Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 3, 2021

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 7C/237/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3516204464
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Prikrylová

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2021:3516204464.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Novom Meste nad Váhom, pred sudkyňou JUDr. Júliou Prikrylovou, v spore žalobcu:

S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/X, XXX XX S., t. č. na adrese Centrum sociálnych služieb -
Jesienka, IČO: 00 596 264, so sídlom Staromyjavská 889/77, 907 01 Myjava, proti žalovanému: M. H.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom J.. S.. V.. Š. XXX/XX, XXX XX S., o zaplatenie 1.000,- EUR s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 660,- Eur, a to do troch dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

III. Súd žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 32 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou spísanou na tunajšom súde dňa 25.05.2016 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.000,- EUR a náhradu trov konania. Svoj žalobný návrh odôvodnil
tým, že žalovaný je jeho bývalá manželka, ktorá mala dispozičné právo s účtom žalobcu. Žalobca
je umiestnený v domove dôchodcov a žalovaný mu nosil peniaze vo výške 20,- EUR mesačne ako
vreckové. Na účet žalobcu chodí pravidelne každý mesiac dôchodok z Českej republiky vo výške 39,-

EUR.Vauguste2015žalobcapredalzáhradususedoviza2.000,-EUR,ztoho1.000,-EURvložilnaúčet
a zvyšných 1.000,- EUR rozdelil medzi svoje dve dcéry, každej po 500,- EUR. V období od septembra
2015 do konca marca 2016 žalovaný vybral z účtu žalobcu bez vedomia žalobcu postupne súhrnnú
sumu 1.000,- EUR, čo žalobca zistil na konci marca 2016, keď osobne navštívil banku. Žalobca sa
snažil žalovanú viackrát telefonicky kontaktovať, aby mu peniaze vrátila, avšak žalovaný mu nezdvihol
telefón. Žalobca okrem dôchodku z Českej republiky poberá i dôchodok na Slovensku vo výške 302,-
EUR mesačne, ktorý však chodí na účet domova dôchodcov, v ktorom je žalobca umiestnený, a to ako

úhrada za pobyt. Žalobca požiadal o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov z dôvodu nemajetnosti.

2. Súd uznesením č. k. 7C/237/2016 - 5 zo dňa 08.06.2017 priznal žalobcovi oslobodenie od platenia
súdneho poplatkov. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.08.2017.

3. Dňa 01.12.2017 bolo súdu doručené písomné vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe, v ktorom
prehlasuje, že žalobcovi nikdy nič neukradol, je hlboko veriacim človekom. Žalovaný tvrdí, že po

svadbe so žalobcom sa mu zmenil život, nakoľko žalobca prejavil svoju doposiaľ skrytú agresiu,
žalovaného urážal, bil, bol žiarlivý, nedával žalovanému žiadne peniaze a každý deň pil alkohol. V
spoločnom manželstve sa im narodili dve dcéry. Žalobca sa prejavoval agresívne i voči deťom, nadával
im, bil ich, dokonca na žalovaného „brúsil nože“ a chcel ho zabiť s krompáčom. Do domu žalobcua žalovaného bola kvôli agresívnemu správaniu žalobcu volaná polícia, a to opakovanie. Žalovaný
spoločne s dvoma deťmi, boli pre nevhodné správanie žalobcu častokrát spávať mimo domova - u
známych,urodinnýchpríslušníkov.Žalovanýsaprirozvodesožalobcomdozvedel,žežalobcaprispieval

do spoločného rodinného rozpočtu iba polovicou zárobku, nakoľko podľa tvrdení žalovaného žalobca
využil ostatné finančné prostriedky na cudziu dámsku spoločnosť a alkohol. Žalovaný sa napriek tomu
staral naďalej o domácnosť vrátanie robenia pravidelných domácich prác a starostlivosti o zdravie a
vzdelanie ich spoločných dcér. Žalovaný nemal dobré meno ani vo svojom okolí, pričom bol nazývaný
ako „prepitý psychopat“. Žalovaný bol častokrát obeťou fyzických útokov žalobcu, ktorý žalovaného

