Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 17, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/237/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208223236
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Šiffalovičová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1208223236.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovičovej a členiek

senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: Pancardia, s.r.o.,
Antolská 4, 851 07 Bratislava, IČO: 36 202 231, zastúpený: Advokát Pirč, s.r.o., kpt. Nálepku 17, 040 01
Košice, IČO: 36 855 910, proti žalovanému: Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s., Drieňová 24,
820 09 Bratislava, IČO: 35 914 921, zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., Dvořákovo
nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, o zaplatenie istiny 50.717,09 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 24Cb/286/2008-754 zo dňa
25.06.2019 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 24Cb/286/2008-759 zo

dňa 03.09.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave dopĺňací rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 24Cb/286/2008-759 zo
dňa 03.09.2019 z r u š u j e .

II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 24Cb/286/2008-754 zo dňa
25.06.2019 p o t v r d z u j e .

III. Žalovaný má proti žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o
výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom č.k. 24Cb/286/2008-759 zo dňa 03.09.2019 žalobu
zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 12.11.2008 sa žalobca pôvodne
Košická stavebná spoločnosť a.s. Košice, IČO: 31 644 422 domáhal, aby súd určil povinnosť žalovaného
zaplatiť žalobcovi istinu 1.527.903,13 Sk (50.717,09 Eur) s príslušenstvom, t.j. úrokom z omeškania v
sadzbe 13 % ročne od 01.08.2006 do zaplatenia, z titulu zmluvy o dielo. Žalobu odôvodnil tým, že na
základe užšej súťaže, podmienky ktoré boli zverejnené vo Vestníku verejného obstarávania č. 124/2005,
bol spomedzi iných subjektov oslovený žalobca, s ktorým bola dňa 25.08.2005 uzatvorená Zmluva o
dielo č. XXX/XXXX-U. Š., predmetom ktorej bola realizácia prác a dodávok materiálov pri zhotovení „G.

J. - U. B. P. - I.“. Žalobca mal za to, že počas vykonávania diela došlo k zrealizovaniu naviac prác v
zmysle čl. III. bod 3.9. Zmluvy o dielo, ktoré bolo oznámené v stavebnom denníku na č. listu 828064,
828073, 828074 a ktorá potreba vyplynula až v priebehu realizácie prác. Na základe rokovaní medzi
stranamisporu,žalovanýuznalnárokyžalobcupodpoložkami1.PS03Rozvod,2.SO001,2.aStavebnépráce, 2.b Zateplenie a oprava strechy, 2.c Elektroinštalácie, 2.d Odpočet prípojok - elektroinštalácia a
tieto nároky aj žalobcovi zaplatil formou jednostranného započítania. Žalovaný však neuznal položku 2.e
HSV (hlavná stavebná výroba) rozdiely oproti zadaniu vo výške 1.283.952 Sk (42.619,40 Eur) bez DPH.

Položka 2.e zahŕňa naviac práce spočívajúce v zosilnení betónovej podlahy v mieste obslužnej lávky
a zdvihákov v objekte haly lakovne (dva betónové pásy po 4,5 m2, spolu 9 m2), náklady umiestnenia
stavby a ostatné náklady, vykonávanie ktorých bolo žalovanému oznámené zápisom v stavebnom
denníku dňa 16.05.2006 na liste č. 828064, pričom za zhotoviteľa zápis v stavebnom denníku vykonal T.
W.. Naviac práce boli realizované v mesiacoch máj až jún 2006, avšak ich súpis je situovaný do mesiaca

október 2007, a to z dôvodu, že o naviac práce sa požaduje až na konci stavby, teda následne až po
kolaudácii stavby. Žalobca predložil súdu súpis vykonaných prác a dodávok za obdobie október 2007
a krycí list splátky za obdobie október 2007, ktoré však nie sú potvrdené žiadnou zo zmluvných strán,
t.j. ani objednávateľom a ani zhotoviteľom. Suma predstavujúca predmet daného sporu v zmysle žaloby
nebola zhotoviteľom objednávateľovi nikdy fakturovaná.

3. Písomným podaním zo dňa 20.08.2009, doručeným súdu dňa 25.08.2009, obchodná spoločnosť
Pancardia, s.r.o. Košice, IČO: 36 202 231 navrhla, aby súd pripustil jej vstup do konania na miesto
dovtedajšieho žalobcu, a to s poukazom na zmluvu o pôžičke a o zabezpečovacom prevode práva
zo dňa 07.04.2009 a zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 20.08.2009. Súd pripustil navrhovanú
zámenu účastníkov na strane žalobcu uznesením zo dňa 30.12.2009 pod č.k. 24Cb/286/2008-83, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 02.02.2010.

4. Žalovaný nárok uplatnený žalobou neuznal. Namietal opodstatnenosť uplatňovaných nárokov,
nakoľko práce pod položkou 2.e sú totožné s prácami pod položkou 2.a. Práce uvedené v špecifikácii
žalobcu zo dňa 24.07.2007 pod položkou 2.a žalovaný uznal vo výške 125.086 Sk, z toho na úpravy

povrchov, podlahy a výplne pripadla suma 46.836 Sk, t.j. taká, aká je uvedená v krycom liste splátky
žalobcu zo dňa 24.07.2007. Mal za to, že práce spočívajúce v zosilnení betónovej podlahy v objekte haly
Lakovne nemuseli byť vykonané. Žalovaný ako objednávateľ tieto práce neobjednal ani písomne, ani
ústne a potreba ich vykonania vzhľadom na zápis v stavebnom denníku zo dňa 22.03.2006 nemohla byť
uvedená ani v realizačnom projekte stavby. Práce uvedené v položke č. 2.e, ktoré zhotoviteľ špecifikoval

ako HSV rozdiely oproti zadaniu, žalovaný neuznal z dôvodu, že si tieto naviac práce u zhotoviteľa
neobjednal.

5. Podaním zo dňa 13.05.2013, doručeným súdu dňa 12.05.2013 elektronicky bez zaručeného
elektronického podpisu a následne poštou dňa 16.05.2013, žalobca zobral žalobu čiastočne späť v časti

o zaplatenie istiny 45.675,78 Eur s príslušenstvom s tým, že v ďalšom konaní žalobca uplatňoval nárok
nazaplateniesumy5.041,31Eursúrokomzomeškaniavovýške14%ročneod01.08.2006,t.j.zobsahu
predmetného písomného podania vyplýva, že okrem čiastočného späťvzatia žaloby žalobca súčasne
rozšíril žalobu v časti týkajúcej sa uplatňovanej výšky úroku z omeškania. K čiastočnému späťvzatiu
žaloby došlo zo strany žalobcu po začatí pojednávania vo veci samej, pričom žalovaný prejavil súhlas

s týmto čiastočným späťvzatím žaloby písomným podaním zo dňa 13.06.2013, doručeným súdu dňa
18.06.2013.

6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 28.01.2014 uviedol, že v súvislosti s
písomným podaním zo dňa 13.05.2013, ktorým žalobca rozširoval žalobu v časti uplatňovanej výšky

úroku z omeškania, navrhuje ďalšiu zmenu žaloby, a to tým spôsobom, že žalobca uplatňuje voči
žalovanému nárok na zaplatenie sumy 5.041,31 Eur so 14,75 %-ným ročným úrokom z omeškania od
01.01.2007 do zaplatenia.

7. Súd pripustil žalobcom navrhovanú zmenu žaloby v časti uplatňovaného úroku z omeškania

uznesením vyhláseným na pojednávaní konanom dňa 28.01.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť
vyhlásením.

8. Okresný súd Bratislava II rozsudkom č.k. 24Cb/286/2008-402 zo dňa 28.01.2014 žalobu v časti o
zaplatenie 5.041,31 Eur s príslušenstvom zamietol a vo zvyšku konanie zastavil. Na odvolanie žalobcu

proti výroku o zamietnutí žaloby Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 8Cob/124/2014-434 zo dňa
17.08.2017, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že úlohou súdu
prvej inštancie bude opätovne posúdiť vznik nároku žalobcu na zaplatenie odmeny za vykonané práce s
ohľadom na tvrdenia sporových strán, jednoznačne ustáliť, na základe akého právneho titulu bolo dielovykonané, či došlo k vykonaniu predmetných naviac prác na základe zmluvy o dielo zo dňa 25.08.2005,
prípadne došlo platnému uzavretiu novej zmluvy o dielo, v akom rozsahu a v nadväznosti na to posúdiť
aktívnu legitimáciu žalobcu, či došlo platnému postúpeniu pohľadávok v zmysle príp. zmluvných a

zákonných podmienok, ako aj právne posúdiť postúpenie podľa obsahu zmlúv zo dňa 07.04.2009 a
20.08.2009 v súlade s § 553 ods. 1, 3, § 553a ods. 1, 2 a § 554 OZ.

9. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 1 ods. 1, 2, § 272 ods. 1, 2, § 536 ods. 1,
2, 3, § 537 ods. 1, 2, 3, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1, § 549 ods. 1, 2, § 554 ods. 1 veta prvá, § 554 ods.

6 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), § 524 ods. 1, 2 § 525 ods. 2, § 554
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 145 ods. 2, § 146 ods. 1, § 147 ods. 1, §
255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

10. V konaní súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie dôkazmi uvedenými v odôvodnení
rozhodnutiaapovyhodnotenívýsledkovvykonanéhodokazovaniadospelkzáveru,žemedzižalovaným

ako objednávateľom a obchodnou spoločnosťou Zvolenská železničná a.s., Lesnícka 10 Zvolen, IČO:
31 644 422 (od 15.7.2008 pod obchodným menom Košická stavebná spoločnosť a.s.) ako zhotoviteľom
bola dňa 25.08.2005 uzavretá v písomnej forme platná Zmluva o dielo č. XXX/XXXX-U.-Š. (ďalej len
ZoD“), obchodnoprávny vzťah, skutočnosť ktorá medzi stranami sporná nebola. Sporným ostal nárok
žalobcu na zaplatenie prác vykonaných žalobcom nad rámec zmluvy o dielo, ktoré žalobca považuje

za naviac práce (položka 2.e), avšak žalovaný považuje tieto práce za práce spadajúce do položky 2.a,
ktoré žalobcovi uhradil formou jednostranného započítania. Predmetom konania tak bola odmena za
tvrdené naviac práce, ktoré sa týkali zosilnenej podlahy v mieste obslužnej lávky a zdvihákov. Žalobca sa
pôvodne domáhal zaplatenia odmeny za naviac práce vo výške 50.717,09 Eur s príslušenstvom, avšak
písomným podaním zo dňa 13.5.2013, doručeným súdu dňa 12.5.2013 elektronicky bez zaručeného

elektronického podpisu a následne poštou dňa 16.5.2013, zobral žalobu čiastočne späť v časti o
zaplatenie istiny 45.675,78 Eur s príslušenstvom. Nakoľko ku čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo zo
stranyžalobcupozačatípojednávaniavovecisamej,pričomžalovanýprejavilsúhlasstýmtočiastočným
späťvzatímžalobypísomnýmpodanímzodňa13.6.2013,doručenýmsúdudňa18.6.2013,súdkonaniev
tejto časti žaloby zastavil. Predmetom konania tak ostal nárok žalobcu za práce, ktoré realizoval žalobca

pre žalovaného ako naviac práce vo výške 5.041,31 Eur s príslušenstvom.

11. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou, či zmena ceny diela v súvislosti s vykonaním naviac prác
bola zachytená v ZoD, prípadne v dodatku k ZoD, ktorý si vyžadovala zmluva o dielo v článku III.,
bod 3.4 a dospel k záveru, že k uzatvoreniu dodatku k zmluve, ktorý by určoval cenu diela, resp. jej

zmenu v nadväznosti na naviac práce, nedošlo. Cena diela bola v zmysle článku V., bod 5.3 zmluvy
stanovená ako pevná a záväzná. Cena diela tak bola v ZoD dohodnutá ako maximálna cena bez
právneho nároku zhotoviteľa jednostranne ovplyvniť jej výšku. Jej výška sa mohla meniť jedine dohodou
medzi zhotoviteľom a žalovaným, ktorá musela mať písomnú formu, a nie jednostranným postupom
zhotoviteľa v nadväznosti na článok V., bod 5.8 ZoD. Súd konštatoval, že žalobca v priebehu konania

nepreukázal jednoznačným spôsobom, že predmetné tvrdené naviac práce boli vykonané zhotoviteľom
po predchádzajúcom súhlase žalovaného ako objednávateľa, pričom je nesporné, že v tomto smere
nebol medzi zmluvnými stranami uzavretý žiadny písomný dodatok k predmetnej zmluve o dielo. Podľa
súdu v danej veci nedošlo ani k uzatvoreniu novej (či už písomnej alebo ústnej) zmluvy o dielo, ktorá
by sa týkala naviac prác, nakoľko súd nemal za preukázané, že prejavy vôle smerovali k uzatvoreniu

zmluvy o dielo týkajúcej sa tvrdených naviac prác. Mal za to, že k dohode o cene za dielo alebo o
spôsobe určenia ceny diela, ktorá patrí medzi podstatné náležitosti zmluvy o dielo, nedošlo, preto k
platnému uzatvoreniu novej zmluvy o dielo, ktorá by zakladala nárok žalobcu na zaplatenie tvrdených
naviac prác, nedošlo. Ďalej uviedol, že aj napriek tomu, že zhotoviteľovi za vykonanie stavebných prác
ako naviac prác nevznikol nárok na ich úhradu zo zmluvy o dielo, tento nárok nie je možné považovať ani

za bezdôvodné obohatenie žalovaného, nakoľko vykonanie naviac prác zo strany zhotoviteľa diela bez
toho, aby sa objednávateľ a zhotoviteľ dohodli na zmene zmluvy o dielo, nenapĺňa žiadnu zo skutkových
podstát bezdôvodného obohatenia, keďže nárok za úhradu nákladov za tieto práce bol konzumovaný
v rámci zodpovednosti zhotoviteľa za vykonanie diela za dohodnutú cenu v nadväznosti na článok V.,
bod 5.8 ZoD. Na druhej strane, aj keby súd prijal opačný záver (s čím zásadne nie je možné na základe

vyššie uvedeného zisteného skutkového stavu súhlasiť), nárok žalobcu nebolo možné priznať ako nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalobca nepreukázal nepochybným spôsobom výšku
peňažnej náhrady hodnoty vykonaných prác, ktorá by predstavovala bezdôvodné obohatenie. Uvedenú
skutočnosť nemôže odstrániť ani odborné stanovisko znalca N.. Y. Č., ktorého objednávku zadal sámžalobca, nakoľko znalec ocenil iné stavebné práce (položka 2.a) ako práce uplatňované v tomto spore
(položka 2.e), z dôvodu ktorého záver znalca nemohol byť podkladom pre určenie výšky peňažnej
náhrady tvrdenej žalobcom. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal nárok na náhradu

trov konania v plnom rozsahu.

12. Dopĺňacím rozsudkom č.k. 24Cb/286/2008-759 zo dňa 03.09.2019 súd prvej inštancie rozsudok
Okresného súdu Bratislava II č.k. 24Cb/286/2008-754 zo dňa 25.06.2019 doplnil o výrok, ktorým konanie
v časti o zaplatenie sumy 45.675,78 Eur s príslušenstvom zastavil. V odôvodnení tohto dopĺňacieho

rozsudku uviedol, že v rozsudku č.k. 24Cb/286/2008-754 súd nerozhodol o časti predmetu konania
týkajúceho sa späťvzatia časti žaloby vo výške 45.675,78 Eur s príslušenstvom, hoci odôvodnenie
zastavenia konania v uvedenej časti súd uviedol v bode 60. rozsudku č.k. 24Cb/286/2008-754.

13. Proti rozsudku č.k. 24Cb/286/2008-754 zo dňa 25.06.2019 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k.
24Cb/286/2008-759 zo dňa 03.09.2019 podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Svoje

podanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

14. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie reagoval iba na prvé tri vymedzené povinnosti v zmysle
zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, a teda že k uzatvoreniu dodatku k ZoD zo dňa 25.8.2005
nedošlo, v danej veci nedošlo ani k uzatvoreniu novej (či už písomnej alebo ústnej) zmluvy o dielo a že
nárok žalobcu nie je možné považovať ani za bezdôvodné obohatenie žalovaného. Pokiaľ ide o štvrtú,
piatu a šiestu odvolacím súdom uloženú povinnosť, a teda posúdiť aktívnu legitimáciu žalobcu, či došlo k

platnémupostúpeniupohľadávokaajprávneposúdiťpostúpeniepodľaobsahuzmlúvzodňa07.04.2009
a 20.08.2009, žalobca sa domnieval, že iba extenzívnym výkladom odôvodnenia rozsudku možno jeho
text vykladať tak, že žalobca má aktívnu legitimáciu v konaní, a teda že došlo k platnému postúpeniu
pohľadávky. Žalobca namietal, že na viaceré relevantné prednesy a návrhy nedostal v konaní žiadnu
odpoveď, čím napadnutý rozsudok stráca na svojej presvedčivosti a nie je v súlade s § 220 ods. 2 CSP,

