Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, July 26, 2021

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 74Ek/865/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120309981
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Šuchová LL.M
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6120309981.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom
Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti povinnému: X. R., nar. XX.X.XXXX, bytom M. F. XXXX/
XX, časť S., XXX XX Q., v exekúcii vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Jaroslavom Kabáčom, so
sídlom exekútorského úradu Hviezdoslavovo námestie 204/4, 029 01 Námestovo, pod č. 76EX 245/20,
o vymoženie 3.279,68 Eur s príslušenstvom, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, rozhodujúc

o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 74Ek/865/2020 zo dňa
23. júla 2020, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 74Ek/865/2020 zo
dňa 23. júla 2020 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 23.07.2020 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie

pod sp. zn. 74Ek/865/2020, ktorým zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie .

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu
dňa 02.06.2020 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 3.279,68 Eur s príslušenstvom
na základe exekučného titulu - Rozsudku Okresného súdu Martin, sp. zn. 15Csp/3/2019 zo dňa
27.01.2020, ktorý sa stal vykonateľným dňa 20.05.2020 (ďalej len „exekučný titul“). Dňa 09.06.2020

súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Jaroslavovi Kabáčovi, so
sídlom exekútorského úradu Hviezdoslavovo námestie 204/4, 029 01 Námestovo, ktorý ju vedie pod
spisovou značkou č. 76EX 245/20. V priebehu konania povinný podal súdnemu exekútorovi dňa
16.06.2020 návrh na zastavenie exekúcie. Súd mal z obsahu spisu preukázané, že povinný podal
návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie
namietal doručenie exekučného titulu a preto považoval vedenie exekúcie za nezákonné a dôvod

zastavenia exekúcie špecifikoval v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 písm. a) a d) zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) pretože sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti
exekučného titulu a pre ktoré je exekúcia neprípustná. Poukázal na nedodržanie ustanovenia § 53c
Občianskeho zákonníka, z ktorého odvodil neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy na podklade ktorej bol
vydaný exekučný titul. Tvrdí, že návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie oprávnený porušil

zákonnú povinnosť - podal návrh na výkon exekúcie bez právneho dôvodu, čím uviedol súd do
omylu, použil nekalé praktiky a dopustil sa poškodzovania práv spotrebiteľa a preto znáša podľa
zákona aj trovy, ktoré exekútorovi vznikli a ktoré sú predmetom exekúcie, postúpenie pohľadávky je
neplatné. Urobil výpočet skutočností, kde podľa názoru povinného došlo k pochybeniu na strane
súdu. Týmito skutočnosťami sú: a) súd nevykonal dôkazy pre spravodlivé rozhodnutie vo veci v súlade
s Ústavou Slovenskej republiky, b) súd nezistil existenciu, či tu právo je alebo nie je spoľahlivým

spôsobom, c) súd neurčil, či je zmluva platná alebo nie je platná z úradnej povinnosti, d) súd nezistil,
či zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky pre ktoré je zmluva neplatná, e) súd neurčil,či pri uzatváraní zmluvy boli použité nekalé obchodné praktiky, f) súd nepreskúmal exe offo zmluvu
v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS. Tieto skutočnosti následne vyhodnotil tak, že spadajú pod
okolnosti brániace vymáhateľnosti nároku. Čo je jednoznačne dôvodom, pre ktorý by mala byť exekúcia

zastavená. Ďalej namietal formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, z dôvodu jeho nesprávneho
doručenia povinnému. Uvádza, že túto skutočnosť exekučný súd je povinný skúmať. Pokiaľ tak súd
neurobil, bolo porušené jeho právo na právo na súdnu ochranu, pričom sa odvolával na ustanovenia
Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv. Pretože základným predpokladom na
úspešné a zákonné vedenie exekúcie oprávneného voči povinnému je existencia riadneho exekučného

titulu, tzn. rozhodnutia ktoré je vykonateľné. Uvádza, že právna teória rozlišuje medzi formálnou a
materiálnou vykonateľnosťou. Formálnou vykonateľnosťou rozhodnutia sa rozumie dodržanie zákonom
predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, uplynutie lehoty na plnenie a podanie, resp. nepodanie
opravného prostriedku proti rozhodnutiu. Potvrdenie o vykonateľnosti rozhodnutia (§ 42 Exekučného
poriadku) je potvrdením o jeho formálnej vykonateľnosti. Súd je povinný skúmať, či sú podmienky
formálnej vykonateľnosti skutočne splnené. Materiálne podmienky vykonateľnosti exekučného titulu

