Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, July 30, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/58/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118203176
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3118203176.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov
Mgr. Ivana Kubínyiho a JUDr. Ľubice Bajzovej v spore žalobcu: C. A., trvale bytom S. XX, F., proti
žalovaným: 1/ P. K., trvale bytom M. Y. XXXX/XX, W., a 2/ W. A., trvale bytom S. XXX, F. B., o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín zo dňa 9. marca 2020, č.k. 12C/17/2018-120, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovaným 1/ a
2/ nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam strán sporu, a to k pozemkom
C KN par. č. XX - záhrady s výmerou X.XXX m2, C KN par. č. XX - zastavané plochy a nádvoria s

výmerou XXX m2, a k rodinnému domu súp. č. XX, postavenému na C KN par. č. XX, všetky zapísané
na LV č. XXX pre k.ú. S. (ďalej v rozhodnutí označené len číslom parcely). Žalobca v žalobe uviedol, že
žalovanísújehosúrodenci.ŽalobcovspoluvlastníckypodieljeX/XX-in,žalovanejX/XX-inaažalovaného
2/ X/XX-iny. Žalobca žiadal vyporiadať podielové spoluvlastníctvo z dôvodu nedosiahnutia mimosúdnej
dohody. Sporné nehnuteľnosti žiadal prikázať do svojho výlučného vlastníctva s povinnosťou výplaty
ustupujúcim spoluvlastníkom podľa výšky určenej súdom.

2. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť.
Konštatoval, že reálna deľba rodinného domu a pozemkov podľa výšky spoluvlastníckych podielov nie je
technicky možná. Z vyjadrenia sporových strán, z katastrálnej mapy a listov vlastníctva podľa súdu prvej
inštancie sú v tejto veci splnené zákonné podmienky pre použitie § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo

prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Tieto dôvody súd prvej inštancie
videlvskutočnosti,žežalovaní1/a2/spoluvlastniaokrempredmetnejparc.č.XX,XX ajďalšiepozemky,
a to žalovaná 1/ C KN parc. č. XX a žalovaný 2/ E KN parc. č. XX a XX, všetky k.ú. S., a svoj
spoluvlastnícky podiel užívajú ako prístupovú cestu a žalovanému 2/ umožňujú užívať ako prístupovú
cestu na svoje pozemky tak, ako to bolo zaužívané posledných vyše 100 rokov.

3. Súd prvej inštancie zdôraznil, že ak by zrušil podielové spoluvlastníctvo a zbavil by žalovaných
1/a 2/ ich spoluvlastníckeho podielu v predmetných pozemkoch, i keď za nejakú náhradu, tak by
prišli o prístupovú cestu k svojim pozemkom. Zriaďovať novú prístupovú cestu či už dohodou, alebo
súdnou cestou so susednými vlastníkmi pozemkov podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka by bolo
právne nemožné, resp. obtiažne, pretože toto ustanovenie sa týka iba vlastníka pozemku, ktorý nie je
vlastníkom priľahlého pozemku a nemá prístup k svojej stavbe. Na pozemkoch žalovaných 1/a 2/ nie

sú žiadne stavby. Podľa názoru súdu prvej inštancie tak dochádza k stretu ústavných práv strán sporu,
ako aj ich práv podľa Občianskeho zákonníka týkajúcich sa ich vlastníckeho práva a práva na súdnuochranu. Súd prvej inštancie vykonal test proporcionality ústavných práv oboch strán sporu a dospel
k záveru, že za tohto stavu má právo žalovaných 1/a 2/ na zachovanie ich spoluvlastníckeho podielu
v sporných nehnuteľnostiach väčšiu váhu než právo žalobcu na zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva tak, že všetky nehnuteľnosti by boli prikázané do žalobcovho výlučného vlastníctva za
finančnú náhradu.

4.Okremtýchtodôvodovsúdprvejinštancieuviedol,žeužívanímspornýchpozemkovžalovanými1/a2/
v miestnom a časovom rozsahu ako uviedli, nedochádza k žiadnemu obmedzovaniu spoluvlastníckeho

práva žalobcu pri užívaní sporných pozemkov. Vzhľadom na tento právny názor súd prvej inštancie
nevykonal žiadny z navrhovaných dôkazov zo strany žalobcu a žalovaných v zmysle zásady
hospodárnosti konania.

