Rozsudok – Neplatnosť skončenia pracovného… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 12, 2021

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 44Cpr/19/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318206596
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Vaverčáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2021:1318206596.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Dagmar Vaverčákovou v spore žalobkyne: U..

R. P., nar.XX.XX.XXXX, bytom V., C. cesta XX, štátny občan SR, proti žalovanému: Stredná priemyselná
škola stavebná a geodetická, Drieňová 35, Bratislava, IČO: 42 253 888, v zastúpení: JUDr. Margita
Medveczká, advokátka AK v Bratislave, Drotárska cesta 7759/68, IČO: 36 068 110, o určenie neplatnosti
výpovede z pracovného pomeru a o náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému súd priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je

žalobkyňa povinná zaplatiť do pätnástich dní od právoplatnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka
o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou na súd dňa 29.10.2018, v znení doplnenia žaloby zo dňa 11.04.2019 sa
žalobkyňa domáhala určenia, že skončenie pracovného pomeru žalobkyne výpoveďou žalovaného zo
dňa13.06.2018,ktoráboladanápodľa§63ods.1písm.d)bod1Zákonníkapráce,jeneplatné.Žalovaná
žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy v sume jej priemerného
zárobku 1325,75 Eur mesačne od 01.09.2018 až do času, keď jej žalovaný umožní pokračovať v práci,
alebo, ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu

trov konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať
zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v zákone. Pod sankciou neplatnosti sa musí
dôvod vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Dôvod
výpovede nemožno dodatočne meniť. Podľa žalobkyne napadnutá výpoveď zákonné podmienky
nespĺňa. Odvolávka vo výpovedi na zákonné ustanovenie smeruje na výpovedný dôvod nesplnenia

predpokladov ustanovených právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce. Tento výpovedný dôvod
však nie je, tak aby bol preskúmateľný - skutkovo vymedzený vôbec. Nasledujúci text výpovede
výslovne označuje za fakt, že sa nebude na škole už vyučovať nemčina, teda žalobkyňa sa stane
nadbytočnou. Žalobkyňa listom zo dňa 02.07.2018 doručeným žalovanému v ten istý deň oznámila
žalovanému, že jeho výpoveď považuje za neplatnú a že trvá na tom, aby ju žalovaný naďalej
zamestnával. Podľa žalobkyne výpovedným dôvodom je nadbytočnosť, pričom vo svojich 63 rokoch
neprijala náhradnú pracovnú pozíciu plavčík pri školskom bazéne. Žalovaný zaujal negatívne stanovisko

listom zo dňa 06.07.2018 doručený žalobkyni. Žalovaný uviedol, že skončil so žalobkyňou pracovný
pomer z dôvodu, že nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce
a nie z organizačných dôvodov.3. Na dôkaz svojich tvrdení žalobkyňa súdu predložila: oznámenie nesúhlasu so skončením pracovného
pomeru z 02.07.2018, stanovisko žalovaného na oznámenie nesúhlasu z 06.07.2018, pracovná zmluva
z 24.08.2007, doplnenie žaloby z 11.04.2019 s prílohou, potvrdenie o zdaniteľných príjmoch FO za rok

2018 z 15.01.2019.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 20.01.2020. Žiadal žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Žalovaný uviedol, že so žalobkyňou rozviazal
pracovný pomer výpoveďou podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. d) bod 1 Zákonníka práce a

dôvodom výpovede bol fakt, že žalobkyňa nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na
dohodnutú prácu, ustanovené zákonom č. 317/2009 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných
zamestnancoch v platnom znení vyhlášky Ministerstva a školstva SR č. 437/2009 Z.z., ktorou sa
ustanovujú kvalifikačné predpoklady a osobitné kvalifikačné predpoklady pre jednotlivé kategórie
pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov a vo výpovedi je jednoznačne uvedené -
pre vyučovanie predmetu slovenský jazyk a literatúra nespĺňa žalobkyňa kvalifikačné predpoklady, na

čo bola v minulosti upozornená, na škole sa nebude vylučovať predmet nemecký jazyk - žalobkyňa
neakceptovalainúprácu,ktorájejbolaponúknutá.Žalobkyňabolaprijatádňa27.08.2007dopracovného
pomeru u žalovaného ako učiteľka všeobecnovzdelávacích predmetov. Podľa vysokoškolského diplomu
má žalobkyňa aprobáciu pre výučbu slovenského jazyka na školách 1. cyklu ( základné školy ) a pre
výučbu nemeckého jazyka na školách 1. cyklu, ktorú si rozšírila v roku 1998 kvalifikačnou skúškou

aj na stredné školy. Tak ako si žalobkyňa doplnila svoje vzdelanie v odbore nemeckého jazyka,
mala si tak urobiť aj v odbore slovenského jazyka a literatúry, čo však neurobila ani v dodatočnej
lehote, ktorú jej zamestnávateľ na doplnenie kvalifikačných predpokladov dal a ktorá bola viac ako
dostatočná. Medzi stranami je nesporné, že žalobkyňa kvalifikačné predpoklady pre výkon dohodnutej
práce - výučbu slovenského jazyka nespĺňa. Zvyšovanie kvalifikácie tak, ako to požadoval žalovaný od