ani s bodmi 31., 32., 33. uznesenia odvolacieho súdu zo dňa 17.08.2017. Podľa jeho názoru súd prvej
inštancie neobjasnil dôvody svojich právnych záverov a nevysvetlil, prečo nevenoval žiadnu pozornosť
procesným podmienkam konania. Ak žalobca v odvolacom konaní i vo svojich následných procesných
úkonoch pred súdom prvej inštancie uvádzal, že svoje právo si uplatňuje z novej zmluvy o dielo, súd
neodôvodnil, prečo sa odklonil od tej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu ČR, ako na ňu poukázal

aj odvolací súd v bode 16. zrušujúceho uznesenia zo dňa 17.08.2017. Zároveň mal za to, že napadnutý
rozsudok nedáva žiadne odpovede na tvrdenia a návrhy žalobcu, ktoré sa týkali predmetu konania
tak, ako ich uvádzal vo svojich písomných podaniach zo dňa 27.02.2018, 05.03.2018 a 23.04.2018.
Žalobca poukázal na to, že predložil relevantné písomné dôkazy, ktoré sa týkajú diela v časti obslužnej
lávky, vrátane realizačného projektu, výkazu výmer a statického výpočtu, ktoré dodatočne vypracovala

projekčná organizácia v roku 2006, čo potvrdila svojim listom zo dňa 22.11.2011, čo potvrdil vo svojej
výpovedi aj svedok N.. H.. W. a čo je dostatočne zrejmé aj z preberacieho protokolu (Zápis o odovzdaní a
prevzatí) zo dňa 25.10.2007. Namietal, že súd prvej inštancie nereagoval na doloženú fotodokumentáciu
a CD nosič z miesta výkonu prác v mieste vybudovania obslužnej lávky. Tvrdil, že ak užšia súťaž a
uzatvorenie ZoD sú časovo vymedzené do roku 2005 a realizačný projekt lakovne, resp. obslužnej lávky

jezobdobiafebruár2006,jeevidentné,žedošlokzmenámdohodnutéhopredmetuzmluvy,akoajzmeny
technológie zdvihákov. Ak žalovaný namietal, že zhotoviteľ diela vopred poznal súťažné podmienky a
mal možnosť si obhliadnuť stavebné miesto, žalobca podotkol, že zhotoviteľ stavby nebol znalý práva
a nemal možnosť meniť súťažné alebo zmluvné podmienky, ktoré spolu so zmluvou o dielo pripravil
objednávateľ,ktorémalamádostatočnéprávnezázemie,pričomobhliadkamiestanespočívalavodkrytí

kanálov pod budúcou obslužnou lávkou lakovne. Poukázal na položky, ktoré nikdy neboli uhrádzané
zhotoviteľom. Namietal, že súd prvej inštancie sa nevyporiadal s argumentáciou žalobcu a nevyporiadal
sa ani s cenou diela podľa rozpočtu, ktorý tvoril prílohu projektovej dokumentácie realizačného projektu
za februára 2006.

15. Ďalej namietal, že súd akceptoval tvrdenia žalovaného, že práce naviac v mieste obslužnej lávky
vopred neodsúhlasil, neprevzal a zosilnenie obslužnej lávky nebolo potrebné, hoci uvedené tvrdenia boli
vyvrátené listinnými dôkazmi a svedeckými výpoveďami (N.. H.. W., Y.. I., N.. Y.. W. i T.. W.), súd sa
však s rozpormi v tvrdeniach žalovaného nevysporiadal a neodstránil ich. Konštatoval, že objednávateľprevzal v roku 2007 celé dodané dielo, vrátane tých zmien a prác naviac, ktoré boli podľa žaloby
označené pod položkami 2a, 2b, 2c, 2d, 2e, pričom prvé štyri položky mal žalovaný údajne uhradiť
jednostranným zápočtom, ktorý v konaní nepreukázal čo do výpočtového základu a výšky. Namietal, že

k žiadnemu platnému jednostrannému zápočtu zo strany žalovaného nedošlo, nakoľko bol vykonaný
neurčito, nezrozumiteľne a bez podpisu oprávnenej osoby na údajnej faktúre. Preto ak žalobca žaluje
sumu 5.041,31 Eur, a žalovaný si neplatne mal jednostranne započítať sumu 481.300 Sk (15.976
Eur), tvrdiac súčasne, že položka 2e je totožná s položkou 2a, ktorá nie je spornou, žalobcovi nebolo
zrozumiteľné, ak mu súd nepriznal žiadnu časť ním uplatnenej pohľadávky. Okrem toho uviedol, že

medzi objednávateľom a zhotoviteľom sa v priebehu realizácie diela kreovala obchodná zvyklosť, že
viaceré práce naviac boli vykonané bez akéhokoľvek písomného dodatku k zmluve. Súd prvej inštancie
však nehodnotil, v čom sa právne odlišovali práce naviac pod položkou 2e od ostatných položiek, teda či
iba pri položke 2e nedošlo k podpísaniu písomného dodatku k ZoD alebo pri ostatných prácach naviac
áno. V skutočnosti forma všetkých prác naviac bola realizovaná totožne, teda bez písomných dodatkov
k ZoD. Rovnako podľa neho ani žalovaný neobjasnil, ako právne vyhodnotil práce naviac pod položkami

2a, 2b, 2c a 2d. Súd pritom nehodnotil údajnú platbu žalovaného formou jednostranného zápočtu nielen
z pohľadu jej platnosti, ale ani či touto platbou vo výške 481.300 Sk nedošlo aj k uznaniu celého dlhu.
Uviedol, že položka 2e bola vydokladovaná statickým výpočtom, realizačným projektom a výkazom
výmer, ktoré vypracovala tretia osoba - HPK engineering, a.s., ktorá na stavbe vykonávala aj autorský
dozor.

16. Podľa názoru žalobcu súd nehodnotil výpovede svedkov v ich vzájomných súvislostiach. Totiž iba
jediný svedok - N.. T.. W., technický dozor stavby za objednávateľa, poprel potrebu posilnenia lávky
v lakovni a zaprel svoju dennú prítomnosť na stavbe. Ďalší svedkovia (N.B.. W. za objednávateľa, N..
W. za projekčnú organizáciu, Y.. I. i T.. W. za zhotoviteľa) potvrdili potrebu prác naviac pod položkou

2e. Súd nehodnotil ani právny význam listiny o prevzatí celej stavby lakovne v r. 2007, vrátane položky
2e a nevenoval pozornosť rozpočtu, ktorý vyhotovila projekčná kancelária a ktorý bol predložený na
pojednávaní dňa 25.06.2019, spolu s krycím listom rozpočtu vyhotovený zhotoviteľom diela. Namietal,
že ak sa súd stotožnil s argumentáciou žalovaného a konštatoval, že k ZoD nebol podpísaný žiadny
písomný dodatok a k uzatvoreniu novej zmluvy o dielo nedošlo, potom nie je zrejmé, prečo žalobcovi

nebola priznaná pohľadávka ani vo výške pôvodného rozpočtu. Niet podľa neho pochýb, že miesto
obslužnej lávky bolo funkčné a bolo objednávateľom prevzaté. Tvrdil, že právne dôvody, ako ich uvádza
súd v bode 61. rozsudku, nie sú dané. Vôľa zrealizovať predmet diela podľa nového (realizačného)
projektu z obdobia 02/2006 vyplynula pre obe zmluvné strany z technologickej zmeny. Cena diela bola
v danom prípade vytváraná rozpočtom pri všetkých prácach naviac, ten tvoril aj prílohu realizačného

projektu, pričom ceny jednotlivých položiek boli stanovené plne v súlade s ich pôvodnou výškou z roku
2005. Nedošlo tak k žiadnej zmene cien stavebných prác a materiálu oproti obdobiu, v ktorom došlo k
uzavretiu ZoD v r. 2005. Cena diela nebola navýšená, došlo však k zmene rozsahu diela (prác), čo sa
reálne premietlo do hodnoty diela. Žalobca mal za to, že jeho procesný úkon by nemal byť oslabený
ani nevykonaním znaleckého posudku z dôvodu nezloženia plnej výšky preddavku, keďže tento mal byť

vykonaný za účelom porovnania položiek 2a a 2e, teda či sa jedná o totožné časti diela alebo o odlišné
časti diela. Napadnutý rozsudok preto podľa žalobcu nie je odôvodnený presvedčivo a dostatočne
zrozumiteľne, pričom viacerým podstatným a relevantným tvrdeniam súd nevenoval pozornosť. Súd
podľa neho síce pri právnom hodnotení veci použil správnu právnu normu, ale jej aplikácia nebola
správnasohľadomnazistenýskutkovýstav,pričomvrozsudkuchýbavýkladotom,zktorýchustanovení

zákona súd vychádzal a prečo. V rozsudku sa podľa neho neodráža procesný útok žalobcu tak, ako
ho predniesol na pojednávaní dňa 25.06.2019. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok
tak, že žalovaný je povinný zaplatiť sumu 5.041,31 Eur spolu s uplatneným príslušenstvom a zároveň si
uplatnil náhradu trov odvolacieho konania a náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie po zrušení
prvého rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 28.01.2014.

