Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, August 27, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/81/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313217592
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Terézia Mecelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2313217592.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členiek
senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Gabriely Briškovej, vo veci žalobcu: Ing. N. K., nar. XX. S. XXXX,
bytom E. XXXX/XX, G. - K., zastúpeného advokátom: JUDr. Ladislav Slovák, Nemešsegská 6575/35,
Dunajská Streda, proti žalovanému: Ing. Karol Smolka, nar. XX. M. XXXX, bytom O. N. XXX/XX, miesto
podnikania: Mierová 1747/5, Sereď, IČO: 17 647 771, zastúpenému: HALADA advokátska kancelária

s.r.o., Kapitulská 21, Trnava, IČO: 36 669 661, o odovzdanie dokladov a iné, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Galanta z 13. decembra 2018 č. k. 10C/190/2013-434, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o odstránenie vád a zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške 2.000 eur r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol, II. žalovanému priznal náhradu trov

konania v rozsahu 100 %, III. žalobcovi vrátil zaplatený preddavok evidovaný pod pol. reg. D14-37/2017
vo výške 1.000 eur, IV. upravil učtáreň súdu, aby po právoplatnosti uznesenia sumu vo výške 1.000 eur
poukázala na adresu žalobcu.
Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ustanovením § 101, § 106 ods. 1 a 2, § 107 ods. 1, 2, §
126 ods. 1, § 420 ods. 1, 2, 3, § 451 ods. 1, 2, § 544 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“).

Vecne dôvodil, že žalobca sa žalobou podanou na súd v zmysle jej zmien a doplnení domáhal
voči žalovanému vydania špecifikovaných dokladov, alebo zaplatenia 11.500 eur (pretože nesplnením
zmluvného záväzku žalovaného žalobcovi odovzdať povolenie na pripojenie k vode a kanalizácii
znemožnil žalovaný žalobcovi uzavretie zmluvy o pripojení jeho nehnuteľnosti - samostatnej stavby s
BVS, a.s. a tým mu znemožnil riadne užívanie nehnuteľnosti a spôsobil mu škodu vo výške 11.500 eur);
uloženia povinnosti žalovanému zabezpečiť na vlastné náklady odborné a kvalifikované odstránenie

vád na balkónoch nehnuteľnosti žalobcu prejavujúcich sa v zatekajúcich balkónoch, s týmto spojených
fľakoch na fasáde domu a tiež jej vydúvaním; zaplatenia zmluvnej pokuty 2.000 eur; zaplatenia sumy
1.024,22 eur z titulu bezdôvodného obohatenia; zaplatenia 7.000 eur z titulu predaja pozemku v menšej
výmere, ako žalovaný deklaroval v zmluve.
Súd po vykonaní dokazovania konštatoval, že žalovaný je zapísaný do živnostenského registra
od 5.5.2000, predmetom jeho podnikania je okrem iného aj vykonávanie bytových, občianskych a

priemyselných stavieb. Strany uzavreli zmluvu o budúcej zmluve 19.3.2010 za účelom uzavretia kúpnej
zmluvy o predaji nehnuteľnosti v k. ú. J. X., obec O. X. najneskôr do 15.4.2010. Dňa 12.4.2010 strany
uzavreli kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníctva k rodinnému domu v k. ú. J. X., obec
O. X.. Podľa bodu 5.4 sa predávajúci zaviazal bezodkladne odstrániť vady, ktoré možno odstrániť, ktoré
bránia riadnemu užívaniu nehnuteľnosti, ktoré má predmetná nehnuteľnosť pri jej prevzatí kupujúcim,
ako aj vady, ktoré sa vyskytnú v záručnej dobe. V prípade, ak predávajúci neodstráni uvedené vady v

primeranej lehote 15 dní od oznámenia na základe výzvy kupujúceho, je povinný zaplatiť kupujúcemu
zmluvnú pokutu vo výške 1.000 eur. Protokol o odovzdaní nehnuteľnosti bol spísaný 7.5.2010.Žalobca reklamoval vady 28.3.2011 (nedodanie dokumentácie, zatekanie po fasáde domu z parapetov
na balkónoch na prvom poschodí, na jednej strane domu neprepojenie odkvapového žľabu zo strechy
so zvislou riňou). Žalovaný oznámil žalobcovi, že doklady neboli dodané, problém bol pretransformovať

dokumentáciu na doklady pre jeden dom. Závady by mali byť odstránené investorom do 6.5.2011.
Žalobca si pri reklamácii z 23.5.2011 uplatnil u žalovaného zmluvnú pokutu vo výške 1.000 eur. Žalobca
opätovne reklamoval vady listom z 25.10.2011 a uplatnil si zmluvnú pokutu vo výške 1.000 eur. Listom
z 8.6.2012 žalobca reklamoval zvod dažďovej vody zo strechy domu. Nakoľko nedošlo k odstráneniu
reklamovaných vád, žalobca listom z 21.3.2013 opätovne reklamoval už raz reklamované vady, ktoré