sú napr. to, či účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú, resp. či skutočne existovali v čase
vydania rozhodnutia, teda či nejde o rozhodnutie voči nejestvujúcemu subjektu, pričom účastníci
musia byť v rozhodnutí dostatočne individualizovaní. Materiálnym predpokladom vykonateľnosti je tiež
určenie lehoty na plnenie, vymedzenie rozsahu a obsahu plnenia. Tvrdil, že súd udelil poverenie
na vykonanie exekúcie v neprospech povinného v nesúlade s únijným právom a právnym poriadkom

Slovenskej republiky a žiada aby súd preskúmal všetky predložené dôkazy s výsledkom, že konanie
zastaví. Oprávnený žiadal návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnuť, pretože povinný v
ňom neuviedol žiadny konkrétny právny dôvod, ktorý by bol spôsobilý vyvolať zastavenie exekučného
konania. K exekučnému titulu uviedol, že doručenie súdneho rozhodnutia - exekučného titulu, mal
konajúci súd preukázané, inak by neosvedčil jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Poukázal na to,

že exekučný súd už nijakým spôsobom nemôže zasahovať do konania, ktoré predchádzalo vzniku
exekučného titulu, nakoľko konanie o návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom.
Ďalej poukázal na zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta
sunt“ (práva patria bdelým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a
ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. To

platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení vrátane využitia možnosti podania
opravných prostriedkov. Zo strany povinného neboli doložené žiadne vecné dôkazy, ktoré by popierali
existenciu záväzku povinného voči oprávnenému. Pre exekučné konanie boli splnené všetky náležitosti
stanovené Exekučným poriadkom, a tým aj podmienka vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko sa
jedná o vykonateľné rozhodnutie, a to po materiálnej aj formálnej stránke. Týmto bola splnená jedna zo

základných podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd je v systéme súdnej
moci zaradený v jej poslednej fáze, ktorá zabezpečuje vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa
právo nenachádza, iba sa vykonáva. Obsahom tohto rozhodnutia je povinný viazaný a musí z neho
vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy, ak by existovali) sa do exekučného
konania neprenášajú. Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“

vykonávaného rozhodnutia. Vo vykonávacom konaní je súd povinný vychádzať z vykonávaného
rozhodnutia, ktoré má povahu exekučného titulu, nakoľko vykonáva len to, o čom bolo už rozhodnuté
a teda, nenahrádza súd prípadne iný orgán v základnom konaní. Vyšší súdny úradník v napadnutom
uznesení preskúmal návrh na zastavenie exekúcie a dospel k záveru, že exekučným titulom v
tomto konaní je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie - Rozsudok Okresného súdu Martin, sp. zn.

15Csp/3/2019 zo dňa 27.01.2020. Nakoľko uvedené rozhodnutie je spôsobilým exekučným titulom,
exekučný súd je v tomto štádiu viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom a jeho
výrokom. Dal do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. IV. ÚS 306/07-18,
v ktorom sa uvádza, že súdna exekúcia môže byť nariadená a vedená len na základe exekučného titulu,
ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená

doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti
predpísané procesným právom; materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená zase tým, že rozhodnutie
obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného, hlavne určitý výrok. Námietku
povinného týkajúcu sa nedoručenia exekučného titulu do vlastných rúk vyhodnotil ako nedôvodnú. Súd
si totižto vyžiadal z Okresného súdu Martin kópiu doručenky preukazujúcu doručovanie exekučného

titulu povinnému. O. zistené, že povinnému bol doručovaný rozsudok Okresného súdu Martin, sp.
zn. 15Csp/3/2019 zo dňa 27.01.2020 správne, a to na adresu trvalého pobytu povinného uvedenú
v Registri obyvateľov W. republiky (M. F. XXXX/XX, XXX XX Q.). Exekučný titul obsahuje poučenie
v rámci ktorého bol povinný poučený, že proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní ododňa doručenia. Z doručenky vyplýva, že povinný si predmetné rozhodnutie neprevzal v zákonom
stanovenej odbernej lehote a preto bola uplatnená fikcia doručenia. Preto exekučný titul nadobudol
právoplatnosť dňa 16.05.2020 a vykonateľnosť dňa 20.05.2020 a to aj napriek tomu, že si zásielku

