Decision was made at the court Okresný súd Žilina
Judgement was issued by Mgr. Andrea Kubjatková
Legislation area – Občianske právo
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 5C/53/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5319202500
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Kubjatková
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2020:5319202500.7
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Č a d c i Mgr. Andreou Kubjatkovou v právnej veci žalobcu: Š. X., J.. X., Z.. XX.XX.XXXX,
K. B. H. XXX/XX, XXX XX Č., právne zast.: Advokátska kancelária RYBÁR advokát, s.r.o., Andreja
Kmeťa č. 11, 010 01 Žilina, IČO: 51 273 225, proti žalovanej: Slovenská republika - Úrad geodézie,
kartografieakatastraSR,Chlumeckého2,P.O.BOX57,82012Bratislava212,IČO:00166260,vkonaní
o náhradu škody vo výške 35.000,- Eur s prísl. spôsobenej nesprávnym úradným postupom, takto
r o z h o d o l :
I. Žaloba sa z a m i e t a .
II. Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca svojou žalobou podanou na súd dňa 18.09.2019 žiadal súd, aby zaviazal žalovaného zaplatiť
mu sumu 35.000,- € spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy 35.000,- €, počnúc dňom
30.05.2019 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a zároveň ho zaviazal nahradiť mu
trovy konania.
2. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 14.10.2016 uzatvoril so záložcom F. A. mladším záložnú zmluvu,
na základe ktorej spolu s rozhodnutím OU Čadca, katastrálny odbor, je zapísaný k nehnuteľnosti 4-
izbovému bytu číslo X na X. Poschodí vchod T., v obytnom dome číslo súpisné XXX, k.ú. Č., postavený
na parcele KN-C č. XXXX o výmere XXX m2, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 8407/269246-ín k
pozemku parcele KN-C č. XXXX o výmere XXX m2, na ktorom je obytný dom č.s. XXX postavený,
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach v dome v podiele
8407/269246-ín, ako záložný veriteľ, pričom zmluva bola uzatvorená na zabezpečenie pohľadávky
žalobcu voči žalobcovi - vlastníkovi bytu titulom pôžičky, ktorú poskytol žalobca záložcovi vo výške
35.000,- € bezhotovostným prevodom na účet záložcu. V čase uzatvorenia zmluvy na LV č. XXXX
nebola k predmetnej nehnuteľnosti evidovaná žiadna ťarcha, neviazli žiadne záložné práva, okrem
zákonného záložného práva v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Uznesením
OS Čadca sp. zn. 16C/4/2018-37 zo dňa 06.02.2018, na základe návrhu OTB Banky Slovensko a.s.,
na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodol, že žalobcovi sa zakazuje výkon záložného práva
k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX, až do právoplatného skončenia konania na OS Čadca
pod sp. zn. 16C/89/2017 o určenie, že záložné právo v prospech žalobcu (OTB Banky Slovensko a.s.)
pod V-4229/2014 trvá. Toto uznesenie bolo potvrdené uznesením KS Žilina sp. zn. 7Co/219/2018-161
zo dňa 04.10.2018. Ku dňu podania žaloby bolo žalobcom z aktuálneho LV č. XXXX zistené, že OS
Čadcarozsudkomsp.zn.16C/89/2017zodňa03.01.2019určil,žezáložnéprávovprospechOTPBanky
Slovensko a.s., trvá a toto bolo opätovne zapísané na LV č. XXXX v časti ťarchy v poradí pred záložným
právom v prospech žalobcu. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že OTP
Banka Slovensko a.s., ako žalobca, ako veriteľ, uzatvorila dňa 23.11.2015 úverovú zmluvu so záložcom
F. A.Í. ml., ako dlžníkom a poskytla mu finančné prostriedky vo výške 99.000,- €, pričom táto pohľadávkabola zabezpečená záložným právom k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve F. A., zapísaných na
LV č. XXXX a k nehnuteľnostiam v BSM manželov F. T. F. A.A., zapísaných na LV č. XXXX T. XXXX.
Uvedený úverový vzťah naďalej trvá. Dňa 30.05.2016 boli príslušnému OÚ Čadca, katastrálny odbor,
predložené dve podania s názvom „Návrh na výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností“, na
podklade ktorých bol OÚ Čadca požiadaný o výmaz záložného práva zriadeného v prospech OTP Banky
Slovensko, a.s., pod V-4229/2015, ktoré podania boli podpísané osobami, uvedenými ako D.. A. O.
T. D.. P. Q., zamestnanci Back Office - správa úverov. OÚ Čadca, katastrálny odbor akceptoval tieto
návrhy na výmaz záložného práva aj napriek tomu, že osoby s uvedenými menami v čase podpisu
podania za OTP Banku Slovensko, a.s., neboli na žiadnom útvare zamestnancami tejto banky. Neboli
ani v zozname oprávnených osôb, ktoré boli v tom čase v zmysle poverenia číslo 1/OP-SP/2016 zo dňa
25.02.2016 poverení za OTP Banku Slovensko, a.s., na komunikáciu s katastrálnymi odbormi, ktoré
poverenia mali jednotlivé katastrálne odbory k dispozícii práve za účelom overenia oprávnenia osôb
konať za OTP Banku Slovensko, a.s.. V zmysle záverov trestného vyšetrovania pod číslom ORP-659/2-
VYS-CA-2017 bolo preukázané, že žalobca F. A. mladší, sfalšoval kvitancie OTB Banky k dotknutým
nehnuteľnostiam a k uvedenému konaniu sa priznal. S poukazom na § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Nesprávnym úradným postupom
vo všeobecnosti možno rozumieť porušovanie povinnosti pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä
jeho nesprávne vykonanie, alebo vykonanie bez plnenia zákonných podmienok. S poukazom na §
36 ods. 1, 2 zákona č. 162/1995 Z.z., z ktorého vyplýva, že okresný úrad posúdi, či je predložená
verejná listina, alebo iná listina bez chýb v písaní, počítaní, alebo iných zrejmých nesprávností, či
obsahuje náležitosti podľa tohto zákona, resp. ak je verejná listina, alebo iná listina spôsobilá na
vykonanie záznamu, okresný úrad vykoná záznam do katastra. Žalobca má za to, že vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti OÚ katastrálny odbor, napriek absencii oprávnenia osôb konať za OTP
Banku a.s., ktoré podpísali návrh na výmaz záložného práva, si toto oprávnenie mohol, resp. mal overiť
v zmysle poverenia banky. Takéto predložené listiny v žiadnom prípade nemohli byť spôsobilé na výmaz
záložného práva k dotknutým nehnuteľnostiam a OÚ, katastrálny odbor tak nedôvodne a neoprávnene
vymazal záložné právo v prospech OTP Banky Slovensko na podklade zjavne nespôsobilých listín.
