Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 4, 2020

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 18Pc/13/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5719204901
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Menichová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2020:5719204901.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v spore navrhovateľa: H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, XXX XX Q.O. Q.,

zastúpeného: Advokátska kancelária Mgr. Ľubica Dendisová, so sídlom Holubyho 51/9, 036 01 Martin,
IČO: 50 593 021, proti osobám, ktoré sú podľa návrhu povinné platiť výživné (synom navrhovateľa): 1/
H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/X, XXX XX E. a 2/ Richard Gulyás, nar. XX.XX.XXXX, bytom
E. H. XXXX/XX, XXX XX H. - U., Česká republika, obaja právne zastúpení JUDr. Ivetou Ďurčaťovou,
advokátkou so sídlom Kollárova 35, 035 01 Martin, o určenie vyživovacej povinnosti plnoletých detí k
rodičovi, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh navrhovateľa sa zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ žiadal, aby súd určil povinnosť jeho plnoletých synov, označených ako odporcovia v rade
1/ a 2/, prispievať na jeho výživu každému vo výške 200,- Eur mesačne, spolu so zameškaným výživným
za obdobie od podania návrhu do vyhlásenia rozhodnutia súdu a nahradiť trovy konania.

2. V návrhu uviedol, že pred 2 rokmi prišiel o prácu. Následne bol na PN, poberal nemocenské dávky,
ktoré mu skončili dňa 28.6.2018. Po skončení PN sa evidoval na Úrade práce, sociálnych vecí a

rodiny (ďalej len „ÚPSVaR“) v Martine. Začal si hľadať prácu,. Istý čas pracoval aj v Bratislave, avšak
vzhľadomnadrahéubytovanieavýškuvýplatynemalfinančnéprostriedkyamuselskončiť.Vsúčasnosti
si aktívne hľadá prácu. Absolvuje pohovory na rôzne vhodné pozície, avšak ku dňu podania návrhu
nemá žiadnu stálu prácu. Boli mu priznané dávky v hmotnej núdzi vo výške 64,20 Eur mesačne, to je
jeho jediný súčasný príjem. Navrhovateľ žije v 2-izbovom byte v Turčianskych Tepliciach. Na byt plus
ďalšienevyhnutnévýdavkyspolupotrebujepribližne280,-Eur.Keďženemáfinančnéprostriedky,nájom,
elektriku a úhrady spojené s bytom nezaplatil už polroka. Aby mohol žiť, vo februári 2019 predal svoju

nehnuteľnosť v obci Socovce (podnikateľské priestory) za sumu 9.000,- Eur. S touto sumou sa musel
rozdeliť s bývalou manželkou, pretože bola podielovou spoluvlastníčkou. Od februára do septembra
2019 žil z týchto svojich úspor, ktoré sa už minuli. Žiadne iné nehnuteľnosti okrem bytu, v ktorom žije,
nemá. Je rozvedený, má dvoch synov - S., nar. X.X.XXXX z prvého manželstva a mladšieho syna H.,
nar. XX.XX.XXXX s druhou manželkou, s ktorou sa v r. 2006 rozviedol. Starší syn S. vyštudoval vysokú
školu v Ostrave. Vie, že sa oženil, začal stavať dom v Prahe, nepozná jeho súčasnú adresu, preto
požiadal o zistenie jeho adresy. Mladší syn H. má s kamarátom firmu, ktorá dováža nábytok z Poľska,

je spoločníkom v spoločnosti BG trade, s.r.o.. Synovia sa o navrhovateľa ako otca nezaujímajú, nikdy
sa nezaujímali, toto pripisuje vplyvu ich matky. Starší syn S. mal 2 roky, keď sa s jeho matkou rozviedol.
Mladší H. mal 15 rokov, keď sa rozviedol s jeho matkou. V tom čase otec neriešil stretávanie so synom,
pretože matka mu nebránila v styku s ním, ale postupom času sa so synom odcudzili a neudržiavalikontakt. Počas manželstiev sa o oboch synov staral a po rozvode na nich platil pravidelne a poctivo
výživné. Výživné sa za tie roky neustále zvyšovalo, po poslednom zvýšení platil na každého syna 200,-
Eur mesačne niekoľko rokov. T.č. je odkázaný on na ich pomoc, lebo v súčasnej situácií sám nedokáže

zabezpečiť svoju výživu a domácnosť.

3. Žalovaný v rade 2/ vo vyjadrení k návrhu uviedol, že od r. 2006 žije v ČR. Do r. 2011 študoval v
Ostrave, kde teraz býva a pracuje v Prahe. Do r. 2006 každý deň prespával v Martine na adrese trvalého
bydliska. Svojho otca od svojich 4-5 rokov, odkedy si veci pamätá, videl okolo 15x, mimo leta 2004, kedy

tomu bolo možno 20-25 krát, lebo vtedy brigádoval asi 25-30 dní v jeho krčme, ktorú mal v prenájme
od obce v Turčianskom Jasene. Potreboval brigádnika a mama navrhla, či môže u neho pracovať, tiež s
cieľom, aby sa zblížili. Tam sa navrhovateľ zastavil, aby skontroloval, ako to ide a v tom čase strávili spolu
najviac času, plus asi pár minútových telefonátov. Otec sa s ním nechcel priamo rozprávať, väčšinou
komunikoval cez mamu, nejavil o neho záujem. Nie je pravda, že by to tak bolo z jeho strany alebo
zo strany jeho mamy. Mama je veľmi duchovne založená, snažila sa, aby otca spoznal. Vysvetľovala

mu, aké mal ťažké detstvo a že si ho má vážiť. Pozývala otca na oslavy jeho narodenín. Po jeho
druhom rozvode aj na Vianoce, alebo len tak, aby sa prišiel najesť. Navrhovateľ nejavil záujem, väčšinou
neprišiel, iba keď bol hladný, zastavil sa najesť. Prišiel tiež v dobe, keď riešil odklady výživného, ktoré
neplatil na čas, alebo keď potreboval požičať od mamy peniaze. Mama ho pozývala na Vianoce každý
rok. Niekedy potvrdil, že príde a neprišiel, inokedy prišiel, najedol sa a po jedle hneď odišiel. Sám hovoril

mame, aby ho nepozývala, pretože čakali aj hodinu na štedrú večeru, nedvíhal telefón a nevedeli, či
začať jesť bez neho, trápila tým oboch. Od roku 2013 trávia Vianoce s mamou u rodiny jeho manželky
a otca už nevolajú. Mama mu vždy pomohla, keď niečo potreboval.