5. Pre úplnosť súd prvej inštancie dodal, že pri v 2. poradí spôsobe vyporiadania spoluvlastníctva
podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to prikázaním celých nehnuteľností do výlučného

vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov - žalobcu - za finančnú náhradu, je podmienkou pre použitie tohto
spôsobu vyporiadania aj preukázanie solventnosti žalobcu na výplatu finančnej náhrady ustupujúcim
spoluvlastníkom. Žalobca pri podaní žaloby preukazoval svoju solventnosť v tom čase existujúcim
stavebným sporením ku dňu 31.12.2017 vo výške 5.133,34 eur, avšak výplatu žalovaným 1/a 2/ navrhol
v celkovej výške 7.500 eur (2.500 + 5.000), pričom zároveň požiadal súd o oslobodenie od platenia

súdnych poplatkov a uviedol, že je invalidný dôchodca s invalidným dôchodkom vo výške 253,30 eur
mesačne od januára 2018. Teda nepreukázal podľa súdu prvej inštancie svoju solventnosť vo vzťahu
k finančnej náhrade ustupujúcim spoluvlastníkom. Okrem toho žalovaní 1/ a 2/ pre prípad, že nedôjde
medzi stranami sporu k dohode, nesúhlasili vo svojich písomných vyjadreniach k žalobe s hodnotou
rodinného domu, uvedenou žalobcom v žalobe. Súd prvej inštancie uviedol, že nemohol vychádzať z

časovo predchádzajúcich tvrdení žalovaných 1/ a 2/ v iných súdnych konaniach, ako napr. žalobcom
označenom súdnom konaní Okresného súdu Trenčín sp. zn. 20C/23/2018 k hodnote predmetných
nehnuteľností, pretože žalovaní 1/ a 2/ neuviedli, že na nich zotrvávajú. Z tohto dôvodu súd prvej
inštancie do spisu pripojil len kópiu zápisnice z pojednávania zo dňa 4.10.2019 z tohto spisu (zaslal ju
súdu aj žalobca) a neprehrával CD záznam z tohto pojednávania, ani nevypracoval jeho prepis z dôvodu

hospodárnosti konania.

6. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prvej inštancie nepriznal úspešným žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov
konania, lebo žiadnu nežiadali.

7. V zákonom stanovenej lehote proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca.

8. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie nevykonal žiadny ním navrhnutý dôkaz na zistenie
rozhodujúcich skutočností z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Podľa žalobcu sa súd prvej inštancie nezaoberal skutočnosťou, že žalovaný 2/ prenajal pozemky
par. č. XX a XX, teda ich nemá v držbe ani v užívaní. Nie je pravdou, že cez pozemky, ktorú sú
predmetom konania, má prístup na svoje pozemky. Nájomca užíva pozemky par. č. XX a XX, obrába
ich aj poľnohospodárskou technikou a na prístup na tieto pozemky aj s touto technikou nepotrebuje
prechádzať cez pozemky par. č. XX a XX. Rovnako je to tak i so žalovanou 1/, ktorá nepotrebuje

prechádzať cez pozemky par. č. XX a XX na svoj pozemok par. č. XX, ktorý je taktiež v podielovom
spoluvlastníctve jeho v podiele X/XX-ina, žalovanej 1/ v podiele X/XX-in a žalovaného 2/ v podiele X/
XX-iny.

10. Žalobca upozornil, že žalovaní 1/ a 2/ neužívajú sporné nehnuteľnosti a nepodieľajú sa na ich

údržbe a opravách. Z ústnych a písomných podaní žalovaných 1/ a 2/ podľa žalobcu vyplynuli skutkové
zistenia, podľa ktorých súhlasia so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva a prikázaním
nehnuteľnostídojehovlastníctvaspovinnosťouichvýplaty.Namietalilennímtvrdenúhodnoturodinného
domu a chceli zriadiť vecné bremeno prístupu na ich iné pozemky.

11. Žalobca sa nestotožnil s dôvodmi, pre ktoré súd prvej inštancie nezrušil a nevyporiadal podielové
spoluvlastníctvo. Konštatoval, že žalovaní 1/ a 2/ netvrdili existenciu dôvodov hodných osobitného
zreteľa a ani nenavrhli na ich preukázanie žiadne dôkazy. Súd prvej inštancie si pre tvrdenie dôvodovhodných osobitného zreteľa nezabezpečil a vykonal žiadne dôkazy a skutkové podklady. Odôvodnenie
napadnutého rozsudku tak žalobca považoval za príliš všeobecné a arbitrárne.

