Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, February 13, 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15C/180/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214221253
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Péter Nagy

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2214221253.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Péter Nagy v sporovej veci žalobcu: Štátny fond rozvoja

bývania, IČO: 31 749 542, so sídlom Lamačská cesta 8, Bratislava, právne zast.: AENEA Legal s.r.o.,
so sídlom Jozefská 3, Bratislava, proti žalovaným: 1/ X. R., Q.. XX.XX.XXXX, U. Č. R. XXX a 2/ F. R.,
Q.. XX.XX.XXXX, T. X. XXX, právne zast.: JUDr. Albína Vágóová, advokátka, Ružová 265, Dunajská
Streda, o zaplatenie 14.902,75 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje sa platobný rozkaz Okresného súdu v Dunajskej Strede č.k. 10Ro/472/2014-32 zo dňa
21.01.2016 v celom rozsahu.

II. Žalovaný 1/ a žalovaná 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne istinu vo výške
14.902,75 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 721,42 eur, s úrokom z omeškania vo výške 69,98
eur, s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.183,55 eur od 06.11.2014 do 25.02.2015,
s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 14.902,75 eur od 26.02.2015 do zaplatenia, s
nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 465,45 eur a zmluvnú pokutu vo výške 1.562,42
eur, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

IV. Žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovaným 1/ a 2/v rozsahu 100 %. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 20.11.2014 sa žalobca pôvodne domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by
boli žalovaní zaviazaní k zaplateniu sumy 1.183,55 eur s príslušenstvom a k náhrade trov konania. V
žalobe žalobca tvrdil, že ako štátny účelový fond je právnickou osobou, zriadenou osobitným zákonom a

je finančnou inštitúciou slúžiacou na implementáciu nástrojov finančného inžinierstva podľa osobitného
predpisu. Ďalej tvrdil, že žalobca uzavrel so žalovanými Zmluvu o poskytnutí podpory vo forme úveru
č. XXX/XXXX/XXXX, na základe ktorej bola žalovaným poskytnutá podpora vo forme úveru vo výške
19.916,35 eur s dobou splatnosti 30 rokov. Poskytnutý úver mali žalovaní splatiť pri základnej úrokovej
sadzbe vo výške 3,6% formou mesačných splátok vo výške 90,55 eura. Podľa zmluvy boli žalovaní
povinní dlh, ktorý sa skladá z úveru a z úroku splácať pravidelnými mesačnými splátkami tak, že platba
bude vykonaná vždy do 15. kalendárneho dňa mesiaca počas celej lehoty splatnosti úveru. Žalovaní boli

však v omeškaní so zaplatením mesačných splátok poskytnutého úveru, preto žalobca prostredníctvom
svojho právneho zástupcu vyzval žalovaných na úhradu zameškaných splátok, na čo však žalovaní
nereagovali, preto sa žalobca obrátil na súd. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaní sa k 05.11.2014 dostali do
omeškania s úhradou 14 splátok, čo činí pôvodne zažalovanú sumu 1.183,55 eura a k tomu požadovalžalobcaajzákonnýúrokzomeškaniavovýške8,05%ročneztejtosumyod06.11.2014aždozaplatenia.
Na preukázanie svojich tvrdení žalobca k žalobe pripojil zmluvu o poskytnutí podpory vo forme úveru,
výzvu na úhradu dlžnej sumy.

2. Písomným podaním doručeným súdu dňa 10.04.2015 žalobca zmenil, resp. rozšíril pôvodne podanú
žalobu. Rozšírenie žaloby zdôvodnil tým, že z dôvodu neplnenia si zmluvných povinností zo strany
žalovaných došlo zo strany žalobcu k odstúpeniu od predmetnej zmluvy a to listom z 22.12.2014 v
súlade s ust. čl. VIII. bod 8.4 zmluvy, čím sa stal celý dlh žalovaných splatným. Vzhľadom k odstúpeniu

od zmluvy tak nárok žalobcu pozostáva z istiny vo výške 14.902,75 eur, zmluvného úroku vo výške
721,42 eur, úroku z omeškania vo výške 69,98 eur a zmluvnej pokuty vo výške 1.562,42 eur (rozšírený
návrh) a súčasne z úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.183,55 eur od
06.11.2014 do 01.04.2015, t.j. v sume 38,11 eur a zo sumy 14.902,75 eur od 02.04.2015 do
zaplatenia ako aj trov konania. K podaniu žalobca priložil na preukázanie svojich tvrdení list z 22.12.2014
adresovaný žalovaným, ktorým žalobca odstúpil od zmluvy o poskytnutí podpory pre porušenie

povinností žalovaných splácať poskytnutý úver pravidelnými mesačnými splátkami (omeškania s 15
splátkami).Súčasneimvyčíslilzčohoaktuálne(t.j.kudňuodstúpeniaodzmluvy)pozostávadlžnásuma.

