Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 20, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/167/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711207372
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8711207372.3

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Antónie Kandravej a členiek senátu
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobkyne: U. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX H., A.. J. XXXX/XX, zastúpená: FIAČAN & PARTNERS, s. r. o., so sídlom 031 01 Liptovský
Mikuláš, M. Pišúta 936/16 proti žalovanému: O.. E. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX H., A.. J. XXXX/
XX, zastúpený: JUDr. Martin Tomas, advokát, so sídlom 058 01 Poprad, 1. mája 216/7 o určenie, že

nehnuteľnosti patria do BSM s prísl., o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Poprad
zo dňa 23.3.2016 č.k. 7C/111/2011 - 399 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu.

II. Z r u š u j e sa rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia sa vec v r a c i a súdu
prvej inštancie na nové rozhodnutie a ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania

1. Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam , ktoré majú patriť do
bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu tak ako sú špecifikované v petite žaloby. Žalobkyňa tvrdí,
že nehnuteľností nadobudli strany sporu ako manželia , počas trvania manželstva a bezpodielového

spoluvlastníctva a to na základe Zmluvy o výstavbe bytového domu zo dňa 15.10. 2002 , vklad ktorej
bol povolený 13.11. 2002.

2. Žalovaný vo svojej procesnej obrane navrhoval žalobu zamietnuť tvrdiac, že nehnuteľnosti
nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov , sú len v jeho výlučnom vlastníctve a Zmluva
o výstavbe bytového domu zo dňa 15.10.2002 nie je titulom nadobudnutia vlastníctva k sporným

nehnuteľnostiam. Vlastníctvo nadobudol k sporným nehnuteľnostiam originárnym spôsobom výstavbou
bytov a nebytových priestorov.

Obsah napadnutého rozhodnutia

3. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) rozhodol tak, že:

„ Súd návrh z a m i e t a. P r i z n á v a odporcovi trovy konania, o ktorých súd rozhodne osobitným
uznesením “.

4. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že cit. „ , Navrhovateľka a
odporca uzavreli manželstvo dňa 21.7.2001 a k zániku manželstva došlo rozvodom na základe rozsudku
Okresného súdu Poprad č.k. 11C/106/2010 zo dňa 7.6.2011, ktoré sa stalo právoplatným 14.7.2011.

V roku 1997 mala konateľka firmy X E. H., ktorou bola v tom čase aj I. O., matka odporcu, záujem
o odkúpenie pozemku vo vlastníctve mesta za účelom riadneho užívania aj budovy stojacej na tomtopozemku a realizáciu výstavby polyfunkčného domu. Z nájomnej zmluvy č. X/XX/P zo dňa 27.1.1998
uzavretej medzi prenajímateľom mesto H. a nájomcom X E. zastúpenej štatutárom I. O. vyplýva, že
pozemok uvedený v článku II sa prenajíma za účelom riadneho užívania budovy pod č. XXXX postavenej

na tomto pozemku, na realizáciu výstavby polyfunkčného domu. Z tejto nájomnej zmluvy je zrejmé, že
I. O. je výlučným vlastníkom stavby s.č. XXXX.
Z dôvodov, že I. O., ako jedna z konateľov spoločnosti X E. chcela započať s výstavbou, bola uzatvorená
zmluva o výstavbe domu, a to dňa 15.3.1999 (č.l.23). Účastníkmi tejto zmluvy o výstavbe domu je
ako zhotoviteľ X E. a ako budúci vlastník je odporca O.. E. O.. Predmetom zmluvy je skutočnosť, že

zhotoviteľ sa zaväzuje, že zabezpečí za podmienok dohodnutých v tejto zmluvy za odplatu pre budúceho
vlastníka vo vlastnom mene investičné činnosti spojené s výstavbou nebytových priestorov (2 garáže) do
osobného vlastníctva, ktoré budú súčasťou polyfunkčného domu, výstavbu ktorého zabezpečí zhotoviteľ
na parcele č. 2993/935 o výmere 600 m2. V tejto zmluve sa ďalej konštatuje, že budúcemu vlastníkovi t.
j. odporcovi zhotoviteľ postaví a odovzdá nebytové priestory, a to garáže o rozlohe 43,61 m2. V zmysle
tejto zmluvy realizácia stavby a jej odovzdanie bolo do 31.3.2001. V tejto zmluve bol tiež dohodnutý

spôsob splácania, ktorého povinnosť splácať bola určená budúcemu vlastníkovi, teda odporcovi.
Na základe ďalšej zmluvy o výstavbe zo dňa 15.3.1999 (č.l. 25-26) zhotoviteľ X E. zastúpený I. O.
zaviazal sa v prospech budúceho vlastníka, teda odporcu zabezpečiť investičné činnosti spojené s
výstavbou bytu do osobného vlastníctva, ktorý bude súčasťou polyfunkčného domu, výstavbu ktorého
zabezpečí zhotoviteľ na parc. č. 2993/935 o výmere 600 m2