žalobkyne vyplýva z právnych predpisov, ktorými bola realizovaná reforma školstva v školskom roku
2007/2008 zákonom č. 317/2009 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancov.
Citovaný zákon nadobudol účinnosť 01.11.2009 a okrem iného určil učiteľom stredných škôl kvalifikačné
predpoklady a zaviedol v § 25 kontinuálne vzdelávanie a profesionálny rast učiteľov. Požiadavka
zvýšenia kvalifikácie teda nebola výmyslom žalovaného, ale bola požiadavkou danou platnými právnymi

predpismi Slovenskej republiky. Žalobkyňa ignorovala povinnosť doplnenia kvalifikácie a osobného a
profesijného rastu, ktorá jej vyplývala zo zákona , čo žalovaný preukazuje predložením osobných plánov
pre školský rok 2013/2014, 2014/2015, 2015/2016 a 2016/2017, podpísaných žalobkyňou, kde nie
je žiadna konkrétna aktivita a všetky úlohy sú vyčiarknuté. Žalobkyňa bola viackrát upozornená na
povinnosť zvýšenia kvalifikácie, napríklad na operatívnej porade dňa 24.08.2015, kde sa preberal plán

práce na školský rok 2015/2016 a kde boli vyučujúci požiadaní o nahlásenie záujmu o kontinuálne
vzdelávanie v tomto školskom roku. Účasť žalobkyne potvrdzuje jej podpis na prezenčnej listine.
Žalovaný predkladá záznam zo dňa 23.08.2016, z ktorého vyplýva, že riaditeľ školy vyzval žalobkyňu,
aby si doplnila kvalifikáciu pre predmet slovenský jazyk a literatúra, žalobkyňa si však do plánu
profesijného rastu túto požiadavku nezapracovala. Ostatní učitelia si povinnosti v oblasti zvyšovania

kvalifikácie plnili, čo potvrdzuje plán kontinuálneho vzdelávania na školský rok 2016/2017. Žalobkyňa
tak zostala jedinou kvalifikovanou učiteľkou žalovaného. Žalobkyňa považuje požiadavku žalovaného
na zvýšenie kvalifikácie za neetickú vzhľadom na jej vek. Žalovaný toto tvrdenie neakceptuje vzhľadom
na to, že zvýšenie kvalifikácie bolo predpísané zákonom. Požiadavka, aby bola do výpovede doplnená
zmienka o tom, že na škole sa nebude vylučovať nemecký jazyk bola požiadavka žalobkyne, ktorá

argumentovala tým, že sa jej bude jednoduchšie hľadať nová práca, žalovaný žalobkyni dobromyseľne
vyhovel. Zrušenie výučby nemeckého jazyka nemohlo byť u žalobkyne dôvodom na výpoveď, nakoľko
žalobkyňa u žalovaného nemecký jazyk nevyučovala od 28.09.2015. Žalobkyňa sa teda nestala
nadbytočnou z organizačných dôvodov na strane zamestnávateľa. Ak by žalobkyňa spĺňala kvalifikačné
predpoklady pre výučbu slovenského jazyka a literatúry pre stredné odborné školy s maturitou, žalovaný

by ju aj naďalej zamestnával a neukončil by s ňou pracovný pomer.
Podľa žalovaného žalobkyni ide najmä o doplatenie odstupného o čom predkladá žiadosť žalobkyne o
poskytnutie odchodného z 15.06.2018, v ktorom prehlásila, že splnila Zákonníkom práce ustanovené
podmienky t. j., že jej pracovný pomer skončil. Ak by pred podaním tejto žiadosti oznámila
zamestnávateľovi, že nesúhlasí s výpoveďou a trvá na tom, aby ju naďalej zamestnával, nemala by

na poskytnutie odstupného nárok. Žalobkyni odchodné vyplatené bolo. Žalovaný namieta žalobkyňou
predložený výpočet požadovanej náhrady mzdy. S účinnosťou od 01.09.2019 platí zákon č. 138/2019
Z.z. o pedagogických zamestnancoch, ktorý je v otázke kvalifikačných predpokladov učiteľov podstatne
prísnejší ako predchádzajúci zákon. Z ustanovenia § 90 citovaného zákona vyplýva, čo je považovanéza prvú atestáciu pedagogického zamestnanca, ktorá je podmienkou na výučbu ( aj slovenského jazyka
a literatúry) na strednej odbornej škole a to je vykonanie prvej atestácie podľa predpisov účinných
do 31.08.2019, vykonanie prvej kvalifikačnej skúšky a najmenej 5 rokov pedagogickej praxe podľa

