Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, June 6, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/49/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217010164
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2217010164.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.

Jozefa Piknu a JUDr. Kataríny Stanislavskej, v trestnej veci obžalovaného R. A., nar. XX.XX.XXXX, pre
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona, o odvolaní okresného
prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. lT/35/2017-193 zo dňa 20.06.2018,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 6.6.2019 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok
vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný R. A., nar. XX.XX.XXXX v D. Y.,

o d s u d z u j e :

Podľa § 172 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona
na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia vecí a to: 1 kus
kovový nástavec, 2 kusy digitálna váha, 1 kus kuchynská utierka.

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 1 T/35/2017-193 zo dňa 20.0 .2018
bol obžalovaný R. A., nar. XX.XX.XXXX v D. Y., trvale bytom Y. F. č. XXX/XX, D. Y., uznaný vinným
zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie
a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c ), písm. d) Trestného zákona, na tom skutkovom
základe, že
v presne nezistenom čase v obci Malinovo, okres Dunajská Streda, od nestotožnenej osoby kúpil
marihuanu jemu neznámej hmotnosti za asi 130 eur, uložil ju v jeho bydlisku v ním obývanej izbe bytu

č. XX, na ulici Y. F. č. XXX/XX v D. Y. aj z nej dňa 12.05.2016 užil fajčením a držal ju neoprávnene vo
svojej dispozícií od uvedenej doby na uvedenom mieste do 06:05 hod dňa 13.05.2016, kedy pri domovej
prehliadke vykonanej na základe príkazu Okresného súdu Dunajská Streda v izbe obývanej R. A. na
adrese D. Y., Y. F. č. XXX/XX, okres D. Y., políciou bolo nájdené a zaistené konope v mikroténovom obalev troch častiach, ktoré po preskúmaní a posúdení znaleckým ústavom Kriminalistickým a expertíznym
ústavom policajného zboru bolo vykázané konope s celkovou hmotnosťou spolu 34,490 g, čo zodpovedá
minimálne 179 bežným jednorazovým dávkam drogy, pričom konope, iným názvom marihuana (TBC,

chemicky tetrahydrokanabinol), je v zozname omamných a psychotropných látok uvedených v prílohe
č. 1 k zákonu č. 139/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov zaradená do I. skupiny psychotropných
látok a v zmysle § 4 ods. 4 tohto zákona s touto drogou zaobchádzal nedovolene,
Za tento skutok uložil okresný súd obžalovanému podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38
ods. 3 Trestného zákona a § 36 písm. 1) Trestného zákona trest odňatia slobody trvaní 3 roky. Podľa § 49

ods. 1 písm. a) Trestného zákona okresný súd výkon trestu obžalovanému podmienečne odložil a podľa
§ 50 ods. 1, § 51 ods. 1 Trestného zákona určil obžalovanému skúšobnú dobu s probačným dohľadom
na tri roky. Podľa § 51 ods. 3 písm. b) trestného zákona okresný súd obžalovanému zároveň uložil
obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok počas
výkonu skúšobnej doby. Okresný súd tiež podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona obžalovanému
uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní (v súlade s jeho
priznaním už v prípravnom konaní) uznal svoju vinu zo žalovaného skutku podľa § 257 ods. 1 písm. b)
Trestného poriadku, svoje konanie oľutoval, pričom na otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h)
Trestného poriadku odpovedal kladne. Okresný prokurátor navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať, na
čo okresný súd toto vyhlásenie prijal a vykonal dokazovanie len vo vzťahu k výroku o treste.