3. Tunajší súd rozšírenej žalobe v celom rozsahu vyhovel a to vydaním platobného rozkazu z 21.01.2016
č.k. 10Ro/472/2014-32 (súd konal o zmenenej žalobe bez rozhodovania o pripustení zmeny žaloby,

keďže vyššie spomínaná zmena žaloby nastala pred doručením žaloby žalovaným). Z dôvodu podania
včasného a vecne odôvodneného odporu (jeho obsah je popísaný nižšie) proti tomuto platobnému
rozkazu žalovanou 2/, ako aj s poukazom na nemožnosť doručenia platobného rozkazu žalovanému 1/
do vlastných rúk aj napriek vykonanému šetreniu zo strany súdu, predmetný platobný rozkaz sa zrušil
podľa § 174 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016 priamo zo zákona, pričom z dôvodu jednoznačnosti

procesného postupu bol tento zrušený v celom rozsahu aj podľa ust. § 266 ods. 3 a § 267 ods. 3 C.s.p.
(výrok I tohto rozsudku).

4. S účinnosťou od 01.07.2016 súd ďalej v konaní postupoval podľa nového procesného predpisu,
ktorým je zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a to s poukazom

na ust. § 470 ods. 1 cit. zákona, v zmysle ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. A podľa ods. 2 cit. ustanovenia, právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Žalobca dňa 05.12.2016, 16.01.2017, 21.04.2017, 09.06.2017, 17.08.2017, 02.11.2017 doručil súdu

písomné podania, v ktorých sa zaoberal predovšetkým s argumentáciou, z akého dôvodu predmetný
spor nie je sporom spotrebiteľským a prečo nie je možné predmetný záväzkový vzťah podriadiť pod
zákon o spotrebiteľských úveroch.

6. Písomným podaním doručeným súdu dňa 16.01.2017 žalobca opätovne zmenil, resp. rozšíril

pôvodne podanú žalobu, rozšírenú podaním z 10.04.2015. Žalobca tak v konečnom znení žaloby
žiadal žalovaných zaviazať k zaplateniu súm uvedených vo výroku uznesenia zo dňa 20.10.2017 č.k.
15C/180/2016-222, ktorým bola táto ostatná zmena žaloby právoplatne pripustená v nasledovnom
znení:
,,Žalovaný I a žalovaný II sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu vo výške

14.902,75 EUR so zmluvným úrokom vo výške 721,42 EUR, so zmluvným úrokom vo výške 3,6 %
ročneod26.02.2015zosumy14.902,75EURdozaplatenia,súrokomzomeškaniavovýške69,98EUR,
s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 06.11.2014 zo sumy 1.183,55 EUR do 25.02.2015, s
úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 26.02.2015 zo sumy 14.902,75 EUR do zaplatenia, s
nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 465,45 EUR a so zmluvnou pokutou vo výške

1.562,42 EUR, a to všetko do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu
vedený v Slovenskej záručnej a rozvojovej banke, a.s. IBAN: Y. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, T.
XXXXXXXXX.
Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia vo výške 2.025,77 EUR vrátane DPH, a to všetko do 3 dní odo dňa

nadobudnutia právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu vedený v Tatra banke, a.s., IBAN: Y.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, T. XXXXXXXXX.“
K zmene oproti rozšíreniu žaloby z 10.04.2015 došlo v častiach, ktoré sú podčiarknuté, s tým, že žalobca
žiadal úroky z omeškania z nesplatenej istiny vo výške 14.902,75 eur od 26.02.2015,čo je dátumom prevzatia odstúpenia + 30 dní, taktiež žiadal od tohto dátumu do zaplatenia
priznať aj zmluvné úroky 3,6 % ročne z uvedenej sumy zosplatnenej dlžnej istiny a náklady spojené s
uplatnením pohľadávky vo výške 465,45 eur (2 úkony právnej služby pred podaním žaloby - výzva na

úhradu a odstúpenie od zmluvy o úvere, obidva z roku 2014).

7. Žalobu s prílohami, ako aj všetky ostatné písomné podania žalobcu a žalovanej 2/, procesné poučenia
podľa C.s.p. vrátane výzvy na vyjadrenie a uplatnenie prostriedkov procesnej obrany v určenej lehote
súd doručoval žalovanému 1/ z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť jeho skutočný pobyt napriek vykonanému

rozsiahlemu šetreniu v tomto smere, zverejnením na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa
14.11.2016 v zmysle § 116 ods. 2 C.s.p. a v ďalšom konaní na jeho adresu trvalého pobytu (§ 116
ods. 3 C.s.p.) zapísaného v registri obyvateľov Slovenskej republiky s uplatnením fikcie podľa § 111
ods. 3 C.s.p. Žalovaný sa k doručenej žalobe, ani ostatným podaniam žalobcu a žalovanej 2/ nijakým
spôsobom nevyjadril (toto mu bolo umožnené aj priamo na pojednávaní, na ktorom sa bez akéhokoľvek
ospravedlnenia nezúčastnil), pričom nárok žalobcu nijako nesporoval.

