Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 10, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/409/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316203794
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4316203794.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej
a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobcu:
Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951 proti žalovanej: X. B., nar.
XX. XX. XXXX, bytom B. J. XXX, o zaplatenie 787,66 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 5. júna 2017 č. k. 14C/39/2016-131 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku, čo do zaplatenia úroku
vo výške 19,90% ročne z uplatnených istín po splatnosti úveru, zaplatenia úroku z omeškania vo výške
5% ročne z nezaplatených úrokov vo výške 66,30 eura od 25. 09. 2015 do zaplatenia p o t v r d z u j e .

Vo zvyšnom napadnutom zamietajúcom výroku týkajúcom sa zaplatenia sumy 0,13 eura s úrokom z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 0,13 eura od 25. 09. 2015 do 14. 10. 2015, zo sumy 0,13 eura
od 15. 10. 2015 do 30. 11. 2015, zo sumy 0,13 eura od 01. 12. 2015 do 22. 12. 2015, zo sumy 0,13 eura

od 23. 12. 2015 do 12. 01. 2016, zo sumy 0,13 eura od 13. 01. 2016 do 16. 02. 2016, zo sumy 0,13
eura od 17. 02. 2016 do 15. 03. 2016, zo sumy 0,13 eura od 16. 03. 2016 do 18. 05. 2016, zo sumy 0,13
eura od 19. 05. 2016 do 14. 06. 2016, zo sumy 0,13 eura od 15. 06. 2016 do 25. 07. 2016, zo sumy 0,13
eura od 26. 07. 2016 do 03. 08. 2016, zo sumy 0,13 eura od 04. 08. 2016 do 30. 08 2016, zo sumy 0,13
eura od 31. 08. 2016 do 19. 09. 2016, zo sumy 0,13 eura od 20. 09. 2016 do 26. 10. 2016, zo sumy
0,13 eura od 27. 10. 2016 do 21. 11. 2016, zo sumy 0,13 eura od 22. 11. 2016 do 20. 12. 2016, zo sumy

0,13 eura od 21. 12. 2016 do 09. 01. 2017, zo sumy 0,13 eura od 10. 01. 2017 do 14. 02. 2017, zo sumy
0,13 eura od 15. 02. 2017 do 14. 03. 2017, zo sumy 0,13 eura od 15. 03. 2017 do 12. 04. 2017,
zo sumy 0,13 eura od 13. 04. 2017 do 15. 05. 2017, zo sumy 0,13 eura od 16. 05. 2017 do zaplatenia,
zaplatenia úroku z omeškania 0,52 eura a výroku o náhrade trov konania rozsudok súdu prvej
inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi istinu 422,98 eura
spolu s úrokmi vo výške 66,30 eura a úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 921,98 eura

od 25. 09. 2015 do 14. 10. 2015, zo sumy 904,36 eura od 15. 10. 2015 do 30. 11. 2015, zo sumy
888,83 eura od 01. 12. 2015 do 22. 12. 2015, zo sumy 858,46 eura od 23. 12. 2015 do 12. 01. 2016,
zo sumy 823,09 eura od 13. 01. 2016 do 16. 02. 2016, zo sumy 787,53 eura od 17. 02. 2016 do 15.
03. 2016, zo sumy 751,98 eura od 16. 03. 2016 do 18. 05. 2016, zo sumy 720,57 eura od 19. 05. 2016
do 14. 06. 2016, zo sumy 707,38 eura od 15. 06. 2016 do 25. 07. 2016, zo sumy 676,83 eura od 26.
07. 2016 do 03. 08. 2016, zo sumy 676,38 eura od 04. 08. 2016 do 30. 08 2016, zo sumy 646,38 eura

od 31. 08. 2016 do 19. 09. 2016, zo sumy 601,29 eura od 20. 09. 2016 do 26. 10. 2016, zo sumy
590,75 eura od 27. 10. 2016 do 21. 11. 2016, zo sumy 560,30 eura od 22. 11. 2016 do 20. 12. 2016,
zo sumy 549,77 eura od 21. 12. 2016 do 09. 01. 2017, zo sumy 535,24 eura od 10. 01. 2017 do 14.02. 2017, zo sumy 499,67 eura od 15. 02. 2017 do 14. 03. 2017, zo sumy 464,11 eura od 15. 03. 2017
do 12. 04. 2017, zo sumy 433,55 eura od 13. 04. 2017 do 15. 05. 2017, zo sumy 422,98 eura od 16.
05. 2017 do zaplatenia, a to v opakujúcich sa a budúcnosti splatných splátkach po 50 eur mesačne,

ktoré je žalovaná povinná platiť žalobcovi do konca toho-ktorého mesiaca s účinnosťou od mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť až do úplného zaplatenia s
tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Súd konanie v
istine vo výške 364,55 eura zastavil a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol
tak, že žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil

ustanoveniami § 497 ods. 1, § 499, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1,
5, § 54 ods. 2, § 517 ods. 2, § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.
z., § 294, § 145 ods. 2 CSP. Uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 14. 03. 2016 sa žalobca
voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 787,66 eura s príslušenstvom. Dôvodil tým, že dňa 13. 03.
2014 uzatvoril so žalovanou úverovú zmluvu č.0000000000110693, na základe ktorej poskytol žalovanej
peňažné prostriedky vo výške 1.000 eur. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaná zaviazala splácať v

pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bola povinná splatiť do 20.
02. 2024. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti, a preto bola
listom zo dňa 24. 09. 2015 vyzvaná na predčasné splatenie poskytnutého úveru do dátumu uvedeného
na výzve. Pohľadávka žalobcu voči žalovanej ku dňu predčasného zosplatnenia predstavovala sumu
1.070,20 eura a pozostávala z istiny poskytnutého úveru vo výške 943,38 eura, úrokov do predčasného