4. K finančným nákladom, ktoré mal otec na syna vynaložiť, uviedol, že keď mal 6 rokov, kúpil mi hraciu

konzolu SEGU a hru Sonic. Spoločne sa vtedy hrali asi 1 hodinu, čo bola jedna z najdlhších chvíľ, ktoré
spoluprežili.RaznaVianocemudal500,-Sk,keďodchádzalpovečeriarazešte500,-Sknanarodeniny.
Alimenty platil mame nepravidelne 500,- Sk mesačne, po prechode na euro to bolo 17,- Eur. Keď' bol na
vysokej škole, alimenty dobrovoľne zvýšil na 30,- Eur, čo mu povedala mama. Okrem uvedeného nikdy
nedoniesol žiadny darček. Za jedlo, čo u sa najedol u mamy, sa nerevanšoval, prejedol v priemere 25,-

Eur ročne, čo sa rovná okolo 10 % platieb za alimenty. Mama zmeškané alimenty neriešila, peniaze od
neho nepotrebovala, lebo vedela, že by ho už potom otec nechcel vidieť. Vodičský preukaz mu, podľa
neho, zobrali, pretože šoféroval pod vplyvom alkoholu. Počas jeho brigády v r. 2004 mu rozprával o
svojich problémoch so sexom a o svojich vzťahoch so ženami. Videl ho vtedy piť „panáky“ a následne
odísť na vlastnom aute. Zdôveril sa mu počas brigády, že chodí hrávať do herne a opísal mu taktiku v

rulete. Mama mu povedala, že mu z domu nejaké dve prostitútky ukradli peniaze, keď zaspal po sexe.

5. Niekedy v r. 2010 mu mama povedala, že jej štyri roky nezaplatil alimenty, i keď vyhral nejaké peniaze
zo súdu. Preto na jeho iniciatívu podali návrh na súd, aby doplatil zameškané výživné. Vtedy navrhovateľ
tvrdil, že odporca nie je jeho syn, nechal spraviť otcovské DNA testy, aby sa doplatku alimentov mohol

vyhnúť. Testy potvrdili, že je jeho biologický otec, súd vyhrali. Otec klame, keď hovoril, že platil na neho
alimenty 200,- Eur mesačne. Po súde v r. 2010 si otec Dňa odpľul na neho a vtedy mu povedal, že už
s ním skončil.

6. 14. júla 2018 mal svadbu v Ostrave. Otcovi neodpustil súd v r. 2010, nechcel ho pozvať, avšak mama

trvala na tom, aby ho pozval, tak nakoniec súhlasil. Mama ho v jeho mene pozvala, potvrdil, že príde.
Niekoľko mesiacov pred svadbou sa sám s otcom spojil, aby si osobne potvrdil, že príde, ale v deň
svadby mu matka volala, že otec nepríde, povedal to matke ráno v deň svadby. Napriek tomu, že matka
mu navrhla, že mu kúpi lístok, povedal, že nepríde, lebo tam nikoho nepozná a nemá peniaze.

7. S manželkou si plánuje založiť rodinu. Matka mu každý mesiac pomáha a posiela mu na účet 270,-
Eur, aby si nasporili na vlastné bývanie, lebo pre hypotéku potrebujete 10- 20 % ceny nehnuteľnosti.
Nevlastní nehnuteľnosť, nemá motorové vozidlo, žijú v nájme v Prahe v malom byte, nájom im stúpol
oproti v minulému roku o 70 %. Rodinu si ešte nemôže dovoliť, hoci nie je najmladší. Pracujú spolu
s manželkou už 7 rokov nepretržite a šetria od začiatku, ako sú v Prahe. Nehnuteľnosť plánujú až v

tomto roku. Budú potrebovať auto, lebo bývať budú ďaleko za Prahou. Za celý svoj život nevyužíval
sociálny systém štátu, vždy pracoval, počas školy chodil na brigádu do zahraničia, aby sa naučil jazyk.
Od 28 rokov si odkladá z každej výplaty na dôchodok, pretože vie, že sa o seba musí vedieť postarať
aj v starobe. Navrhovateľa za svojho otca nepovažuje, za jeho jedinú rodinu považuje rodinu z maminejstrany a strany manželky. Nevlastného brata H. videl cca 10x v živote na podnet jeho mamy a bratovej
mamy, dúfa, že v budúcnosti sa spoznajú lepšie. Návrh navrhovateľa pokladá za urážku. Skutočnosť, že
je jeho biologickým otcom, ho neoprávňuje k požiadavke, aby ho živil. Nevie, ako strávil svoj život, ale

určite to nebolo s odporcom. Spomenul si, že má biologického syna, príliš neskoro, nikdy od neho nič
nechcel. Odmieta mu platiť výživné, je to pre neho neznámy človek s rovnakým priezviskom. Tiež, že
len človek s pokriveným charakterom si môže myslieť, že má od neho nárok na to, čo žiada navrhovateľ,
so záverom, že lepšie by bolo svojho biologického otca nepoznať ako mať spomienky a teraz dopisovať
tieto riadky. Sám chce byť najlepším otcom ako dokáže, lebo jemu samému otcovský vzor chýbal a

chýba celý život.

