Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 12, 2021

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 1T/77/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1620010473
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Tomus

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2021:1620010473.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudcom JUDr. Erikom Tomusom, v trestnej veci obžalovaného U. J., pre

zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 12. júla 2021 v Malackách, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

U. J., narodený XX. G. XXXX v J., trvale bydliskom J., R. J. XXXX/XX,

sa uznáva vinným, že

od augusta2019do29.11.2019vspoločnejdomácnostivJ.,R.J.č.XXXX/XX,svojejmatkepoškodenej
W. J., nar. XX.XX.XXXX, spočiatku 1 až 2 krát do týždňa a postupne takmer každý deň vulgárne nadával,
naschvál jej robil neporiadok a hluk tým, že búchal do stola a dverí, kričal po nej, ponižoval ju, rozbíjal
dvere a vyčítal jej, že nemôže žiť zo svojou priateľkou, vyhrážal sa jej, že podpáli dom, tri krát ju sotil,
pričom jeho konanie sa stupňovalo, a spôsobovalo u poškodenej, ktorá je onkologický pacient psychické
napätie a stres, obavy z ďalšieho konania obvineného,

teda

blízkej osobe spôsoboval psychické utrpenie pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním strachu a stresu,
ako aj iným správaním, ktoré ohrozovalo jej fyzické a psychické zdravie,

čím spáchal

zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Za to sa mu
ukladá

podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m)
Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 42 ods. 1 Trestného zákona v spojení s

§ 41 ods. 2 Trestného zákona, súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 prvá veta Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste, ktorý bol obžalovanému
uložený v trestnom rozkaze Okresného súdu Malacky z 30. decembra 2019, sp. zn. 3T/90/2019,

právoplatnom dňa 03. marca 2020, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.Podľa § 42 ods. 2 tretia veta Trestného zákona s poukazom na § 61 ods. 2 Trestného zákona súd
obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3 (tri)

roky.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranné protialkoholické
liečenie.

Podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona sa ochranné protialkoholické liečenie vykoná ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky podal dňa 03. septembra 2020 Okresnému súdu Malacky
obžalobu z 03. septembra 2020, č. 1Pv/432/19/1106-14, na U. J., pre zločin týrania blízkej a zverenej
osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je to uvedené
vo výrokovej časti rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12. júla 2020 obžalovaný U. J. po poučení o svojich právach a
povinnostiachurobilvyhláseniepodľa§257ods.1písm.b)zákonač.301/2005Z.z.Trestnéhoporiadku,
vzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlenTrestnýporiadok),žejevinnýzospáchaniaskutkuuvedenéhovo
výroku tohto rozsudku. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd postupoval primerane podľa § 333

ods. 3, písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku a vo vzťahu k tomuto skutku zisťoval, či obžalovaný:

c) rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.
d) bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, na čo obžalovaný

odpovedal: Áno.
f) rozumie právnej kvalifikácii skutku, ako trestného činu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.
g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin mu kladený za vinu,
na čo obžalovaný odpovedal: Áno.
h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako určitý

trestný čin, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.

Súd na základe vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny a jeho kladných odpovedí na otázky uvedené
v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, prijal toto vyhlásenie obžalovaného o uznaní
viny zo skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v

akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná. Súd preto uznal obžalovaného za vinného zo
spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na
skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd vzhľadom na prijatie vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku

vykonal dokazovanie len ohľadne trestu a ochranného opatrenia, a to prečítaním znaleckého posudku
č. 59/2020 znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria vypracovaný MUDr. X. Y.
na č. l. 33 - 48, ďalej aktualizovaného odpisu registra trestov, centrálnej evidencie správnych deliktov
a priestupkov z 12. júla 2021 a spisu Okresného súdu Malacky, sp. zn. 3T/90/2019, a z neho najmä
trestného rozkazu č. l. 77 - 79.

