Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 27, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/133/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1519201373
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1519201373.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek

senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: F. F., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - V.. Q. F., nar. XX.XX.XXXX,
trvalý pobyt M. XXXX/XX, XXX XX A., zastúpená JUDr. Denisou Jánošíkovou, advokátkou so sídlom
Klincova 35, 821 08 Bratislava, a otec - Ing. A. F., W.., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt M. XXXX/XX,
XXX XX A., zastúpený NIKU & partners, s. r. o., IČO: 36 866 008, so sídlom Prokopa Veľkého 51, 811
04 Bratislava, za účasti Krajskej prokuratúry Bratislava, so sídlom Vajnorská 47, 812 56 Bratislava, v

konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu,
na odvolanie, matky, otca a Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava V zo dňa 09.02.2021, č.k. 20P/59/2019-554, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o výživnom na maloletú na čas do rozvodu manželstva
vo výroku II. a III. p o t v r d z u j e.

Výrok IV. z r u š u j e a konanie v časti o úprave styku otca s maloletou na čas do rozvodu manželstva

z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 09.02.2021, č.k. 20P/59/2019-554, na čas do rozvodu
manželstva vo výroku I. zveril maloletú F. F., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky s tým,
že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sú oprávnení obidvaja rodičia, vo výroku II. uložil otcovi
povinnosť prispievať na maloletú výživným 230 eur mesačne od 02.04.2019, vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky, vo výroku III. zaviazal otca zaplatiť zročné výživné na maloletú za obdobie od

02.04.2019 do 31.01.2021 v sume 547 eur k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, vo
výroku IV. upravil styk otca s maloletou počas prvých dvoch mesiacov od právoplatnosti rozsudku každý
párny týždeň v utorok a štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod., každý nepárny týždeň v utorok a štvrtok
od 15.00 hod. do 18.00 hod., a v sobotu od 10.00 hod. do 19.00 hod., od 1. dňa tretieho mesiaca
od právoplatnosti rozsudku každý párny týždeň v utorok a štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod., každý
nepárny týždeň v utorok a štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod., v sobotu od 10.00 hod. do 19.00 hod. a v
nedeľu od 14.00 hod. do 17.00 hod., od 1. dňa piateho mesiaca od právoplatnosti rozsudku každý párny

týždeň v utorok a štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod., každý nepárny týždeň v utorok a štvrtok od 15.00
hod. do 18.00 hod., a od soboty 10.00 hod. do nedele 17.00 hod. tak, že matka je povinná maloletú
na styk s otcom pripraviť a v určený čas ho v predškolskom resp. školskom zariadení a v prípade jej
neprítomnostivmiestejejbydliskaprostredníctvomkolíznehoopatrovníkaalebotretiehoakreditovanéhosubjektu odovzdať otcovi a otec je povinný na tom istom mieste maloletú matke odovzdať. Vo výroku V.
rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 24 ods. 4, § 36 ods. 1, § 62 ods.
1,2,4 a 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, zákona č. 36/2005 Z.z. (ďalej len Zákon o rodine), keď na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a
povinnostíkmaloletejnačasdorozvoduje dôvodný.Vychádzajúczozhodyrodičovnazverenímaloletej
na čas do rozvodu manželstva, maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať

maloletú a spravovať jej majetok sú oprávnení obidvaja rodičia. Otca zaviazal platiť výživné na maloletú
v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté deti (§ 62, § 78 Zákon o rodine).
Svoje závery oprel o dokazovanie zamerané na zistenie nákladov na odôvodnené potreby maloletej (6
rokov), navštevujúcej predškolské zariadenie, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov
za obdobie rokov 2018 až 2020. Pri vyhodnotení potrieb maloletej zohľadňoval jej predškolský vek,
zdravotný stav s ktorým nie sú spojené zvýšené výdavky, ktoré ustáliac vo výške 450 eur (priemerné

mesačné náklady na stravu 150 eur, bývanie 50 eur, oblečenie a obuv 100 eur, stravné v škôlke 40 eur,
školné a náklady na lieky 30 eur, drogériu 15 eur, voľnočasové aktivity, hračky, knihy 25 eur, dopravu 15
eur). Dôvodiac, že rodičia sa majú na výdavkoch maloletej podieľať rovnomerne, povinnosť otca platiť
výživné na maloletú určil v ich jednej polovici, zaokrúhlením v sume 230 eur, považujúc takto určenú
výškuvýživnéhozaprimeranúmožnostiamaschopnostiamotcaakoajobjektívnymvýdavkommaloletej.