Žalobca je toho názoru, že v dôsledku nesprávneho úradného postupu OÚ Čadca, katastrálneho odboru
a to nedôvodného a neoprávneného výmazu záložného práva k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č.
XXXX a k predmetným spoluvlastníckym podielom banky, nemohol žalobca nadobudnúť vedomosť o
existencii záložného práva OTP Banky a preto bol v dobrej viere, že predmet zálohu nie je zaťažený
iným právom tretej osoby. To, že v dôsledku nesprávneho úradného postupu príslušného orgánu došlo
k výmazu záložného práva, nemôže byť na jeho ťarchu, resp. v jeho neprospech a to natoľko, že z
jeho strany došlo k podpísaniu zmluvy o pôžičke na sumu 35.000,- €, čím následne došlo k podpisu
zmluvy o zriadení záložného práva, keďže žalobca nemal žiadne pochybnosti o tom, že predmet zálohu
je nezaťažený právami tretích osôb, okrem zákonného záložného práva, čím mu zo strany OU Čadca,
katastrálny odbor, bola spôsobená škoda vo výške 35.000,- €, ktorá by nebola vznikla, pokiaľ by úrad
konalvsúladeskatastrálnymzákonom.ŽalobcovinebolizostranyF.A.ml.,vrátenéfinančnéprostriedky
v dohodnutom termíne do 31. 10.2017, pričom jeho vyššie uvedená pohľadávka sa stala prakticky
nevymožiteľnou. Naviac sa vo vzťahu k predmetu zálohu realizujú aj procesné úkony v súvislosti s
výkonom záložného práva formou dobrovoľných dražieb navrhovateľov OBD Čadca a V. X.. Žalobca sa
obrátil so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 21.11.2018 na príslušný
orgán Geodézie, kartografie a katastra SR, aby predmetný nárok žalobcu prerokoval, tento orgán však
neuspokojil nárok žalobcu ani sčasti, nakoľko má za to, že k splneniu zákonných podmienok pre vznik
zodpovednosti za škodu v danom prípade nedošlo. Žalobca žiada návrhu vyhovieť.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení sa k žalobe uviedol, že preskúmal doručenú žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorá mu bola doručená dňa 30.11.2019 a dospel k záveru,
že v konaní o zápise záznamom pod číslom Z2574/2016, nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu
OU CA KO a teda nemôže byť preukázaná žiadna súvislosť medzi postupom úradu a škodou, ktorá
mala žalobcovi v súvislosti s výmazom záložného práva z LV č. XXXX T. Č.. XXXX pre k.ú. Č. vzniknúť.
Doručený návrh na výmaz záložného práva mal byť vydaný záložným veriteľom dňa 30.05.2016. Úrad
túto listinu zaevidoval v registri Z(záznam) pod číslom Z2574/2016 a na jej základe dňa 08.06.2016
vykonal výmaz záložného práva, vyznačeného na základe V4229/2015 LV č. XXXX T. Č.. XXXX pre k.ú.
Č.. Poukázal na ustanovenie Katastrálneho zákona § 5 ods. 2, 36 ods. 1, 2, ktoré upravujú evidenčnú
povahu záznamu, a z ktorých vyplýva, že predložená verejná, alebo iná listina na zápis je preskúmavaná
len z formálneho hľadiska, t.j. pokiaľ ide o chyby v písaní, počítaní, iné zrejmé nesprávnosti a z hľadiska
náležitosti§42Katastrálnehozákona.Skúmanieoprávneniasplnomocnenejosobykonaťvzastúpenízasplnomocniteľa pri podpisovaní verejnej, alebo inej listiny, predloženej na vykonanie zápisu záznamom,
na úseku katastra v záznamovom konaní, na rozdiel od konania o návrh na vklad neprislúcha, z
toho vyplýva, že úrad v konaní číslo Z2574/2016 nijako nepochybil. Naopak z trestného vyšetrovania
bolo preukázané, že záložca sfalšoval kvitancie záložného veriteľa OTP Banka Slovensko, a.s., ktoré
predložilúradunavykonanievýmazuzáložnéhopráva.Nazákladetejtoskutočnostimáúradzato,ženie
je možné dávať do súvislosti absenciu vedomosti poškodeného o existencii záložného práva v prospech
OTP Banka Slovensko, a.s. na zaťažených nehnuteľnostiach, nakoľko je zrejmé, že pre posúdenie
tohto nároku na náhradu škody je podstatná skutočnosť, že úrad uskutočnil výmaz záložného práva na
základe listiny, ohľadne ktorej bol treťou osobou spáchaný trestný čin. Je nesporné, že ak by k spáchaniu
trestného činu nedošlo, výmaz by sa neuskutočnil. Podľa úradu tak jedinou príčinou vzniku tvrdenej
škody bolo konanie záložcu v rozpore so zákonom a nie nesprávny úradný postup úradu. Samotný dlžník
bol uznaný za vinného z prečinu poškodzovania veriteľa, keďže zmaril uspokojenie svojho veriteľa tým,
že zaťažil vec, ktorá bola predmetom záväzku a spôsobil značnú škodu. Úrad tým odmieta nepravdivé
tvrdenia, že škoda by nebola vznikla, pokiaľ by konal v súlade so zákonom. Nesprávny úradný postup
môže mať za následok vznik zodpovednosti za škodu len vo vzťahu k takej škode, ktorá bola priamo
a nesprostredkovane spôsobená práve týmto rozhodnutím, alebo postupom, t.j. vzťah medzi príčinou
a jej následkom musí byť bezpečne preukázaný a bezprostredný, nestačí pravdepodobnosť, príčinná
súvislosť musí byť vždy s istotou preukázaná, bezpečne zistená, pričom dôkazné bremeno zaťažuje
poškodeného. Z tohto dôvodu úrad navrhuje, aby súd žalobu zamietol.