zosplatnenia vo výške 66,30 eura, úrokov z omeškania do predčasného zosplatnenia vo výške 0,52 eura
a poplatkov vo výške 60 eur za upomienky (15 eur/za každú) a výzvu na predčasné splatenie úveru (30
eur) v zmysle Sadzobníka poplatkov. Žalovaná po zosplatnení úveru do dňa podania žaloby realizovala
úhrady vo výške 155,72 eura, o ktoré bola znížená istina pohľadávky žalovaného, a preto žiadal istinu
vo výške 787,66 eura, úrok 6,30 eura, úroky z omeškania 0,52 eura, nekapitalizované úroky a tiež úroky

z omeškania, ako aj náhradu trov konania. Žalobca v priebehu konania zobral žalobu späť vo výške
323,42 eura, ako aj upravil nekapitalizované úroky a úroky z omeškania. Žalobca podaním zo dňa 11. 04.
2017 uviedol, že žalovaná dlžnú sumu v celosti neuhradila a zostatok neuhradenej sumy predstavoval
sumu 464,24 eura. Následne podaním zo dňa 19. 05. 2017 upresnil, že boli vykonané aj ďalšie úhrady,
a to dňa 12. 04. 2017 vo výške 30,56 eura a dňa 15. 05. 2017 vo výške 10,57 eura, a preto aj v tejto časti

zobral žalobu späť. Okrem toho uviedol, že žiada uhradiť nezaplatenú istinu 423,11 eura, úrok 66,30
eura, úrok z omeškania 0,52 eura a taktiež nekapitalizovaný úrok a úrok z omeškania, avšak rozšírený
z nezaplatenej istiny vo výške 943,38 eura od 25. 09. 2015 do 24. 09. 2015 a tiež úrok z omeškania
z úrokov, ako aj nahradiť trovy konania. Súd mal za to, že žalobca nepriamo rozšíril svoju žalobu,
avšak v neprijateľnom rozsahu, ako aj vychádzajúc zo skutočnosti, že ide o spotrebiteľský spor, kde

žalovaná je spotrebiteľkou, súd na nariadenom pojednávaní zamietol návrh žalobcu na zmenu žaloby a
ďalej konal o predmete sporu v zmysle pôvodnej žaloby, akceptujúc späťvzatia žaloby a taktiež úpravu
petitu žaloby v zmysle čiastkových plnení, ktoré však nezakladajú zmenu žaloby, a preto o nich nie je
potrebnésamostatnerozhodovať.Vzhľadomkdispozičnýmúkonomžalobcu,súdrozhodoločiastočnom
zastavení konania z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom, a preto súd konanie v istine

vo výške 364,55 eura zastavil. Predmetom konania zostalo zaplatenie istiny 423,11 eura, úrok 66,30
eura, úrok z omeškania 0,52 eura, nekapitalizovaný úrok z istiny, nekapitalizovaný úrok z omeškania
z istiny a nekapitalizovaný úrok z omeškania z úrokov, ako aj náhrada trov konania, avšak počínajúc
pri istine výškou 922,11 eura od 25. 09. 2015 do 14. 10. 2015 tak, ako bol vymedzený v žalobe. Na
základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že žaloba podaná zo strany žalobcu voči

žalovanej je čiastočne dôvodná. V prvom rade bol toho názoru, že aj keď úverová zmluva je uzatváraná
v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, uvedené nevylučuje aplikáciu spotrebiteľských právnych
predpisov. Uvedené dokonca vyplýva aj z označenia úveru ako bezúčelového úveru, a preto na daný
právny vzťah bolo potrebné aplikovať zákon o ochrane spotrebiteľa, ako aj o spotrebiteľských úveroch a
tiež Občiansky zákonník. Následne po preskúmaní úverovej zmluvy súd dospel k záveru, že žalovaná je

povinná zaplatiť istinu spotrebiteľského úveru vo výške 422,98 eura (423,11 eura - 0,13 eura), nakoľko
mal za preukázané, že žalovaná sa dostala zo splácaním úveru do omeškania a ku dňu rozhodnutia
súdu na istine uhradila zvyšnú sumu, pričom však suma 0,13 eura bola nesprávne započítaná na úhradu
úroku z omeškania do zosplatnenia, a nie na istinu. Čo sa však týkalo úroku a úroku z omeškania,
či už v kapitalizovanej forme, alebo nekapitalizovanej forme, súd bol toho názoru, že rozhodujúcou

skutočnosťou je dátum zosplatnenia úveru, t. j. 25. 09. 2015. Okrem toho mal za to, že v danom prípade
síce ide o obchodno-právny záväzok, absolútny obchod, avšak uvedené nevylučuje, že ide zároveň aj o
spotrebiteľský právny vzťah. Preskúmavajúc zmluvný vzťah medzi stranami sporu, s poukazom na to, že
na strane dodávateľa bola banka a na strane odberateľa je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnenízmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, súd bol
toho názoru, že ide o spotrebiteľský právny vzťah, a preto dospel k názoru, že žalobcovi patrí úrok do
zosplatenia úveru a po zosplatnení úveru mu patrí úrok z omeškania. V prípade, ak je dohodnuté niečo

iné v zmluve o úvere, uvedené ustanovenie je neplatné v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka,
nakoľko ide o zmluvnú podmienku, ku ktorej sa žalovaná nemohla vyjadriť, teda nebola individuálne
dojednaná a spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi stranami sporu. Súd pri zastaní
tohto názoru vychádzal z uznesenia IV. ÚS 476/2012 z 18. 09. 2012, v zmysle ktorého Ústavný súd
SR odobril názor odvolacieho a prvoinštančného súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do

splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania
(§ R 59/1998, 4Obo143/1998). Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia
predčasnejsplatnostistým,ženásledneužprávonadohodnutýúrokzúverunevzniká,ibaprávonaúrok
z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu
v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch
medzi účastníkmi. Ústavný súd SR v citovanom ustanovení nekonštatuje, že by namietané rozhodnutie

bolo možné považovať za svojvoľné, alebo zjavne neodôvodnené, resp. že by popieralo zmysel práva
na súdnu ochranu. S poukazom na uvedené bolo potrebné ustáliť, že žalobcovi patrí úrok vo výške 66,30
euraaod25.09.2015patríúrokzomeškania,pričomzpožadovanejistinybolopotrebnéodpočítaťsumu
0,13 eura, ktorá bola nesprávne započítaná na úhradu úroku z omeškania, vyčísleného do zosplatnenia.
Okrem toho súd mal za to, že žalobca žiadal zákonný úrok z omeškania a to z istiny, podľa jednotlivých

úhrad, pričom opätovne od každej požadovanej istiny bolo potrebné odpočítať už uhradenú sumu 0,13
eura, ktorá bola nesprávne započítaná na úrok z omeškania do zosplatnenia. Rovnako tak súd mal za to,
že úroky predstavujú príslušenstvo pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a preto
z nich nemožno požadovať úroky z omeškania. Uvedené je v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu SR
zo dňa 29. 03. 1995, sp. zn. 6 Obdo 4/1994, podľa ktorého nie je možné požadovať úroky z omeškania

z príslušenstva, nakoľko toto nie je súčasťou pohľadávky. Ak sa strany sporu v zmluve inak dojednali
a ide o spotrebiteľský zmluvný vzťah, tak v tomto rozsahu je potrebné zmluvné ustanovenie považovať
za v rozpore so zákonom, a teda absolútne neplatné zmluvné ustanovenie podľa § 39 Občianskeho
zákonníka. S poukazom na uvedené súd vo zvyšnej časti, t. j. v sume istiny vo výške 0,13 eura s
príslušným úrokom z omeškania, v kapitalizovanom úroku z omeškania vo výške 0,52 eura, ako aj v

úroku 19,90% ročne z istiny od 25. 09. 2015 do zaplatenia a tiež v úroku z omeškania vo výške 5% ročne
zosumy66,30euraod25.09.2015dozaplatenia,žalobužalobcuzamietolatozdôvodovužuvedených,
nakoľko išlo o duplicitné sankcionovanie. Čo sa týkalo stanovenia výšky úrokov z omeškania, mal za
to, že zákonný úrok z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku, a preto súd

zaviazal žalovanú na úhradu dlžnej sumy tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Poslednou položkou
v žalobe boli poplatky vo výške 60 eur, avšak tie v petite žaloby uvedené neboli, a preto súd mal za
to, že nie sú predmetom sporu. Naviac, žalobca ohľadom nich neuniesol dôkazné bremeno, keďže ich
vynaloženie v požadovanom rozsahu nepreukázal. Súd, zhrnúc uvedené dospel k záveru, že žalovanú
zaviazal zaplatiť žalobcovi istinu 422,98 eura spolu s úrokmi vo výške 66,30 eura a úrokmi z omeškania

vo výške 5% ročne zo sumy 921,98 eura od 25. 09. 2015 do 14. 10. 2015, zo sumy 904,36 eura od
15. 10. 2015 do 30. 11. 2015, zo sumy 888,83 eura od 01. 12. 2015 do 22. 12. 2015, zo sumy 858,46
eura od 23. 12. 2015 do 12. 01. 2016, zo sumy 823,09 eura od 13. 01. 2016 do 16. 02. 2016, zo sumy
787,53 eura od 17. 02. 2016 do 15. 03. 2016, zo sumy 751,98 eura od 16. 03. 2016 do 18. 05. 2016,
zo sumy 720,57 eura od 19. 05. 2016 do 14. 06. 2016, zo sumy 707,38 eura od 15. 06. 2016 do 25.

07. 2016, zo sumy 676,83 eura od 26. 07. 2016 do 03. 08. 2016, zo sumy 676,38 eura od 04. 08. 2016
do 30. 08 2016, zo sumy 646,38 eura od 31. 08. 2016 do 19. 09. 2016, zo sumy 601,29 eura od 20.
09. 2016 do 26. 10. 2016, zo sumy 590,75 eura od 27. 10. 2016 do 21. 11. 2016, zo sumy 560,30
eura od 22. 11. 2016 do 20. 12. 2016, zo sumy 549,77 eura od 21. 12. 2016 do 09. 01. 2017, zo sumy
535,24 eura od 10. 01. 2017 do 14. 02. 2017, zo sumy 499,67 eura od 15. 02. 2017 do 14. 03. 2017,

zo sumy 464,11 eura od 15. 03. 2017 do 12. 04. 2017, zo sumy 433,55 eura od 13. 04. 2017 do 15. 05.
2017, zo sumy 422,98 eura od 16. 05. 2017 do zaplatenia, a to v opakujúcich sa a budúcnosti splatných
splátkach po 50 eur mesačne, ktoré je žalovaná povinná platiť žalobcovi do konca toho ktorého mesiaca
s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť až
do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého

plnenia. Čo sa týkalo povolenia splátok, žalovaná od počiatku sporu žiadala žalobcu o úhradu dlžnej
sumy v splátkach, avšak žalobca sa k tejto žiadosti nevyjadril, práve naopak, žiadal úhradu dlžnej sumy
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uvedené žiadnym spôsobom nezdôvodnil a to i napriek tomu,
že akceptoval čiastočné úhrady vykonávané žalovanou dobrovoľne po splatnosti úveru. Prihliadnucpritom na majetkové pomery žalovanej, ňou deklarované, t.j. príjem okolo 770 eur, ako ďalšie záväzky
a nemajetnosť a taktiež ochotu uhradiť dlžnú sumu do jedného roka, súd mal za to, že pri povolení
splátok vo výške 50 eur mesačne bude žalovanej umožnený priestor na dobrovoľné uhradenie dlžnej