12. Ďalej žalobca nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že nepreukázal svoju solventnosť vo
vzťahu k finančnej výplate ustupujúcich spoluvlastníkov. Mal za to, že preukázal stavebným sporením
ku dňu 31.12.2017 úspory vo výške 5.133,34 eur, na základe ktorých mu banka poskytne úver. Cieľová
suma úveru je 10.000 eur. Žalobca dodal, že má známych, ktorí sú mu ochotní požičať potrebnú sumu
na výplatu žalovaných.

13. Žalobca následne uviedol, že pokiaľ žalovaní nesúhlasili s výškou hodnoty nehnuteľností, nič im
nebránilo predložiť súdu dôkaz - znalecký posudok - na zistenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností,
obstaraný na vlastné náklady.

14. Žalobca v ďalšej časti odvolania upriamil pozornosť na viaceré rozhodnutia súdov ohľadom zrušenia

a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Zvlášť sa žalobca v tejto časti zameral na „dôvody hodné
osobitného zreteľa“ podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pre ktoré súd nezruší a nevyporiada
podielové spoluvlastníctvo.

15. Na tomto základe žalobca žiadal odvolací súd o zrušenie napadnutého rozsudku a o vrátenie veci

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. K podanému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný 2/. Napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie považoval za vecne správny. K tvrdeniu žalobcu ohľadom prenájmu pozemkov par. č. XX
a XX zdôraznil, že do užívania ich môže dať komukoľvek, pričom ako vlastník má naďalej právo na

zabezpečenie prístupu k nim. Odvolanie žalobcu žalovaný 2/ hodnotil ako nedôvodné. Žiadal odvolací
súd o potvrdenie napadnutého rozsudku.

17. K podanému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila i žalovaná 1/. Pridržala sa svojich
predchádzajúcich vyjadrení a napadnuté rozhodnutie považovala za vecne správne.

18. V replike žalobca odkázal na svoje odvolanie a vyjadrenia žalovaných 1/ a 2/ nemal za dôvodné a
nesúhlasil s nimi.

19. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia

pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP v spojení s § 391 CSP zrušiť a vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

20. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

21. Medzi odvolacie dôvody (§ 365 CSP) patria aj námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach
prvoinštančného súdu. Tie sa môžu prejaviť buď v nevykonaní navrhnutých dôkazov potrebných

na zistenie rozhodujúcich skutočností, alebo v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do
nesprávnych skutkových zistení.

22. Nesprávne právne posúdenie môže spočívať v tom, že súd neaplikoval správnu normu, aplikoval
nesprávnu normu alebo nesprávne interpretoval správne zvolenú normu. Súd prvej inštancie teda

najskôr pochybil tým, že vec nesprávne právne posúdil spôsobom uvedeným v predchádzajúcej vete a
zároveň následkom tohto pochybenia nevykonal navrhované dokazovanie.

23. Ak sa súd prvej inštancie dopustil omylu v právnom posúdení pre chybnú interpretáciu právnej normy
a z tohto dôvodu zároveň nedostatočne zistil skutkový stav, nesplnil tým ústavnú a zákonnú povinnosť

garantovať obsah základného práva na súdnu ochranu s tým, že takýto komplexne chybný postup by
nemal naprávať súd vyššej inštancie.24. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému

alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

25. Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a

nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

26. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže
byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov

nevyhovuje.

27. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí
pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania
zrušeného spoluvlastníctva uvedené v ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, lebo sú preň záväzné.

Pretoanisúhlasvšetkýchúčastníkovkonaniasnavrhovanýmvyporiadanímešteneodôvodňuje,abysúd
svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone.
Len v prípade, keď by pred súdom došlo k uzavretiu súdneho zmieru (tak pred začatím konania, ako aj
v jeho priebehu), si sami spoluvlastníci môžu zvoliť spôsob vyporiadania a prejav ich vôle, ak zmier nie
je v rozpore s právnymi predpismi, nie je prekážkou schválenia zmieru.

28. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie nezrušil a nevyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán
sporu, keď vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pre
ktoré súd nezruší a nevyporiada podielové spoluvlastníctvo. Tie súd prvej inštancie videl v skutočnosti,
že žalovaní 1/ a 2/ vlastnia iné pozemky (žalovaná 1/ pozemok par. č. XX a žalovaný 2/ pozemok

par. č. XX a XX) a svoj spoluvlastnícky podiel užívajú k týmto pozemkom ako prístupovú cestu. Súd
prvej inštancie v napadnutom rozsudku uviedol, že ak by zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo
strán sporu, žalovaných 1/ a 2/ by zbavil prístupovej cesty k ich iným nehnuteľnostiam. Zároveň súd
prvej inštancie zdôraznil, že zriadiť prístupovú cestu či už dohodou, alebo súdnou cestou so susednými
vlastníkmi pozemkov by bolo právne nemožné, resp. obtiažne, pretože § 151o ods. 3 Občianskeho

zákonníka sa týka iba vlastníka pozemku, ktorý nie je vlastníkom priľahlého pozemku a nemá prístup ku
svojej stavbe, pričom žalovaní 1/ a 2/ na svojich pozemkoch stavby nemajú.

29. Zákon v ust. § 142 ods. 2 ustanovuje možnosť podielové spoluvlastníctvo nezrušiť (a
návrh tak zamietnuť) z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

30. Dôvody, ktoré je možné považovať za hodné osobitného zreteľa, nie sú uvedené ani demonštratívne,
zákon tak poskytuje široký priestor pre interpretáciu tohto pojmu zo strany súdu. V aplikačnej
praxi sa postupne ustálilo niekoľko typických situácií, ktoré sú, resp. nie sú považované za dôvody
hodné osobitného zreteľa. Častým dôvodom zamietnutia návrhu je vysoký vek odporcu spojený

s jeho nepriaznivým zdravotným stavom a skutočnosťou, že v nehnuteľnosti, ktorá tvorí predmet
spoluvlastníctva, prežil väčšinu svojho života a má k nej citovú väzbu. Za dôvody hodné osobitného
zreteľa možno považovať nielen samotných účastníkov konania, ale aj ich rodinných príslušníkov,
sociálnu situáciu, bytové pomery a pod. Za dôvod hodný osobitného zreteľa sa považuje aj skutočnosť,
že v dotknutej nehnuteľnosti má maloleté dieťa spoluvlastníkov vytvorený svoj domov. Obyčajný záujem

ostatných spoluvlastníkov na zotrvaní podielového spoluvlastníctva, či malá závažnosť rozporov medzi
spoluvlastníkmi, naopak, nie sú dôvodmi na zamietnutie návrhu. V každom prípade musí ísť o okolnosti,
ktorých záujem prevažuje nad záujmom (právom) spoluvlastníka nebyť v spoluvlastníckom vzťahu s
iným subjektom.

31. Možnosť nezrušiť a nevyporiadať podielové spoluvlastníctvo z dôvodov hodných osobitného zreteľa
sa nevzťahuje na reálne rozdelenie veci, zákon výslovne túto možnosť uvádza len pri oboch ďalších
spôsoboch vyporiadania. Pokiaľ je rozdelenie veci možné, nemožno návrh zamietnuť len z dôvodov
hodných osobitného zreteľa.32. V predmetnej veci treba poukázať predovšetkým na to, že obaja žalovaní so zrušením a
vyporiadaním podielového spoluvlastníctva súhlasili.

33. Pokiaľ ide o rodinný dom súp. č. XX, postavený na parc. č. XX, súd konštatoval, a medzi účastníkmi
nebolo sporné, že rodinný dom nie je reálne deliteľný. Žalovaní nevzniesli v konaní žiadne výhrady voči
tomu, aby predmetný rodinný dom bol za zodpovedajúcu náhradu prikázaný do výlučného vlastníctva
žalobcu, ktorý podľa predložených tvrdení a listinných dôkazov v dome býva, stará sa o jeho údržbu a je

jeho väčšinovým podielovým spoluvlastníkom. Pokiaľ ide o pozemky - parc. č. XX a parc. č. XX, žalovaní
žiadali o vyporiadanie zrušeného podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením veci (vyjadrenie
žalovaného 2/ z 16.01.2019, vyjadrenie žalovanej 1/ z 21.01.2019).

