Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, April 3, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7To/18/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717010164
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tobiaš
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8717010164.1

Uznesenie

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.PetraTobiašaasudcovJUDr.Martiny
Zeleňakovej a JUDr. Moniky Halkociovej na neverejnom zasadnutí konanom dňa 3.4.2019, v trestnej
veci proti obžalovanému S. E. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T 17/2017 zo dňa 4.4.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. v r a c i a vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad uznal obžalovaného S. E. vinným z prečinu výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 01.01.2015 v čase okolo
00:10 hod. pred pivárňou Egídius na Námestí sv. Egídia v Poprade, v prítomnosti S.. S. G. a S..

D. G. - rodičov Y. G. a S.. X. G. - sestry Y. G. a v prítomnosti väčšieho počtu ďalších osôb fyzicky
napadol poškodeného Y. G. po tom, ako ho on upozornil na to, aby prestal pod jeho nohy a nohy jeho
príbuznýchhádzaťpetardyaabysvetlicounemierilnanichaabyjednotlivéranyzosvetlicenevystreľoval
smerom k nim, na čo obžalovaný S. E. zareagoval tak, že držiac v ruke zapálenú svetlicu touto udrel
Y. G. do oblasti tváre, spôsobiac mu drobné popáleniny na viacerých miestach tváre, ktorý z dôvodu
obáv zo spôsobenia ďalších popálenín väčšieho rozsahu a s cieľom zabrániť obžalovanému S. E. v

ďalšom pokračovaní útoku na svoju osobu chytil obžalovaného S. E. za rameno a za ruku, v ktorej
držal svetlicu, pri ďalšom naťahovaní obžalovaný S. E. zatlačil na Y. G. a obaja spadli na zem, kde sa
obžalovaný S. E. celou svojou váhou zvalil na Y. G., pričom pri vzájomnom naťahovaní sa a následnom
páde si Y. G. podvrtol pravý členok a pravé koleno, čím utrpel zlomeninu pravého členka s posunom
úlomkov a podvrtnutie kolenného kĺbu pravej nohy, ktoré si vyžiadali operáciu a hospitalizáciu od
01.01.2015 do 04.01.2015, nasadenie sadrovej fixácie a chodenie za pomoci barlí a nesebestačnosť pre

základné životné potreby do 12.02.2015, s následnou liečbou a ošetrovateľskou starostlivosťou počas
celkovej doby troch mesiacov do konca marca 2015, počas ktorej bol Y. G. obmedzovaný zhoršenou
pohyblivosťou v pravom členku, sprevádzanou bolesťami pravého členka a kolena, pričom po páde na
zem a napriek tomu, že Y. G. obžalovaného S. E. nijako nenapádal ho dvakrát uhryzol do ľavej časti
tváre, čím Y. G. spôsobil hryznú ranu o veľkosti 2 cm na ľavej časti tváre v oblasti dolnej časti líca až
brady vyžadujúcu si zašitie, s dobou liečenia do 7 dní, bez vážnejšieho obmedzenia v obvyklom spôsobe

života poškodeného Y. G..

Za to mu podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 56 ods. 2 Trestného zákona, § 57 ods. 1 Trestného
zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona a § 36 písm. j/ Trestného zákona uložil peňažný trest vo
výmere 300,-- /tristo/ eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona mu ustanovil pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť
úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 /dvoch/ mesiacov.Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku mu zároveň uložil povinnosť zaplatiť Všeobecnej zdravotnej
poisťovni, a.s., Mamateyova 17, 850 05 Bratislava 55, IČO: 35 937 874 náklady zdravotnej starostlivosti

vo výške 2 139,12,--eur.

