Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 29, 2021

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/150/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5319202500
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5319202500.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny
Beniačovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v spore žalobcu: V.
X., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, G., právne zastúpený: RYBÁR advokát s.r.o., Andreja Kmeťa
11, Žilina, IČO: 51 273 225, proti žalovanému: Slovenská republika - Úrad geodézie, kartografie a
katastra SR, Chlumeckého 2, P.O.BOX 57, Bratislava, IČO: 00 166 260, o náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom vo výške 35.000,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 5C/53/2019-76 z 21. mája 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 35.000,- eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy počnúc dňom
30.05.2019 do zaplatenia (výrok I.). Žalovanému náhradu trov konania nepriznal (výrok II.). Žalobca
v žalobe uviedol, že 14.10.2016 uzatvoril so záložcom F. A. záložnú zmluvu, na základe ktorej
bol zapísaný rozhodnutím Okresného úradu Čadca, katastrálny odbor ako záložný veriteľ k 4-
izbovému bytu v bytovom dome č. súp. XXX, nachádzajúcom sa v k. ú. G.. Následne poskytol F.
A. sumu vo výške 35.000,- eur, a to z dôvodu, že na liste vlastníctva k predmetnému bytu nebola
v čase poskytnutia finančných prostriedkov zapísaná žiadna ťarcha, okrem zákonného záložného
práva ostatných vlastníkov bytov bytového domu. Na základe uznesenia Okresného súdu Čadca zo
06.02.2018 vydaného v konaní sp. zn. 16C/4/2008 zistil, že mu bol zakázaný výkon tohto záložného
práva až do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 16C/89/2017,
ktoré konanie skončilo vydaním rozsudku z 03.01.2019. Súd týmto rozsudkom určil, že záložné právo v
prospech H. B. Q. k bytu, ku ktorému mal zriadené záložné právo aj on, trvá a opätovne bolo zapísané
na liste vlastníctva v poradí pred záložným právom zriadeným v jeho prospech. Okresný úrad Čadca
bol požiadaný o výmaz záložného práva k predmetnému bytu zriadeného v prospech H. B. F. A. na
základe návrhu, ktorý mali podpísať Ing. A. O. a Ing. P. Q., ako zamestnanci banky. Tieto osoby však
neboli oprávnené za H. B. konať, záložca F. A. sfalšoval kvitancie H. B. Q., a.s., za čo bol aj odsúdený.
Okresný úrad nepostupoval správne keď si neoveril, či návrh na výmaz podali v mene H. B. osoby ňou na
takýto úkon oprávnené. V dôsledku takéhoto nesprávneho postupu Okresného úradu Čadca, katastrálny
odbor, došlo k neoprávnenému výmazu záložného práva H. B. k dotknutým nehnuteľnostiam, čo bolo v
neprospech žalobcu, pretože ten v čase uzavretia záložnej zmluvy s F. A. bol v dobrej viere, že predmet
zálohu nie je zaťažený právom inej osoby a z preto mu poskytol 35.000 eur , ktrých vrátenie malo byť
zabezpečené práve zriadením záložného práva . Žalobca mal za to, že týmto nesprávnym postupom

mu bola spôsobená škoda vo výške 35.000,- eur, keďže zápisom záložného práva v prospech H. B. sa
jeho pohľadávka voči F. A. stala prakticky nevymožiteľnou.