povinný v zákonnej lehote neprevzal. Z uvedených dôvodov vyšší súdny úradník rozhodol, že
predložený Rozsudok Okresného súdu Martin, sp. zn. 15Csp/3/2019 zo dňa 27.01.2020 je spôsobilým
exekučným titulom. Ostatné námietky a argumenty vyhodnotil súd ako nedôvodné, pretože nemali
vplyv na vedenie exekúcie. Súd k uvedenému dodal, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie
dôvodne, keďže povinný nesplnil povinnosť mu uloženú exekučným titulom dobrovoľne v čase pred

podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Právnym dôvodom vedenia exekúcie v rámci tohto exekučného
konania je exekučný titul. Súd preskúmal exekučný titul z hľadiska formálnej a materiálnej vykonateľnosti
exekučného titulu a dospel k záveru, že exekučný titul spĺňa náležitosti formálnej a materiálnej
vykonateľnosti, a podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku je spôsobilým exekučným titulom na to, aby na
jeho základe bolo možné viesť exekúciu v rámci exekučného konania. Ďalej v odôvodnení napadnutého
uznesenia poučil strany o charaktere a princípoch vedenia exekúcie v podmienkach právneho štátu.

Keďženezistildôvod,prektorýbymalabyťexekúciazastavená,pretovsúladescitovanýmustanovením
§ 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

3. Vyšší súdny úradník napadnuté uznesenie právne odôvodnil ustanoveniami § 61k ods. 1, ods. 2, ods.
5, § 61l ods. 3 prvej vety, § 45 ods.1, § 46 ods. 1 písm. a), § 200 Exekučného poriadku a ustanoveniami

§ 106 ods. 1, písm. a), § 111 ods. 3, § 232 ods. 1 zákona č. 160/2015 z. Z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“).

4. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo povinnému listinne doručené dňa
10.08.2020, podal povinný prostredníctvom poštového podniku dňa 18.08.2020 sťažnosť. Sťažnosť bola

konajúcemu súdu doručená dňa 20.08.2020. Je teda možné konštatovať, že sťažnosť bola podaná v
zákonom stanovenej lehote.

5. V podanej sťažnosti povinný žiada, aby exekučný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil
a aby bola vec vrátená na ďalšie rozhodnutie o zastavení predmetnej exekúcie. Uvádza, že napadnuté

uznesenie je nesprávne, pretože súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Nedostatky sa týkali nepodrobenia spotrebiteľskej zmluvy súdnej kontrole, nepreskúmania
platnosti tejto zmluvy ako aj jej samotného obsahu, z pohľadu, či tu právo je alebo nie je. Namieta
neprijateľné zmluvné podmienky, nekalé obchodné praktiky, rozpor s dobrými mravmi a nepreskúmanie
spotrebiteľskej zmluvy v zmysle Smernice Rady 93/13/EHS. Tieto nedostatky subsumuje pod dôvody,

ktoré bránia vymáhateľnosti nároku pre ktoré by mala byť exekúcia vždy a v každom štádiu zastavená.
Vydané poverenie na vykonanie exekúcie považuje za rozporné s Ústavou Slovenskej republiky a
únijným právom. Poukazuje na to, že spotrebiteľský úver mal byť bezúročný a bez poplatkov, pretože
spotrebiteľská zmluva spĺňa podmienky uvedeného v § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských
úveroch. Opätovne namieta vykonateľnosť exekučného titulu a postup súdu v základnom konaní,

v ktorom mu bolo odňaté právo konať pred súdom. Z tohto postupu namieta prieskumnú činnosť
Okresného súdu Martin pri vydávaní exekučného titulu, kedy mal za to, že sa súd nevysporiadal s
podmienkami za ktorých mu bol úver poskytovaný ako aj so samotným obsahom zmluvy o úvere spolu
so všetkou dokumentáciou na ňu nadväzujúcou. Uvádza, že súd v základnom konaní na vec neaplikoval
právo na ochranu spotrebiteľa.