8. Procesná obrana žalovanej 2/ uplatnená prvotne v jej odpore proti vydanému platobnému rozkazu,
ako aj v ďalšom konaní jej písomným vyjadrením doručeným súdu dňa 15.12.2017 a ústnymi prednesmi
jej právnej zástupkyne na pojednávaniach spočívala v tom, že žalovaná 2/ nie je v tomto spore
pasívne vecne legitimovaná, pretože pohľadávka žalobcu z titulu predmetného úveru zanikla voči nej

na podklade rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 5C/350/2007 o vyporiadaní BSM
medzi žalovanými 1/ a 2/ ako bývalými manželmi, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 23.09.2013, a
ktorým súd nehnuteľnosti pôvodne patriace do BSM, vedené na LV č. XXXX, k.ú. Č. R. (nehnuteľnosti,
ktorých financovania sa týkal predmetný úver), prikázal do výlučného vlastníctva žalovanému 1/ spolu so
zostatkovou hodnotou úveru poskytnutého žalobcom č. zmluvy XXX/XXXX/XXXX vo výške 19.739,90

eur. Súd teda prikázal predmetný úver žalovanému 1/ a zaviazal ho vyplatiť žalovanej 2/ na vyrovnaní
21.354 eur s tým, že zároveň súd vyporiadal aj zostatok úveru a z vyplatenej sumy na vyrovnanie tento
úver v polovici zohľadnil a teda o to dostala žalovaná 2/ menej pri finančnom vysporiadaní. Žalovaná 2/
už samotným rozhodnutím súdu sp. zn. 5C/350/2007, teda jeho právoplatnosťou prestala byť dlžníkom
žalobcu. Žalovaná 2/ preto považovala odstúpenie žalobcu voči nej za neplatné a neúčinné, pričom

zároveň podľa názoru žalovanej 2/ fikcia doručenia v prípade žalovaného 1/ nebola možná a nie je
správne vysvetlená, v dôsledku čoho žalobca do dnešného dňa platne neodstúpil od zmluvy vo vzťahu
k žalovanému 1/.
Žalovaná 2/ v danej súvislosti vyčítala žalobcovi, že v priebehu exekučného konania (EX 174/2014),
ktoré bolo začaté na návrh žalovanej 2/ voči žalovanému 1/ z dôvodu nevyplatenia jej podielu na

celkovej mase BSM v súdom určenej lehote, žalobca ako záložný veriteľ neudelil súhlas s predajom
uvedených nehnuteľností, v dôsledku čoho je dôvodná obava, že pre postupný pokles trhovej hodnoty
týchto nehnuteľností nebudú môcť byť uspokojené z nich nároky žalovanej 2/, resp. žiadne nároky.
Podľa názoru žalovanej 2/ sa predmetný úverový vzťah spravuje zákonnými ustanoveniami na ochranu
spotrebiteľa. Predmetnú zmluvu žalovaná 2/ považovala za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nakoľko je

daný jej spotrebiteľský charakter v širšom slova zmysle, a to v zmysle § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho
zákonníka. Dôvod pre takúto aplikáciu vyplýva zo záverečných ustanovení predmetnej zmluvy, ktorýmu
účastníci pripustili, že ich právne vzťahy sa budú vzťahovať najmä Občianskym zákonníkom. Podľa
názoru žalovanej 2/ je možné žalobcu subsumovať pod ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka ako dodávateľa, ktorý vykonáva obchodnú činnosť, ako aj činnosť poskytovania služieb

širokej verejnosti, a ktorý má charakter subjektu hospodáriaceho so ziskom. Žalovaní súd nepochybne
spotrebiteľmi, nakoľko nevystupovali v predmetnom vzťahu v rámci svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti.

9. Žalobca sa k procesnej obrane žalovanej 2/ vyjadroval počas konania svojimi písomnými podaniami

podľa bodu 5 odôvodnenia tohto rozsudku, ako aj ústnymi prednesmi jeho právneho zástupcu
na pojednávaniach tak, že ide o spoločný záväzok žalovaných ako dlžníkov, pričom vyporiadaním
bezpodielového spoluvlastníctva manželov - žalovaných došlo k vyporiadaniu majetku medzi nimi a
takéto vyporiadanie nemá vplyv na trvanie záväzku voči žalobcovi. Od uzatvorenia zmluvy, ani po
právoplatnom vyporiadaní BSM nebol medzi účastníkmi zmluvy o úvere podpísaný žiadny dokument,

na základe ktorého by došlo k zmene účastníkov na strane dlžníka. K pasívnej legitimácii žalovanej 2/
poukázal žalobca na rozhodovaciu prax súdov v obdobných prípadoch. Ide o dohodu medzi žalovaným
1/ a 2/. V prípade, že žalovaná 2/ nechcela byť ďalej súčasťou úverového vzťahu mala požiadať žalobcu
o dodatok k úverovej zmluve a následne by bola jej žiadosť posúdená zo strany žalobcu. Odstúpenieje zo dňa 22.12.2014, doručené žalovanej 2/ to bolo 27.01.2015, žalovaný 1/ si zásielku
neprevzal v odbernej lehote. V zmluve bolo jasne uvedené že na zmenu v časti účastníkov zmluvy je
potrebný písomný súhlas veriteľa t.j. žalobcu a teda iná skutočnosť nemôže takúto zmenu spôsobiť.