Pri ukladaní trestu obžalovanému súd vychádzal primárne z ustanovenia § 42 ods. 1 Trestného zákona,
ktoré stanovuje súdu povinnosť ukladať súhrnný trest, pri zbiehajúcich sa trestných činoch, podľa toho
zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, teda podľa zásad
pre ukladanie úhrnného trestu a to v danom prípade podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona.

K povinnosti ukladať v danej veci súhrnný trest súd pripomína, že trestné činy sú spáchané v súbehu
(tzv. konkurencia trestných činov) vtedy, ak páchateľ spáchal dva alebo viacero trestných činov skôr, ako
bol pre niektorý z nich odsúdený, t. j. skôr ako bol za taký trestný čin vyhlásený odsudzujúci rozsudok
súdom prvého stupňa alebo skôr ako bol obvinenému doručený trestný rozkaz. Práve časový moment

spáchania trestného činu pred alebo po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa pre iný páchateľovtrestný čin odlišuje súbeh od recidívy a má aj výrazne odlišné účinky pri ukladaní trestu pri tzv. mnohosti
trestnej činnosti toho istého páchateľa.

Zo spisového materiálu Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T/90/2019 súd zistil, že obžalovaný bol
odsúdený trestným rozkazom z 30. decembra 2019, sp. zn. 3T/90/2019, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 03. marca 2020 (obžalovanému doručený dňa 23. februára 2020), pre prečin ohrozenia pod vplyvom
návykových látok podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, pričom skutok, za ktorý bol týmto trestným
rozkazom uznaný vinným, bol spáchaný dňa 07. marca 2019. Z uvedeného je zrejmé, že v súbehu sú tie

trestné činy spáchané obžalovaným, ktorých sa dopustil pred 23. februárom 2020, teda pred dňom, kedy
bol trestný rozkaz doručený obžalovanému (v zmysle § 353 ods. 8 druhá veta Trestného poriadku) v tejto
inej jeho trestnej veci. Vzhľadom na uvedené súd postupoval v zmysle § 42 ods. 1 Trestného zákona.

Najprísnejším zo zbiehajúcich trestných činov, v zmysle § 42 ods. 1 Trestného zákona, je zločin týrania
blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a preto súd vychádzal pri

ukladaní trestu práve z trestnej sadzby tohto zločinu, pričom výška trestnej sadzby stanovená zákonom
pri tomto zločine (§ 208 ods. 1 Trestného zákona) je v rozpätí 3 rokov až 8 rokov.

Súd zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona, nakoľko sa
k spáchaniu trestných činov priznal a trestné činy oľutoval. Pokiaľ ide o priťažujúce okolnosti, tak súd

zistil jednu - recidívu v zmysle § 37 písm. m) Trestného zákona (napr. odsúdenie trestným rozkazom
Okresného súdu Malacky z 08. marca 2017, sp. zn. 0T/21/2017, právoplatným dňa 08. marca 2017, pre
spáchanie prečinov ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1, os. 2 písm. a) Trestného zákona a výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona, na nepodmienečný 16-mesačný trest odňatia slobody) .

U obžalovaného súd nezistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, teda že
spáchal viac trestných činov. Spáchanie druhého (a viac) trestného činu, ako priťažujúcej okolnosti
podľa § 37 písm. h) Trestného zákona sa totiž nepoužije, ak je potrebné z dôvodu viacčinného súbehu
trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, aplikovať tzv. asperačnú zásadu v zmysle § 41 ods.

2 Trestného zákona. Spáchanie ďalšieho trestného činu popri zločine je totiž okolnosťou podmieňujúcou
použitie prísnejšej trestnej sadzby podľa uvedeného ustanovenia. Pratí teda, že okolnosť podmieňujúca
použitie prísnejšej trestnej sadzby môže byť takto použitá nielen podľa úpravy obsiahnutej v ustanovení
osobitnej časti Trestného zákona (v jeho príslušnom vyššom odseku), ale aj v ustanovení všeobecnej
časti Trestného zákona (§ 41 ods. 2 Trestného zákona, resp. § 42 ods. 1 Trestného zákona). Ak je potom

takto použitá, jej duplicitnému použitiu ako priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona
bráni zásada „ne bis in idem“ vyjadrená v § 38 ods. 1 Trestného zákona.

