Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 25, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11CoE/9/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714204959
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8714204959.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu
JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s. r. o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava - Staré Mesto, právne zastúpeného
Advocate, s. r. o., IČO: 36 865 141, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava - Staré Mesto,
proti povinnému: L. Z.W., E.. XX.XX.XXXX, I. S. XXX/XXX, XXX XX G., o vymoženie 466,- eur s

príslušenstvom,oodvolaníoprávnenéhoprotiuzneseniuOkresnéhosúduPoprad,č.k.9Er/279/2014-24
z 21. októbra 2020 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.

Účastníkom nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením
zastavil exekúciu a priznal súdnemu exekútorovi proti oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie v
plnom rozsahu.

2. Exekučný súd vychádzal pri rozhodovaní zo zistenia, že oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník
uzatvorili 4. mája 2010 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“), ktorou sa veriteľ

zaviazalposkytnúťdlžníkoviúvernaúčelzamestnaniavovýške500,-eurapovinnýsazaviazalveriteľovi
splatiť poskytnutý úver zvýšený o poplatok vo výške 484,- eur v dvanástich mesačných splátkach po 82,-
eur, počnúc 12. júnom 2010. Podľa článku 15. Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou
zmluvy o úvere sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO:

35 922 761, zapísanou v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/
B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde,
rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným
rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom
Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu
(zákonč.99/1963Zb.Občianskysúdnyporiadok).Ďalejsazmluvnéstranydohodli,žepokiaľktorákoľvek

zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane
sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za
rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade,
ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto
rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc
rozhodcovského súdu. Dlžník nesplnil svoj dlh riadne a včas, v dôsledku čoho mu bola rozsudkom

Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s., sp. zn. SR
11890/11 zo 6. marca 2012, uložená povinnosť zaplatiť veriteľovi 685,40 eur spolu so zmenkovýmúrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 466,- eur od 25. augusta 2011 do zaplatenia, zákonným
úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 466,- eur od 25. augusta 2011 do zaplatenia a nahradiť trovy
rozhodcovského konania vo výške 253,02 eur, to všetko v mesačných splátkach vo výške 100,- eur

splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet oprávneného s tým, že prvá splátka sa stáva
splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného
zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia
čo i len jednej splátky riadne a včas. Tento rozhodcovský rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť
30. apríla 2012 a vykonateľnosť 3. mája 2012 je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní, ktoré

sa začalo 12. februára 2014 spísaním zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým,
PhD.. Exekučný súd uznesením, č. k. 9Er/279/2014-13 z 13. mája 2014 zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia v časti o vymoženie zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo
sumy 466,- eur za obdobie od 25. augusta 2011 do zaplatenia a v časti o vymoženie príslušenstva vo
výške 219,46 eur a uznesením, č. k. 9Er/279/2014-18 z 21. augusta 2014 zastavil exekučné konanie v
časti o vymoženie zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 466,- eur od 25. augusta 2011

do zaplatenia a v časti o vymoženie príslušenstva vo výške 219,46 eur. Exekučný súd 25. septembra
2014 vydal súdnemu exekútorovi poverenie č. XXXXXXXXXX*. Súdny exekútor podaním doručeným
exekučnému súdu 4. februára 2016 predložil doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s §
243f ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). V tomto podaní oprávnený

uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sú od počiatku výkonu
exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu, na podklade ktorého je vykonávaná exekúcia.
Exekučný titul bol vydaný ako dôsledok riadne vykonaného súdneho konania, v ktorom boli dodržané
všetky zásady spravodlivosti. Skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sa stali predmetom
dokazovania a strany sporu mali možnosť voči nim uplatňovať akékoľvek relevantné námietky. Exekučný

titul bol vydaný aj s prihliadnutím na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzenie
alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Dôkazy osvedčujúci skutočnosti
pomenované v ustanovení § 39 ods. 4 Exekučného poriadku sú od počiatku výkonu exekúcie súčasťou
exekučného spisu a boli v minulosti podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmané.
Medzičasom nedošlo k zmene skutkového stavu a zmene obsahu dôkazov.