Vo vzťahu k matke mal za preukázaný jej čistý priemerný mesačný príjem v roku 2019 807,95 eur, v
roku 2020 710,86 eur, berúc do úvahy rodinné prídavky 24,95 eur mesačne. Na strane otca mal za
preukázaný jeho čistý priemerný mesačný príjem v r. 2019 1.439,84 eur, v r. 2020 1.516,87 eur. Zohľadnil
otcom platené výživné na maloletú od mája 2019 po 150 eur v mesiacoch 5,6,7/2019 a od 8/2020 po
200 eur mesačne. Uviedol, že pri určovaní výšky výživného vychádzal zo zaužívanej súdnej praxe, že

výživné na jedno dieťa tvorí „najviac“ 20 % sumy z čistého príjmu povinného rodiča vydelenej počtom
detí na výživu od rodiča odkázaných, s tým že takto určené výživné musí zohľadňovať predškolský
vek maloletej a postupné zvyšovanie jej výdavkov nástupom do školy. Zročné výživné za obdobie od
02.04.2019 do 31.01.2021 vo výške 547 eur (ako rozdiel uhradenej sumy 4505 eur a sumy na zaplatenie
5052 eur) uložil otcovi zaplatiť k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Pri mesačnej platbe

230 eur mal otec za určené obdobie uhradiť celkovo sumu 5052 eur (výpočet: za 29 dní mesiaca apríl
2019: 29/30 x 230 eur = 222 eur; za 5 -12/2019: 230 eur x 8; za r. 2020 : 12 x 230 eur, 1/2021: 230 eur ),
pričomzaplatil4.505eur(výpočet:vmesiacoch5,6,7/2019:3x150eur,v8-12/2019:5x200eur,r.2020:
12 x 200 eur, za 1/2021: 200 eur + na poplatkoch so škôlkou pre dieťa celkovo 455 eur, ktoré žiadal otec
započítať). Pri úprave styku otca s maloletou zohľadňoval závery znalca, potrebu zabezpečiť prípravu na

realizáciu styku otca s maloletou, ako aj samotné odovzdávanie za súčinnosti odborníkov. Poukázal na
snahu a záujem otca plnohodnotne sa podieľať na výchove a osobnej starostlivosti o maloletú. V záujme
zabezpečenia nerušeného priebehu styku, tento upravil za súčinnosti kolízneho opatrovníka. O trovách
konania rozhodol v zmysle § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP).

3. Proti tomuto rozhodnutiu v časti výrokov II. a III podal v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného
právneho zástupcu odvolanie otec, navrhujúc ho v napadnutej časti zmeniť a výšku výživného od
02.04.2019 určiť v sume 185 eur mesačne, s tým že zročné výživné nevzniklo. Namietal nesprávne
ustálenie výšky odôvodnených mesačných výdavkov maloletej, keď za objektívny výdavok nemožno
považovať poplatky v predškolskom zariadení stravné 40 eur a školné 30 eur. Uviedol, že maloletá

v školskom roku 2020/2021 navštevuje predškolskú triedu, oslobodenú od úhrady školného. Pokiaľ
ide o stravné v materskej škole poukázal na jednotlivo uhradené sumy dňa 25.08.2020 5,66 eur, dňa
01.09.2020 24 eur, dňa 25.09.2020 13,52 eur, dňa 25.10.2020 7,76 eur, dňa 25.11.2020 8,36 eur a dňa
25.1.2021 5,1 eur, teda spolu za 6 mesiacov suma 64,40 eur, čo je v prepočte 10,70 eur mesačne.
Tvrdil, že súd prvej inštancie nesprávne spočítal jednotlivé položky, keď odôvodnené mesačné výdavky

