Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 2, 2021

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 5Er/90/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6610201361
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Šupenová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2021:6610201361.3

Uznesenie

Okresný súd Lučenec v exekučnej veci oprávneného: GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom: Mostová
2, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 838 825, zastúpeného Jakubčák, advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706 proti povinným: 1./ D. H., U..
XX.XX.XXXX, R.: H. XXXX/XX, XXX XX M. a 2./ D. L., U.. XX.XX.XXXX, R.: W.T. XX, XXX XX R., o
vymoženie 676,91 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD.,

Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava pod sp.zn. EX 271/10, o sťažnosti oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 5Er/90/2010-44 zo dňa 04.03.2021, takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť oprávneného z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia,dňa05.02.2010vydalsúdpoverenie,ktorýmpoverilsúdnehoexekútoravykonanímexekúcie.

2. Dňa 06.05.2020 súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie podľa § 2 ods. 1
písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), keďže odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie
exekúcie súdnemu exekútorovi uplynula rozhodná doba piatich rokov, k predĺženiu rozhodnej doby
nedošlo a nejde o takú starú exekúciu, ktorá sa nezastavuje. Súdny exekútor vyhotovil upovedomenie

o zastavení starej exekúcie podľa vzoru zverejneného Slovenskou komorou exekútorov (§ 5 ods. 1, 2
ZoUNEK).

3. Proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie podal oprávnený námietky s tým, že žiadal, aby súd
preveril a potvrdil totožnosť subjektu oprávneného v tomto konaní, nakoľko mal za to, že pohľadávky
vymáhané prostredníctvom súdneho exekútora, ktorý vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie

a výzvu na náhradu paušálnych trov starej exekúcie, boli predmetom postupovania na tretiu osobu, a to
ešte pred prijatím ZoUNEK. Zároveň namietal, že upovedomenie bolo vydané v rozpore so zákonom,
pretože ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v Centrálnom registri exekúcií do siedmich dní,
odkedy sa exekútor dozvedel skutočnosti rozhodujúce pre zápis alebo maximálne do 30.06.2016;
upovedomenie neobsahuje opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú a preto je
nepreskúmateľné; a z upovedomenia o zastavení starej exekúcie nie je zrejmé, prečo vôbec došlo k

zastaveniu exekúcie a aké úkony súdny exekútor vykonal. Súčasťou námietok proti upovedomeniu o
zastavení starej exekúcie bol aj návrh na prerušenie konania v súvislosti s podnetom na podanie návrhu
na konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky o súlade právnych predpisov zo strany súdu
podľa § 125 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava Slovenskej
republiky“).

4. Podľa obsahu súd posúdil námietky oprávneného ako námietky, ktoré smerovali proti upovedomeniu
o zastavení starej exekúcie a ako námietky, ktoré smerovali proti nároku súdneho exekútora na náhradupaušálnych trov exekúcie. Zároveň sa súd zaoberal aj obsahom podania oprávneného, ktorým navrhol
prerušiť konanie za účelom podania návrhu na konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky o
súlade právnych predpisov.

5. O uvedenom rozhodol súd uznesením č.k. 5Er/90/2010-44 zo dňa 04.03.2021 vydaným povereným
vyšším súdnym úradníkom tak, že výrokom I. námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení
starej exekúcie zamietol, výrokom II. námietky oprávneného proti paušálnym trovám exekúcie odmietol
a výrokom III. návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol.

6. Dňa 30.03.2021 bolo súdu doručené podanie oprávneného označené ako „Sťažnosť“, ktorým
oprávnený žiada uznesenie vydané vyšším súdnym úradníkom č.k. 5Er/90/2010-44 zo dňa 04.03.2021
v celom rozsahu zrušiť bez toho, aby súd vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie, resp. zrušiť a vrátiť
vec na nové konanie a rozhodnutie.
Oprávnený v podanej sťažnosti opakovane namieta skutočnosť, že upovedomenie o zastavení starej

exekúcie s výzvou na zaplatenie paušálnych trov neobsahuje náležitosti vyžadované § 5 ods. 2
ZoUNEK, najmä neobsahuje opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú, a preto je
nepreskúmateľné. Z upovedomenia o zastavení starej exekúcie, ani z výzvy na zaplatenie paušálnych
trov exekúcie, nie je podľa oprávneného zrejmé, prečo vôbec došlo k zastaveniu starej exekúcie a aké
úkony exekútor vykonal, aby vymohol nárok oprávneného a odvrátil tak zastavenie starej exekúcie; nie je