Okresný súd pri úvahách o druhu a výmere trestu vychádzal z ustanovenia § 34 a nasledujúce Trestného
zákona a prihliadol na to, že z konania obžalovaného bolo zrejmé, že omamné látky prechovával pre
vlastnú potrebu a neboli zistené žiadne okolnosti svedčiace o tom, že by drogy predával a následne z
predaja získaval finančný prospech. Zároveň prihliadol aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania skutku
a tiež na to, že zákonná lehota na vyslovenie osvedčenia sa vo veci sp. zn. 2T/94/2014 uplynula,

ako aj na predošlé nepodmienečné odsúdenie, ktoré malo na obžalovaného dostatočný prevýchovný
vplyv. Zároveň okresný súd zistil u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. 1)
Trestného zákona, a to, že obžalovaný sa ku skutku priznal a svoj čin oľutoval, zvážil vek obžalovaného,
psychické problémy obžalovaného verifikované znaleckým posudkom MUDr. Straku. Okresný súd preto
uložil obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody s dlhšou skúšobnou dobou a s primeranými

obmedzeniami, ktorý na prevýchovu obžalovaného postačuje.
Proti tomuto rozsudku okresného súdu na hlavnom pojednávaní dňa 20.06.2018 (č. l. 187) zahlásil
odvolanie čo do výroku o treste okresný prokurátor, ktoré písomne odôvodnil na č. l. 199 - 200.
Okresnýprokurátornapadnutýrozsudokvovýrokuotrestepovažujezanezákonný,nakoľkookresnýsúd
sa pri ukladaní trestu neriadil príslušnými ustanoveniami Trestného zákona, trest uložený obžalovanému

je neprimerane nízky. Má za to, že súd by mal represiu sprísňovať, nie zmierňovať. Okresný súd nevzal
do úvahy, že odsudzuje páchateľa pre trestný čin, za ktorý už bol v minulosti súdený. Obžalovaný
uvedený skutok spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, čo okresný súd tiež nezohľadnil.
Pokiaľ ide o tvrdenie súdu, že obžalovaný sa osvedčil zo zákona, v danom prípade tak bolo z
dôvodu nečinnosti súdu, ktorý aj napriek právoplatnému odsúdeniu vo veci sp. zn. 1T/43/2016, kde

bol skutok spáchaný tiež v skúšobnej dobe, nenariadil v zákonnej lehote trest odňatia slobody vo
veci sp. zn. 2T/94/2014. K uplynutiu doby na rozhodnutie o osvedčení, resp. neosvedčení sa prispel
aj sám obžalovaný, resp. jeho obhajca, nakoľko kvôli opakovanému odročovaniu pojednávania vo
veci sp.zn.1T/43/2016, z dôvodov na strane obhajcu obžalovaného, bol rozsudok vyhlásený až dňa
20.06.2018.

Zároveň prokurátor poukázal na to, že v danom prípade sa u obžalovaného jedná o recidívu, nakoľko po
doručení trestného rozkazu za drogový trestný čin dňa 15.4.2016 (vo veci sp. zn. 1T/43/2016), opätovne
spáchal dňa 13.5.2016 drogový trestný čin.
Pokiaľ by okresný súd dôsledne postupoval podľa § 34 a nasl. Trestného zákona a prihliadol by aj na
osobu obžalovaného a jeho trestnú minulosť, dospel by k záveru, že obžalovanému nemožno uložiť

podmienečný trest odňatia slobody. Súd prvého stupňa mal obžalovanému uložiť v zmysle ustanovenia
§ 172 ods. 1, § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Trestného zákona nepodmienečný trest
odňatia slobody v trvaní 3 rokov, t.j. na spodnej hranici trestnej sadzby. Okresný prokurátor tiež namietal
neuloženie trestu prepadnutia veci podľa § 6 ods. 1 v spojení s § 60 ods. 5 Trestného zákona.
S poukazom na vyššie uvedené dôvody okresný prokurátor navrhol, aby odvolací súd podľa § 321

ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Trestného poriadku napadnutý rozsudok prvostupňového súdu vo
výroku o treste zrušil a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodol o uložení zákonného trestu pre
obžalovaného.K odvolaniu okresného prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom obhajcu Mgr. Martina
Bereca na č. l. 206 - 208. Trest uložený obžalovanému považuje za zákonný a spravodlivý. K
námietke okresného prokurátora o sprísnení trestu v prípade recidívy poukazuje na to, že trest uložený

napadnutým rozsudkom je podstatne prísnejší ako predchádzajúce tresty. Uložená skúšobná doba
spojená s obmedzeniami a nariadeným ochranným opatrením v plnom rozsahu spĺňa účel trestu, na
nápravu obžalovaného je teda uložený trest dostačujúci. Skutočnosti, ktoré predchádzali zahladeniu
odsúdenia zo zákona nie sú relevantné pre toto konanie. Napokon, súd mohol v samostatnom konaní
kedykoľvekrozhodnúťoosvedčení,resp.neosvedčenísa.Dôvodyodročovaniapojednávaniazdôvodov

na strane obžalovaného boli v týchto prípadoch odôvodnenými a legitímnymi. Obžalovaný žiadal, aby
odvolacísúdodvolanieokresnéhoprokurátorapodľa§319Trestnéhoporiadkuzamietolakonedôvodné.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 (podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala
alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo
podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné) alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 (súd

rozhodol v nezákonnom zložení, obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby,
alebo hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené
zákonné podmienky), preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa §

371 ods. 1.
Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným vo vyššie citovanom ustanovení Trestného
poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená,
pričom tak urobila v lehote ustanovenej v zákone.
Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil zástupca krajskej prokuratúry,

obžalovaný a obhajca obžalovaného, pričom procesné strany zotrvali na svojich vyjadreniach
prezentovaných v odôvodnení odvolania (prokurátor) a vo vyjadrení k odvolaniu prokurátora (obhajoba)
a odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné.
Odvolací súd poukazuje na to, že výrok o vine obžalovaného nie je predmetom odvolacieho prieskumu,
nakoľko proti tomuto výroku nebolo možné podať odvolanie z toho dôvodu, že súd prvého stupňa

postupompodľa§257ods.7Trestnéhoprijalvyhlásenieovineobžalovanéhozospáchaniaskutku,ktorý
mu bol v obžalobe kladený za vinu, čím sa stal tento výrok právoplatný a nenapadnuteľný odvolaním.
Nakoľkoinštitútuznaniavinysvojoupovahouvylučujepreskúmavanieskutkovéhostavukonštatovaného
výrokom obžaloby a obžalobou určenej právnej kvalifikácie po prijatí vyhlásenia obžalovaného podľa §
257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, odvolací súd teda nemohol preskúmať tento výrok z hľadiska

jeho zákonnosti a odôvodnenosti. Proti výroku o vine v tomto prípade teda odvolanie ako opravný
prostriedok nie je prípustné.
Hlavné pojednávanie na súde prvého stupňa bolo vykonané v zmysle príslušných zákonných ustanovení
Trestného poriadku, kedy po prednesení obžaloby okresným prokurátorom obžalovaný po zákonnom
poučení urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania

skutkovuvedenýchvobžalobe.Následnesaobžalovanýkladnevyjadrilkuskutočnostiamvzmysle§333
ods. 3 písm. c), d), f), g) ah) Trestného poriadku, na čo prokurátor navrhol jeho vyhlásenie prijať. Okresný
súd potom správne podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o vine
a vykonal dokazovanie výlučne vo vzťahu k výroku o treste. Uvedené skutočnosti nesporne vyplývajú
zo zápisnice z hlavného pojednávania na č. l. 187, pričom odvolací súd konštatuje, že takýto postup

okresného súdu bol správny.
Predmetom odvolacieho konania vzhľadom na odvolaciu argumentáciu okresného prokurátora bol teda
výlučne výrok o treste, ktorý považoval prokurátor za neprimerane mierny.
V konaní bolo nepochybne preukázané, a to aj s poukazom na vyhlásenie obžalovaného o vine aj
ustálené, že obžalovaný sa svojim konaním dopustil spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných

a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1
písm. c), písm. d) Trestného zákona, za ktorý zákonodarca v ustanovení § 172 ods. 1 Trestného zákona
ustanovuje trest odňatia slobody vo výmere 3 - 10 rokov.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu bola u obžalovaného správne vzhliadnutá poľahčujúca okolnosť
podľa § 36 písm. 1) Trestného zákona, spočívajúca v priznaní sa ku skutku a úprimnom oľutovaní.