4. V replike žalobca uviedol, že zotrváva v plnom rozsahu na podanej žalobe, v podstate zopakoval
skutočnosti uvádzané v žalobe, t.j., že zmluvu uzatváral v čase, keď na LV č. XXXX k.ú. Č., nebola
na predmetnej nehnuteľnosti evidovaná žiadna ťarcha. OÚ CA KO bol požiadaný o výmaz záložného
práva zriadeného v prospech OTP Banky Slovensko, a.s. pod V 4229/2015, ktoré bolo vyznačené pre
KÚ Čadca na LV č. XXXX, XXXX T. XXXX, ktoré podania boli podpísané osobami, uvedenými ako: D..
A. O. T. D.. P. Q., zamestnanci Back Office - správa úverov, ktorí neboli vedení v zoznami oprávnených
osôb, ktoré boli poverené za OTP Banku a.s. konať. Úrad tak akceptoval bez ďalšieho výmaz záložného
práva, hoci podpísané osoby neboli zamestnancami na niektorom z útvarov banky, čo si nepreveril a
predložené listiny tak neboli spôsobilé na výmaz záložného práva záznamom. Žalobca je toho názoru,
že v dôsledku nesprávneho úradného postupu OÚ CA KO, a to nedôvodného a neoprávneného výmazu
záložného práva, nemohol nadobudnúť vedomosť o existencii záložného práva OTP Banky Slovensko,
a.s. a preto bol v dobrej viere, že predmet zálohu nie je zaťažený iným právom tretej osoby, preto
uvedenú zmluvu podpísal, čím mu bola spôsobená škoda vo výške 35.000,- € a keďže F. A. mladší mu
vrátené finančné prostriedky v dohodnutom termíne do 31.10.2017 nevrátil, jeho pohľadávka sa stala
prakticky nevymožiteľnou.
5. V duplike úrad uviedol, že si trvá na svojom predchádzajúcom vyjadrení, ktoré doplnil tak, že pokiaľ
ide o povinnosť úradu evidovať a zakladať si pre vnútornú potrebu doručené originály plnomocenstiev
plných mocí, resp. poverení udelených zamestnancom bánk a pobočiek zahraničných bánk, túto
úrad upravil usmernením predsedníčky ÚGKK SR č. USM UGKK SR 39/2013 zo dňa 15.11.2013,
ktoré zaslal v prílohe a ako vyplýva z tohto usmernenia, za účelom jednotného postupu úradov
v súvislosti s preukázaním, či je účastník konania o povolení vkladu zastúpený splnomocnencom,
je zrejmé, že úmyslom úradu bolo umožniť bankám a pobočkám zahraničných bánk prikladať k
návrhu na vklad len fotokópie plnomocenstiev a zároveň uložiť úradom takéto fotokópie vo vkladovom
konaní akceptovať. Toto usmernenie nemohlo rozšíriť povinnosť úradov preskúmavať oprávnenie
splnomocneného zástupcu konať za právnickú osobu aj vo vzťahu k verejným, alebo iným listinám
predloženým na vykonanie zápisu záznamom, pretože takýto postup by vzhľadom na povahu
usmernenia, ako interného aktu riadenia bol neprípustný. Vzhľadom na evidenčnú povahu záznamu i v
rozpore so zákonom, preto žiadajú žalobu zamietnuť.
6. Žalobca k žalobe predložil tieto dôkazy:
- žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 21.11.2018,
- vyjadrenie sa Úradu geodézie, kartografie a katastra SR k žiadosti o predbežné prerokovanie náhrady
škody zo dňa 28.05.2019, v ktorej úrad konštatoval to, že k splneniu zákonných podmienok pre vznik
zodpovednosti za škodu v danom prípade nedošlo a preto považuje žiadosť o náhradu škody za
neopodstatnenú.
7. Žalovaný v konaní predložil súdu tieto dôkazy:- návrh na výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností zo dňa 30.05.2016, kde navrhovateľom mala
byť OTP Banka Slovensko, a.s., zastúpená D.. A. O. T. D.. P. Q.,
- usmernenie predsedníčky Úradu geodézie, kartografie a katastra SR číslo USM UGKK SR 39/2013
zo dňa 15.11.2013, ktorým sa stanovuje jednotný postup OU KO v katastrálnom konaní v súvislosti s
predkladaním plných mocí udelených zamestnancom bánk a pobočiek zahraničných bánk podľa § 30
ods. 5 písm. d/ zákona č. NR SR 162/1995 Z.z..