sa týkali pripojenia domu k vode. Dom nebol pripojený na vodu a kanalizáciu, ktorú skutočnosť žalobca
pred ním zatajil a tým spôsobil škodu, pretože hodnota rodinného domu tým klesla. Sumu 1.024,22 eur,
ktorú žalobca zaplatil žalovanému považoval za neoprávnené obohatenie zo strany žalovaného, lebo
pripojenie elektromeru, plynomeru a pripojenie zásobníka na teplú vodu žalovaný deklaroval už v zmluve
o budúcej zmluve, t. j. že tieto pripojenia budú vykonané. Žalobca listom zo 7.8.2014 reklamoval vady
a uplatnil si zľavu z kúpnej ceny vo výške 7.000 eur z dôvodu výmery pozemku (pozemok mal menšiu

výmeru, ako žalovaný v zmluve uvádzal).
Žalobca súdu predložil súkromný znalecký posudok č. 10-13/2018 vypracovaný Technickým a
skúšobným ústavom stavebným, n. o. Znalecký ústav v závere posudku konštatoval, že na balkónoch
bolo zistených niekoľko vád, ktoré s prihliadnutím na obvyklú predpokladanú životnosť stavebných
konštrukcií bránia riadnemu užívaniu. Ide o chybnú konštrukciu a chybnú inštaláciu pododkvapových

žľabov a narušenie polohy čelného oplechovania balkónovej dosky, chybné zhotovenie dlažby balkónov
v nedostatočnom sklone a z nevýhodných nedostatočne trvanlivých stavebných materiálov (odpoveď
na otázku č. 1). Dominantná príčina chýb je v nesprávnom konštrukčnom riešení odvedenia zrážkovej
vody z balkónov (odpoveď na otázku č. 2). Fľaky na fasáde stavby, vydúvanie a odlupovanie fasády na
stavbe sú v príčinnej súvislosti so zatekaním balkónov na tejto stavbe (odpoveď na otázku č. 3). Bez

odstráneniazistenýchchýbaichnásledkovdôjdekznačnémuskráteniutechnickejživotnostipredmetnej
časti budovy (odpoveď na otázku č. 4). Boli zistené chyby v spádovaní klampiarskych prvkov, zistila sa
chybná inštalácia a chybný tvar pododkvapových žľabov (odpoveď na otázku č. 5). Vykonaná oprava
nezabezpečila odstránenie zatekania. Hmota Sikalastic je náterová látka. Meraním bolo zistené, že
priemerná hrúbka nevyhovuje na dosiahnutie hydroizolačných vlastností náteru. Podľa názoru znaleckej

organizácie podhľad balkónových dosiek zatekal už pred vykonaním opravy. Opravou v roku 2011 vznikli
ďalšie chyby a to chybné tvarovanie a upevnenie žľabov s následkami v chybnom sklone čelného
oplechovania, narušením prídržnosti keramických dlažobných tvaroviek na okraji balkónov. Spôsob
pripojenia žľabov nie je v súlade s STN 73 3610: 1987, čl. 12, 13. Dodatočne osadené pododkvapové
odvodňovacie žľaby sú nedostatočne vyspádované. Údržba žľabov je sťažená tým, že časť prierezu

žľabu je posunutá pod čelné oplechovanie balkónovej dosky (odpoveď na otázku č. 6). Oprava si
vyžaduje vykonať stavebné práce, ktoré znalecká organizácia presne vymedzila a otázkami výšky ceny
stavebných prác sa nezaoberala, nakoľko na to nebola oprávnená (odpoveď na otázku č. 7).

Súdprvejinštanciekonštatoval,žežalobuovydaniedokladovjepotrebnézamietnuť. Žalobanavydanie

veci predpokladá, že iná osoba neoprávnene (bez právneho dôvodu) zadržiava vec patriacu vlastníkovi
a súčasne mu ju odmieta vydať. Žalovaný jednoznačne uviedol, že dokumentáciu k rodinnému domu
nedrží a žalobca súdu nepreložil dôkaz opaku. Kurenárska a zdravotechnická časť projektu s ročným
oneskorením bola žalobcovi odovzdaná.
Žalobu o zaplatenie 11.500 eur z titulu náhrady škody súd prvej inštancie zamietol z dôvodu premlčania,

nakoľko námietka premlčania bola žalovaným vznesená dôvodne.
Pokiaľ išlo o žalobu v časti o odstránenie vád na rodinnom dome (žalobca žiadal zabezpečiť
na vlastné náklady žalovaného odborné a kvalifikované odstránenie vád na balkónoch rodinného
domu, prejavujúcich sa v zatekajúcich balkónoch, s týmto spojených fľakoch na fasáde domu a
tiež jej vydúvaním) súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca súdu predložil súkromný znalecký