sumy a taktiež nebude príliš zasiahnuté do majetkovej sféry žalobcu, pretože splátky sú stanovené
viac ako dvojnásobne pôvodne dohodnutým splátkach a taktiež dlžná suma bude zo strany žalovanej
splatená predo dňom dohodnutej konečnej splatnosti úveru. Okrem toho v prípade, ak by sa žalovaná
dostala do omeškania s úhradou čo i len jednej splátky, dôjde k zosplatneniu celého záväzku, teda
žalobca sa bude môcť domáhať svojho nároku v zosplatnenom rozsahu. Pri uvedenej splatnosti súd

prihliadol aj na skutočnosť, že síce zo strany žalobcu bola vyhotovená výzva, ktorou mala byť žalovaná
upozornená o predčasnej splatnosti celého úveru, avšak nebolo preukázané jej doručenie žalovanej,
a preto v záujme spravodlivosti súd priznal žalovanej možnosť uhradiť dlžnú sumu v splátkach, ktoré
zohľadňovali aj sankčnosť za pôvodne nesplnené splátky a to nielen vo zvýšenom rozsahu, ale taktiež aj
v povinnosti hradiť úroky z omeškania a taktiež nahradiť žalobcovi trovy konania. Vo zvyšnej časti, t. j. v
sume istiny vo výške 0,13 eura s príslušným úrokom z omeškania, v kapitalizovanom úroku z omeškania

vo výške 0,52 eura, ako aj v úroku 19,90% ročne z istiny od 25. 09. 2015 do zaplatenia a tiež v úroku
z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 66,30 eura od 25. 09. 2015 do zaplatenia, žalobu zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal
plnú náhradu trov konania, nakoľko mal za to, že žalobca mal úspech v celom rozsahu, spočívajúcom
v istine a práve jej výška je rozhodujúca pre výpočet trov konania. Neúspech žalobcu spočíval v časti

týkajúcej sa príslušenstva, predstavujúcom z časti úroky a úroky z omeškania, ktoré s poukazom na
priznanú výšku dlžnej sumy predstavujú zanedbateľnú časť, a preto súd ustálil, že žalobcovi patrí plná
náhrada trov konania. Rovnako tak súd prihliadol aj na to, že zastavenie konania zavinila žalovaná, ktorá
postupne hradila dlžnú sumu a táto bola započítavaná v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka na
istinu, teda úhrada dlžných súm viedla žalobcu k čiastočným späťvzatiam, a preto žalobcovi patrí plná

náhrada trov konania.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie, v jeho zamietajúcom výroku napadol v zákonnej lehote odvolaním
žalobca,domáhajúcsanímjehozmenytak,žesúdpodanejžalobevyhovievplnomrozsahu.Vytkolsúdu
prvej inštancie, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K uplatnenému

úroku po predčasnom zosplatnení uviedol, že má za to, že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia
peňažnýchprostriedkovažpoichvrátenie,tedaajpopredčasnomzosplatnení.Poukázalnaustanovenia
§ 502 ods. 1 a § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka a na to, že tvrdenie, že po zosplatnení úveru
veriteľovi už neprislúcha nárok na odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky nemá oporu v právnych
predpisoch. Ak by bolo úmyslom zákonodarcu dobu nároku veriteľa na dohodnutý úrok ohraničiť,

nepochybne by tak učinil. V zmysle § 497 Obchodného zákonníka, obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť
len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania.
Úroky sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov, predstavujúcu cenu úveru, dlžník je ich
povinný platiť od okamihu ich reálneho poskytnutia až do okamihu ich reálneho vrátenia a to, či už v
lehote alebo v omeškaní. Úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka, ktoré je

skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných záväzkov dlžníka, samotný vznik nároku na úrok z
úveru neovplyvňuje. Taktiež poukázal na ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka, ktoré nespôsobuje
zánik záväzku ex tunc. K uplatneniu úroku z omeškania z obchodného úroku vyčísleného ku dňu
zosplatnenia úveru žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 27. 03. 2008 sp.
zn. 4Cob/62/2007, majúc za to, že má popri nároku na úrok z omeškania z istiny dlhu nárok aj na

úrok z omeškania zo zmluvných úrokov. Zmluvné úroky boli vyčíslené pevnou sumou ako zmluvný úrok
naakumulovaný z istiny do dňa zosplatnenia a tento sa ďalej nenavyšuje. Práve z tohto dôvodu nejde
o rozpor so zásadou anatocizmu, ktorá má zamedziť neodôvodnenému navyšovaniu nárokov veriteľov.
Ak by sa mala aplikovať prax, ktorú predpokladá odôvodnenie zamietnutia tohto nároku prvoinštančným
súdom v napadnutom rozhodnutí, znamenalo by to, že v prípade omeškania dlžníkov s plnením dlhu,

ktorý pozostáva výlučne z úrokov, by veritelia nemali nárok na žiadnu zákonnú sankciu. Úroky z
omeškania treba vnímať ako sankciu za omeškanie s plnením celého dlhu veriteľa, teda požičanej istiny
a aj zmluvných úrokov, nakoľko do omeškania sa dlžník dostane ak nesplní riadne a včas. Záverom
uviedol, že v rozhodnutí súdu absentuje riadne odôvodnenie súdu v zamietajúcej časti istiny 0,13 eura
a v zamietajúcej časti kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 0,52 eura, z ktorého dôvodu je

nepreskúmateľné.

3. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (podľa § 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
žalobcu (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania sverejným vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné
čiastočne, čo viedlo odvolací súd k takému rozhodnutiu, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
zamietajúcom výroku, čo do zaplatenia úroku vo výške 19,90% ročne z uplatnených istín po splatnosti

úveru, zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov vo výške 66,30 eura
od 25. 09. 2015 do zaplatenia ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil a
vo zvyšnom napadnutom zamietajúcom výroku týkajúcom sa zaplatenia sumy 0,13 eura s úrokom z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 0,13 eura od 25. 09. 2015 do 14. 10. 2015, zo sumy 0,13 eura
od 15. 10. 2015 do 30. 11. 2015, zo sumy 0,13 eura od 01. 12. 2015 do 22. 12. 2015, zo sumy 0,13 eura

od 23. 12. 2015 do 12. 01. 2016, zo sumy 0,13 eura od 13. 01. 2016 do 16. 02. 2016, zo sumy 0,13
eura od 17. 02. 2016 do 15. 03. 2016, zo sumy 0,13 eura od 16. 03. 2016 do 18. 05. 2016, zo sumy
0,13 eura od 19. 05. 2016 do 14. 06. 2016, zo sumy 0,13 eura od 15. 06. 2016 do 25. 07. 2016, zo sumy
0,13 eura od 26. 07. 2016 do 03. 08. 2016, zo sumy 0,13 eura od 04. 08. 2016 do 30. 08 2016, zo sumy
0,13 eura od 31. 08. 2016 do 19. 09. 2016, zo sumy 0,13 eura od 20. 09. 2016 do 26. 10. 2016, zo sumy
0,13 eura od 27. 10. 2016 do 21. 11. 2016, zo sumy 0,13 eura od 22. 11. 2016 do 20. 12. 2016, zo sumy

0,13 eura od 21. 12. 2016 do 09. 01. 2017, zo sumy 0,13 eura od 10. 01. 2017 do 14. 02. 2017, zo sumy
0,13 eura od 15. 02. 2017 do 14. 03. 2017, zo sumy 0,13 eura od 15. 03. 2017 do 12. 04. 2017, zo sumy
0,13 eura od 13. 04. 2017 do 15. 05. 2017, zo sumy 0,13 eura od 16. 05. 2017 do zaplatenia, zaplatenia
úroku z omeškania 0,52 eura a výroku o náhrade trov konania rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle
ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý
zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok.

Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na
danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.

7. Predmetom konania bol nárok žalobcu uplatnený žalobou zo dňa 09. 03. 2016 (doručenou

súdu prvej inštancie dňa 14. 03. 2016) voči žalovanej na zaplatenie istiny vo výške 787,66 eura, úroku
vo výške 66,30 eura do dátumu predčasnej splatnosti úveru, úroku z omeškania vo výške 0,52 eura
vyčísleného do dátumu predčasnej splatnosti úveru, úroku vo výške 19,90 % ročne zo sumy 922,11
eura od 25. 09. 2015 do 14. 10. 2015, zo sumy 904,49 eura od 15. 10. 2015 do 30. 11. 2015, zo
sumy 888,96 eura od 01. 12. 2015 do 22. 12. 2015, zo sumy 858,59 eura od 23. 12. 2015 do 12. 01.

2016, zo sumy 823,22 eura od 13. 01. 2016 do 16. 02. 2016, zo sumy 787,66 eura od 17. 02. 2016
do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 922,11 eura od 25. 09. 2015 do 14. 10.
2015, zo sumy 904,49 eura od 15. 10. 2015 do 30. 11. 2015, zo sumy 888,96 eura od 01. 12. 2015
do 22. 12. 2015, zo sumy 858,59 eura od 23. 12. 2015 do 12. 01. 2016, zo sumy 823,22 eura od 13.
01. 2016 do 16. 02. 2016, zo sumy 787,66 eura od 17. 02. 2016 do zaplatenia, úroku z omeškania

vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov vo výške 66,30 eura od 25. 09. 2015 do zaplatenia, ako i
náhradou trov konania. Z odôvodnenia podanej žaloby vyplýva, že dňa 13. 03. 2014 uzatvoril žalobca
so žalovanou Úverovú zmluvu č. 0000000000110693, na základe ktorej poskytol žalovanej peňažné
prostriedky vo výške 1.000 eur. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných
mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bola povinná splatiť do 20. 02. 2024.

Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaná porušila zmluvné povinnosti, a preto bola listom zo dňa
24. 09. 2015 vyzvaná na predčasné splatenie poskytnutého úveru do dátumu uvedeného na výzve.
Pohľadávka žalobcu voči žalovanej ku dňu predčasného zosplatnenia predstavovala sumu 1.070,20
eura a pozostávala z istiny úveru vo výške 943,38 eura, úrokov vo výške 66,30 eura, úrokov z omeškania
vo výške 0,52 eura a poplatkov vo výške 60 eur. Žalovaná po zosplatnení úveru do dňa podania žaloby

realizovala úhrady vo výške 155,72 eura, o ktoré bola znížená istina pohľadávky. V dôsledku čiastočných
späťvzatí žaloby žalobcom (čo viedlo súd prvej inštancie k zastaveniu konania v rozsahu istiny 364,55
eura),akoinepripusteniazmenyžalobysúdomprvejinštancie,predmetomkonaniazostalnárokžalobcu
na zaplatenie istiny vo výške 423,11 eura, úroku vo výške 66,30 eura, úroku z omeškania vo výške0,52 eura, úroku vo výške 19,90% ročne z jednotlivých dlžných súm v zmysle podanej žaloby ako i
zohľadňujúc následné úhrady realizované žalovanou po podaní žaloby, úroku z omeškania vo výške
5% ročne z jednotlivých dlžník súm taktiež podľa podanej žaloby, rovnako zohľadňujúc následné úhrady

realizované žalovanou po podaní žaloby, úroku z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov
vo výške 66,30 eura a náhradou trov konania.

8. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý

b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov
c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

9. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

10. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.

Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov
uvedenýchvustanovení§379CSP),takajdôvodmipodanéhoodvolania.Odvolateľvpodanomodvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti

odvolacieho súdu.

11. Súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu istinu 422,98 eura spolu s úrokmi vo
výške 66,30 eura a úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 921,98 eura od 25. 09. 2015 do 14.
10. 2015, zo sumy 904,36 eura od 15. 10. 2015 do 30. 11. 2015, zo sumy 888,83 eura od 01. 12. 2015 do

22. 12. 2015, zo sumy 858,46 eura od 23. 12. 2015 do 12. 01. 2016, zo sumy 823,09 eura od 13. 01. 2016
do 16. 02. 2016, zo sumy 787,53 eura od 17. 02. 2016 do 15. 03. 2016, zo sumy 751,98 eura od 16. 03.
2016 do 18. 05. 2016, zo sumy 720,57 eura od 19. 05. 2016 do 14. 06. 2016, zo sumy 707,38 eura od 15.
06. 2016 do 25. 07. 2016, zo sumy 676,83 eura od 26. 07. 2016 do 03. 08. 2016, zo sumy 676,38 eura od
04. 08. 2016 do 30. 08 2016, zo sumy 646,38 eura od 31. 08. 2016 do 19. 09. 2016, zo sumy 601,29 eura

od 20. 09. 2016 do 26. 10. 2016, zo sumy 590,75 eura od 27. 10. 2016 do 21. 11. 2016, zo sumy 560,30
eura od 22. 11. 2016 do 20. 12. 2016, zo sumy 549,77 eura od 21. 12. 2016 do 09. 01. 2017, zo sumy
535,24 eura od 10. 01. 2017 do 14. 02. 2017, zo sumy 499,67 eura od 15. 02. 2017 do 14. 03. 2017, zo
sumy 464,11 eura od 15. 03. 2017 do 12. 04. 2017, zo sumy 433,55 eura od 13. 04. 2017 do 15. 05.
2017, zo sumy 422,98 eura od 16. 05. 2017 do zaplatenia, a to v opakujúcich sa a budúcnosti splatných

splátkach po 50 eur mesačne, ktoré je žalovaná povinná platiť žalobcovi do konca toho-ktorého mesiaca
s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť až
do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého
plnenia. Súd konanie v istine vo výške 364,55 eura zastavil a vo zvyšnej časti (v rozsahu
uplatneného nároku na zaplatenie sumy 0,13 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne,

zaplatenia úroku z omeškania vo výške 0,52 eura, úroku vo výške 19,90% ročne z uplatnených istín po
splatnosti úveru, úroku z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov vo výške 66,30 eura
od 25. 09. 2015 do zaplatenia) žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal
nárok na plnú náhradu trov konania. Predmetom prejednania veci odvolacím súdom je zamietajúca
časť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vrátane súvisiaceho výroku o náhrade trov konania,

keď v zostávajúcich výrokoch (vyhovujúcom a zastavujúcom), v dôsledku absencie odvolania v týchto
častiach, rozhodnutie súdu prvej inštancie nadobudlo právoplatnosť.

12. Po prejednaní podaného odvolania žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ súd prvej
inštancie žalobu v časti 19,90% úroku ročne z jednotlivých uplatnených istín po splatnosti úveru, ako i

v časti zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov vo výške 66,30 eura
od 25. 09. 2015 do zaplatenia zamietol, jeho rozhodnutie je vecne správne.

13. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako
veriteľ, t. j. ako osoba, ktorá konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná vystupovala

ako spotrebiteľka, t. j. ako osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti. Je rovnako nesporná podoba zmluvy vo forme štandardnej formulárovej
zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla
jej obsah nemení, pričom všeobecné obchodné podmienky sú priamo prílohou takto uzatváranejzmluvy. Spotrebiteľskou zmluvou je teda akákoľvek súkromnoprávna zmluva s uvedenými znakmi,
a to bez ohľadu na to, či je upravená v Občianskom zákonníku, Obchodnom zákonníku alebo v
inom osobitnom zákone. K uvedenému odvolací súd ešte dopĺňa, že aj napriek tomu, že v danom

prípade ide o zmluvný typ upravený v Obchodnom zákonníku, súčasne ide o zmluvu spadajúcu pod
režim spotrebiteľského práva, preto bolo potrebné predmetnú zmluvu posudzovať aj podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka. Je potrebné zdôrazniť, že hoci má zmluva o úvere charakter absolútneho
obchodu, neprestáva byť zmluvou spotrebiteľskou. Pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré predstavujú
širší pojem, má z hľadiska aplikovateľnosti absolútnu prednosť Občiansky zákonník, keďže aplikácia