Ďalej sa v zmluve konštatuje, že budúcemu vlastníkovi zhotoviteľ postaví a odovzdá trojizbový byt A -
1 P v druhom nadzemnom podlaží s úžitkovou plochou 95 m2. K tomu prislúcha spoluvlastnícky podiel
na spoločných častiach a zariadeniach domu. Byt A - 1 P pozostáva z troch obytných miestností a
príslušenstva. Súčasťou bytu je podiel na spoločných častiach a zariadeniach polyfunkčného domu.
Realizáciastavbyajejodovzdaniejedohodnuták30.3.2001.Vtejtozmluvejedohodnutáformaplatenia,

v zmysle ktorej je na zaplatenie súm tam uvedených zaviazaný budúci vlastník, t. j. odporca. Tá istá
zmluva s podobným obsahom, kde budúcim vlastníkom a teda aj tým, ktorý za výstavbu zaplatí je
odporca.
Z predložených listinných dôkazov, predovšetkým o platení za výstavbu týchto nehnuteľností je zrejmé,
že odporca ako budúci vlastník za výstavbu zaplatil. Budúci vlastník, teda odporca sa zaviazal zaplatiť

zhotoviteľovi dohodnuté sumy v lehote do 31.3.1999 a druhú časť do 31.12.2000.
Dňa 23.4.2001 boli uzavreté zmluvy o výstavbe domu a kúpna zmluva medzi zmluvnými stranami kde
zhotoviteľspoločnosťXE.avlastníkpozemkuE.H.abudúcimvlastníkom-odporcom,predmetomktorej
bol záväzok zhotoviteľa vykonať investičné činnosti spojené s výstavbou bytu do osobného vlastníctva
- byt č. X za cenu 900 000 Sk a odovzdanie stavby bolo dohodnuté k 31.6.2001. Predmetom tejto

zmluvy bol predaj spoluvlastníckeho podielu na pozemku parc. č. XXXX/XX prislúchajúcemu k byt.
domu. Dohodnutá kúpna cena bola vo výške 35 100 Sk. Kúpnu cenu sa zaviazal uhradiť za prevod
spoluvlastníckeho podielu vlastníkovi pozemku kupujúci pri podpise tejto zmluvy. Túto sumu sa zaviazal
uhradiť budúci vlastník, teda odporca. Predmetom tejto zmluvy bol záväzok zhotoviteľa postaviť a
odovzdať nebytové priestory, a to garáž č. A/G 1P za súhrnnú cenu 150 000 Sk. Stavba mala byť

odovzdaná do 31.6.2001. Predmetom zmluvy bol predaj spoluvlastníckeho podielu na pozemku č.
XXXX/XX za dohodnutú kúpnu cenu 15 655 Sk (č.l. 32-34 súdneho spisu) predmetom ďalšej zmluvy
bolo vyhotovenie trojizbového bytu A/2P v podkroví s odovzdaním stavby do 31.6.2001 za cenu 900
000 Sk a zároveň vlastník pozemku predal spoluvlastnícky podiel na pozemku parc. č. XXXXX/XX za
dohodnutú kúpnu cenu 35 130 Sk (č.l. 35-37 spisu). Podľa ďalšej zmluvy o výstavbe domu a kúpnej

zmluvy uzavretej v ten istý deň ako predchádzajúce zmluvy, predmetom tejto zmluvy bola výstavba
garáže A/G 2P nachádzajúcej sa na prvom podzemnom podlaží za dohodnutú kúpnu cenu 150 000
Sk a zároveň predmetom bol predaj pozemku, resp. spoluvlastníckeho podielu na parc. č. XXXX/XX za
dohodnutú kúpnu cenu 15 655 Sk. Zo zmluvy o výstavbe byt. domu uzavretej dňa 15.10.2002 vyplýva,
že zmluvné strany - vlastníci bytov a nebyt. priestorov a zhotoviteľ spoločnosť X E. sa rozhodli v záujme

zápisu skutočného právneho stavu do katastra nehnuteľností uzavrieť zmluvu o výstavbe podľa § 21 a
nasl. Zákona č. 182/1993 Z. z. Správa katastra povolila vklad 13.11.2002 pod č. R
Je nesporné z ďalších vykonaných dôkazov to, čo tvrdí navrhovateľka, že stavebné povolenie zo dňa
26.4.1999 bolo vydané na stavebníka X E. že rozhodnutie o zmene stavby pred dokončením zo dňa
2.8.2001 bolo taktiež vydané na stavebníka X E., a taktiež aj kolaudačné rozhodnutie zo dňa 3.9.2001 a

