Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 16, 2020

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 11C/29/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718203137
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubusová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2020:8718203137.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Kubusovou v právnej veci žalobcu: N. Č.,

T.. XX.XX.XXXX, H. N. XXXX/X, XXX XX C., proti žalovanej: J. G., T.. XX.XX.XXXX, H. C. XXXX/XX,
XXX XX C., právne zastúpená: JUDr. Peter Behúň, advokát, IČO: 52 461 092, so sídlom 058 01 Poprad,
Námestie sv. Egídia 44 o zaplatenie 5.000,-eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v časti istiny vo výške 1 000 eur s prísl. z a m i e t a.

II. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 15. 6. 2018 žalobu, ktorou žiadal o vrátenie poskytnutej pôžičky vo výške 5 000 eur.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 3.8.2017 požičal žalovanej peniaze v sume 5 000 eur, kde mal dostať

odmenu 1 000 eur a žalovaná sa zaviazala, že ich na 100 % jednorázovo vráti do 15.9.2017. Žalovaná
tieto finančné prostriedky nevrátila a tak navrhla, že za ďalší mesiac omeškania zaplatí žalobcovi 10
% zo sumy 5 000 eur k 15.6.2018, a to činí sumu 10 500 eur. Žalovaná do dňa 15.6.2018 dlžnú
sumu neuhradila, a preto sa dostala do omeškania. Žalobca navrhol v rozsudku zaviazať žalovanú, aby
zaplatila žalobcovi 10 500 eur a trovy konania. Žalobca uviedol, že sa dohodli na dlžnej sume + úroky t.
j. tých 1 000 eur a tento návrh dala práve žalovaná. Žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na úhradu sumy
6 000 eur + úroky z omeškania.

2. Žalovaná uviedla, že je pravdou, že si od žalobcu požičala finančné prostriedky vo výške 5 000
eur a to na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 3.8.2017 a v predmetnej zmluve si dohodli aj úrok z
omeškania vo výške 10 % mesačne t. j. 1 000 eur v prípade omeškania. V čase uzatvárania zmluvy mala
za to, že požičanú sumu žalobcovi bez problémov vráti a preto súhlasila aj s dohodnutými zmluvnými
podmienkami.Následnesadostaladofinančnýchproblémovazároveňpožiadalasúdozaplateniesumy
5 000 eur v mesačných splátkach a nesúhlasila s výškou úrokov z omeškania, ktorá je v rozpore s
dobrými mravmi a žiadala priznať zákonný úrok.

3. Na pojednávaní dňa 9.4.2019 žalovaná uviedla, že uznáva dlh, zároveň uviedla, že jej mesačný príjem
je cca 1 000 eur mesačne, má ešte dlhy približne 60 000 eur. Býva v podnájme, nie je vlastníčkou
nehnuteľností, má neplnoleté dieťa vo veku 17 rokov, ktoré má zverené v osobnej starostlivosti.
4. Okresný súd Poprad rozhodol rozsudkom dňa 9. apríla 2019. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie
žalovaná. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 12. marca 2020, právoplatným dňa 1.6.2020
rozhodol tak, že odmietol odvolanie voči zamietavému výroku rozsudku. Potvrdil rozsudok v časti
vyhovujúceho výroku vo vzťahu k povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 5 000 eur s 5 % ročným

úrokom z omeškania zo sumy 5 000 eur od 16.9.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. V ďalšom výroku Krajský súd v Prešove zmenil rozsudok v časti vyhovujúceho výroku vo
vzťahu k úrokom z omeškania prevyšujúcim 5 % ročne zo sumy 5 000 eur od 16.9.2017 do zaplatenia
tak, že v tejto časti žalobu zamieta. Vo zvyšnej časti Krajský súd v Prešove zrušil rozsudok vyhovujúcehovýroku ako aj súvisiacom výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a na nové rozhodnutie.
5. Žalovaná sa pojednávania dňa 17.9.2020 nezúčastnila, zásielku s predvolaním na pojednávanie v

odbernej lehote neprevzala, a preto súd pojednával v jej neprítomnosti.
6. Súd v ďalšom konaní postupoval v zmysle pokynu Krajského súdu v Prešove. Žalovaná v odvolaní
namietala výšku úroku tak ako sa dohodla so žalobcom nakoľko jedná sa o konanie v rozpore s dobrými
mravmi. Súd opätovne preskúmal zmluvu o pôžičke, ktorú uzatvorili žalobca ako veriteľa a žalovaná ako
dlžník. V čl. IV. Vrátenie dlhu sa strany dohodli, že dlžník vráti veriteľovi dlh jednorazovo v lehote do