maloletej predstavujú sumu najviac 366 eur (strava 150 eur, pomerná časť nákladov na bývanie 50 eur,
oblečenie a obuv 100 eur, strava v škôlke 11 eur, drogéria 15 eur, voľnočasové aktivity 25 eur, doprava
15 eur). Vychádzajúc potom z úvahy, že rodičia sa majú podieľať na hradení výdavkov rovnodielne, mal
súd prvej inštancie správne dôjsť k záveru o výške výživného 185 eur, predstavujúcu presnú polovicu
odôvodnených výdavkov maloletej. Poukázal na svoje dobrovoľné plnenia v prospech maloletej, keď

hradilnielenvýživné,alevpredchádzajúcomškolskomrokuajškolné30eurmesačne,polovicupoplatku
ZRPŠ, životnú poistku, zakupoval potrebné veci maloletej počas styku, mal náklady spojené s trávením
spoločného času. Určenie výživného vo vyššej výške ako v jednej polovici odôvodnených výdavkov
maloletej, by nebolo v súlade s princípom spravodlivosti vzhľadom na správanie matky, ktorá muvšemožne bráni vo výkone jeho rodičovských práv a neumožňuje mu plnohodnotne participovať na
výchove maloletej. Uviedol, že do príjmu matky za rok 2020 nebol súdom prvej inštancie zahrnutý príjem
matky z dávky za ošetrovanie člena rodiny. Súd prvej inštancie potom nesprávne rozhodol o výške

zročného výživného, keď za určené obdobie pri výživnom 185 eur mesačne by mal uhradiť celkovo 4.070
eur, nakoľko však uhradil 4.505 eur, zročné výživné nevzniklo.

4. Proti rozsudku v časti o úprave styku otca s maloletou podal odvolanie Úrad práce sociálnych
vecí a rodiny Bratislava žiadajúc výrok IV. zmeniť a povinnosť odovzdávať maloletú na styk s otcom

uložiť matke, keďže nie je v jeho možnostiach takto upravený styk realizovať. Mal za to, že rozsudok
nie je vykonateľný prostredníctvom kolízneho opatrovníka, nakoľko dňom právoplatnosti právnej veci
funkcia kolízneho opatrovníka zaniká. Orgánu SPODaSK v zmysle zákona z 25.05.2005 č. 305/2005
o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 73
pôsobnosť orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v zmysle jeho ods. 2, neukladá
ÚPSVR povinnosť byť sprostredkovateľom pri odovzdávaní maloletého dieťaťa pri úprave styku.

5. Proti tomuto rozhodnutiu v časti o úprave styku otca s maloletou vo výroku IV. podala v zákonnej
lehote prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne odvolanie aj matka, navrhujúc odvolaciemu súdu
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a tento upraviť v ňou navrhovanom užšom
rozsahu, a bez nočného prespávania od 1.dňa piateho mesiaca od právoplatnosti rozsudku.

6. Okresná prokuratúra Bratislava V vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok v napadnutej časti
potvrdiť, nestotožniac sa s jeho odvolacími dôvodmi. Pokiaľ otec namieta poplatok 40 eur za stravné,
argumentujúc už uhradenými sumami v mesiacoch august 2020 až január 2021, s výnimkou mesiaca
december, ktoré spriemeroval uviedla, že sumy za stravné sú zásadne odlišné a vyplávajú zrejme z

dôvodu absencie maloletej v predškolskom zariadení, ktorú nemožno do budúcna prejudikovať. Pokiaľ
otec namieta poplatok za školné 30 eur, uviedla, že súd do tohto výdavku premietol aj náklady na bežné
lieky. Skonštatovala, že mnohé náklady matkou vyčíslené súd neakceptoval, resp. ich krátil.

7. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky a Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava

prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu zotrval na svojich skutkových a právnych tvrdeniach
týkajúcich sa otázky úpravy jeho styku s maloletou.

8. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), po zistení, že
odvolanie matky, otca a Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava bolo podané včas (§ 362 ods. 1

CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie v rozsahu podľa § 65 CMP, s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný (§ 66 CMP), bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa §
219 ods. 3 CSP, dospejúc k záverom, že odvolanie otca nie je dôvodné a že rozsudok v jeho výroku IV.

je potrebné zrušiť a konanie o úprave styku otca s maloletou na čas do rozvodu manželstva zastaviť.

9. Pokiaľ ide o odvanie otca vo vzťahu k výrokom o výživnom (II., III.) súd prvej inštancie riadne zistil
skutočnýstavveci,keďvykonaldokazovanievrozsahupotrebnomnazistenierozhodujúcichskutočností
pre posúdenia výšky výživného na maloletú, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na

ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V odvolaní neboli uvedené také skutkové
a právne tvrdenia, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.

10. Odvolací súd vo všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že platná právna úprava vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine) je založená na rovnakom postavení muža

(otca) a ženy (matky). Obaja rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine). Obligatórnym
zákonným hľadiskom je tiež osobný výkon starostlivosti o dieťa (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Uvedené
konanie sa chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Miera,
v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa

mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu. Najvýznamnejší podiel bude predstavovať pri
deťoch najnižšieho veku, kde je osobná starostlivosť najnáročnejšia. S vývojom dieťaťa sa mení skladba
starostlivosti o dieťa (pribúda školská dochádzka, záujmy, voľný čas dieťaťa), na druhej strane sa dieťastáva samostatnejšie, čo je dôvodom, pre ktorý podiel osobného výkonu starostlivosti na vyživovacej
povinnosti klesá.

11. Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods.
1 Zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta
druhá Zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu,
sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti,
spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote,

výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto
okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a
schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú
obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú
reálne možnosti a schopnosti rodičov široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré nie sú
nevyhnutné, ale - práve so zreteľom napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej

vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom
živote - prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti.

12. V danej prejednávanej veci po preskúmaní napadnutých výrokov rozsudku o určení výšky výživného
na maloletú a o zročnom výživnom, tieto odvolací súd zhodnotiac výsledky vykonaného dokazovania

a odvolacie dôvody, považoval za vecne správne. Aj podľa názoru odvolacieho súdu určená výška
výživného zodpovedá tak odôvodneným potrebám maloletej, jej veku, ako aj zisteným zárobkovým
a majetkovým pomerom rodičov, ich možnostiam a schopnostiam, v zmysle kritérií rozhodných pre
určovanie výživného pre maloleté deti uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
Na námietku otca o nesprávnom vyhodnotení celkového mesačného príjmu matky, ktorá mala mať

dočasne, v roku 2020 príjem z dávok za ošetrenie člena rodiny neprihliadol, keďže vzhľadom na výšku
príjmu matky zo závislej pracovnej činnosti a odvolacích námietok otca (bez jeho bližšieho odôvodnenia
a špecifikácie) doplnenie dokazovania v tomto smere nepovažoval za účelné. Súd prvej inštancie
správne vychádzal z priemeru zistených príjmov rodičov počas celého posudzovaného obdobia. Pokiaľ
ide o ustálenie odôvodnených nákladov na maloletú, tieto tak ako vyplývajú zo súdom prvej inštancie

vykonaného dokazovania a ich definovania z pohľadu primeranosti a veku maloletej aj odvolací
súd považoval v celosti za opodstatnené. Súd prvej inštancie tieto dostatočne a správne vysvetlil,
vychádzajúc zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb a primeranosti ich obvyklej spotreby
pre dieťa v predškolskom veku. Ak otec namietal uznané mesačné náklady spojené s dochádzkou
maloletej do predškolského zariadenia, je potrebné povedať, že tieto boli posudzované za celé určené

obdobie, teda od 4/2019, preto čiastočne znížené platby za stravné v roku 2020-2021 (kedy maloletá
z objektívnych dôvodov nenavštevovala predškolské zariadenie a teda sa zrejme stravovala doma),
či namietaný náklad za lieky a školné - spolu 30 eur ( kedy školné v predškolskom roku 2020/2021
rodičia neplatili), nemali vzhľadom na ich výšku a celkové odôvodnené potreby maloletej, podstatný
vplyv na určenú výšku výživného. Odvolací súd totiž tuto pripomína, že pri určení výšky výživného je