taktiež je zrejmé, že súpisné číslo bolo pridelené spoločnosti X E. Je taktiež bez pochybností zrejmé, že
odporca nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam vkladom do katastra nehnuteľností
dňa 13.11.2002 pod č. R na základe zmluvy o výstavbe byt. domu zo dňa 15.10.2002. Je zrejmé, že
manželstvo medzi účastníkmi bolo uzavreté 21.7.2001, pričom vklad bol povolený dňa 13.11.2002, ateda už za trvania manželstva. Je však bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že ešte pred uzavretím
manželstvabolinehnuteľnostipostavenévprávnomslovazmysle,užexistovali,užodpočiatkujezrejmé,
že mali patriť budúcemu vlastníkovi, a to odporcovi, ktorý jednotlivé etapy aj financoval a za takejto

situácie potom riadiac sa aj pokynom krajského súdu ide o veci, ktoré v právnom slova zmysle už
existovali už pred uzatvorením manželstva a nemožno ich zahrnúť do BSM účastníkov len z dôvodu,
že zápis do katastra, povolenie vkladu bolo zapísané už za trvania manželstva. Súd preto rozhodol tak,
ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.“
5. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, úspešnému

žalovanému priznal náhradu trov konania, s tým, že o ich výške rozhodne samostatným rozhodnutím.

Obsah odvolania žalobkyne a vyjadrenie žalovaného k odvolaniu

6. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil a vyhovel jej žalobe. V odvolaní ďalej uviedla, že podľa jej názoru došlo po zrušení veci

uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 21Co/111/2014 -242 zo dňa 30.4.2015 k zmene skutkového
stavu takým spôsobom, ktorý nepochybne preukazuje, že predmetné nehnuteľnosti boli nadobudnuté
do BSM navrhovateľky a odporcu. Poukazuje na to, že vlastníkom predmetného polyfunkčného objektu,
v ktorom sa nachádzali predmetné byty a nebytové priestory bola od začiatku spoločnosť X E. a
všetky listiny, ktoré boli zabezpečené v priebehu konania dokazujú, že vlastníkom bytov a nebytových

priestorov bola až do povolenia vkladu vlastníckeho práva k predmetným bytom a nebytovým priestorom
v prospech odporcu na základe zmluvy o výstavbe zo dňa 15.10.2012, ktorej vklad bol povolený
13.11.2002 až po uzavretí manželstva práve táto spoločnosť. Je nepochybné, že odporcom tvrdené
skutočnosti v tomto konaní, že zmluvou o výstavbe bytového domu si strany mali len akýmsi faktickým
spôsobom upraviť vlastnícke právo k bytom a nebytovým priestorom neobstojí, keďže všetky uvedené

kroky smerujúce k nadobudnutiu vlastníckeho práva k polyfunkčnému objektu, teda stavebné povolenie,
kolaudačné rozhodnutie , listina o určení súpisného čísla aj návrh na zápis vlastníckeho práva do
katastra vykonávala táto spoločnosť. Skutočným právnym dôvodom vzniku vlastníckeho práva odporcu
k týmto bytom a nebytovým priestorom bola až zmluva zo dňa 15.10.2002. Napokon tomuto skutkovému
stavu korešpondujú aj zákonné ustanovenia zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových

priestorov, keďže ide podľa § 21 zákona o nadobúdanie vlastníckeho práva odlišného od originárneho
spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva, pričom zákonodarca otázku vzniku vlastníckeho práva viazal
nie na samotnú výstavbu domu , ale na uzavretie zmluvy, ktorá nadobúda účinnosť vkladom do katastra
nehnuteľnosti.Ďalejpoukazujenato,žeodporcanadobudolspoluvlastníckepodielykpozemkuparcelné
číslo prislúchajúce ku garáži a jednak k 3 - izbovému bytu na základe osobitných zmlúv, ktorých vklad bol

povolený až po uzavretí manželstva. V zmluvách o výstavbe bytového domu zo dňa 23.4.2001 vystupuje
len ako budúci vlastník odporca, pričom v bode 8.3 je uvedené , že vlastníctvo k bytu nadobudne budúci
vlastník až zápisom do katastra nehnuteľnosti, čo sa v tomto prípade stalo až po uzavretí manželstva,
keďže vklad bol povolený až po uzavretí manželstva.

7. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne
správny a priznať mu trovy odvolacieho konania.

Hodnotenie odvolacieho súdu

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 01.07.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase
podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne
§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
201 OSP, akt.§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase

jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 OSP, akt.§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie
má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom
prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379
CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa
procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako

ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancieje vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle §
387 ods. 1 a CSP.

9. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver.

10. Žalobkyňa namieta, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza zo správneho zistenia
skutkového stavu veci, ale súd nesprávne vec právne vec posúdil (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. účinného

v čase podania odvolania). Podľa názoru žalobkyne súd nesprávne právne posúdil vec, ak prijal
právny záver , že nehnuteľností označené žalobkyňou nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov , s tým, že ich nadobudli obaja manželia na základe Zmluvy o výstavbe bytového domu zo dňa
15. 10.2002 ktorej vklad bol povolený 13.11.2002 ,teda počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva
strán sporu.