dusil, čo vyústilo do zdravotných ťažkostí žalovaného, najmä astmatického ochorenia a liečenie v
psychiatrickej ambulancii. Žalovaný je z jednej polovice poberateľom invalidného dôchodku, pričom
zdravotnéťažkostisapodpísaliajnaichspoločnýchdvochdcérach.Žalovanýmalobavyozdravieaživot
seba i spoločných dcér, preto boli nútení žalobcu opustiť, pričom následne dočasne bývali u známych
a rodinných príslušníkov, ktorí sa im snažili pomáhať. Žalovaný tvrdí, že žalobca mal problémy aj v
jeho ďalších vzťahoch so ženami, ktoré boli od neho postupne nútené taktiež odísť pre jeho agresívne

správanie. Žalobca sa navyše nezaujímal o potreby jeho dvoch dcér, pričom im želal smrť, prípadne
pobyt na psychiatrii, kam podľa neho spolu so žalovaným patria. Po tom, čo bol predaný spoločný 4-
izbový byt, žalobca neposkytol žalovanému žiadne financie z predaja a ani zostatkové vybavenie bytu.
Žalobca po rozvode so žalovaných žil istý čas u svojej matky, ktorú podľa tvrdení žalovaného taktiež bil
a nadával jej. Toto vyústilo i do predaja domu matky žalobcu, pričom výťažok z predaja podelila medzi

svojich 3 synov a vnúčatá, avšak spoločné dcéry žalobcu a žalovaného nedostali nič. V nadväznosti na
nezdravý životný štýl žalobcu dostal neskôr mozgovú porážku, pričom jeho zdravotný stav bol vážny.
Žalovaný bol naďalej ochotný starať sa o bývalého manžela - žalobcu, nakoľko vlastná rodina žalobcu
na neho zanevrela pre jeho nevhodné správanie, a teda okrem žalovaného nemal nikoho iného, kto by
mu poskytol pomoc. Za to, čo všetko žalovaný spravil pre žalobcu, sa mu žalobca nijako neodvďačil,

a to ani finančne. Zdravotný stav žalobcu sa čiastočne zlepšil, pričom má naďalej trvalé zdravotné
poruchy/problémy. Žalovaný pomohol žalobcovi tak, že vybavil pre neho bývanie v Centre sociálnych
služieb - Jesienka, IČO: 00 596 264, so sídlom Staromyjavská 889/77, 907 01 Myjava, taktiež mu
žalovaný pomohol vybaviť 2 dôchodky - slovenský a český, a to tak, že žalovaný pomáhal žalobcovi
s pohybom na úrady, poštu, do banky. A to všetko z vlastných financií žalovaného. Žalovaný bol na

liečení v Bardejove, v tom čase si požičal z účtu žalobcu finančnú sumu výberom z bankomatu, niečo
kupoval deťom, ale hneď ako sa z liečenia vrátil, vrátil žalobcovi požičané peniaze „na ruku“, peniaze
žalovanému dali deti. Viackrát navštívili žalovaného príslušníci policajného zboru, že už nemá chodiť
za bývalým manželom - žalobcom, nakoľko žalovaného „chodí udávať“, že ho žalovaný okráda. Dňa
12.04.2016 išiel žalovaný do Centra sociálnych služieb - Jesienka, Myjava, kde za prítomnosti pani

riaditeľky a jej zástupkyne odovzdal žalobcovi bankomatovú kartu s PIN kódom. O tomto úkone bol
vyhotovený písomný záznam, ktorý strany sporu vlastnoručne podpísali. Následne dňa 06.05.2016
žalovanýodovzdalžalobcoviivkladnúknižkusprehlásením,žemužiadnefinancienevybralaninezobral
a že žalobca u žalovaného už „nič nemá“. Bol si toho vedomý a „s veľkým krikom“ toto prehlásenie
podpísal, to všetko za prítomnosti pani riaditeľky sociálneho zariadenie, v ktorom je žalobca umiestnený.

Žalovaný prehlasuje, že dodnes žalobcovi nič nezobral a neukradol. Žalovaný k svojmu podaniu pripojil
kópie listín o odovzdaní bankomatovej karty k účtu žalobcu a o jej prebratí žalobcom zo dňa 12.04.2016 s
vlastnoručnými podpismi strán sporu a tiež o odovzdaní vkladnej knižky žalobcu a jej prebratí žalobcom
spolu s vyhlásením, že z nej žalovaný nič nevybral a vlastnoručnými podpismi strán sporu.