Žalobca mal za to, že sa tu jedná o obchodnoprávny vzťah a že vzťah založený medzi žalovanými
a subjektom ŠFRB, ktorý je štátom dotovaný sa spravuje príslušnými ustanoveniami Obchodného
zákonníka o zmluve o úvere a teda nejde o spotrebiteľský vzťah. ŠFRB je vyňatý z pôsobnosti zákona
o spotrebiteľských úveroch. Taktiež poukázal na poslednú novelu zák. č. 150/2013 Z. z. o štátnom
fonde rozvoja bývania, kde zákonodarca z dôvodu upresnenia postavenia žalobcu v dôvodovej správe

uviedol, že žalobca nespadá ani pod ustanovenia § 52 Obč. zák. a tým pádom sa na uvedený zmluvný
vzťah nemôže hľadieť ako na spotrebiteľskú zmluvu. ŠFRB nevykazuje zisk, takže ani nespĺňa definíciu
dodávateľa. Pri žalobcovi nie je možné hovoriť o zisku keďže aj zákon hovorí o príjmoch ŠFRB, z
ktorých len 3 % idú na samotný chod tejto inštitúcie a zvyšok je použitý na nové úvery. Žalovaný bol
vyzvaný k úhrade omeškaných splátok zo strany žalobcu a následne aj zo stany PZ žalobcu výzvou
z 02.07.2014. Nakoľko nedošlo k úhrade vzniknutého dlhu podal žalobca žalobu v časti omeškaných

splátok o zaplatenie 1.185,35 eur. Nakoľko nedošlo ani po podaní žaloby k úhrade omeškaných splátok
odstúpil žalobca od úverovej zmluvy podaním zo dňa 22.12.2014.
Čo sa týka prebiehajúcej exekúcie, predložený exekučný príkaz je z augusta 2014, kedy ešte nebol
splatný celý dlh žalovaných a teda veriteľ nemohol udeliť súhlas s takouto exekúciu, pričom však
veriteľovi nie je možné vytknúť vznik aj ďalších exekučných konaní na predmetnú nehnuteľnosť keďže

za to môže konanie žalovaného v 1. rade, ktoré žalobca nemôže ovplyvniť.
Pri fikcii doručenia odstúpenia od zmluvy žalovanému 1/ žalobca argumentoval (v podaní -
zmenažalobyz16.01.2017)tým,žepodľa§45ods.1Občianskehozákonníkaspoukazomnapríslušnú
judikatúru súdov tu bolo rozhodujúcu objektívne hľadisko, že dôjdením prejavu vôle do dispozičnej sféry
adresáta sa završuje proces účinného doručenia právneho úkonu bez ohľadu na to, či sa s ním adresát

skutočne oboznámil, čo sa v danom prípade stalo uložením zásielky pre žalovaného 1/ na pošte dňa
29.12.2014.

10. Súd sa oboznámil so žalobou, s prílohami, so všetkými písomnými podaniami žalobcu, žalovanej
2/ i s oboma vyššie citovanými zmenami (rozšíreniami) žaloby, vykonal vo veci ústne pojednávania,

na ktoré sa dostavili právni zástupcovia žalobcu a žalovanej 2/, nedostavil sa však žalovaný 1/,
ktorý mal predvolanie riadne a včas vykázané (fikciou podľa § 111.ods. 3 C.s.p.), no svoju neúčasť
nijako neospravedlnil, vykonal na ňom dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a vec prejednal v
neprítomnosti žalovaného 1/, keď na to boli splnené všetky procesné podmienky vyžadované C.s.p. a
zistil tento skutkový a právny stav veci: Žalobca ako štátny účelový fond, t.j. právnická osoba zriadená

osobitným zákonom a súčasne finančná inštitúcia slúžiaca na implementáciu nástrojov finančného
inžinierstva podľa osobitného predpisu ako veriteľ a žalovaní ako dlžníci uzatvorili dňa 29.05.2001
Zmluvu o poskytnutí podpory vo forme úveru č. XXX/XXXX/XXXX, na základe ktorej bola žalovaným
poskytnutá podpora vo forme úveru vo výške 19.916,35 eur (600.000,- Sk) s dobou splatnosti 30 rokov
a to na realizáciu stavby rodinného domu špecifikovanej v zmluve v čl. I. Zmluva bola uzatvorená podľa

ust. zákona č. 124/1996 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania. Poskytnutý úver mali žalovaní splatiť pri
základnej úrokovej sadzbe vo výške 3,6 % p.a. formou mesačných splátok vo výške 90,25 eur (2.728,-
Sk). Podľa zmluvy boli žalovaní povinní dlh, ktorý sa skladá z úveru a z úroku splácať pravidelnými
mesačnými splátkami tak, že platba bude vykonaná vždy do 15. kalendárneho dňa mesiaca počas celej
lehoty splatnosti úveru. Žalovaní boli však v omeškaní so zaplatením viacerých mesačných splátok

poskytnutého úveru, preto žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaných dňa
02.07.2014 na úhradu zameškaných splátok, na čo však žalovaní nereagovali, preto sa žalobca obrátil
na súd. Žalovaní sa k 02.07.2014 dostali do omeškania s úhradou viac ako 10 splátok, pričom ich dlh
v čase podania žaloby činil pôvodne zažalovanú sumu 1.183,55 eur (už vtedy viac ako 13 splátok)
a k tomu požadoval žalobca aj zákonný úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne z tejto sumy od