2. Okresný súd vec právne posúdil podľa ustanovení zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a ustanovení zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o
zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov Katastrálny zákon
(citované v bode 17. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Na základe vykonaného dokazovania dospel
k záveru, že nárok žalobcu je nedôvodný, pretože neboli naplnené základné predpoklady zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú pri výkone moci, a to 1.existencia nesprávneho úradného postupu, 2.vznik
škody ako ujmy, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a 3. existencia príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom a tvrdenou majetkovou ujmou, pričom tieto podmienky musia byť
splnené kumulatívne (naraz), inak zodpovednosť štátu nevznikne. Okresný súd predovšetkým skúmal,
či Okresný úrad Čadca, katastrálny odbor (ďalej aj „OÚ - KO“) bol povinný overovať, či osoby podpísané
na žiadosti o výmaz záložného práva v prospech H. B. boli oprávnené za banku konať a či z tohto
dôvodu bola predložená žiadosť spôsobilá na výmaz záložného práva. Poukázal na ust. § 5 ods. 2 zák.
č. 162/1995 Z.z., z ktorého jednoznačne vyplýva, že záznam je úkonom okresného úradu, ktorý plní len
evidenčné funkcie, na rozdiel od vkladu nemá vplyv na vznik, zmenu alebo zánik práv k nehnuteľnostiam.
To znamená, že OÚ-KO vykoná záznam z úradnej povinnosti, či už na návrh alebo bez návrhu,
ak výkonom činnosti zistí skutočnosti, ktoré podmieňujú vykonanie zápisu práv k nehnuteľnostiam
záznamom. V tejto súvislosti v zmysle § 34 a nasl. zák. č. 162/1995 Z.z. OÚ-KO skúma, či predložená
listina, ktorej záznam má byť do katastra vykonaný je bez chýb v písaní alebo počítaní, alebo iných
zrejmých nesprávnosti a či obsahuje náležitosti podľa Katastrálneho zákona. Skúmanie oprávnenia
splnomocnenej osoby konať v zastúpení za splnomocniteľa pri podpisovaní verejnej alebo inej listiny,
ktorá je predložená na vykonanie zápisu záznamom, správnemu orgánu v záznamovom konaní na
rozdiel od konania o návrhu na vklad, neprislúcha. Návrh na výmaz záložného práva H. B. bol riadne
zaregistrovaný a na základe predloženej listiny bol vykonaný výmaz záložného práva dňa 08.06.2016 v
zmysle § 5 ods. 2, § 36 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona. Okresný súd tak dospel k záveru, že žalobca
nepreukázal nesprávny úradný postup OÚ-KO, teda nepreukázal jeden zo zákonných predpokladov
vzniku zodpovednosti štátu, a to nesprávny úradný postup, preto nie je daná zodpovednosť žalovaného
na náhradu škody. Okresný súd ďalej uviedol, že ak by aj bolo možné pripustiť, že žalobcovi vznikla škoda
vo výške 35.000,- eur, žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti medzi tvrdeným
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Žalobca sa bránil tým, že záložcovi F. A. požičal
sumu 35.000,- eur len v dôsledku toho, že na liste vlastníctva k bytu, ktorý bol predmetom zálohu neboli
uvedené žiadne záložné práva, okrem záložného práva v prospech ostatných vlastníkov bytov. Ak by mal
vedomosť o tom, že na tomto liste vlastníctva je vedená v prospech H. B. ešte ťarcha v podobe záložného
práva, F. A. by finančné prostriedky neposkytol. Aj keď žalobca uvádzal ako hlavnú príčinu škodlivého
následku, nevrátenia finančných prostriedkov, nezákonný výmaz záložného práva, okresný súd sa s
týmto nestotožnil a dospel k záveru, že hlavnou príčinou je protiprávne konanie záložcu, za ktoré bol aj
právoplatne odsúdený. Poukázal aj na nezodpovedné konanie samotného žalobcu, ktorý F. A. požičal
finančné prostriedky, aj keď ho zrejme riadne nepoznal, nakoľko z výpisu tabuľky živých spisov vedených
na Okresnom súde Čadca vyplýva, že na F. A. bola podaná obžaloba v 14 trestných veciach. Okresný
súd tak dospel k jednoznačnému záveru, že nie je možné dávať do súvislosti absenciu vedomosti
poškodeného o existencii záložného práva v prospech H. B. Q. na zaťažených nehnuteľnostiach s
nevrátením peňazí žalobcovi, nakoľko požičal sumu 35.000,- eur človeku, o ktorom, pokiaľ by ho bol
lepšie poznal, by vedel, že bol niekoľkonásobne súdne trestaný. Aj v tomto prípade sa dopustil trestného
činu, keď sfalšoval kvitancie H. B.. Pokiaľ žalobcovi vznikla škoda, nevznikla mu táto škoda v príčinnej
súvislosti s tvrdeným nesprávnym úradným postupom. Okresný súd žalobu zamietol a žalovanému,
anpriek tomu, že bol v konaní úspešný nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože si trovy konania
neuplatnil.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
alternatívne, aby rozsudok okresného súdu zmenil a jeho žalobe vyhovel. Rozhodnutie okresného
súdu označil za vecne nesprávne, pretože okresný súd dospel na základe vykonaného dokazovania
k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Okresný úrad Čadca na základe
žiadosti o výmaz záložného práva zriadeného v prospech H. B. Q., ktoré bolo vyznačené pre k. ú. G.
na LV č. XXXX, XXXX a XXXX nepostupoval správne, pokiaľ si neoveril oprávnenie osôb, ktoré takýto
návrh v mene H. B. OÚ predložili, že boli H. B. na takýto úkon splnomocnené. Poukázal na to, že