Obchodného zákonníka prichádza do úvahy až po uplatnení spotrebiteľského práva. Z hľadiska poradia
aplikovateľnosti v prípade spotrebiteľských zmlúv Obchodný zákonník celkom alebo z časti musí ustúpiť
nutnej prioritnej aplikácii spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle, t.j. aplikácii Občianskeho
zákonníka. Normy obchodného práva sú totiž v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľnými len vtedy,
ak neodporujú úprave, ktorá tu má z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov
v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Úverovanie spotrebiteľov patrí

medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne vzťahy. Je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany
spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné
aplikovať právnu úpravu o občianskych právach, a nie podnikateľské právo. Použitie nevýhodnejšieho
podnikateľského práva, a nie občianskeho práva na spotrebiteľský právny vzťah zhoršuje postavenie
spotrebiteľa. Niet preto rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na daný zmluvný vzťah v typickej

občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi biznismenmi, ak
Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre spotrebiteľa
výhodnejšia. Odvolací súd ešte dopĺňa, že nie je prípustné, aby veriteľ odvrátil vyšší stupeň ochrany
spotrebiteľa tým, že jeho záväzkový vzťah s dlžníkom je označený ako Zmluva o úvere podľa § 497
Obchodného zákonníka. Súd je povinný posudzovať právny úkon podľa jeho obsahu, a nie podľa

označenia. Je rovnako nesporné, že právna úprava vymedzujúca pojem „spotrebiteľ“ a definujúca
znakov spotrebiteľského úveru má kogentný charakter a nie je možné ju odvrátiť dohodou strán.
Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd prvej inštancie správne posúdil uplatnený nárok žalobcu
ako plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, na ktorú správne aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka.

14. Čo sa týka nároku žalobcu na úrok vo výške 19,90% ročne za obdobie po zosplatnení
pohľadávky žalobcu, pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovi prináleží dohodnutý
úrok z poskytnutých prostriedkov len do splatnosti dlhu a po splatnosti je dlžník v omeškaní a musí
platiť veriteľovi úrok z omeškania, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo

k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo
by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi stranami, je podľa názoru odvolacieho súdu
takýto záver správny. Pokiaľ žalobca tvrdí, že po zosplatnení dlhu má nárok na dojednaný úrok, odvolací
súd v tejto súvislosti poukazuje na aplikačnú prax súdov, ktorá sa otázkou priznania úrokov za úver po
splatnosti, a teda, či popri úroku z omeškania a iných sankciách, tieto žalobcovi patria, už zaoberala.

Najvyšší súd SR vo veci 4Obo 143/1998 uviedol, že dohodnuté úroky z poskytovaných prostriedkov
patria len do splatnosti dlhu. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Takýto
záver Najvyššieho súdu SR je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo
k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by
spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Uvedené rozhodnutie akceptoval i

Ústavný súd SR vo veci sp. zn. IV. ÚS 476/2012 z 18. 09. 2012, na ktoré správne poukázal i súd prvej
inštancie. K záveru súdov, že: „...pokiaľ veriteľ pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv.
zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania, a nie úrokov z úveru“ ústavný
súd nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie
krajského súdu (odkazujúce na rozhodnutie NS SR 4Obo 143/98) bolo možné považovať za svojvoľné

alebo zjavne neodôvodnené, keď krajský súd sa stotožnil s podrobne odôvodneným právnym názorom
okresného súdu, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo objasnil rozdiel, resp. vzťah medzi úrokmi z úveru
a úrokmi z omeškania, ako aj otázku, prečo zmluvný úrok patrí sťažovateľke iba do splatnosti dlhu.

15. Pokiaľ teda žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru s príslušenstvom dňa 24. 09. 2015,

týmto svojím jednostranným právnym úkonom zásadne zmenil pôvodne dohodnutý úverový vzťah a
zmluvné úroky a úroky z omeškania sú síce obe príslušenstvom pohľadávky, ale majú odlišné funkcie,
keďže zmluvné úroky sú odmenou (cenou) za užívanie istiny a úroky z omeškania predstavujú zákonom
stanovenú sankciu za omeškanie s platením istiny, na rozdiel od zmluvných úrokov ich môže veriteľpožadovať, aj keď neboli dojednané. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na základnú charakteristiku
úverového vzťahu, keď v dôsledku uzatvorenia zmluvy o úvere dochádza u veriteľa k stavu absencie
požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne v splátkach vracia, za čo mu prináleží zmluvne dojednaný

úrok, ktorý predstavuje cenu peňazí, t. j. odplatu za to, že veriteľ počas trvania zmluvného vzťahu nemá
istinu úveru v dispozícii a nemôže s ňou nakladať a produkovať zisk. Tento absentujúci zisk pokrýva
veriteľovi práve úrok dojednaný v zmluve, ktorý je splácaný spolu so splátkami úveru.

16. V prípade, ak dôjde k predčasnému alebo k mimoriadnemu zosplatneniu úveru na základe

jednostranného úkonu veriteľa, v dôsledku ktorého dôjde k zmene pôvodného úverového vzťahu,
vznikne (tak, ako sa stalo aj v danej veci u žalobcu) nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny
úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru, znamená to, že veriteľ má právo
získať okamžite celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá
obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, s ktorou môže disponovať. Tým sa teda stráca
nárok veriteľa na úroky za požičané peňažné prostriedky od spotrebiteľa. Naproti tomu, v dôsledku

tohto jednostranného právneho úkonu veriteľa, dlžník už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u
seba, a teda užívať a splácať ich postupne v splátkach a vznikne mu povinnosť uhradiť celú požičanú
sumu spolu s kapitalizovaným úrokom ku dňu zosplatnenia. Pokiaľ si dlžník nesplní svoju povinnosť
vrátiť požičané prostriedky, má veriteľ možnosť vymáhať si celú zosplatnenú pohľadávku (úver) a dlžník,
ktorý nesplní povinnosť vrátiť zosplatnenú pohľadávku, sa dostáva do omeškania a je povinný uhradiť

veriteľovi aj úrok z omeškania. V opačnom prípade by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav
pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal
nárok na úroky zo zmluvy. Za takejto situácie by nastal stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom
vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky, ako keby k zmene záväzku
nedošlo. Podľa názoru odvolacieho súdu, len do oprávnenej držby požičaných finančných prostriedkov,

a teda do predčasného zosplatnenia celého úveru v danej veci bolo možné požadovať úrok z úveru a
po zosplatnení pohľadávky mal veriteľ (žalobca) právo iba na úrok z omeškania a nemal už nárok na
zmluvne dojednaný úrok. S ohľadom na uvedené potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v jeho napadnutom zamietajúcom výroku týkajúcom sa zaplatenia úroku vo výške 19,90% ročne z
uplatnených istín po splatnosti úveru potvrdil ako vecne správny.