Proti tomuto rozsudku podal, v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho obhajcu, odvolanie
obžalovaný a to proti výroku o vine, treste a konaniu, ktoré týmto výrokom predchádzalo. V písomných
dôvodoch odvolania uviedol, že okresný súd nedostatočne odôvodnil svoj rozsudok a teda odôvodnenie

nespĺňa parametre v zmysle § 168 ods. 1 Tr. poriadku. Z odôvodnenia nie je zrejmé, ako sa súd
vysporiadal s obhajobou, so všetkými tvrdeniami obžalovaného, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie
ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa riadil. Obhajoba navrhovala ešte v prípravnom konaní
vykonať dôkaz výsluchu obžalovaného, poškodeného aj iných svedkov polygrafom, pričom príslušník
PZ ho odmietol vykonať a teda bolo chybou súdu, keď rovnako odmietol takýto dôkaz vykonať a to
vzhľadom na to, že vo výpovediach v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní boli rozpory. Ďalej

uviedol, že predmetný skutok nemá znaky trestného činu výtržníctva, maximálne môže ísť o priestupok
proti občianskemu spolunažívaniu, keďže absentujú prakticky všetky znaky skutkovej podstaty. Už
prokurátor v prípravnom konaní mal zastaviť trestné stíhanie z dôvodov, že sa skutok nestal alebo nie
je trestným činom alebo že ho nespáchal obvinený a keď tak nespravil prokurátor, mal tak urobiť súd.
Obžalovaný bol napadnutý poškodeným, ktorý na neho spadol, nie naopak, poškodený mal značne

vypité, dokonca sám obžalovaný zavolal policajnú hliadku. Nebolo žiadnym dôkazom preukázané, aby
obžalovaný hádzal nejaké petardy alebo svetlice, teda nebol žiadny dôvod na to, aby poškodený vyvolal
konflikt s obžalovaným. Poškodený nedokázal hodnoverne vypovedať ani ohľadom napadnutia rímskou
sviecou, pričom po údajnom napadnutí neustúpil, ale ostal na mieste, čo svedčí o tom, že on napadol
obžalovaného,nienaopak.Niejejednoznačnýanicelýpriebehkonfliktu,skôrtovyzerátakatonepriamo

potvrdzujú aj svedkovia, ktorí svedčili v prospech poškodeného, že práve ten sedel na obžalovanom a
zvieral ho, čo svedčí tiež skôr o beztrestnosti obžalovaného. Výpovede obsahujú selektívne okolnosti v
neprospech obžalovaného, na čo obhajoba poukazovala aj na hlavnom pojednávaní. Samotná výpoveď
poškodeného nemôže byť jediným podkladom pre uznanie viny. Výpoveď poškodeného z prípravného
konania zo dňa 28.10.2016 bola neúplná, nepresná, nevedel si spomenúť na žiadne podstatné okolnosti

skutku. Čo sa týka znaleckého posudku, ten nemá význam pre posúdenie viny obžalovaného, keďže sa
týka iba popisu zranení, ktoré poškodený utrpel. Zdôraznil tiež, že do zápisnice o hlavom pojednávaní
boli zaprotokolované aj časti výpovedí svedkov, ktoré vznikli pred vznesením obvinenia a sú procesne
nepoužiteľné. Obžalovaný popiera svoju vinu, skupinu okolo rodiny poškodeného nijak neprovokoval,
incident vyvolal poškodený. Obžalovaný podľa svojich slov konal v nutnej obrane, pod vplyvom

rozrušenia z dôvodu útoku zo strany poškodeného, keď v časovom strese sa musel rozhodnúť, ako
zareaguje. Záverom uviedol, že jeho vina nie je absolútne preukázaná a z tohto dôvodu mal byť spod
obžaloby oslobodený z dôvodov podľa § 285 písm. a/, b, resp. c/ Tr. por. a žiadal, aby túto chybu napravil
odvolací súd. Navrhol teda, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil z dôvodov podľa § 321 ods. 1
písm. a/, b/, c/, d/ Tr. por. a oslobodil ho spod obžaloby, alternatívne aby vec vrátil súdu prvého stupňa

na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

K odvolaniu obžalovaného sa vyjadril okresný prokurátor, ktorý v písomnom vyjadrení uviedol, že sa s
tvrdeniami obžalovaného v odvolaní nestotožňuje, pretože na základe vykonaného dokazovania bolo
preukázané,žeskutok,prektorýjeobžalovanýstíhaný,sastal,máznakyprečinuvýtržníctvapodľa§364

ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a bolo preukázané, že ho spáchal obžalovaný. Súd prvého stupňa preto dospel
k správnym skutkovým zistenia a jeho rozsudok považuje za zákonný a správny. Podľa jeho názoru je
teda odvolanie obžalovaného nedôvodné a navrhol, aby ho krajský súd podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku

preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaný podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a zistil
také chyby, že aj keď odvolaním obžalovaného vytýkané nie sú, tak krajskému súdu nezostávalo nič iné,
než napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť. Ide totiž o chyby odôvodňujúce podanie dovolania z

dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. g) Tr. poriadku, teda pre založenie rozhodnutia na dôkazoch,
ktoré súdom neboli vykonané zákonným spôsobom.
Za zákonným spôsobom vykonaný dôkaz je v zmysle § 119 ods. 2 Tr. poriadku potrebné považovať
všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľaTr. poriadku alebo podľa osobitného zákona. Súčasťou získania dôkazu z dôkazného prostriedku podľa
Tr. poriadku je aj jeho procesné zachytenie spôsobom upraveným v Tr. poriadku. Dôkaz, ktorý takto
zachytený nie je, nemožno považovať za dôkaz vykonaný zákonným spôsobom.

Prvostupňový súd založil svoje rozhodnutie práve predošetkým na dôkazoch, ktoré mali byť vykonané
na hlavnom pojednávaní dňa 4.4.2018, ale ktoré spôsobom upraveným v Trestnom poriadku zachytené
neboli a tak nie je možné zistiť ich skutočný obsah, o ktorom nie sú pochybnosti. Predovšetkým
postavil rozhodnutie na výpovediach svedkov vypočutých na tomto hlavnom pojednávaní, s dôrazom na
svedeckú výpoveď poškodeného Y. G., ako aj S.. S. G., S.. X. G. a S.. D. G..

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že samosudkyňa v prejednávanej veci po otvorení hlavného
pojednávania opatrením podľa § 58 ods. 3 Tr. por. rozhodla, že zápisnica z hlavného pojednávania sa
vyhotoví prostredníctvom záznamového zariadenia. Prednes obžaloby ako aj výpovede svedkov sú v
písomnom vyhotovení zápisnice zaznamenané iba uvedením časového rozpätia, počas ktorého trvali. K
zápisnici je v spise pripojená obálka s CD nosičom so zvukovým záznamom z hlavného pojednávania,

pričom ďalej v spise (č. l. 305) je zažurnalizovaný prepis výpovedí svedkov z hlavného pojednávania
konaného dňa 4.4.2018, bez ďalšieho označenia, ktorý nie je podpísaný a autorizovaný. Jedná sa o
výpovede svedkov poškodeného Y. G., S.. S. G., S.. X. G., S.. D. G., S. Z., O. H., Bc. Z. M., S. L. a N.
H., ktorí boli vypočutí na predmetnom hlavnom pojednávaní. Keďže hlavné pojednávanie bolo vykonané
v neprítomnosti obžalovaného (na konanie v neprítomnosti dal súhlas v zmysle § 252 ods. 2 Tr. por.),

tento vypočutý nebol a boli postupom podľa § 258 ods. 4 Tr. por. so súhlasom obhajcu a prokurátora
čítané jeho výpovede z prípravného konania.
Na úvod treba v tejto súvislosti uviesť, že vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z. z. v ust.
§ 52 ods. 3 pripúšťa vyhotovovanie zápisnice o súdnom pojednávaní (teda aj o hlavnom pojednávaní)
aj diktafónom a to postupom podľa § 56 (vyhotovenie zvukového záznamu z pojednávania, ktorý sa

uchováva na nosiči), ako aj rýchlopisným záznamom alebo pomocou výpočtovej techniky. Podľa názoru
krajského súdu však takýto postup, vo vzťahu k § 58 ods. 3 Tr. poriadku, možný nie je.