8. Súd si v konaní zabezpečil tieto dôkazy:
- rozsudok v mene SR sp. zn. 1T/41/2018 zo dňa 05.09.2018,
- spis OS Čadca sp. zn.16C/89/2017
- spis OS Čadca sp. zn. 16C/4/2018.
9. Z rozsudku 1T/41/2018 zo dňa 05.09.2018 mal súd preukázané, že obžalovaný F. A. bol obvinený, že
na základe zmluvy o OTP refinanc úvere číslo 117/4002/15SU uzatvorenej s veriteľom, spoločnosťou
OTP Banka Slovensko, a.s. Bratislava dňa 23.11.2015, mu vznikol záväzok voči banke za poskytnutý
úver v sume 99.000,- €, ktorého splatenie bolo zabezpečené zriadením záložného práva, okrem iného
k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX pre katastrálne územie Č.. Dňa 30.05.2016 predložil
úradu sfalšovaný návrh vystavený v mene OTP Banka Slovensko a.s., na výmaz záložného práva
k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k výmazu došlo záznamom pod sp. zn. Z254/2016 a
Z2573/2016dňa08.06.2016.Dňa14.10.2016obvinenýakodlžníkuzatvorilzmluvuopôžičkesveriteľom
Š. X., predmetom ktorej bola pôžička 35.000,- €, zároveň bola uzatvorená zmluva o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX, na základe čoho bolo záložné právo k nehnuteľnosti
zapísané do katastra nehnuteľností. Nakoľko bolo záložné právo zapísané v prospech Š. X., OTP Banka
si tak nemohla uplatniť záložné právo na predčasne splatný úver, z dôvodu jeho nesplácania a tým
bola spôsobená OTP Banke Slovensko aj škoda vo výške najmenej 65.900,- €, týmto svojím konaním
spáchal trestný čin poškodzovania veriteľa, za čo bol odsúdený na súhrnný trest odňatia slobody vo
výške 2 roky a 9 mesiacov s minimálnym stupňom stráženia.
10. Zo spisu OS Čadca 16C/4/2018 mal súd preukázané, že uznesením 16C/4/2018-37 zo dňa
06.02.2018 súd okrem iných zakázal žalovanému v 1/ rade Š. X. výkon záložného práva na
nehnuteľnostiach vedených na LV č. XXXX k.ú. Č., až do právoplatného skončenia konania vedeného
na OS Čadca pod sp. zn. 16C/89/2017 o určenie, že záložné právo v prospech žalobcu OTP Banka
Slovensko a.s. pod V4229/2014 trvá a to z dôvodu jeho podvodného výmazu z listu vlastníctva.
11. Zo spisu Okresného súdu v Čadci 16C/89/2017 mal súd preukázané, že rozsudkom zo dňa
14.11.2018 určil, že záložné právo žalobcu (OTP Banka Slovensko a.s.) k nehnuteľnostiam na LV č.
XXXX pre k.ú. Č., parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parcela č. XXXX/X o výmere
XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, právny vzťah k stavbe evidovanej na pozemku XXXX/X je
evidovaný na LV č. XXXX vlastník F. A., J.. F., Z.. XX.X.XXXX, B. Č., R.. O. XXX, podiel 11632/158499 na
základe dedičského rozhodnutia sp.zn. 12D/73/2018-47, Dnot 173/2018 zo dňa 11.10.2018 Okresného
súdu Čadca, LV č. XXXX pre k.ú. Č. súp. č. XXX na parcele č. XXXX/X, obytný dom č. XXX, právny
vzťah k parcele, na ktorej leží stavba XXX je evidovaná na LV č. XXXX byt č. X na prvom poschodí,
podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 11632/158499 vlastník na
základe dedičského rozhodnutia Okresného súdu Čadca č.k. 12D/73/2018-47, Dnot 173/2018 zo dňa
10.10.2018, právoplatného 11.10.2018 F. A., J.. F., Z.. XX.X.XXXX, B. Č., R.. O. XXX spoluvlastnícky
podiel v 1/1-ine, LV č. XXXX pre k.ú. Č., parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parcela č.
XXXX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, stavby súp. č. XXX na parcele č. XXXX, obytný
dom č. XXX, byt č. X na X. poschodí, vchod T., podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu 8407/269246 vlastník A. F., Z.. XX.X.XXXX, B. Č., R.. O. XXX spoluvlastnícky podiel
v 1/1-ine zriadené Katastrálnym odborom Okresného úradu Čadca pod V 4229/2015 na zabezpečenie
pohľadávky z úverovej zmluvy č. 117/4002/15 SU z 23.11.2015 podľa záložnej zmluvy ZZ1 k ÚZ č.
117/4002/15 SU z 23.11.2015 trvá.