predpisov účinných do 31.10.2009, získanie náhrady prvej kvalifikačnej skúšky a najmenej 5 rokov
pedagogickej praxe podľa predpisov účinných do 31. októbra 2009. Je nesporné, že žalobkyňa nesplnila
predpoklady, ktoré boli dané zákonom č. 317/2009 Z.z. a nedoplnila si ich ani do 31.08.2018, kedy
skončil pracovný pomer u žalovaného. Ak by aj súd podanú výpoveď považoval za neplatnú, je v zmysle
nového právneho predpisu potrebné, aby súd rozhodol, že v zmysle § 79 Zákonníka práce, že nie je

možné od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu naďalej zamestnával.

5. Na dôkaz svojich tvrdení žalovaný súdu predložil: diplom žalobkyne, osvedčenie o I. kvalifikačnej
skúške 28.09.1998, osobný plán profesijného rastu za školský rok 2015/2016 a 2016/2017 z 13.09.2016,
zápis z operatívnej porady z 24.08.2015, záznam z pohovoru z 23.08.2016, plán kontinuálneho
vzdelávania na školský rok 2016/2017, žiadosť o poskytnutie odchodného z 15.06.2018, zápisnica zo

zasadnutia pedagogickej rady z 21.09.2015.

6. K vyjadreniu žalovaného sa žalobkyňa vyjadrila písomne podaním zo dňa 23.04.2020, v ktorom
uviedla, že s vyjadreniami žalovanej nesúhlasí a považuje ich za vykonštruované, nepravdivé a účelové
s cieľom spochybniť a znevážiť odborné kompetencie žalobkyne. Zápisnica zo zasadnutia pedagogickej

rady ako dôkaz je nedostatočná, pretože sa v nej nespomína konkrétne meno žalobkyne. Zápisnicu
z pohovoru zo dňa 23.08.2016 s riaditeľom pokladá za irelevantnú, keďže na nej chýba jej podpis
respektíve podpis akéhokoľvek svedka. V záujme skvalitňovania výchovno-vzdelávacieho procesu
sa zúčastnila všetkých školení a podujatí pre učiteľov slovenského jazyka a literatúry ponúkaných
metodickým centrom. Vedenie žalovaného ju poverilo metodickým vedením predmetovej komisie

pre slovenský jazyk, občiansku náuku a dejepis, etickú výchovu a náboženskú výchovu. Uvedenú
špecializovanú činnosť vykonávala v trvaní niekoľkých školských rokov. Od začiatku svojej pedagogickej
činnosti u žalovaného pripravovala žiakov na maturitnú skúšku zo slovenského jazyka a literatúry
a zostavovala maturitné zadania. Nikdy nemala problém preorientovania sa zo slovenského jazyka
na nemecký jazyk. Žalovaný nešpecifikoval svoje výhrady k vyčíslenej náhrade mzdy. Žalobkyňa

predložila dôkazy: osvedčenie o absolvovaní vzdelávania z 02.09.2008, poverenie výkonom vedúceho
predmetovej komisie z 27.08.2013, 24.08.2015, menovanie za člena predmetovej maturitnej komisie z
12.03.2018.

7. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobkyne písomne podaním doručeným súdu dňa 10.12.2020,

v ktorom zopakoval svoju argumentáciu z predchádzajúceho vyjadrenia s tým, že požiadavka na
zvýšenie kvalifikácie pedagóga vyplýva zo zákona a jeho neznalosť neospravedlňuje. Všetci učitelia
boli pravidelne informovaní a každý z nich si svoju povinnosť zvýšiť kvalifikáciu splnil, až na žalobkyňu.
Osvedčenie o absolvovaní vzdelávania predložené žalobkyňou s odborným obsahom legislatíva a
logistika maturitnej skúšky v rozsahu 8 hodín nemôže nahradiť dvojročné kvalifikačné štúdium na výučbu

slovenského jazyka a literatúry, pričom toto školenie absolvovala žalobkyňa v roku 2008, teda pred
prijatím zákona č. 317/2009 Z.z., ktorý stanovil podmienky na kvalifikačné predpoklady, na ktoré v
tomto konaní žalovaný poukazuje. Žalobkyňa mohla a aj využívala výnimku zo zákona č. 317/2009
Z.z., čo však naďalej už nebolo možné. Žalovaný považuje žalobu žalobkyne za nedôvodnú, žalobkyňa
sa nestala nadbytočnou z organizačných dôvodov na strane zamestnávateľa, pretože sa prestala

vyučovať nemčina, nakoľko žalobkyňa z vlastného rozhodnutia nevyučovala nemčinu už od začiatku
školského roka 2015/2016. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nespochybňuje fakt, že nespĺňa kvalifikačné
predpoklady pre výučbu slovenského jazyka a literatúry pre stredné odborné školy s maturitou a preto
žiada žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania v plnej výške.

