Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, November 14, 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7C/11/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319201388
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8319201388.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

N. súd X. sudkyňou J.. J. B. v spore žalobcu: J.. Ľ. P., nar. XX.XX.G., bytom B. X, G. XX X., adresa na

doručovanie: V. T. X, G. XX X., proti žalovanej: R.. O. B., nar. XX.XX.G., bytom K. Č.. G., G. XX B., o
vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške X XXX,- eur, t a k t o

r o z h o d o l :

T. žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

O. vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

X. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd žalovanú zaviazal zaplatiť mu sumu X XXX,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
X % ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia a zaviazal ju na náhradu trov konania.

Y. žaloby odôvodnil tým, že žalovaná v roku XXXX bez jeho vedomia uzavrela zmluvu v Y. T. T.Ľ. v
prospech maloletého syna Q. a mala platiť aj splátky stavebného sporenia. B. skutočnosť mu oznámila
až následne a žiadala ho o uzavretie dohody v tom zmysle, že on bude platiť sporenie na účet maloletého
s tým, že finančné prostriedky ona uzná ako výživné pre syna. Od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX na
účet pravidelne mesačne poukazoval sumu XX,- eur. Za uvedené obdobie celkovo zaplatil X XXX,- eur.
Vo veci sp. zn. G./XX/G. dňa XX.XX.XXXX na pojednávaní žalovaná oznámila, že jednotlivé splátky

ako výživné neuznáva. Až dňa XX.XX.XXXX mu žalovaná oznámila, že dôvod, na základe ktorého on
platil na konto stavebného sporenia uvedené splátky, odpadol, požiadal ju doporučeným listom zo dňa
XX.XX.XXXX o vydanie bezdôvodného obohatenia. O. nereagovala. O. ju o vydanie bezdôvodného
obohatenia do XX.XX.XXXX.

X. Žalobca písomne dňa XX.XX.XXXX podal návrh na pripustenie zmeny žaloby a žiadal, aby súd
pripustil zmenu petitu žaloby tak, že žiada, aby súd zaviazal žalovaných rukou spoločnou a nerozdielnou

o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume X XXX,- eur s prísl. , ako v pôvodnej žalobe.

T. na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX rozhodol tak, že zmenu žaloby v zmysle návrhu žalobcu
dátovaného zo dňa XX.XX.XXXX nepripustil a zároveň rozhodol, že upúšťa od písomného vyhotovenia
predmetného rozhodnutia a to z dôvodu, že predmetné uznesenie bolo vyhlásené za prítomnosti strán
sporu a nie je proti nemu prípustné odvolanie.

X. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila a žiadala ju zamietnuť.X. Súd sa oboznámil so žalobou, jej prílohami listinnými dokladmi predloženými v tomto konaní a to
potvrdením z B. P. zo dňa XX.XX.XXXX, výzvou zo dňa XX.XX.XXXX, písomným vyjadrením žalobcu,
výpoveďami strán sporu a zistil tento skutkový stav veci:

X. Z potvrdenia B. P., a.s. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že žalobca zo svojho účtu v prospech účtu č.
T. G. G. G. G. G. v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vykonal platby v celkovej výške X XXX,-
eur a to po XX,- eur mesačne.

X. Výzvou zo dňa XX.XX.XXXX žalobca žalovanú vyzval o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré
získala na jeho úkor plnením bez právneho dôvodu v sume X XXX,- eur a to do XX.XX.XXXX.

X. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že ustanovenie § 451 N. zákonníka, je
potrebné vykladať v súlade s § 26, § 27 ods. 1, § 28 N. zákonníka, s § 24 ods. X, § 28 ods. 1 písm. c)
O. o rodine. O. o zriadení stavebného sporenia uzatvorila matka maloletého a teda aj ona bola povinná

platiť dohodnuté splátky sporenia. Q. túto povinnosť preniesla na neho s odôvodnením, že splátky na
stavebné sporenie uzná ako čiastočné platenie výživného, nemusela teda splátky stavebného sporenia
platiť sama, čím sa objem jej majetku nezmenil a teda nepochybne získala bezdôvodné obohatenie.
O. spravuje majetok maloletého. V. je podstatné, že usporené finančné prostriedky neprevzala do
svojej fyzickej dispozície, teda peniaze zo stavebného sporenia nevyzdvihla, ale ona jediná má k týmto

finančným prostriedkom dispozičné právo. Aj keď stavebné sporenie je zriadené v prospech maloletého,
s peniazmi môže disponovať len žalovaná.

X. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že pokiaľ sa jedná o argumentáciu žalovanej, táto sa vôbec
nevyjadrila k titulu, ktorým je uplatňovaný nárok v tomto konaní, a teda k bezdôvodnému obohateniu. Y.

sa jedná o samotnú zmluvu, tak jedná sa o zmluvu o sporení stavebnom s tým, že túto zmluvu uzatvorila
žalovaná sama bez vedomia žalobcu s tým, že v zmysle tejto zmluvy bola žalovaná zaviazaná prispievať
pravidelne sumou XX,- eur na úhradu alebo na sporenie z tejto zmluvy. Až po uzavretí tejto zmluvy
mu žalovaná oznámila, že takúto zmluvu uzavrela a že ho žiada, aby sumu XX,- eur platil on, a to tým
titulom, že to bude považované za úhradu výživného. B. zmluvu o stavebnom sporení do dnešného dňa

ešte ani nevidel. Y. sa jedná o konanie ohľadom výživného a styku s maloletým dieťaťom, tak uviedol, že
sa jedná o samostatné konanie a aj o iný titul, ktorý sa týka výživného. V tomto konaní bolo požadované
od neho, aby platil výživné vo výške XXX,- eur. Y. rozhodnutie v uvedenej sa rozhodol podať mimoriadny
opravný prostriedok. T. XX,- eur platil a to titulom výživného, pričom v konaní vedenom o výživnom
a styku na tomto súde práve bolo jednoznačne deklarované zo strany žalovanej, že táto suma nie je

výživným tak, ako on si myslel, že to platí. J. sa o dohodu medzi ním a žalovanou, ktorú navrhla žalovaná
o tom, že táto suma bude započítavaná alebo bude platená titulom výživného, pričom v konaní vedenom
o výživnom a styku žalovaná jednoznačne uznala, že táto suma nie je výživným. O. je jediná oprávnená
disponovať so zmluvou a s finančnými prostriedkami. R. túto zmluvu kedykoľvek vypovedať.

Vtomtokonanísadomáhažalobouvydaniafinančnýchprostriedkovtitulombezdôvodnéhoobohateniaa
poukázal na to, že na strane žalovanej nedošlo k zníženiu majetku. On na základe dohody so žalovanou
prispieval na sporenie svojho, poukázal, že bezdôvodné obohatenie nie je len to, že niekto niečo získal,
ale je aj stav, keď sa má vydať to, čo mal vydať on a platil za neho niekto iný, a to je presná definícia
jedného zo znakov bezdôvodného obohatenia.

X.Žalovanávosvojejvýpovediuviedla,žespodanoužalobounesúhlasí.Y.,žeodoktóbraXXXXžalobca
prispieval na sporiaci účet syna Q. sumou XX,- eur mesačne, pričom sa jedná o sporiaci účet jej syna
a z tohto účtu bude môcť syn vybrať finančné prostriedky až v prípade dovŕšenia XX rokov. Má aj inú
dcéru, a to V., na ktorú takisto jej otec prispieva sumou XX,- eur, teda takou istou sumou ako prispieval

až do februára XXXX aj žalobca na sporiaci účet syna Q.. Od februára XXXX prestal prispievať na
tento sporiaci účet a podľa jej názoru z dôvodu, že bolo vedené konanie u p. J.. H., kde vlastne táto
konštatovala, že žalobca má pozdĺžnosti na výživnom vo vzťahu k synovi Q. a podľa jej názoru sa jedná
o reakciu na daný spor, ktorý bol vedený ohľadom výživného na tunajšom súde. N. ako matka sa o
maloletého stará tak, ako jej ukladá zákon s tým, že všetky jeho potreby zabezpečuje ona.

XX. Podľa § 45X ods. 1 zákona č. XX/XXXX Zb. N. zákonníka ( ďalej len ,,N. zákonník“), kto sa na úkor
iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.Y. § 451 ods. X N. zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Y. § 456 N. zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Y. § 458 ods. X N. zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to

nie je možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Y. § 517 ods. X N. zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

XX. V ustanovení § 451 N. zákonníka je bezdôvodné obohatenie vymedzené predovšetkým ako
záväzkom z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil povinnosť vydať všetko, o čo sa bezdôvodne obohatil
a oproti tomu vzniká i právo toho, na úkor ktorého k obohateniu došlo, požadovať vydanie toho, o čo sa
druhýzsubjektovtohtozáväzkuobohatil.L.legitimácia(čiužaktívnaalebopasívna)jestav,ktorývyplýva
z hmotného práva. Q. je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaný,

vyplýva z § 45X ods. 1 N. zákonníka. Je ním ten, koho majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil
alebo u koho nedošlo k zmenšeniu majetku, aj keď k tomu malo v súlade s právom dôjsť. B. je tomu
preto, že predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie, ktoré sa musí vydať, nie
je protiprávny úkon obohateného, ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia (presun
majetkových hodnôt), ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. D. legitimovaným

subjektom k uplatneniu práva na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 456 N.. zák.) je ten, na koho
úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.