8. Syn H. G., označený ako odporca v rade 1/, v písomnom vyjadrení k návrhu nesúhlasil s návrhom.
Skutočnosti uvedené v návrhu označil za nepravdivé, zavádzajúce, s účelom vyvolať domnienku, že
nie vlastnou vinou sa nachádza v danej situácii. S navrhovateľom nie je v takmer žiadnom kontakte
už niekoľko rokov. Navrhovateľ o neho ako o syna neprejavoval a neprejavuje žiadny záujem. Nárok

uplatňovaný navrhovateľom je v prísnom rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľovi ide výlučne o
získanie finančných prostriedkov. Účelovosť celého konania je možné vidieť už v tom, že navrhovateľ
vyčíslil svoje výdavky na sumu 280,- Eur, ale od každého plnoletého dieťaťa žiada výživné 200,- Eur,
spolu 400,- Eur mesačne. Za nepravdivé označil aj tvrdenie, že výživné na synov platil pravidelne, vo
výške 200,- Eur. Rodičia sa rozviedli, keď mal 15 rokov. Do jeho 17. roku života platil 80,- Eur mesačne

a potom mal platiť 120,- Eur, výživné však neplatil v určenej výške a už vôbec nie pravidelne. Platil
tak raz za štvrťrok alebo raz polrok, aj to nie v celej výške, len ako mu to vyhovovalo. O neho sa
starala matka, nakoľko navrhovateľ o neho nejavil záujem. Keďže matka chcela mať od navrhovateľa
pokoj, nemala záujem danú situáciu riešiť cestou exekúcie a jeho nechcela vystavovať neprimeranému
stresu. Navrhovateľ nie je zdravotne ťažko postihnutou osobou a má možnosť zaradiť sa do pracovného

života, nie je odkázaný na žiadny príspevok, nemá také zdravotné problémy, ktoré by ho obmedzovali
zamestnať sa. V prípade, ak by mal skutočný záujem zamestnať sa, prácu by si našiel a udržal.
Na ÚPSVaR v Martine je evidovaný už od júla 2018 a podľa jeho vedomostí, v prípade, ak si aj
našiel zamestnanie, vydržal tam približne 2 týždne, nie je zrejmé ani, u akých zamestnávateľov bol
na pohovoroch, príp., z akého dôvodu skončil pracovný pomer. Navrhovateľ za predaj nehnuteľnosti

dostal podiel vo výške 4.500,- Eur, ktoré minul, podľa jeho tvrdení, v priebehu 7 mesiacov. Z tvrdení
navrhovateľa vyplýva, že časť z tejto sumy, približne 400,- až 500,- Eur, použil na úhradu dlhu na
platbách spojených s bytom, 1.000,- Eur vrátil kamarátovi, avšak žiadnym spôsobom nešpecifikoval
tohto kamaráta. Zvyšok, cca 3.000,- Eur, mal minúť na oblečenie, hygienické potreby a bežné veci
k životu, pričom z jeho podania vyplýva, že už v apríli 2019 prestal platiť úhrady spojené s bytom. Je

nepredstaviteľné, aby v rámci siedmich mesiacov navrhovateľ minul len na základné veci sumu 3.000,-
Eur, príp. sumu 4.000,- Eur, pretože sumu 1.000,- Eur, ktorú mal dlhovať kamarátovi, si navrhovateľ
vymyslel. Ak je niekto nezamestnaný takú dobu, „nerozhádže“ sumu 4.500,- Eur za taký krátky čas bez
toho, aby platil výdavky spojené s bývaním. Je preto namieste otázka, na čo skutočne navrhovateľ minul
sumu 4.500,- Eur. Navrhovateľ je schopný postarať sa sám o seba, nie je v ohrození života ani zdravia,

ako to prezentuje, naviac sa prezentuje ako otec, ktorý si plnil svoje povinnosti, čo nie je pravda.

9. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k vyjadreniam svojich synov uviedol, že je prekvapený ich
stanoviskami, uvedené pripisuje skutočnosti, že obidve manželky pred deťmi ho zhadzovali a „huckali“
ich proti nemu.

10. Uviedol, že výživné, ktoré mu bolo určené súdom, platil riadne a načas. Výška bola nižšia ako
200,- Eur, dnes si už nepamätá. K podielu z predaja nehnuteľnosti, ktorý za trištvrte roka minul, uviedol,
že by si mali odporcovia skúsiť žiť viac než rok z úspor, resp. z požičaných peňazí, dva roky len z
nemocenských dávok. Naozaj tieto peniaze nikde nerozhádzal a minul ich skutočne len na nevyhnutné

veci a bežný život. Dávky v hmotnej núdzi poberal vo výške 64,20 Eur len od augusta do decembra
2019, kedy mu bola dávka odňatá, od júna 2018-2019 nemal žiadny stály príjem, robil si len dlhy, ktoré
vrátil z peňazí za predaj svojho podielu na nehnuteľnosti v obci Socovce. Exekúcia, ktorú spomína
odporca v rade 1/, viazne na jeho byte z dôvodu, že nebol schopný platiť v r. 2019 elektrinu za byt.
Snažil sa nájsť prácu, od r. 2018 je registrovaný na ÚPSVaR a keby odmietol nejakú ponuku z úradu

práce, ihneď by ho vyradili pre nespoluprácu, takže svoju snahu nájsť si prácu vie zdokladovať. Do času,
kým neprišiel o prácu a nemusel ísť na PN, nebol nikdy dlhodobo v evidencií úradu práce, pretože vždy
pracoval. V súčasnosti má 59 rokov, nie je dôchodca, ale má blízko dôchodkového veku a takto je aj
posudzovaný prípadnými zamestnávateľmi. Hoci oficiálne diskriminácia na základe veku na pracovnomtrhu je zakázaná, v skutočnosti k nej dochádza. Za obdobie 2018-2020 (pred koronakrízou) absolvoval
množstvo pracovných pohovorov, lebo na základe tel. dohovoru mali o neho záujem, ale keď prišiel na
osobný pohovor, následne sa mu neozvali a to hlavne z dôvodu jeho veku. Dvojizbový byt sa snaží

predať,totovšaknarušilasúčasnásituáciaspandémiou.Aksamupodaríbytpredať,tentonávrhzoberie
späť. Od decembra 2019 je bez príjmu a je nútený si peniaze požičiavať.