6. Oprávnený k sťažnosti zaslal svoje vyjadrenie, kde žiadal sťažnosť povinného ako nedôvodnú
zamietnuť. Uviedol, že sa stotožňuje s napadnutým uznesením, považuje ho za vecne a právne
správne a v dôvodoch naň odkazuje. Tvrdí, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne.
Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti a nepredložil žiadne

dôkazy odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučných titulov, ani
o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučných titulov. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení
uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného. Pričom súd môže prihliadať
len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Exekučný súd nie je oprávnený
skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych

záverov orgánu, ktorý ho vydal a nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky rozhodnutia. Súd je
viazaný spôsobilým exekučným titulom, pričom platí prezumpcia správnosti právoplatného rozhodnutia
súdu.7. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti
rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

8. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9. V zmysle § 239 ods. 1 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom,

ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti
dôvodom uznesenia nie je prípustná.

10. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

11. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta

sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

12. V zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný

titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho
exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné
skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

13. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15

dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

14. V zmysle § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd

exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

15. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná.

Súd v rozhodnutí vydanom vyšším súdnym úradníkom v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo
zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu konania o sťažnosti sa na
týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, súd musel sťažnosť povinného ako nedôvodnú
zamietnuť.

16. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 11. odôvodnenia, sudca nad rámec
uvedeného k argumentácii povinného ohľadom neuplatnenia spotrebiteľského práva pri prejednávaní
jeho pohľadávky a z toho plynúcim nedostatkom exekučného titulu pre ktoré považuje exekúciu za
neprípustnú uvádza, že ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody,
pre ktoré súd exekúciu zastaví, pričom povinný, ako nositeľ dôkazného bremena k svojim tvrdeniam,

musí v návrhu na zastavenie exekúcie uviesť okolnosti, ktoré podľa neho, po vzniku exekučného titulu,
spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré bránia
vymáhateľnosti exekučného titulu.

17. Exekučný súd uvádza, že v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť

a dôvodnosť začatia exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého
účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto
procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie,
pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému
známekudňupodanianávrhunazastavenieexekúcie.Dôkaznébremenozaťažujevexekučnomkonaní

účastníka konania v procesnom postavení povinného. Povinný je teda v prípade podania návrhu na
zastavenie exekúcie povinný svoje tvrdenia podporiť dôkazmi za účelom preukázania ich pravdivosti.18. Návrh na zastavenie exekúcie nie je možné vnímať ako opravný prostriedok a má smerovať proti
exekúcii, nie proti exekučnému titulu. Dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť
existencia len takých skutočností, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by existovali pred

vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia
sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Pre pochopenie účelu
exekučného konania je potrebné uviesť, že civilné konanie sa delí na základné (vyhľadávacie), v ktorom
sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu alebo právom
chránenémuzáujmu,anavykonávacie(exekučné),vktoromdochádzakuskutočneniunútenéhovýkonu

subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, ak nebolo povinnou stranou splnené dobrovoľne.
Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu
príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o
skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní a teda o tých, ktoré nastali pred vznikom
exekučného titulu.

19. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie oprávnene, nakoľko splnil zákonom požadované
požiadavky pre začatie exekučného konania a svojho nároku sa domáha na základe spôsobilého
exekučného titulu. V čase začatia exekúcie existoval nárok oprávneného voči povinnému vyplývajúci z
právoplatného a vykonateľného rozhodnutia a keďže povinný si povinnosť mu ním uloženú dobrovoľne
nesplnil, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorého preskúmaním súd nezistil žiadne

dôvody vedúce k jeho zamietnutiu a preto v predmetnej veci poveril súdneho exekútora vykonaním
exekúcie.

20. V podanej sťažnosti povinný namietal skutočnosť, že dôvodom na zastavenie exekúcie bolo
neprihliadnutie súdu na spotrebiteľský vzťah z ktorého vznikla vymáhaná pohľadávka. V súvislosti s

jednotlivými argumentmi uvedenými povinným v podanej sťažnosti (podotýkajúc že totožné dôvody
povinný uviedol už v návrhu na zastavenie exekúcie) súd v prvom rade považuje za potrebné uviesť,
že pokiaľ povinný v súvislosti s vydaným exekučným titulom namieta rozpor s Ústavou ako aj únijným
právom, pretože nebolo prihliadnuté na predzmluvné dojednania strán, samotný obsah a formálne
náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, neprihliadnutie na neprijateľné zmluvné podmienky, nejkalé obchodné