15.9.2017 vo výške 5 000 eur + úrok 1 000 eur + 10 % z omeškania mesačne. Súd uvedenú klauzulu
považuje v rozpore s dobrými mravmi, pretože úžerný úrok pôžičky, ktorý kvantifikujúc ho v percentuálnej
výške k požičanej sume za obdobie dohodnuté na vrátenie pôžičky, mal predstavovať 169,76 % ročne.
Dohodnutá odmena nezodpovedá dobrým mravom a taktiež aj odplata za požičanú sumu. Keďže sa
jedná o pôžičku medzi fyzickými osobami, je síce pravdou, že si môžu dohodnúť podmienky sami, avšak
nesmie byť dohodnutá podmienka v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

7. Žalobca na pojednávaní dňa 17.9.2020 uviedol, že trvá na podanej žalobe a zároveň uviedol, že
sama žalovaná mu navrhla takúto zmluvu aj úroky a že žalovaná už vopred vedela, že tieto finančné
prostriedky žalobcovi nevráti. 1 000 eur podľa žalobcu malo pokryť škodu a to tým, že si musel požičať
od iných ľudí finančné prostriedky, lebo nemal. Zároveň si žalobca uplatnil trovy konania.
8. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
9. Podľa § 39a Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou
nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie,
dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá
sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné

plnenie v hrubom nepomere.
10. Súd považuje v tejto časti zmluvu za neplatný právny úkon, v rozpore s dobrými mravmi, a preto
rozhodol tak, že žalobu žalobcu v časti istiny 1 000 eur s prísl. zamietol. V prevyšujúcej časti čo sa týka
žaloby bolo rozhodnuté a potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Prešove.
11. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), o nároku na

náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
12.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
13. Podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
14. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
15. S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovanou zákonnou úpravou súd rozhodol o trovách
konania podľa zásady úspechu v súlade s § 255 ods. 2 CSP, a to tak, že žiadna zo strán nemá právo

na náhradu trov konania. Súd pritom vychádzal zo skutočnosti, že predmetom tohto sporu bola suma
10 500,- eur s prísl., ktorú žalobca žiadal od žalovanej. Súdom priznaná suma istiny je 5 000,- eur, ktorá
predstavuje 47,62 % zo sumy 10.500,- eur a je vyjadrením úspechu žalobcu v tomto spore. Úspech
žalovanej v tomto spore teda predstavuje 52,38 %.
16. V prípade, ak má byť náhrada trov rozdelená v zmysle § 255 CSP, je potrebné určiť pomer úspechu

oboch sporných strán vo veci a od úspechu úspešnej strany odpočítať jej neúspech, t.j. mieru úspechu
druhej strany sporu. Vo výške rozdielu má strana právo, aby mu druhý účastník nahradil pomernú časť
nákladov, ktoré vynaložil pri účelnom uplatňovaní alebo bránení práva. Len ak je úspech alebo neúspech
oboch účastníkov rovnaký (v pomere 50 % na 50 % pri tolerancii 10 %), súd rozhodne, že žiadny z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

17. V predmetnom spore predstavuje neúspech žalobcu 47,62 % a úspech žalovaného 52,38 %, pričom
výska rozdielu je 4,76 % z čoho vyplýva, že úspech oboch strán sporu je v pomere rovnaký v rámci
tolerancie10%,pretosúdrozhodol,žežiadnazostránnemáprávonanáhradutrovkonania,atovrátane
trov odvolacieho konania, nakoľko odvolací súd síce zrušil uznesenie o trovách konania na základe
odvolania žalovaného, ale keďže sám nerozhodol o nároku na náhradu trov konania, nebolo možné

posúdiť úspech strany v odvolacom konaní.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.