4. Dňa 20.12.2017 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu, v ktorom tvrdí, že trvá na podanej žalobe
a tvrdenia žalovaného považuje za nepravdivé, klamlivé a namieta ich v celom rozsahu. Žiada od
žalovaného 1.000,- EUR, ktoré si mal žalovaný od žalobcu zobrať. K svojmu podaniu žalobca pripojil
výpis z účtu v Slovenskej sporiteľni, a.s., z ktorého je zrejmé, že na účet žalobcu bola dňa 04.09.2015
vložená suma 800,- EUR, a z účtu žalobcu boli vybraté finančné prostriedky v meste Bardejov -

Bardejovské kúpele od 11.09.2015 do 24.09.2015 v celkovej sume 530,- EUR, a to konkrétne dňa
11.09.2015 v sume 150,- EUR, dňa 12.09.2015 v sume 150,- EUR, dňa 14.09.2015 v sume 50,- EUR,
dňa 17.09.2015 v sume 50,- EUR, dňa 19.09.2015 v sume 80,- EUR, dňa 22.09.2015 v sume 50,- EUR.
Z výpisu z účtu vyplýva tiež údaj, že na účet žalobcu bola pripísaná suma 41,33 EUR, čo je však prijatým
dôchodkom žalobcu z Českej republiky (penze).

5. Dňa 04.01.2018 žalovaný doručil súdu vyjadrenie, v ktorom tvrdí, že jeho predošlé písomné vyjadrenie
doručené súdu dňa 01.12.2017 je pravdivé. Prehlásenie žalobcu, že predošlé vyjadrenia žalovaného
považuje za nepravdivé a klamlivé, sa „dalo od neho očakávať“. Žalovaný čestne prehlasuje, žežalobcovi žalovanú sumu 1.000,- EUR neukradol. Keď bol žalovaný v kúpeľoch v meste Bardejov a
vybral z účtu finančné čiastky popisované v odseku 4 tohto rozhodnutia, prvé dva výbery po 150,- EUR,
teda spolu v čiastke 300,- EUR boli financie, ktoré žalovaný žalobcovi dal do vlastných rúk zo svojich

finančných prostriedkov predtým, ako žalovaný odchádzal do Bardejova, pričom následne si túto čiastku
žalovaný vybral z bankomatu (účtu žalovaného), čím vyrovnal dlh, ktorý žalobcovi u žalovaného vznikol.
Sumu 230,- EUR, ktorú žalovaný taktiež vybral z účtu žalobcu žalovaný vrátil žalovanému do vlastných
rúk po príchode z liečenia v Bardejovských kúpeľoch. Žalovaný tvrdí, že žalobcovi nezostal nič dlžný.
Žalovaný tvrdí, že žalobca svojím podpisom listiny o odovzdaní vkladnej knižky zo dňa 06.05.2016 a jej

prebratí žalovaným potvrdil čestné prehlásenie žalovaného, že žalobcovi nič nevybral, nezobral a že u
neho „nemá nič“. To, že žalobca žiada od žalovaného sumu 1.000,- EUR je podľa žalovaného z dôvodu,
že žalobca uvedenú finančnú sumu dal svojim dcéram (každej po 500,- EUR), lenže žalobca následne
povedal, že bol k tomu donútený a že im to nedaruje, lebo sa o neho dcéry nestarajú. Žalovaný tvrdí,
že žalobca má na vkladnej knižke 8.000,- EUR, pričom podľa žalovaného žalobca klame o tom, že je
nemajetný.

6. Na pojednávaní konanom dňa 04.03.2019 žalobca uviedol, že žiada od žalovanej sumu 1.000,- EUR,
nakoľko túto sumu spoločne vkladali na bankový účet s tým, že 800,- EUR bol samotný vklad a zvyšných
200,- EUR mal žalobca dať do rúk žalovanému na poplatky, pričom poplatky nevznikli žiadne. Sumu
200,- EUR si mal podľa žalobcu žalovaný nechať u seba. Žalobca uviedol, že žalovaný mu nevrátil 230,-

EUR po návrate z kúpeľov a ani mu žalovaný nedal 300,- EUR pred odchodom do kúpeľov. Žalobca
tvrdí, že dal žalovanému bankomatovú kartu, pretože on sám nevládal chodiť do bankomatu, z ktorej
mu mal žalovaný vyberať 20,- EUR mesačne a tie mu následne vždy priniesť do domova dôchodcov.
Po tom, čo žalobca osobne navštívil pobočku banky zistil, že na účte nemá peniaze, nakoľko žalovaný
mu tieto vybral v čase, keď bol v kúpeľoch.

