Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 29, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/24/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319201388
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8319201388.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov

senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: J.. Ľ. P., V.. XX.XX.XXXX, P. B.
X, XXX XX X., adresa na doručovanie: V. T. X, XXX XX X., proti žalovanej: R.. O. B., V.. XX.XX.XXXX,
P. K. Č.. XXX, XXX XX B., o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 4.800 eur, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 14.11.2019 č.k. 7C/11/2019-27 v spojení s opravným
uznesením č.k. 7C/11/2019-45 zo dňa 05.05.2021 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) zamietol žalobu v
celom rozsahu a nepriznal žalovanej vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania.

2. Citoval ustanovenie § 3 ods. 1, § 28, § 50 ods. 1, § 451 ods. 1 a 2, § 454, § 456, § 458 a § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1 písm. a), § 4 písm. a) zákona č. 310/1992 z. z. o stavebnom sporení.

3. Nedôvodnosť žaloby odôvodnil tým, že v danej právne veci nebolo sporné, že v roku 2010 žalovaná

ako matka maloletého spoločného syna strán sporu v jeho prospech uzatvorila zmluvu o stavebnom
sporení, v zmysle ktorej na účet stavebného sporenia každý mesiac mali byť poukazované finančné
prostriedky vo výške 50 eur. V zmysle platnej právnej úpravy stavebným sporiteľom bolo maloleté
dieťaťa - syn strán sporu, a nie žalovaná. Nebolo sporné, že žalobca po dohode so žalovanou od
októbra 2010 do februára 2019 na účet stavebného sporenia dobrovoľne realizoval mesačne vklady vo
výške 50 eur a celkovo za uvedené obdobie realizoval platby v prospech účtu stavebného sporenia vo
výške 4.800 eur. Dospel k záveru, že nasporené finančné prostriedky sú majetkom maloletého syna

strán sporu Q.. Finančné prostriedky poukázané otcom - žalobcom na účet maloletého v stavebnej
sporiteľni vo výške 4.800 eur sa stali vlastníctvom maloletého okamihom ich zaslania na účet. Tieto
finančné prostriedky nie je možné považovať za úhradu výživného a to ani formou úspor. Podľa súdu
prvej inštancie nakladanie s nasporenými finančnými prostriedkami, resp. prípadný úkon žalovanej
smerujúci k ukončeniu zmluvy o stavebnom sporení, nie je možné vo vzťahu k maloletému dieťaťu
posudzovať ako úkon bežný a teda každý úkon žalovanej v tomto smere by musel byť schválený súdom.
Žalovaná nemôže svojvoľne finančnými prostriedkami disponovať a v konaní nebolo ani preukázané,

žeby mala v úmysle tak konať. Konštatoval, že žalovaný dobrovoľne finančné prostriedky poukazoval
na sporiaci účet svojho syna. Bol si vedomý toho, že plní na účet stavebného sporenia v zmysle zmluvy
o stavebnom sporení uzatvorenej v prospech maloletého dieťaťa jeho matkou a na tom nič nemení
ani skutočnosť, že v zmysle dohody medzi stranami sporu sa malo jednať o časť výživného zo stranyžalobcu. Nasporené finančné prostriedky nikdy neboli majetkom žalovanej a teda na jej strane ani k
bezdôvodnému obohateniu uvedeným titulom nedošlo.

4. Súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodné ani tvrdenie žalobcu, že na strane žalovanej došlo k
bezdôvodnému obohateniu, nakoľko nedošlo k zmenšeniu jej majetku a plnil to, čo mala plniť žalovaná.
Odôvodnil to tým, že na účet staveného sporenia tieto vklady mohol vykonať aj iný platiteľ ako matka
dieťaťa, ktorá takúto zmluvu uzatvorila. Na základe dohody medzi stranami sporu za obdobie od októbra
2010 do februára 2019 tieto vklady realizoval žalobca. Bol si vedomý toho, že neplní žiaden dlh

žalobkyne, že sa jedná o finančné prostriedky uhrádzané v prospech svojho maloletého syna na účet
v prospech neho zriadeného stavebného sporenia. Aj keby bol uvedený žalobca do omylu žalovanou
ohľadom dôvodu platenia vkladov na účet stavebného sporenia, bolo by to možné kvalifikovať ako
plnenie bez právneho dôvodu a v takomto prípade by mu vznikol nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia, avšak iba voči osobe, v prospech ktorej plnil. O plnenie za iného nejde v prípade, keď
oprávnený plní v presvedčení, že plní svoj dlh. V takom prípade ide naopak o plnenie bez právneho

dôvodu (§ 451 ods. 2 OZ) a oprávnený má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia voči tomu,
komu plnil.

5. Na záver dodal, že požiadavka následného vrátenia takto zaplatených finančných prostriedkov
jedným z rodičov z akéhokoľvek dôvodu je konaním, ktoré je možné považovať za rozporné s dobrými

mravmi a so zásadami morálneho a spoločnosťou akceptovateľného konania. Poukázal pri tom na §
3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

6. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1, ods. 2 v spojení §
255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V danom prípade
sícezamietnutímžalobyvznikolúspešnejžalovanejnároknapriznanieplnejnáhradytrovkonania,avšak
žalovanej v súvislosti s týmto súdnym konaním žiadne trovy nevznikli, a preto jej súd prvej inštancie
náhradu trov konania nepriznal.

7. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Namietal, že neboli splnené
procesné podmienky v konaní, pretože jednak v žalobe a jednak v prednesoch na súde tvrdil, že od
kedy mu žalovaná oznámila, že bez jeho vedomia uzavrela pre maloletého syna zmluvu o sporení,
ústna dohoda znela tak, že splátky, ktoré platil na stavebné sporenie budú čiastočnými splátkami na

bežné výživné. Nikdy nebola uzavretá dohoda o plnení na stavebné sporenie alebo na sporenie mimo
bežnéhovýživného.Žalovanásícežiadalažalobuzamietnuť,alenikdyjehoskutkovétvrdenianepoprela.
V zmysle § 151 ods. 1 CSP, ak protistrana nepoprie skutkové tvrdenia navrhovateľa, tieto sa považujú
za nesporné. Túto skutočnosť súd prvej inštancie však nijakým spôsobom nevyhodnotil. Jeho odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP súvisí s tým a trval na tom, aby súd ako listinný dôkaz

zabezpečil zmluvu o stavebnom sporení. Súd prvej inštancie toto odmietol pre nepotrebnosť, ale to
je podľa jeho názoru absolútne nesprávny názor a nesprávne tvrdenie súdu, pretože z tejto zmluvy
by bolo jednoznačne preukázané, že túto zmluvu uzavrela žalovaná a ona bola zaviazaná na plnenia/
splátky stavebného sporenia/ z tejto zmluvy. Na toto nadväzuje odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1,
písm. f/ CSP, pretože súd prvej inštancie na základe vykonaných, presnejšie nevykonaných dôkazov

nutne musel dospieť k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na tú skutočnosť, že keďže súd
prvej inštancie zmenu žaloby na pojednávaní 14.11.2019 zamietol, potom všetka ďalšia argumentácia
v odôvodnení napadnutého rozsudku týkajúca sa maloletého je úplne zbytočná a evidentne je tam
uvedená len na odpútanie pozornosti od podstaty problému. V zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP
namietal, že súd prvej inštancie vôbec nepochopil zmysel ustanovenia § 454 Občianskeho zákonníka.