11. Spornou otázkou v prejednávanej veci sa stala otázka okamihu vzniku vlastníctva k sporným
nehnuteľnostiam . Byty sú judikatúrou i právnou praxou považované za nehnuteľné veci. Vo vzťahu
k skutkovým zisteniam je možné konštatovať nasledujúce zistenia. Pred uzavretím manželstva boli
dňa 15.3.1999 uzavreté dve zmluvy o výstavbe domu medzi zhotoviteľom spoločnosťou -
M.I.M a budúcim vlastníkom - žalovaným. Predmetom bol záväzok zhotoviteľa za odplatu vykonať

pre budúceho vlastníka investičné činnosti spojené s výstavbou nebytových priestorov a garáže do
osobného vlastníctva, ktoré budú súčasťou polyfunkčného domu výstavbu ktorého zabezpečí zhotoviteľ
na parcele číslo 2993/935 a realizácia stavby a jej odovzdanie bolo dohodnuté do 31.03.2001. Budúci
vlastník sa zaviazal zaplatiť zhotoviteľovi sumu dohodnutú v bode 4. 1. zmluvy v lehote do 31. 03. 1999
a druhú časť do 31. 12. 2000 ( č.l. 23-24 súdneho spisu). Ďalej sa zaviazal vyhotoviť výstavbu bytu, ktorý

budesúčasťoupolyfunkčnéhodomunaparcelečísloXXXX/XXXovýmere600m2-trojizbovýbytA-1Pv
2. nadzemnom podlaží z úžitkovou plochou 95 m2, do realizácia stavby a jej odovzdanie bolo dohodnuté
31.03.2001, cena bytu vo výške 900.000,- Sk mala byť zaplatená v splátkach, posledná splátka do 31.
03. 2001 (č.l. 25-26).Zhotoviteľ sa ďalej zaviazal zrealizovať výstavbu bytu na parcele XXXX/XXX o
výmere 600 m2 , byt A- 2 P, ktorý mal pozostávať z troch obytných miestností - (byt v podkroví )s

úžitkovou plochou 95 m2. Stavba mala byť odovzdaná do 31. 03. 2001, cena bytu vo výške 900.000,-
Sk mala byť zaplatená poslednou splátkou najneskôr do 30.03.2001 (č.l. 27-28 súdneho spisu).

12. Pred uzavretím manželstva dňa 23.04.2001 boli uzavreté zmluvy o výstavbe domu a kúpna
zmluva medzi zmluvnými stranami zhotoviteľom spoločnosťou X.-E.. a vlastníkom pozemku mestom

H. a budúcim vlastníkom - žalovaným , predmetom ktorej bol záväzok zhotoviteľa vykonať investičné
činnosti spojené s výstavbou bytu do osobného vlastníctva - byt čl.1 za cenu 900.000,- Sk a odovzdanie
stavby bolo dohodnuté 31.06.2001. Predmetom tejto zmluvy bol predaj spoluvlastníckeho podielu na
pozemku parcela číslo XXXX/XX prislúchajúceho k bytovému domu. Dohodnutá kúpna cena bola vo
výške 35.130,- Sk. Kúpnu cenu sa zaviazal uhradiť za prevod spoluvlastníckeho podielu vlastníkovi

pozemku kupujúci pri podpise tejto zmluvy (č.l. 29 - 31 súdneho spisu), predmetom ktorej bol záväzok
zhotoviteľa postaviť a odovzdať nebytové priestory a to garáž číslo A/G 1P za súhrnnú cenu 150.000,-
Sk. Stavba mala byť odovzdaná do 31. 06. 2001. Predmetom zmluvy bol predaj spoluvlastníckeho
podielu na pozemku číslo XXXX/XX za dohodnutú kúpnu cenu 15.655,- Sk (č.l. 32 až 34 súdneho
spisu).PredmetomďalšejzmluvybolovyhotovenietrojizbovéhobytučísloA/2Pvpodkrovísodovzdaním

stavby do 31. 06. 2001 za cenu 900.000,- Sk a zároveň vlastník pozemku predal spoluvlastnícky
podiel na pozemku parcela číslo XXXXO/XX za dohodnutú kúpnu cenu 35.130,- Sk (č.l. 35 až 37
súdneho spisu). Podľa ďalšej zmluvy o výstavbe domu a kúpnej zmluvy uzavretej v ten istý deň ako
predchádzajúce kúpnej zmluvy, predmetom tejto zmluvy bola výstavba garáže A/G 2P nachádzajúca sa
na 1. podzemnom podlaží za dohodnutú cenu 150.000,- Sk a zároveň predmetom bol predaj pozemku,

respektíve spoluvlastníckeho podielu na parcele číslo XXXX/XX za dohodnutú kúpnu cenu 15.655,- Sk.