17. Ďalej žalobca namietal, že dopĺňacím rozsudkom zo dňa 03.09.2019 súd prvej inštancie rozhodol o
zastavení časti konania o zaplatenie 45.675,78 Eur s príslušenstvom v čase, keď táto suma už nebola
predmetom konania, nakoľko v tejto časti bolo konanie zastavené predchádzajúcim rozsudkom zo dňa
28.01.2014. Poukázal na § 230 CSP. Dopĺňací rozsudok navrhol preto zrušiť. Zároveň vyjadril názor, že

táto časť odvolania nepodlieha poplatkovej povinnosti, a preto navrhol, aby náhrada trov konania v tejto
jeho časti nebola účastníkom konania priznaná.18. Okrem toho navrhol, aby súd prvej inštancie vyhlásil doplňujúci rozsudok, ktorým rozhodne o vrátení
zaplateného, ale nespotrebovaného preddavku na znalecké dokazovanie, ktorý zložil žalobca, ako aj
alikvotnú časť žalobcom zaplateného súdneho poplatku titulom zastavenia konania 28.01.2014 čo do

sumy 45.675,78 Eur, to všetko k rukám žalobcu.

19. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 05.11.2019. Odvolanie
žalobcu považoval za nedôvodné a napadnutý rozsudok vo všetkých výrokoch za vecne správny
a primerane odôvodnený, súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými tvrdeniami a dôkazmi

podstatnými pre rozhodnutie. Dal do pozornosti, že v tomto spore ide o pohľadávku žalobcu za práce
naviac vykonané pri realizácii diela - G. G. J. (I.) P. U. B. P., pričom z vykonaného dokazovania a
zisteného skutkového stavu vyplynuli tri možné alternatívy právnej kvalifikácie žalobcom uplatňovaného
nároku v konaní, a to (i) nárok zo ZoD v rámci tzv. naviac prác, (ii) nárok z bezdôvodného obohatenia, (iii)
nárok z novej zmluvy o dielo, ktorá mala byť konkludentne uzavretá medzi zhotoviteľom a žalovaným.
Odvolací súd pritom zaviazal prvostupňový súd, aby posúdil nárok žalobcu vo vyššie vymedzených

intenciách, čo prvostupňový súd aj urobil. Uviedol, že náklady na stavebné práce - zosilnenie podlahy
zaznamenané dňa 16.05.2006 v stavebnom denníku, ktorý bol vedený pri realizácii diela podľa ZoD
(ďalej len „Stavebné práce“) nie sú nárokom, ktorý by zhotoviteľovi vznikol zo ZoD, keďže vykonaniu
týchto prác nepredchádzal kontraktačný mechanizmus, ktorý vyžadovala ZoD. Na vykonanie takýchto
prác ZoD v predmetnom článku jasne a zrozumiteľne požadovala uzavretie písomného dodatku, na

základe ktorého malo dôjsť k ich odsúhlaseniu a následne aj k úprave ceny diela. Cena diela bola
stanovená ako pevná a záväzná. Žalovaný so zhotoviteľom však neuzavrel žiadny písomný dodatok k
ZoD, a preto zhotoviteľovi (a ani žalobcovi) nevznikol nárok na ich úhradu. Podľa žalovaného neobstojí
ani námietka žalobcu, že Stavebné práce, a teda aj navýšenie ceny diela, boli žalovaným odsúhlasené
konkludentne - nevyjadrením sa k zápisu v stavebnom denníku zo dňa 16.05.2006. Takéto dojednanie

by bolo totiž neplatným právnym úkonom pre nedostatok formy vyžadovanej dohodou účastníkov ZoD
v zmysle § 40 OZ.

20. Ďalej uviedol, že žalovaný nárok nie je ani bezdôvodným obohatením žalovaného z dôvodu, že
(i) z judikatúry Najvyššieho súdu ČR vyplýva, že vykonanie naviac prác zo strany zhotoviteľa diela

bez toho, aby sa objednávateľ a zhotoviteľ dohodli na zmene zmluvy o dielo, nenapĺňa žiadnu zo
skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, (ii) ak sa zhotoviteľ zaviazal realizovať dielo na vlastné
nebezpečenstvoanavlastnénákladyzadohodnutúpevnúcenu,prípadnénáklady,sktorýmisapôvodne
nepočítalo (a z tohto dôvodu neboli zahrnuté v cene diela) znáša práve zhotoviteľ, (iii) žalobcov nárok
nespĺňa požiadavku subsidiarity bezdôvodného obohatenia, keďže tento nárok je možné vysporiadať

v rámci právneho vzťahu medzi žalovaným a zhotoviteľom, ktorý bol založený ZoD. V tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23 Cdo 1146/2007 a sp. zn. 32 Cdo 2592/2008.
Mal za to, že ak sa zhotoviteľ, ako odborne spôsobilá osoba na vykonanie diela, a žalovaný dohodli
v ZoD na realizácii diela za pevnú cenu, prípadne odchýlky z ceny diela zaťažovali zhotoviteľa, ktorý
zodpovedal za výsledok vykonania diela. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23

Cdo 4553/2009. Zastával názor, že zhotoviteľ, ako odborne spôsobilá osoba na realizáciu takých
stavieb, akým bol aj predmet ZoD, sa mohol presvedčiť o potrebe vykonania Stavebných prác ešte
pred podpisom ZoD a z uvedeného dôvodu mohol žiadať zvýšenie ceny diela, nepodpísať ZoD alebo
racionalizovať svoje výdavky tak, aby neprekročili dohodnutú cenu diela aj napriek potrebe vykonania
Stavebných prác.

21. Ďalej uviedol, že zhotoviteľ zaradil náklady na vykonanie stavebných prác do položky 2e. - HSV
rozdiely oproti zadaniu nesprávne. Náklady uvedené v položke 2e. - HSV rozdiely oproti zadaniu neboli
podľa žalovaného nikdy riadne zdokumentované a nebolo vôbec preukázané, na aké práce boli tieto
náklady v skutočnosti vynaložené. Z tohto dôvodu ich žalovaný nikdy neuznal a túto položku považoval

(a považuje) za bezpredmetnú a irelevantnú. Náklady na Stavebné práce sú podľa žalovaného súčasťou
položky 2a. - stavebné práce, kde zároveň patria aj náklady na Betonáž miestností č. 115 a č. 116 s tým,
že tieto náklady spolu predstavujú sumu vo výške 125.086 Sk. Zistenie, že Stavebné práce patria pod
položku 2a. - stavebné práce je právne významné z toho dôvodu, že náklady zahrnuté v položke 2a. -
stavebnépráceužbolizostranyžalovanéhouhradenévoformejednostrannéhozapočítaniapohľadávky

listom zo dňa 22.07.2008. Skutočnosť, že náklady na vykonané Stavebné práce patria pod položku 2a.
- stavebné práce podľa neho vyplýva z krycieho listu z mesiaca október 2007, ktorý bol vypracovaný
zhotoviteľom dňa 19.03.2008. Túto skutočnosť podľa žalovaného dokazuje práve množstvo betónu,
ktoré bolo použité v rámci Stavebných prác. Zdôraznil, že paradoxne aj dôkaz predložený žalobcom -odborné stanovisko č. 2/2013 zo dňa 16.01.2013 preukázalo, že náklady na vykonanie Stavebných prác
nemôžu patriť pod položku 2e. oproti zadaniu, keďže tieto náklady boli ohodnotené úplne rozdielnou (a
podstatne nižšou) sumou ako je suma uvedená v položke 2e. Naopak, z tohto odborného stanoviska je

zrejmé, že náklady na vykonanie Stavebných prác je potrebné zahrnúť pod položku 2a.

