Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, October 27, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoCsp/30/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118282304
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:6118282304.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej
a členov senátu JUDr. Evy Kyselovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, právne
zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti
žalovaným: 1/ F. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX G., právne zastúpená: JUDr. Branislav

Bellan, advokát, so sídlom Z. XX, XXX XX S., 2/ S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX G.,
o zaplatenie 1.160,43 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin
č. k. 17Csp/81/2018-337 zo dňa 13. februára 2020, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaným v rade 1/ a 2/ p r i z n á v a voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie v rozsahu 72,34 %.

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov tohto odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

O výške náhrady trov prvostupňového a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalovaní majú voči žalobcovi právo na 100 % - nú
náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 1.160,43 eur s
príslušenstvom.Žalobuodôvodniltým,ženazákladeZmluvyopostúpenípohľadávokzodňa23.10.2015
medzi postupcom Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava a žalobcom postúpil postupca na žalobcu
pohľadávku voči žalovaným. Postupca uzatvoril so žalovanými 15.7.2008 Zmluvu č. 352942173,

ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení dodatkov. Žalovaní nesplnil v
stanovených termínoch splátky, čím porušili svoju povinnosť podľa zmluvy a tak postupca podaním
zo dňa 30.9.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 29.9.2015, pričom vyzval žalovaných
na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 15 dní. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia
pohľadávky sumu vo výške 3.580,43 eur, ktorá pozostávala z istiny 3.324,22 eur, z riadneho úroku vo
výške 210,59 eur a úroku z omeškania vo výške 45,62 eur a poplatku 42,- eur. Ku dňu podania žaloby

dlžná suma predstavovala 1.160,43 eur, ktorá pozostávala z neuhradenej istiny 904,22 eur, riadneho
úroku vo výške 210,59 eur, úroku z omeškania vo výške 45,62 eur.
Okresný súd Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania vo veci 13.6.2018 rozhodol platobným
rozkazom. Voči platobnému rozkazu podali aj žalovaný v rade 1), aj žalovaný v rade 2) odpor rovnakého
zneniastým,žeuviedli,žezmluvuneporušili,potelefonickejdohodezapríla2018sadohodlisveriteľom,
že budú splácať ďalších 6 mesiacov po 100,- eur mesačne a 26.6.2018 spoločnosť EOS KSI Slovensko

s.r.o. telefonicky potvrdila, že majú pokračovať v mesačných splátkach po 100,- eur.Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie a vo veci rozhodol rozsudkom tak,
že konanie v časti istiny 1.000,- eur zastavuje, v ostatnej časti sa žaloba v celom rozsahu zamieta,
žalovaní majú voči žalobcovi právo na 100 % - nú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd

prvej inštancie samostatným uznesením. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu
v časti výroku II., III. podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu.
Krajský súd v potvrdzujúcej časti výrok II., rozsudku okresného súdu uviedol, že tak ako bolo vyššie
uvedené, jedným z kľúčových právnych predpisov upravujúcich činnosť bánk na Slovensku je zákon
č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001

Z. z. o bankách upravuje presne, za akých okolností môže banka postúpiť pohľadávku z úveru na
tretiu osobu, a to aj na osobu bez bankovej licencie a bez súhlasu dlžníka. Banka musí splniť niekoľko
podmienok, 1./ musí písomne vyzvať svojho klienta, aby dlh splnil, 2./ ak je napriek takejto písomnej
výzve klient banky v omeškaní viac ako 90 dní čo i len s časťou dlhu, môže banka pohľadávku
postúpiť uplynutím uvedených 90 dní. Nebankové spoločnosti - inkasné spoločnosti, ktoré bankovú
licenciu nemajú, nemajú právo úver spravovať a teda ani vyhlásiť jeho mimoriadnu splatnosť. Pokiaľ

inkasnéspoločnosti,ktorépohľadávkynasebaneplatneprevzali,následneúverymimoriadnezosplatnili,
tak toto konanie inkasných spoločností je potrebné označiť za protiprávne. Odvolací súd sa stotožnil
so záverom súdu prvého stupňa, v zmysle ktorého v predmetnom prípade nebola splnená jedna z
kumulatívnych podmienok potrebných k postúpeniu pohľadávky, a to je podmienka, v zmysle ktorej musí
byť klient písomne vyzvaný na splnenie dlhu. Pred súdom prvej inštancie vykonaným dokazovaním bolo

preukázané, že prvá výzva na zaplatenie dlhu bola datovaná 09.09.2015 avšak nebolo preukázané
doručenie výzvy žalovaným v 1/ a 2/ rade. Ďalšou výzvou bola výzva zo dňa 30.09.2015, ktorou ale
súčasne došlo k oznámeniu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Pokiaľ odvolateľ v podanom
odvolaní poukazoval na § 89 ods. 1 Zákona o bankách a bod 19.16. všeobecných obchodných
podmienok tak na uvedenú novotu v odvolacom konaní odvolací súd nemohol prihliadať s poukazom