13. Zo zápisu o odovzdaní a prevzatí prác (č.l. 42) vyplýva, že dňa 22. 06. 2001 bol odovzdaný byt číslo
A/2P objednávateľovi. Dna 15.06.2001 bola odovzdaná časť objektu - sekcia C. Z výpovede svedka O..
J. E. ( čl. 336) vyplýva, že je konateľom spoločnosti J. ktorá vykonávala práce na stavbe polyfukčného

domu pre spoločnosť X E., práce na stavbe boli odovzdané v máji 2001. Dalo sa tam už bývať. Zápis
o odovzdaní a prevzatí stavebných prác je zo dňa 15.6.2001( čl. 282), termín ukončenia stavby bol
20.06.2001 , zhotoviteľ dňa 14.06.2001 zvolal kolaudačné konanie ( čl. 294). Kolaudačné rozhodnutie
bolo vydané dňa 3.09.2001.14. Po uzavretí manželstva ( XX.XX.XXXX) bola dňa 15. 10. 2002 uzavretá zmluva o výstavbe
bytového domu podľa ktorej zmluvné strany - vlastníci bytových a nebytových priestorov a zhotoviteľ

spoločnosť X-E. sa rozhodli v záujme zápisu skutočného právneho stavu do katastra nehnuteľností
uzavrieť zmluvu o výstavbe podľa § 21 a následne zákona číslo 182/1993 Z.z. (č.l. 136 - 146 súdneho
spisu). Správa katastra povolila vklad dňa 13. 11. 2002 pod číslom V XXXX/XXXX.

15. Stavebné povolenie zo dňa 26.4.1999 bolo vydané na stavebníka X E., rozhodnutie o zmene

stavby pred dokončením zo dňa 2.8.2001 bolo vydané na stavebníka X E., a taktiež aj kolaudačné
rozhodnutie zo dňa 3.9.2001.

16. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.Z o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len
BytZ.) účinného k 15.10. 2002 vlastníctvo bytov a nebytových priestorov v dome môže vzniknúť na
základe zmluvy o výstavbe, vstavbe alebo nadstavbe domu stavebníkmi.

Podľa § 21 ods. 2 cit. zákona, vzájomné práva a povinnosti pri výstavbe, vstavbe alebo na stavbe domu
si vymedzia stavebníci (vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome) písomnou zmluvou.
Podľa § 21 ods. 3 cit. zákona, na účinnosť zmluvy je potrebný zápis do katastra nehnuteľností.

17. Jedným zo spôsobov nadobudnutia vlastníctva k bytu a k nebytovému priestoru sú aj zmluvy o

výstavbe, stavbe a nadstavbe. Tie sú však len právnym titulom, na základe ktorého ešte vlastníctvo k
bytom alebo nebytovým priestorom priamo nevzniká. Na základe takejto zmluvy vzniká vlastnícke právo
k bytu a nebytovému priestoru originárne. Na rozdiel od zmlúv o prevode vlastníctva uzavretých podľa
ustanovenia § 5 BytZ. Zmluva o výstavbe, nadstavbe a stavbe je zvláštnym obligačným typom zmluvy
(siu generis), keďže má špecifický vecnoprávny účinok, ktorým je vznik vlastníctva k bytom a nebytovým

priestorom a s tým súvisiaci vznik alebo zmena podielového spoluvlastníctva k spoločným častiam a
spoločným zariadeniam domu. Zmluva je typickým prejavom zmluvnej autonómie dvoch, respektíve
viacerých zmluvných strán, v rámci ktorej si strany vymedzia vzájomné práva a povinnosti pri výstavbe
domu medzi stavebníkmi alebo pri stavbe, alebo na stavbe medzi stavebníkmi a vlastníkmi bytov a
nebytových priestorov v dome (ustanovenie § 21 ods. 2 BytZ). Vlastnícke právo na základe týchto zmlúv

jednoznačne vzniká v prospech stavebníkov na základe kumulovaných právnych skutočností, ktorou
je jednak prejav vôle zmluvných strán (ustanovenie § 21 ods. 1), ako právny titul vzniku vlastníctva a
samotný vznik novej veci, respektíve pri stavbe už existujúceho bytu ako prestavba bytu (porovnaj Zákon
o vlastníctve bytov komentár Valachovič/Grausová/Cirák str. 1137).

18. Zmluvou o výstavbe stavbe alebo nadstavbe sa stavebníci združujú a upravujú medzi sebou
vzájomné práva a povinnosti s cieľom vzniku nových bytov a nebytových priestorov alebo rozšírenia
už existujúcich jednotiek existujúcich v dome. Zmluva má povahu obligačno-právneho záväzku s
následnými vecnoprávnymi účinkami.