praktiky či charakter spotrebiteľskej zmluvy, súd zdôrazňuje, že povinný sa mal brániť v základnom
konaní. Námietky uvádzané v návrhu na zastavenie exekúcie, resp. v sťažnosti nie sú a ani nemôžu
byť opravným prostriedkom proti vydanému exekučnému titulu. Povinný nemôže v exekučnom konaní
uplatňovať ani hmotnoprávne, ani formálnoprávne námietky, ktoré mal v zmysle vyššie uvedeného
uplatniť v pôvodnom konaní, a to z dôvodu, že vo vykonávacom konaní je predmetom rozhodovania

nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia. V tejto fáze konania preto nie je
priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní. Oprávnený
predložil exekučný titul, ktorým bola povinnému uložená povinnosť, exekučný súd musí takýto exekučný
titul vyznačujúci sa právoplatnosťou (formálnou, ktorá znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné
riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok a

materiálnou, ktorá vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil
kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je
záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom) rešpektovať a vychádzať z neho. Spochybňovanie
samotného exekučného titulu a z neho vyplývajúce spochybňovanie nároku oprávneného nepredstavuje
dôvod na zastavenie exekúcie. Exekučné konanie je teda vedené na základe právoplatného a

vykonateľného exekučného titulu a keďže povinný povinnosť uloženú v exekučnom titule dobrovoľne v
určenejlehotenesplnil,maloprávnenýdôvodpodaťnávrhnavykonanieexekúcieaexekúciajedôvodná.

21. V súvislosti so samotným spotrebiteľsko-právnym vzťahom medzi oprávneným a povinnými súd
ešte poznamenáva, že exekučný súd v exekučnom konaní je povinný sa touto skutočnosťou zaoberať,

keď posúdenie záväzkovoprávneho vzťahu oprávneného a povinného ako vzťahu spotrebiteľského má
zrejmý význam pre samotný postup súdu - vyššieho súdneho úradníka, ktorý v rámci preskúmavania
návrhu na vykonanie exekúcie je viazaný postupom upraveným v jednotlivých ustanoveniach
Exekučného poriadku. Súd má tým na mysli konkrétne ustanovenie § 48 ods. 4 písm. d) Exekučného
poriadku, z ktorého jednoznačne vyplýva, že k návrhu na vykonanie exekúcie sa musí pripojiť

spotrebiteľská zmluva a všetky ďalšie zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou vrátane
dokumentov, na ktoré spotrebiteľská zmluva odkazuje, a to práve v tom prípade, ak sa jedná o exekúciu
na podklade exekučného titulu priznávajúceho nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Predloženie dotknutej
spotrebiteľskej zmluvy resp. ostatných dokumentov s ňou súvisiacich má následne nepochybný význampre posúdenie prípadnej existencie zákonného dôvodu na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie
v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, a teda na náležité posúdenie, či
predmetný exekučný titul bol alebo nebol vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo

preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, a existencia neprijateľných podmienok má vplyv na
vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Na tomto mieste je však obzvlášť
dôležitépoznamenať,žekonanievktorombolexekučný titulvydanývžiadnomprípadenebolokonaním,
v ktorom by nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, nakoľko išlo
o konanie súdne, kde súd tieto skutočnosti skúma ex offo, čiže z úradnej povinnosti.

22. Je potrebné zdôrazniť, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať hmotnoprávnu správnosť
exekučného titulu, teda preskúmavať' vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného
v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom exekučného titulu je exekučný súd
viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania, (aj vtedy ak by
existovali), sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky vzniknuté

v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20Cdo/1940/2008).
Nemožno preto prisvedčiť obrane povinného, ktorý v podanej sťažnosti, uvádza skutkové tvrdenia, ktoré
vychádzajú z právnych skutočností a právnych úkonov, ktoré boli dané už pred vydaním exekučného
titulu (týkajúce sa porušenia ich spotrebiteľských práv, či nedostatkov zmluvy obsahujúcej neprijateľné
zmluvné podmienky). Na namietanie a posúdenie týchto skutočností bol priestor práve v konaní,