8.Súdvykonaldokazovaniedôkazmiuvedenýmivbodoch3.a5.predloženýmistranamisporuavykonal
aj ďalšie dôkazy navrhnuté stranami sporu ( výsluch žalobkyne, žiadosť o prerokovanie výpovede danej
zamestnávateľomz07.06.2018,zápisnicazprerokovaniavýpovedezpracovnéhopomeruz11.06.2018)
a zistil tento skutkový stav :

9. Žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou žalovaného zo dňa
13.06.2018 podľa § 63 ods. 1 písm. d/ bod 1 Zákonníka práce je neplatné, aby súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie náhrady mzdy vo výške priemerného zárobku 1.325,75 Eur mesačne od 01.09.2018 dočasu, keď jej žalovaný umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení o pracovného
pomeru a aby jej priznal nárok na náhradu trov konania.

10. Žalovaný vyjadril ľútosť nad tým, že žalobkyňa pociťuje tento stav za krivdu po tých rokoch čo
odučila, ale problémom nie je žalovaný, ale školská reforma, ktorá v roku 2009 zaviedla kvalifikačné
predpoklady na vyučovanie predmetov na strednej škole. V tomto smere žalobkyňa nespĺňala
kvalifikačné predpoklady na vyučovanie slovenského jazyka, avšak požívala výnimku vzhľadom na to,
že kvalifikačnú skúšku z nemeckého jazyka si urobila a preto platila pre ňu výnimka, že mohla učiť aj

slovenský jazyk, avšak za predpokladu, že by si na tento predmet urobila kvalifikačnú skúšku. V roku
2018 táto výnimka prestala platiť vzhľadom na to, že sa prestala vyučovať v školskom roku 2018/2019
nemčina ( ktorá zakladala pre žalobkyňu výnimku). Preto nemožno povedať, že ukončenie výuky
nemeckého jazyka bolo dôvodom nadbytočnosti žalobkyne. Výpovedným dôvodom bola skutočnosť,
že žalobkyňa nespĺňala predpoklady pre výuku slovenského jazyka na strednej škole. V súčasnosti od
01.09.2019 už platí nový školský zákon č. 138/2019 o pedagogických zamestnancoch, podľa ktorého už

nie je možné, aby žalovaný zamestnával učiteľa, ktorý nespĺňa kvalifikačné predpoklady a preto nie je
možné od žalovaného spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu naďalej zamestnával v prípade vyhovenia
žalobe. Žalobkyňa nevyužila 10 ročnú možnosť na zvýšenie kvalifikácie. Žalobu preto žiada zamietnuť
a priznať nárok na náhradu trov konania.

11. Žalobkyňa vo výsluchu uviedla, že sa uvádzajú isté veci, ktoré nie sú celkom pravdivé. Je pravdou,
že bola nekvalifikovaná na výuku slovenského jazyka a literatúry, avšak zostavovala všetky maturitné
zadania, skúšala a chodila aj na iné školy skúšať maturity a bola tiež vedúca predmetovej komisie. Od
01.05.2018 odišla do dôchodku, ale odskúšala na maturitách všetkých študentov. Tiež nie je pravda, že
nechcela vyučovať nemecký jazyk. Na požiadanie prepustila hodiny nemčiny kolegyni, ktorá mala málo

hodín a zobrala si namiesto nemčiny výuku etiky. Taktiež ju pobúrilo, že jej ponúkli v rámci ponukovej
povinnosti prácu plavčíka v školskom bazéne. Namieta rukou písanú zápisnicu z 23.08.2016, nie je
to pravda, k tomu rozhovoru s riaditeľom školy nikdy nedošlo. Učitelia do školy nastupovali až 25.08..
Je pravdou, že nespĺňa kvalifikačné predpoklady pre výuku slovenského jazyka a literatúry, ale nebolo
povedané, že by si mala urobiť kvalifikačnú skúšku. Na otázku súdu žalobkyňa uviedla, že si už nevie

predstaviť, že by u žalovaného mala učiť a preto netrvá na tom, aby ju naďalej zamestnával. Návrhy
na ďalšie dokazovanie nemá.

