Rozsudok Judgement was issued on Thursday, June 20, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 50C/221/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206224822
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Dančová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2012:1206224822.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaIIvkonanípredsamosudcomJUDr.IvanouDančovouprávnejvecinavrhovateľa:

W. U., bytom T. XX, L., zast. JUDr. Jánom Havlátom, advokátom, so sídlom Rudnayovo nám.
1, Bratislava proti odporcom: 1./ T. Z., U. XX, X. 2./ Z. G., W. XXX, W. za účasti vedľajšieho
účastníka Slovenskej kancelárie poisťovateľov v zastúpení Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom
Dostojevského rad č. 4, Bratislava na strane odporkyne v 2. rade, o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť odporcovi v 1. rade sumu vo výške 298,74.-eur do troch dní

od právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť odporcovi v 2. . rade sumu vo výške 298,74.-eur do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa písomným podaním doručeným súdu dňa 10.10.2006 domáhala voči odporcom v
1. a 2. rade spoločne a nerozdielne úhrady sumy 76.857,19.-eur titulom odškodnenia bolestí, sumy

91.117,30.-eur titulom odškodnenia spoločenského uplatnenia, sumy 1.653,45.-eur tiulom straty na
zárobku, sumy 385,04.-eur titulom náhrady škody na veciach a náhrady trov konania.

Návrh odôvodnila tým, že dňa 29.12.2000 v čase o 6.40 hodine na ceste v Pezinku pri Pinelovej
nemocnici odporca v I. rade viedol motorové vozidlo značky Škoda Octávia EČV : MA XXX AJ,
neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam a spôsobil dopravnú nehodu, následkom čoho okrem
iného zrazil navrhovateľku na prechode pre chodcov, čím jej spôsobil škodu na zdraví. Pre tento

skutok bolo proti odporcovi v 1. rade vedené trestné konanie pre trestný čin ublíženia na zdraví a
bol rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. Q. XXX/XX právoplatne uznaný vinným za to, že
navrhovateľke spôsobil zranenia ako otras mozgu, krvácanie pod pavúčnicu mozgu, zlomeninu nosa,
tržno-zmliaždené rany tváre, zlomeninu panvy, kľúčnej kosti vpravo, ramennej kosti vpravo, lopatky
vpravo, ľavého predkolenia,, ľavého jabĺčka, poranenie oboch kolien, otvorené vykĺbenie 4. a5. prsta
pravej ruky, pomliaždenie pečene, pravej obličky, roztrhnutie močového mechúra a povrchové tržno-
zmliaždené rany celého tela s doteraz trvajúcou dobou liečenia. Okrem toho T. T., spoluchodkyne

navrhovateľke spôsobil zranenia, ktorým po prevoze do nemocnice zomrela. Uvedeným rozsudkom bola
navrhovateľka odkázaná ako poškodená na náhradu škody na konanie vo veciach občiansko-právnych.Navrhovateľka súdu predložila posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa
01.02.2002 vyhotoveného T.. T. J., T.. X. U., T.. Y. V. - ortopédmi FN v Bratislave, ktorí ohodnotili sťaženie
spoločenského uplatnenia po jeho zvýšení na dvojnásobok na 3.050 bodov a bolestné po jeho zvýšení

na dvojnásobok na 2.270 bodov. V konaní sa domáhala teda okrem úhrady straty na zárobku a náhrady
vecnej škody zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia primeraného zvýšenia podľa
ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 437/2004 Z. z.

Odporca v 1. rade s návrhom nesúhlasil, žiadal návrh zamietnuť z dôvodu, že nie je v spore pasívne

legitimovaný. Súdu uviedol, že 29.12.2000 predmetné motorové vozidlo viedol na požiadanie odporkyne
v 2. rade, ktorú mal viezť na pracovné stretnutie do Nitry.