06.11.2014 až do zaplatenia. Z dôvodu pretrvávajúceho neplnenia si zmluvných povinností zo strany
žalovanýchdošlozostranyžalobcukodstúpeniuodpredmetnejzmluvyatolistomz22.12.2014vsúlade
s ust. čl. VIII. bod 8.4 zmluvy, čím sa stal celý dlh žalovaných splatným, ktorého zaplatenie žalobca
požadoval od žalovaných v súlade s ust. § 506 Obchodného zákonníka. Vzhľadom k odstúpeniu od
zmluvy tak nárok žalobcu v konečnom pozostával z istiny vo výške 14.902,75 eur, spolu s nesplateným

zmluvným úrokom k 22.12.2014 (v zmysle čl. V. cit. zmluvy) vo výške 721,42 eur, so zmluvným úrokom
vo výške 3,6 % ročne z nesplatenej istiny vo výške 14.902,75 eur od 26.02.2015 do zaplatenia, s
nesplateným úrokom z omeškania (z nesplatených splátok splatných pred odstúpením od zmluvy) vo
výške 69,98 eur, s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.183,55 eur od 06.11.2014do 25.02.2015, s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne z nesplatenej istiny 14.902,75 eur
od 26.02.2015 do zaplatenia, s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 465,45 eur
(za výzvu na zaplatenie a za odstúpenie od cit. zmluvy - náklady spojené s uplatnením pohľadávky,

t.j. za úkony pred súdnym konaním) a zo zmluvnej pokuty vo výške 1.562,42 eur (článok VIII bod
8.5 zmluvy). Nároky uplatnené žalobcom vyplývajú z citovaných ustanovení predloženej zmluvy o
poskytnutí podpory a z listinných dôkazov predložených žalobcom a ich právny základ v zmluve nebol
ani stranami sporu spochybnený. V liste z 22.12.2014 adresovanom žalovaným, žalobca odstúpil od
zmluvy o poskytnutí podpory pre porušenie povinností žalovaných splácať poskytnutý úver pravidelnými

mesačnými splátkami (omeškanie s 15 splátkami).

11. Podľa ust. § 12 ods. 1 zákona č. 124/1996 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy
na základe rozhodnutia podľa § 11 ods. 9 uzavrie fond so žiadateľom zmluvu. Podľa ods. 2 zmluva
musí obsahovať najmä a) údaje o zmluvných stranách, b) účel, výšku, druh a čerpanie poskytnutej
podpory, c) spôsob plnenia záväzkov zmluvných strán, d) zabezpečenie záväzkov, e) bezhotovostný

spôsob úhrady z podpory, f) technické podmienky stavby a dĺžku času jej uskutočnenia, g) sankcie
za porušenie zmluvných podmienok, h) spôsob kontroly plnenia zmluvných podmienok a dôsledky ich
nedodržania, i) ak je žiadateľom osoba podľa § 7 písm. a) , tak aj minimálny čas, v ktorom bude stavbu vlastniť a užívať on alebo osoby
jemu blízke, alebo osoby oprávnené podľa osobitného predpisu.

12. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len
„ObZ“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa ust. § 506 ObZ ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky
po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil
dlžnú sumu s úrokmi.

14. Podľa ust. § 365 ObZ v znení účinnom v čase omeškania dlžník je v omeškaní, ak nesplní

riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok
zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku
omeškania veriteľa.

15. Podľa ust. § 369 ods. 1 ObZ ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo

jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z
omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

16. Podľa ust. § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ak ide o
omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

17. Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (platného a účinného do 01.02.2013), výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

18. Podľa ust. § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom nie sú: c) úver zabezpečený
záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov, d) úver,
ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba
nehnuteľnosti, p) úver poskytovaný na účely podľa osobitných predpisov 4) pre obmedzený okruh
osôb vo verejnom záujme a za úrokové sadzby nižšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu,

alebo bezúročný úver, alebo za iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie ako tie, ktoré
prevládajú na finančnom trhu, a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako úrokové sadzby prevládajúce
na finančnom trhu.19. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca a žalovaní uzavreli písomnú zmluvu o
poskytnutí podpory vo forme úveru podľa zákona č. 124/1996 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania,
pričom podľa povahy vzťahu ide o úverovú zmluvu podľa ust. § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb.

Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“). Na základe nej bol žalovaným poskytnutý úver v sume 19.916,35
eur s dobou splatnosti 30 rokov ako to vyplýva z predloženej zmluvy. Žalovaní mali úver hradiť v
dohodnutých mesačných splátkach. Splátky podľa zisteného skutkového stavu, ktorý nespochybnili ani
žalovaní, riadne a včas v dohodnutých termínoch nehradili, s plnením sa dostali do omeškania. Žalobca
ich opakovane vyzval na úhradu omeškaných splátok. Následne listom z 22.12.2014 v súlade s ust.

čl. VIII. bod 8.4 zmluvy odstúpil žalobca od predmetnej zmluvy, pretože žalovaní omeškané splátky ani
dodatočne neuhradili, čím sa stal celý dlh žalovaných splatným. Súčasne ich v súlade so zmluvou a
vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami vyzval na úhradu celého dlhu, no žalovaní dlh neuhradili
(§ 506 ObZ). Žalovaný 1/ bol v priebehu celého konania pasívny. K žalobe, jej rozšíreniam, k prílohám,
ani k písomným podaniam žalobcu sa vôbec nevyjadril. Žalovaní 1/ a 2/ nárok žalobcu po vecnej stránke
(žalovaný 1/ ani po právnej stránke) nijako nesporoval, preto žalobcom predložené skutkové tvrdenia

súd považoval za nesporné.