zrejmé, ako nárok oprávneného exekútor vymáhal a prečo nárok nebol vymožený ani za 5 rokov plynutia
rozhodnej doby; a zároveň nie je zrejmé ako exekútor nárok oprávneného vymáhal a prečo v posledných
18 mesiacoch nevymohol ani 15,- Eur na to, aby nedošlo k zastaveniu exekúcie. Podľa názoru
oprávneného, ak súdny exekútor neuvedie to, čo vo veci pre vymoženie pohľadávky oprávneného
urobil a pokiaľ neuvedie stručný opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú, vzniká

pochybnosť o tom, či exekútor vo veci urobil všetko to, čo urobiť mohol a mal a či tento nemohol
zastaveniu starej exekúcie aspoň čiastočným vymožením nároku zabrániť (hoci len sumy 15,- Eur v
posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia zastaviť).
Rovnako namieta aj nárok súdneho exekútora na náhradu paušálnych trov exekúcie s tým, že poukázal
na poznámku pod čiarou č. 7) k § 6 ods. 4 ZoUNEK, ktorá odkazuje na § 211a a § 243d ods.

3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Exekučný poriadok“) a na § 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 355/2014 Z. z. o centrálnom registri exekúcií v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška o
centrálnom registri exekúcií“). Podľa oprávneného ZoUNEK jednoznačne hovorí o tom, kedy súdny

exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, pričom poukazuje na konkrétnu povinnosť súdneho
exekútora vyplývajúcu z ustanovení Exekučného poriadku, z ktorej vyplýva to, do kedy ju musí súdny
exekútor splniť. Povinnosť zápisu do Centrálneho registra exekúcií mal súdny exekútor do siedmych
dní, odkedy sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o skutočnostiach rozhodujúcich pre zápis, alebo do
30.06.2016. Podľa upovedomenia o zastavení starej exekúcie a výzvy na úhradu trov starej exekúcie

sa predmetná exekúcia vykonávala na základe poverenia, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené
v roku 2010. Súdny exekútor mal preto zabezpečiť zápis predmetnej exekúcie do Centrálneho registra
exekúcií najneskôr do 08.01.2015. Význam poznámky 7) v § 6 ods. 4 písm. b) ZoUNEK je v tomto
konaní obdobne určujúci a to v tom, kedy a ako mal súdny exekútor podľa zákonodarcu zabezpečiť
zápis predmetnej exekúcie do Centrálneho registra exekúcií (aby mal pri splnení tejto povinnosti nárok

na paušálnu náhradu trov starej exekúcie), čo zároveň v plnej miere korešponduje s dôvodovou správou
k tomuto zákonu. Oprávnený namieta, že zákonodarca už v dôvodovej správe k ZoUNEK celkom
jednoznačne vyjadril a určil, že pre nárok súdneho exekútora na paušálnu náhradu trov starej exekúcie
je určujúce, ako a kedy bola stará exekúcia do Centrálneho registra exekúcií zapísaná a nie, či tam bola
iba zapísaná. Z napadnutého uznesenia vyplýva, že súdny exekútor konkrétny čas zápisu predmetnej

exekúcie do Centrálneho registra exekúcií zákonným prostriedkom nepreukázal, inak by to konajúci súd
v napadnutom uznesení uviedol, a zároveň nevyplýva, že by súd svojou činnosťou získal a disponoval
dokladom spôsobilým preukázať zápis predmetnej exekúcie v Centrálnom registri exekúcií ku dňu
07.01.2015, ku dňu 30.06.2020, ku dňu zastavenia starej exekúcie, ku dňu vydania upovedomenia
o zastavení predmetnej exekúcie, pričom zároveň namieta, že primárne bolo povinnosťou súdneho

exekútora urobiť tvrdenie o včasnom zapísaní predmetnej exekúcie do Centrálneho registra exekúcií
a toto i preukázať, nakoľko súdny exekútor má nárok na paušálne trovy, len pokiaľ sú na to splnené
podmienky a predpoklady, čo v tomto konaní exekútor neosvedčil.Zároveň oprávnený namieta, že konajúci súd nerozhodol o návrhu na podanie návrhu na konanie pred
Ústavným súdom Slovenskej republiky.
Z dôvodov uvedených vyššie, oprávnený má za to, že rozhodnutie konajúceho súdu vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci; rozhodnutie súdu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní; napadnuté uznesenie
je nepreskúmateľné; tunajší súd v tomto konaní oprávnenému nesprávnym procesným postupom
znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, pričom intenzita zásahu do procesných práv oprávneného je veľká a celé konanie

sa javí ako nespravodlivé.

7. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), proti
uzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,jeprípustnásťažnosť.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

8. Podľa § 240 CSP, sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

9. Podľa § 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý
napadnuté uznesenie vydal.

10. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

11. Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

12. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

13. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

14. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie
nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno
podať žalobu na obnovu exekučného konania.

15. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP, súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,

že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá ústavnému súdu
návrh na začatie konania.

16. Podľa § 162 ods. 2 a 3 CSP, súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním
uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia

konania. O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

17. Podľa § 1 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 355/2014
Z.z. o centrálnom registri exekúcii, zápis, zmena a výmaz údajov o právoplatne neskončenej exekúcii
podľa §211a ods. 1 zákona do centrálneho registra exekúcií (ďalej len „register exekúcií“) sa vykoná

do siedmich dní, odkedy sa súdny exekútor (ďalej len „exekútor“) dozvedel alebo mohol dozvedieť
o skutočnostiach rozhodujúcich pre zápis, zmenu alebo výmaz týchto údajov, a ak ide o údaje z
rozhodnutia súdu alebo iného štátneho orgánu, do siedmich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

18. Podľa § 211a veta prvá a štvrtá Exekučného poriadku, komora vedie v elektronickej podobe centrálny

register exekúcii (ďalej len „register exekúcií“) a zodpovedá za jeho nepretržitú, plynulú a bezpečnú
prevádzku. Register exekúcií je verejným zoznamom dostupným na webovom sídle komory, do ktorého
sa o každej právoplatne neskončenej exekúcii zapisujú tieto údaje: a) označenie súdu, ktorý udelil
poverenie na vykonanie exekúcie, b) spisová značka súdu podľa písmena a), c) označenie exekútora,
ktorému súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie, d) spisová značka exekučného spisu exekútora, e)

deň,mesiacarok1.udeleniapoverenianavykonanieexekúcie,2.vydaniauzneseniaopovoleníodkladu
exekúcie, 3. vydania uznesenia o zastavení exekúcie, ak sa exekúcia zastavila v časti, f) označenie
vymáhaného nároku, na ktorého vymáhanie poveril exekútora súd, g) ak ide o povinného 1. fyzickú
osobu, meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa bydliska, 2. fyzickú osobu - podnikateľa,meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa bydliska alebo miesto podnikania, identifikačné číslo, ak
bolo pridelené, 3. právnickú osobu, názov alebo obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo.

19. Podľa § 233a Exekučného poriadku, postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom
2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 upravuje osobitný zákon.

20. Podľa § 1 ods. l ZoUNEK, tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred
1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len „exekučné konanie“)

a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len „opätovný návrh“).

21. Podľa § 1 ods. 2 ZoUNEK, na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred
1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

22. Podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak

a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2,
b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom
alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok
nepatrnej hodnoty,
c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo

d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie;
na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.

23. Podľa § 2 ods. 2 ZoUNEK, stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o
a) vymoženie pohľadávky na výživnom,

b) uspokojenie práva na nepeňažné plnenie, vrátane uspokojenia práva na peňažné plnenie, ak sú
vymáhané v tom istom exekučnom konaní,
c) vymoženie pohľadávky vzniknutej pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a
Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu,
d) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie,

e) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím správneho orgánu vo veci porušenia pravidiel
hospodárskej súťaže podľa osobitného predpisu,
f) starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa
tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur,
g) starú exekúciu, v ktorej je povinným ten, koho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať

podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.

24. Podľa § 3 ods. l ZoUNEK, rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa
doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len „exekútor“), ak
§ 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.

25. Podľa § 3 ods. 2 ZoUNEK, ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku,
platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie.

26. Podľa § 5 ods. 1 ZoUNEK, ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie

o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) na svojom webovom sídle v
strojovo čitateľnom elektronickom formáte.

27. Podľa § 5 ods. 2 ZoUNEK, upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje

a) označenie oprávneného a povinného,
b) spisovú značku exekútora a spisovú značku súdu,
c) dátum doručenia prvotného poverenia na vykonanie starej exekúcie exekútorovi,
d) zákonné ustanovenie, podľa ktorého došlo k zastaveniu starej exekúcie, slovné vyjadrenie dôvodu
zastavenia starej exekúcie a stručný opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú,

e) výšku vymoženej pohľadávky oprávneného a výšku vymožených trov oprávneného,
f) výšku vymožených trov exekútora v členení na odmenu exekútora, náhradu hotových výdavkov,
náhradu za stratu času a daň z pridanej hodnoty, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty;
ustanovenia o konečnom vyúčtovaní sa nepoužijú,g) výzvu na úhradu paušálnych trov starej exekúcie exekútora vzniknutých v súvislosti so zastavením
starej exekúcie podľa tohto zákona (ďalej len „paušálne trovy“), ak exekútor paušálne trovy uplatňuje,
h) poučenie oprávneného o možnosti a o lehote na podanie námietok proti upovedomeniu o zastavení

starej exekúcie a poučenie o vykonateľnosti podľa § 6 ods. 3.