Odporkyňa v 2. rade súdu uviedla, že uznáva nárok navrhovateľky, avšak žiadala výšku škody určiť
znaleckým dokazovaním. Súčasne uviedla, že navrhovateľkou požadovaná výška náhrady škody je
takmer 16-násobok vyššia a takúto výšku nemožno považovať za primerané zvýšenie odškodnenia v

zmysle § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965.V konaní žiadala, aby súd pripustil na jej strane vstup vedľajšieho
účastníka - Slovenskú kanceláriu poisťovateľov v zast. Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.. Súd
uznesením č.k. 50C 221/2006-59 zo dňa 10.10.2007 vstup vedľajšieho účastníka pripustil.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporkyne v 2. rade, prednesom ich

právnych zástupcov, písomným stanoviskom odporcu v 1. rade, výsluchom vedľajšieho účastníka,
oboznámením sa s posudkom o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 01.02.2002, s
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. XTo/XXX/XX zo dňa 04.07.2006, potvrdením o strate na
zárobku počas PN, dohodou zo dňa 29.09.2002, znaleckým posudkom č. 8/2009, znaleckým posudkom
č. 7/2010 a ďalšími listinami založenými v spise a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Podľa rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. XTo/XXX/XX zo dňa 04.07.2006 bol odporca v 2.
rade uznaný vinným, že dňa 29.12.2000 v čase 06.40 hod v Pezinku na ceste II/503 v km 40/400 pri
Pinelovej nemocnici viedol osobné motorové vozidlo zn. Š-C. e.č. T AJ, pričom neprispôsobil rýchlosť
jazdy svojim schopnostiam, povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré mohol predvídať, následkom

čoho na prechode pre chodcov zrazil chodkyne W. U. (navrhovateľku), ktorej spôsobil zranenia a to
otras mozgu, krvácanie pod pavúčnicu mozgu, zlomeninu nosa, tržno-zmliaždené rany tváre, zlomeninu
panvy, kľúčnej kosti vpravo, ramennej kosti vpravo, lopatky vpravo, ľavého predkolenia,, ľavého jabĺčka,
poranenieobochkolien,otvorenévykĺbenie4.a5.prstapravejruky,pomliaždeniepečene,pravejobličky,
roztrhnutie močového mechúra a povrchové tržno-zmliaždené rany celého tela s doteraz trvajúcou

dobou liečenia a chodkyňu T. T., ktorej spôsobil zranenia, ktorým po prevoze do nemocnice podľahla.

Podľa posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 01.02.2002 vyhotoveného T..
T. J., T.. X. U., T.. Y. V. - ortopédmi FN v Bratislave, ktorí ohodnotili sťaženie spoločenského uplatnenia

po jeho zvýšení na dvojnásobok na 3.050 bodov a bolestné po jeho zvýšení na dvojnásobok na 2.270
bodov.

Z potvrdenia Sociálnej poisťovne, a.s. o strate na zárobku počas PN súd zistil, že navrhovateľka
bola PN od 29.12.2000 do 31.12.2001 a celkovo jej bolo vyplatených na nemocenských dávkach

2.342,16.-eur (70.560.-Sk) o od 01.01.2002 do 08.06.2002 vo výške 1.021,70.-eur ( 30.780.-Sk). Hrubý
denný zárobok činil 402.-Sk a navrhovateľke bolo vyplatených za prvé 3 dni 70% a ďalšie dni 90% z
prislúchajúcej mzdy.

Podľa Dohody o náhrade spôsobenej škody v trestnom konaní uzavretej medzi navrhovateľkou a

odporcom v 2. rade zo dňa 29.09.2002 sa odporca v 2. rade zaviazal, že do doby, pokiaľ bude liečenie
navrhovateľky ukončené bude jej prispievať titulom kompenzácie straty na zárobku a bolestného sumou
5.000.-Sk mesačne. Navrhovateľka súčasne súhlasila, aby škoda bola okrem poisťovne Allianz. a.s
realizovaná odporcom v 2. rade.