20. Súd sa stotožnil s argumentáciou a s právnym názorom vysloveným žalobcom, týkajúcim sa
posúdenia samotnej zmluvy z hľadiska jej povahy, keď dospel k záveru, že v danom prípade sa
nejedná o zmluvu spotrebiteľskú, keďže žalobca nespĺňa pojmové znaky dodávateľa ako subjektu

spotrebiteľských právnych vzťahov (žalobca o.i. najmä nie je subjektom, ktorý cielene vytvára zisk,
resp. ktorý by bol oprávnený svoje zdroje (zisk) vyplácať svojmu vedeniu, resp. zamestnancom, teda
u žalobcu absentuje hlavný účel podnikateľskej a obchodnej činnosti), a tiež úver poskytnutý žalobcom
ako veriteľom žalovanému ako dlžníkovi napĺňa pojmové znaky úveru, ktorý nie je v zmysle ust. § 1 ods.
3zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochspotrebiteľskýmúveromatozdôvodovuvedených

pod cit. písmenami c/, d/ a p/ (aj keď ide o zákon vydaný po uzavretí predmetnej zmluvy, je z neho
zrejmý jednoznačný úmysel zákonodarcu nepodriadiť daný druh zmlúv pod spotrebiteľské úvery). V
zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 607/2003 Z. z. o štátnom fonde rozvoja bývania je ustanovené, že správcom
štátneho fondu rozvoja bývania je Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej
republiky. V nadväznosti na toto je evidentné, že štátny fond rozvoja bývania nekoná samostatne,

nakoľko je spravovaný vyššie uvedeným ministerstvom, čo podčiarkuje aj ďalšie ustanovenie v § 20
ods. 1 zákona o štátnom fonde rozvoja bývania, podľa ktorého podrobnosti o organizácii a činnosti
fondu upravuje štatút fondu ktorý schvaľuje minister. Štátny fond rozvoja bývania je účelovým fondom
ktorý bol zriadený na plnenie osobitných úloh štátu t.j. financovanie priorít štátnej bytovej politiky
schválených Vládou SR pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu. Za pojmový znak „podnikania“ za

účelom dosiahnutia zisku možno považovať vtedy, keď hlavným účelom podnikania je dosiahnutie zisku
(majetkového prospechu), teda je vyvíjaná činnosť podnikateľa s úmyslom dosiahnutia zisku. Účelom
činnostištátnehofondurozvojabývaniavšakniejedosahovaniezisku.Činnosť,ktorúštátnyfondrozvoja
bývania vykonáva, nemožno kvalifikovať ako obchodnú alebo podnikateľskú, nakoľko nespĺňa všetky jej
taxatívne vymedzené pojmové znaky. Žalobca ako právnická osoba zriadená zákonom o štátnom fonde

rozvoja bývania je účelový fondom, ktorý v zmysle legálnej definície pojmu spotrebiteľská zmluva v §
52 ods. 1 OZ nespĺňa pojmové znaky dodávateľa, teda zmluva o poskytnutí podpory uzatvorená medzi
žalobcom a žalovaným podľa právneho názoru súdu nie je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl.
OZ.Podľanázorusúduideoabsolútnyobchodnýzáväzkovývzťah.Zmluvaoúverejeúverovouzmluvou
uzatvorenou podľa § 497 Obchodného zákonníka, to znamená, že na ustanovenia zmluvy o úvere sa

vzťahujú právne normy Obchodného zákonníka. Súd zároveň poukazuje na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky 5Cdo 120/2010 z 29.03.2012, ktorý skonštatoval, že zmluva o úvere ktorú
uzatvoril žalobca je zmluvou o úvere v zmysle Obchodného zákonníka a vzťahujú na ňu ustanovenia
tohto právneho predpisu.

21. Čo sa týka námietky žalovanej 2/ ohľadom zániku jej záväzku z úverového vzťahu vykonaným
vyporiadaním BSM spôsobom uvedeným vyššie medzi ňou a žalovaným 1/, súd uvádza, že táto
námietka je neopodstatnená, pretože taký rozsudok je záväzný len vo vzťahu k
účastníkom konania (vtedy podľa § 159 ods. 2 O.s.p.). Rozsudok, ktorým dôjde k vyporiadaniu BSM
nie je záväzný voči tretím osobám a nemá vplyv na zmenu v osobe dlžníka. Ak by aj súd určil, že

určitý dlh je povinný splatiť jeden z bývalých manželov, takéto rozhodnutie nemá žiadne účinky voči
veriteľovi, ktorý sa môže rozhodnúť, voči ktorému z dlžníkov si uplatní nárok. V takomto prípade
by účastníkovi, ktorý nebol povinný splatiť dlh podľa rozhodnutia súdu alebo dohody o vyporiadaní
BSM, vznikol len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči druhému z účastníkov, ktorý by simusel uplatniť v súdnom konaní. Takýto nárok má však aj ten z manželov, ktorým zaniklo bezpodielové
spoluvlastníctvo, ktorý by sám zaplatil spoločný dlh, pretože plnil sám z prostriedkov nespadajúcich
do BSM za druhého z manželov, ktorým zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo. Ako vyplynulo zo

záverov vykonaného dokazovania, v predmetnom úverovom vzťahu nedošlo k žiadnej zmene v osobe
dlžníkov, ani k žiadnej dohode v tomto smere, ktorá by bola uzavretá so žalobcom ako veriteľom, resp.
na čo by dal veriteľ súhlas. Vo vzťahu k žalobcovi (veriteľovi), ktorý úver poskytol, preto aj naďalej
vystupujú ako dlžníci obaja žalovaní ako dlžníci, ktorým bol úver poskytnutý (viď podobne i názor
vyjadrený v rozsudku Najvyššieho súdu ČR 22Cdo/183/2008 ).