11. Odporca v rade 2/ v písomnom vyjadrení prostredníctvom svojej právnej zástupkyne (ďalej len „PZ“)
(č.l. 86) odkazom na § 75 Zákona o rodine uviedol, že priznanie výživného navrhovateľovi by bolo v

rozpore s dobrými mravmi. Zrekapituloval skutočnosti, ktoré už uviedol vo svojom predchádzajúcom
písomnom stanovisku (viď odsek 2 až 7), a teda, že navrhovateľ nejavil záujem sa s ním zblížiť napriek
snahe matky, že neplatil pravidelné výživné, s poukazom na súdny spor v r. 2010 pre naplatenie
výživného počas štyroch rokov, že nemá zdravotné problémy, ktoré by mu bránili zamestnať, že si
nehľadá adekvátne zamestnanie, nakoľko pracovať nechce. Poukázal na vyplatenú sumu 4.500,- Eur,
ktorú minul v priebehu 7 mesiacov, že je vlastníkom bytu v Turčianskych Tepliciach. Odporca v rade

2/ býva so svojou manželkou v Prahe, nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, chce si založiť rodinu,
zabezpečiť vlastné bývanie v Prahe, nakoľko tam pracujú, priložil doklad - priemerný zárobok pre
bankové účely, že matka mu prispieva sumou 280,- Eur mesačne na vlastné bývanie. Navrhovateľ nikdy
nemal záujem o žalovaného v rade 2/ ako o svojho syna, neplatil výživné 200,- Eur mesačne, dokonca
si chodil k jeho matke odporcu požičiavať peniaze. Požiadavku navrhovateľa na určenie vyživovacej

povinnosti považuje za požiadavku v rozpore s dobrými mravmi. Má za to, že navrhovateľ si svojim
správaním a spôsobom života sám zavinil túto situáciu.

12. Odporca v rade 1/ v písomnom vyjadrení odkázal na svoje písomné vyjadrenie (viď ods. 8). Opätovne
uviedol, že žaloba obsahuje nepravdivé a zavádzajúce tvrdenia, že navrhovateľ neuviedol, prečo prišiel

o zamestnanie u zamestnávateľa (Neografia), neuviedol, koľkých pohovorov sa zúčastnil ani dôvody,
prečo k uzatvoreniu žiadnej pracovnej zmluvy nedošlo. Bez zamestnania je už takmer 3 roky, napriek
tomu, že nemá zdravotné ťažkosti. Podľa jeho vedomostí si navrhovateľ našiel zamestnanie a vydržal
tam iba dva týždne. Navrhovateľ sa nezaujímal o jeho život a jeho nárok vzhľadom na jeho správanie
a nezáujem o neho považuje za nárok v rozpore s dobrými mravmi. Spomenul si na neho ako na syna

len z dôvodu, že nemá žiadne fin. prostriedky na prežitie. Účelovo vyčíslil svoje výdavky na 280,- Eur.
Navrhovateľ je výlučným vlastníkom dvojizbového bytu v T. Tepliciach, ktorý získal darom, má príjem
4.500,- Eur za predaj nehnuteľnosti. Ako minul tieto peniaze, nepredložil žiadny dôkaz. Je konateľom
a spoločníkom spol. BG Trade, s.r.o., IČO: 48 269 531, kúpil si v roku 2017 obchodný podiel v tejto
spoločnosti, keďže nemal peniaze na založenie spoločnosti. Spoločnosť rozbieha. Za r. 2019 daňové

priznanie k dani z príjmov právnickej osoby táto spoločnosť ešte nepodala, preto predložil daňové
priznaniezarok2018,zaktorýspoločnosťdosiahlavýsledokhospodáreniapredzdanením4.543,11Eur.
Za predchádzajúcich 12 kalendárnych mesiacov nemal príjem zo zamestnania. Finančne mu pomáha
matka, ktorá mu poskytla aj fin. prostriedky vo výške 4.500,- Eur, ktoré získala z predaja nehnuteľnosti,
ktoré mala v spoluvlastníctve s navrhovateľom. Ďalej mu pomáha aj partnerka, u ktorej býva a prispieva

na náklady na bývanie. Jeho mesačné výdavky sú vo výške 650,- Eur (stravu, hygienické potreby,
ošatenie, domácnosť, zdravotné poistenie, splácanie úveru). Minulý rok si kúpil byt z hypotekárneho
úveru od Tatra banka, a.s. vo výške 66.000,- Eur, mesačná splátka úveru je 215,- Eur. Byt je nútený
dať do nájmu za 550,- Eur, v čom je zahrnutý nájom a poplatky za služby. Z nájomného platí úver,
poplatky za služby spojené s bytom a časť svojich základných potrieb. V prípade, ak by mu finančne

nepomáhala jeho matka a partnerka, nemal by fin. prostriedky na úhradu svojich základných potrieb.
Nárok navrhovateľa neuznáva a ani jeho fin. možnosti mu neumožňujú platiť výživné navrhovateľovi.

13. Súd vykonal dokazovanie listinami doloženými do spisu v konajúcej veci, listinami z pripojenej veci
20P/139/2004 a 23P/145/2011, 5C/5/2006, výsluchom svedkyne, účastníkov konania, vypočul právnych

zástupcov (ďalej len „PZ“) účastníkov konania a zistil:
ÚPSVaR Martin potvrdil dňa 27.9.2019, že navrhovateľ poberá pomoc v hmotnej núdzi za rok 2019 (č.l.
4/rub) v mesiacoch august, september 2019 po 64,70 Eur, spolu 323,50 Eur.

14. Podľa rodných listov odporcov v rade 1/ a 2/ je navrhovateľ ich otcom.

15. Centrum právnej pomoci, kancelária Žilina, rozhodnutím zo dňa 21.10.2019, priznalo navrhovateľovi
nárok na poskytovanie právnej pomoci, určená je advokátka Mgr. Ľubica Dendisová. Podľa
odôvodnenia, navrhovateľ ako žiadateľ preukázal, že je poberateľom dávky a príspevkov k dávke vhmotnej núdzi a preto podmienka materiálnej núdze v zmysle § 4 ods. 1 písm. i/ Zákona č. 327/2005
Z.z. sa považuje za splnenú.

16. Rozsudkom OS MT sp.zn. 5C/5/2006 zo dňa 6.4.2006 bolo manželstvo E. G., rod. T. a H. G. (v
konajúcej veci navrhovateľa) rozvedené. V tom čase mal. H., nar. XX.XX.XXXX (v konajúcej veci ako
odporca v rade 1/) bol zverený do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný prispievať na jeho
výživu2.500,-Skmesačne;úpravastykuotcasmal.dieťaťomsaneurčila.Podľaodôvodneniarozsudku,
navrhovateľkapodalanávrhnarozvodzdôvodu,žeodporca(vkonajúcejvecinavrhovateľ)nemázáujem

o rodinu a rodinný život, financiami na chod domácnosti neprispieval, s výchovou dieťaťa jej nepomáhal,
nemala v ňom žiadnu oporu a istotu, ako rodina trávili minimum času, spoločne strávený čas sprevádzali
hádky a nepochopenie a to až do doby, kým sa neodsťahovala. Navrhovateľ ako odporca v konaní o
rozvod sa k návrhu navrhovateľky písomne nevyjadril, na pojednávaní uviedol, že s návrhom na rozvod
manželstva súhlasí a spolužitie medzi manželmi už do budúcna nie je možné, bližšie sa k príčinám
rozvodu vyjadrovať nechcel. Súhlasil, aby mal. Peter bol zverený matke a že bude prispievať na výživu

sumou 2.500,- Sk.