28. Podľa § 5 ods. 3 ZoUNEK, upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému
najneskôr do 120 dní od zastavenia starej exekúcie podľa tohto zákona. Ak ide o starú exekúciu, ktorá
sa zastavuje ku dňu účinnosti tohto zákona, upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor

oprávnenému do 180 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

29. Podľa § 6 ods. 1 ZoUNEK, trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov exekútora, ktoré si pred
zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal, a paušálnych
trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška paušálnych
trov o daň z pridanej hodnoty, ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného predpisu. Na úhradu

iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok.

30. Podľa § 6 ods. 2 ZoUNEK, paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na
zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy
uplatňuje.

31. Podľa § 6 ods. 3 ZoUNEK, upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu
paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného
konania, je exekučným titulom. Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje.

32. Podľa § 6 ods. 4 ZoUNEK, exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak a) oprávnenému
zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa § 5 ods. 3 alebo
b) ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.

33. Podľa § 7 ods. 1 ZoUNEK, proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v

rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky.
Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.

34. Podľa § 7 ods. 3 ZoUNEK, súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie
o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne.

Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému
a exekútorovi.

35. Z obsahu spisu vyplýva, že uznesenie, ktoré bolo napadnuté sťažnosťou, bolo vydané vyšším
súdnym úradníkom. V preskúmavanej veci sa jedná o uznesenie, ktorým súdny úradník rozhodol o

námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, námietkach proti paušálnym
trovám exekúcie a návrhu na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade
právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky. Sťažnosť bola podaná včas a osobou
oprávnenou.

36. Úvodom súd uvádza, že nadobudnutím účinnosti ZoUNEK dňa 01.01.2020 došlo k zastaveniu
všetkých exekúcií, v ktorých uplynula rozhodná doba piatich rokov od doručenia prvotného poverenia
na vykonanie exekúcie a neexistovala žiadna absolútna alebo relatívna výnimka, ktorá by zastaveniu
exekúcie bránila. V danom prípade je zrejmé, že rozhodná doba piatich rokov od doručenia prvotného
poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi uplynula. Uvedené vyplýva zo súdneho spisu,

podľa ktorého bolo poverenie na vykonanie exekúcie doručené súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi
Krutému, PhD. dňa 05.02.2010.

37. Spornými skutočnosťami, s ktorými sa súdny úradník vysporiadal v napadnutom uznesení a na ktoré
v podanej sťažnosti oprávnený opakovane poukazuje, sú zákonnosť vydania upovedomenia o zastavení

starej exekúcie, nárok súdneho exekútora na náhradu paušálnych trov exekúcie a prerušenie konania za
účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej
republiky.38. V tejto súvislosti súd konštatuje, že zmyslom a účelom prijatia ZoUNEK bolo riešiť neúnosnú
situáciu na exekučných súdoch, kde sa v státisícoch exekučných konaní viedla exekúcia proti povinným
dlhodobo neúspešne a v konečnom dôsledku tento stav vyúsťoval až do kolízie s princípom istoty

subjektov exekučného konania. Zákonodarca túto situáciu neriešil novelou Exekučného poriadku, ale
samostatným zákonom. Za splnenia zákonných predpokladov súdny exekútor vydaním upovedomenia
o zastavení starej exekúcie oznámi oprávnenému, že ex lege došlo k zastaveniu starej exekúcie. V rámci
včasného vydania upovedomenia o zastavení starej exekúcie má súdny exekútor možnosť si uplatniť
u oprávneného tzv. paušálne trovy zastavenej exekúcie v presne stanovenej výške. Vychádzajúc z

uvedeného možno konštatovať, že ZoUNEK je vo vzťahu k Exekučnému poriadku úpravou lex specialis,
ktorá osobitne upravuje tam stanovené situácie, a to tak vo vzťahu k ďalšiemu trvaniu exekučného
konania, ako aj vo vzťahu k otázke náhrady trov exekútora, ktorú rieši v porovnaní s Exekučným
poriadkom osobitným spôsobom - na jednej strane povinnosť má oprávnený, na druhej strane sa
neuspokojuje skutočná výška trov exekútora, ale len zákonom stanovená paušálna suma.