XX. V danej právne veci nebolo sporné, že v roku XXXX žalovaná ako matka maloletého spoločného
syna strán sporu v jeho prospech uzatvorila zmluvu o stavebnom sporení v zmysle ktorej na účet

stavebného sporenia každý mesiac mali byť poukazované finančné prostriedky vo výške XX,- eur.

Y. § 2 ods. X písm. a) zákona č. XXX/XXXX Z.z. o stavebnom sporení v znení platnom a účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy o stavebnom sporení ďalej len ,,O.“, stavebným sporením sa rozumie prijímanie
vkladov od stavebných sporiteľov alebo v prospech stavebných sporiteľov.

Y. § 4 písm. a) O., stavebným sporiteľom môže byť fyzická osoba, ktorá uzatvorí so stavebnou
sporiteľňou zmluvu o stavebnom sporení alebo v prospech ktorej je uzatvorená zmluva o stavebnom
sporení.

Y. § 50 ods. X N. zákonníka, účastníci môžu uzavrieť zmluvu aj v prospech tretej osoby.

Je zrejmé, že žalovaná ako matka maloletého dieťaťa zmluvu o stavebnom sporení uzatvorila v jeho
prospech a že v zmysle platnej právnej úpravy stavebným sporiteľom bolo maloleté dieťaťa - syn strán
sporu, a nie žalovaná.

XX. V konaní tiež nebolo sporné, že žalobca po dohode so žalovanou od októbra XXXX do februára
XXXX na účet stavebného sporenia dobrovoľne realizoval mesačne vklady vo výške XX,- eur a celkovo
za uvedené obdobie realizoval platby v prospech účtu stavebného sporenia vo výške X XXX,- eur.

T. dospel k záveru, že nasporené finančné prostriedky sú majetkom maloletého syna strán sporu Q.. T.
je toho názoru, že finančné prostriedky poukázané otcom - žalobcom na účet maloletého v T. T. vo výške
X XXX,- eur sa stali vlastníctvom maloletého okamihom ich zaslania na účet. B. finančné prostriedky nie
je možné považovať za úhradu výživného a to ani formou úspor.

V tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie Q. súdu v B. č.k. G./XX/G. zo dňa XX.XX.XXXX v ktorom
uviedol: ,,Y. otca na zmluvu o stavebnom sporení, aj keď uzavretú v prospech maloletého dieťaťa,
predstavuje dobrovoľné plnenie, ktoré možno kedykoľvek skončiť. Y. na účte stavebného sporenia
uložené finančné prostriedky nemožno označiť za prostriedky, ktorými už bola plnená povinnosť otcapoukazovať výživné na tvorbu úspor, v ktorom prípade sa vyžaduje osobitný účet maloletého dieťaťa
vinkulovaný na súhlas súdu do dosiahnutia plnoletosti dieťaťa. G. v stavebnom sporení uvedené
náležitosti nespĺňa, preto plnenie otca na uvedený účet nemožno považovať za plnenie výživného na

tvorbu úspor“.

XX. Podľa § 28 N. zákonníka, ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých
zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu.

Y. úkony zákonného zástupcu urobené v mene maloletého dieťaťa, pokiaľ ide o bežné veci, nevyžadujú
autorizáciu štátnym orgánom, len ak to vyžaduje zákon. N. zákonník pojem „bežná vec“ nevymedzuje (§
X45 ods. 1 a XXX N. zákonníka). Y. správe majetku maloletého, na nakladanie s majetkom maloletého,
pokiaľnejdeobežnúzáležitosť,potrebujezákonnýzástupca-rodič,schváleniesúdu.Y.úkonzákonného
zástupcu maloletého dieťaťa sa stáva perfektným až schválením súdu.