uvedené osoby neboli v zozname oprávnených osôb, ktoré boli v tom čase v zmysle poverenia č. 1/OP-
SP/2016 z 25.02.2016 poverení za H. B. Q., a.s. na komunikáciu s katastrálnymi odbormi, ktoré mali
jednotlivé katastrálne odbory k dispozícií práve za účelom overenia oprávnenia osôb, konať za H. B. Q.,
a.s. Účelom týchto poverení je zamedzenie možnosti navrhovať výmaz záložného práva a predkladať
súhlas záložného veriteľa s výmazom akoukoľvek treťou a neoprávnenou osobou. Toto poverenie
bolo distribuované všetkým katastrálnym odborom a aj v predmetnom konaní bolo preukázané, že
uvedené poverenie mal Okresný úrad Čadca k dispozícií. Okresný súd sa nevysporiadal s usmernením
predsedníčky Úradu geodézie, kartografie a katastra pre katastrálne konanie, kde je jasne definované,
že jednotlivé katastrálne odbory dostanú evidenciu plných mocí, ako aj jednotlivé plné moci osôb,
ktoré sú oprávnené konať za príslušnú banku. Procesná obrana žalovaného spočívala len v tom, že
oprávnenie alebo poverenie zamestnanca banky, je povinnou prílohou návrhu na vklad podľa § 30
Katastrálneho zákona, nie prílohou k návrhu na vykonanie záznamu. Tento názor, ktorý prijal aj okresný
súd však nie je správny, pretože aj pri zápise práv k nehnuteľnostiam záznamom, je povinnosťou OÚ
posúdiť, či listina predložená na takýto zápis, je spôsobilá na vykonanie záznamu na základe splnenia
zákonných podmienok. Citoval z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ktoré preskúmavali správnosť
vykonania záznamu v katastri nehnuteľností, v ktorých sa konštatovalo, že príslušný orgán musí skúmať
podmienky na zápis listiny záznamom, a to či išlo o návrh podaný oprávnenou osobou podľa ust. §
36 a § 36a Katastrálneho zákona. Uviedol, že predmetnom konaní bolo nesporne preukázané, že
OÚ-KO napriek absencii oprávnenia osôb konať za H. B. Q., a.s., ktoré podpísali návrh na výmaz
záložného práva, návrhu na výmaz záložného práva bez ďalšieho vyhovel. Postupoval tak nedôvodne
a neoprávnene a jeho postup nebol správny. V danej veci tak boli postupom žalovaného splnené všetky
zákonné predpoklady zodpovednosti za škodu v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z., a to nesprávny úradný
postup, existencia škody, ako aj príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou
škodou. Žalobca ďalej namietal nepresvedčivosť a nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého
rozsudku s tým, že nespĺňa zákonné požiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220
ods. 2 CSP.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa s rozsudkom okresného súdu ako aj s
jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti,
na ktoré by už nepoukázal v žalobe a vo svojich prednesoch na pojednávaní. Svoje tvrdenia doplnil
len poukazom na súdnu judikatúru. Úplne nepovšimnuté nechal konštatovanie súdu týkajúce sa príčiny
vzniku škody, ktorej náhrady sa žalobca domáha a síce protiprávne konanie záložcu F. A.. Okresný
súd dostatočne vysvetlil absenciu priamej a nesprostredkovanej príčinnej súvislosti medzi vzniknutou
škodou a postupom OÚ, ktorý navyše podľa názoru súdu nebol v predmetnom záznamovom konaní
nesprávny.

5. Ďalšie písomné vyjadrenia strán sporu v odvolacom konaní neboli urobené.

6. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní (§ 379, § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

7. Zamietavé rozhodnutie okresného súdu vychádza jednak zo záveru, že na strane žalovaného nedošlo
k nesprávnemu úradnému postupu, na ktorý poukazoval žalobca, ďalej z toho, že ak by žalobcom
tvrdený úradný postup žalovaného bol nesprávnym úradným postupom, neexistuje príčinná súvislosť
medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom a škodou, ktorú si žalobca v konaní uplatňoval.
Okresný súd vychádzal z toho, že tvrdená škoda vznikla žalobcovi z dôvodu, že požičal sumu 35.000,-
eur nezodpovednej osobe, F. A., pokiaľ by ho lepšie poznal, vedel by, že ide o niekoľkonásobne trestanú
osobu. Na základe týchto záverov konštatoval, že žalobcovi uplatnená škoda nevznikla v súvislosti s
nesprávnym úradným postupom žalovaného.