posudok, z ktorého vyplývajú jednotlivé vady. Podľa názoru súdu prvej inštancie, žalobca presne v
žalobe nešpecifikoval, aké opravy má žalovaný zabezpečiť za účelom odstránenia vád a to napriek
vypracovanému súkromnému znaleckému posudku, v ktorom sú jednotlivé práce presne vymedzené.
Súd považoval žalobný návrh žalobcu v tomto uplatnenom nároku za neurčitý, nevykonateľný, keďže
nie sú v ňom presne a nespochybniteľne špecifikované konkrétne vady diela, ktoré majú byť odstránené.

Povinnosti, ktoré má súd rozsudkom žalovanému uložiť, nemôžu byť uvedené neurčito a všeobecne. Z
tohto dôvodu súd prvej inštancie v tejto časti žalobu zamietol.
V časti o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 2.000 eur nepovažoval súd prvej inštancie žalobu taktiež
za dôvodnú. Strany sporu si v čl. V bod 5.4 zmluvy dohodli, že predávajúci bezodkladne odstráni vady,ktoré možno odstrániť, ktoré bránia riadnemu užívaniu nehnuteľnosti, ktoré má predmetná nehnuteľnosť
pri jej prevzatí kupujúcim, ako aj vady, ktoré sa vyskytnú v záručnej dobe. V prípade, ak predávajúci
neodstráni uvedené vady v primeranej lehote 15 dní od oznámenia na základe výzvy kupujúceho, je

povinný a zaväzuje sa zaplatiť kupujúcemu zmluvnú pokutu vo výške 1.000 eur. Predmetné ustanovenie
sa vzťahuje na vady, ktoré možno odstrániť, bránia riadnemu užívaniu nehnuteľnosti a vadu má
nehnuteľnosť v čase prevzatia nehnuteľnosti, alebo ktoré sa vyskytnú v záručnej lehote. To znamená,
že sa jedná o kumuláciu podmienok. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca
žalovanému reklamoval vady na nehnuteľnosti, ktoré sa žalovaný snažil odstrániť, ale ich celkom

neodstránil, z ktorého dôvodu žalobca opätovne vady reklamoval žalovanému. Podľa názoru súdu
zmluvná pokuta bola dohodnutá medzi stranami sumou 1.000 eur a zmluvné strany nevyjadrili žiadnym
spôsobom vôľu, aby zmluvnú pokutu ukladali pre to isté porušenie povinnosti opakovane. Ak by žalobca
mal nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, súd by mu mohol priznať len 1.000 eur za to isté porušenie
povinnosti. Žalobca by musel ale preukázať splnenie kumulácie podmienok pre priznanie zmluvnej
pokuty. V danej veci neboli splnené podmienky (vady nebránili riadnemu užívaniu nehnuteľnosti).

Otázka, či vada bráni riadnemu užívaniu nehnuteľnosti je otázkou právnou a nie otázkou znaleckou (R
22/19, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 28 Cdo 171/2008). Žalobca v tomto smere
neuniesol dôkazné bremeno, pretože súdu nepredložil dôkaz o tom, že by pre vady na rodinnom dome
nemohol riadne nehnuteľnosť užívať. Zo znaleckého posudku jednoznačne vyplývajú vady na balkónoch
rodinného domu, a preto pokiaľ žalobca mal byť úspešný v tejto časti žaloby, musel by preukázať, že tieto

vady majú vplyv na možnosť užívania alebo neužívania nehnuteľnosti. Žalobca v konaní ani netvrdil, že
pre tieto vady by nemohol rodinný dom užívať, že by sa pre tieto vady musel z domu dočasne odsťahovať
do času odstránenia vád. Z týchto dôvodov žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.
V časti o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.024,22 eur ako aj v časti o náhradu škody v
sume 7.000 eur súd prvej inštancie žalobu taktiež zamietol (z dôvodu premlčania).

Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania odôvodnil súd prvej inštancie právne ustanovením § 255
ods. 1, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej aj „CSP“), vecne úspechom žalovaného v konaní v celom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku podal v časti o uloženie povinnosti žalovanému odstrániť vady a v časti

o zaplatenie zmluvnej pokuty žalobca včas odvolanie s návrhom na jeho zmenu vyhovením žalobe.
Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, f/, h/ CSP. Žalobca podanou žalobou
žiadal uložiť žalovanému povinnosť odstrániť vady na balkónoch rodinného domu, ktorý kúpil od
žalovaného a to potom, ako sa vady začali prejavovať a po riadnej reklamácii vád u žalovaného
(nesporné skutočnosti). Výskyt vád na balkónoch a potrebu ich odstránenia potvrdilo v priebehu konania