34. Tak ako bolo uvedené vyššie poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania
zrušeného spoluvlastníctva, uvedené v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, sú pre súd záväzné.

Súd prvej inštancie preto v prípade rodinného domu, po nespornom závere o nemožnosti reálnej deľby
nehnuteľnosti, mal postupovať podľa druhého spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva a
po zistení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti a následne až z nej vychádzajúceho posúdenia reálnosti
výplaty odstupujúcich spoluvlastníkom žalobcom, bol povinný zaberať sa tým, či je možné prikázať
rodinný dom do výlučného vlastníctva žalobcu, keďže žalovaní voči tomu nevzniesli žiadne výhrady,

žalobca má na prikázaní rodinného domu do svojho výlučného vlastníctva záujem a je tiež jeho
väčšinovým spoluvlastníkom. Zo spisu totiž v súčasnosti podľa odvolacieho súdu nevyplýva relevantný
dôvod (schopnosť žalobcu k výplate odstupujúcich spoluvlastníkov nebola doposiaľ dostatočne zistená),
pre ktorý by mohol súd prvej inštancie, pokiaľ ide o rodinný dom, návrh žalobcu na zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nemu, z dôvodov hodných osobitného zreteľa, zamietnuť.

35. Pokiaľ ide o pozemky - parc. č. XX, na ktorej je postavený rodinným dom a parc. č. XX, súd
prvej inštancie postupoval v rozpore s ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď neskúmal
možnosť reálneho rozdelenia týchto pozemkov podľa výšky spoluvlastníckych podielov (napriek
návrhom žalovaných 1/,2/), pričom postup, ako k záveru o nemožnosti reálnej deľby týchto pozemkov

dospel, súd vo svojom rozhodnutí nijako nevysvetlil (obmedzil sa iba na konštatovanie, že reálna
deľba pozemkov nie je technicky možná - ods. 32 rozhodnutia). Pre takýto záver však súd nemal
podklady vo vykonanom dokazovaní. V prípade pozemkov tak súd nerešpektoval záväzné poradie
spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď
bezdostatočnýchpodkladovprezáver,žepozemkyniesúreálnedeliteľné,pristúpilkposúdeniudruhého

zo spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva (prikázaním veci) a následne návrh aj v tejto
časti z vyššie uvedených dôvodov hodných osobitného zreteľa, zamietol.

36. Súd prvej inštancie tak nesprávne právne vec posúdil a zároveň následkom tohto pochybenia
nevykonal navrhované dokazovanie, čo je dôvod na zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. c)

CSP a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

37. V ďalšom konaní, pokaľ ide o rodinný dom súp. č. XX na parc. č. XX, súd prvej inštancie vyzve
strany sporu, aby predložili dôkazy na zistenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti a vychádzajúcej z
nej zistí solventnosť a reálnu schopnosť žalobcu vyplatiť ustupujúcich spoluvlastníkov. Pokiaľ ide o

pozemky-parc.č.XX aparc.č.XX,zistímožnosťichreálnehorozdeleniapodľavýškyspoluvlastníckych
podielov, pričom prihliadne k tomu, aby príp. rozdelenie pozemkov bolo účelné, teda, aby tá časť
pozemku parc. č. XX, ktorá by mala patriť žalobcovi, prislúchala k rodinnému domu (ak bude žalobcovi
prikázaný do jeho výlučného vlastníctva), aby všetky strany sporu mali zachovaný vstup na pozemok
parc. č. XX (prípadne vytvorením novej parcely pri vstupe, ponechanej v spoluvlastníctve všetkých

spoluvlastníkov) a aby žalovaní 1/ a 2/ nestratili prístup k svojim nehnuteľnostiam, ku ktorým doposiaľ
cez sporné pozemky v spoluvlastníctve prechádzali. Až v prípade, že takýto spôsob účelného rozdelenia
veci nebude možný, súd môže pristúpiť k ďalším spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva
podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. zaoberať sa dôvodmi hodnými osobitného zreteľa,
pre ktoré spoluvlastníctvo buď k pozemkom, alebo ku všetkým nehnuteľnostiam, v zmysle ust. § 142

ods. 2 Občianskeho zákonníka nezruší.

38. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keďže rozhodne o náhrade trov
konania súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP).39. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).