17. Podľa rozsudku OS MT, sp.zn. 20P/139/2004 zo dňa 21.6.2004, súd rozhodol o povinnosti
navrhovateľa platiť zvýšené výživné na vtedy mal. S. G. (v konajúcej veci ako odporca v rade 2/), vo
výške 1.000,- Sk mesačne.

18. OS MT uznesením, sp.zn. 23P/145/2011 zo dňa 31.10.2011, schválil súdny zmier vo veci H. G. (v
konajúcej veci ako odporca v rade 1/), podľa ktorého sa otec H. G. zaviazal platiť výživné na syna H.
G. 50,- Eur mesačne dňom 21.9.2011.

19. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny dňa 25.2.2020 rozhodlo v konaní o odvolaní
navrhovateľa proti rozhodnutiu ÚPSVaR Martin, odbor sociálnych vecí a rodiny č. NT3/OHN NVASSG/
SOC/2019/4729-5 zo dňa 12.12.2019 tak, že zamietol odvolanie navrhovateľa a napadnuté rozhodnutie
bolo potvrdené - z odôvodnenia predmetného rozhodnutia súd zistil, ÚPSVaR Martin, odbor sociálnych
vecí a rodiny ako prvostupňový orgán odňal navrhovateľovi pomoc v hmotnej núdzi vo výške 64,70 Eur

mesačne od 1.12.2019 z dôvodu, že účastník (navrhovateľ) odmietol vykonávanie menších obecných
služieb pre Mesto Martin v období od 1.12.2019 do 31.12.2019.

20. Navrhovateľ na pojednávaní dňa 4.6.2020 vypovedal, že potvrdenia od zamestnávateľov, u ktorých
sauchádzaloprácu,sinepýtal,lebonevedel,žeichbudepotrebovaťanaúradprácesapreobmedzenie

pre koronu nemohol dostať.

21. PZ odporcov v rade 1/ a 2/ odkázala na písomné vyjadrenia, zdôraznila, že navrhovateľ nemá žiadnu
vyživovaciu povinnosť, je v produktívnom veku a je schopný sa zamestnať. Matka odporcu v rade 2/
našla pre navrhovateľa viacero zamestnaní, na pohovory navrhovateľ neprišiel. Vyživovacia povinnosť

navrhovateľa vo vzťahu k odporcovi v rade 2/ bola najskôr 80,- Eur, potom bola zvýšená na 120,- Eur
mesačne a túto si neplnil načas. Žiadala, aby súd vyhodnotil uplatnený nárok v zmysle § 75 ods. 2
Zákona o rodine, návrh zamietol pre rozpor s dobrými mravmi.

22. Odporcovia v rade 1/ a 2/ vypovedali v intenciách svojich písomných vyjadrení.

23. PZ navrhovateľa uviedla, že výšku výživného proti odporcom v rade 1/ a 2/ necháva na úvahu
súdu, s poukazom na vyživovaciu povinnosť dospelých detí k rodičom v zmysle § 66 Zákona o rodine.
Poukázala na 15 rokov, kedy otec žil v spoločnej domácnosti s odporcom v rade 1/, že v tom čase si
plnil vyživovaciu povinnosť. Za to, že po rozvode sa nestretávali, nesú zodpovednosť obidve strany. Na

výzvu súdu, aký dôvod bol na strane 15-ročného syna, pre ktorý sa spolu nestretávali, PZ navrhovateľa
nevedela takýto dôvod uviesť. Žiadala, aby sa k tomu vyjadril navrhovateľ. Navrhovateľ sa k tejto otázke
nevyjadril, vypovedal o zamestnaní, ktoré mu ponúkla bývalá manželka - pekáreň, kde pracoval asi
mesiac a prepustili ho v trojmesačnej skúšobnej lehote, lebo táto práca ho nebavila, tiež, že nechcel
niečo podpísať, nevedel konkrétne, čo. Ďalej to neriešil, lebo práca ho ani nebavila. Mohol pracovať

na železnici, ale neprešiel zdravotnou prehliadkou. Má problémy s vysokým tlakom, ale lieky na tlak
neberie, lebo je to jeho právo, či ich berie alebo nie. Na svadbu syna neprišiel, lebo mal pocit, že je volaný
len kvôli peniazom. Žiadal o invalidný dôchodok, ktorý mu bol zamietnutý, má ortopedické problémy,
nemôže pracovať v tom, v čom je vyučený - polygrafia. Núkajú mu len pomocné práce a táto práca houbíja. Mohol pracovať v Tur. Tepliciach na vysokozdvižnom vozíku ako vodič, ale zadržali mu vodičský
preukaz za alkohol, čo rieši súdne. Predložil preukazu od ÚPSVaR, podľa ktorého sa zúčastnil sedení
v termínoch 29.10.2019, 26.11.2019, 30.10.2019 a 17.12.2019 a 24.1.2020, vypovedal, že potom bol

úrad zatvorený. Do schránky bol vhadzovať veci, ktoré od neho potrebovali, tieto povinnosti si plnil, lebo
dostal aj dávku v hmotnej núdzi 103,- Eur.

