Decision was made at the court Krajský súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Rastislav Kresl
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/95/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121010738
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2121010738.1
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Kataríny Batisovej, v trestnej veci odsúdeného R. O., nar. XX.XX.XXXX, v
konaní o žiadosti odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti
odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 25.05.2021 č. k. 28PP/23/2021-24, na
neverejnom zasadnutí konanom dňa 03.08.2021 v Trnave takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného R. O., nar. XX.XX.XXXX,
z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 25.05.2021 č. k. 28PP/23/2021-24 podľa § 66 ods. 1 písm. a),
ods. 2 Trestného zákona rozhodol tak, že návrh odsúdeného R. O., nar. XX.XX.XXXX v I. Z., t. č. v
ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý
mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 3T/8/2015 zo dňa 30.11.2015 v
spojení s uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 3T/8/2015 zo dňa 21.11.2018 zamietol.
V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd svoje zamietavé stanovisko odôvodnil
konštatovaním, že u odsúdeného neboli splnené všetky podmienky podmienečného prepustenia v
zmysle citovaného ustanovenia § 66 ods. 1 Trestného zákona. Okresný súd ustálil, že u odsúdeného
bola splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, teda
že vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu. V prípade prvej materiálnej podmienky - okresný
súd konštatoval jej splnenie, keďže zo záverov plynúcich z hodnotenia odsúdeného Ústavom na výkon
trestu odňatia slobody neboli konštatované žiadne negatívne skutočnosti a poznatky o jeho osobe, ktoré
by mali za následok nesplnenie tejto materiálnej podmienky.
Pokiaľ ide o druhú materiálnu podmienku okresný súd konštatoval, že táto nebola splnená, pretože v
prípade odsúdeného je riziko recidívy príliš veľké. Poukázal na skutočnosť, že odsúdený bol doposiaľ
desaťkrát súdne trestaný za rôznorodú trestnú činnosť, predovšetkým majetkovú kriminalitu. Aktuálne
je odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207
ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, za čo
mu bol rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 3T/8/2015 zo dňa 30.11.2015 uložený
podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov, ktorého výkon mu bol následne nariadený,
pretože sa v skúšobnej dobe neosvedčil. Napriek tomu, že odsúdený v prostredí ústavu na výkon trestu
odňatia slobody preukazuje svojim správaním polepšenie, jeho zjavné kriminálne sklony počas pobytu
na slobode neumožňujú dospieť k záveru, že od neho možno očakávať vedenie riadneho života.
Proti uzneseniu okresného súdu ihneď po jeho vyhlásení podal sťažnosť odsúdený (č. l. 23 spisu), ktorú
do konania sťažnostného súdu bližšie neodôvodnil.
Krajský súd v Trnave ako nadriadený orgán na podklade včas a riadne podanej sťažnosti, podľa § 192
ods. 1 písmeno a), b) Trestného poriadku preskúmal správnosť výrokovej časti napadnutého uznesenia,
ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Z pripojeného spisu okresného súdu sťažnostný súd zistil, že:- odsúdený aktuálne vykonáva trest odňatia slobody vo výmere dvadsaťštyri mesiacov so zaradením do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený za prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3. písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b)
Trestného zákona, rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 3T/8/2015 zo dňa 30.11.2017
- predpokladaný koniec výkonu trestu pripadá na deň 10.10.2022
- lehota podľa § 66 ods. 1 písm. a) Trestného zákona uplynula dňa 10.02.2021.
Krajský súd v rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej mu z citovaného ustanovenia preskúmal postup
okresného súdu pri rozhodovaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie a dospel k záveru,
že tento postupoval správne a v súlade so zákonom, keď zistil všetky rozhodné skutočnosti pre svoje
rozhodnutie, tieto vyhodnotil individuálne i vo vzájomných súvislostiach podľa § 2 ods. 12 Trestného
poriadku a dospel k správnemu záveru, že sťažnosti odsúdeného nie je možné vyhovieť.
V napadnutom uznesení okresný súd v súlade s ustanovením § 176 ods. 2 Trestného poriadku
rozviedol všetky základné právne skutočnosti, na základe ktorých mal za to, že žiadosti odsúdeného
o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nebolo možné vyhovieť. Krajský súd sa s
dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.
Na to, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody je v zmysle
§ 66 ods. 1 Trestného zákona nevyhnutné, aby okrem formálnej podmienky, spočívajúcej vo vykonaní
zákonom určenej dĺžky trestu, súčasne splnil aj dve materiálne podmienky, ktoré spočívajú v tom, že
svojim správaním vo výkone trestu preukázal polepšenie a zároveň možno od neho očakávať, že v
budúcnosti povedie riadny život.
Okresný súd správne zistil, že odsúdený splnil formálnu podmienku ako aj prvú materiálnu podmienku
na podmienečné prepustenie a zároveň správne a v súlade so zákonom posúdil nesplnenie druhej
materiálnej podmienky.