na ust. § 366 písm. d/ CSP. Odvolateľ uvedené skutočnosti mohol použiť už pred súdom prvej inštancie
ako prostriedok procesného útoku. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal
opodstatnenosť argumentácii odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto rozsudok
okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním I. potvrdil ako vecne správny, s poukazom aj
na judikatúru Najvyššieho súdu SR. K zrušujúcemu výroku III., rozsudku okresného súdu krajský súd

uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu týkajúceho sa nároku na náhradu trov konania
je nepreskúmateľné.
Po zrušení časti rozhodnutia súdu prvej inštancie súd nariadil pojednávanie. Prítomnému právnemu
zástupcovi žalobcu nechal priestor, aby sa k rozhodnutiu krajského súdu vyjadril a následne rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Na pojednávaní sa súd opätovne oboznámil s podaním

právneho zástupcu žalobcu žurnalizovanom na čl. 199 a 201 spisu s tým, že v procesnom návrhu
uviedol, že po postúpení pohľadávky žalovaní uhradili na účet žalobcu celkovo 3.520,- eur, z ktorého
zistil, že žalovaní uhradili sumy pred podaním žaloby, teda v tejto časti žalobca zavinil, že konanie sa
muselo zastaviť, preto súd podľa § 256 ods. 1 CSP a v tejto časti priznal nárok na náhradu trov konania
žalovanému. V zostávajúcej časti bola žaloba zamietnutá, teda úspešní boli žalovaní a preto súd podľa

§ 255 ods. 1 CSP súd priznal žalovaným náhradu trov konania voči žalobcovi.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v
zákonom stanovenej lehote odvolanie. Podľa jeho názoru rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 1.160,43
eur s prísl. V dôsledku úhrady sumy vo výške spolu 1.000 eur po podaní žaloby bola žaloba zobratá
čiastočne späť a konanie bolo súdom v tejto časti zastavené. Žalobca zastáva názor, že v zastavenej
časti konania žalovaní procesne zavinili zastavenie konania a súd mal preto v tejto časti žalobcovi
priznať nárok na náhradu trov konania. Žalobca zastáva názor, že súd prvej inštancie vec nesprávne

právne posúdil a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko v
konaní bolo predloženými listinnými dôkazmi preukázané, že žalovaní síce po postúpení pohľadávky na
žalobcu vykonali úhrady v celkovej výške 3.520,- eur, avšak žaloba bola na súd podaná dňa 23.05.2018
a tak úhrady vykonané po tomto dátume, ktoré tvoria spolu sumu vo výške 1.000,- eur, predstavujú
tú časť konania, ktoré bolo zastavené pre procesné zavinenie na strane žalovaných. Žalobca sa tak

nestotožňuje so záverom súdu, že žalovaní vykonali čiastočné úhrady v celkovej výške 3.520,- eur
pred podaním žaloby, takýto záver totiž odporuje listinným dôkazom, ktoré žalobca v konaní predložil
a ktoré neboli v konaní nijakým spôsobom vyvrátené. Žalobca ďalej v súvislosti uvádza, že v konaní
bol úspešný čo do sumy 1.000,- eur, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje jeho úspech v rozsahu86,17 % z uplatnenej istiny. Neúspešný bol v časti 160,43 eur, čo predstavuje 13,83 % z uplatnenej
istiny a v časti jej príslušenstva, ktoré sa s ohľadom na ustálenú rozhodovaciu prax nezapočítava do
pomeru úspechu strán v konaní. Čistý úspech žalobcu v konaní preto podľa názoru žalobcu predstavuje

rozdiel medzi úspechom žalobcu a úspechom žalovaného len v časti uplatnenej istiny, t.j. 72,34 %. Súd
napriek tomu bez bližšieho odôvodnenia uzavrel, že žalovaní uhradili všetky sumy pred podaním žaloby
a teda žalobca zavinil, že v časti o zaplatenie 1.000,- eur sa muselo konanie zastaviť. Na základe vyššie
uvedeného žalobca navrhuje, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle
ustanovenia § 388 CSP v spojení s ust. § 390 písm. a) a b) CSP ho zmenil tak, že žalobcovi prizná

nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie v rozsahu 72,34 % a zároveň prizná žalobcovi
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

3. Žalovaný v rade 1/ sa k podanému odvolaniu žalobcu vyjadril prostredníctvom svojho právneho
zástupcu. V celom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu v
napadnutom rozsudku. Súhlasí s názorom okresného súdu, ktorý na podklade listinných dôkazov na čl.