Súd tu taktiež poukazuje na právnu argumentáciu obsiahnutú v rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
sp. zn. 6Co/2/2014 zo dňa 27.01.2015, podľa ktorej: „Rozhodnutie o vyporiadaní BSM má vo vzťahu
ktretím osobám charakter akéhosi postúpenia záväzku (prevzatia záväzku) jedným z manželov, ktoré
však vo vzťahu k týmto tretím osobám nemá žiadnu právnu relevanciu. Pokiaľ teda aj preukázateľne
tak, ako tomu bolo v preskúmavanej veci, v rámci súdneho rozhodnutia došlo v súlade s ust. § 149a
§ 150 Občianskeho zákonníka aj k vyporiadaniu dlhu, ktorý odporcom 1/, 2/ vznikol v súvislosti s

bezpodielovýmspoluvlastníctvom,atotak,ževčasevyporiadaniaexistujúcispoločnýzáväzokodporcov
1/, 2/ (vzniknutý nesporne za trvania ich manželstva), prevzal a zvyšok úveru sa zaviazal splatiť výlučne
odporca2/,zaabsenciesúhlasuveriteľa,nemátakétovyporiadanievovzťahuknemu,(čiužpôvodnému
veriteľovi, či jeho právnemu nástupcovi, ktorému pohľadávku voči odporcom pôvodný veriteľ postúpil),
žiadnu právnu relevanciu a právo veriteľa domáhať sa zaplatenia takéhoto dlhu je nielen vo vzťahu k

odporcovi 2/, ale aj vo vzťahu k odporkyni 1/, v celom rozsahu zachované“.

22. Čo sa týka vzájomného vyporiadania medzi manželmi a z toho vzniknutej pohľadávky žalovanej
2/ na vyplatenie vyrovnacieho podielu a neudelenia súhlasu žalobcom ako záložným veriteľom v
prebiehajúcej exekúcii na vymoženie uvedenej pohľadávky, skutočnosti uvedené žalovanej 2/ (najmä

správanie žalobcu v priebehu tejto exekúcie) v danej súvislosti v žiadnom prípade nemajú vplyv na
predmetné konanie a nemôžu spôsobiť zánik v tomto konaní žalovanej povinnosti žalovaných, resp.
žalovanej 2/. Ďalšie rozoberanie týchto otázok je preto neúčelné a nadbytočné.

23. Nakoľko teda záväzky žalovanej 2/ z predmetnej úverovej zmluvy nezanikli, doručenie odstúpenia

od tejto zmluvy dňa 27.01.2015 žalovanej 2/ znamenalo platné a účinné odstúpenie, vykonané v súlade
s čl. VIII. bod 8.4 zmluvy. Pri fikcii doručenia odstúpenia od zmluvy žalovanému 1/ súd v celom rozsahu
poukazuje na argumentáciu žalobcu obsiahnutú v jeho vyjadrení (v podaní - zmena žaloby z 16.01.2017)
s tým, že podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonník a s poukazom na príslušnú judikatúru súdov tu bolo
rozhodujúce objektívne hľadisko, že dôjdením prejavu vôle do dispozične sféry adresáta sa završuje

proces účinného doručenia právneho úkonu, s ktorým mal adresát možnosť oboznámiť sa, a to bez
ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil, čo sa v danom prípade stalo uložením zásielky
pre žalovaného 1/ na pošte dňa 29.12.2014 na adrese jeho trvalého pobytu po dobu odbernej lehoty.
Skutočnosť, že žalovaný 1/ si zásielku neprevzal, hoci na tejto adrese sa zdržiaval a mal nezmenenú
adresu trvalého pobytu od 05.09.2006 nemôže mať vplyv na žalobcom v konaní uplatnené skutočnosti,

pretože tieto neboli relevantným spôsobom vyvrátené, pričom žalovaná 2/ namietala uplatnenie fikcie
len všeobecne, bez bližšieho odôvodnenia, preto súd bez ohľadu na vyššie uvedené posúdil jej námietku
ako nejasnú a neopodstatnenú.

24. Pokiaľ ide o argumentáciu právnej zástupkyne žalovanej 2/ na pojednávaní ohľadom povinnosti súdu

skúmať ex offo premlčanie nároku v predmetnej veci, tak súd k tejto argumentácii uvádza, že nakoľko
tu nejde o spotrebiteľský vzťah, súd takúto zákonnú povinnosť nemal, a ani v súčasnosti nemá, pričom
nakoľko žalovaná 2/ kvalifikovaným a jednoznačným spôsobom nevzniesla námietku premlčania, súd
len poukazuje na uplatnenie takmer celého nároku už rozšírením návrhu zo dňa 10.04.2015 a ďalším
rozšírením zo dňa 16.01.2017 iba v časti upravených úrokov z omeškania a nákladov spojených s

uplatnením pohľadávky, ktoré vznikli v júli a v decembri 2014.

