácha ten, kto sa dopustí slovne alebo
fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým,

že napadne iného.
Výtržnosťou v zmysle ustanovenia § 364 Trestného zákona je konanie, ktoré závažným spôsobom
narúša verejný pokoj a poriadok a je preň typický zjavne neúctivý a nezriadený postoj páchateľa k
základným zásadám občianskeho spolunažívania. Ide spravidla o násilný fyzický alebo slovný prejav
takéhoto charakteru, že hrubo uráža alebo vzbudzuje obavy o bezpečnosť zdravia či majetku alebo
výrazne znižuje vážnosť väčšieho počtu osôb súčasne prítomných.

Miestoverejnostiprístupnéjekaždémiesto,naktorémáprístupširšíokruhľudíindividuálneneurčených/
otvorený, ale aj uzavretý priestor/, nemusí ísť o miesto prístupné komukoľvek, stačí, že ide o miesto
prístupné, aj keď len niektorým osobám.
Podľa § 122 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona trestný čin je spáchaný verejne, ak je spáchaný pred
viac ako dvoma súčasne prítomnými osobami, teda ak sú pri spáchaní trestného činu súčasne prítomné

aspoň tri osoby rozdielne od páchateľa a nezahŕňa osoby, na ktorých bol trestný čin spáchaný.
Podľa § 123 ods. 1 Trestného zákona ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie akékoľvek
poškodenie zdravia iného. Kvalitatívne ide o menej závažnú ujmu ako ublíženie na zdraví a ide teda o
poškodenie zdravia iného, počas ktorého bol iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života, pričom
vylúčeným nie je ani to, aby k sťaženiu obvyklého spôsobu života vôbec nedošlo, musí však ísť o

poškodenie zdravia objektívne preukázateľne spravidla so stopami na tele poškodeného, zákon teda
lekárske vyšetrenie, ošetrenie ani liečenie pri prečine výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného
zákona ani nevyžaduje, keďže najčastejšie pri tomto trestnom čine pôjde o dôsledok nie intenzívnych
úderov páchateľa.

Obžalovaný S. E. konal ako plne trestne zodpovedná osoba a z hľadiska subjektívnej stránky vo forme
priameho úmyslu v zmysle § 15 písm. a/ Trestného zákona, pretože chcel spôsobom uvedeným v tomto
zákone porušiť alebo ohroziť záujmy chránené týmto zákonom a ako je zrejme z následku jeho konania,
tieto záujmy aj porušil.
Takéto konanie obžalovaného je vždy pre spoločnosť neprijateľné, pretože takýmto konaním sa porušujú

záujmy chránené Trestným zákonom a spočívajúce v ochrane verejného poriadku pred akýmikoľvek
slovnými či fyzickými atakmi na miestach verejnosti prístupnom.
Obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, v evidencii priestupkov má 3 záznamy za porušenie pravidiel
cestnej premávky, z miesta posledného trvalého bydliska na území SR je hodnotený všeobecne, vysoká
škola, ktorú v súčasnosti študuje v online forme na území USA ho hodnotí kladne.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vzal súd do úvahy všetky všeobecné aj individuálne zásady
platné pre ukladanie trestov, prihliadol na to, aby uložený trest zabezpečil ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, že mu vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne aby trest iných odradil od páchania trestných činov
a aby vyjadril aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, prihliadol však aj na spôsob spáchania

činu, jeho následky, formu zavinenia, pohnútku, samotnú osobu páchateľa, jeho pomery, možnosť jeho
nápravy, so zistením poľahčujúcej okolností v zmysle § 36 písm. j/ Trestného zákona spočívajúcej vo
vedení riadneho spôsobu života pred spáchaním skutku, bez zistenia priťažujúcich okolností v zmysle
§ 37 Trestného zákona a po takto vykonaných a vyhodnotených zásadách dospel k záveru, že u
obžalovaného S. E. sa tento účel trestu dá dosiahnuť aj uložením samostatného peňažného trestu

vo výmere 300,--eur, spolu s náhradným trestom odňatia slobody vo výmere 2 mesiacov. Súd nebol
toho názoru, aby sa u obžalovaného dosiahol účel trestu a jeho náprava uložením iného druhu trestu
či inej výmery peňažného trestu alebo náhradného trestu odňatia slobody, pretože podľa jeho názoru
vyššie uložený trest zodpovedá tak konkrétnym okolnostiam prípadu /po zhodnotení závažnosti činu,
povahu a rozsah spôsobených následkov/, ako aj samotnej osobe obžalovaného a tomu, že trest bude

účinnepôsobiťtaknaobžalovanéhoakoajnaostatnýchčlenovspoločnosti.Hrozbamožnéhonariadenia
náhradného trestu odňatia slobody v prípade, že obžalovaný peňažný trest nezaplatí riadne a včas bude
v budúcnosti tlmiť jeho nevhodné a agresívne konanie predovšetkým v prípadoch skratových situácií a
vo vzťahu k iným osobám mu dostatočným spôsobom zabráni v ďalšom protiprávnom konaní.Súd v adhéznom konaní rozhodol aj o riadne a včasne uplatnenom nároku poškodenej Všeobecnej
zdravotnej poisťovne, a.s. Bratislava a obžalovanému uložil aj povinnosť zaplatiť jej náklady zdravotnej
starostlivosti vo výške 2 139,12,--eur.

- dopustil sa fyzicky, verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho
oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto

osoby oznámením bolo až doručenie rozsudku.