3. Exekučný súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej
zmluve je neprimeranou podmienkou, ktorá je v rozpore s § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), ako aj s ustanoveniami smernice 93/13/EHS,
pričom spotrebiteľ ňou nie je viazaný. Keďže rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neplatnej

rozhodcovskej doložky, a teda nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu, súd
exekúciu zastavil. Ohľadom doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným súd uviedol, že v
zmysle novely Exekučného poriadku realizovanej zákonom č. 438/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a
dopĺňajú niektoré zákony, bolo povinnosťou oprávneného do 30 dní odo dňa účinnosti zákona, t. j.

do 23. januára 2016, doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku,
avšak list obsahujúci doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie z 21. januára 2016, doručený súdnemu
exekútorovi v ten istý deň, bol doručený súdu 4. februára 2016. V tejto súvislosti súd poukázal na
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. III. ÚS 752/2016-7 z 8. novembra 2016, podľa
ktorého je vyvoditeľný záver súdov, že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu, a to

najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie
exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie,
o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd a nie súdny exekútor. Uvedený postoj súdov
tak prispieva k naplneniu princípu právnej istoty účastníkov exekučného konania, keďže sa ním vylučujú
možné pochybnosti o skutočnom čase vykonania zákonom požadovaného procesného úkonu, a teda

o dodržaní, či nedodržaní zákonom ustanovenej lehoty na jeho vykonanie. Nakoľko v tomto konaní
bol dôvod na zastavenie exekúcie aj podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku (návrh na vykonanie
exekúcie nebol v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku doplnený podaním doručeným v zákonnej
lehote priamo exekučnému súdu - exekučnému súdu bol doplnený návrh doručený po uplynutí zákonom
stanovenej lehoty až 4. februára 2016), súd už exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného

poriadku, a preto len konštatoval okolnosti doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie.

4. O trovách exekúcie rozhodol exekučný súd podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a priznal
súdnemu exekútorovi proti oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie, keďže oprávnený zavinilzastavenie exekúcie tým, že exekúcia bola vedená na základe ním predloženého nespôsobilého
exekučného titulu.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. K namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie tvrdil,
že pre posúdenie zmluvy o úvere je dôležité, na aký účel bol úver poskytnutý, a nie na aký účel
povinný poskytnuté peňažné prostriedky v skutočnosti použil. Zdôraznil, že zmluva o úvere umožňovala
povinnému uskutočniť vyhlásenie o poskytnutí úveru na účel zamestnania, podnikania alebo na iný účel,
avšak povinný v zmluve vyhlásil, že úver mu bol poskytnutý na účel zamestnania a toto vyhlásenie
potvrdil svojím osobitným podpisom. Mal za to, že povinný svojím konaním uzatvorenie zmluvy o

úvere podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) sám vyvolal
a inicioval, v dôsledku čoho sa nemôže dodatočne dovolávať inej kvalifikácie jej právnej povahy.
Pripomenul tiež, že v zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa zmluvnú strany dohodli na
tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Pokiaľ by sa odvolací
súd nestotožnil s touto argumentáciou a zmluvu o úvere by aj napriek tomu posúdil ako zmluvu

spotrebiteľskú, oprávnený dal do pozornosti odvolacieho súdu skutočnosť, že povinný podpisom zmluvy
o úvere jednoznačne prejavil svoju vôľu byť viazaný aj Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru.
Ohľadom rozhodcovskej doložky podotkol, že bola dojednaná v bode 15. Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, je napísaná prehľadne, čitateľným písmom a už na prvý pohľad z nej vyplýva
alternatívna možnosť riešenia sporov medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo

pred všeobecným súdom. Navyše časová verzia predpisu účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere
nijakým spôsobom neobmedzovala použitie rozhodcovskej doložky. Na základe uvedených skutočností
oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie a priznal mu náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania.

6. Povinný sa k odvolaniu oprávneného v súdom určenej lehote nevyjadril.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) v
zmysle § 243h ods. 1 Exekučného poriadku (účinného od 1. apríla 2017) a § 9a ods. 1 Exekučného
poriadku (účinného do 31. marca 2017), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP),

preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich
z ust. § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel
k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 1. apríla 2017, ak tento zákon v § 243i až 243k

neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 01.04.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do
31.03.2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom
na veci pridelené podľa predpisov účinných po 01.04.2017.

9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017, ak to povaha veci nevylučuje,

v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

10. Odvolací súd má z obsahu spisu za preukázané, že oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník 4.
mája 2010 uzatvorili zmluvu o úvere, v ktorej povinný prehlásil, že finančné prostriedky sú poskytnuté
na výkon zamestnania a túto skutočnosť potvrdil aj svojím podpisom. Súdny exekútor 4. februára 2016

doručil súdu prvej inštancie podanie zo 22. januára 2016 označené ako „Postúpenie doplnenia návrhu
na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku“, prílohou ktorého bolo podanie
označené ako „Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 243f ods. 1 zákona č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti“. V tomto podaní oprávnený uviedol, že
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sú od počiatku výkonu exekúcie

uvedenévčastiodôvodneniaexekučnéhotitulu,napodkladektoréhojevykonávanáexekúcia.Exekučný
titulbolvydanýakodôsledokriadnevykonanéhosúdnehokonania,vktorombolidodržanévšetkyzásady
spravodlivosti. Skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sa stali predmetom dokazovania a
stranysporumalimožnosťvočinimuplatňovaťakékoľvekrelevantnénámietky.Exekučnýtitulbolvydanýaj s prihliadnutím na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzenie alebo neprípustnosť
použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Dôkazy osvedčujúci skutočnosti pomenované v
ustanovení § 39 ods. 4 Exekučného poriadku sú od počiatku výkonu exekúcie súčasťou exekučného

spisu a boli v minulosti podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmané. Medzičasom
nedošlo k zmene skutkového stavu a zmene obsahu dôkazov.