7. Žalovaný na pojednávaní predložil súdu potvrdenie Slovenskej sporiteľne, a.s. - hotovostný vklad zo
dňa 04.09.2015 o 09:18 hod., z ktorého vyplýva, že na účet žalobcu bola vložená suma 800,- EUR.
Žalovaný uviedol, že vybavil žalobcovi bankomatovú kartu, kde mu z Českej republiky chodil dôchodok
a vkladnú knižku, a to v čase 17 rokov po rozvode. Po tom, ako dostal žalobca mozgovú porážku,

žalovaného inštruovali príslušníci policajného zboru, že sa má o žalobcu postarať a keďže žalobca
žalovanému veril, prenechal žalovanému svoju bankomatovú kartu, aby žalovaný žalobcovi vyberal
každý mesiac finančné prostriedky, o ktoré žalovaného požiada. Keď žalobca predal záhradu za 2.000,-
EUR, tak 1.000,- EUR rozdelil svojim dcéram - každej po 500,- EUR, 800,- EUR vložil do banky a 200,-
EUR si nechal pre vlastnú potrebu. Žalovaný tvrdí, že z uvedených peňazí nedal žalobca žalovanému

„ani cent“. Keď išiel žalovaný do Bardejovských kúpeľov, vypýtal si žalobca od žalovaného sumu 300,-
EUR, aby mal finančnú hotovosť, kým sa žalovaný z kúpeľov vráti. Následne žalovaný v kúpeľoch
vybral sumu 300,- EUR - 2x po 150,- EUR ako kompenzáciu za finančnú sumu, ktorú žalobcovi požičal
žalovaný. Následne mal žalovaný vybrať počas pobytu súhrnne ďalších 230,- EUR, ktoré mal žalovaný
vrátiť žalobcovi po tom, čo sa vrátil z kúpeľov, a to do vlastných rúk. Žalovaný tvrdí, že vždy s ním boli

kamarátky, keď žalobcovi dával peniaze, pretože sa žalobcu bál, a to M. H. a tiež dcéra L.. Žalovaný
súdu potvrdil, že nasledovné výbery z bankomatu v Bardejovských kúpeľoch realizoval: 150,- eur dňa
11.09.2015, 150,- eur dňa 12.09.2015, 50,- eur dňa 14.09.2015, 50,- eur dňa 17.09.2015, 80,- eur dňa
19.09.2015, 50,- eur dňa 22.09.2015.

8. Na pojednávaní konanom dňa 13.05.2019 súd zisťoval od žalovaného, či okrem uvedenej finančnej
čiastky 530,- EUR, ktoré vybral z bankomatu v Bardejovských kúpeľoch, si z účtu žalobcu vybral aj
zostávajúcich 270,- EUR (vklad 800,- EUR mínus výbery 530,- EUR), na čo odpovedal, že toho si nie
je vedomý. Žalobca tvrdí, že si nevie zadovážiť výpis z účtu, ktorý by potvrdil alebo vyvrátil, či žalovaný
vybral aj zvyšných 270,- EUR, nakoľko žalobca nemá peniaze a výpis mu nevydali ani po tom, čo oň

žiadal.

9. Na pojednávaní konanom dňa 03.06.2019 svedkyňa, M. H., uviedla, že so žalovaným chodila za
žalobcom, keď mu žalovaný nosil do domova dôchodcov to, čo si žalobca vyžiadal a čo žalovaný
napiekol. Svedkyňa žalovanému vravela, že žalobca sa nevie odvďačiť. Žalovaný vždy dal žalobcovi

blok aj výdavok z peňazí, na čo sa mal žalobca vyjadriť, že to nepotrebuje. Svedkyňa ďalej uviedla, že
pred odchodom so žalovaným do kúpeľov v Bardejove navštívili žalobcu, ktorý sa spýtať žalovaného, či
nedoniesolpeniaze,načomužalovanýodpovedalžežalobcanekázal,abymužalovanýdoniesolnejaké
peniaze a vraj má žalovaný pri sebe len vlastnú hotovosť. Žalobca si vypýtal peniaze od žalovanéhos tým, že to čo mu požičia si má následne vybrať z účtu žalobcu. Po príchode do kúpeľov si žalovaný
vytiahol peniaze, ktoré mal požičať žalobcovi. Podľa svedkyne žalovaný peniaze, ktoré vybral z účtu
žalobcu, žalobcovi aj vrátil, pričom svedkyňa sa toho osobne zúčastnila. Jednalo sa o sumu 300,- EUR.