25. Výsledkami vykonaného dokazovania vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav veci
súd dospel k tomu záveru, že žaloba je dôvodná a žalobe výrokom I vyhovel tak v časti zosplatnenej
nesplatenej istiny, ako aj v časti uplatneného príslušenstva (až na jeho časť popísanú v odseku

26 odôvodnenia tohto rozsudku), na ktoré má žalobca nárok podľa predmetnej zmluvy o úvere,
resp. citovaných zákonných ustanovení (riadne úroky 3,6 % dohodnuté v zmluve z dlžnej sumy do
zosplatnenia a zákonné úroky z omeškania). Za oprávnený nárok súd považoval aj nárok na zmluvnú
pokutu v zmysle čl. VIII bod 8.5 zmluvy o úvere. Zmluvná pokuta bola dohodnutá vo výške 10 % zdlžnej sumy so splatnosťou do 30 dní od doručenia výzvy dlžníkovi, pričom súd takto dojednanú zmluvnú
pokutu považoval za primeranú aj s poukazom na podmienky uplatnenia zmluvnej pokuty v zmysle
čl. VIII. bod 8.4 zmluvy. Uplatnené náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú taktiež oprávnené,

keďže tieto úkony boli účelne a nevyhnutne vykonané ešte pred začatím konania a vyčíslené v súlade s
vyhláškou č. 655/2004 Z. z., pričom tieto náklady si žalobca v tomto konaní uplatnil ako príslušenstvo
pohľadávky, t.j. nie ako trovy konania. Žalovaní sa dostali do omeškania s úhradou splátok, preto
súd priznal žalobcovi vyčíslené riadne úroky, ako aj úroky z omeškania do zosplatnenia úveru, resp.
z nesplatených splátok splatných pred odstúpením (721,42 eur + 69,98 eur) a aj nevyčíslené úroky z

omeškania zo sumy 1.183,55 eur od 06.11.2014 do 25.02.2015. Súd tiež priznal úrok z omeškania od
26.02.2015 (dátum prevzatia odstúpenia + 30 dní) do zaplatenia z nesplatenej istiny vo výške 14.902,75
eur, a to vo výške 8,05% p.a. (základná úroková sadzba ECB bola vtedy 0,05 % a zvýšená o 8 %-nych
bodov predstavuje výšku úroku z omeškania 8,05% p.a.).

26. Pokiaľ ide o uplatnený zmluvný úrok vo výške 3,6 % ročne od 26.02.2015 zo sumy 14.902,75 EUR

do zaplatenia, súd tento nárok žalobcovi nepriznal, nakoľko podľa názoru súdu z ust. § 502 a § 503
Obchodnéhozákonníkavyplýva,žedlžníkjepovinnýnazákladezmluvyoúvereplatiťúrokyvdojednanej
výške od doby poskytnutia peňažných prostriedkov až do doby určenej zmluvou ako lehota splatnosti
úveru.Veriteľovitedapatriadohodnutézmluvnéúrokyzposkytnutýchprostriedkovibadosplatnostidlhu,
a to aj v prípade jeho predčasného zosplatnenia, pričom následne sa dlžník dostáva do omeškania a je

povinný platiť iba úroky z omeškania (R 59/1998). Takýto záver je logický, pretože v opačnom prípade
by na ťarchu dlžníka dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru,
ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi
(uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 476/2012-14). V podstate ide o to, že pri zosplatnení úveru
vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru vrátane úrokov kapitalizovaných

ku dňu zosplatnenia úveru a má právo získať okamžite celú sumu požičaných peňazí, a teda na jeho
strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru a práve v tomto rozdiele spočíva
ekonomická podstata straty nároku veriteľa na riadne úroky za požičanie peňažných prostriedkov
aj po zosplatnení úveru. V opačnom prípade by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny
obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby ku zmene záväzku nedošlo, pričom by už neboli

garantované práva, ktoré dlžníkovi v súvislosti s dohodnutým splácaním úveru vyplývali zo zmluvy pred
vyvolanou zmenou. Ba čo viac veriteľ by mohol úroky inkasovať aj v oveľa väčšom rozsahu
a v kratšej dobe, než na základe pôvodného splátkového kalendára, nakoľko by už nebol ohraničený
postupnosťou splácania úrokov z istiny a ani dohodnutým celkovým rozsahom úrokov z úveru a dlžník
by musel platiť úroky vo výške 3,6 % z celej dlžnej istiny bez akéhokoľvek časového a objemového limitu

až do úplného zaplatenia tejto istiny (žalobca totiž žiadané úroky nelimitoval ani pôvodne dohodnutou
celkovou sumou úrokov vypočítanou podľa pôvodného splátkového kalendára, na ktoré úroky by mal
žalobca nárok pri riadnom splácaní úveru počas doby trvania zmluvného vzťahu). Na uvedenom pritom
nič nemení ani prípadná dohoda zmluvných strán v danom smere, resp. úprava v zmluve alebo v jej
súčastiach, nakoľko táto je pre obchádzanie zákona podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne

neplatná. Súd preto tento nárok žalobcovi nepriznal (výrok III).

27. O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na § 255 ods. 1 CSP. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd
priznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Vpredmetnomprípadebolžalobca
v konaní úspešný v celom rozsahu (v časti istiny rozhodujúcej pre určenie pomeru úspechu), preto mu

súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Podľa § 262 os. 2 CSP o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí samostatným
uznesením ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom

súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).