Navrhovateľka k uplatnenému návrhu uviedla, že škodu si uplatňuje vzhľadom na závažnosť zranení a
poranení, charakter zranení, dĺžku doby liečenia, komplikovanosť liečby, priebeh liečby, traumatizujúce
zážitky a pocity, bolestivosť týchto zranení a sprievodných prejavov, keď bezprostredná liečba zranení
trvala pod lekárskym dohľadom cca 1 rok, pričom vzhľadom na doposiaľ prebiehajúcu psychiatrickúambulantnú liečbu jej liečba nebola doposiaľ ukončená. K náhrade škody v zmysle uzavretej dohody
s odporcom v 2. rade súdu uviedla, že si nepamätá koľko odporca v 2. rade jej poukázal náhrady,
dohoduvšakplnilpočnúcseptembrom2002auhrádzaljejmesačne5.000.-Skaždomomentuskončenia

trestnéhokonaniat.j.do04.07.2006.Navrhlasúduvykonaťajdokazovanieustanovenímznalcazodboru
psychiatrie.

Odporca v 1. rade sa pojednávaní nezúčastňoval, preto súd pojednával v jeho neprítomnosti podľa §
101 ods. 2 O.s.p., a prihliadnuc na jeho písomné vyjadrenie, uzatvorenú dohodu a vyjadrenie odporkyne

v 2. rade rozhodol v jeho neprítomnosti.

Odporkyňa v 2. rade na pojednávaní dňa 10.19.2007 uznala všetky zložky nároku navrhovateľky, avšak
žiadala vykonať dokazovanie znaleckým posúdením poškodenia zdravia navrhovateľky. K vyjadreniu
odporcu v 1. rade uviedla, že spolu s odporcom v 1. rade sú súkromní podnikatelia a vzájomne si
vypomáhali. Motorové vozidlo, ktoré viedol odporca v 1. rade patrilo jej. Na pojednávaní dňa 09.12.2011

doplnila, že súdu nemôže predložiť listinný dôkaz, ktorým by preukázala, že odporca v 1. rade pracoval
u nej na základe dohody.

Vedľajší účastník na strane odporkyne v 2. rade žiadal návrh v celosti zamietnuť. V konaní požadoval
od navrhovateľky všetky potrebné listiny, aby jej bola škoda na veciach a na strate na zárobku uhradená,

avšak navrhovateľka predložila vedľajšiemu účastníkovi len čestné prehlásenia, no neuviedla kedy
veci nadobudla a to ani na opakované výzvy. Nesúhlasil ani s výpočtom náhrady straty na zárobku,
keď z podkladov jej prislúcha suma 1.108,14.-eur (33. 384.-Sk) a nie 1.653,45.-eur (49.812.-Sk). K
vykonanému znaleckému dokazovaniu poukázal na sčítaciu chybu v znaleckom posudku T.. S. a pri
znaleckom posudku T.. N. namietala premlčanie. K celkovej uplatnenej výške uviedol, že neuznáva

navrhovateľkou navýšené bolestné ani sťaženie spoločenského uplatnenia. Uviedol, že navrhovateľka
pred úrazom pracovala ako upratovačka, po rekvalifikácii sa zamestnala ako účtovníčka, nie je invalidná,
ani čiastočne invalidná, ani ZŤP, po úraze si založila rodinu, má dieťa.

Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie, pričom podľa znaleckého posudku č. 8/2009 znalca T.. Q. S.

v odbore chirurgia, traumatológia znalec bolestné podľa vyhl. č. 32/1965 ZB ohodnotil 630 bodmi a pri
sťažení spoločenského uplatnenia 1.008,35 bodmi. V znaleckom posudku o. i. uviedol, že v porovnaní
so stavom po dopravnej nehode došlo k zlepšeniu zdravotného stavu navrhovateľky. Trvalé následky
spočívajú v jazvách na oboch stranách oboch kolien, na brade na ľavom nosnom krídle a medzi obočím,
na pravom ramene a pleci, nad lonovou kosťou vľavo a po operácii močového mechúra. Prognózu

zdravotného stavu navrhovateľky budú zhoršovať degeneratívne zmeny v oblasti drieňovej chrbtice a
kolenných zhybov. MUDr. Q. S. v posudku tiež uviedol ( str. 30) , že v súčasnosti trpí navrhovateľka 0
až 1 stupňom bolesti a že nemožno bolesť po dopravnej nehode považovať za mučivú.

Podľa znaleckého posudku T.. O. N., PhD č. 7/2010 navrhovateľka pred nehodou nebola liečená

u psychiatra. Až po nehode bola viackrát hospitalizovaná a znalkyňa hodnotila jej úvodný stav po
autonehode ako posttraumatickú stresovú poruchu a organický psychosyndróm a napriek adekvátnej
komplexnej psychiatrickej liečbe nedošlo k úplnej úprave stavu. Znalkyňa odporúčala doplniť
hodnotenie SSU v bodoch 251,252 a 253, pričom odškodnenie za SSU pri bode 251 ohodnotila 400
bodmi, bod . 252 ohodnotila 100 bodmi a bod 253 100 bodmi. Odporučila vzhľadom na zníženú možnosť

uplatniť sa v rodinnom, pracovnom, politickom, kultúrnom a športovom živote zvýšiť SSU podľa § 6 a
§7 vyhl. č. 32/1965 Zb..

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

Podľa § 427ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla,
motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie spoločenského uplatnenia.

Podľa § 446 Občianskeho zákonníka náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti
poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných
predpisov o sociálnom poistení.

Podľa § 446 Občianskeho zákonníka prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a

veciach, tak za škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení
možnosť ich opatrovať.

Podľa ust. § 1 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského
uplatnenia odškodňovanie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho

liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto
vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.

Podľa ust. § 4 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje,
ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného,

pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh
(ďalej len "následky"). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe
následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného
uplatniť sa v živote a spoločnosti

Podľa ust. § 4 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa
vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku.

Podľa ust. § 4 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému
lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom

bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia
obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom,
politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom
sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie
lekára podľa § 10.

Podľa ust. § 7 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod.

Podľa ust. § 7 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie

spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk; z toho
odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72 000 Sk.

Podľa ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd
odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu

ustanovenú v odsekoch 1 a 2.

Podľa ust. § 106 ods. 1 Obč. zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa ust. § 106 ods. 1 Obč. zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky,
a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Vedľajší účastník namietol uplatnené nároky v časti bolestného a psychických porúch sťaženia

spoločenského uplatnenia ako premlčané, škodu na veciach neuznal, náhradu za stratu na zárobku
počas PN ustálil a vo zvyšku návrh žiadal ako nedôvodný pre absenciu naplnenia podmienok pojmu
"dôvody osobitného zreteľa" zamietnuť.Súd sa stotožnil s argumentáciou vedľajšieho účastníka, keď podľa posudku T. by prináležalo
navrhovateľke bolestné za 1.140 bodov, čo pri hodnote 1 bodu 60.-Sk činí 2.270,46.-eur (68.400.-
Sk). V časti uplatneného nároku na náhradu škody za bolestné však súd prihliadal na námietku

premlčania, keď s poukazom na ust. § 106 ods. 2 OZ skúmal plynutie subjektívnej lehoty, nakoľko
objektívna premlčacia lehota pri práve na náhradu škody spôsobenej na zdraví vôbec neplatí. Posudok
o bolestnom bol vypracovaný 18.03.2004 a je zrejmé, že o jeho obsahu sa navrhovateľka dozvedela už
počas trestného konania, keď si uplatnila v tomto konaní žalovanú sumu. Rozsudok bol vyhlásený dňa
04.07.2004.Návrhbolpodanýaždňa10.10.2006.Premlčacialehotatakuplynula29.09.2006.Existencia

navrhovateľkou uplatnených nárokov sa posudzuje osobitne vrátane ich premlčania, neskorší posudok
o sťažení spoločenského uplatnenia nemá vplyv na plynutie premlčacej lehoty pri náhrade za bolestné.

Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia určená na základe počtu bodov ustanoveného v
lekárskom posudku predstavuje jednorazové odškodnenie za nepriaznivé dôsledky pre životné úkony
poškodeného, pre uspokojovanie jeho osobných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho

spoločenských úloh. Výška konkrétneho odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia závisí teda
jednak od ohodnotenia v lekárskom posudku, jednak od toho, či a v akom rozsahu a s akými prejavmi
došlo k zmene stavu pred vznikom škody a po ňom. Pre správne určenie výšky tohto odškodnenia
je nevyhnutné najskôr zistiť, aké mal poškodený predpoklady pre svoje uplatnenie v živote a v
spoločnosti pred vznikom škody, a aké predpoklady má po vzniku škodlivej udalosti. Z porovnania týchto