Y. a povinnosť spravovať majetok dieťaťa vyplýva z neúplnej spôsobilosti maloletých na právne úkony,
keďže podľa § 9 N. zákonníka maloletí majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou
povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku. I. sú povinní spravovať
majetok maloletého dieťaťa s náležitou starostlivosťou.

P. právneho významu sú podľa názoru súdu aj tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaná ako zákonný
zástupca syna Q. je jediná oprávnená nakladať so zmluvou o stavebnom sporení a finančnými
prostriedkami pripísaný v prospech účtu stavebného sporenia. L. na výšku nasporených finančných
prostriedkov na účte stavebného sporenia súd je toho názoru, že nakladanie s nimi, resp. prípadný úkon
žalovanej smerujúci k ukončeniu zmluvy o stavebnom sporení, nie je možné vo vzťahu k maloletému

dieťaťu posudzovať ako úkon bežný a teda každý úkon žalovanej v tomto smere by musel byť schválený
súdom. O. nemôže svojvoľne finančnými prostriedkami disponovať a v konaní nebolo ani preukázané,
žeby mala v úmysle tak konať.

XX. Žalobca sa prvotne voči žalovanej domáhal vydania sumy X XXX,- eur s prísl. titulom vydania

bezdôvodného obohatenia, nakoľko odpadol právny dôvod na základe ktorého prispieval na stavebné
sporenie synovi, nakoľko žalovaná tieto úhrady neakceptovala ako časť zaplateného výživného.

T. už vyššie uviedol, že zaplatené finančné prostriedky nie je možné považovať za prostriedky, ktorými
by bola plnená povinnosť otca poukazovať výživné na tvorbu úspor. V tomto smere súd poukazuje, že

žalovaný dobrovoľne finančné prostriedky poukazoval na sporiaci účet svojho syna. P. si vedomý toho,
že plní na účet stavebného sporenia v zmysle zmluvy o stavebnom sporení uzatvorenej v prospech
maloletého dieťaťa jeho matkou a na tom nič nemení ani skutočnosť, že v zmysle dohody medzi stranami
sporu sa malo jednať o časť výživného zo strany žalobcu. J. sa o jeho slobodné rozhodnutie, pričom
toto svoje rozhodnutie mohol kedykoľvek zmeniť a to bez akýchkoľvek dôsledkov.

Aj keby súd dospel k záveru, že uvedený zákonný dôvod na vydanie bezdôvodného obohatenia je daný,
uhradené finančné prostriedky sa dňom ich pripísania na sporiaci účet stavebného sporiteľa - maloletého
dieťaťa, stali jeho majetkom. B. tieto finančné prostriedky nikdy neboli majetkom žalovanej a teda na jej
strane ani k bezdôvodnému obohateniu uvedeným titulom nedošlo.

XX. V priebehu súdneho konania žalobca uviedol, že na strane žalovanej došlo k bezdôvodnému
obohateniu nakoľko nedošlo k zmenšeniu jej majetku a plnil to, čo mala plniť žalovaná.

Y. § 454 N. zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

P. obohatenie je právny inštitút, ktorý vznik obohatenia viaže na to, že na takéto obohatenie nie je právny
dôvod, žiadna zmluva resp. dohoda alebo zákonné ustanovenie, čiže ide o obohatenie neoprávnené, v
minulosti sa tiež nazývalo neoprávnený majetkový prospech. P. obohatenie teda nie je každé obohatenie
sa dlžníka.

P. sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Y. vzniku zodpovednosti z
bezdôvodného obohatenia v takomto prípade je na jednej strane existencia právnej povinnosti (zákonnejalebo zmluvnej) na plnenie u toho, za koho sa plnilo, a na druhej strane neexistencia takejto povinnosti
u toho, kto v skutočnosti plnil.

V danej právnej veci bola uzatvorená zmluva o stavebnom sporení matkou maloletého dieťaťa a v jeho
prospech.

V danej právnej veci bola uzatvorená zmluva o stavebnom sporení matkou maloletého dieťaťa a to v
prospech dieťa, pričom každý mesiac bolo potrebné realizovať vklad na osobitne za tým účelom zriadený