aj znalecké dokazovanie. Súd napriek záverom znaleckého posudku žalobu zamietol, pričom svoje
rozhodnutie v tejto časti odôvodnil nedostatočnou určitosťou žalobného petitu, keď súd uviedol, že podľa
jeho názoru žalobca presne nešpecifikoval, aké opravy má žalovaný zabezpečiť za účelom odstránenia
vád napriek vypracovanému súkromnému znaleckému posudku, v ktorom sú tieto práce presne
vymedzené. Súd považoval žalobný návrh v tomto uplatnenom nároku za neurčitý, nevykonateľný,

nakoľko v ňom neboli presne a nespochybniteľne špecifikované konkrétne vady diela, ktoré mali
byť odstránené. Predmetným petitom žalobca žiadal, aby žalovaný do troch dní od nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku zabezpečil na vlastné náklady odborné a kvalifikované odstránenie vád na
balkónoch nehnuteľnosti žalobcu - rodinného domu s. č. XXXX, nachádzajúceho sa na parc. č. 183/37
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 301 m2, zapísané v KN na LV č. XXXX, pre obec O. X.

a katastrálne územie J. X., prejavujúce sa v zatekajúcich balkónoch, s týmto spojených fľakoch na
fasáde domu a tiež jej vydúvaním. Žalobný návrh je dostatočne určitý. Je vecou žalovaného ako
(akým spôsobom) si povinnosť odstrániť vady splní. Žalobca má za to, že povinnosť určenia spôsobu
odstránenia vád nemá žalobca ani v prípade, keď práce boli v znaleckom posudku uvedené. Predsa
žalovanýmôževadyodstraňovaťajinak(inýmipracovnýmipostupmi).Vadysúdostatočnešpecifikované

tak, aby neboli zameniteľné s inými vadami. Poukázal na to, že pri formulácii žalobného návrhu sa riadil
výzvou súdu (uznesením z 30.9.2013 č. k. 10C/190/2013-51), ktorou súd vyzval žalobcu na špecifikáciu
žalobného návrhu v tomto bode žaloby. V tejto súvislosti žalobca poukázal na bod 4 odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia súdu, podľa ktorého žalobca si svoju povinnosť vyplývajúcu z uznesenia
splnil podaním z 19.12.2013. Jednotlivé časti rozhodnutia sú teda zjavne protirečivé. Takéto zásadné

protirečenie v odôvodnení jedného rozhodnutia toho istého súdu spôsobuje nepreskúmateľnosť a to až
do takej miery, že sa tým bráni právu žalobcu na spravodlivý proces. Ak by nemal byť žalobný návrh
dostatočne určitý, nemohol by súd vo veci ďalej konať a podanie v tejto časti by odmietol. Súd však
vec prejednal a vo veci rozhodoval. Medzi stranami nebolo nikdy sporné, odstránenia ktorých vád nabalkónoch sa žalobou žalobca domáha. Nebolo sporné ani to, na ktorej stavbe, resp. na ktorej časti
stavby sa tieto vady nachádzajú a ani to, ako sa vady prejavujú. Dodal, že žalobca je v predmetnom
spore v postavení spotrebiteľa.

Pokiaľ ide o zaplatenie zmluvnej pokuty uviedol, že nie zrejmé, na základe čoho dospel prvoinštančný
súd k tomu, že by sa v danom prípade malo jednať o kumuláciu podmienok, keď zo znenia predmetného
článku zmluvy (citovaného aj v prvej vete bodu 45. odôvodnenia rozhodnutia) vyplýva, že sa podmienky
na vznik nároku na zmluvnú pokutu nekumulujú. Súd pri výklade tohto ustanovenia zmluvy používa iné
slovné spojenia, ako boli stranami v zmluve dojednané, pričom pri gramatickom výklade je potrebné

striktne rozlišovať práve uvádzané spájanie slov do viet prostredníctvom spojok. Zo znenia predmetného
článku je totiž zrejmé, že nárok na zmluvnú pokutu vzniká pri akejkoľvek vade, ktorá sa vyskytne v
záručnej dobe (teda aj v prípade žalobcom reklamovaných vád). Žalobca namieta interpretáciu výkladu
predmetného ustanovenia zmluvy tak, ako je uvedená v bode 45. odôvodnenia rozhodnutia súdu.
Zmluvné strany si dohodli zabezpečenie povinnosti predávajúceho jednak pre prípad, že ide o vady,
ktoré možno odstrániť, bránia riadnemu užívaniu nehnuteľnosti a ktoré má predmetná nehnuteľnosť pri