predpokladov možno potom vyvodiť záver, či a do akej miery boli touto udalosťou zúžené alebo stratené
možnosti uplatnenia sa v živote a v spoločnosti. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia
má vo svojej podstate predstavovať náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre život a životné
úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho
spoločenských úloh. Zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia nad ustanovené

najvyššie pomery odškodnenia v zmysle je prípustné len v celkom výnimočných prípadoch hodných
mimoriadneho zreteľa, kedy zapojenie poškodeného do spoločenského (napr. kultúrneho, športového,
politického) života je v dôsledku poškodenia zdravia veľmi výrazne obmedzené alebo úplne stratené v
porovnaní s jeho významnými aktivitami pred vznikom škody. Bez toho, aby súd spochybňoval pocity
úzkosti, psychickú traumu a bolesti navrhovateľky, pre preukázanie intenzity následkov zodpovedajúcej

prípadu hodného osobitného zreteľa, ako to vymedzuje výkladová prax citovaného ustanovenia § 7
vyhlášky to nestačí.

Navrhovateľka v konaní nepreukázala, že by v jej prípade boli vzniknuté poškodenia zdravia vážnejšie
ako u iných osôb v obdobných prípadoch, že prežívala v porovnaní s obdobnými poškodeniami zdravia

u iných zvlášť mučivé útrapy. Tiež súd prihliadal na to, že podľa posudku zo dňa 18.03.2004 lekár
zdvojnásobil počet bodov SSU na dvojnásobok podľa §6 vyhl. č. 32/1965 Zb., teda základné pôvodné
ohodnotenie činilo 1.525 bodov. Súd považuje hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia
vyčíslené znalcom MUDr. S. znaleckým posudkom z roku 2009 za správne a s ohľadom na zdravotný
stav navrhovateľky za smerodatné. Znalec vyčíslil SSU v počte 1.008,35 bodov v sume 2.008,26.-eur

( 60.501.-Sk).

Pokiaľ ide o uplatnený nárok náhrady za stratu na zárobku počas PN správne má byť vyčíslená suma
1.108.-eur, ktorá bola prepočtom upravená za dobu PN od 29.12.2000 do 31.12.2001 za 262 dní a od
01.01.2006 do 08.06.2002 za 114 dní pri priemernom hrubom dennom zárobku 402.-Sk.

Súd nepriznal navrhovateľke škodu na veciach, nakoľko navrhovateľka v konaní nepreukázala ich
výšku.

S poukazom na uvedené, navrhovateľke by prislúchala náhrada škody v sume 3.116,40.-eur ( 2.008,26.-

eur + 1.108.-eur ). Keďže odporca v 1. rade navrhovateľke poukázal za čas od 9/2002 do 7/2006 sumu
7.800.-eur, súd návrh zamietol ako nedôvodný.

Je nesporné, že navrhovateľka utrpela bolesti a závažné poranenia, ktoré si vyžiadali dlhodobú liečbu,
avšak v konaní súd nemal preukázané, že navrhovateľka má obmedzenú resp., že stratila úplne

schopnosť akokoľvek sa zapájať do jednotlivých oblastí života, nie je odkázaná na pomoc inej osoby
alebo nie je schopná sama vykonávať ani základné životné potreby.Aplikáciou vyššie uvedených záverov na skutkový stav ustálený vykonaným dokazovaním súd dospel
k záveru, že v predmetnej veci na strane navrhovateľky neexistuje taký skutkový stav, ktorý treba
jednoznačne považovať za prípad hodný osobitného a mimoriadneho zreteľa a aby súd primerane zvýšil

náhradu škody podľa vyhl. č. 32/1965 Zb.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, keď návrh
voči odporcom v 1. a 2. rade ako pasívne legitimovaným účastníkom konania zamietol.

O práve na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p. s prihliadnutím na
skutočnosť, že odporcom v 1. a 2. rade vznikli trovy konania spočívajúce v zaplatenom preddavku na
znalecké dokazovanie, priznal im túto náhradu, trovy vedľajšiemu účastníkovi nepriznal, nakoľko si ich
neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.