Keďže obžalovanému bolo potrebné ukladať súhrnný trest za jeden zločin a jeden prečin, bolo potrebné
podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona upraviť trestnú sadzbu aplikáciou tzv. asperačnej zásady.

V tejto súvislosti je však potrebné pritom uviesť, že nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky
publikovaným v Zbierke zákonov pod č. 428/2012 z 28. novembra 2012 bolo vyslovené, že v § 41 ods.
2 Trestného zákona slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto
určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky ustanovenie § 41 ods. 2 slová v texte za bodkočiarkou
„súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ Trestného
zákona dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stráca účinnosť. Ak
Národná rada Slovenskej republiky neuvedie toto ustanovenie zákona do súladu s Ústavou Slovenskej
republiky, stráca po šiestich mesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej

republiky platnosť.

Z vyššie citovaného výroku nálezu ústavného súdu vyplýva, že citovaná časť ustanovenia § 41 ods. 2
veta za bodkočiarkou Trestného zákona je nielen v nesúlade s Ústavou Slovenskej republiky, ale taktiež
dňom publikácie nálezu v Zbierke zákonov stratila účinnosť. Vzhľadom na to vyššie citované zákonné

ustanovenie § 42 ods. 1 Trestného zákona „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej
trestnej sadzby odňatia slobody“ už nie je platné ustanovenie.Keďže obžalovaný nemal prevahu tak poľahčujúcich ako ani priťažujúcich okolností, súd neznižoval
hornú hranicu a ani nezvyšoval dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 3
a ods. 4 Trestného zákona. Súd následným zákonným postupom ukladal podľa zákonnej trestnej sadzby

najprísnejšieho zákonného ustanovenia jeden súhrnný trest odňatia slobody v rozpätí od 3 rokov do
10 rokov a 8 mesiacov (asperačná zásada v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona), rešpektujúc tak aj
vetu druhú ustanovenia § 42 ods. 2 Trestného zákona, že súhrnný trest nesmie byt miernejší ako trest
uložený skorším rozsudkom a uložil mu súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky.

Vyššie uvedeným postupom súd prihliadol aj na predchádzajúce odsúdenia (do obdobia spred teraz
súdenej v súbehu spáchanej trestnej činnosti ide o 8 odsúdení, týkajúce sa prevažne majetkovej trestnej
činnosti, pričom vo všetkých prípadoch nešlo o závažnú trestnú činnosť, šlo o prečiny), no na druhej
strane súd vzal do úvahy aj osobu obžalovaného, ktorého konanie v čase skutku bolo podmienené
abusom alkoholu, ktorý odbrzďoval pudové a obranné mechanizmy a mal dopad na neprispôsobivé
maladaptívne konanie, a ktorý obžalovaný na hlavnom pojednávaní dospel k sebareflexii v tom zmysle,

že sa už nechce dopúšťať ničoho protizákonného, úprimne všetko oľutoval a do úvahy vzal aj okolnosti
spáchania trestného činu, ktorý netrval dlho (od augusta 2019 do konca novembra 2019) a okrem troch
sotení poškodenú fyzicky nenapádal, hoci nebolo možné nezohľadniť ani to, že v prípade poškodenej
ide o onkologického pacienta. V súhrne súd nezistil prevahu takých okolností, ktoré by boli dôvodom na
uloženie trestu jednak v strede, či pri hornej hranici trestnej sadzby, a jednak pod dolnú hranicu zákonom

stanovenej trestnej sadzby v zmysle § 39 Trestného zákona. Súd preto dospel k záveru, že na ochranu
spoločnosti a pre nápravu obžalovaného je potrebné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody na
samej dolnej upravenej hranici trestnej sadzby, čo súd vyjadril tým, že uložil obžalovanému trest odňatia
slobody vo výmere 3 roky. Prihliadol pritom aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania činu (záver roka
2019) v tom zmysle, že účel a účinky trestu budú na obžalovaného pôsobiť relatívne rýchlo, len 1 a

1 roka po spáchaní tohto pomerne závažného činu. Súd uzatvára, že uložený trest odňatia slobody,
resp. jeho výmeru, nemožno posudzovať izolovane, ale v spojení aj so súčasne ukladaným ochranným
protialkoholickým liečením ústavnou formou tak, ako je uvedené nižšie.