Z ust. § 58 ods. 3 Tr. por. vyplýva, že zápisnicu o hlavnom pojednávaní možno vyhotoviť diktovaním
predsedom senátu, rýchlopisným záznamom alebo iným vhodným záznamovým zariadením. Trestný

poriadok však, vychádzajúc z ust. § 58 ods. 3, pri vyhotovovaní zápisnice o hlavnom pojednávaní s
použitím diktafónu nepočíta, pričom platí, že vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR ako predpis nižšej
právnej sily je v rozpore s Trestným poriadkom ako predpisom vyššej právnej sily a teda ust. § 58
ods. 3 Tr. por. má prednosť pred ust. § 52 ods. 3 vyhlášky. Krajský súd má za to, že diktafón nie je
plnohodnotným vhodným záznamovým zariadeným tak, aby ním bolo možné riadne a bez pochybností

zaznamenať všetko, čo má obsahovať zápisnica tak, ako to má na zreteli ust. § 58 ods. 4 Tr. poriadku. Tu
je potrebné vychádzať z účelu príslušných zákonných ustanovení a na základe toho zadefinovať pojem
a účel „iného vhodného záznamového zariadenia“. Odvolací súd je toho názoru, že parametre na riadne
vyhotovenie zápisnice o hlavnom pojednávaní spĺňajú záznamové zariadenia dodané spoločnosťou AP
Media, ktoré sú zabudované v pojednávacích miestnostiach a mali by byť plne funkčné a k dispozícii.

Diktafóny, ktoré sa v praxi súdov používajú na zaznamenanie zvukového záznamu podľa § 61a Tr. por.,
sú uspôsobené len na priestorové zachytenie zvuku bez možnosti individuálnej identifikácie osoby, ktorej
prednes sa zachytáva.

V zmysle uvedeného je možné dospieť k záveru, že diktafón nemožno považovať za iné vhodné

záznamové zariadenie, ako to predpokladá ust. § 58 ods. 3 Tr. poriadku. Nemožno totiž stotožňovať
zvukový záznam z hlavného pojednávania podľa § 61a Tr. por., ktorého cieľom je zaznamenávať hlavné
pojednávanie, okrem jeho prerušení a porady senátu, v celosti a reálnom čase (na toto zaznamenávanie
slúži diktafón) s vyhotovovaním zápisnice o hlavnom pojednávaní, do ktorej záznamu by musel sudca
presne diktovať, kto a kedy hovorí, pričom by musel stranám umožniť aj diktovanie svojich prednesov

priamo do diktafónu, aby sa predišlo možnosti nezreteľného zachytenia hovoreného slova. Zvukový
záznam podľa § 61a Tr. por. musí byť zabezpečený z každého hlavného pojednávania, jeho použitie
nezávisí od rozhodnutia predsedu senátu, pričom má viesť k dodržiavaniu zákonnosti a dôstojnosti
hlavného pojednávania a môže byť použitý pri riešení sporov o správnosť protokolácie, prípadne v rámci
disciplinárnehokonania.Takétozaznamenávaniesavykonávaobligatórnepoprispôsobochvyhotovenia

zápisnice podľa § 58 ods. 3 Tr. por., o ktorých použití predseda senátu rozhoduje.

Ak by sme aj teoreticky pripustili možnosť, že vyhotovovanie zápisnice z hlavného pojednávania formou
„iného vhodného záznamového zariadenia“ je možné aj prostredníctvom diktafónu, musela by v takomtoprípade asistentka senátu, vychádzajúc z ust. § 52 ods. 3 Spravovacieho poriadku bezodkladne po
skončení hlavného pojednávania vyhotoviť prepis celej zápisnice, nie iba výpovedí a to pomocou
výpočtovej techniky, ku ktorej by bolo potrebné pripojiť doložku „za správnosť vyhotovenia“. Zo žiadneho

ustanovenia totiž nevyplýva, aby v prípade použitia diktafónu postačovalo vyhotovenie časti zápisnice v
písomnej forme a k nej pripojiť neautorizované prepisy výpovedí svedkov.