prevzatí kupujúcim. Okrem uvedeného si zmluvné strany dohodli povinnosť predávajúceho odstrániť
aj vady, ktoré sa vyskytnú v záručnej dobe (t. j. akékoľvek vady, bez bližšej špecifikácie akýmkoľvek
prívlastkom - s jedinou podmienkou, aby sa vyskytli v záručnej dobe). Nárok na zmluvnú pokutu
teda vzniká aj pri neodstránení akejkoľvek vady, ktorá sa vyskytne v záručnej dobe (teda nie len
takej, ktorá bráni riadnemu užívaniu nehnuteľnosti). Napriek uvedenému v prípade reklamovaných vád

reklamáciami zo dňa 28.3.2011 a 21.3.2013 v prevažnej časti ide o vady, ktoré bránia riadnemu užívaniu
nehnuteľnosti, nakoľko podstatným spôsobom znižujú kvalitu užívania domu. Súd prvej inštancie len
uviedol, že žalobca v konaní netvrdil a ani nepreukázal, že by sa z domu musel dočasne odsťahovať
do času odstránenia vád. Tým zúžil pojem vady, ktoré bránia riadnemu užívaniu nehnuteľnosti, výlučne
iba na také vady, pre ktoré nie je nehnuteľnosť možné žiadnym spôsobom užívať (je neobývateľná).

Keďže ide podľa súdu o otázku právnu, o to viac mal súd v tomto smere svoje rozhodnutie odôvodniť a
uviesť, prečo v danom prípade podľa jeho názoru (na rozdiel od názoru znalca) nejde o vady, ktoré by
bránili riadnemu užívaniu nehnuteľnosti. K žiadnej z uvedených vád (a to ani k najzávažnejším z nich) sa
pritom súd nijako nevyjadril. Rozhodnutie súdu nie je dostatočne odôvodnené. Minimálne vadou, ktorá
bráni riadnemu užívaniu nehnuteľnosti je vada prejavujúca sa v zatekaní balkónov. Súd prvej inštancie

neuviedol, prečo by v prípade takejto zásadnej vady nemalo ísť o vadu, ktorá by mala brániť riadnemu
užívaniu nehnuteľnosti. Rovnako tu išlo o vadu prejavujúcu sa v nedostatočnej teplote v izbách a wc, v
neprimeranej hlučnosti. Žalobca zdôraznil, že zmluva nebola v tomto prípade porušená iba raz a preto
nie je žiaden dôvod tvrdiť, že by nárok na zmluvnú pokutu mohol vzniknúť iba raz. Z ustanovení zmluvy
nevyplýva,žebysazmluvnéstranydohodlitak,žebybolomožnéžiadaťtútopokutuibaraz,aleboibapre

jedno porušenie povinnosti. Chápanie zmluvnej pokuty dojednanej v tomto ustanovení tak, ako uviedol
súd by znamenalo, že po porušení povinnosti predávajúcim a následnom odstránení vady v lehote dlhšej
ako 15 dní by už záväzok predávajúceho v ďalšom nebol zabezpečený zmluvnou pokutou a predávajúci
by mohol vady odstraňovať v akejkoľvek dlhej lehote bez toho, že by mu za to hrozila sankcia. Pokiaľ ide
o rozhodnutie o trovách konania, súd prvej inštancie sa nezaoberal zavinením žalovaného na trovách,

ktoré by neboli inak vznikli (§ 256 ods. 2 CSP).

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril, navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť. Žalobca bol na poslednom pojednávaní 26.11.2018 vyzvaný, či aj po vykonaní znaleckého
dokazovania naďalej trvá na formulácii žalobného návrhu tak, ako to uvádza vo svojej žalobe. Žalobcovi

tak bola pred vyhlásením rozhodnutia vo veci samej poskytnutá možnosť úpravy petitu. Záver súdu
prvej inštancie v tejto časti o nevykonateľnosti žalobného návrhu je preto správny. Pokiaľ ide o zmluvnú
pokutu uviedol, že výklad prezentovaný žalobcom je nesprávny a to z gramatického ako aj logického
hľadiska. Predmetné ustanovenie výslovne uvádza, že povinnosť predávajúceho bezodkladne odstrániť
vady v lehote 15 dní sa vzťahuje na vady, ktoré sú odstrániteľné, bránia riadnemu užívaniu nehnuteľnosti

a ktoré má predmetná nehnuteľnosť v čase jej prevzatia, ako aj ktoré sa na nehnuteľnosti vyskytnú v
záručnej dobe. Podmienka brániaca riadnemu užívaniu nehnuteľnosti sa vzťahuje ako na vady, ktoré
mala nehnuteľnosť v čase jej odovzdania, tak aj na vady, ktoré sa vyskytnú v záručnej dobe. Ide o
kumuláciu podmienok. Z hľadiska účelu predmetnej zmluvy je totiž zrejmé, že dôvodom dohodnutia
zmluvnej pokuty bol zvýšený záujem kupujúceho na bezodkladnom odstránení odstrániteľných vád