39. Oprávnený už v podaných námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie namietal, že
z upovedomenia o zastavení starej exekúcie nie je zrejmé, ako exekútor nárok oprávneného vymáhal
a prečo nevymohol pohľadávku oprávneného. Taktiež namietal, že upovedomenie o zastavení starej
exekúcie neobsahuje opis skutočností, ktoré zastavenie exekúcie odôvodňujú.

40. V súvislosti s vyššie namietanými skutočnosťami súd uvádza, že sa stotožňuje s právnym názorom
vyjadreným vyšším súdnym úradníkom v napadnutom uznesení, t. j. v odseku 27 napadnutého
uznesenia, pričom uvádza, že zákonodarca v ustanovení § 5 ods. 2 ZoUNEK stanovil, že súdni
exekútori sú povinní len stručne opísať skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú,
pričom v upovedomení o zastavení starej exekúcie tento stručný opis zastavujúcej skutočnosti je

riadne obsiahnutý. Napadnuté upovedomenie obsahuje oprávneným vytýkaný opis skutočností, ktoré
zastavenie exekúcie odôvodňujú, a to v tom znení: „Stará exekúcia sa zastavila, pretože od doručenia
prvotnéhopovereniauplynularozhodnádobapiatichrokov.Kpredĺženiurozhodnejdobynedošloanejde
o takú exekúciu, ktorá sa nezastavuje.“. Pre úplnosť súd dodáva a odkazuje oprávneného na webové
sídlo Slovenskej komory exekútorov s tým, že formát, resp. celý obsah upovedomenia o zastavení

starej exekúcie je v zmysle ZoUNEK vytvorený Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky v
spoluprácisoSlovenskoukomorouexekútorov,pričomkomoratentovzorzverejnilanasvojomwebovom
sídle, a teda je dostupný širokej verejnosti. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje
všetky náležitosti, ktoré obligatórne vypočítava ustanovenie § 5 ZoUNEK. Obsah upovedomenia o
zastavení starej exekúcie je taxatívne daný ZoUNEK a preto v ňom nie je súdny exekútor povinný

uvádzať skutočnosti nad rámec zákona, ako napríklad z akého dôvodu nevymohol v posledných 18
mesiacoch ani 15,- Eur a aké úkony v priebehu exekúcie vykonal. Upovedomenie o zastavení starej
exekúcie doručené oprávnenému spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti, ktoré boli oprávneným
namietané a skutočnosť, že oprávnený má za to, že tieto, resp. niektoré, boli pre neho odôvodnené v
nedostačujúcom množstve, nezakladá pochybnosti, že by upovedomenie o zastavení starej exekúcie

bolo vydané v rozpore so zákonom. Len pre úplnosť súd uvádza, že nie je oprávnený riešiť činnosť
výkonu súdneho exekútora, nakoľko súdny exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou
na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov a teda samostatným orgánom verejnej moci pri
vykonávaní exekúcie. Otázka postupu súdneho exekútora pri vykonávaní exekúcie, nie je v kompetencii
súdu. Oprávnený sa taktiež sám mohol informovať u súdneho exekútora o stave prebiehajúceho

exekučného konania. K zastaveniu exekúcie došlo z objektívnych dôvodov ex lege podľa § 2 ods. 1
písm. a) ZoUNEK.

41. Čo sa týka sťažnosti oprávneného smerujúcej proti výroku II. napadnutého uznesenia, ktorým vyšší
súdny úradník odmietol námietky oprávneného proti paušálnych trovám exekúcie, súd zastáva názor, že

aj rozhodnutie v tejto časti bolo vecne správne, pričom uvádza, že je síce pravdou, že v ustanovení § 6
ods. 4 ZoUNEK sa uvádzajú dva prípady, kedy súdny exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov,
avšak podľa názoru súdu to, či je možné podať opravný prostriedok proti nároku na náhradu paušálnych
trov, nemožno vyvodzovať len z gramatického, prípadne iného výkladu. To, či je možné podať opravný
prostriedok a voči čomu (rozhodnutie, upovedomenie o zastavení starej exekúcie a pod.), stanovuje

výlučne ZoUNEK, ktorý pripúšťa námietky len voči upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a nie aj
protinárokusúdnehoexekútoranapaušálnetrovyexekúcie.Akbyzákonodarcamienilpripustiťnámietky
vo vzťahu k nároku súdneho exekútora na paušálne trovy, bol by to explicitne (výslovne) vyjadril v
zákone. ZoUNEK výslovne stanovil tzv. objektívnu prípustnosť námietok výlučne voči upovedomeniu ozastavení starej exekúcie; nestanovuje, že by námietky (prípadne iný opravný prostriedok) boli prípustné
proti paušálnym trovám exekúcie, prípadne len čo do nároku na náhradu paušálnych trov. Naopak,
ZoUNEK jednoznačne v ustanovení § 7 ods. 1 uvádza, že námietky proti paušálnym trovám nie sú

prípustné.