24. Svedkyňa p. A. G. vypovedala, že navrhovateľ je jej bývalý manžel, odporca v rade 2/ je jej syn,
odporca v rade 1/ je syn navrhovateľa z druhého manželstva. Rozviedli sa kvôli nevere, čo vyplýva aj z

rozsudku, keď mal syn rok. Platil výživné 500,- Sk, sama viac nechcela. O syna nemal záujem, tvrdil, že
to nie je jeho syn. Sama sa snažila, aby syn s otcom udržiavali kontakt - opísala aktivity, ktoré vyvíjala
v tomto smere. Poznala jeho druhú manželku, preto zvýšenie výživného nežiadala, až keď mal syn 18
rokov. Často si od nej požičiaval peniaze. Chodieval k nej často na kávu. Volala ho na Vianoce, keď žila
spolu so synom. Teraz jej poslal napr. takú SMS, že bodaj by sa syn zabil na aute, čo mu vytýkala. Aj v
deň pojednávania prišiel ku svedkyni na kávu, kde sa stretol so synom. Chce predať byt, pomáhala mu

v tejto veci. Našla realitnú kanceláriu, odkiaľ jej povedali, že sa s ním nevedeli dohodnúť, neprišiel na
stretnutie viackrát. Našla mu dve zamestnania, v pekárni u p. Hruškovej, na to jej povedal, že ... „nie je
debil aby v takom teple robil...“, odišiel odtiaľ, lebo nepodpísal nejaký papier, pani jej hovorila, že to bol
bežný papier, čo dávajú každému podpisovať. Potom mu navrhla, aby si dal žiadosť do spol. Brantner,
sľúbil jej to, ale neposlal si tam žiadosť. Dva roky neplatil výživné, sľuboval, že keď predá byt z bývalého

manželstva, dlžné výživné vyrovná. Keď sa dozvedela, že byt predal, tak ju vysmial, keď od neho chcela
peniaze. V tejto súvislosti išla na políciu a viedlo sa aj súdne konanie, nepamätala si presne, nakoniec
musel 800,- Eur za dobu, ktorú dlhoval, zaplatiť. Po súde si na chodbe odpľul, mávol rukou a povedal:
„bodaj by zdochol“ na syna, čo bolo aj na svedkyňu veľa. Keď chcel prísť na najbližšie Vianoce, tak
mu povedala, že to by už synovi nemohla urobiť a odvtedy na Vianoce ku ním nechodí, ale na kávu

ku nej príde často. Na otázku PZ odporcov 1/ a 2/ vypovedala, že mu pomáhala vybavovať na úrade
práce príspevky kde ju pani informovala, že dostane 66,- Eur ako hmotnú núdzu, 37,- Eur príspevok v
súvislosti s covid, spolu 103,- Eur. Informovala sa aj o príspevok na bývanie, že ho môže dostať, musí
mať zaplatené smeti a daň z nehnuteľnosti. Dala navrhovateľovi 20,- Eur aby si tieto poplatky zaplatil.
Zobral si ich, avšak ich nezaplatil. Chcela ich za neho zaplatiť prostredníctvom svojej sestry, keď žiadala

číslo účtu, sa neozval. Keď si pýtala vysvetlenie, povedal jej, že je to zbytočné, lebo má dlh 1.000,- Eur
na byt. Dala mu ešte 30,- Eur, aj realitná kancelária, tieto minul, 3x boli pripravené zmluvy, nadával,
že ho chcú okradnúť a pod. Tiež dohodla stretnutie s p. C. v Priekope, ktorý sľúbil, že dostane v jeho
zariadení vlastnú izbu, kde sa neplatí v prípade, ak by vypomáhal brigádovať; ak by nepracoval, tak by
platil, ale nie veľa, čo by zvládal z peňazí, keby predal byť. Na stretnutie s p. C. neprišiel, hoci to 3x sľúbil

a p. C. na neho čakal. Syna nikdy proti otcovi nehuckala, naopak, snažila sa, aby mali dobrý vzťah.

25. Odporca v rade 2/ vypovedal, že navrhovateľ je závislý od alkoholu, poukázal na to, prečo mu
zobrali vodičský preukaz a na svoju skúsenosť, keď ho videl v čase svojej brigády u neho v krčme, že pil
alkohol a následne autom odišiel. Tiež, že navrhovateľ je závislý od automatov, lebo ho videl sám nie raz

vychádzať a vchádzať do herne. Keď navrhovateľ uvedené popieral, odporca v rade 1/ vypovedal, že
odporcom (obom) vysvetľoval systém hry rulety. Tiež, že nevysvetlil, na čo minul 4.000,- Eur za predaj
nehnuteľnosti, ktorú vlastnil s bývalou manželkou.

26.Navrhovateľkotázkestarostlivostiomaloletýchsynovvypovedal,ževčase,keďsnimižilvspoločnej

domácnosti, nestaral sa fyzicky, ale tak, že chodil do práce a zarábal. Na výlety nechodil, keď bol syn
malý, po rozvode to už nebolo aktuálne, neudržiavali kontakty, komunikovali iba v rámci finančných
záležitostí. Počas druhého manželstva so synom z prvého manželstva vychádzal dobre, nemal konflikty,
ani s jeho matkou. K deťom sa správal dobre, nešikanoval syna, umožnil mu brigádovať v jeho krčme.
S bývalou manželkou vychádzal dobre, chodieval za ňou na návštevu, ku ním domov, ale neprišiel

výslovne za malým spôsobom, že daj mi ho, idem sa s ním prejsť, takto to nebolo. Nemyslí si, že by sa s
ním nejako viac kontaktoval kvôli tomu, že u neho brigádoval. Druhému synovi počas manželstva vyčítal,
keď zistil, že na strednej škole prepadá z určitého predmetu. Nakoniec mal z tohto predmetu dvojku,
nevedel si spomenúť, ako zistil, že syn prepadá. Na rodičovské združenie nechodil. Spomenul, že boli
spolu v amfiteátri, keď bolo napr. MDD, raz boli v Chorvátsku na týždeň. K staršiemu synovi vypovedal,

že sa o neho nezaujímal, pozval ho síce na svadbu, ale podľa neho zo zištných dôvodov. Nie je taký
„ten otecko“, nepotrebuje sa stýkať so svojimi deťmi, ale keď sa dozvedel, že mladší syn je úspešný
a sa mu darí, tak bol na neho hrdý. Do podania návrhu si od synov nepýtal žiadnu pomoc. Synovia
si nad rámec výživného od navrhovateľa peniaze nikdy nepýtali. Nevie sa zamestnať pre zdravotnéproblémy (problém s tlakom). Na otázku PZ odporcov v rade 1/ a 2/, kde minul majetok, ktorý nadobudol
za trvania manželstva, vypovedal, že mal jednu krčmu v prenájme, v ktorej mu vypovedali nájom a druhú
predal, rozdelil sa s druhou ženou, po 4.500,- Eur. Predal s bývalou manželkou byt, polovica zostala

navrhovateľovi, cca 400.000,- Sk, to bolo v r. 2010. Presťahoval sa k matke, peniaze minul, nevie, čo
s nimi spravil, nekúpil si nič. Na otázku PZ odporcov v rade 1/ a 2/ na čo minul 4.500,- Eur, keď stále
mal nedoplatok za byt 1.500,- Eur, na ktorý má platiť mesačne po 100,- Eur aj s elektrikou, vypovedal,
že je to jeho vec, ako míňa peniaze.