19. Podľa názoru odvolacieho súdu pri preskúmaní existencie zákonom vyžadovaných podmienok
( ByTz) pred uzavretím manželstva boli uzavreté Zmluvy o výstavbe domu a nebytového priestoru k
sporným nehnuteľnostiam v prospech žalovaného , teda zákonom vyžadovaná prvá právna skutočnosť
nastala ato prejavvôlezmluvnýchstrán akoprávnytitulvznikuvlastníctva adruháprávnaskutočnosť a
to samotný vznik veci teda tých nehnuteľností ktoré tvoria premet sporu . Vznik sporných nehnuteľností

ako samostatnej veci pred vznikom BSM nie je sporným. Okamihom, odkedy sa stáva stavba vecou v
právnom slova zmysle je okamih vybudovania. Nadzemné stavby, sa stávajú vecou v právnom slova
zmysle v okamihu, v ktorom je stavba vybudovaná minimálne do takého štádia, od ktorého počínajúc
všetky ďalšie stavebné práce smerujú už len k dokončeniu takto druhovo a individuálne určenej veci.
Vlastníctvo k novovybudovanej stavbe nadobúda ten, kto stavbu uskutočnil s prejaveným úmyslom mat'

ju pre seba.

20. Vymedzenie pojmu stavba obsahuje zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku /stavebný zákon/ v znení neskorších predpisov. Pre oblasť občianskeho práva nemožno
použiť vymedzenie stavby v § 139b ods. 1 stavebného zákona, podľa ktorého za stavbu sa považujú

všetky stavebné diela bez ohľadu na ich stavebno-technické prevedenie, účel a dobu trvania, a to
nielen preto, že toto vymedzenie je dané len pre stavebno-právne účely, ale tiež preto, že niektoré
stavby, ku ktorých uskutočneniu je potrebné stavebné povolenie, resp. ohlásenie stavebnému úradu,
netvoria veci v občianskoprávnom zmysle. Stavebné predpisy chápu pojem „stavba“ dynamicky, tedaako činnosť, prípadne súbor činností, smerujúcich k uskutočneniu diela (niekedy však aj ako toto dielo
samotné). Naopak, pre účely občianskeho práva je pojem „stavba“ nutné vykladať staticky ako vec
v právnom zmysle, teda ako výsledok určitej stavebnej činnosti, ktorý je spôsobilý byť predmetom

občianskoprávnych vzťahov (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 26. augusta 2003, sp. zn.
22 Cdo 1221/2002). Výstavbou vznikla stavba nového domu s bytmi a nebytovými priestormi ako
samostatnými predmetmi občianskoprávnych vzťahov ( ustanovenie § 118 ods. 2 OZ) . Pojem bytu
a nebytového priestoru nie je v našom právnom poriadku všeobecne vymedzený. Toto vymedzenie
neobsahuje ani Občiansky zákonník. Občiansky zákonník ako lex generalis vytvára všeobecný základ

právnej úpravy vlastníctva bytov a nebytových priestorov v ustanovení § 118 ods. 2 OZ. Podľa
tohto ustanovenia samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť aj byty a nebytové
priestory. Predmetom úpravy zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov sú byty a nebytové
priestory ako inak nesamostatné, stavebno-technický a reálne neoddeliteľné časti obytného domu.
Zákon explicitne neuvádza, že byty a nebytové priestory sú nehnuteľnosťami, ale prostredníctvom
ustanovenia § 3 ods. 2 BytZ. Predmetom prevodu vlastníckeho práva je jednotlivý byt alebo nebytový

priestor. Spoločné časti a spoločné zariadenia domu a pozemok sú predmetom spoluvlastníckeho
práva jednotlivých vlastníkov v dome. Vlastnícke právo k veci, ktorá vznikne v budúcnosti je možné
nadobudnúť až reálnym vznikom tejto veci v právnom zmysle slova. Zmluva o vstavbe či výstavbe
sa uzatvára pred vydaním rozhodnutia príslušného stavebného úradu o povolení stavby, respektíve o
kolaudácii stavby (ust. § 58 až 85 stavebného zákona), ak nejde o dodatočné povolenie stavby podľa

ustanovenia § 88 a stavebného zákona. V každom prípade je však tento právny titul nevyhnutný na
nadobudnutie vlastníckeho práva k bytu alebo nebytovému priestoru na základe výstavby, vstavby alebo
nadstavby.

21. V tejto súvislosti je vhodné pripomenúť všeobecne platnú zásadu, podľa ktorej zmluva, ktorá je

titulom nadobudnutia vlastníctva budúcej veci nespôsobuje vznik vlastníctva na túto ešte neexistujúcu
vec od svojej účinnosti ale až od momentu vzniku veci v právnom zmysle slova.

22. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 22Cdo/254/2000, ktoré sa zaoberá
momentom vzniku stavby ako veci v právnom slova zmysle. Podľa tohto judikátu vznik stavby nie je

totožný s jej stavebnou dokončenosťou, a preto z tohto pohľadu nie je rozhodujúce vydanie stavebného
povolenia. Alebo na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33Cdo/111/1998 pre posúdenie okamžiku vzniku stavby
ako veci je rozhodujúci okamžik, v ktorom je stavba vybudovaná minimálne do takého štádia, od ktorého
počínajúc všetky ďalšie stavebné práce smerujú už k dokončeniu takto druhovo i individuálne určenej
veci.

23. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na to, že z listín predložených v konaní vyplýva, že vlastníkom
nehnuteľností do uzavretia zmluvy zo dňa 15.10.2002 bola spoločnosť X-.. nie je tento záver správny.
Uzavretím zmlúv o výstavbe domu pred vznikom BSM strán sporu bola jednoznačne prejavená
vôľa účastníkov tak žalovaného ktorý vystupoval v pozícii stavebníka, ale zároveň aj obstarávateľa

stavby teda spoločnosti X-E. ,podieľať na výstavbe bytového domu, a to v presne určenom rozsahu v
budúcnosti nadobúdaných bytov a nebytových priestorov .Predmetná spoločnosť , teda ten, kto stavbu
uskutočnil nemal právnerelevantnýúmyselmaťjupreseba.Vyplývatozovšetkýchpredloženýchzmlúv
o výstavbe domu , z vykonaného výsluchu konateľky tejto spoločnosti, výsluchu žalovaného. Pričom
nie je rozhodujúce, komu bolo adresované rozhodnutie o stavebnom povolení, kolaudačné rozhodnutie.

V zmluvách o výstavbe uzavretých pred vznikom BSM došlo k jednoznačnému vymedzeniu účastníkov
tejto zmluvy ako stavebníkov a budúceho vlastníka v občiansko-právnom zmysle, teda s prejavenou
vôľou v budúcnosti nadobudnúť konkrétne nehnuteľností, pričom zároveň bolo upravené aj postavenie
účastníkov tejto zmluvy a predmetná spoločnosť je označená ako zhotoviteľ. Žalovaný ako budúci
vlastník uzavrel zmluvy o výstavbe, podieľal sa v každej fáze výstavby uvedenej stavby na vlastníckych

právach k tejto stavbe. Vzhľadom na nespornú existenciu postavenia žalovaného ako budúceho
vlastníka (stavebníka ) v čase uzatvárania týchto zmlúv o výstavbe k predmetnej stavbe, a to na základe
prejavenej vôle tvrdenia žalobkyne o tom, že vlastníkom nehnuteľností bola až do dátumu uzavretia
zmluvy 15.10.2002 obchodná spoločnosť nie je správny. Nedošlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva
k bytu a nebytovým priestorom na základe ani stavebného ani kolaudačného rozhodnutia . Kolaudačné

rozhodnutie je rozhodnutím príslušného stavebného úradu, teda správneho orgánu, ktoré oprávňuje
stavebníka na užívanie stavby. Navyše je možné ešte poznamenať, že uzavretie zmluvy o výstavbe
podľa § 21 a nasl. Zákona č. 182/ 993 Z.z a zmluvy o dielo podľa§ 631 OZ sa nevylučuje. ( porovnaj
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 CDo 170/ 2004).24. Zmluvy o výstavbe uzavreté pred vznikom BSM strán sporu boli uzavreté v súlade s § 132 ods. 1
Občianskeho zákonníka s použitím § 21 zákona č. 182/1993 Z. z. legálnym a zákonom predpokladaným
spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu v bytovom dome .

25. V prejednávanej veci odvolací súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že
žalovaný sa stal vlastníkom sporných nehnuteľností pred uzavretím manželstva a teda vznikom BSM z
dôvodov vyššie uvedených. Pokiaľ však napriek existencii zmlúv o výstavbe pred uzavretím manželstva
došlo k uzavretiu zmluvy o výstavbe aj dňa 15. 10. 2002 a práve táto bola predložená príslušnej správe

katastra a bol povolený vklad 13.11.2002 zastáva odvolací súd názor, že za situácie pokiaľ boli splnené
zákonom vyžadované právne skutočností pre nadobudnutie práva vlastníckeho originárneho (prejav
vôle zmluvných strán a samotný vznik novej veci pred vznikom BSM) existencia zmluvy o výstavbe zo
dňa 15.10.2002 z ktorej jednoznačne vyplývajú dôvody jej uzavretia len potvrdzuje, že vlastníkom
spornýchbytovanebytovýchpriestorovježalovaný azmluvasamalauzatvoriťlenzdôvodu avzáujme
vyrovnania zápisu skutočného stavu právneho do katastra nehnuteľností. Z tejto zmluvy vyplýva, že

sporné byty a nebytové priestory už existovali ku dňu jej uzavretia.

26. Vo vzťahu k účinnosti zmlúv o výstavbe podľa zákona o bytoch a nebytových priestoroch je
potrebné uviesť nasledovné . Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z účinného do 31.12.2003
na účinnosť zmluvy bol potrebný zápis do katastra nehnuteľností. Katastrálny zákon upravuje tri

druhy zápisov: vklad, záznam a poznámku, ktorých účinky sú odlišné. Vklad má vždy konštitutívne
účinky, čiže nadobúdateľ sa stane vlastníkom nehnuteľnosti až právoplatným rozhodnutím o povolení
vkladu. Záznam má, naopak, vždy len deklaratórny účinok. Znamená to, že vlastnícke právo vzniklo na
základe inej právnej skutočnosti a samotný zápis do katastra nehnuteľností vykonaný správou katastra
nemá na vznik či zánik vlastníckeho práva žiadny vplyv. Odvolací poukazuje na názor, vyslovený v