Okresný súd správne nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť a preto aj správne zvolil postup podľa § 38
ods. 3 Trestného zákona, keď hornú hranicu trestnej sadzby za uvedený zločin znížil o jednu tretinu.
Súd prvého stupňa síce neuviedol modifikovanú trestnú sadzbu, odvolací súd však pre poriadok toto
opomenutie napráva tým, že upravená trestná sadzba vzhľadom na prevažujúci pomer poľahčujúcichokolností k priťažujúcim okolnostiam a to v pomere 1:0, po znížení hornej hranice trestnej sadzby o jednu
tretinu predstavuje trestná sadzbu v trvaní 3 roky až 7 rokov a 8 mesiacov.
Vo vzťahu k priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, ktorej aplikáciu navrhoval

prokurátor v odôvodnení odvolania, ako i vo vzťahu k povinnosti podľa § 49 ods. 2 Trestného zákona
uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody vzhľadom k tomu, že obžalovaný spáchal žalovaný skutok v
skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za iný trestný čin, odvolací súd uvádza, že v danom prípade
okresný súd postupoval správne, keď tieto zákonné ustanovenia neaplikoval.
Z odpisu registra trestov odvolací súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ trikrát súdne trestaný, a

to v prvom prípade išlo o odsúdenie Trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn.
2T/94/2014 právoplatným dňa 22.05.2014 pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348
ods. 1 Trestného zákona. Za tento skutok mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní
7 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky, a to do 22.5.2016, súčasne s uložením trestu zákazu
činnosť viesť motorové vozidlá na 2 roky, pričom obžalovaný trest vykonal dňa 22.05.2016.
Druhé odsúdenie bolo Trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 1T/43/2016 zo

dňa 31.3.2016, doručeným dňa 15.4.2016, právoplatným dňa 22.6.2016 pre prečin neoprávnenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie obchodovanie s nimi podľa §
171 ods. 2 Trestného zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3
mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Tento trest vykonal dňa 15.11.2016.

Tretie odsúdenie je Trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 0T/52/2019 zo dňa
5.5.2019,právoplatnýmdňa5.5.2019preprečinkrádežepodľa§212ods.2Trestnéhozákonaspáchaný
dňa 2.5.2019, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiace so
zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Obžalovaný sa žalovaného skutku v aktuálne prejednávanej veci dopustil dňa 13.05.2016, t.j. v

skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia v trestnej veci Okresného súdu Dunajská Streda sp.
zn. 2T/94/2014 a po doručení Trestného rozkazu vo veci Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn.
1T/43/2016 (15.4.2016), avšak pred jeho právoplatnosťou (22.6.2016).
Zo spisu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 2T/94/2014 odvolací súd zistil, že o osvedčení,
resp. neosvedčení sa nebolo v tomto konaní rozhodované. Na č. l. 53 predmetného spisu sa nachádza

písomnosť označená ako „Záznam o uplynutí jedného roka od skončenia skúšobnej doby", ktorý
deklaruje skutočnosť, že vzhľadom na uplynutie tejto doby nastali účinky vyplývajúce z § 50 ods.
5 Trestného zákona. Vzhľadom k tomu, že od skončenia skúšobnej doby vo veci Okresného súdu
Dunajská Streda sp. zn. 2T/94/2014 (22.5.2016) už uplynuli aj viac ako dva roky, odvolací súd v tejto
súvislosti poukazuje na tzv. fikciu osvedčenia sa, vyplývajúcu z § 50 ods. 5 a ods. 6 Trestného zákona,

o ktorú ide aj v tomto prípade a teda sa na obžalovaného v uvedenej veci hľadí, akoby nebol odsúdený.
Ak o predchádzajúcom odsúdení platí zákonná fikcia, že sa na páchateľa hľadí akoby nebol odsúdený,
alebo jeho predchádzajúce odsúdenie bolo zahladené výrokom súdu, nemôže ísť o recidívu v zmysle
§ 37 písm. m/ Trestného zákona.
Práve preto nebolo možné zohľadniť pri ukladaní trestu u obžalovaného priťažujúcu okolnosť podľa § 37