42. Pokiaľ sa oprávnený odvoláva vo svojej sťažnosti na poznámku pod čiarou č. 7) k § 6 ods. 4
ZoUNEK, súd dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 09.07.2009,
sp. zn. IV.ÚS 240/09-33, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil právny názor, že podľa

legislatívno-technických pokynov uvedených v prílohe č. 2 k Legislatívnym pravidlám (uznesenie
NárodnejradySlovenskejrepublikyč.511z18.12.1996knávrhuLegislatívnychpravidieltvorbyzákonov
publikované pod č. 19/1999Z. z.) poznámky pod čiarou majú iba informatívny charakter. Poznámka pod
čiarou nemá normatívnu povahu. V poznámke pod čiarou nemožno normatívnym spôsobom určiť práva
apovinnostinadrámecprávnejúpravy,ktorejsapoznámkapodčiaroutýka.Zuvedenéhojetedazrejmé,
že iba samotný odkaz na dané ustanovenia Exekučného poriadku cez poznámku pod čiarou uvedenú v

ZoUNEK nemá legislatívny a pre súd, resp. súdneho exekútora, záväzný charakter.

43. Zároveň k tvrdeniu oprávneného, že súdneho exekútora zaťažuje bremeno tvrdenia a dôkazné
bremeno ohľadne tej skutočnosti, že exekúcia bola k 30.06.2016 zapísaná do Centrálneho registra
exekúcií súd uvádza, že Centrálny register exekúcií neobsahuje funkcionalitu, v zmysle ktorej by

bolo možné zistiť presný dátum zápisu tej - ktorej starej exekúcie do Centrálneho registra exekúcií.
Podľa názoru súdu aj uvedená skutočnosť mala vplyv na znenie § 6 ods. 4 písm. b) ZoUNEK, kde
je v zmysle gramatického výkladu predmetného ustanovenia sankcionované iba nezapísanie starej
exekúcie do Centrálneho registra exekúcií, bez ohľadu na bližší časový aspekt vykonania tohto zápisu.
Rovnako tak tvrdenia oprávneného o dôkaznej povinnosti súdneho exekútora nemajú zákonné ani

logické opodstatnenie. Ak je v zmysle ustanovenia § 6 ods. 4 písm. b) ZoUNEK nevyhnutné iba
preukázanie vykonania zápisu exekúcie do Centrálneho registra exekúcií, uvedené nezakladá bez
ďalšieho povinnosť súdneho exekútora preukazovať tento zápis súdu, či oprávnenému. Centrálny
register exekúcii je verejne dostupný register, do ktorého má prístup nie len súdny exekútor, súd, ale aj
oprávnený, ktorý má možnosť overiť si zapísanie exekúcie v Centrálnom registri exekúcií. Rovnako tak

priamo Exekučný poriadok umožňuje vo svojom ustanovení § 211b ods. 1 vyhotovenie výpisu z registra
exekúcií alebo potvrdenia o tom, že určitý zápis v registri exekúcií nie je, avšak oprávnený túto možnosť
nevyužil, ale iba bez predloženia akéhokoľvek dôkazu o nevykonaní zápisu exekúcie do Centrálneho
registra exekúcií včas, túto skutočnosť spochybňoval. Ustanovenie § 211a ods. 1 Exekučného poriadku
explicitne vymedzuje údaje, ktoré sa o starej exekúcii do Centrálneho registra povinne zapisujú, pričom

medzi nimi absentuje údaj o presnom dátume (vo formáte deň, mesiac a rok) zápisu exekúcie do
Centrálneho registra exekúcií.

44. Súdny exekútor bol zo zákona povinný vykonať zápis starej exekúcie do Centrálneho registra
exekúcií, čo aj vykonal, pričom súd mal túto skutočnosť za overenú tiež z Indikatívneho výpisu

z Centrálneho registra exekúcií, na ktorý aj v odseku 5 napádaného uznesenia priamo odkazuje.
Z uvedeného je preto zrejmé, že súdny exekútor si splnil svoju zákonnú povinnosť spočívajúcu v
zápise predmetnej exekúcie do Centrálneho registra exekúcií a splnenie tejto povinnosti preukázal
súdu predložením Indikatívneho výpisu z Centrálneho registra exekúcií. Len pre úplnosť súd uvádza,
že prípadné porušenie povinnosti súdneho exekútora v súvislosti s nesplnením povinnosti zapísania

všetkých právoplatne neskončených exekúcií do Centrálneho registra exekúcií v zmysle § 243d ods. 3
Exekučného poriadku zakladá jeho disciplinárnu zodpovednosť.