Sťažnostný súd si závery okresného súdu prezentované v napadnutom uznesení osvojil a v celom
rozsahu na ne odkazuje bez potreby opakovania týchto dôvodov vo svojom sťažnostnom uznesení. V
tejto súvislosti sťažnostný súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu
prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a v prípade, ak sa sťažnostný súd stotožní s úvahami súdu
nižšieho stupňa a tieto považuje za zákonné a správne nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom
rozhodnutí, ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal. (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Tdo/2/2018 z 23. januára 2018)
Z hodnotenia odsúdeného riaditeľom ÚVTOS vyplynulo, že odsúdený bol dňa 23.03.2021 premiestnený
do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou na ďalší výkon trestu. Po týždennom
pobyte v nástupnom oddiele bol umiestnený do oddielu špecializovaného zaobchádzania, kde sa
nachádza doposiaľ. Odsúdený nastúpil do výkonu trestu zo slobody sám dňa 10.10.2018 do Ústavu
na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica. Počas pobytu v uvedenom
ústave bolo správanie, vystupovanie a plnenie povinností menovaného na požadovanej úrovni. V
pedagogickej dokumentácii neboli zaznamenané žiadne nedostatky v dodržiavaní noriem a predpisov
platiacich vo výkone trestu. Disciplinárne odmenený ani disciplinárne potrestaný nebol. Dňa 31.10.2018
bol menovaný premiestnený do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica-Kráľová.
V rámci vnútornej diferenciácie ústavu bol umiestnený do oddielu špecializovaného zaobchádzania,
kde prebiehala jeho adaptácia na podmienky výkonu trestu odňatia slobody. Celkové správanie a
vystupovanie menovaného bolo na požadovanej úrovni, príkazy a pokyny nadriadených plnil. Voči
príslušníkom a zamestnancom ústavu sa správal slušne a zdvorilo. Počas krátkeho pobytu v ústave
(ÚVTOS HnP) je správanie a vystupovanie odsúdeného aj naďalej na požadovanej úrovni. V kolektíve
odsúdených konflikty nevyvoláva ani sa do nich nezapája. Pokyny a príkazy príslušníkov plní, časový
rozvrh dňa a ústavný poriadok dodržiava. Výkonom funkcie z radov odsúdených nebol poverený. V
tunajšom ústave nebol disciplinárne odmenený. Doposiaľ bol spolu disciplinárne odmenený dvakrát.
Disciplinárne tresty nemá vykázané. Resocializačná prognóza je menej priaznivá na základe stredného
rizika recidívy trestnej činnosti. Voči menovanému nie je evidované ďalšie trestné konanie. Na základe
uvedených skutočností riaditeľ konštatoval, že odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na
podmienečné prepustenie a odporučil ho podmienečne prepustiť s dohľadom.
Krajský súd rovnako poukazuje na odpis Registra trestov odsúdeného, z ktorého vyplynulo, že odsúdený
bol doposiaľ desaťkrát súdne trestaný za rôznorodú trestnú činnosť, predovšetkým pre majetkovú
kriminalitu a hľadí sa na neho ako na špeciálneho recidivistu vo vzťahu k majetkovej trestnej činnosti. Vsúčasnosti je odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody za prečin zanedbania povinnej výživy podľa §
207 ods. 1, ods. 3. písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.
Okresný súd teda správne a v súlade so zákonom skonštatoval nesplnenie druhej materiálnej
podmienky, pretože vzhľadom na trestnú minulosť odsúdeného, ktorý hoci bol už raz v minulosti
podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, dopustil sa páchania ďalšej trestnej činnosti,
za ktorú bol následne ešte 7-krát právoplatne odsúdený. Preto možno konštatovať, že takéto okolnosti
odôvodňujú obavu, že by v prípade podmienečného prepustenia odsúdený nebol dostatočne pripravený
viesť riadny život a nedopúšťal sa ďalšej trestnej činnosti. Je preto správny postup okresného súdu, ktorý
komplexne posudzoval osobnosť odsúdeného, charakter trestnej činnosti aj resocializačnú prognózu
odsúdeného.
Krajský súd záverom dodáva, že síce podľa hodnotenia riaditeľa ústavu odsúdený čiastočne splnil
podmienky na podmienečné prepustenie a jeho podmienečné prepustenie odporučil s dohľadom,
považuje za nevyhnutné uviesť, že súd, ktorý rozhoduje o návrhu odsúdeného na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie je v žiadnom prípade viazaný uvádzaným záverom
a odporúčaním riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody v podávaných hodnoteniach, pričom
len súd je kompetentný posudzovať splnenie zákonných podmienok pre podmienečné prepustenie
odsúdenej osoby z výkonu trestu odňatia slobody.
Krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu napadnutého uznesenia, ktoré by odôvodňovali zrušenie
resp. zmenu napadnutého uznesenia, preto sťažnosť odsúdeného zamietol ako nedôvodnú podľa § 193
ods. 1 písmeno c/ Trestného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.