27. Odporca v rade 2/, k argumentácií otca, že ho pozval na svadbu len z fin. dôvodov, vypovedal, že
toto ani moc nečakal, keďže po pozná. Na výčitku otca, že mu neprišiel predstaviť nevestu, vypovedal,
že chodí za matkou iba 1x za rok na Vianoce a mama chodí za ním do Prahy. Okolo roku 2010 otec
povyhrával súdne spory, mal v tom čase peniaze a nevysvetlil, na čo ich minul, čo svedčí o jeho
gamblerstve. Aj jemu, keď pracoval u neho, vysvetľoval, ako to funguje. Navrhovateľ k tomu uviedol, že
synovi to nehovoril, lebo on ruletu nehrá. Na otázku súdu, či navrhovateľ hrá, vypovedal, že chodil tam

tráviť čas, lebo bol sám a čo mal robiť. Priznal, že so zamestnávateľom vyhral spor o sumu 60.000, - Kč, z
toho si manželka zobrala 30.000,- Kč. Keď sa ho odporca v rade 2/ opýtal, čo je v živote navrhovateľa na
prvom, druhom a treťom mieste, vypovedal: „Každý si cení zdravie, tak neviem, čo mám teraz povedať.
Neviem, nerozumiem tejto otázke. Zdravie, peniaze a ďalej neviem.“

28. Odporca v rade 2/ na výzvu PZ navrhovateľa, či sám inicioval niekedy stretnutie s otcom vypovedal,
že počas svojho detstva nemohol ovplyvniť tento vzťah, matka otca volala na Vianoce, počúval ich
rozhovory, otec nejavil záujem o neho. Rozhovorom o jeho témach, peniaze a pod., nerozumel. Keď
dospieval, v škole pochopil, že vzťahy s otcom u spolužiakov fungujú inak, avšak nezanevrel, pochopil,
že sú aj takí otcovia, ako má on. Keď mal 17 rokov a bol na brigáde u otca, pochopil zo správania otca,

že ich vzťah nebude napredovať, lebo mu hovoril o tom hraní, videl ho, ako si vypil a išiel šoférovať,
rozoberal pred ním témy, na základe ktorých ustálil, že ich vzťah nemá perspektívu a preto už stretnutie
neinicioval. Následne mali kontakt v súvislosti so súdom, o ktorom vypovedala aj matka a po tomto úplne
zanevrel na ich vzťah.

29. Navrhovateľ vypovedal, že skutočnosť, keď syn u neho robil šesť týždňov, u neho nezanechala
žiadnu stopu, na to si nepamätá. Keď sa spýtal svojho kamaráta, ktorého si váži, či tam naozaj jeho syn
robil, povedal mu, že tam naozaj pre neho robil. Odporca v rade 2/ uviedol: „Bola to polovica tej doby,
ktorú sme spolu strávili a on si ju ani nepamätá.“

30. Podľa § 66 Zákona o rodine, deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim
rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.

31. Podľa § 67 ods. 1 Zákona o rodine, každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom
rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam,

možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí.

32. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

33. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

34. Súd návrh navrhovateľa zamietol podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, ktorého aplikáciu navrhovali
prostredníctvom PZ aj odporcovia v rade 1/ a 2/. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia, na
prípady rozporu s dobrými mravmi súd prihliada aj z úradnej povinnosti a ich danosť zisťuje podľa
konkrétnych okolností prípadu. Ak sú naplnené zákonné predpoklady v zmysle uvedeného zákonného

ustanovenia, súd potom aj bez ohľadu na naplnenie zákonných kritérií pre určenie vyživovacej
povinnosti, v konajúcej veci v zmysle ust. § 66 Zákona o rodine - vyživovacia povinnosť detí k rodičom,
nemôže súd priznať výživné v prípade zisteného rozporu s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými mravmi
ako dôvod nepriznania výživného by mal byť spätý s konaním osoby, ktorá sa priznania výživnéhodomáha, a nie s konaním iných osôb, teda tých, voči ktorým smeruje nárok na plnenie vyživovacej
povinnosti.Vzmyslestriktnéhoznenianormy,§75ods.2Zákonaorodine,súdvprípadezisteniarozporu
s dobrými mravmi nemá inú možnosť (napr. priznanie nižšieho výživného ako navrhovateľ navrhol), než

výživné nepriznať.

33. Súd v súvislosti s aplikáciou ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine vychádzal zo správania sa a konania
navrhovateľa. Súd dospel k záveru, že správanie sa navrhovateľa, ako vyplynulo z vyjadrení a výpovedí
odporcov v rade 1/ a 2/, hlavne trvalý nezáujem o synov (viď napr. ods. 12, 28), preukázané aj výpoveďou

svedkyne (ods. 24), ale aj výpoveďou otca (ods. 29), ovplyvnilo charakter vzťahov, ktoré sú predmetom
úpravy rodinného práva, teda aj vzťahov, ktoré vyplývajú z právnej úpravy § 66 a nasl. Zákona o
rodine. Súd ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine aplikoval s ohľadom na okolnosti daného prípadu, posúdil
individuálne, jedinečné a skutkové okolnosti tejto prejednávanej veci a dospel k záveru, že vzhľadom
na charakter vzťahu medzi účastníkmi konania, ako o ňom vypovedali účastníci a bol dotvrdený aj
výpoveďou svedkyne, nemožno vyhodnotiť tento vzťah medzi navrhovateľom a odporcami v rade 1/ a

2/ takého charakteru, aby ho bolo dôvodné posúdiť v intenciách nároku navrhovateľa voči odporcom
v rade 1/ a 2/ v zmysle § 66 Zákona o rodine. Práve naopak, ide o taký charakter vzťahu medzi
účastníkmikonania,ktorýzakladádôvodnosťaplikácie§75ods.2Zákonaorodine,a toprávezdôvodov
na strane navrhovateľa, čo okrem výpovedí účastníkov na pojednávaní dňa 4. 6. 2020 preukazuje aj
právoplatné rozhodnutie OS MT, č.k. 5C/5/06-34 zo dňa 6.aríla 2006, právoplatného dňa 24.4.2006.