účet vo výške XX,- eur. Na účet staveného sporenia tieto vklady mohol vykonať aj iný platiteľ ako
matka dieťaťa, ktorá takúto zmluvu uzatvorila. Na základe dohody medzi stranami sporu za obdobie od
októbra XXXX do februára XXXX tieto vklady realizoval žalobca. P. si vedomí toho, že neplní žiaden dlh
žalobkyne, že sa jedná o finančné prostriedky uhrádzané v prospech svojho maloletého syna na účet
v prospech neho zriadeného stavebného sporenia. Aj keby bol uvedený žalobca do omylu žalovanou
ohľadom dôvodu platenia vkladov na účet stavebného sporenia, bolo by to možné kvalifikovať ako

plnenie bez právneho dôvodu a v takomto prípade by mu vznikol nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia avšak iba voči osobe, v prospech ktorej plnil.
O plnenie za iného nejde v prípade, keď oprávnený plní v presvedčení, že plní svoj dlh. V takom
prípade ide naopak o plnenie bez právneho dôvodu (§ 451 ods. X OZ) a oprávnený má právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia voči tomu, komu plnil. Y. plnenie za iného, čo podľa práva mal

plniť sám, je charakteristické to, že ten, kto plní, poskytuje plnenie s vedomím, že sám nemá právnu
povinnosť plniť a že na plnenie pristúpil za iného, ktorý má (by mal) podľa práva plniť sám. V prípade,
že ten, kto plní, koná v presvedčení, že plní svoj vlastný záväzok alebo inú svoju právnu povinnosť,
hoci tomu tak v skutočnosti nie je (a koná teda v omyle), ide o plnenie bez právneho dôvodu a nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniká voči tomu, komu sa plnilo. C. závery nemožno dôvodne

spochybňovať názorom, podľa ktorého „v prípade plnenia tretej osoby konajúcej v právnom omyle“ je
možná „konkurencia zodpovednosti“ podľa ustanovenia § 451 ods. X OZ a podľa ustanovenia § 454 OZ
a podľa ktorého je tu nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia ako proti tomu, komu sa plnilo, tak
proti tomu, za ktorého sa plnilo, pričom tretia osoba môže plnenie dostať iba raz (L., J., T., J., L., M., X.,
M. a kol.: N. zákoník. Q., I. zv., 2. vyd. Y.: C. H. P. XXXX, s. XXXX a XXXX).

XX. Súd ešte považuje za potrebné podotknúť, že každý rodič aj nad rámec súdom určeného výživného,
môže sa podieľať na starostlivosti o svoje maloleté dieťa tým, že inou formou bude prispievať na
zabezpečenie jeho životných potrieb, resp. bude finančné prostriedky akumulovať iným spôsobom
na zabezpečenie svojho dieťa do budúcna. Y. takouto osobitnou formou sú aj vklady finančných

prostriedkov rodičov na stavebné sporenie svojich detí. Y. následného vrátenia takto zaplatených
finančných prostriedkov jedným z rodičov z akéhokoľvek dôvodu je podľa názoru súdu konaním,
ktoré je možné považovať za rozporné s dobrými mravmi a so zásadami morálneho a spoločnosťou
akceptovateľného konania.

T. poukazuje na znenie § 3 ods. X N. zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

XX. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že v

konaní nebola preukázaná existencia základu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vo vzťahu
k žalovanej v zmysle § 451 a XXX N. zákonníka a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

XX. Na ostatnom pojednávaní žalobca navrhol, aby súd od žalovanej zabezpečil v rámci prebiehajúceho
konania do súdneho spisu ako dôkaz O. o stavebnom sporení. T. tento návrh žalobcu na vykonanie

dôkazu zamietol. P. toho názoru, že predloženie tejto zmluvy v konaní nie je potrebné. V konaní nebolo
sporné, že zmluva o stavebnom sporení bola uzatvorená v prospech mal. syna Q. a to žalovanou. V.
sporné ani to, že na základe tejto zmluvy mali byť vykonávané vklady na účet stavebného sporenia
vo výške XX,- eur a že od októbra XXXX až do februára XXXX na účet stavebného sporenia sumu
XX,- eur mesačne uhrádzal žalobca a celkovo uhradil finančné prostriedky vo výške X XXX,- eur. T.

dospel k záveru, že vykonanie ďalšieho dokazovania, tak ako žalobca žiadal, by bolo nehospodárne a
to vzhľadom na skutočnosť, že vyššie žalobcom tvrdené skutočnosti žalovaná nepoprela a teda nebolo
potrebné ich preukazovať vykonaním ďalších dôkazov.XX. Y. § 255 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. A. sporového poriadku ( ďalej len ,,A.“), súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. X A., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danom prípade súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanej vznikol nárok na priznanie plnej
náhrady trov konania. V. však žalovanej v súvislosti s týmto súdnym konaním žiadne trovy nevznikli, súd

jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.