brániacich riadnemu užívaniu nehnuteľnosti. Žalobca v konaní nepreukázal, že by akákoľvek vada, ktorú
u žalovaného reklamoval mala povahu vady, ktorá by bránila riadnemu užívaniu predanej nehnuteľnosti.
V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie R 2/1978. Za vadu, ktorá bráni riadnemu užívaniu veci možno
považovať vadu, ktorej prejavy sú takej povahy a intenzity, že objektívne po dlhší čas vylučujú vlastníkaveci z jej užívania. Za takúto vadu nemožno považovať vadu, ktorá sa prejavuje len esteticky, prípadne
vadu, ktorá užívanie veci len sťažuje, prípadne zhoršuje užívanie. Žalobca v konaní nepreukázal
a ani len netvrdil, že by pre niektorú z vád nemohol kúpenú nehnuteľnosť užívať, alebo bol inak

vylúčený z jej užívania. Ide o otázku právnu. Vyjadrenie znalca k právnej otázke je irelevantné. Vady
balkónov nemôžu mať povahu vád brániacich riadnemu užívaniu domu. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu,
zmluvné strany nevyjadrili žiadnym spôsobom, aby bolo možné predmetnú zmluvnú pokutu postupne
zvyšovať, či ukladať pre to isté porušenie povinnosti opakovane. Predmetná zmluvná pokuta má povahu
jednorazovej sankcie a nie pokračujúcej sankcie.

4. Žalobca zotrval na dôvodoch uvedených v odvolaní. Výzvu súdu na pojednávaní v žiadnom prípade
nie je možné považovať za výzvu na odstránenie údajnej neurčitosti návrhu. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu
s tvrdeniami žalovaného nesúhlasí. Žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 2.000
eur. Nejednalo sa v danom prípade o kumulatívne podmienky. Ďalej tiež zdôraznil, že išlo o vady, ktoré
bránili riadnemu užívaniu nehnuteľnosti.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ

použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v
medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex
offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc
pritomviazanýskutkovýmstavomakohozistilsúdprvejinštancie(§383CSP),postupombeznariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej

inštancie je dôvodné v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

6. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie v zamietajúcej časti o odstránenie
vád na právnom názore o neurčitosti petitu, keď žalobca presne nešpecifikoval, aké opravy má žalovaný

zabezpečiť za účelom odstránenia vád a tým, že neboli uvedené konkrétne vady diela, ktoré majú byť
odstránené.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že uznesením z 30.9.2013 č. k. 10C/190/2013-51 súd prvej inštancie vyzval
žalobcu pod následkom odmietnutia žaloby, aby žalobu doplnil tak, že: 1. presne špecifikuje listiny,

ktoré má žalovaný vydať, aby boli nezameniteľné s inými listinami obdobného druhu - uvedie autora,
dátum vyhotovenia a podobne, 2. presne špecifikuje, akú odbornú a kvalifikovanú opravu má žalovaný
zabezpečiť (označí nehnuteľnosť v zmysle katastrálneho zákona a jej konkrétnu časť, ktorá sa má
opraviť), 3. presne vyčísli škodu, ktorú žiada nahradiť.
Na výzvu súdu žalobca v tejto časti podaním zo 17.12.2013 (doručeným súdu 19.12.2013) upravil petit

tak, že žiadal, aby žalovaný do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku zabezpečil na vlastné
náklady odborné a kvalifikované odstránenie vád na balkónoch nehnuteľnosti žalobcu - rodinného domu
s. č. XXXX, nachádzajúceho sa na parc. č. 183/37 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 301 m2,
zapísané v KN na LV č. XXXX, pre obec O. X. a katastrálne územie J. X., prejavujúce sa v zatekajúcich
balkónoch, s týmto spojených fľakoch na fasáde domu a tiež jej vydúvaním.

V napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie konštatoval, že povinnosť vyplývajúcu z uznesenia z
30.9.2013 č. k. 10C/190/2013-51 si žalobca splnil (ods. 4 odôvodnenia rozsudku).
Na pojednávaní dňa 26.11.2018 žalobca na otázku súdu prvej inštancie, či trvá v tejto časti na
navrhovanom petite žalobca uviedol, že trvá (č. l. 430).

8. Podľa § 123 ods. 2 CSP podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby,
späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.

9. Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.10. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.

11. Podľa § 129 ods. 1 až 3 CSP ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,
alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie
doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení podľa odseku 1 súd

uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí
o možnosti podanie odmietnuť. Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd
podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

12. Z obsahu rozhodnutia sú jednoznačné protichodné závery o určitosti petitu, keď súd prvej inštancie
súčasne konštatuje, že žalobca v súlade s výzvou petit v napadnutej časti upravil a na druhej strane

následne považuje petit za neurčitý, nevykonateľný (pozn.: otázka súdu na žalobcu na pojednávaní v
danej veci nie je splnením povinnosti v zmysle § 129 CSP).