Žalovaný si mal z účtu žalobcu peniaze požičať a následne po príchode mal žalovaný žalobcovi podľa
výpovedesvedkynepožičanúsumuvrátiť,alesvedkyňaneviepresneidentifikovať,akúsumusižalovaný
požičalnadrámecspomínaných300,-EUR,vrajjetožalovanéhosúkromnávec.Svedkyňaďalejuviedla,
že so žalovanou sú kamarátky, tiež duchovné sestry - Jehovove svedkyne. Majú blízky vzťah a v čase
rokov 2015 a 2016 sa stretávali každý deň. Svedkyňa uviedla, ak má vzťah k žalobcovi, pričom tvrdí,

že sa nevie o žalobcovi vyjadriť aký je to človek, pre svedkyňu je žalobca „zrúda“, nedokáže nič slušne
povedať a svedkyňa má k žalobcovi podľa jej slov „negatívny vzťah“. Žalobca sa následne vyjadril, že
na to nič nepovie, žalovaný a svedkyňa majú svoju „kompániu“ a len chodia po ľuďoch a presviedčajú
ich. Žalovaný súhlasil s výpoveďou svedkyne. Žalovaný na pojednávaní súdu vypovedal, že chodil do
domova dôchodcov za žalobcom, pred liečením mu dal 300,- EUR a po návrate mu vrátil 230,- EUR,
pričom vždy mu nosil „bločky“, keď niečo žalobcovi kúpil. Keď žalobca prišiel „na Myjavu“, stretli sa

so žalovaným, žalovaný mu z bankomatu vybral peniaze a tieto mu priamo odovzdal. Žalovaný tiež
kupoval žalobcovi stravu, ktorú mu zabalil a doniesol do domova dôchodcov. Žalovaný sa vyjadril k
prehľadu transakcií na žalobcovom účte v období od 01.10.2015 do 30.04.2016 tak, že si to nepamätá,
nevie a žiadne peniaze žalobcovi neukradol. Žalobca tvrdí, že žalovaný s ním chodil raz do mesiaca,
dal mu 20,- EUR, pričom žalobca so žalovaným do potravín nechodil. Tvrdí tiež, že žalovaný mu viac

ako 20,- EUR mesačne nedával. Tvrdenia, že žalovaný nosil žalobcovi stravu, žalobca nespochybnil.
Žalovaný sa vyjadril k 200,- EUR, ktoré mu mal žalobca dať v deň, keď vkladal 800,- EUR do banky,
na čo žalovaný odpovedal, že to bolo v deň kedy predal pozemok „na kopaniciach“, bol so žalobcom a
dcérou L. na úrade, lebo si to žalobca želal. Žalobca mal podať dcére L. dve „päťstovky“ (pozn. 2x 500,-
EUR), jednu aby si dcéra L. nechala a druhú aby dala svojej sestre Z., druhej spoločnej dcére žalobcu a

žalovaného. Žalobca tvrdil, že 800,- EUR si vloží na účet za prítomnosti žalovaného, a 200,- EUR že si
žalobca nechá, pričom túto sumu žalovanému neodovzdal. Žalovaný na pojednávanú súdu odpovedal
v súvislosti s prehľadom transakcií na účte žalobcu v období od 30.09.2015 do 29.04.2016, čo vyplýva
zo zápisnice o pojednávaní č. l. 38 - 39, pričom žalovaná si buď konkrétne transakcie nepamätá, alebo
išlo o nákup pre žalobcu, pričom tvrdí, že z peňazí žalobcu si žalovaná nikdy nič nekúpila. Žalovaný

dňa 12.04.2016 odovzdal žalobcovi bankomatovú kartu a od tohto dňa nemal možnosť s účtom žalobcu
disponovať. Žalobca aj po tomto dátume viackrát kontaktoval žalovaného, že nevládze a že potrebuje
pomôcť s výberom peňazí z bankomatu, s čim mu žalovaný aj pomáhal. Žalobca si nespomína, že by
žalovanému kázal vybrať v ten istý deň po sebe po 20,- EUR z bankomatu, vyjadril sa k tomuto, že to
žalobca vyberal pre svoju „kompániu“.

10. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami strán sporu, predloženými listinnými dôkazmi,
t. j. výpismi z účtu žalobcu, kópiou listiny zo dňa 12.04.2016 o odovzdaní bankomatovej karty žalobcu
žalovanýmajejprebratížalobcom,kópioulistinyzodňa06.05.2016oodovzdanívkladnejknižkyžalobcu
žalovaným a jej prebratí žalobcom, výpoveďami strán sporu na pojednávaniach, svedeckou výpoveďou

ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento stav veci:

11. Dňa 04.09.2015 žalobca za prítomnosti žalovaného spoločne vložili na účet žalobcu vedený
v Slovenskej sporiteľni, a.s. číslo XXXXXXXXXX/XXXX sumu 800,- EUR. Žalovaný bol držiteľom
bankomatovej karty k účtu žalobcu, s ktorou realizoval nasledovné výbery hotovosti z bankomatu v

meste Bardejov - Bardejovské kúpele: dňa 11.09.2015 v sume 150,- EUR, dňa 12.09.2015 v sume 150,-
EUR, dňa 14.09.2015 v sume 50,- EUR, dňa 17.09.2015 v sume 50,- EUR, dňa 19.09.2015 v sume
80,- EUR, dňa 22.09.2015 v sume 50,- EUR. Celková výška výberov hotovosti z účtu žalobcu, ktoré
realizoval žalovaný, bola v sume 530,- EUR. Uvedené zistenia vyplývajú z listinného dôkazu - výpisu z
účtu žalobcu založeného do spisu pod čl. 18. Súd konštatuje, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno

vo vzťahu k tomu, že hotovosť v celkovej sume 530,- EUR, ktorú vybral z bankomatu v Bardejovských
kúpeľoch, žalobcovi vrátil, nakoľko súdu nepredložil ani jeden písomný či iný dôkaz, ktorý by potvrdil
tvrdenia žalovaného, že uvedenú sumu žalobcovi vrátil.

12. Žalovaný navrhol vypočutie svedkyne, M. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, G. - V., dôchodkyňa,

ktorá bol v čase rokov 2015 a 2016, teda v rozhodnom čase, blízkou priateľkou žalovaného, pričom
sú spoločne duchovnými sestrami cirkvi Svedkov Jehovových. Súd posúdil výpoveď svedkyne ako
nedôveryhodnú, nakoľko je podľa mienky súdu ovplyvnená žalovanou ako dobrou priateľkou s rovnakým
cirkevným zaradením (členstvom), a táto skutočnosť vyplýva aj z toho, že svedkyňa voči žalobcovivyjadrilanegatívnypostoj,kedyhonazvala„zrúdou“atiežvýslovnepotvrdila,žemávočinemunegatívny
postoj, čo značí jej osobnú zaujatosť voči žalobcovi, a teda jej vyjadrenia súd považuje za účelové.

13. Súd sa k osobnému, rodinnému či partnerskému vzťahu strán sporu v minulosti nevyjadruje, nakoľko
to nie je predmetom tohto sporového konania.

14. Podľa ustanovenia § 123 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len
„Občiansky zákonník“), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať,

užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

15. Podľa ustanovenia § 126 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do
jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu
ju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

16. Podľa ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

17. Podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí
vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

18. Podľa ustanovenia § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo

výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

19. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žalobný návrh je čiastočne dôvodný. Súd sa
zaoberal sumou 200,- EUR, ktorá tvorí rozdiel medzi vkladom žalobcu do banky za účasti žalovaného
v sume 800,- EUR dňa 04.09.2015, a žalovanou sumou, ktorú žalobca od žalovaného požaduje, a

to vo výške 1.000,- EUR. Vyjadrenia strán sú v tejto časti protichodné, pričom ani jednej zo strán sa
nepodarilo uniesť dôkazné bremeno, t. j. či žalobca sumu 200,- EUR skutočne žalovanému dal, či si
túto sumu žalovaný od žalobcu prevzal, príp. či si túto sumu žalobca ponechal u seba ako hotovosť.
Alternáciadispozíciestránsporusosumou200,-EURaichnáslednýmkonanímnevyplývaanizjedného
doposiaľ predloženého či zadováženého dôkazného materiálu, a preto súd považuje žalobu v tejto