Totiž naplnenie skutkovej podstaty ustanovenia § 454 OZ predpokladá: Existenciu právnej povinnosti
na strane povinného subjektu (žalovanej). Právna povinnosť môže vyplývať zo zákona alebo zo zmluvy,
čo je tento konkrétny prípad. Ďalej neexistencia takejto povinnosti na strane oprávneného (žalobcu).
On nikdy zmluvu o stavebnom sporení neuzatváral, nezaviazal sa splácať splátky z tejto zmluvy a ani
do dnešného dňa ju nevidel. Taktiež uskutočnené plnenie oprávneným subjektom namiesto povinného

subjektu. Je nepochybné, že zo zmluvy o stavebnom sporení bola zaviazaná žalovaná, ale namiesto nej
plnil on. Keďže plnil namiesto žalovanej, jej majetok sa plnením splátok nezmenšil, ale ak by dodržala
svoju zmluvnú povinnosť tak ako mala /ako sa v zmluve zaviazala/, k zmenšeniu jej majetku by muselo
dôjsť. A napokon plnenie sa nesmie stať proti vôli povinného. Tak sa ani nestalo, povinná sama sadomáhala, aby on plnil za ňu s tým, že pôjde o čiastočné plnenie na bežné výživné, čím ho celý čas
uvádzala do omylu a toto oznámila až 08.02.2019. Žalovaná získala celkom určite majetkový prospech
vždy, keď on zaplatil jednotlivú splátku stavebného sporenia. Teda keďže plnil za žalovanú, nepochybne

má právo požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia od toho, za koho on plnil, teda za žalovanú a
nie od toho, komu bolo plnené/teda v prospech sporenia maloletého. K obohateniu žalovanej došlo v
dôsledku omylu, do ktorého ho žalovaná uviedla, resp. tento omyl nevyvolal on. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a

webovej stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie dôvodné.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov odvolania
žalobcu podľa § 365 ods. 1 a), b), e), f), g) a h) a to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale

iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky
II. ÚS 78/05).

10. Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), kto sa na úkor
iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

11. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

12. Podľa § 454 OZ, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

13. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

14. Aktívna legitimácia pre uplatnenie práva zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie vyplýva z §
456 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie určuje subjekt, ktorý je v rámci tohto právneho vzťahu
oprávneným. Je ním ten, na úkor koho sa predmet bezdôvodného obohatenia získal, teda ten, v koho
majetkovej sfére došlo k zmenšeniu majetku. Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie
pasívne legitimovaný, vyplýva z § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie určuje subjekt,

ktorý je povinný vydať získané bezdôvodné obohatenie. Je ním ten, koho majetok sa na úkor druhého
bezdôvodne zväčšil. Majetkový prospech môže spočívať aj v tom, že majetok povinného sa nezmenšil,
hoci by sa zmenšiť mal, keby si obohatený za bežných okolností plnil svoje povinnosti. Všetko, čo sa
nadobudlo bezdôvodným obohatením, musí sa vydať. Pre túto povinnosť je irelevantné, bez právneho
významu, či ten, kto bezdôvodné obohatenie získal, bol v dobrej viere alebo nie.

15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo
posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia
vo výške 4.800 eur s príslušenstvom zamietol a to s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené
odvolateľom.

16. Súd prvej inštancie považoval finančné prostriedky vo výške 4.800 eur, ktoré poukázal žalobca na
účet stavebného sporenia maloletého syna za vlastníctvo maloletého syna, ktoré nemožno považovať
za úhradu výživného. Na základe uvedeného dospel k záveru, že na strane žalovanej nedošlo k
bezdôvodnému obohateniu plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, keďže tieto finančné prostriedky

sa nikdy nestali jej vlastníctvom.17. Plnenie poskytnuté na základe určitého právneho dôvodu sa stáva bezdôvodným obohatením od
okamihu, kedy tento počiatočne existujúci právny dôvod odpadol. Pod odpadnutím právneho dôvodu
plnenia rozumieme všetky prípady, kedy zo zákona alebo na základe zákona dochádza k jeho zrušeniu.