12. Podľa žalovaného, zápisnica z 24.08.2015 z operatívnej porady u žalovaného preukazuje, že nie
je dané, že by učitelia nastupovali do školy 25.08., tzn., že zápis z pohovoru riaditeľa so žalobkyňou

z 23.08.2016 sa uskutočnil. Žalobkyňa nepravdivo uvádza, že nebola vyzvaná na ďalšie vzdelávanie.
Žalovaným predložený plán osobného rastu je ňou podpísaný a vyplýva z neho, že nemala záujem
urobiť si kvalifikačnú skúšku a od roku 2013 sa nevzdelávala. Taktiež nie je pravda, že by prepustila svoj
úväzok v nemeckom jazyku kolegyni Černákovej, nakoľko zo zápisnice zo dňa 21.09.2015 vyplýva, že to
bolo na žiadosť žalobkyne až po začatí školského roka. Taktiež pokiaľ žalobkyňa požiadala o odchodné,

tak si bola vedomá, že jej naň vznikol nárok iba preto, že dostala výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm.
d/ bod 1 Zákonníka práce, nakoľko toto uviedla aj do žiadosti, ktorú predložili a v prípade, že ak by s
ňou nebol skončený pracovný pomer, tak na odchodné nemá nárok. Žalovaný svoje tvrdenia v konaní
preukázal, pokiaľ by súd považoval niektoré dôkazy za sporné, navrhnú ďalšie dokazovanie. Dáva na
zváženie výsluch riaditeľa školy, avšak má za to, že z predložených zápisníc vyplýva, že učitelia boli

vyzývaní, aby si doplnili kvalifikáciu.

13. Z pracovnej zmluvy zo dňa 24.08.2007 súd zistil, že medzi stranami sporu, žalobkyňou ako
zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom vznikol pracovný pomer na dobu neurčitú s
nástupom do zamestnania dňa 27.08.2017 na druh práce - učiteľka všeobecnovzdelávacích predmetov

s miestom výkonu práce Bratislave.

14. Z písomného podania označeného ako skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 60 ods. 1
písmeno d) bod 1 Zákonníka práce zo dňa 13.06.2018 súd zistil, že žalovaný oznámil žalobkyni, že s ňou
končípracovnýpomervýpoveďoupodľa§63ods.1písmenod)bod1Zákonníkapráce,nakoľkonespĺňa

predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce. Žalovaný poukázal na zák. č.
317/2009 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch v platnom znení zákona
č. 390/2011 Z.z., č. 325/2012 Z.z., č. 312/2013 Z.z., č. 14/2015 Z.z., č. 188/2015 Z.z., č. 125/2016 Z.z. A
číslo 57/2017 a vyhlášky Ministerstva a školstva SR č. 437/2009 Z.z., ktorou sa ustanovujú kvalifikačnépredpoklady a osobitné kvalifikačné požiadavky pre jednotlivé kategórie pedagogických zamestnancov
a odborných zamestnancov. Dôvodom výpovede je fakt, že od budúceho školského roka 2018/2019 sa
už na škole nebude vyučovať predmet nemecký jazyk a pre vyučovanie predmetu slovenský jazyk a

literatúra nespĺňa kvalifikačné predpoklady, na čo bola v minulosti upozornená. Zároveň zobrali do úvahy
fakt, že neakceptuje inú prácu, ktorá jej bola ponúknutá na pohovore dňa 31.05.2018 ( voľné pracovné
miesta od 01.09.2018 ) a tiež fakt, že odmietla možnosť štúdia na zvýšenie kvalifikácie.

15. Z oznámenia nesúhlasu so skončením pracovného pomeru z 02.07.2018 súd zistil, že žalobkyňa

oznámila žalovanému, že trvá na tom, aby ju aj naďalej zamestnával vzhľadom na to, že výpovedné
dôvody zo dňa 13.06.2018 nie sú dané.

16. Z oznámenia nesúhlasu so skončením pracovného pomeru- stanovisko organizácie zo dňa
06.07.2018súdzistil,žežalovanýoznámilžalobkyni,ževovýpovedijednoznačneuviedolskutočnosť,že
s ňou končí pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písmeno d) bod 1 Zákonníka práce, nakoľko

nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce a síce na výkon práce
učiteľkyslovenskéhojazykaaliteratúry.Skutočnosť,žeodbudúcehoškolskéhoroka2018/2019saužna
škole žalovaného nebude vyučovať predmet nemecký jazyk uviedli v kontexte rozhovoru so žalobkyňou
dňa 31.05.2018 kedy žalovaný uviedol, že z výsledkov prijímacieho konania vyplynulo, že na škole
sa v budúcnosti nebude vyučovať nemecký jazyk a teda, že neexistuje ani teoretická možnosť, že by

žalobkyňa tento jazyk mohla kvalifikovane vyučovať školskom roku 2018/5019 a ani v budúcnosti. Tento
fakt uviedli pre vysvetlenie, prečo pristúpili k výpovedi.