22. Okrem toho uviedol, že žalobca so žalovaným neuzavreli žiadnu novú zmluvu o dielo. Žalobca ani
nemohol preukázať existenciu vôle žalovaného uzavrieť novú zmluvu o dielo, keďže žalovaný nikdy
takúto vôľu nemal. Keďže (i) rekonštrukcia rušňového depa mala ako celok prebehnúť na základe ZoD,

(ii) uzavretie ZoD bolo výsledkom verejného obstarávania, v ktorom sa vybral zhotoviteľ a dohodla cena
rekonštrukcie ako pevná a záväzná, (iii) ZoD rátala s naviac prácami, a pre tento prípad obsahovala
aj výslovné dojednanie žalovaného a zhotoviteľa o spôsobe úpravy ceny za dielo v dôsledku naviac
prác, (iv) Stavebné práce boli naviac prácami podľa ZoD, v prípade ktorých však nevznikol nárok na
ich úhradu, keďže nedošlo k uzavretiu písomného dodatku k ZoD, v ktorom by bola dohodnutá iná
cena; je podľa názoru žalovaného zrejmé, že vôľa zmluvných strán od počiatku smerovala k tomu, aby

celé dielo - vrátane betonáže obslužnej lávky - bolo uskutočnené podľa ZoD. Neexistuje pritom dôkaz
o akomkoľvek ústnom alebo písomnom prejave vôle osoby oprávnenej konať za zhotoviteľa, ktorý by
sa dal vyložiť ako návrh na uzavretie novej zmluvy o dielo, predmetom ktorej by boli Stavebné práce.
Zhotoviteľova vôľa nikdy nesmerovala k uzavretiu novej zmluvy o dielo. Nemožno teda hovoriť o tom,
že by došlo ku konkludentnému uzavretiu novej zmluvy o dielo popri existujúcej ZoD, predmetom ktorej

by boli výlučne Stavebné práce. Dodal, že akákoľvek nová zmluva o dielo na Stavebné práce by musela
prejsť procesom verejného obstarávania, ktoré neprebehlo.

23. Aj napriek tomu, že žalovaný zastával názor, že zhotoviteľovi nevznikol nárok na úhradu nákladov
na Stavebné práce, žalovaný poukázal na to, že si voči tomuto domnelému nároku zhotoviteľa z dôvodu

právnej istoty započítal svoj vlastný nárok, ktorý mu vznikol zo ZoD v podobe zmluvnej pokuty. Nárok na
zaplateniezmluvnejpokutypritomvznikolžalovanémunazákladeomeškaniazhotoviteľaodovzdaťdielo
riadne a včas, a to vo výške 4.051.930,30 Sk. Vzhľadom na skutočnosť, že zhotoviteľ a žalovaný uzavreli
okrem ZoD ešte aj ďalšie zmluvy, existovali medzi nimi pohľadávky aj z iných právnych vzťahov. Z tohto
dôvodu si žalovaný pohľadávku vo výške 4.051.930,30 Sk postupne započítaval voči pohľadávkam

zhotoviteľa, ktoré sa vôbec netýkali realizácie diela podľa ZoD, a to nasledovne. Žalovaný si najskôr
započítal svoju pohľadávku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 4.051.930,30 Sk voči pohľadávke
zhotoviteľa voči žalovanému vo výške 1.161.661 Sk (ďalej len „Prvé započítanie“); pohľadávku na
zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2.890.269 Sk si žalovaný započítal voči pohľadávke zhotoviteľa
voči žalovanému vo výške 55.630 Sk (ďalej len „Druhé započítanie“). Následne si žalovaný listom

zo dňa 22.07.2008 započítal pohľadávku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2.834.639 Sk voči
pohľadávke žalobcu na zaplatenie naviac prác zo ZoD v celkovej výške 481.300,26 Sk, kde patrila aj
položka 2.a - stavebné práce, súčasťou ktorej bol podľa žalovaného aj (domnelý) nárok zhotoviteľa na
zaplatenia nákladov na Stavebné práce (ďalej len „Tretie započítanie“). Žalobný nárok preto považoval
za nedôvodný, keďže náklady na Stavebné práce (ktoré predstavujú žalobný nárok) žalovaný už uhradil

vo forme jednostranného započítania listom zo dňa 22.07.2008. Dal do pozornosti, že po vykonaní
Prvého započítania si zostatok pohľadávky na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 2.890.269,30 Sk
žalovaný uplatnil voči zhotoviteľovi žalobou zo dňa 22.05.2008 na Okresnom súde Zvolen a v priebehu
konania na Okresnom súde Zvolen žalovaný vykonal Druhé započítanie a Tretie započítanie. Okresný
súd Zvolen rozhodol rozsudkom sp. zn. 12Cb 34/2009, zo dňa 21.03.2012 tak, že zhotoviteľ je povinný

uhradiť žalovanému sumu vo výške 2.353.352,74 Sk titulom zmluvnej pokuty, voči uvedenému rozsudku
podal odvolanie zhotoviteľ, na základe čoho rozsudok nenadobudol právoplatnosť.

24. Odvolanie žalobcu voči dopĺňaciemu rozsudku považoval za nedôvodné, nakoľko prvý prvostupňový
rozsudok - vrátane výroku o zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 45.675,78 Eur s príslušenstvom

- bol podľa názoru žalovaného zrušený uznesením odvolacieho súdu a vrátený prvostupňovému súdu
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Prvostupňový súd tak musel znova rozhodnúť o zastavení
konaniadopĺňacímrozsudkompodľa§225CSP,nakoľkonapadnutýmrozsudkomnepokrylcelýpredmet
konania. Prvostupňový súd teda postupoval správne a na vydanie dopĺňacieho rozsudku boli splnené
podmienky. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zo dňa 25.06.2019 v

znení dopĺňacieho rozsudku zo dňa 03.09.2019 ako vecne správny potvrdil a priznal žalovanému právo
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.25. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 12.11.2019. Poukázal na
zmeškanie procesných lehôt zo strany žalovaného pre uplatnenie jeho procesnej obrany a domnieval
sa, že odvolací súd by preto nemal prihliadať na vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu. V prípade,

ak odvolací súd na predmetné vyjadrenie žalovaného prihliadne namietal, že zo záverov žalovaného
vyplýva, že žalobca by nemal mať nárok na priznanie uplatnenej pohľadávky za žiadnych okolností, hoci
dotknutá časť diela bola odovzdaná a riadne sa užíva. Zdôraznil, že bez reálneho ukončenia celého
diela, ktorého súčasťou sú práce naviac, by toto diela nebolo prevádzkyschopné. Ak však žalovaný
zastáva názor, že zhotoviteľovi diela patrí plnenie iba do výšky pôvodného rozpočtu, konštatoval, že ani

za jeho dotknutú časť nebolo doposiaľ hradené. V tvrdení žalovaného ohľadne zániku právneho nároku
uplatneného v konaní z dôvodu jednostranného zápočtu videl žalobca konflikt odporujúci vecnej logike.
Zápočet je spôsobom platby a súčasne aj uznaním pohľadávky veriteľa v obchodnoprávnych vzťahoch,
pričom je súčasne tvrdené, že žiadny nárok žalobcu neexistuje. Uviedol, že tvrdenie o jednostrannom
zápočte v časti uplatneného nároku odporuje existujúcim dôkazom. Mal za to, že argumentáciou
žalovaného, ktorý sa odvoláva vo vzťahu k zmluvnej pokute na neprávoplatný rozsudok Okresného

súdu Zvolen dochádza k narušeniu princípu právnej istoty. Žalobca čiastočne zobral späť svoj návrh na
vyhlásenie dopĺňacieho rozsudku v uplatnenom nároku na vrátenie alikvotnej časti zaplateného súdneho
poplatku zo sumy 45.675,78 Eur a v tejto časti navrhol odvolacie konanie zastaviť.

26. Podaním doručeným súdu dňa 13.11.2019 žalobca doplnil svoje repliku k vyjadreniu žalovaného

k odvolaniu. Žalobca z opatrnosti vzniesol námietku premlčania voči akejkoľvek peňažnej pohľadávke
žalovaného titulom údajnej zmluvnej pokuty, ktorá bola alebo by bola uplatnená v období prebiehajúceho
súdneho konania a do budúcnosti po jeho skončení. Dal do pozornosti, že už v priebehu konania na súde
prvej inštancie žalobca namietal výpočet zmluvnej pokuty a skutočnosť, že jednostranné zápočty boli
neurčité prejavy vôle a neboli signované kvalifikovanou osobou na prílohách, ktoré mali tvoriť faktúru,

zápočty tak žalobca hodnotil ako neplatné jednostranné právne úkony.

27. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

28. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového

poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379
a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade
s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského
súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý dopĺňací rozsudok Okresného súdu
Bratislava II č.k. 24Cb/286/2008-759 zo dňa 03.09.2019 je potrebné zrušiť a napadnutý rozsudok č.k.

24Cb/286/2008-754 zo dňa 25.06.2019 potvrdiť ako vecne správny.

29. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

30. Podľa § 389 písm. a) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak neboli splnené

procesné podmienky.

31. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 50.717,09
Eur s príslušenstvom. Písomným podaním zo dňa 13.05.2013, doručeným súdu dňa 12.05.2013
elektronicky bez zaručeného elektronického podpisu a následne poštou dňa 16.05.2013, žalobca

prostredníctvom svojho právneho zástupcu zobral žalobu čiastočne späť v časti o zaplatenie istiny
45.675,78 Eur s príslušenstvom s tým, že v ďalšom konaní žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie
sumy 5.041,31 Eur s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne od 01.08.2006. K čiastočnému
späťvzatiužalobydošlozostranyžalobcupozačatípojednávaniavovecisamej,pričomžalovanýprejavil
súhlas s týmto čiastočným späťvzatím žaloby písomným podaním zo dňa 13.06.2013, doručeným súdu

dňa 18.06.2013. Okresný súd Bratislava II rozsudkom č.k. 24Cb/286/2008-402 zo dňa 28.01.2014
žalobu v časti o zaplatenie 5.041,31 Eur istiny s príslušenstvom zamietol, v zostávajúcej časti
konanie zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Na odvolanie
žalobcu proti výroku o zamietnutí žaloby Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 8Cob/124/2014-434
zo dňa 17.08.2017 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Opravným

uznesením č.k. 8Cob/124/2014-868 zo dňa 17.06.2021 Krajský súd v Bratislave opravil uznesenie
č.k. 8Cob/124/2014-434 zo dňa 17.08.2017 tak, že výrok má správne znieť „Krajský súd v Bratislave
rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 24 Cb/286/2008 - 402 zo dňa 28.01.2014 v napadnutej časti
výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v časti o zaplatenie sumy 5.041,31 Eur istiny s príslušenstvomzamietol a vo výroku o trovách konania zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.“
Vzhľadom na skutočnosť, že o zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 45.675,78 Eur už rozhodol
Okresný súd Bratislava II už prvým rozsudkom č.k. 24Cb/286/2008-759 zo dňa 03.09.2019, výrok súdu

prvej inštancie o zastavení konania nebol v danom čase napadnutý odvolaním žalobcu a Krajský súd
v Bratislave uznesením č.k. 8Cob/124/2014-434 zo dňa 17.08.2017 v spojení s opravným uznesením
č.k. 8Cob/124/2014-868 zo dňa 17.06.2021 rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 24Cb/286/2008-759 zo
dňa 03.09.2019 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie len v napadnutej časti, t.j. v časti, ktorou súd
prvej inštancie žalobu v časti o zaplatenie 5.041,31 Eur zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal

právo na náhradu trov konania, odvolací súd dospel k záveru, že dopĺňací rozsudok Okresného súdu
Bratislava II č.k. 24Cb/286/2008-759 zo dňa 03.09.2019 je potrebné zrušiť, nakoľko o zastavení konania
už bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 24Cb/286/2008-402 zo
dňa 28.01.2014, a preto o zastavení konania v tejto časti nemožno rozhodovať opätovne.

32. Podľa článku III., bod 3.2 Zmluvy o dielo č. 127/2005-S34 ŠV zo dňa 25.08.2005 (ďalej len

„ZoD“), podkladmi objednávateľa sú zmluvné, technické, obchodné, kvalitatívne, finančné a platobné
podmienky, orientačný výkaz výmer a projektová dokumentácia, ktorú zhotoviteľ obdržal v rámci
súťažných podkladov užšej súťaže.

33. Podľa článku III. bod 3.3 ZoD, ponukou zhotoviteľa je ním vyplnený návrh zmluvy a ostatné materiály,

ktoré predložil objednávateľovi v rámci svojej ponuky v užšej súťaži.

34. Podľa článku III., bod 3.4 ZoD, zmenu diela, ktorá bude mať následok zmenu ceny diela je možné
vykonať iba po predchádzajúcom súhlase objednávateľa písomným dodatkom k zmluve o dielo.

35. Podľa článku III., bod 3.5 ZoD, zhotoviteľ je oprávnený predkladať návrh na zmenu materiálov
a technologických postupov oproti projektovej dokumentácii za podmienky ich odsúhlasenia
objednávateľom a projektantom.

36. Podľa článku III., bod 3.9 ZoD, naviac práce sú práce, ktoré navrhuje objednávateľ z dôvodu

rozšírenia predmetu zmluvy alebo práce, ktoré neboli zachytené v projektovej dokumentácii a ich
uskutočnenie je nutné z dôvodov súvisiacich s realizáciou predmetu zmluvy, resp. z rozdielu skutočného
výkazu výmer a projektovej dokumentácie, ktoré zhotoviteľ pri ocenení predmetu ponuky nemohol zistiť.

37. Podľa článku V., bod 5.1 ZoD, cena diela bola stanovená dohodou podľa podrobnej špecifikácie

oceneného výkazu výmer - rozpočtu (príloha č. 1 k tejto zmluve) vo výške 27.855.558 Sk s DPH, z toho
cena bez DPH 23.408.032 Sk a DPH 19% 4.447.526 Sk v členení podľa prílohy č. 3 k tejto zmluve -
„Rozpis zmluvnej ceny“.

38. Podľa článku V., bod 5.3 ZoD, dohodnutá cena je maximálna a je platná až do doby odovzdania

diela objednávateľovi.

39. Podľa článku V., bod 5.4 ZoD, zhotoviteľ vykonané naviac práce a dodávky ocení podľa jednotlivých
cien uplatnených v prílohe č. 1 tejto zmluvy.

40. Podľa článku V., bod 5.5 ZoD, práce a dodávky, ktorých jednotlivé ceny sa nenachádzajú v prílohe
č. 1 tejto zmluvy ocení zhotoviteľ individuálnou kalkuláciou podľa kalkulačného vzorca.

41. Podľa článku V., bod 5.8 ZoD, v prípade porušenia ustanovenia ods. 3.5 tejto zmluvy zo strany
zhotoviteľa nie je prístupné dohodnutú cenu diela meniť a náklady s tým spojené znáša zhotoviteľ (v

tomto prípade sa neuplatní § 549 Obchodného zákonníka).

42. Podľa článku XVI., bod 16.3 ZoD, zmeny tejto zmluvy, ktoré nemajú vplyv na predmet diela, termín,
cenu a záručnú dobu, môžu robiť zmluvné strany zápisom v stavebnom denníku.

43. Podľa článku XVI., bod 16.4 ZoD, ostatné zmeny a doplnky zmluvy možno uskutočniť len písomne
dodatkom k tejto zmluve, inak je zmena či doplnenie neplatné.44. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), tento zákon
upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s
podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré

otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich
nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa
zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

45. Podľa § 524 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), veriteľ môže

svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

46. Podľa § 525 ods. 2 OZ, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s
dlžníkom.

47. Podľa § 272 ods. 1, 2 OBZ, zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch
ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby
sa zmluva uzavrela v písomnej forme. Ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže
meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne.

48. Podľa § 536 ods. 1, 2, 3 OBZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a
objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci,
pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo
úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie,
montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo

v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu
aj bez tohto určenia.

49. Podľa § 537 ods. 1, 2, 3 OBZ, zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje
nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo

zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným
časom. Objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať. Pri vykonávaní diela postupuje zhotoviteľ
samostatne a nie je pri určení spôsobu vykonania diela viazaný pokynmi objednávateľa, ibaže sa
výslovne zaviazal plniť ich.

50. Podľa § 546 ods. 1 OBZ, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve
alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva
je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za
porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

51. Podľa § 548 ods. 1 OBZ, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v
zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním
diela.

52. Podľa § 549 ods. 1, 2 OBZ, ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na obmedzení rozsahu diela

a ak nedojednajú jeho dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný zaplatiť len cenu primerane
zníženú; ak sa týmto spôsobom dohodnú na rozšírení diela, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu
primerane zvýšenú. Ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na zmene diela a ak nedojednajú jej
dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu zvýšenú alebo zníženú s prihliadnutím na
rozdielvrozsahupotrebnejčinnostiavúčelnýchnákladochspojenýchsozmenenýmvykonávanímdiela.

53. Podľa § 554 ods. 1 veta prvá, ods. 6 OBZ, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho
riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste
ustanovenom týmto zákonom.