súvislosti s podmienkou zápisu do katastra pre účinnosť vyslovený .... „ Domnievame sa, že v zmysle
súkromnoprávnych zásad je neprípustné podmieňovať účinnosť súkromnoprávnej zmluvy akýmkoľvek
„súhlasom“ orgánu verejnej moci. V súčasnosti náš právny poriadok nepozná prípad, v ktorom by bolo
potrebné k nadobudnutiu účinnosti súkromnoprávnej zmluvy (t.j. aby sa účastníci takej zmluvy mohli
domáhať plnenia zo zmluvy), ktorej účastníkmi sú subjekty súkromného práva, akékoľvek rozhodnutie

„príslušného orgánu“, ako to tiež ustanovuje § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Obligačnoprávne
účinky súkromnoprávnej zmluvy nastávajú bez ohľadu na rozhodnutie príslušného orgánu verejnej moci.
V prípade Zmluvy o výstavbe domu sa domnievame, že obligačnoprávne účinky táto nadobúda dňom,
kedy bola platne uzavretá a to podpisom všetkých účastníkov Zmluvy za predpokladu, že sa účastníci
Zmluvynedohodliinak.Právnouskutočnosťou,sktorouzákonspájavznikvlastníckehoprávajesamotná

výstavba, vstavba alebo nadstavba (v zmysle vytvorenia novej veci). Zmluva je len právnym titulom
jeho nadobudnutia. ( porovnaj K vzniku vlastníctva bytu na základe zmluvy o výstavbe, vstavbe alebo
nadstavbe E. O. H. www. epi.sk).

27. Záver o tom, že sporné nehnuteľností nepatria do BSM strán sporu je správny. Tým nie sú dotknuté

nároky žalobkyne vyplývajúce jej z bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

28. Vzhľadomnavyššieuvedenédôvodypotvrdilodvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie
ak vecne správny vo výroku o zamietnutí žaloby podľa § 388 CSP.

29. Odvolací súd ale výrok o trovách napadnutého rozsudku považuje za predčasný z nasledujúcich
dôvodov. Súd prvej inštancie poukázal iba na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p

30. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo

dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto
zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii
konania,akbybolivneprospechstrany.Podľaustanovenia§255ods.1C.s.p.súdpriznástranenáhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa ustanovenia § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa. Ustanovenia § 255 až § 261 C.s.p. upravujú predpoklady, za splnenia ktorých
majú strany konania (alebo tretie osoby) právo na náhradu trov konania, ktoré vynaložili.32. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane konania ktorej to priznáva
zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude

musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným
súdom.
33.Odvolacísúdlenpoznamenáva,žerozhodovanieotrováchsúdnehokonaniajeintegrálnousúčasťou
súdneho konania ako celku a je samo o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské

práva (ďalej len „ESĽP“) v rozhodnutí zo dňa 06.02.1954 vo veci T. proti S., resp. v rozhodnutí zo dňa
07.10.2004 vo veci T. proti S. (č. 30428/96, resp. 76809/01).

34. Zákon však upravuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti za
zavinenie pri rozhodovaní o náhrade trov konania, a to v podobe ust. § 257 C.s.p..

35. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016, ak sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä
na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri
prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

36. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa. Ustanovenie § 257 C.s.p. nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho
voľnúmožnosťaplikácie(vzmyslesvojvôle),aleideoustanovenie,podľaktoréhojesúdpovinnýskúmať,
či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné
pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 257 C.s.p. preto

nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania.

37. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné,
ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam

jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že
ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia
všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 C.s.p. preto nemožno vykladať tak, že možno
kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu
trov úspešnej strane konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí

aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné
prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán konania a
je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť
aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávnenej strany. Významnými z hľadiska
aplikácie § 257 C.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj strán

v priebehu konania a pod..

38. Keďže sa súd prvej inštancie s aplikáciou výnimočného ust. 150 ods. 1 O.s.p. (§ 257 C.s.p.)
nevyrovnal, jeho rozhodnutie o náhrade trov konania je z tohto pohľadu nepreskúmateľné, predčasné .
V prípade rozhodovania o náhrade trov konania je treba prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu

mať vplyv na stanovenie povinnosti k náhrade trov konania. Výrok o trovách konania musí byť v súlade
s priebehom celého konania a úvaha vedúca k ich náhrade musí byť odôvodnená.

39. Za tohto stavu odvolací súd rozsudok vo výroku o trovách konania zrušil v súlade s ustanovením
§ 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. a vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

40. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania musí však
preskúmať existenciu dôvodov pre možnú aplikáciu ustanovenia §257 C.s.p s prihliadnutím na všetky
relevantné skutočnosti majúce vplyv na rozhodnutie o trovách konania.

41. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0. (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov§ 393 ods. 2 CSP.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).