Na vyššie uvedených skutočnostiach podľa názoru krajského súdu nič nemení ani zrušenie Metodického
pokynu č. 1/2006 generálneho riaditeľa sekcie trestného práva ministerstva spravodlivosti, na ktoré

odkazovali senáty krajského súdu pri rozhodovaní v obdobných veciach, ktoré sa skončili zrušením
napadnutých rozsudkov v celom rozsahu. Hoci metodický pokyn bol, práve z dôvodu nejasnosti
výkladu ohľadom pojmu „iné vhodné záznamové zariadenie“, zrušený a to Inštrukciou Ministerstva
spravodlivosti SR č. 7/2019 s účinnosťou od 1.4.2019, principiálne a vo svojej podstate podľa názoru
krajského súdu vyhotovenie zápisnice nahrávaním na diktafón, ktorý slúži na vyhotovenie zvukového
záznamu z hlavného pojednávania podľa § 61a Tr. poriadku, stále nie je možné považovať za spôsob

spísania zápisnice v zmysle § 58 ods. 3 Tr. poriadku, konkrétne zápisnica „iným vhodným záznamovým
zariadením“ z už vyššie špecifikovaných dôvodov.

Osobitne krajský súd poukazuje na to, že v následnom prepise výpovedí a vyjadrení niektoré časti
prednesov strán chýbajú, pravdepodobne z dôvodu nezrozumiteľnosti a teda nemožnosti zapísať celý

obsah vyjadrení pri prehrávaní záznamu z diktafónu. Pasáže, ktoré chýbajú, sú v prepise vybodkované,
pričom takýto prepis s chýbajúcimi časťami je nejasný, neúplný, nezachytáva skutočný obsah prednesov
a niektoré vety ale aj celé odseky potom nedávajú význam. Z takéhoto prepisu nie je možné zistiť
skutočný a kompletný obsah jednotlivých prednesov, pričom v chýbajúcej vybodkovanej časti mohli byť
uvedené aj dôležité skutočnosti a argumenty. Preto ani tieto prepisy s chýbajúcimi časťami viet nemožno

považovať za postačujúce.

Krajskýsúdtedazuvedenýchdôvodovpovažovalsvedeckévýpovedeakodôkazyvykonanénahlavnom
pojednávaní za vykonané spôsobom, ktorý nie je v súlade s Trestným poriadkom, tieto dôkazy sú teda
vykonané nesprávnym spôsobom a aj ich zaznamenanie bolo urobené v rozpore s postupom, ktorý

udáva Trestný poriadok, súd prvého stupňa na základe takýchto dôkazov nemohol mať dostatočný
podklad pre rozhodnutie vo veci samej a za takýchto okolností nie je možné bez pochybností zistiť a
overiť skutočný obsah dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní bez pochybností. Preto krajský
súd rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por. zrušil v celom
rozsahu a v súlade s § 322 ods. 1 Tr. por. súdu prvého stupňa uložil, aby vec v potrebnom rozsahu znova

prejednal a rozhodol a to na základe dokazovania vykonaného a zaznamenaného zákonným spôsobom
vo vyššie načrtnutom smere.

Úlohou súdu prvého stupňa po zrušení rozsudku teda bude vec opätovne prejednať, znova vykonať
hlavné pojednávanie, pričom bude musieť zachytiť jeho priebeh a dôkazy na ňom vykonané spôsobom

ustanoveným zákonom, aby zápisnica z hlavného pojednávania bola vyhotovená skutočne niektorým
zo spôsobov podľa § 58 ods. 3 Tr. poriadku. Za týmto účelom bude potrebné predovšetkým zopakovať
dokazovanie výsluchom svedkov a to poškodeného Y. G., S.. S. G., S.. X. G., S.. D. G., S. Z., O. H., Bc.
Z. M., S. L. a N. H.. H. sa hlavné pojednávanie dňa 4.4.2018 vykonalo v neprítomnosti obžalovaného, v
prípade, ak sa v novom prejednaní veci obžalovaný na hlavné pojednávanie dostaví, bude ho potrebné