8. Ustanovenie § 2 Katastrálneho zákona definuje hlavné úlohy a ciele katastra nehnuteľností, konkrétne
ustanovuje, že kataster nehnuteľností slúži aj ako informačný systém, najmä na ochranu práv k
nehnuteľnostiam. Aby kataster mohol slúžiť s uvedeným cieľom (napr. chrániť práva k nehnuteľnostiam),
je potrebné, aby boli údaje katastra hodnoverné, čo sa má zabezpečiť tým, že budú zapisované s určitou
odbornou starostlivosťou a len na základe relevantných podkladov. Hodnovernosť údajov katastra je
teda potrebné interpretovať tak, že údaje katastra sú zapisované zákonom stanoveným postupom len na
základe relevantných a hodnoverných podkladov. Ak však absentuje právny titul, na podklade ktorého

bol vykonaný zápis záznamom, údaj zapísaný do katastra záznamom nemožno ďalej považovať za
hodnoverný. Okresný úrad pri zápise práv k nehnuteľnostiam záznamom by mal postupovať nielen
v súlade s Katastrálnym zákonom, ale tiež v súlade s právnou úpravou ustanovenou v Občianskom
zákonníku a to pokiaľ ide o listiny súkromnej povahy. Mal by preto skúmať, či listina predložená na
vykonanie záznamu bola skutočne vyhotovená v mene právnickej osoby subjektom, ktorý je oprávnený
za túto osobu konať ( § 20 Občianskeho zákonníka). Záver, o nemožnosti skúmania listín podľa § 36
Katastrálneho zákona z pohľadu vecnej a právnej stránky možno aplikovať na verejné listiny . Odvolacia
námietka žalobcu, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil, ak nim uvádzaný postup OÚ-KO
nepovažoval za nesprávny úradný postup je dôvodná.

9. Žalobca v podanom odvolaní však namietal len nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom
v otázke, či ním opísaný úradný postup žalovaného bol, resp. nebol nesprávnym úradným postupom.
K ďalším dôvodom, pre ktoré okresný súd žalobu zamietol, a to k absencii príčinnej súvislosti medzi
tvrdeným nesprávnym úradným postupom a tvrdenou škodou na strane žalobcu sa nevyjadril a ich
správnosť nespochybňoval. Z tohto dôvodu, pokiaľ aj odvolací súd považoval za dôvodnú odvolaciu
námietku žalobcu, že zo strany žalovaného došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nemá tento záver
vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku, nakoľko ďalšími dôvodmi, pre ktoré okresný súd
žalobu zamietol, boli neexistencia škody a príčinnej súvislosti medzi tvrdeným nesprávnym úradným
postupom a uplatnenou škodou, Na základe týchto skutočností, keď odvolací súd je v prípade prieskumu
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie viazaný dôvodmi odvolania, odvolací súd nemal inú
možnosť ako rozsudok okresného súdu potvrdiť.

10. Nad rámec uvedeného však považuje odvolací súd doplniť nasledujúce skutočnosti. Už v rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cz/110/84 najvyšší súd uviedol, že v občianskom súdnom konaní môže
byť voči štátu úspešne uplatnený nárok až vtedy, ak žiadateľ nemôže účinne dosiahnuť uspokojenie
svojej pohľadávky z dôvodu neoprávneného majetkového prospechu voči tomu, kto tento prospech
získal a je povinný ho vydať. Aj z nálezu Ústavného súdu SR z 13.03.2013 sp. zn. II.ÚS 165/2012
vyplýva, že Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti už konštatoval (III.ÚS 361/09), že z dlhodobej
a relatívne ustálenej judikatúry všeobecných súdov vyplýva, že nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, resp. nesprávnym úradným postupom, môže byť v občianskom
súdnom konaní uplatnení až vtedy, ak žalobca nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z titulu
bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Nárok na náhradu
škody od štátu by mohol úspešne uplatniť iba vtedy, ak by preukázal, že sa bezúspešne domáhal vydania
bezdôvodného obohatenia. Existencia pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia vylučuje vznik
škody ako majetkovej ujmy a tým aj konkurenciu právnej úpravy zodpovednosti za škody s právnou
úpravou bezdôvodného obohatenia. Kým žalobca má pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia
voči tomu, kto ho získal, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa vydania tohto obohatenia,
ak táto bezúspešnosť nebola ním zavinená, nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu za
škodu, a to existencia samotnej škody.

11. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že žalobca, bol povinný okrem existencie nesprávneho
úradného postupu preukázať aj vznik škody, a to tým, že sa domáhal uhradenia pohľadávky, t.j.
zaplatenia 35.000,- eur voči dlžníkovi, t.j. osobe, ktorej túto sumu poskytol, F. A.. Iba ak by preukázal,
že sa bezúspešne domáhal úhrady tejto pohľadávky, resp. vrátania tejto sumy od F. A., bolo by možné
zaoberať sa posúdením existencie škody na strane žalobcu v tomto rozsahu a zároveň posúdením, či
namietaný nesprávny úradný postup žalovaného bol príčinou toho, že žalobcovi vznikla uplatnená škoda.

12. Na základe uvedených skutočností krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdil. Potvrdil aj od
rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o náhrade trov konania. O trovách odvolacieho konania rozhodol
podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný,
žalovanému tak voči nemu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

13. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Jun 14, 2022. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.