11. Napriek tomu, že oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie a trval na svojom názore, že
právny vzťah medzi ním a povinným je vzťahom obchodnoprávnym, odvolací súd v zhode so súdom

prvej inštancie posúdil tento právny vzťah ako vzťah spotrebiteľský a priznal povinnému postavenie
spotrebiteľa v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Odvolací súd poukazuje na rozsudok
Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-497/13 Faber, podľa ktorého vnútroštátny súd rozhodujúci o
spore týkajúcom sa zmluvy, ktorá by mohla patriť do pôsobnosti tejto smernice, je povinný overiť hneď,
ako disponuje právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel alebo nimi môže disponovať
na základe jednoduchej žiadosti o bližšie vysvetlenie, či kupujúci môže byť kvalifikovaný ako spotrebiteľ.

12. Súčasne odvolací súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia, že úver bol
poskytnutýnavýkonzamestnaniapovinnéhozaťažujetoho,ktotútoskutočnosťtvrdí,tedaoprávneného.
Odvolací súd má za to, že zaškrtnutie políčka účel úveru - zamestnanie nie je možné považovať za
unesenie dôkazného bremena ohľadom tvrdenia, na aký účel bol úver poskytnutý, keďže tento údaj

nedáva odpoveď na otázku, na čo konkrétne bol úver braný, či uvedená činnosť predstavuje činnosť v
rámci výkonu jeho zamestnania, prípadne, či súvisí s takýmto predmetom činnosti povinného.

13. Odvolací súd tiež podotýka, že zo zmluvy o úvere vyplýva, že oprávnený vopred naformuloval
možnosti, na ktoré mal byť úver poskytnutý, ako výkon zamestnania, povolania, podnikania alebo iný

účel, pričom práve ustanovenie § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch upravuje,
že spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania. Z uvedeného je odvolaciemu súdu zrejmé, že formuláciou
predmetnej zmluvy sa oprávnený pokúsil o vylúčenie úverovej zmluvy zo súdnej kontroly neprijateľných
zmluvných podmienok tým, že vopred predpripravil situáciu, kedy u povinného vylúčil status spotrebiteľa

bez ohľadu na skutočný účel, na aký boli peňažné prostriedky poskytnuté.

14. Vo vzťahu k námietke oprávneného, že v zmluvnom vzťahu medzi oprávneným a povinným bola
rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné
strany záväzné, odvolací súd uvádza, že pre rozhodnutie odvolacieho súdu má zásadný význam

konštatovanie, že rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok bola
v dôsledku jej neprijateľnosti neplatná, a teda nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu.
Platná rozhodcovská doložka je základnou a nevyhnutnou skutočnosťou, bez ktorej rozhodcovský súd
nie je oprávnený konať a rozhodovať vo veci. Ak má byť rozhodcovská doložka právom akceptovateľná
ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná

vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna
voľba znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6M Cdo 9/2012).
Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Podstatným kritériom pre záver, že nejde
o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku, je nepochybne forma rozhodcovskej doložky, t. j. jej
zahrnutie do vopred pripravených všeobecných obchodných podmienok predložených povinnému v

pozícii spotrebiteľa bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu zo
strany spotrebiteľa, bez možnosti rozhodcovskú doložku neuzatvoriť.

15. Súdna kontrola je plne opodstatnená aj v prípadoch, ak je hlavný zmluvný vzťah (zmluva o úvere)
a vedľajší (rozhodcovská doložka) vyjadrený na samostatných listinách. Nie je dôvod vylúčiť súdnu

kontrolu rozhodcovskej doložky len preto, že je na samostatnej listine, keďže nebola hodnoverne
preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory vzniknuté v budúcnosti riešil
rozhodca, predformulovaný na tlačive predloženom dodávateľom. Podstatou individuálne nevyjednanej
zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom, poskytovateľom úveru, naformulovaná
bez možnosti zmeny jej obsahu, pričom povinný v pozícii spotrebiteľa nemal možnosť si rozhodcovskú

zmluvu dojednať individuálne a s primeranou starostlivosťou zvážiť dôsledky tohto úkonu. To je prípad
typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis, pričom majú vyvolať
dojem, že si ich prvotne vyžiadal spotrebiteľ.16. Zmluvná podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a
spotrebiteľ tak nebol schopný ovplyvniť podstatu zmluvnej predbežne formulovanej podmienky. Zmluvné
dojednanie, ktoré spotrebiteľom nie je individuálne vyjednané, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,

ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pričom
rozhodcovská doložka uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na
súdnu ochranu.