vypočuť a jeho výpoveď zaznamenať taktiež zákonným spôsobom. Následne bude musieť súd prvého
stupňa takto vykonané a zaznamenané dôkazy spolu s ďalšími dôkazmi v predmetnej trestnej veci
opätovne vyhodnotiť jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a na základe takto vykonaného dokazovania
znova rozhodnúť vo veci samej. V ďalšom konaní bude nevyhnutné, aby prvostupňový súd rešpektoval
ust. § 327 ods. 1 a 2 Tr. por., pričom odôvodnenie rozhodnutia má spĺňať kritériá zákonného ust. § 168

ods. 1 Tr. por.

Mimo vyššie uvedených dôvodov odôvodňujúcich zrušenie napadnutého rozsudku v celom rozsahu,
vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie bolo podané obžalovaným v jeho prospech, odvolací súd ešte
vo vzťahu k uloženiu povinnosti obžalovanému nahradiť škodu Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. vo

výške 2.139,12 eur uvádza, že k tomu, aby mohla byť obžalovanému uložená povinnosť nahradiť škodu
spôsobenú trestným činom, musí byť škoda resp. ujma reálne spôsobená trestným činom, teda musí
existovať príčinná súvislosť, vecná, objektívna a priama medzi konaním páchateľa a vzniknutou škodou.
V danom prípade obžalovaný je trestne stíhaný pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.Hoci v skutkovej vete je uvedené aj zranenie poškodeného, ku ktorému došlo pri vzájomnom naťahovaní
a následnom páde, konkrétne zlomenina členka s tým, že poškodený bol obmedzený na obvyklom
spôsobe života do 12.2.2015 a liečba trvala až do konca marca 2015, čo by teda predstavovalo ťažkú

ujmu na zdraví, toto zranenie - vychádzajúc zo znenia skutku, obžalovaný nezavinil ani nedbanlivostne,
čo je aj dôvod, prečo nebol stíhaný, žalovaný, ani uznaný vinným pre prečin ublíženia na zdraví podľa §
157 Tr. zák. Náklady na liečbu zlomeniny členka preto nemôžu byť považované za takýchto okolností za
škodu spôsobenú trestným činom spáchaným obžalovaným. Jedinou ujmou na zdraví, ktorá môže byť
pričítaná konaniu obžalovaného a je v príčinnej súvislosti s trestným činom, je spôsobenie hryznej rany o

veľkosti 2 cm tým, že obžalovaný mal poškodeného dvakrát uhryznúť do ľavej časti tváre, čo si vyžiadalo
potrebu ošetrenia a tiež to, že mal poškodeného udrieť svetlicou do oblasti tváre, čím mu mal spôsobiť
drobné popáleniny. V prípade, že z uplatnenej sumy liečebných nákladov sa dajú vyčleniť náklady
na ošetrenie týchto drobných poranení, v prípade uznania viny by bolo možné obžalovanému uložiť
náhradu škody len v tomto rozsahu. Vo všeobecnosti sa však pri prečine výtržníctva ani nepožaduje
spôsobenie ujmy na zdraví, ale postačuje iba fyzické napadnutie iného. Aj touto otázkou vzhľadom na

skutkové zistenia a zohľadnenie príčinnej súvislosti medzi konaním obžalovaného kvalifikovaného ako
prečin výtržnícta podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. definovaného zákonnou právnou vetou „dopustil
sa fyzicky, na mieste verejne prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného“ a ujmou na zdraví, ktorú
utrpel poškodený a s ktorou boli spojené úhrady za liečebné náklady zo strany zdravotnej poisťovne,
sa v naznačenom smere bude musieť súd prvého stupňa zaoberať a zvážiť, ako v prípade, že uzná

obžalovaného vinným zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, rozhodne o náhrade škody.

Z uvedených dôvodov potom bolo nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa postupom podľa
§ 321 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por. zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol, s poukazom na ust. § 322 ods. 1 Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.