54. Podľa § 554 ods. 6 OBZ, ak o to požiada ktorákoľvek strana, spíše sa o odovzdaní predmetu diela
zápisnica, ktorú podpíšu obe strany.55. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

56. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

57. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

58. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
Okresného súdu Bratislava II č.k. 24Cb/286/2008-754 zo dňa 25.06.2019, pretože vykazuje známky
vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali
za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom

iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty
nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného
rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:

59. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 12.11.2019 poukázal na to, že žalovaný zmeškal lehotu

na vyjadrenie sa k odvolaniu, preto navrhol, aby odvolací súd na vyjadrenie žalovaného neprihliadal. Súd
prvej inštancie prípisom zo dňa 23.09.2019, doručeným žalovanému dňa 08.10.2019, vyzval žalovaného
aby sa v lehote 10 dní od vyjadril k odvolaniu žalobcu. Žalovaný dňa 14.10.2019 požiadal o predĺženie
lehoty na vyjadrenie k odvolaniu žalobcu do 28.10.2019. Súd prvej inštancie dňa 16.10.2019 vyjadril
súhlas s predĺžením lehoty na podanie vyjadrenia žalovaného k odvolaniu žalobcu, a to podľa žiadosti, a

teda do 28.10.2019. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu bolo súdu zaslané emailom a súčasne
podané na poštovú prepravu dňa 05.11.2019. Podľa § 373 ods. 3 a 4 CSP, odvolanie doručí súd prvej
inštancie ostatným subjektom, a ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej, vyzve ich, aby sa
k odvolaniu vyjadrili, a určí na vyjadrenie lehotu nie kratšiu ako desať dní. Ak bolo odvolaním napadnuté
rozhodnutievovecisamejasúdomurčenálehotanavyjadreniekodvolaniuuplynulamárne,predložísúd

prvejinštanciebezďalšiehovecodvolaciemusúdu.Aksadotknutýsubjektvyjadríkodvolaniuvčasalebo
oneskorene, avšak pred predložením veci odvolaciemu súdu, postupuje súd prvej inštancie podľa § 374
ods. 1 CSP. Keďže žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril oneskorene, avšak pred predložením veci
odvolaciemu súdu, súd prvej inštancie postupoval správne, keď doručoval toto vyjadrenie odvolateľovi
s možnosťou zaujať k nemu ďalšie vyjadrenie. Z ustanovení Civilného sporového poriadku vyplýva, že

koncentrácia konania sa vzťahuje výlučne na prostriedky procesného útoku a na prostriedky procesnej
obrany, a teda i po uplynutí lehoty na uplatnenie týchto prostriedkov môže sporová strana predložiť súdu
svoje vyjadrenie k právnej stránke veci a k hodnoteniu vykonaných dôkazov. Vzhľadom na uvedené
odvolací súd prihliadal na vyjadrenie žalovaného doručené súdu dňa 05.11.2019 vo vzťahu k právnej
stránke veci a k hodnoteniu vykonaných dôkazov i napriek tomu, že bolo podané oneskorene.

60. Predmetom konania na súde prvej inštancie po čiastočnom zrušení rozhodnutia a vrátení veci
odvolacím súdom na ďalšie konanie zostal nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy
5.041,31 Eur s príslušenstvom. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že medzi žalovaným ako
objednávateľom a obchodnou spoločnosťou Zvolenská železničná a.s., Lesnícka 10, Zvolen, IČO: 31

644 422 (od 15.07.2008 pod obchodným menom Košická stavebná spoločnosť a.s.) ako zhotoviteľom
bola dňa 25.08.2005 uzavretá v písomnej forme platná Zmluva o dielo č. XXX/XXXX-U.-Š. (ďalej len
„ZoD“). Sporným ostal nárok žalobcu na zaplatenie prác vykonaných žalobcom nad rámec zmluvy o
dielo, ktoré žalobca považoval za naviac práce (položka 2.e), avšak žalovaný považuje tieto práce
za práce spadajúce do položky 2.a, ktoré žalovanému uhradil formou jednostranného započítania.

Predmetom konania je tak odmena za tvrdené naviac práce, ktoré sa týkali zosilnenej podlahy v mieste
obslužnej lávky a zdvihákov. Krajský súd v Bratislave v zrušujúcom uznesení č.k. 8Cob/124/2014-434
zo dňa 17.08.2017 uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť nárok žalobcu na
zaplatenie odmeny za vykonané práce s ohľadom na tvrdenia sporových strán a jednoznačne ustáliť,na základe akého právneho titulu bolo dielo vykonané. Súd prvej inštancie sa potom v napadnutom
rozhodnutí správne zaoberal otázkou, či zmena ceny diela v súvislosti s vykonaním naviac prác bola
zachytená v písomnom dodatku k zmluve o dielo zo dňa 25.08.2005, alebo či došlo k platnému

uzatvoreniu novej zmluvy o dielo, prípadne či titulom sporných naviac prác žalobcovi vznikol voči
žalovanému nárok z bezdôvodného obohatenia.

61. Odvolací súd v tejto súvislosti odkazuje na ZoD, ktorá obsahovala určitú a zrozumiteľnú dohodu
zmluvných strán týkajúcu sa prípadných naviac prác, a to konkrétne v článku III., ods. 3.4, ods.

3.5 a ods. 3.9, z ktorých jednoznačne vyplýva nutnosť predchádzajúceho odsúhlasenia naviac prác
objednávateľom a uzavretia písomného dodatku k zmluve s tým, že v prípade nedodržania zmluvnej
povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia článku III., ods. 3.5 predmetná zmluva o dielo v článku V., ods. 5.8
vylúčila aplikáciu § 549 Obchodného zákonníka. Konajúci súd správne poukázal na skutočnosť, že cena
diela bola v zmysle ustanovenia článku V., bod 5.3 ZoD stanovená ako pevná a záväzná. Cena diela tak
bola v ZoD dohodnutá ako maximálna cena bez právneho nároku zhotoviteľa jednostranne ovplyvniť jej

výšku. Jej výška sa mohla meniť jedine dohodou medzi zhotoviteľom a žalovaným, ktorá musela mať
písomnú formu, a nie jednostranným postupom zhotoviteľa v nadväznosti na článok V., bod 5.8 ZoD. V
konaní nebolo sporné, že v súvislosti s predmetnými naviac prácami nebol medzi zmluvnými stranami
uzatvorený žiadny písomný dodatok k ZoD. Vzhľadom na to, že v danom prípade nedošlo k uzatvoreniu
písomného dodatku k ZoD, ktorý by určoval cenu diela resp. jej zmenu v nadväznosti na naviac práce,

žalobca v priebehu konania jednoznačným spôsobom nepreukázal, že predmetné tvrdené naviac práce
boli vykonané zhotoviteľom po predchádzajúcom súhlase žalovaného ako objednávateľa, odvolací súd
dospel k záveru, že nárok žalobcu na odmenu za predmetné naviac práce nemožno považovať za nárok,
ktorý by zhotoviteľovi vznikol na základe Zmluvy o dielo zo dňa 25.08.2005. Žalovaný v tomto smere
dôvodne namietal, že vykonaniu sporných naviac prác nepredchádzal kontraktačný mechanizmus,

ktorý vyžadovala ZoD. Keďže v danom prípade sa zmluvné strany nedohodli na rozšírení diela, resp.
zmene diela uzatvorením písomného dodatku k ZoD, a to spôsobom predpokladaným v ZoD, nemožno
aplikovať ustanovenie § 549 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého by v prípade uzatvorenia takejto
dohody strán po uzavretí zmluvy bol objednávateľ povinný zaplatiť cenu primerane zvýšenú.

62. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že v danej veci nedošlo ani k uzatvoreniu novej (či už písomnej
alebo ústnej) zmluvy o dielo, ktorá by sa týkala naviac prác, nakoľko súd nemal za preukázané, že
prejavy vôle smerovali k uzatvoreniu zmluvy o dielo týkajúcej sa tvrdených naviac prác. Súd prvej
inštancie správne poukázal na skutočnosť, že dohoda o cene za dielo patrí medzi podstatné časti
zmluvy o dielo. V prejednávanej veci však k dohode o cene za dielo alebo o spôsobe určenia ceny

diela nedošlo. Odvolací súd preto považoval za správny právny názor konajúceho súdu, že k platnému
uzatvoreniu novej zmluvy o dielo, ktorá by zakladala nárok žalobcu na zaplatenie tvrdených naviac
prác, nedošlo. Neobstojí námietka žalobcu, že súd prvej inštancie sa odklonil od rozhodovacej činnosti
Najvyššieho súdu ČR, ako na ňu poukazoval aj odvolací súd v zrušujúcom uznesení zo dňa 17.08.2017.
Odvolací súd dáva do pozornosti, že Najvyšší súd ČR v rozsudku sp. zn. 23 Cdo 332/2010 zo dňa

23.12.2011 nevylúčil skutočnosť, že vykonaním prác naviac mimo písomného dodatku k existujúcej
ZoD mohlo dôjsť k uzavretiu inej (ďalšej) ZoD. Z uvedeného rozhodnutia je zrejmé, že ak v priebehu
vykonávania stavebných prác vyšla najavo potreba ich rozšírenia, nemožno úplne vylúčiť, že zápisom do
stavebnéhodenníkamohlodôjsťkuzatvoreniuďalšejZoD,aknedošlokuzatvoreniupísomnéhododatku
k už uzatvorenej ZoD, ktorá to dohodou strán požadovala. Odvolací súd na predmetné rozhodnutie

Najvyššieho súdu ČR vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 17.08.2017 poukázal s ohľadom na
predčasnosť záverov súdu prvej inštancie v rozsudku č.k. 24Cb/286/2008-402 zo dňa 28.01.2014 a
potrebu ustálenia právneho dôvodu vykonania sporných prác. V prejednávanej veci však súd prvej
inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nedošlo k uzatvoreniu novej zmluvy o dielo,
ktorá by sa týkala naviac prác z dôvodov vyššie uvedených. Súd prvej inštancie sa potom v napadnutom

rozsudku žiadnym spôsobom neodchýlil od záverov Najvyššieho súdu ČR v rozhodnutí sp. zn. 23 Cdo
332/2010 zo dňa 23.12.2011.