199 a 201 súdneho spisu správne poukázal, že žalovaný v rade 1/ uhradil na účet žalobcu celkovo sumu
vovýške3.520eur,ktoréboliuhradenéeštepredpodanímžaloby,pretosúdsprávnevyhodnotilvzmysle
§ 256 ods. 1 CSP, keď že žalobca zavinil zastavenie konania, že je povinný priznať náhradu trov konania
protistrane. Nakoľko vo zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá tak súd správne postupoval v zmysle § 255
ods. 1 CSP, teda podľa pomeru úspechu vo veci, v ktorej boli žalovaní úspešní. Odvolaciemu súdu preto

navrhuje, aby napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a priznal žalovanému v rade 1/ nárok na
náhradu trov konania na súd prvej inštancie v rozsahu 100% a zároveň žalovanému v rade 1/ priznal
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

4. Právny zástupca žalobcu oznámil, že naďalej trvá na podanom odvolaní a navrhuje, aby mu konajúci

súd v plnom rozsahu vyhovel.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou konania v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom
rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 365 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385

ods. 1 CSP a contrario) rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 CSP.

6. Odvolací súd rozsudok okresného súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 CSP, pretože neboli
splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

7. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

8. V súvislosti s právnym posúdením veci odvolací súd zdôrazňuje najmä nasledovné skutočnosti:

9. Po preštudovaní spisu a spisového materiálu odvolací súd zistil nesprávne právne posúdenie veci.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri
aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil
iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne

ho interpretoval na daný prípad. Súd prvej inštancie nesprávne zohľadnil časový horizont jednotlivých
platieb žalovaných.

10. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnému
účastníkovi alebo účastníkovi, ktorému to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo

vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich
nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Súd rozhodujúci o priznaní náhrady
trov konania je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným
účastníkom v spore. Je potrebné vziať na zreteľ, že účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou
ich priznania, pričom táto otázka nie je v zákone explicitne vyjadrená. Podmienkou je, že ide o výdavky

potrebné na uplatňovanie či bránenie práv účastníka konania. Súdu prináleží hodnotiť ako kritérium pre
ich priznanie ich účelnosť, resp. nevyhnutnosť. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní
cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov
a neprekračuje ich medze.11. Odvolací súd dáva do pozornosti, že vo vzťahu k rozhodovaniu o náhrade trov konania v civilnom
sporovomkonaní(žalobcaverzusžalovaný)saohľadnenáhradytrovkonaniavprvomradeuplatňujetzv.

zásada úspechu, a teda sporovej strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná nárok na náhradu
trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ustanovenie § 256 CSP vyjadruje
výnimku zo zásady náhrady trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci vyjadrenej v ustanovení
§ 255 CSP. V zmysle tohto ustanovenia súd zaviaže na náhradu trov konania protistrany tú stranu,
ktorá procesne zavinila zastavenie konania. Zavinenie môže existovať na strane žalobcu aj na strane

žalovaného. Na strane žalobcu existuje procesné zavinenie napríklad ak podal žalobu vo veci, ktorá
nepatrí do právomoci súdu alebo ak podal žalobu, hoci existovala prekážka rei iudicatae alebo prekážka
litispendencie alebo ak bez dôvodu vzal žalobu späť.

12. Na dôvod zastavenia konania v zmysle § 256 CSP odvolací súd prihliadal v dôsledku vykonaných
platieb uskutočnených žalovanými. Po preštudovaní spisu a spisového materiálu, najmä vyjadrenia

žalobcu z č.l. 199 až 201, bolo odvolaciemu súdu preukázané, že žalovaní po podaní žaloby (dňa
23.05.2018) vykonali 10 platieb, každú vo výške 100 eur. V dôsledku úhrad vo výške spolu 1 000 eur
po podaní žaloby bola žaloba žalobcom zobratá čiastočne späť a konanie bolo súdom v tejto časti
zastavené. V intenciách uvedeného to pre daný prípad znamená, že úkon žalobcu, a to späťvzatie
žaloby, bolo vyvolané konaním žalovaných, ktorí vykonali úhrady v sume 1 000 eur, čím žalovaní

procesne vyvolali zastavenie konania. Práve z tohto dôvodu je podľa názoru odvolacieho súdu nutné
dôvod zastavenia konania v tejto časti pričítať žalovaným.

13. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok okresného súdu prvej inštancie zmenil podľa
§ 388 CSP, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie, a to tak, že

žalovaným v rade 1/ a 2/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie v
rozsahu 72,34 %. V predmetnom konaní bol žalobca úspešný čo do sumy 1 000 eur, čo v percentuálnom
vyjadrení predstavuje jeho úspech v rozsahu 86,17 % z uplatnenej istiny. Neúspešný bol v časti 160,43
eur, čo predstavuje 13,83 % z uplatnenej istiny a v časti jej príslušenstva, ktoré sa s ohľadom na
ustálenú rozhodovaciu prax nezapočítava do pomeru úspechu strán v konaní. Čistý úspech žalobcu v

konaní preto podľa názoru odvolacieho súdu predstavuje rozdiel medzi úspechom žalobcu a úspechom
žalovaného len v časti uplatnenej istiny, t.j. 72,34 %.

14. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396
ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania

podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech strana žalobcu,
a preto odvolací priznal žalobcovi proti žalovaným v rade 1/ a 2/ právo na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)