17. Rovnako odvolací súd ako vecne správny potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie i v jeho
zamietajúcom výroku týkajúcom sa zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených
úrokov vo výške 66,30 eura od 25. 09. 2015 do zaplatenia.

18. Ak úver nie je splatený po splatnosti, zákon priznáva za zadržiavanie finančných prostriedkov
sankcie, či už zákonné (úroky z omeškania s kogentne stanoveným limitom) alebo zmluvné
(napr. zmluvná pokuta). Občiansky zákonník nezakotvuje majetkové sankcie pre prípad omeškania
s platením príslušenstva pohľadávky. Ak teda rozumieme pohľadávkou v zmysle § 121 ods. 3
Občianskeho zákonníka istinu, potom nemôže nárok na príslušenstvo z príslušenstva pohľadávky

plynúť ani z dikcie ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Záver, že možno priznať
úrok z omeškania z príslušenstva pohľadávky by viedol k neakceptovateľnému záveru, že takto
priznané príslušenstvo z istiny už nie je príslušenstvom pohľadávky, ale novovzniknutou samostatnou
pohľadávkou. Úprava obsiahnutá v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako úprava všeobecná vo
vzťahu ku všetkým občiansko-právnym záväzkom, definuje príslušenstvo, ktoré možno popri omeškaní

s plnením peňažného dlhu - hlavného peňažného záväzku, žiadať vedľa istiny. Obdobný záver vyplýva
aj z rozhodnutia NS SR R70/1995 - oneskoreným zaplatením zmluvných úrokov nevzniká právo na
úroky z omeškania. Problematikou zákonného príslušenstva z príslušenstva pohľadávky sa zaoberal
i Veľký senát Obchodného kolégia NS ČR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 35Obo/101/2002, ktorý
uviedol, že úroky, úroky z omeškania a poplatok z omeškania sú podľa § 121 ods. 3 Občianskeho

zákonníkapríslušenstvompohľadávky,ktorousavzmysletohtoustanoveniaavnadväznostinadefiníciu
záväzkového vzťahu v § 488 Občianskeho zákonníka rozumie peňažné plnenie (istina), na ktorú má
veriteľ právo podľa hlavného záväzkového vzťahu, ku ktorého zmene (potiaľ, že si môže nárokovať aj
sankcie za omeškanie s platením) dochádza priamo zo zákona, práve až omeškaním dlžníka. Úrokový
záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným záväzkovým vzťahom

hlavným. Splnením hlavného záväzku zaniká aj akcesorický záväzok úrokový. Tým, že včas nesplatí
úroky z istiny, sa dlžník dostáva do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením
vlastného dlhu (istiny). Právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva potom veriteľ nemá
preto, že ani Občiansky zákonník mu túto možnosť nepriznáva. Pokiaľ teda súd prvej inštancie svojezávery založil na úvahe, podľa ktorej zákon neumožňuje priznať príslušenstvo z príslušenstva, takýto
jeho záver je správny.

19. Vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku, čo do
zaplatenia sumy 0,13 eura spolu s úrokom z omeškania (tak, ako vyplýva z výroku tohto rozhodnutia),
ako i čo do zaplatenia úroku z omeškania v sume 0,52 eura, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie
žalobcu je v tomto rozsahu podané dôvodne, čo viedlo odvolací súd k zrušeniu rozhodnutia súdu prvej
inštancie v uvedenom rozsahu a vráteniu veci súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, a to v zmysle

ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP. Rozsudok súdu prvej inštancie je v tejto časti pre nedostatok
dôvodov nepreskúmateľný, keď z neho vôbec nie je zrejmé, akými úvahami sa súd prvej inštancie
riadil, keď ustálil záver, že suma 0,13 eura bola nesprávne započítaná na úhradu úrokov z omeškania
do zosplatnenia, a nie na istinu, a čo teda viedlo súd prvej inštancie k zamietnutiu žaloby v tomto
rozsahu (spolu s príslušnými úrokmi z omeškania z tejto sumy). Rovnako nie je vôbec zrejmé, aké
skutkové a právne okolnosti viedli súd prvej inštancie k záveru o zamietnutí žaloby v rozsahu úroku z

omeškania vo výške 0,52 eura. S poukazom na uvedené je potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie
v tomto rozsahu považovať za nepreskúmateľné, v dôsledku čoho nebolo možné preskúmať správnosť
postupu súdu, keď súčasne rozhodnutie neposkytuje odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné
otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ak rozsudok takéto odôvodnenie neobsahuje, potom je
nezrozumiteľný a nepreskúmateľný, čím došlo k porušeniu procesných ustanovení upravujúcich postup

súdu v civilnom sporovom konaní. Vyššie uvedené konštatovanie potom viedlo odvolací súd k tomu
záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku týkajúcom sa
zaplatenia sumy 0,13 eura spolu s úrokom z omeškania (tak, ako je špecifikované vo výroku tohto
rozhodnutia), zaplatenia úroku z omeškania vo výške 0,52 eura, ako i vo výroku o náhrade trov konania
je potrebné v súlade s ustanovením § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a v tomto rozsahu vrátiť súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).