časti za nepreukázaná a nedôvodnú. Žalovaný vybral v čase od 11.09.2015 do 22.09.2015 pomocou
bankomatovej karty z účtu žalobcu úhrnnú sumu 530,- EUR počas jeho liečebného pobytu v Bardejove,
pričom súd má túto skutočnosť za preukázanú prostredníctvom výpisu z účtu v banke ako aj z výpovede
žalovaného. Žalovanému sa nepodarilo vyvrátiť tvrdenia žalobcu, že túto sumu vybral z účtu žalobcu
neoprávnene, resp. že túto sumu žalobcovi vrátil, nakoľko súdu nepredložil žiadne relevantný dôkaz, a

preto súd konštatuje, že žalovaný sa sumou 530,- EUR bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu a v tejto
časti je žalobný návrh dôvodný. Nakoľko žalovaný i po návrate z Bardejova t.j. po 22.09.2015 naďalej
disponoval s bankomatovou kartou k účtu žalobcu, realizoval výbery z účtu žalobcu a to až do dátumu
12.04.2016, kedy bankomatovú kartu preukázateľne žalobcovi odovzdal. Žalovaný teda po návrate z
Bardejova realizoval bankomatové výbery z účtu žalobcu ako je uvedené v listinnom dokumente (výpisu

z účtu, kde sú jednotlivé finančné operácie na účte znázornené), ktorý zabezpečil súd zo Slovenskej
sporiteľni, a.s. „prehľade transakcii od 01.10.2015 do 30.04.2016“ - na čl. 34-36 t. j. až do odovzdania
bankomatovej karty. Žalovaný tvrdil, že vyberal peniaze z účtu vždy len na príkaz žalobcu, nakoľko
žalobca pre svoj nepriaznivý zdravotný stav nebol schopný realizovať bankomatové výbery osobne,
resp. samostatne, t. j. až do odovzdania bankomatovej karty prebiehali výbery z účtu za asistencie

žalovaného. Tvrdil, že buď mu peniaze dal tak, že žalovanému priamo pri bankomate peniaze odovzdal
alebospravilnákuppotravínaleboinéhotovaruurčenéhoprežalobcu,čomužalobcanakázalatopotom
žalobcovi doniesol do Centra sociálny služieb v Myjave spolu s bločkami, ktoré mal žalobca roztrhať a
zahodiť. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný žalobcovi nosil mesačne penziu 20,- EUR
(pojednávanie zo dňa 03.06.2019) na tomto sa strany sporu dohodli. Súd mal preto za preukázané,

že po príchode žalovaného z Bardejova (22.09.2015) až do odovzdania bankomatovej karty žalobcovi
(12.04.2016), žalovaný odovzdal žalobcovi mesačne 20,-EUR, čo od 01.10.2015 do 12.04.2016 - sedem
mesiacov, predstavuje sumu 140,-EUR (7x20,-EUR). V tejto časti žalobného návrhu preto žalobca nebol
úspešný. Čo sa týka zostávajúcej časti 130,-EUR, súd konštatuje, že žalovaný zodpovedal za finančnéprostriedky na účte žalobcu v banke, na ktoré mal dispozičné právo a nepreukázal, že túto zvyšnú sumu
vybralzaúčelombuďkúpypotravínaleboinéhotovaruprežalobcualebozaúčelomodovzdaniavybranej
finančnej čiastky žalobcovi. V tomto smere bolo dôkazné bremeno na žalovanom, aby preukázal, že

vybrané finančné čiastky alebo nakúpený tovar skutočne žalobcovi odovzdal (uviedol, že bločky dal
žalobcovi, ktorý ich roztrhal zahodil), v tomto smere bol žalovaný v dôkaznej núdzi. Preto v zostávajúcej
časti 130,-EUR bol žalobca v konaní úspešný.

20. Súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 660,- EUR titulom bezdôvodného

obohatenia (530,-EUR + 130,-EUR), pričom vo zvyšnej časti 340,- EUR súd žalobu zamietol ako
nedôvodnú (200,-EUR + 140-EUR), nakoľko žalobca v tejto časti nepreukázal svoje tvrdenia, že
žalovaný sa na jeho úkor obohatil.

21. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

23. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

24. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 a 2 C.s.p., § 262 ods. 1 C.s.p.

a pomerne úspešnému žalobcovi v konaní priznal náhradu trov konania v rozsahu 32 % (žalovaná suma
1.000 Eur, priznaná suma 660 Eur, úspech žalobcu je 66 % a úspech žalovaného je 34 %, čistý úspech
žalobcu je tak po odpočítaní úspechu žalovaného v rozsahu 32 %).

25. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne o

výške náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie,protiktorému rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vadamala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na súdny
výkon rozhodnutia.