potrebné zohľadňovať aj výkon osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, v danom prípade vykonávanú
matkou, preto nebolo možné súhlasiť tak s právnym záverom súdu prvej inštancie ako aj odvolacím
dôvodom otca o rovnomernom hradení nákladov maloletej rodičmi, teda určenie výživného v ich presnej
polovici. Odvolací súd však považuje za potrebné upozorniť na nesprávny postup súdu prvej inštancie,
keď určenú výšku výživného odôvodňoval aj percentuálnym výpočtom z príjmu otca. Udáva, že Zákon o

rodinejasneformulujeakodeterminujúcekritérianastranepovinnéhorodičajehoschopnosti,možnostia
majetkové pomery a nie jeho skutočne (alebo aj fiktívne) dosahovaný zárobok, resp. iný obdobný príjem
tvoriaci zdroj jeho obživy. Percentuálne odvodenie výšky výživného zo zárobku povinného rodiča by tak
bolo pochybením súdu, ktorého povinnosťou je dokazovanie zamerať na (reálne) možnosti a schopnosti
povinnéhorodičadosahovaťpríjemakoajzohľadňovaťostatnézákonnékritériapreurčovanievýživného

(§ 62, § 75 ods. 1 Zákona o rodine). Keďže v danom prípade súd prvej inštancie svoje dokazovanie a
závery neobmedzil iba na percentuálny výpočet z preukázaného príjmu otca a vo veci vykonal potrebné
dokazovanie, na jeho základe potom možno uzavrieť, že výška výživného je správna a zodpovedá
jeho výsledkom a to aj s poukazom na výkon osobnej starostlivosti matky o maloletú. Aj keď výsledky
vykonaného dokazovania svedčia tomu, že matka je nedostatočne spolupracujúcim rodičom, ktorá

otcovi neumožňovala plnohodnotne participovať na výchove maloletej, uvedené odvolací súd vzhľadom
na výšku výživného, jeho primeranosť a zákonné kritériá určovania výživného na maloleté deti, zohľadniť
nemohol. Súd prvej inštancie dostatočne zohľadnil aj záujem otca o maloletú a pri výpočte zročného
výživného aj rozsah ním poskytovaných vecných či finančných plnení.13. S poukazom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch
II. a III. ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. Podľa čl. 3 ods.1 CMP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa toho ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci .

15. Pokiaľ ide o odvolanie matky a Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava vo vzťahu k výroku
IV. o úprave styku otca s maloletou na čas do rozvodu manželstva, odvolací súd bez jeho vecného
prejednania, dospel k záveru o potrebe ho zrušiť a konanie v tejto časti zastaviť. Dôvodom takéhoto
postupu bol zistený skutočný stav v čase rozhodovania odvolacieho súdu, a to existencia rozsudku
Okresného súdu Bratislava V zo dňa 12.05.2021 č.k. 20P/32/2019-541, ktorým súd manželstvo rodičov
rozviedol a schválil rodičovskú dohodu o úprave pomerov manželov k maloletej na čas po rozvode (§ 100

CMP),snadobudnutímprávoplatnostivovšetkýchjehovýrokochdňa04.06.2021.Vzhľadomnauvedený
právny stav v pomeroch účastníkov konania, odpadla potreba rozhodnúť o úprave styku otca s maloletou
načasdorozvodumanželstva.Keďže ustanoveniacivilnéhoprocesnéhoprávanedávajújasnúodpoveď
na posudzovanú procesnú situáciu (ktorá nie je pokrytá výslovným textom procesného predpisu), kedy
vo vzťahu k výroku IV. rozsudku neexistuje v čase rozhodovania odvolacieho súdu spôsobilý predmet

odvolania, o odvolaní matky a Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava odvolací súd rozhodol
podľa čl 3. CMP, za analogického použitia § 370 ods. 2 CSP, prihliadajúc na istú mieru zhody v spôsobe
rozhodnutia (v ktorom odvolací súd neposudzuje vecnú a právnu správnosť odvolaním napadnutého
rozhodnutia).

16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.

17. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).