13. Petit je súd povinný posudzovať výlučne z hľadiska obsahového. Súd do výroku svojho rozhodnutia
nemusí prevziať doslovne žalobcom naformulovaný petit, môže v ňom vykonať také zásahy, ktoré

zachovávajú podstatu petitu a nemenia jeho zmysel (porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 1. júla 2011 sp. zn. 5 Cdo 181/2010).

14. Odvolací súd zastáva názor, že navyše z doplnenia žalobcu zo 17.12.2013 je jednoznačné,
odstránenia akých vád, na ktorej nehnuteľnosti (resp. časti) sa voči žalovanému domáha. Postup súdu

prvej inštancie a jeho rozhodnutie (v tejto časti) preto neboli správne.

15. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie v zamietajúcej časti o
zaplatenie 2.000 eur na právnom názore o kumulácii podmienok, o možnosti priznať zmluvnú pokutu
len vo výške 1.000 eur (nie aj opakovane) a o nepreukázaní vád, ktoré by bránili žalobcovi v riadnom

užívaní nehnuteľnosti (žalobca v konaní netvrdil, že pre tieto vady by nemohol rodinný dom užívať, že
by sa pre tieto vady musel z domu dočasne odsťahovať do času odstránenia vád).

16. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

17. Podľa článku V bod 5.4 kúpnej zmluvy predávajúci sa zaväzuje bezodkladne odstrániť vady, ktoré
možno odstrániť, ktoré bránia riadnemu užívaniu nehnuteľnosti, ktoré má predmetná nehnuteľnosť pri jej

prevzatí kupujúcim, ako aj vady, ktoré sa vyskytnú v záručnej dobe. V prípade, ak predávajúci neodstráni
uvedené vady v primeranej lehote 15 dní od oznámenia na základe výzvy kupujúceho, je povinný a
zaväzuje sa zaplatiť kupujúcemu zmluvnú pokutu vo výške 1.000 eur.

18. Zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov slúžiacim na zabezpečenie zmluvnej povinnosti.

Právna úprava obsiahnutá v ustanovení § 544 a 545 Občianskeho zákonníka vyžaduje pre platné
dojednanie zmluvnej pokuty okrem písomnej formy, vymedzenie zmluvnej povinnosti, ktorá má byť
takto zabezpečená a jednoznačnú dohodu o výške zmluvnej pokuty, resp. spôsobu jej určenia (porov.
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Obdo 11/2008).

19. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu
záväzku (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 MCdo 9/2012).

20. Občiansky zákonník vykladá obsah právneho úkonu s prihliadnutím na obsah vôle zmluvných strán
tak, ako bol prejavený navonok, spravidla písomne, čím dochádza k naplneniu pozitívneho formalizmu,

ktorý však často pôsobí ako zásah do autonómie vôle zmluvných strán. V zmysle aktuálnych tendencií
v európskom súkromnom práve je potrebné viac prihliadať práve na autonómiu zmluvných strán a
naplnenie zamýšľaného obsahu zmluvy pred formálnym odmietnutím poskytnutia ochrany takémuto
právneho vzťahu, ktorý účastníci z hľadiska obsahu ich vôle alebo právnych vád prejavili navonok. Nazáklade rešpektovania princípu autonómie vôle a princípu spravodlivosti sa vytvorili výkladové pomôcky,
z ktorých možno zistiť a priznať ochranu aj takým právnym vzťahom, ktorým by formálne priznaná byť
nemala (porov. Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol.

Občiansky zákonník I., II. § 1 ? 880. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, k § 35).

21. Napr. pravidlo in ambigus contra stipulatorem - v prípade pochybností o obsahu zmluvy sa tieto
pripočítavajú na ťarchu toho, kto text zmluvy navrhol - toto pravidlo nadväzuje na nasledovné pravidlo
výkladu contra proferentem. V prípade, ak o výklad definícií a pojmov, ktoré je možné vykladať rozdielne,

analogicky podľa výslovnej úpravy v § 266 ods. 4 OBZ alebo § 54 ods. 2 je spravodlivé aj pri iných
právnych úkonoch ako spotrebiteľských zmluvách v občianskom práve vykladať ich v neprospech toho,
kto ich do zmluvy použil (contra proferentem). Zmyslom tohto pravidla je neumožniť zmluvnej strane
naformulovať v zmluve ustanovenia pripúšťajúce rozdielny výklad a následne v zlej viere ich zneužiť v
neprospech druhej strany. V takomto prípade musí tvorca zmluvy preukázať, že nekonal v zlej viere a
medzi stranami nebola dosiahnutá zhoda o význame tohto výrazu, resp. zmluvné strany dosiahli zhodu

v tvrdenom význame. Takýto výklad je v súlade so všeobecnou zásadou, že nejasnosť sa pripisuje na
ťarchu toho, kto ju vyvolal; napr. pravidlo výkladu in favor libertatis/ debitoris - v prípade určenia rozsahu
plnenia sa presadzuje zásada, že povinný (dlžník) sa zaviazal plniť skôr menej ako viac, atď. (porov.
Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník
I., II. § 1 ? 880. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, k § 35).

22. Súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení neuviedol, či predmetný vzťah má spotrebiteľský
charakter, na základe čoho dospel k záveru o „jednorazovej sankcii“, rovnako z neho nie je zrejmé,
z čoho konkrétne vychádzal, keď konštatoval, že podmienky vzniku nároku na zmluvnú pokutu v
prípade vád vyskytnutých sa v záručnej dobe sú kumulatívne. Samotné konštatovanie, že podmienky

boli kumulatívne vzhľadom na spornosť ustanovenia (jeho výklad) nie je postačujúce. Z odôvodnenia
rozhodnutia navyše nevyplýva, prečo súd prvej inštancie (jednotlivé) vady, ktoré mali brániť riadnemu
užívaniu zúžil iba na tie, ktoré by bránili v užívaní, bez toho, aby sa zaoberal výkladom pojmu „riadne
užívanie“. Odvolací súd nespochybňuje to, že uvedené je otázkou právnou, nie znaleckou. K posúdeniu
tejto otázky je potrebné zaoberať sa charakterom a rozsahom vady (vád) a vychádzať predovšetkým z

účelu, ktorému mala predaná vec slúžiť (R 22/1983).

23. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

24. Zákon (CSP) venuje zvýšenú pozornosť odôvodneniu súdneho rozhodnutia, normovaním jeho
obsahovýchnáležitostí.Ideonávodčomáodôvodnenierozhodnutiasúduobsahovať,keďžemávýznam
z hľadiska prostriedku kontroly správnosti rozhodnutia, a to zo strany účastníkov konania (strán sporu),
ako i súdu vyššej inštancie, ktorý ho bude preskúmavať, ale aj zo strany verejnosti.

25. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach
(oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu.

26. Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka
stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č. 1/2016), podľa ktorého
nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne, ak písomné vyhotovenie

rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o
skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (odňatie možnosti
konať pred súdom).27. V odôvodnení rozhodnutia má súd náležite vysvetliť, ako sa vysporiadal s rozhodujúcimi a zistenými
skutočnosťami a na akom základe prijal právne závery. Preto ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie
nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých súd rozhodol,

prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
(rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 226/03).

28. Odvolací súd po preskúmaní vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že rozsudok
je nedostatočne zdôvodnený, nepreskúmateľný. Súd v rámci právneho posúdenia v odôvodnení

rozhodnutia by mal nielen vysvetliť, prečo určité zákonné ustanovenie použil, ale zároveň tiež obsah
použitého zákonného predpisu vyložiť a to predovšetkým v tom zmysle, aby bol stranami pochopený.
Súd prvej inštancie pri odôvodnení napadnutého rozhodnutia pochybil, ak z jeho obsahu nie je zrejmé,
akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil, z ktorých skutočností vychádzal.

29. Nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie mali za následok, že rozhodnutie nespĺňalo

požiadavky obsiahnuté v ustanovení v § 220 CSP. Z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
postráda náležitú argumentáciu, ako aj vzhľadom na absenciu komplexného hodnotenia vykonaných
dôkazov (každý jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti), chýbal argumentačný základ, ktorý by mohol
odvolací súd preskúmať. Odvolateľovi bolo znemožnené, aby uskutočňoval jemu patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (primerane možno aplikovať

závery vyjadrené v stanovisku publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky pod R 2/2016, v jeho druhej vete), pričom tento nedostatok nebolo možné napraviť
pred odvolacím súdom.

30. Odvolací súd preto podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti

zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

31. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, postupujúc v súlade s prejednacou
zásadou civilného sporového konania, na základe vykonaného dokazovania vyhodnotiť dôkazy, posúdiť
uplatnený nárok žalobcu (v časti, ktorá zostala predmetom konania, vrátane časti o odstránenie vád)

a vo veci opätovne rozhodnúť. Súd je povinný aplikovať aj zásadu predvídateľnosti postupu súdu. Pri
písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách vyššie uvedeného
právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením § 220 CSP a preskúmateľným
spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol (pozn.
vrátane rozhodnutia o trovách konania).

32. Svoj právny záver zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a
stranámkonania,vrátanežalobcu,musídaťodpoveďnapodstatnéarelevantnéargumenty,abyriešenie
konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

33. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením
skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa
pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je
odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré

sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán sporu.

34. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

35. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konanívystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.