12. Z tabuľky vyhľadávanie spisov - živé spisy (číslo listu 68 spisu) mal súd preukázané, že na záložcu
F. A. bola podaná obžaloba v 14 trestných veciach, ktoré sú prejednávané na Okresnom súde Čadca.
13. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že Okresný úrad Čadca, katastrálny odbor, mal
povinnosť overiť podpisy na predmetnej listine, resp. či táto listina bola spôsobilou listinou na vykonanievýmazu záložného práva záznamom. Je toho názoru, že v zmysle § 36 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona,
okresný úrad skúma aj to, či predmetná listina obsahuje všetky náležitosti podľa tohto zákona, to
znamená aj to, či je táto listina podpísaná, predmetná listina nebola podpísaná. Pokiaľ sa na nej
nachádzali podpisy, tieto podpisy neboli podpismi osôb, ktoré by zaväzovali navrhovateľa takéhoto
výmazu. Uvedené je v podstate v súlade aj s poverením OTP Banky, ktoré sme v žalobe špecifikovali
číslo 1/OP-SP/2016 z 25.02.2016, aj s vyjadrením žalovaného, ale najmä s usmernením predsedníčky
Úradu geodézie, kartografie a katastra, kde pre pretrvávajúce komplikácie práve v týchto veciach, bolo
to usmernenie vydané pre katastrálne konanie, kde jasne je definované, že okresný úrad katastrálneho
odboru v sídle kraja zabezpečí to, že jednotlivé katastrálne odbory dostanú evidenciu plných mocí a ako
ajjednotlivéplnémociosôb,ktorésúoprávnenékonaťzapríslušnúbanku.Postupvkatastrálnomkonaní
jetaký,že prílohouknávrhunazačatiekatastrálnehokonaniabudefotokópiaplnomocenstvaapríslušný
zamestnanec si overí v tabuľke, či osoba, ktorá je na listine podpísaná, je oprávnená konať v mene
banky a či sa nachádza v tejto tabuľke. Bolo preukázané a súd skonštatoval v tomto prípade nespornosť,
že tieto osoby, ktoré boli na tejto listine uvedené, neboli osobami oprávnenými konať za Banku OTP,
teda nemohli byť ani uvedení v tabuľke, ktorú banka vyplnila a k predmetnej listine nebola doložená ani
fotokópia plnomocenstva. Teda poverený zamestnanec musel zistiť, že tieto osoby a mal zistiť, že tieto
osoby nemôžu takýto návrh podať. On dáva do pozornosti aj tú skutočnosť, že predmetný návrh bol
na katastrálny odbor Okresného úradu Čadca zaevidovaný 06.06.2016 a už 08.06. katastrálny odbor
vyhovel a vykonal výmaz záložného práva. Pokiaľ sa jedná o príčinnú súvislosť v dôsledku nesprávneho
úradného postupu, v čase, keď požičiaval žalobca peniaze na liste vlastníctva nebol žiadny, nebolo
žiadne záložné právo, list vlastníctva bol čistý, z toho dôvodu v podstate aj požičal dlžníkovi sumu
35.000,-, ktorú definuje ako škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom okresného úradu, ak
by okresný úrad konal tak, ako mu ukladá zákon v § 36 a následne Katastrálneho zákona, nevykonal
by výmaz tohto záložného práva pre OTP Banku a žalobca by nepožičal pánovi dlžníkovi 35.000,- a
tým pádom by mu nevznikla ani predmetná škoda. V priložených spisoch bolo uvedené, že príslušný
zamestnanec mal skúmať, či tieto osoby sú v zmysle poverenia číslo 1/OP-SP/2016 z 25.02.2016
poverení bankou na takéto úkony, ak by prijali právny názor - čisto formalisticky, zo strany žalovaného, že
osoba, ktorá má stredoškolské vzdelanie a pracuje na okresnom úrade, katastrálny odbor, bez ďalšieho,
pokiaľ nie sú chyby v písaní, v počítaní, vykoná záznam o takej dôležitej skutočnosti, ako je výmaz
záložného práva, s ktorým sú a môžu byť, aj spojené ďalšie právne dôsledky, tak v takomto prípade by
sme mohli ustáliť, že vykoná, alebo je povinný vykonať tento výmaz, alebo tento záznam bez toho, aby
si ho vôbec bolo potrebné prečítať a čo je podľa môjho názoru aj z hľadiska právnej istoty účastníkov,
právne neudržateľné. Čisto zľahčovať túto skutočnosť, že sú povinní toto urobiť, pokiaľ tam nie sú
chyby v písaní, v počítaní, myslím si, že význam a účel tohto úkonu, nemôžu obstáť. K povereniu
číslo 1/OP-SP/2016 z 25.02.2016 uviedol, že prílohou tohto poverenia sú osoby, ktoré môžu, alebo sú
oprávnené podávať návrhy aj na výmaz záložného práva záznamom, toto poverenie bolo distribuované
všetkýmkatastrálnymodborom,jepreukázanézpredmetnéhospisu,žetotopovereniemalkdispozíciiaj
príslušnýzamestnanecOkresnéhoúraduČadca,katastrálnyodbor.Akbydoňnahliadol,čosimyslí,žeaj
malnahliadnuť,zistilby,žetietoosoby,ktorésúvnávrhunavýmaz,uvedenéakoosobyoprávnenékonať
za banku, v tomto poverení nie sú. Ostáva otázkou právnou, či to tak mal príslušný zamestnanec urobiť,
teda či si mal overiť nahliadnutím do poverenia, ktoré na tento účel mu bolo zaslané, sú toho názoru,
že takto mal konať, v opačnom prípade nevidí význam existencie katastrálnych odborov okresného
úradu. Navrhuje žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať náhradu trov konania, v konaní je nesporné,
že dlžník finančné prostriedky žalobcovi nevrátil ani z časti, iný majetok nemá a práve v dôsledku
takéhoto nesprávneho úradného postupu žalovaného, vzniká takýmto spôsobom žalobcovi škoda vo
výške žalovanej sumy. Uviedli ktoré konkrétne ustanovenie zákona, ktoré bolo porušené, toto bolo už
uvedené v žalobnom návrhu, je to § 36 ods. 1, 2 v nadväznosti na § 42 ods. 5, ods. 1,2.
14. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že úrad považuje za potrebné upozorniť pána
právneho zástupcu na rozdiel medzi vkladovým a záznamovým konaním. Toto usmernenie, ktoré
priložila, sa týka vkladového konania, ako také nemôže byť v rozpore s Katastrálnym zákonom,
upozornila na článok 4, ods. 1 tohto usmernenia, kde sa hovorí, že zamestnanec, ktorý rozhoduje v
katastrálnomkonaní,toznamená,žeidevýlučneovkladovékonanie,totousmernenienemalozaúmysel
rozširovať preskúmavaciu právomoc aj vo vzťahu k záznamovému konaniu, v žiadnom prípade nebolo
by to ani možné, bolo by to v rozpore so zákonom. Oprávnenie, alebo poverenie zamestnanca banky
konať za banku je povinnou prílohou k návrhu na vklad podľa § 30 Katastrálneho zákona, obdobná
prílohaniejeupravenáajvpríloheknávrhunazáznam,takútoprávomocpreskúmavaciuvzáznamovomkonaní okresný úrad v žiadnom prípade nemá, o zázname sa nerozhoduje, záznam má evidenčnú
povahu,vykonávajuzamestnanecsostredoškolskýmvzdelaním,ktorýnedisponujeosobitnouodbornou
spôsobilosťou rozhodovať o návrhu na vklad, takže by to bolo aj nemožné, aby takýto zamestnanec
posudzoval oprávnenie zamestnanca podpisovať v mene banky. Pokiaľ žalobca tvrdí, že zo strany
okresného úradu katastrálneho úradu došlo k nesprávnemu úradnému postupu, bolo by potrebné,
aby poukázal konkrétne ustanovenie Katastrálneho zákona, ktoré bolo zo strany okresného úradu
porušené v tomto záznamovom konaní. Vyslovene ustanovenie Katastrálneho zákona, ktoré ukladá v
záznamovom konaní mať predložené poverenie a skúmať oprávnenie zamestnanca banky podpísať tú
kvitanciu. Zástupca žalobcu aj napriek priamej výzve neuviedol konkrétne ustanovenia Katastrálneho
zákona, ktoré by v záznamovom konaní prikazovali zamestnancovi katastrálneho odboru skúmať a
požadovať predloženie poverenia zástupcu banky konať za banku. V prípade príčinnej súvislosti,
primárnou a podľa názoru úradu jedinou príčinou vzniku tvrdenej škody bolo konanie záložcu, ktorým
bol porušený zákon a nie poškodeným tvrdený a v tomto konaní podľa názoru úradu, nepreukázaný
nesprávny úradný postup správneho orgánu. Ohľadne tejto okolnosti v písomných vyjadreniach úrad
poukázal na nález ÚS sp. zn. 1ÚS/177/2008, podľa ktorého nezákonné rozhodnutie, alebo nesprávny
úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti za škodu len vo vzťahu k takej škode, ktorá
bola priamo a nie sprostredkovane spôsobená iba týmto rozhodnutím, alebo postupom, čo v tomto
konaní v žiadnom prípade nie je preukázané. Navrhujú súdu, aby žalobu v celom rozsahu zamietol.
Neuplatňujú si trovy.
15. Sporným v konaní bolo:
- či bol Okresný úrad Čadca, katastrálny odbor, povinný overiť si, či podpísané osoby na žiadosti o výmaz
boli oprávnené v zmysle poverenia banky za banku konať a či z tohto dôvodu bola predložená listina
spôsobilá na výmaz záložného práva,
- či zo strany za žalovaného došlo k nesprávnemu úradnému postupu a či bola preukázaná príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a spôsobenou škodou.
16. Predbežný právny názor súdu bol, že v zmysle § 36 ods. 1,2 Katastrálneho zákona, listina, ktorá je
predložená na zápis záznamom je preskúmavaná len z formálneho hľadiska, t.j. pokiaľ ide o chyby v
písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti a náležitosti, podľa § 42 Katastrálneho zákona. Ak sú tieto
podmienky splnené, je úrad povinný záznam vykonať. Oprávnenie splnomocnenej osoby v zastúpení
koná za splnomocniteľa, sa skúma len vkladovom konaní. Súd teda nemá preukázaný nesprávny
úradný postup. Škoda, ktorá vznikla žalobcovi, vznikla v dôsledku nezákonného konania F. A., to bola
hlavná príčina, za ktorú bol aj odsúdený. Príčinná súvislosť v konaní musí byť bezpečne preukázaná,
bezprostredne túto súd preukázanú nemal, predbežný právny názor súdu je, že návrh zamietne.
17. Podľa zákona číslo 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci :
Podľa § 3 ods. 1 písm. d/
Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 4, ods. 1 d/,
Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 , koná v mene štátu
d)
ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v
oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej
správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú
samosprávu podľa osobitného predpisu,
Podľa § 9 ods. 1, ods. 4,
(1)
Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup
sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočnéprieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej
rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej
pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky .
(4)
Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1
Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním
alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11 .
Podľa § 16 ods. 4 ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť
do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému,
že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu
len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak
súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína
príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo
uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia
neskôr.
Podľa § 17 ods. 1 uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.1a)
Podľa § 5, ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov, záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné
funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.
Podľa § 34 ods. 1, 2, 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov
(1)
Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 ,ktorévznikli,zmenilisaalebozaniklizozákona,rozhodnutímštátnehoorgánu,
príklopom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam
osvedčenénotárom,akoajprávaknehnuteľnostiamvyplývajúceznájomnýchzmlúv,zozmlúvoprevode
správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy
majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín
a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o
poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.
(2)
Ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby,10ea) okresný úrad vyznačí stav pred týmto
právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo
dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna
zmena týka.10eb) (3)
Na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.7)
Podľa § 36 ods. 1, ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov
(1)
Okresný úrad posúdi, či je predložená verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní
a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti podľa tohto zákona.
(2)
Ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie záznamu, okresný úrad vykoná záznam
do katastra.
18. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh je nedôvodný v celom rozsahu a
preto ho zamietol. Základnými predpokladmi zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkon verejne
moci sú:
1/ existencia nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu, ktoré predstavujú tzv.
právny titul na náhradu škody,
2/ vznik škody ako majetkovej ujmy, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorú možno
objektívne vyjadriť v peniazoch, či ako skutočnú škodu, alebo ako ujmu spočívajúcu v zmenšení
majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodovej udalosti a v príčinnej súvislosti s
ňou,
3/ existencia príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci a
vzniknutou škodou, resp. majetkovou ujmou, ktorá musí byť pre vyvedenie zodpovednosti za škodu
preukázaná bez akýchkoľvek pochybností.
Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne, inak zodpovednosť štátu za škodu nevzniká.
19. Súd sa predovšetkým skúmal spornými bodmi a zisťoval, či bol Okresný úrad Čadca, katastrálny
odbor, povinný overiť si, či podpísané osoby na žiadosti o výmaz boli oprávnené v zmysle poverenia
banky za banku konať a či z tohto dôvodu bola predložená listina spôsobilá na výmaz záložného práva
a či z tohto dôvodu došlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany žalovaného, či bola preukázaná
príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou.
20. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 14.10.2016 uzatvoril so záložcom F. A. záložnú zmluvu, na základe
ktorej bol zapísaný rozhodnutím OÚ Čadca, KO, ako záložný veriteľ k X-izbovému bytu, v bytovom dome
číslo súpisné XXX k.ú. Č.. Na základe tejto zmluvy poskytol žalobca záložcovi sumu vo výške 35.000,-
€ a to z dôvodu, že na liste vlastníctva č. XXXX v čase uzatvorenia zmluvy neviazla žiadna ťarcha,
žiadne záložné právo. Až na základe uznesenia OS Čadca 16C/4/2018 zo dňa 06.02.2018 žalobca zistil,
že týmto uznesením mu bol zakázaný výkon záložného práva k nehnuteľnostiam uvedeným na LV č.
XXXX, až do právoplatného skončenia veci na OS Čadca 16C/89/2017, ktoré konanie skončilo vydaním
rozsudku dňa 03.01.2019, ktorým súd určil, že záložné právo v prospech OTP Banky Slovensko trvá,
opätovne bolo zapísané na LV č. XXXX, v poradí pred záložným právom v prospech žalobcu. OÚ Čadca
bol požiadaný o výmaz záložného práva, zriadeného v prospech OTP Banky F. A., na základe návrhu na
výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností, ktoré podpísali osoby uvedené ako D.. A. O. T. D.. P.
Q.,akozamestnancibanky.TietoosobyvšaknebolioprávnenézaOTPBankukonať,keďžezáložcaF.A.
sfalšoval kvitancie OTP Banky Slovensko, a.s., za čo bol aj odsúdený. V dôsledku nesprávneho postupu
OÚ Čadca, KO, došlo k výmazu záložného práva k dotknutým nehnuteľnostiam, čo bolo na ťarchu, resp.v neprospech žalobcu, ktorý bol v dobrej viere, že predmet zálohu nie je zaťažený právom inej osoby.
Žalobca má za to, že týmto nesprávnym postupom mu bola spôsobená škoda vo výške 35.000,- €.
Keďže výmazom záložného práva sa jeho pohľadávka voči F. A. stala prakticky nevymožiteľnou.
21. OÚ CA KO sa bránil tým, že v záznamovom konaní pod číslom Z2574/2016 nedošlo k nesprávnemu
úradnému postupu, nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi postupom OU CA KO a škodou. Na
úrad bol dňa 06.06.2016 doručený návrh na výmaz záložného práva, a keďže v zmysle zákona o
katastri nehnuteľností § 5 ods. 2, 36 ods. 1,2, má záznamové konanie len evidenčnú povahu, úrad
preskúmava predloženú verejnú listinu na zápis záznamom len z formálneho hľadiska, t.j. len pokiaľ ide
o chyby v písaní, počítaní, iné zrejmé nesprávnosti a z hľadiska náležitosti podľa § 42 kat. zákona. Po
splnení týchto zákonom stanovených podmienok je úrad povinný zápis záznamom vykonať. Skúmanie
oprávnenia splnomocnenej osoby v záznamovom konaní, na rozdiel od konania o návrhu na vklad,
mu neprislúcha. Jedinou hlavnou príčinou vzniku tvrdenej škody bolo konanie záložcu, za ktoré bol aj
právoplatne odsúdený. Záložca sfalšoval kvitancie záložného veriteľa OTP Banka Slovensko, a.s. a úrad
tak uskutočnil výmaz záložného práva na základe listiny, ohľadne ktorej bol treťou osobou spáchaný
trestný čin, pokiaľ by k spáchaniu tohto trestného činu nedošlo, nebol by uskutočnený výmaz záložného
práva, nebola by škoda vznikla. Záložca tak nepreukázal vzťah medzi príčinou a jej následkom, ktorý
musí byť bezpečne preukázaný a bezprostredný, nestačí pravdepodobnosť, dôkazné bremeno zaťažuje
poškodeného. Úrad navrhuje žalobu zamietnuť.
22. V danom prípade sa súd v celom rozsahu stotožnil s vyjadrením žalovaného, nakoľko z § 5
ods. 2 číslo 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností vyplýva jednoznačne, že záznam je úkonom OÚ,
ktorý plní len evidenčné funkcie, na rozdiel od vkladu, nemá vplyv na vznik, zmenu, alebo zánik
práv k nehnuteľnostiam. To znamená, že správa katastra vykoná záznam z úradnej povinnosti, môže
aj bez návrhu, ak výkonom činnosti zistí skutočnosti, ktoré podmieňujú vykonanie zápisu práv k
nehnuteľnostiam záznamom. V zmysle právnej úpravy katastrálneho zákona § 34 a nasledujúce,
je správa katastra ako orgán štátnej správy, súčasťou výkonnej moci štátu, v ktorej kompetencii je
rozhodovať, či sú splnené podmienky na vykonanie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na
základe záznamu a v rámci tohto procesu správa katastra posudzuje, či predložená verejná listina,
alebo iná listina je bez chýb v písaní, alebo v počítaní, alebo iných zrejmých nesprávností a či
obsahuje náležitosti podľa katastrálneho zákona (§42). Ak zistí, že verejná listina je spôsobilá na
vykonanie záznamu, správa katastra je povinná záznam do katastra vykonať (rozsudok NS SR sp.