písm. m) Trestného zákona (nakoľko sa má za to, že pred spáchaním skutku (vzhľadom na zahľadenie
prvého odsúdenia) nebol za trestný čin odsúdený) ako ani ustanovenie § 49 ods. 2 Trestného zákona
(opäť vzhľadom na zahladenie odsúdenia vo veci Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 2T/94/2014).
Odvolací súd sa však stotožnil s odvolacou námietkou prokurátora, že uložený trest okresným súdom
je pre obžalovaného, vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery páchateľa, neprimerane mierny.

Okolnosťami prípadu sú vo všeobecnosti všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy,
charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa. Pomermi páchateľa sú
okolnosti týkajúce osobnostného hodnotenia, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu,
prostredím, v ktorom nateraz žije, sankciami ktoré na neho doposiaľ pôsobili a nepochybne, ktoré mali
na jeho správanie vplyv a tiež okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný.

Okolnosti prípadu a pomery páchateľa môžu odôvodňovať spôsob vykonania činu, jeho následky,
okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa (Uznesenie Najvyššie o
súdu sp. zn. 4To/2/2013 zo dňa 16.04.2013).
V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva dôležitú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá
dopĺňa zákonné mantinely v podobe prísne stanovených trestných sadzieb pre ten ktorý trestný čin.

Sudcovskou individualizáciou trestu sa má zabezpečiť reálne splnenie požiadavky primeranosti trestu,
dáva konajúcemu súdu legitímne oprávnenie na posúdenie všetkých okolností daného prípadu a na
rozhodnutie tak, aby uložený trest spĺňal atribút' proporcionálnosti trestu.Odvolací súd zastáva názor rovnako ako prokurátor, že na obžalovaného je v tomto prípade potrebné
vplývať nepodmienečným výkonom uloženého trestu.
V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd najmä na to, že obžalovaný skutok v tejto trestnej veci spáchal

necelý mesiac po tom, ako mu bol za obdobný „drogový“ trestný čin doručený Trestný rozkaz v inej
trestnej veci, v ktorom mu bol uložený trest odňatia slobody na 3 mesiace nepodmienečne, teda ani
neprávoplatne uložený nepodmienečný trest ho neodradil od páchania ďalšej drogovej trestnej činnosti.
Navyše, ani vykonanie uloženého nepodmienečného trestu nebolo pre neho dostatočným ponaučením
a prevýchovou, nakoľko po prepustení z uvedeného trojmesačného trestu sa mal dopustiť ďalšej trestnej

činnosti riešenej vo veci Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 0T/52/2019.
Vzhľadom najmä na osobu obžalovaného, považuje odvolací súd za zákonný, primeraný a spravodlivý,
spĺňajúci tak individuálnu ako i generálnu prevenciu, nepodmienečný trest odňatia slobody na spodnej
hranici trestnej sadzby - vo výmere 3 (tri) roky. Odvolací súd nezistil podmienky na mimoriadne zníženie
trestu.
Nakoľko pred spáchaním predmetného skutku obžalovaný nebol vo výkone trestu za iný jeho úmyselný

trestný čin, zaradil odvolací súd obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona na výkon
trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Odvolací súd taktiež zistil, že odvolacia námietka okresného prokurátora o opomenutí uloženia trestu
prepadnutia veci je rovnako dôvodná, pričom toto pochybenie okresného súdu odvolací súd napravil
tým, že o veciach, ktoré boli použité na spáchanie súdeného skutku, a to 1 kus kovový nástavec, 2ks

digitálnych váh a 1 kus kuchynská utierka, rozhodol osobitným výrokom, čím reparoval výrokovú časť
napadnutého rozsudku.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a pochybenie súdu prvého stupňa odvolací súd podľa § 321
ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a
spôsobe jeho výkonu a sám rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.