45. V neposlednom rade sa súd vysporiadal s oprávneným namietanou skutočnosťou o zamietnutí
návrhu oprávneného na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade

právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky, pričom uvádza, že oprávnený v tomto
podneteopísaljednotlivéaspektyprotiústavnostiZoUNEKazdôraznildopadtejtoprávnejúpravynajeho
postavenie v prebiehajúcom exekučnom konaní. Oprávnený vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
považoval za nevyhnutné, aby exekučný súd postupoval tak, že preruší konanie v zmysle § 162 ods. 1
písm. b) CSP a podá návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavný súd Slovenskej

republiky.

46. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. l. ÚS 488/2017-25, všeobecný súd má
možnosť prerušiť exekučné konanie, ktoré sa pred ním vedie, pre účely podania návrhu na začatiekonania o súlade právnych predpisov, s ohľadom na čl. 144 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej
republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „Ústava Slovenskej republiky“).

47. Podľa čl. 144 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný
právny predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje
ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a
podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor ústavného súdu obsiahnutý v
rozhodnutí je pre súd záväzný.

48. Právomoc všeobecných súdov vyvolať pred Ústavným súdom Slovenskej republiky konanie o súlade
právneho poriadku nie je absolútna a vzniká iba vtedy, ak sú splnené dve podmienky, a to ak sa nesúlad
všeobecne záväzného právneho predpisu nižšej ako ústavnej sily s Ústavou Slovenskej republiky spája
s prejednávanou vecou, a preto sa očakáva jeho priamy účinok na rozhodnutie v konkrétnom spore,
a v prípade, ak sa súd domnieva, že medzi podústavným všeobecne záväzným právnym predpisom a

Ústavou Slovenskej republiky je nesúlad. Podľa právneho názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky,
všeobecný súd splní podmienku čl.144 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, t. j. domnieva sa iba vtedy,
ak je presvedčený o nesúlade prameňa práva s Ústavou Slovenskej republiky, resp. ústavným zákonom,
medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonom.

49. Účastník konania nemá právny nárok na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP
na vlastnú žiadosť, avšak má možnosť predniesť súdu svoje argumenty o tom, že skutkový a právny
stav konania v jeho veci odôvodňuje uplatnenie postupu súdu podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP. Toto
právo účastníka konania je obsiahnuté v ľudskom práve na prístup k súdu a zároveň v základnom práve
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a preto je implikované v norme §

162 ods. 2 CSP, v zmysle ktorej súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním
uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia
konania. Táto formulácia vytvára súdu príležitosť, aby konanie prerušil aj na návrh. Účastník konania
navrhujúci prerušenie konania za účelom rozhodnutia ústavného súdu o súlade právneho poriadku s
Ústavou Slovenskej republiky má v takom prípade právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu o

zamietnutí návrhu na prerušenie konania zo zorného uhla namietnutého porušenia Ústavy Slovenskej
republiky, teda na dôkladné vysvetlenie príčin, pre ktoré sa súd nedomnieva, že Ústava Slovenskej
republiky je porušená spôsobom, ktorý tvrdí účastník konania.

50. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP možno prerušiť konanie iba v tom prípade, ak súd dospel k

záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou Slovenskej
republiky, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, a teda
nie v prípade, ak k takému záveru dospel účastník konania. Na základe uvedeného súd v napadnutom
uznesení zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania, pretože nezistil dôvod na takýto postup,
pričom súd opakovane konštatuje, že nie je presvedčený o rozpore ZoUNEK s Ústavou Slovenskej

republiky.

51. Súd dáva oprávnenému do pozornosti, že pri posudzovaní nutnosti prerušenia konania a obrátenia
sa na Ústavný súd Slovenskej republiky za účelom iniciovania konania o súladnosti ustanovení
ZoUNEK s Ústavou Slovenskej republiky prihliadol na aktuálnu rozhodovaciu prax Ústavného súdu

Slovenskej republiky v súvislosti s predmetným zákonom a poukazuje na obsah tlačovej správy z
neverejného zasadnutia II. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. S2/12/2020 publikovanej
dňa 01.06.2020, z obsahu ktorej vyplýva, že Ústavný súd Slovenskej republiky sa opakovane zaoberal
ústavnými sťažnosťami podanými v súvislosti s ustanoveniami ZoUNEK, pričom rozhodol opakovane
totožným spôsobom, a síce tak, že ústavné sťažnosti odmietol ako zjavne neopodstatnené. Hoci v

týchto prípadoch nešlo o konanie o súladnosti zákona s Ústavou Slovenskej republiky, ale len o
konania o individuálnych ústavných sťažnostiach, už tieto rozhodnutia dávajú jasný náhľad na to,
akým spôsobom sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyrovnal s novým ZoUNEK. Príkladom je možné
uviesť, že v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 234/2020 Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že
sťažnosť sťažovateľky v časti, ktorou namietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods.