17. Z vysokoškolského diplomu žalobkyne vydaného 05.06.1980 Univerzitou Komenského v Bratislave
súd zistil, že získala kvalifikáciu v odbore učiteľstvo pre školy I. cyklu aprobácia slovenský jazyk -

nemecký jazyk.

18. Z osvedčenia o I. kvalifikačnej skúške vydaného Metodickým centrom mesta Bratislavy dňa
28.09.1998 súd zistil, že žalobkyňa absolvovala prvú kvalifikačnú skúšku podľa vyhlášky Ministerstva
školstva SR číslo 41/1996 Z.z. O odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických pracovníkov na

tému Literárne texty vo vyučovaní nemeckého jazyka.

19. Z osobných plánov profesijného rastu žalobkyne 13.09.2013, 16.09.2014 a školských rokov
2015/2016, 2016/2017, z 13.09.2016 súd zistil, že žalobkyňa neabsolvovala žiadne vzdelávanie
uvedených rokov.

20. Zo zápisu z operatívnej porady z 24.08.2015 s prezenčnou listinou súd zistil, že riaditeľ školy
žalovaného požiadal vyučujúce o nahlásenie záujmu o kontinuálne vzdelávanie v školskom roku
2015/2016.

21. Z Plánu kontinuálneho vzdelávania žalovaného na školský rok 2016/2017 zo 16.09.2016 súd zistil,
že škola zamestnáva kvalifikovaných pedagogických zamestnancov, ktorí sa zúčastňovali priebežného
odborného vzdelávania a v nasledujúcom období absolvujú, podľa individuálneho zaradenia adekvátne
formykontinuálnehovzdelávania.Požiadavkyjednotlivýchučiteľovnakontinuálnevzdelávanievyplývajú
zichzaradeniadojednotlivýchkariérovýchstupňov.Potrebaindividuálnehoatýmpádomajkolektívneho

odborného rastu sa javí ako dominantná úloha školy, pričom je deklarovaná snaha rešpektovať
individuálne potreby a možnosti konkrétneho zamestnanca. Žalobkyňa ostala jedinou nekvalifikovanou
učiteľkou u žalovaného.

22. Zo žiadosti o poskytnutie odchodného zo dňa 15.06.2018 súd zistil, že žalobkyňa na základe

skončeného pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 1 Zákonníka práce
vzhľadom na splnenie podmienok § 76a ods. 1 Zákonníka práce požiadala o poskytnutie odchodného
z dôvodu prvýkrát ukončeného pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok.

23. Zo zápisnice zo zasadnutia pedagogickej rady z 21.09.2015 súd zistil, že zmeny v úväzkoch budú

zapracované do nového rozvrhu, ktorý bude platný od 28.09.2015 na odskúšanie počas dvoch týždňov.
DôvodomzmienvúväzkochjepožiadavkaMgr.Pribylskejvznesenánapredmetovejkomisii,nevyučovať
predmet nemecký jazyk z dôvodu ťažkého preorientovania sa z predmetu slovenský jazyk a literatúrana predmet nemecký jazyk. Požiadavke vedenie vyhovelo a zabezpečilo náhradnú vyučujúcu predmetu
nemecký jazyk Mgr. Černákovú s dátumom nástupu od 28.09.2015.

24. Zo žiadosti o prerokovanie výpovede danej zamestnávateľom zo 07.06.2018 a zo zápisnice z
prerokovania výpovede z pracovného pomeru z 11.06.2018 súd zistil, že členovia výboru ZO OZ
PšaV na Slovensku pri SPŠSaG, Drieňová 35, Bratislava prerokovali výpoveď z pracovného pomeru
zamestnankyne - žalobkyne, ktorá nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon
dohodnutej práce podľa Zákonníka práce § 63 ods. 1 písm. d).

25. Podľa § 59 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnení, platnom a účinnom
ku dňu napadnutej výpovede (ďalej len ZP), pracovný pomer možno skončiť dohodou, výpoveďou,
okamžitým skončením a skončením v skúšobnej lehote.

26. Podľa § 61 ods. 1 ZP, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec.

Výpoveď je musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

27. Podľa § 61 ods. 2 ZP, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených
v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

28. Podľa § 63 ods. 1 písm. d) ZP zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak
zamestnanec -1. nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce.

29.Podľa§63ods.2písm.a) ZP zamestnávateľmôžedaťzamestnancovivýpoveď,aknejdeovýpoveď

pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z
dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak
a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v
mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce
b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol

v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave
na túto inú prácu.