Toto rozhodnutie preukazuje, že matka odporcu v rade 1/ podala návrh na rozvod proti navrhovateľovi
práve z dôvodov, že navrhovateľ nemal záujem o rodinu a rodinný život, s financiami na chod domácnosti
neprispieval, s výchovou dieťaťa jej nepomáhal a nemala v ňom žiadnu oporu a istotu; navrhovateľ
s návrhom na rozvod manželstva súhlasil a k uvedeným príčinám rozvodu sa nechcel vyjadriť. Súd z
tohto právoplatného rozhodnutia OS MT, aj pokiaľ išlo o dôvody, pre ktoré bolo manželstvo rozvedené,

vychádzal. Toto rozhodnutie spolu s výpoveďami odporcov rade 1/ a 2/ preukazuje ich tvrdenie, že
navrhovateľ o synov nejavil nikdy záujem. Výpoveď navrhovateľa na pojednávaní dňa 4.6.2020 tieto
tvrdenia odporcov nevyvrátila. Pritom nemožno spravodlivo od mal. dieťaťa očakávať, aby samo vyvíjalo
iniciatívu na styk so svojim otcom. V čase, keď odporcovia v rade 1/ a 2/ boli dospelí, navrhovateľ svojim
správaním neprispel k tomu, aby rozvíjal svoj vzťah s dospelými synmi. Napriek tomu, že odporca v rade

2/ pozval otca na svadbu, tento na svadbu neprišiel, hoci mu odporca v rade 2/ chcel kúpiť cestovný
lístok. Pokiaľ navrhovateľ uviedol, že syn ho pozval na svadbu iba zo zištných dôvodov, toto nepreukázal
a odporca 2/ sám uviedol, že dar ani neočakával. Navrhovateľ sám neuviedol ani jednu situáciu, kedy
by on sám iniciatívne vyhľadával spoločnosť odporcov v rade 1/ a 2/, a to ani v čase, keď boli maloletí,
alebo neskôr, v čase ich plnoletosti. Navrhovateľ o kontakt so svojimi deťmi nemal záujem.

34. Pre aplikáciu § 75 ods. 2 Zákona o rodine boli pre súd rozhodné aj ďalšie správanie
sa navrhovateľa, ktoré bolo dôvodné vyhodnotiť v zmysle vyjadrenia odporcu v rade 2/, a to, že
navrhovateľ bez ospravedlniteľného dôvodu nevykonáva žiadnu zárobkovú činnosť. Navrhovateľa
prepustili v trojmesačnej skúšobnej lehote zo zamestnania (pekáreň Bystrička), lebo niečo nepodpísal,

pričom navrhovateľ konkrétne ani neuviedol, čo nepodpísal. Navrhovateľ však uvedenú prácu ani sám
nechcel vykonávať, lebo vypovedal, že táto práca ho nebavila. Nevyužil inú možnosť sa zamestnať
- nepodal si žiadosť v spol. Bratner, ako o tom vypovedala svedkyňa. Právoplatným rozhodnutím
ÚPSVaR Martin, odbor sociálnych vecí a rodiny bolo preukázané, že odmietol vykonávanie menších
obecných služieb pre Mesto Martin v období od 1.12.2019 do 31.12.2019, z ktorého dôvodu mu bola

odňatá pomoc v hmotnej núdzi. Uvedené preukázané skutočnosti bolo dôvodné vyhodnotiť, že bez
ospravedlniteľného dôvodu nevykonáva žiadnu zárobkovú činnosť, aj napriek objektívnym možnostiam
a jeho schopnostiam. Potom situáciu, že nemá dostatok fin. prostriedkov na živobytie, rieši požadovaním
výživného od svojich synov, čo je, podľa názoru súdu, konanie v rozpore s dobrými mravmi a preto súd
návrh navrhovateľa voči odporcom v rade 1/ a 2/ zamietol.

35. Za rozpor s dobrými mravmi súd vyhodnotil aj skutočnosť, že navrhovateľ neuviedol konkrétne
výdavky, na ktoré mal minúť sumu 4.500,- Eur, ktorú získal vo februári 2019. Len tvrdenie, že musel
vrátiť fin. prostriedky, ktoré si požičal, je bez relevancie na skutočnosť, že práve v čase, keď získal sumu
4.500,- Eur, neuhradil základné životné potreby - náklady na bývanie. Nevysvetlil ani, ako minul polovicu

zo sumy 400.000,- Sk v roku 2010. Hoci sa presťahoval k svojej matke, polovicu z uvedenej sumy
minul, vypovedal, že si nič nekúpil a nevie, čo s týmito peniazmi spravil so záverom, že je jeho vec, ako
míňa svoje peniaze. Uvedené skutočnosti preto dotvrdzujú tvrdenie žalovaných o tom, že navrhovateľ
míňa fin. prostriedky s cudzími ženami, na gamblerstvo, alkohol. Odporca v rade 1/ sám videl otcavchádzať a vychádzať do herní, odporca v rade 2/ v písomných vyjadreniach aj na pojednávaní tvrdil
gamblerstvo, alkohol a cudzie ženy, s ktorými navrhovateľ nadväzoval nezáväzné vzťahy. Navrhovateľ
toto výslovne ani nepoprel a sám vypovedal, že v herni trávil čas. Aj toto sú skutočnosti relevantné na to,

aby narušili osobné vzťahy. Narušenie osobných vzťahov z relevantných dôvodov zákon sankcionuje
tým, že nepovažuje za spravodlivé, aby osoba, ktorá sa opísaného konania dopustila, požadovala
plnenie založené práve na osobnom vzťahu.

34. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok

na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia, ktoré sa týkajú konania vo
veciach výživného plnoletých osôb, § 154 a nasl., neustanovuje vo veci náhrady trov konania inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde,
ktorý ho vydal.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.