1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými
upovedomeniami o zastavení starej exekúcie v časti výziev na úhradu paušálnych trov starých exekúcií,
je zjavne neopodstatnená. Rovnako konštatoval zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti sťažovateľky v
súvislosti s námietkou porušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ÚstavySlovenskej republiky, čl. 11 ods. 1 listiny a analogického práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 1
dodatkovéhoprotokolu.Vzhľadomnauvedené,súdnemázato,žebyZoUNEKbolvnesúladesÚstavou
Slovenskej republiky a že by bolo nutné iniciovať konanie na Ústavnom súde Slovenskej republiky za

účelom posúdenia jeho súladnosti s Ústavou Slovenskej republiky.

52. Vo vzťahu k vytýkanej námietke nedostatočného odôvodnenia napadnutého uznesenia súd uvádza,
že Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze zo dňa 22.10.2015, sp. zn. II. ÚS 675/2014
uviedol, že: „Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania,

je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným,
zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom
(porov. v tomto zmysle IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, IV. ÚS 340/04, III. ÚS 32/07), najmä s ustanovením
§ 157 ods. 2 OSP, v ktorom sú upravené náležitosti odôvodnenia.“ Po preskúmaní súdneho spisu je
súd toho názoru, že súdny úradník sa s uvádzanými námietkami oprávneného vysporiadal dostatočne,
kedy v napádanom uznesení reagoval na relevantné skutočnosti týkajúce sa ZoUNEK, zohľadniac

pritom skutkové a právne osobitosti konkrétneho prípadu. Vzhľadom k tej skutočnosti, že v námietkach
oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie možno napádať iba nezákonnosť postupu
súdneho exekútora v zmysle jednotlivých ustanovení ZoUNEK, s ktorými sa súdny úradník riadne
zaoberal a svoje rozhodnutie náležite zdôvodnil, v tejto časti sa súdu javí uznesenie ako dostatočne
zdôvodnené. Ak teda súdny úradník dokázal do stručného odôvodnenia zhrnúť podstatu a zmysel

rozhodnutia, súdu sa takýto postup nejaví nesprávny, či upierajúci právo na spravodlivý proces.

53. K absencii rozhodnutia o podnete na podanie návrhu na Ústavný súd Slovenskej republiky súd
uvádza, že oprávnený spolu s námietkami proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a námietkami
proti paušálnym trovám exekúcie podal aj návrh na prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu

Slovenskej republiky. Zároveň oprávnený podal podnet, aby súd podal návrh na začatie konania o
súlade ustanovení ZoUNEK s článkom 1, 12, 20, 46 Ústavy Slovenskej republiky a článkom 63 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie. Súdny úradník v napadnutom uznesení dospel k záveru, že ZoUNEK nie je
rozporný s Ústavou Slovenskej republiky a s inými právnymi predpismi vyššej právnej sily. Vzhľadom na
uvedené,súdneiniciovalzačatiekonaniaosúladeustanoveníZoUNEKspredpismivyššejprávnejsily.O

tomto podnete oprávneného nebolo potrebné rozhodnúť samostatným uznesením (výrokom uznesenia),
nakoľko strana/účastník konania sa nemôže domáhať toho, aby súd takéto konanie inicioval. Iniciovanie
takéhoto návrhu je na uvážení súdu, pričom v prípade, ak začatie takéhoto konania súd neiniciuje,
nevydá o tom súdne rozhodnutie. S dôvodmi, prečo tak súd rozhodol je však potrebné vysporiadať sa v
odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. V napadnutom uznesení sa s týmto súdny úradník vysporiadal

a súd toto považoval za správne a dostatočné.

54. Na základe uvedeného súd po opätovnom preskúmal námietok oprávneného proti upovedomeniu o
zastavenístarejexekúcie,námietokprotipaušálnymtrovámexekúcieanávrhunaprerušeniekonaniaza
účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej

republiky, ako aj sťažnosti oprávneného proti uzneseniu č.k. č.k. 5Er/90/2010-44 zo dňa 04.03.2021,
dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná, a preto podľa § 250 ods. 1 CSP sťažnosť
oprávneného v celom rozsahu zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.