18. Ako konštatoval súd prvej inštancie, medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaná uzavrela
v roku 2010 zmluvu o stavebnom sporení v prospech ich maloletého syna v zmysle ust. zákona
č. 310/1992 Z. z. o stavebnom sporení a § 50 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd sa
tak stotožňuje so súdom prvej inštancie, že stavebným sporiteľom bol maloletý syn strán sporu, a

nie žalovaná, a v jeho prospech boli zasielané finančné prostriedky zo strany žalobcu. Nasporené
finančné prostriedky súd prvej inštancie nepovažoval ako úhradu výživného na maloletého z dôvodu
existujúcej dobrovoľnosti vo vzťahu k poukazovaniu platieb žalobcom na stavebný sporiaci účet
maloletého syna strán sporu, keďže v prípade cit.: ..,,prostriedky, ktorými už bola plnená povinnosť
otca poukazovať výživné na tvorbu úspor, v ktorom prípade sa vyžaduje osobitný účet maloletého
dieťaťa vinkulovaný na súhlas súdu do dosiahnutia plnoletosti dieťaťa“ (rozhodnutie Krajského súdu v

Trenčíne sp. zn. 6CoP/96/2015 zo dňa 23.02.2016). Uvedený záver súdu prvej inštancie o nemožnosti
použitia predmetných finančných prostriedkov na výživné žalobca v odvolaní nenamietal. Pokiaľ sa
teda tieto platby žalobcu stali vlastníctvom maloletého syna strán a nie žalovanej, nemohlo na jej strane
vzniknúť bezdôvodné obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka, ako správne konštatoval súd
prvej inštancie.

19. Základným predpokladom vzniku záväzkového vzťahu podľa § 454 OZ je zákonom, zmluvou alebo
iným relevantným právnym dôvodom stanovená povinnosť určitej osoby plniť. Táto osoba (A) je tak
dlžníkom voči veriteľovi (B). Ak tretia osoba C, ktorá sama nemá povinnosť plniť voči osobe B, a napriek
tomu osobe B plní s následkom zániku dlhu osoby A (teda osoby B i C majú vedomosť i úmysel smerujúci

k solúcii dlhu osoby A), vznikne reparačná právna povinnosť, kde povinnou osobou bude subjekt A a
oprávnenou osobou subjekt C. K uvedenému následku však nedôjde, ak k plneniu osoby C voči osobe B
sa udialo proti vôli pôvodného dlžníka (osoby A). Tento predpoklad je vyvoditeľný zo všeobecnej zásady
súkromného práva, a to zo zásady individuálnej autonómie vôle jedinca. Ak osoba A nesúhlasí, resp.
prejavívôľuneprijaťpredpokladanéprávnenásledky,niejemožnéjejichnanútiťprotijejvôli.(ŠTEVČEK,

Marek. § 454 [Plnenie za iného]. In: BAJÁNKOVÁ, Jana, DULAK, Anton, FEČÍK, Marián, SEDLAČKO,
František, ŠTEVČEK, Marek, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Občiansky zákonník II. 2. vydání. Praha: C.
H. Beck, 2019, s. 1734.)

20. „V případech, v nichž se plnilo za jiného, co podle práva měl plnit sám, nejde o plnění bez právního

důvodu. Při plnění bez právního důvodu se nabývají obohacením nové hodnoty, zatím co při plnění
za jiného dochází k obohacení v tom, že se majetek obohaceného nezmenšil. Při plnění bez právního
důvodu vzniká nárok na vydání majetkového prospěchu tomu, kdo plnil vůči tomu, komu se plnilo, zatím
co při plnění za jiného vzniká nárok tomu, kdo plnil vůči tomu, za koho se plnilo. Mezi tím, kdo plnil, a
tím komu se plnilo, je zřejmé, že se plnění dělo za jiného. Pokud by ten, kdo plnil, jednal v domnění,

že plní svůj vlastní závazek, vznikl mezi ním a mezi tím, komu bylo plněno, právní vztah z plnění bez
právního důvodu a nárok na vrácení tohoto plnění“ (R1/1979).