30. Podľa § 77 ZP neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením,
skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde

najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

31. Predpokladmi pre použitie výpovedného dôvodu podľa § 63 ods.1 písm. d/ ZP sú:

- nespĺňanie predpokladov na výkon dohodnutej práce ustanovených právnymi predpismi

- ponuka inej vhodnej práce podľa ustanovenia § 63 ods. 2 písm. a) a b) ZP,
- prerokovanie so zástupcami zamestnancov v zmysle ustanovenia § 74 ZP.

32. Predpoklady stanovené právnymi predpismi na výkon určitého druhu práce majú zvyčajne
obligatórny charakter a preto ich zamestnanec musí spĺňať a ich splnenie by mal zamestnávateľ

vyžadovať. Ide o predpoklady všeobecne určené ako objektívne podmienky pre výkon určitej práce.
Predpoklady pre výkon dohodnutej práce musia byť stanovené vo všeobecne záväzných právnych
predpisoch. Uvedený dôvod výpovede zo strany zamestnávateľa musí byť vo výpovedi skutkovo
vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným výpovedným dôvodom. Predpoklady na výkon
dohodnutej práce sú ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktoré sa môžu v priebehu

trvania pracovného pomeru kedykoľvek zmeniť. Ak aj zamestnanec pri vzniku pracovného pomeru
spĺňal predpoklady na výkon dohodnutej práce môže nastať situácia, že po určitom čase dôjde k
zmene právnych predpisov a zamestnanec prestane spĺňať predpoklady na výkon dohodnutej práce.
Predpoklady na výkon práce spočívajú najmä v dosiahnutí určitej kvalifikácie, v osvedčení špecifických
vedomostí, dosiahnutí určitej dĺžky praxe odbornej praxe.

33. Medzi stranami sporu sú nesporné skutočnosti o vzniku pracovného pomeru, o prerokovní
výpovede odborovým orgánom pôsobiacim u žalovaného, o riadnom doručení výpovede žalobkyni
dňa 13.06.2018, o doručení Oznámenia nesúhlasu so skončením pracovného pomeru z 02.07.2018žalovanej, o vyplatení odchodného podľa § 76a ods. 1 Zákonníka práce na žiadosť žalobkyne z
15.06.2018.

34. Výpoveď z pracovného pomeru bola žalobkyni doručená dňa 13.06.2018, pričom pracovný pomer
mal skončiť uplynutím 2-mesačnej výpovednej doby dňa 31.08.2018. Žalobkyňa doručila žalobu súdu
dňa 29.10.2018, teda v zákonom stanovenej lehote.

35. V zmysle § 61 ods. 1 ZP písomnosť označená ako výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. d), bod 1 ZP

bola podpísaná osobou oprávnenou v tom čase konať za žalovaného a preto súd dospel k záveru, že
z hľadiska formálnych náležitostí predmetný právny úkon spĺňal zákonné podmienky - teda písomnú
formu a doručenie druhému účastníkovi.

36. Výpoveď z pracovného pomeru odôvodnil žalovaný tak, nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi
predpismi na výkon dohodnutej práce. Žalovaný poukázal na zák. č. 317/2009 Z.z. o pedagogických

zamestnancoch a odborných zamestnancoch v platnom znení zákona č. 390/2011 Z.z., č. 325/2012
Z.z., č. 312/2013 Z.z., č. 14/2015 Z.z., č. 188/2015 Z.z., č. 125/2016 Z.z. a č. 57/2017 a vyhlášky
Ministerstva a školstva SR č. 437/2009 Z.z., ktorou sa ustanovujú kvalifikačné predpoklady a
osobitné kvalifikačné požiadavky pre jednotlivé kategórie pedagogických zamestnancov a odborných
zamestnancov. Dôvodom výpovede je fakt, že od budúceho školského roka 2018/2019 sa už na škole

nebude vyučovať predmet nemecký jazyk a pre vyučovanie predmetu slovenský jazyk a literatúra
nespĺňa kvalifikačné predpoklady, na čo bola v minulosti upozornená. Zároveň uviedol, že neakceptuje
inú prácu, ktorá jej bola ponúknutá na pohovore dňa 31.05.2018 ( voľné pracovné miesta od 01.09.2018 )
a tiež fakt, že odmietla možnosť štúdia na zvýšenie kvalifikácie.

37. Súd má za to, že žalovaný teda odôvodnil výpoveď uvedením zákonného ustanovenia § 63 ods.
1 písm. d), bod 1 ZP, čo je nespĺňanie predpokladov ustanovených právnymi predpismi na výkon
dohodnutej práce, pričom v texte druhého odseku je špecifikovaný tento výpovedný dôvod uvedením,
že žalobkyňa nespĺňa kvalifikačné predpoklady pre vyučovanie predmetu slovenský jazyk a literatúra.
Uvedeným textom žalovaný dostatočne skutkovo vymedzil dôvod výpovede.

38. Žalovaný predloženými dôkazmi preukázal, že učiteľov vyzýval, aby sa zúčastňovali priebežného
odborného vzdelávania s tým, aby si naplánovali kvalifikačné vzdelávanie v osobných plánov
profesijného rastu a to už od roku 2013. Žalobkyňa sa odborného vzdelávania nezúčastnila, pričom
využívala výnimku vzhľadom na to, že do 9/2015 vyučovala u žalovaného zároveň nemecký jazyk,

pre ktorý spĺňala kvalifikačný predpoklad, ktorá skutočnosť jej zakladala výnimku pre druhý predmet.
Medzi stranami nebolo sporné, že od 28.09.2015 prestala žalobkyňa vyučovať nemecký jazyk, pričom
výučba tohto jazyka sa u žalovaného už od 9/2018 neotvárala, čím žalobkyni zanikla výnimka nespĺňania
kvalifikácieprevyučovaniepredmetuslovenskýjazykaliteratúraazuvedenéhodôvodupristúpilžalobca
k výpovedi.

39. Žalobkyňa si výpoveď prevzala 13.06.2018 a dňa 15.06.2018 na základe skončeného pracovného
pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 1 Zákonníka práce požiadala žalovaného o
poskytnutie odchodného v zmysle § 76a ods. 1 Zákonníka práce z dôvodu prvýkrát ukončeného
pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok. Žalovaný jej odchodné vyplatil. Táto

skutočnosť nebola medzi stranami sporná.

40. Žalobkyňa v konaní nesporovala skutočnosť, že v čase danej výpovede nespĺňala kvalifikačné
predpoklady, ktoré vyplývajú zo zákona pre vyučovanie predmetu slovenský jazyk a literatúra.

41. Súd ďalej skúmal splnenie ponukovej povinnosti zamestnávateľa, keď samotná existencia
uvedeného výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. d) 1. ZP nezbavuje zamestnávateľa právnej
povinnosti ponúknuť zamestnancovi ešte pred daním výpovede vhodnú prácu. Jej zmysel spočíva
v ochrane pracovného pomeru tým, že pred jeho skončením uprednostňuje zmenu dojednaných
pracovných podmienok. Vzhľadom na to, že splnenie povinností zamestnávateľa vyplývajúcich z

ustanovenia § 63 ods. 2 ZP je predpokladom pre danie platnej výpovede z pracovného pomeru,
uskutočňuje sa skúmanie podmienok uvedených v tomto ustanovení vždy podľa stavu v dobe výpovede.
Nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať znamená, že zamestnávateľ nemá pre zamestnanca
žiadnu prácu, teda ide o absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať. Zamestnávateľ mátotiž povinnosť zamestnancovi ponúknuť akékoľvek voľné miesto, ktoré jej dispozícii v čase výpovede,
nielen miesto zodpovedajúce pôvodnej pracovnej zmluve, prípadne jeho kvalifikácii. Ponúkaná práca
nemusí nevyhnutne zodpovedať druhu doteraz vykonávanej práce podľa pracovnej zmluvy. Môže ňou

byť aj práca na kratší pracovný čas, aj keď zamestnanec doteraz pracoval na ustanovený týždenný
pracovný čas. Podľa existujúceho právneho stavu sa zamestnávateľ nemusí zaoberať tým, že na výkon
ponúknutej práce by sa mal zamestnanec podrobiť predchádzajúcej príprave. V mieste doterajšieho
výkonu práce to môže byť akákoľvek práca, na ktorú zamestnanec spĺňa zdravotné predpoklady.

42. V tomto smere súd má za to, že medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný ponúkol žalobkyni voľné
pracovné miesto plavčíka v školskom bazéne, ktoré žalobkyňa odmietla. Existenciu iného vhodného
pracovného miesta u žalovaného v tom čase žalobkyňa netvrdila.

43. Žalovaný dôkazne preukázal aj splnenie podmienky prerokovania výpovede so zástupcami
zamestnancov v zmysle § 74 zákonníka práce.

44. Na základe z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že predmetná výpoveď spĺňa všetky v
zákonnej predpoklady uvedené v bode 31. odôvodnenia tohto rozsudku a považoval ju za platnú. Žalobu
o určení neplatnosti predmetnej výpovede preto ako nedôvodnú zamietol. Žalobkyňa sa domáhala aj
náhrady mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru a keďže predpokladom priznania

náhrady mzdy je neplatnosť výpovede, súd zamietol žalobu v celom rozsahu.

45. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd preto priznal úspešnému
žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalobkyni. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.