63. Odvolací súd sa stotožnil s konštatovaním súdu prvej inštancie, že nárok zhotoviteľa za vykonanie
stavebných prác ako naviac prác nie je možné považovať ani za bezdôvodné obohatenie žalovaného.

Vykonanie naviac prác zo strany zhotoviteľa diela bez toho, aby sa objednávateľ a zhotoviteľ dohodli na
zmene zmluvy o dielo totiž nenapĺňa žiadnu zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia. Odvolací
súd podporne poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23 Cdo 1146/2007
zo dňa 29.07.2009, podľa ktorého „Nejvyšší soud dospěl ve své rozhodovací praxi k závěru, že pokudnebyly splněny smluvené podmínky pro úhradu víceprací (v posuzované věci nebyla dodržena písemná
forma dodatku), jež nelze považovat za samostatné dílo, nelze tento nedostatek nahradit uplatněním
nároku na vydání bezdůvodného obohacení (srov. rozsudky ze dne 27. června 2007, sp. zn. 32 Odo

1043/2005, a ze dne 7. dubna 2009, sp. zn. 23 Cdo 17/2008).“ Súd prvej inštancie v tomto smere
správne poukázal na skutočnosť, že nárok za úhradu nákladov za tieto práce bol konzumovaný v rámci
zodpovednosti zhotoviteľa za vykonanie diela za dohodnutú cenu v nadväznosti na článok V., bod
5.8 predmetnej zmluvy o dielo. Odvolací súd zároveň dáva do pozornosti odôvodnenie napadnutého
rozsudku v bode 62., v ktorom súd uviedol, že nárok žalobcu by nebolo možné priznať ako nárok

na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalobca nepreukázal nepochybným spôsobom výšku
peňažnej náhrady hodnoty vykonaných prác, ktorá by predstavovala bezdôvodné obohatenie.

64. Vzhľadom na skutočnosť, že sporné naviac práce neboli vykonané na základe Zmluvy o dielo zo dňa
25.08.2005, na postúpenie predmetnej pohľadávky uplatnenej z titulu naviac prác, a to zmluvami zo dňa
07.04.2009 a 20.08.2009, sa nevzťahujú ustanovenia čl. VII ods. 7.6 Zmluvy o dielo zo dňa 25.08.2005

o potrebe súhlasu objednávateľa na prípadné postúpenie pohľadávky zhotoviteľa tretej osobe. Keďže v
danom prípade postúpenie pohľadávky neodporovalo ustanoveniu § 525 ods. 2 OBZ, nešlo o neplatné
postúpenie pohľadávky, preto nemožno prijať záver o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v
konaní.

65. Odvolací súd poukazuje na to, že jednostranné započítanie pohľadávok, ktoré mal žalovaný vykonať
voči pohľadávke žalobcu na zaplatenie naviac prác zo ZoD v celkovej výške 481.300 Sk listom zo dňa
22.07.2008 sa netýkalo položky 2e. - HSV rozdiely oproti zadaniu (v zmysle listu zhotoviteľa zo dňa
24.07.2007), ktoré žalovaný neuznal. Listom zo dňa 15.01.2008 žalovaný uznal len práce špecifikované
v položkách 1, 2a, 2b, 2c, 2d v zmysle listu zhotoviteľa zo dňa 24.07.2007, ktorým zhotoviteľ predložil

naviac práce a tieto práce mal žalovaný uhradiť formou jednostranného započítania zo dňa 22.07.2008 v
celkovejvýške481.300Sk.Žalovanývšaknikdyneuznalpoložku2e.-HSVrozdielyoprotizadaniuatejto
položky sa žalovaným vykonaný jednostranný zápočet netýka. Nedôvodná je preto námietka žalobcu,
že týmto jednostranným zápočtom malo dôjsť zo strany žalovaného k uznaniu celého dlhu. Odvolací
súd podotýka, že skutočnosť, že sporné práce spadajú pod položku 2.e a nie 2.a žalobca nepreukázal.

Žalobca za účelom posúdenia otázky, či sú práce uvedené pod položkou 2.a a položkou 2.e rozdielne,
navrhol vykonať znalecké dokazovanie. Ako vyplýva z bodu 44. odôvodnenia napadnutého rozsudku,
žalobca však nezložil preddavok na trovy dôkazu v určenej výške, v dôsledku čoho súd dôkaz navrhnutý
žalobcom nevykonal.

66. Sporným v konaní bol nárok žalobcu na zaplatenie prác vykonaných žalobcom nad rámec zmluvy
o dielo, ktoré žalobca považoval za naviac práce podľa položky 2.e, avšak žalovaný považoval
tieto práce za práce spadajúce do položky 2.a (v zmysle listu zhotoviteľa zo dňa 24.07.2007), ktoré
žalovanému uhradil formou jednostranného započítania. S ohľadom skutočnosť, že žalovaný listom
zo dňa 15.01.2008 uznal práce špecifikované v položkách 1, 2a, 2b, 2c, 2d v zmysle listu zhotoviteľa

zo dňa 24.07.2007 a tieto práce mal žalovaný uhradiť formou jednostranného započítania zo dňa
22.07.2008 v celkovej výške 481.300 Sk, vzhľadom na žalobcom namietanú platnosť tohto zápočtu, bolo
v konaní potrebné skúmať, či jednostranné započítanie vzájomných pohľadávok listom žalovaného zo
dňa 22.07.2008 je platným právnym úkonom, keďže od tejto skutočnosti sa odvíja, či žalovaný uhradil
žalobcovi odmenu za vykonané práce podľa položky 2a v sume 125.086 Sk, t.j. 4.152,09 Eur, pod ktorú

žalovaný žalované naviac práce subsumoval.

67. Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil i námietku žalobcu, ktorý vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného,
že zhotoviteľ diela vopred poznal súťažné podmienky a mal možnosť si obhliadnuť stavebné miesto,
namietal, že zhotoviteľ stavby nebol znalý práva a nemal možnosť meniť súťažné alebo zmluvné

podmienky, ktoré spolu so zmluvou pripravil objednávateľ. V danom prípade ide o obchodnoprávny
vzťah, ZoD bola uzavretá medzi podnikateľmi pri výkone podnikateľskej činnosti. Žalobca ako
podnikateľský subjekt, v rámci svojej autonómie vôle, resp. zmluvnej slobody dobrovoľne vstúpil do
právneho vzťahu so žalovaným.

68. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne,
keď žalobu žalobcu v časti o zaplatenie sumy 5.041,31 Eur s príslušenstvom zamietol.69. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal s podstatnými a pre rozhodnutie
relevantnými argumentmi sporových strán a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku je zrejmé z akých dôkazov súd vychádzal a taktiež aké ustanovenia

právnych predpisov na prejednávanú vec aplikoval. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd zároveň
zrozumiteľne vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k záveru o zamietnutí žaloby. Podľa názoru odvolacieho
súdu odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa všetky kritériá, ktoré na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia kladie ustanovenie § 220 ods. 2 CSP.

70. Pokiaľ žalobca žiadal aj o vrátenie preddavku na trovy dôkazu a súdneho poplatku podľa § 11 zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, o tomto nároku je oprávnený
rozhodnúť súd prvej inštancie v zmysle ustanovení citovaného zákona.

71. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobcu odvolací súd tiež pripomína, že do obsahu základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods.

1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jej právnymi názormi, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom
úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 97/97).

72. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na

všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo

16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).

73. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené dopĺňací rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k.
24Cb/286/2008-759 zo dňa 03.09.2019 zrušil a napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k.
24Cb/286/2008-754 zo dňa 25.06.2019 v zmysle § 387 ods. 2 CSP potvrdil ako vecne správny.

74. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

75. O výške náhrady trov konania rozhodne zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

76. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).