zn. 7Sžr121/2016 zo dňa 28.02.2018). Skúmanie oprávnenia splnomocnenej osoby konať v zastúpení
za splnomocniteľa pri podpisovaní verejnej, alebo inej listiny, ktorá je predložená na vykonanie zápisu
záznamom, teda správnemu orgánu v záznamovom konaní, na rozdiel od konania o návrhu na vklad,
neprislúcha. Návrh na výmaz záložného práva bol zaregistrovaný v registri Z pod číslom Z2574/2016 a
na základe tejto listiny bol vykonaný výmaz záložného práva dňa 08.06.2016, teda v zmysle § 5 ods.
2, 36 ods. 1,2 katastrálneho zákona, úrad nebol povinný overovať, či podpísané osoby na žiadosti o
výmaz boli oprávnené v zmysle poverenia banky, za banku konať a po tom, čo listinu preskúmal len
z formálneho hľadiska, podľa § 36 ods. 1,2 katastrálneho zákona, dospel k záveru, že je spôsobilá na
výmaz záložného práva a bol povinný tento vykonať.
23. Súd teda nemal preukázané, že by konaním OÚ CA KO došlo k nesprávnemu úradnému postupu
a teda pokiaľ nie je preukázaný jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti štátu v zmysle § 3 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z.z., nie je daná zodpovednosť štátu. Aj keď žalobcovi vznikla škoda vo výške
35.000,- €, žiadnym spôsobom súdu nepreukázal príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci a jeho nesprávnym úradným postupom.
24. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom protiprávneho úkonu škodcu, kedy
musí byť jednoznačne preukázané, že nebyť tohto protiprávneho úkonu, ku škode by nedošlo. Ak bola
príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Atribútom príčinnej súvislosti
je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza
následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený,
nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Škodlivý následok nemusí byť vždy vyvolaný jedinou príčinou, môže
ísť aj o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku odškodnenie ktorého ide, vždy však
musí ísť o príčinu podstatnú. Už spôsobenia prvotnej príčiny sa musí dať vyvodiť existencia vecnej
súvislosti so vznikom škodlivého následku. Nie je totiž rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť
príčiny a následku (rozsudok NS SR 2MCdo/1/2007).25. Žalobca sa v konaní bránil tým, že záložcovi F. A. požičal sumu 35.000,- € len v dôsledku toho, že na
nehnuteľnostiachzapísanýchnaLVč.XXXXneviazližiadnezáložnépráva,okremzákonnéhozáložného
práva v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových prostriedkov. Preto len z tohto dôvodu požičal
záložcoviF.A.Q.35.000,-€.Pokiaľbymalvedomosťotom,žebolonezákonnevymazanézáložnéprávo
v prospech OTP Banky na základe návrhu o výmaz tohto záložného práva, podpísaného osobami, ktoré
neboli v zozname oprávnených osôb konať za OTP Banku, že by takto nekonal. Aj keď žalobca uvádza
ako hlavnú príčinu škodlivého následku nezákonný výmaz žáložného práva, súd sa s tým nestotožňuje,
jednoznačne má za to, že hlavnou príčinou je protiprávne konanie záložcu, za ktoré bol právoplatne
odsúdený.Súdpoukazujeajnanezodpovednékonaniesamotnéhožalobcu,ktorýpožičalsumu35.000,-
€ F. A. mladšiemu, ktorého zrejme nepoznal, nakoľko z výpisu tabuľky živých spisov vyplýva, že na F.
A. bola podaná na OS Čadca obžaloba v 14 trestných veciach. Z týchto dôvodov ani neobstojí tvrdenie
žalobcu, že X. F. A. sumu 35.000,- € len z toho dôvodu, že neviazlo na jeho nehnuteľnostiach záložné
právo, nakoľko ide o skutočne vysokú sumu a F. A., pokiaľ by ho poznal, mal by vedomosť o tom, že
bol niekoľko násobne trestaný.
26. Z vyššie uvedených dôvodov mal súd jednoznačne za to, že nie je možné dávať do súvislosti
absenciu vedomostí poškodeného o existencii záložného práva v prospech OTP Banka Slovensko
a.s., na zaťažených nehnuteľnostiach, nakoľko požičal sumu 35.000,- € človekovi, o ktorom, pokiaľ
by ho lepšie poznal, by vedel, že bol niekoľkokrát násobne trestaný. Aj v súvislosti s týmto konaním
sa dopustil trestného činu tak, že sfalšoval kvitancie OTP Banky, návrh na výmaz záložného práva
bol podpísaný neoprávnenými osobami, pričom v zmysle katastrálneho zákona, kataster nie je povinný
skúmať oprávnenie splnomocnenej osoby konať v zastúpení za splnomocniteľa pri podpisovaní verejnej,
alebo inej listiny, predloženej na vykonanie zápisu záznamom, tým pádom má súd za to, že žalovaný
sa nedopustil nesprávneho úradného postupu, ako základného predpokladu zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, aj keď žalobcovi vznikla škoda, táto škoda mu jednoznačne
nevznikla v existencii príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom OÚ CA KO a vzniknutou
škodou. Z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol.
27. Aj keď mal žalovaný v konaní plný úspech, náhradu trov konania nežiadal, preto mu ju súd ani
nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku).
Odvolanie je možné podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Čadca písomne
dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.
2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku).Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon
rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.