Súd dodáva, že takto uložený trest je aj v súlade so zásadou, že trest je právnym následkom trestného

činu o teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu), že je
jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona a tým je určená aj jeho funkcia v tých
smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu,
voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie
(výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom,

voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov
spoločnosti). Takto uložený trest súčasne vyjadruje aj morálne odsúdenie obžalovaného (retribúcia)
a zahŕňa tak individuálnu ako aj generálnu prevenciu a zároveň vyjadruje jeho morálne odsúdenie
spoločnosťou.

Na výkon trestu odňatia slobody súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia v zmysle § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, pretože obžalovaný bol v
posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu
bol uložený za úmyselný trestný čin - konkrétne už v rámci spomenutého odsúdenia trestným rozkazom
Okresného súdu Malacky z 08. marca 2017, sp. zn. 0T/21/2017, sa má za to, že obžalovaný za úmyselné

prečiny uložený nepodmienečný 16-mesačný trest odňatia slobody vykonal dňa 30. januára 2018.

V súlade s § 42 ods. 2 Trestného zákona bolo potrebné súčasne zrušiť aj výrok o treste v trestnom
rozkaze Okresného súdu Malacky z 30. decembra 2019, sp. zn. 3T/90/2019, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 23. februára 2020, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo

nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad, pretože sa ukladal
súhrnný trest.

Nakoľko bol uložený súhrnný trest, súd musel v súlade s § 42 ods. 2 tretia veta Trestného zákona s
poukazom na § 61 ods. 2 Trestného zákona obžalovanému uložiť (zopakovať) trest zákazu činnosti

riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3 roky, nakoľko taký trest bol uložený naposledy
trestným rozkazom Okresného súdu Senica z 30. decembra 2019, sp. zn. 3T/90/2019 a súčasne tomu
nebráni ustanovenie § 34 ods. 7 Trestného zákona.Súd obžalovanému U. J. uložil ochranné protialkoholické liečenie, a to predovšetkým s poukazom na
závery znaleckého dokazovania, pričom u obžalovaného znalkyňa navrhla ochranné protialkoholické
liečenie ústavné, nakoľko obžalovaný je viacročným, pravidelným abuserom alkoholu, alkohol

konzumuje excesívne, pričom v stave ebriety má sklon k poruchám správania v zmysle zvýšenej
iritability impulzivity a sociálne neprispôsobivému správaniu najmä voči poškodenej. Obžalovaný
počas znaleckého vyšetrenia k abusu alkoholu mal nekritický postoj, abusus alkoholu dissimuloval a
bagatelizoval.Konanieobžalovanéhovčasespáchaniaskutkubolopodmienenéabusomalkoholu,ktorý
odbrzďoval pudové a obranné mechanizmy a mal dopad na neprispôsobivé maladaptívne konanie.

Znalkyňa diagnostikovala u obžalovaného syndróm závislosti od alkoholu, najmä psychickej závislosti.
Pobyt obžalovaného po požití alkoholu, omamných, psychotropných alebo iných návykových látok,
môže byť pre spoločnosť nebezpečný, hrozí riziko recidívy obdobného maladaptívneho konania,
osobnosť obžalovaného má jednoduchý formát, je emočne nestabilná, so zníženou frustračnou
toleranciou, egocentrická, impulzívna, so sklonom k maladaptívnemu konaniu, obzvlášť v stave
intoxikácie návykovou látkou (alkohol, drogy).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto

rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309
ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné
uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo.