Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 14, 2020

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 5C/32/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3519202118
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pavlíková

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2020:3519202118.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Zuzanou Pavlíkovou v právnej veci žalobcu

Sociálna poisťovňa, IČO: 30807484 so sídlom 29. augusta 8, Bratislava proti žalovanému W. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/XX, A. W. A., právne zastúpeného Mgr. Ivicou Šišolákovou, advokátkou so
sídlom Minárčiných 888/30, Brezová pod Bradlom o zaplatenie 18.294,15 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 6.217,58 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a.

III. Žalovanému sa voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 32%, o výške
ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.07.2019 voči žalovanému domáhal zaplatenia 18.294,15
eur titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla výplatou dávok v dôsledku jeho zavineného protiprávneho
konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe právoplatného súdneho rozhodnutia bol žalovaný
uznaný vinným zo spáchania prečinu usmrtenia. V dôsledku úmrtia poškodeného vznikol jeho manželke

nárok na výplatu vdovského dôchodku. Za obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2018 boli pozostalej vdove
vyplatené dávky dôchodkového poistenia v celkovej výške 18.294,15 eur. Žalobca následne žalovaného
vyzval na uhradenie škody, ktorá vznikla výplatou uvedených dávok, do dnešného dňa žalovaný
neuhradil žalobcovi žiadnu sumu.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Namietal premlčanie žalovaného nároku, nedostatok zavinenia na
strane žalovaného, žiadal aby súd zohľadnil mieru zavinenia na strane poškodeného a spochybnil aj

rozsah dávok vyplácaných pozostalej manželke pre možný súbeh vdovského a starobného dôchodku.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením nasledovných listinných dôkazov: podstatného obsahu spisu
Okresného súdu Trnava sp. zn. 5T/30/2013, najmä: rozhodnutí prvostupňového súdu, odvolacieho a
dovolacieho súdu, znaleckého posudku J.. K., Č.. XX/XXXX, odborného stanoviska ÚSI Žilina, potvrdení
o výške dávok, rozpisov dávok, výziev na dobrovoľné splnenie povinnosti, rozhodnutia o dôchodku a
osobného listu dôchodkového poistenia. Takto zistil nasledovný skutkový stav:

5. Žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. T/30/2013-332 zo dňa 16.01.2014 v spojení s
uznesením Krajského súdu Trnava č.k. 6To/31/2014-384 zo dňa 30.04.2015 a Najvyššieho súdu SR
3Tdo/17/2018 zo dňa 17.10.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť 30.04.2015 uznaný vinným z toho, žepoškodenému J.. V. N. pri dopravnej nehode dňa 22.12.2011 z nedbanlivosti spôsobil smrť. V adhéznom
konaní bola trestným rozsudkom žalovanému uložená povinnosť nahradiť škodu Sociálnej poisťovni
vo výške 6.217,71 eur, ktorá suma predstavovala dávky dôchodkového poistenia vyplatené pozostalej

manželke za obdobie od 22.12.2011 do 31.12.2012.

6. Následne bol manželke zomrelého poškodeného popri jej starobnom dôchodku priznaný vdovský
dôchodok, ktorý jej bol žalobcom vyplatený v roku 2013 vo výške 2.831 eur, v roku 2014 vo výške
3.109,20 eur, v roku 2015 vo výške 2.866,61 eur, v roku 2016 vo výške 3.134,40, v roku 2017 vo

výške 3.162,01 eur, v roku 2018 vo výške 3.190,80 eur, celkovo suma dávok dôchodkového poistenia
vyplatených za uvedené obdobie dosiahla výšku 18.294,15 eur.

7. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení ( ďalej len „zákon o sociálnom
poistení“ ) Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou
dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa

potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok.

8. Podľa § 31 ods. 1 zákona 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni Sociálna poisťovňa má právo voči tretím
osobám na náhradu dávok poskytnutých z nemocenského poistenia a z dôchodkového zabezpečenia
v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania.

9. Podľa § 238 ods. 5 zákona o sociálnom poistení právo Sociálnej poisťovne voči tretím osobám
na náhradu škody, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok v dôsledku ich zavineného
protiprávneho konania, sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa zistila, že
dávky boli vyplatené v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb, a keď sa dozvedela o

tom, kto za vznik škody zodpovedá, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa vyplatenia dávok.

10. Nárok Sociálnej poisťovne podľa citovaného zákonného ustanovenia je samostatným regresným
nárokom, samostatným nárokom na náhradu škody, odlišným od všeobecnej úpravy náhrady škody v
zmysle Občianskeho zákonníka vyplývajúcim z predmetného zákonného ustanovenia. Nie je právne

relevantné či a aké dávky vyplácala Sociálna poisťovňa príjemcovi pred zavineným protiprávnym
konaním tretej osoby, určujúcim je aké dávky vyplatila v dôsledku zavineného protiprávneho konania
tretej osoby. Celková výška dávok, ktoré boli za obdobie od 01.01.2013 do 13.12.2018 vyplatené
pozostalej manželke jednoznačne vyplýva z predložených potvrdení o výške vyplatených dávok
dôchodkového poistenia za roky 2013 až 2018 v spojení s rozpismi vyplatených dávok vystavených

príslušnou pobočkou Sociálnej poisťovne so sídlom v Trnave. V tomto smere mal súd nárok žalobcu
za nesporne preukázaný.

11. Vzhľadom na žalovaným uplatnenú námietku premlčania však súd dospel k záveru, že žalobou
uplatnený nárok však nie je možné žalobcovi priznať v celom rozsahu. Zákon o sociálnom poistení

upravuje otázku premlčania osobitne, a je preto lex specialis k všeobecnej úprave premlčania
obsiahnutejvObčianskomzákonníku. Žalovanýnamietal, ževzhľadomnaskutočnosť,že rozhodnutiev
trestnom konaní nadobudlo právoplatnosť dňa 30.04.2015, uplynutím trojročnej subjektívnej premlčanej
lehoty t.j. dňa 30.04.2018 nastalo premlčanie celého žalovaného nároku. Nakoľko žaloba bola podaná
dňa16.07.2019,žiadaljuvcelomrozsahuzamietnuť.Súdsastoutoprávnouargumentáciounestotožnil.

Nakoľko boli dávky dôchodkového poistenia vyplácané v pravidelných mesačne sa opakujúcich sumách
treba podľa názoru súdu posudzovať premlčanie nároku na náhradu každej takejto dávky osobitne
a začiatok plynutia subjektívnej trojročnej premlčacej lehoty posudzovať samostatne v závislosti od
dátumu vyplatenia tej ktorej dávky. Pozostalej manželke boli dávky vdovského dôchodku vyplácané vždy
v 18. deň v mesiaci. Keďže žalobca si svoj nárok uplatnil žalobou podanou dňa 16.07.2019, je jeho

právo na náhradu dávok vyplatených za obdobie od 01/2013 do 6/2016 v celkovej výške 10.522,17
eur premlčané a vzhľadom na žalovaným uplatnenú námietku premlčania nie je možné ho v tejto časti
priznať.

12. K otázke žalovaným namietaného a požadovaného zohľadnenia spoluzavinenia poškodeného

súd uvádza, že v tejto otázke je rozhodovacia prax slovenských súdov jednotná. Príkladmo: Najvyšší
súd SR v rozsudku z 29. januára 2004, sp. zn. 5 Cdo 71/03 uvádza, že regresný nárok sociálnej
poisťovne podľa ustanovenia § 31 ods. 1 zákon a č. 274/1994 Z. z. je jej samostatným regresným
nárokom; vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho zákonník a o náhrade škody má táto úprava povahušpeciálneho ustanovenia. Pri rozhodovaní o výške tohto nároku treba zohľadniť prípadne spoluzavinenie
poškodeného na vzniku škody podľa ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka.
Otázkou miery zavinenia sa Najvyšší súd rovnako zaoberal aj v rozhodnutí 3MCdo/19/2008 zo

dňa 21.01.2009 kde konštatoval, že ak bola poistencovi poskytnutá niektorá z dávok nemocenského
poistenia alebo dôchodkového zabezpečenia, ale vznik jeho nároku na dávku nebol zapríčinený
zavineným protiprávnym konaním tretej osoby, nemá Sociálna poisťovňa regresné právo na náhradu
dávky. To znamená, že tretia osoba má povinnosť nahradiť poskytnuté dávky len v takom rozsahu, v
akomjejzavinenéprotiprávnekonanievpríčinnejsúvislostisposkytnutýmidávkami,naktorépoistencovi

vznikol nárok v dôsledku konania tretej osoby. V rozsahu v akom sa na vzniku nároku poistenca na
poskytnutie dávky podieľali iné okolnosti, prípadne v akom rozsahu bol spôsobený spoluzavinením
poistenca tretia osoba nezodpovedá. Keďže osobitné predpisy zákon o Sociálne poisťovni ani zákon o
sociálnom poistení otázku zavinenia resp. spoluzavinenia neupravujú treba vychádzať zo všeobecnej
úpravy t.j. § 420 a § 441 Občianskeho zákonníka.

13. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

14. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

15. V prípade dopravných nehôd k účasti poškodeného na vzniku škody spôsobenej prevádzkou
dopravného prostriedku najčastejšie dochádza pri strete chodca a motorového vozidla na pozemnej
komunikácii. Podiel chodca na vzniknutej škode môže spočívať v porušení pravidiel cestnej premávky
ako napr. prechod cez vozovku mimo označených miest alebo pohyb po nesprávnej strane vozovky,

pohyb na ceste bez reflexného označenia, opitosť chodca a pod.

16. Žalovaný požadoval, aby súd určil spoluúčasť poškodeného chodca v rozsahu najmenej 50%.
Argumentoval tým, že z obsahu Znaleckého posudku č. 64/12 vyplýva, že príčinou vzniku dopravnej
nehody bola okrem nesprávnej techniky jazdy žalovaného aj neprávna technika používania cestnej

komunikácie poškodeným, ktorá spočívala v tom, že sa pohyboval za zníženej viditeľnosti v čiernom
oblečení bez reflexných prvkov. Určitú mieru zavinenia poškodeného konštatovali pritom aj trestné
rozhodnutia prvého a rovnako tak druhého stupňa.

17. V znaleckom posudku znalca z odboru cestná doprava, odvetvie nehody v cestnej doprave J.. V.

K. č. 64/2012 sa konštatuje, že k dopravnej nehode prišlo dňa 22.12.2011 na priamom úseku cesty
pred koncom obce Pác, smerom na Cífer. V čase kolízie sa poškodený pohyboval po ľavej strane
vozovky, kde ho zachytil žalovaný, ktorý viedol osobné motorové vozidlo a predchádzal iné osobné
motorové vozidlo. Žalovaný v čase zrážky viedol vozidlo rýchlosťou 69,9 km/h, k zrážke došlo 2,9 m za
zvislou dopravnou značkou označujúcou koniec obce Pác. K možnostiam zabránenia nehody vodičom a

chodcom znalec uviedol, že príčinou dopravnej nehody bola tak nesprávna technika používania cestnej
komunikácie na strane chodca ako aj neprávna technika jazdy vodiča. Nesprávna technika používania
cestnej komunikácie zo strany chodca spočívala v tom, že sa pohyboval za zníženej viditeľnosti v
čiernom oblečení bez reflexných prvkov po ľavej strane vozovky a bola tým prvkom príčiny dopravnej
nehody, ktorý vyvolal kolíziu. Nesprávna technika jazdy vodiča spočívala v tom, že sa v obci, tesne

pred jej koncom pohyboval vyššou ako zákonom povolenou rýchlosťou, ďalej v tom, že začal s úkonom
predchádzania pre ním idúceho vozidla napriek tomu, že nemal rozhľad na vzdialenosť potrebnú na
bezpečné predídenie vozidla, t.j. 132 metrov. K zrážke by podľa znalca nedošlo, ak by sa vodič
pohyboval rýchlosťou, z ktorej by sa mu podarilo zastaviť na vzdialenosť dohľadu na chodca oblečeného
v čiernom t.j. do 35 km/h, ak by vodič nepredbiehal pre ním idúce vozidlo, nakoľko nemal rozhľad na

potrebnúvzdialenosť,resp.akbysachodecvdanommiesteačasenenachádzalvjazdnejdráhevozidla.
Tiež uviedol, že je vysoko pravdepodobné, že ak by mal chodec na sebe reflexný prvok tak by ho vodič
mal možnosť spozorovať v takom okamihu, aby intenzívnym brzdením zabránil zrážke.

18. V odbornom stanovisku Ústavu súdneho inžinierstva so sídlom v Žiline zo dňa 03.12.2013

predloženého žalovaným sa uvádza, že znalec J.. K.Í. vo vyššie uvedenom znaleckom posudku vykonal
správne všetky výpočty, nesprávne ich však vyhodnotil. Ústav vo vyjadrení skonštatoval, že je právnou
otázkou či vodič mal povinnosť predvídať neoznačeného chodca na ľavej strane vozovky alebo nie. Akáno potom príčinou nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča, ak nie, potom príčina nehody bola
nesprávne používanie komunikácie chodcom.

19. Konečná úvaha o tom, nakoľko sa na škode podieľal sám poškodený, a teda v akom rozsahu
znáša škodu sám, závisí vždy od okolností konkrétneho prípadu po porovnaní všetkých príčin vzniku
škody ako na strane škodcu tak aj na strane poškodeného. V prejednávanej veci súd dospel k
záveru, že na vzniku nehodovej udalosti zo dňa 22.12.2011 sa podieľali viaceré faktory. Súd preto
obranu žalovaného spočívajúcu v namietanom spoluzavinení poškodeného považoval za dôvodnú

i keď nie v takom rozsahu ako uvádzal žalovaný. Súd pri svojom rozhodovaní ustálil spoluzavinenie
poškodeného v rozsahu 20% majúc za to, že poškodený tým, že sa v čase vzniku dopravnej nehody
za zníženej viditeľnosti pohyboval po cestnej komunikácii v čiernom oblečení bez reflexných prvkov
porušil ustanovenie § 52 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v zmysle ktorého za zníženej
viditeľnosti musí mať chodec idúci po krajnici alebo po okraji vozovky na sebe viditeľne umiestnené
reflexné prvky alebo oblečený reflexný bezpečnostný odev. Zároveň však vzal do úvahy okolnosti

konkrétneho prípadu t.j. fakt, že viditeľnosť v čase dopravnej nehody limitovali také faktory ako ranná
hodina (7.00 hod v mesiaci december) a skutočnosť, že na fotografiách z miesta dopravnej nehody je
zreteľné, že okolité polia mali biely poprašok, čiže kontrast chodca oproti pozadiu v čase šera bol vyšší
akoby sa jednalo o situáciu ak by bola nočná hodina a okolité polia čierne.

20. Porušenie uvedenej povinnosti zo strany poškodeného súd vyhodnotil ako jednu z príčin vzniku
dopravnej nehody, pričom ďalšie príčiny spočívali v konaní žalovaného a vyplývali z jeho neprávnej
techniky jazdy tak ako bola posúdená vyššie rozobraným znaleckým posudkom. Súd dospel k záveru,
že bolo povinnosťou vodiča, žalovaného predvídať pohyb chodca na ľavom okraji vozovky na území
obce resp. v bezprostrednom okolí v rannom čase, keď je bežný presun ľudí do zamestnania a preto

jeho nesprávnu techniku jazdy vyhodnotil ako hlavnú príčinu vzniku dopravnej nehody.

21. Súd poukazuje na skutočnosť, že o rovnakom nároku žalobcu, iba za iné obdobie (od 22.12.2011
do 31.12.2012) bolo rozhodnuté trestným rozsudkom, kedy Sociálnej poisťovni bol priznaný regresný
nárok v celom rozsahu bez prihliadnutia na zavinenie samotného poškodeného. Nakoľko však uvedené

rozhodnutie neobsahuje odôvodnenie tohto výroku, pristúpil tunajší súd k odlišnému rozhodnutiu
a prihliadnuc na mieru spoluzavinenia poškodeným , uložil žalovanému povinnosť uhradiť 80% z
uplatneného regresného nároku za obdobie 16.07.2016 - 31.12.2018 (nepremlčaná časť žalovaného
nároku). Žalovanému teda uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.217,58 eur.

22. Lehotu na plnenie súd určil podľa § 232 ods.3, veta prvá C.s.p, podľa ktorého lehota na plnenie je
tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.

23. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

24. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu k veci.

25. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2, v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobca v
konaní pôvodne požadoval sumu 18.294,15 eur. Jeho miera úspechu teda dosahuje výšku 34% a miera

úspechu žalovaného je 66%. Rozdielom medzi mierou úspechu žalobcu a žalovaného súd určil výšku,
v akom pomere žalovanému vzniká voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania t.j. 32%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Trenčíne cestou tunajšieho súdu.V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e )súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu

ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.