21. „V případě, že ten, kdo plní, jedná v přesvědčení, že plní svůj vlastní závazek nebo jinou svou právní
povinnost, ačkoliv tomu tak ve skutečnosti není (a jedná tedy „v omylu“), jde o plnění bez právního

důvodu a nárok na vydání bezdůvodného obohacení vzniká vůči tomu, komu bylo plněno. V případě
plnění za jiného, co po právu měl plnit sám, se nejedná o plnění bez právního důvodu. Bezdůvodné
obohacení podle § 454 ObčZ vzniká tehdy, je-li tu právní povinnost plnit a, současně, jestliže plnění
poskytne za povinnou osobu ten, kdo sám není povinen (po právu) plnit; bezdůvodně se v tomto případě
obohatí nikoliv ten, komu bylo plněno, ale ten, za koho se plnilo. Pro plnění za jiného, co po právu měl

plnit sám, je současně charakteristické, že ten, kdo plní, poskytuje plnění s vědomím, že sám nemá
právní povinnost plnit a že k plnění přistoupil za jiného, který má (by měl) po právu plnit sám“. (Najvyšší
súd ČR, sp. zn. 21 ICdo 16/2012).

22. Na základe uvedeného je odvolací súd toho názoru, že v čase, kedy žalobca plnil v prospech

maloletého (v rokoch 2010 až 2019), nemal vedomosť o tom, že plní záväzok žalovanej zo zmluvy
o stavebnom sporení voči T. Vzhľadom k uvedenému tak vôľa žalobcu pri uhradení sumy 4.800 eur
nesmerovala k tomu, aby splnil záväzok alebo dlh inej osoby, teda žalovanej. Podľa názoru odvolacieho
súdu žalobca plnil v zmysle ústnej dohody so žalovanou (i keď s úmyslom na platbu výživného) svedomím a vôľou v prospech svojho maloletého syna na účet v prospech neho zriadeného stavebného
sporenia. Neobstojí odvolací argument žalobcu, že k obohateniu žalovanej podľa § 454 OZ došlo v
dôsledku omylu, do ktorého ho uviedla žalovaná, keď mu prisľúbila, že platby na stavebné sporenie

uzná ako výživné. Keď niekto koná v omyle, že uhrádza vlastný dlh, ide o plnenie bez právneho
dôvodu a nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniká voči tomu, komu bolo plnené. Odvolací
súd sa tak stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že na posudzovaný prípad nemožno aplikovať
ustanovenie § 454 Občianskeho zákonníka ale ustanovenie § 451 Občianskeho zákonníka. V zmysle §
451 Občianskeho zákonníka je pasívne legitimovaným subjektom maloletý syn strán sporu ako osoba,

voči ktorej žalobca plnil, no nie žalovaná, ktorej chýba pasívna vecná legitimácia v tomto spore.

23. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu žalobcu na
vykonanie dôkazu zabezpečiť do spisu predmetnú zmluvu o stavebnom sporení. Skutočnosť, že
žalovaná uzavrela uvedenú zmluvu o stavebnom sporení a bola z nej zaviazaná, predsa nebola sporná
a vzhľadom na vyššie prijaté závery o nedôvodnosti bezdôvodného obohatenia žalovanej podľa § 454

OZ ako zaviazanej z tejto zmluvy, vykonanie tohto dôkazu nemohlo priniesť pre žalobcu priaznivé
rozhodnutie vo veci samej.

24. Za toho stavu odvolací súd napadnutý rozsudok, vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania ako
vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).

25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaná bola úspešná,
no v priebehu odvolacieho konania jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne
neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádza z čl. 17

Základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa
§ 262 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a
následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne
trovy konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti
civilného súdneho konania.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).