17. Odvolací súd sa stotožňuje s postupom exekučného súdu, ktorý skúmal predloženú rozhodcovskú

doložku vo vzťahu k existencii neprijateľných zmluvných podmienok aj v takom prípade, keď
rozhodcovská doložka pripúšťa možnosť voľby, pred ktorým orgánom je zmluvná strana oprávnená
domáhať sa svojho práva. O neprijateľnú zmluvnú podmienku vo vzťahu k rozhodcovskej doložke ide
aj vtedy, ak spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom,
ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol
nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Odvolací súd zastáva názor, že aj pokiaľ ide

o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, možnosť voľby pre spotrebiteľa ostáva len iluzórnou, pretože
takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom
nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej úverovej zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ
výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva spravidla pre neho transparentný štátny súd. Odvolací súd
nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý by sa rozhodol osobitne individuálne vyjednať rozhodcovskú

zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by tak jeho individuálne vyjednávanie
nedávalo zmysel. Práve toto je zmyslom osobitného vyjednania istých zmluvných podmienok. Ak si
spotrebiteľ má individuálne vyjednať zmluvné ustanovenia pripúšťajúce rozhodcovské konanie, je to z
dôvodu, že to má mať pre neho osobitný, prospešný význam. Spôsob, akým je v tomto a v obdobných
prípadoch rozhodcovská doložka predložená spotrebiteľovi, je skôr o nevhodnom spôsobe predloženia

zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej
kontroly neprijateľných zmluvných podmienok. Takýto postup predstavuje nekalú obchodnú praktiku
podľa ustanovenia § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

18. Ak rozhodcovská doložka vyžaduje od spotrebiteľa povinnosť podrobiť sa arbitráži, nie je možné
jej záväznosť s odkazom na ochranu práv spotrebiteľa akceptovať. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r)
Občianskehozákonníkaniejeomožnostivýberumedzištátnymasúkromnýmsúdom,alepredovšetkým
o dôsledkoch, ktoré zakladá, t. j. či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Povinný ako
spotrebiteľ nemá na výber, ak bude žalovaný na rozhodcovskom súde.

19. Keďže ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej
neplatnosti (§ 40a Občiansky zákonník) išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo
zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca
spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom, je pre jej

neprijateľnosť neplatná, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a
vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd totiž môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len
vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola uzatvorená platná rozhodcovská doložka o tom, že všetky
alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom
vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej

zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní)
akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.

20. Neexistencia právoplatného a vykonateľného exekučného titulu navyše predstavuje neodstrániteľný
nedostatok podmienky konania, na ktorý sa musí prihliadať v každom štádiu konania. Jednou z

podmienok pre vedenie exekúcie je bez akýchkoľvek pochybností exekučný titul, ktorý musí byť
vykonateľný. Rozhodcovský rozsudok opierajúci sa o neplatnú rozhodcovskú zmluvu alebo o neplatnú
rozhodcovskú doložku túto vlastnosť mať nemôže. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe
titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto
požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez

návrhu zastavená. Všeobecný súd je preto povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo
skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.21. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby
ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (rozsudok
Súdneho dvora Európskej únie C-243/08 Pannon).

22. Odvolací súd zdôrazňuje, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v
záujme vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského
rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď
spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú

neprijateľnosť miesta konania (rozsudky Súdneho dvora C-240/98 až C-244/98 Oceano Grupo Editorial,
C-40/08 Asturcom).

23. Postupom exekučného súdu nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom účastníkom konania,
ani k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná, prípadne práva na súdnu

ochranu zaručeného Ústavou Slovenskej republiky. Naopak, nanútenie rozhodcovskej doložky zo strany
veriteľa vo vzťahu k spotrebiteľovi, je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným Ústavou
Slovenskej republiky. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je v
súlade s ustanovením § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade

so smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

24. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie oprávneného za nedôvodné a
vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP
uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396
ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia
bola skutočnosť, že oprávnený v odvolacom konaní úspech nemal, a preto nemá právo na náhradu trov
odvolacieho konania a povinný si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a vychádzajúc z obsahu

spisu mu ani v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto odvolací súd
rozhodol tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania účastníkom konania nepriznal.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).