v ktorom súd rozhodoval o vydaní exekučného titulu. Exekučný súd, ako už bolo uvedené, nie je
ďalšou odvolacou inštanciou a nie je ani príslušný skúmať správnosť exekučného titulu z pohľadu
hmotného práva (podmienky vzniku zmluvy a jej plnenie) a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať
do práva priznaného v exekučnom titule, či ex ante poskytnúť ochranu povinným v rozpore s výrokom
právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia. Ochranu hmotnoprávnych vzťahov subjektov

práva je potrebné rozlišovať a aj poskytovať v závislosti od procesnoprávneho štádia konania, v
ktorom sa vzťah subjektov práva nachádza, t.j. či ide o tzv. základné konanie, v ktorom nadobúda
pôvodné ohrozené alebo porušené subjektívne právo príslušnú procesnú ochranu, a to v podobe
právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, alebo ide o konanie vykonávacie - exekučné,
ktorého zmysel spočíva v uskutočnení núteného výkonu subjektívneho práva z právoplatného a

vykonateľného rozhodnutia, ktoré povinná strana nesplnila dobrovoľne, ktorú exekučný súd poskytuje
zabezpečením efektívneho vymáhania uplatneného judikovaného nároku oprávneného a súčasne
zabezpečením primeranej ochrany základných práv povinných. Ochrana práv a právom chránených
záujmov vo vykonávacom konaní, však už nie je spojená s opätovným hmotnoprávnym skúmaním
porušeného subjektívneho práva, ktorého skúmanie a posudzovanie už bolo predmetom ochrany práv

subjektov v základnom súdnom konaní. Podstatou exekučného konania je nútené uskutočnenie výkonu
príslušného vykonateľného rozhodnutia a s tým spojená ochrana práv a právom chránených záujmov
účastníkov exekučného konania. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu je obmedzený na to, či
je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne
vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu.

23. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať na to, že právny poriadok Slovenskej republiky
vychádza zo zásady „vigilantibus iura scripta sunt", ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „práva
patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú
o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou

starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv,
aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva
majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf
65/2011).

24. Súd v tomto smere dodáva, že za skutkového stavu, keď oprávnený disponuje právoplatným a
vykonateľným exekučným titulom, exekučný súd nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať sa
súdnej ochrany pri výkone priznaného práva. Oprávnený si v exekučnom konaní iba uplatňuje právo
priznané mu vykonateľným exekučným titulom, ktoré nebolo povinným splnené dobrovoľne, t.j. realizuje
svoje právo. Nekoná v rozpore s právom.

25. K nedostatku formálnej vykonateľnosti exekučného titulu týkajúcej sa nedostatkov jeho doručovania
povinnému sa súd pri prejednávaní sťažnosti povinného nezaoberal, nakoľko tento argument povinnýuviedol len v návrhu na zastavenie exekúcie. Súd iba konštatuje, že doručovanie exekučného titulu
povinnému bolo vyšším súdnym úradníkom riadne preskúmané a správne právne zhodnotené.

26. K ďalším tvrdeniam povinného a v súvislosti s prejavom nespokojnosti povinného s rozhodnutím
predloženým exekučnému súdu ako exekučný titul, exekučný súd poukazuje na to, že obsahom
základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie, nie je právo
na úspech v spore, resp. právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom strany sporu ani záruka,
že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy strán sporu. Tu súd poukazuje na stabilnú

rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR (napr. sp. zn. II. ÚS 4/94, sp. zn. II. ÚS 3/97, sp. zn. I. ÚS
204/2010), ktorý konštantne uvádza, že nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným
úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym
názorom účastníkov konania, vrátane ich dôvodov a námietok. Procesný postoj účastníka konania
zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho
návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich.

27. S poukazom na uvedené súd má za to, že vyšší súdny úradník postupoval správne a v súlade
so zákonom, keď v danej veci zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu, že
povinný nepreukázal dôvody na zastavenie exekúcie. Keďže neboli zistené žiadne skutočnosti brániace
vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom súd nezistil ani žiadny iný dôvod na zastavenie exekúcie, súd

sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 74Ek/865/2020 zo dňa
23.07.2020 ako nedôvodnú zamietol.

28. Strany si v sťažnostnom konaní neuplatnili náhradu trov konania. Vzhľadom k uvedenému, súd o
ich náhrade vo výrokovej časti nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods.
4 Exekučného poriadku).