Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, April 19, 2018

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 2Csp/151/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617209561
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Dubovinská

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2018:7617209561.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves sudcom JUDr. Vierou Dubovinskou, v spore žalobkyne A. M., C..

XX.XX.XXXX, S. Š. XXX, XXX XX Š., zastúpenej JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom, Hlohovec,
Železničná 4/A, IČO: 42 256 593, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824
96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o.,
Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 4.734,98 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a s t a v u j e konanie o sumu 3 260,01 eur s príslušenstvom.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1 474,97 eur s úrokom z omeškania vo výške

5 % ročne zo sumy 1 474,97 eur od 26.8.2016 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni na účet jej právneho zástupcu, JUDr. Vladimíra Sidora,
100 % náhrady trov konania do troch dní od ich vyčíslenia súdom.

IV. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves súdny poplatok vo

výške 100 % do troch dní od jeho vyčíslenia súdom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobným návrhom, doručeným súdu 20.4.2017, domáhala sa pôvodne od žalovaného
zaplatenia sumy vo výške 4 734,98 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4
734,98 eur od 26.8.2016 až do zaplatenia a 100 %-nej náhrady trov konania. Po čiastočnom späťvzatí
žaloby o sumu 3 260,01 eur s príslušenstvom, uplatnila nárok vo výške 1 474,97 eur s príslušenstvom.
Žalobu odôvodnila tým, že dňa 17.10.2012 uzatvorila so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere
č. 8300050708 (úver č. 1) a následne zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300050709 (úver č.
2). Žalobkyňa v zmluvách vystupuje ako spotrebiteľ, keďže zmluvu uzatvorila ako fyzická osoba

a pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti. Predmetné zmluvy sú tak spotrebiteľskými zmluvami podľa všeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka. Žalovaný je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmlúv koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetom zmlúv bolo poskytnutie
bezúčelových spotrebiteľských úverov.
2. V zmysle uvedených zmlúv boli žalobkyni poskytnuté úvery s nasledujúcou špecifikáciou: úver č. 1 -
celková výška úveru 1 500 eur, výška úrokovej sadzby 70,01 %, RPMN 69,66 %, výška splátky 77,05

eur mesačne, počet mesačných splátok 48, celková čiastka splatná dlžníkom 3 698,40 eur; úver č. 2 -
celková výška úveru 1 500 eur, výška úrokovej sadzby 70,01 %, RPMN 69,66 %, výška splátky 77,05
eur mesačne, počet mesačných splátok 48, celková čiastka splatná dlžníkom 3 698,40 eur.3. Žalobkyňa uviedla, že predmetné zmluvy nie sú v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa a so
zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.
Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch má spotrebiteľská zmluva v rámci ochrany a informovanosti

spotrebiteľa obsahovať predpísané povinné náležitosti. Ich absencia alebo prípadný nesúlad, spôsobujú
sankcie podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Predmetné zmluvy neobsahujú zákonom predpísané
náležitosti, ale obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi.
Žalobkyňa namietala nesprávne uvedenú výšku RPMN v predmetných zmluvách, ktorá podľa jej
názoru je uvedená nejasne a nezrozumiteľným spôsobom. Spôsob uvedenia RPMN nekorešponduje so

zákonom požadovanou formou uvedenia RPMN v spotrebiteľských zmluvách. Výška RPMN uvedená v
zmluvách nezodpovedá (v neprospech klienta) skutočnej výške RPMN, vypočítanej vzhľadom na výšku
úveru, poplatok, počet a výšku splátok, celkové náklady spojené s úverom (v tomto prípade aj Dohody o
poskytnutí služby). V zmluvách uvedená RPMN tak žalobkyňu (spotrebiteľa) uviedla do omylu a vyvolala
u nej domnienku výhodnosti úverov, čím narušila ekonomické správanie spotrebiteľa.
4. Pokiaľ ide o Dohody o poskytnutí služby, tieto síce formálne predstavujú samostatnú zmluvu, avšak

v skutočnosti ide o akcesorické zmluvy nadväzujúce na úverovú zmluvu. Do RPMN mala byť zahrnutá
aj odmena podľa tejto zmluvy, ako to vyplýva z § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Podľa tohto ustanovenia do celkových nákladov
spotrebiteľského úveru patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere.TakDohodyoposkytnutíslužbyakoajúverovázmluvasúformulárovýmizmluvami,ktorýchobsah

spotrebiteľ nemohol ovplyvniť, a preto nie je možné považovať za individuálne dojednané. Odmena za
možnosť odloženia splátok predstavuje pri každej zo zmlúv 367,49 eur, čo je ďalšie 24 %-né navýšenie
nákladov z poskytnutých úverov a výrazne presahuje dohodnutý úrok a poplatok za garantovanú službu.
Ide o zmluvnú podmienku dohodnutú zjavne v neprospech žalobkyne.
5. Takto vyrátaná RPMN predstavovala pri úvere č. 1 a úvere č. 2 hodnotu 112,13 % (nakoľko v zmysle

boduč.8.4zmluvybolpoplatokzafiktívnuslužbusplatnýužpriposkytnutíúveru,tedaposkytnutýúverpri
jednotlivých zmluvách predstavuje iba sumu 1 132,51 eur, čo je v podstatnom rozpore s údajom 69,66 %
uvádzaných v zmluvách. Skutočná výška RPMN je tak po dosadení správnych vstupných údajov vyššia
ako jej výška uvedená v predmetných zmluvách o viac ako 42 %. O nesprávnosti údajov, uvedených
v predmetných zmluvách svedčí aj fakt, že ročná úroková sadzba je vyššia ako údaj o RPMN, čo je

nepochopiteľné, nakoľko ročná úroková sadzba je len jednou zložkou výpočtu celkových nákladov úveru
a až celkové náklady sú predpokladom pre výpočet RPMN úveru. Z tohto vyplýva, že ročná úroková
sadzba môže byť nanajvýš totožná s údajom RPMN. Inak je vždy nižšia. Vzhľadom na vyššie uvedené
sa zmluva a úver z nej vyplývajúci považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 v spojení s ustanovením §
9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa

poukázala aj na to, že v zmluvách absentuje údaj o výške splátok istiny, úrokov a poplatkov.
6. Žalobkyňa uzavrela so žalovaným okrem požadovaného úveru aj revolvingový úver, ktorého
uzatvorenie bolo automaticky vopred písané v texte zmluvy. Tento vopred predpísaný text nemohla
ovplyvniť. Jej zámerom nebolo uzatvorenie revolvingového úveru, no jeho uzatvorenie jej bolo vnútené
predpísanou formou zmluvy o revolvingovom úvere. Vopred predpísaný text zmluvy predstavuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa podľa ustanovenia
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
7.Predmetnézmluvynemajúnáležitostipodľaustanovenia§9ods.2zákonač.129/2010Z.z.,absentuje
doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru, čo podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

8. Žalovaný so žalobkyňou spoločne so zmluvami uzavrel dňa 17.10.2012 aj Dohody o poskytnutí
služieb, závislej na zmluve o úvere, ktoré sú absolútne v rozpore s dobrými mravmi, v rozpore
so zákonom o spotrebiteľských úveroch a Občianskym zákonníkom. Na základe týchto dohôd o
poskytovaní služieb, žalovaný ako veriteľ poskytol žalobkyni služby spočívajúce v možnosti odkladu
splatnosti splátok. Za túto službu žalovaný zinkasoval odplatu 367,49 eur pri každej zmluve, ktorá

predstavovala ďalšie 24 %-né navýšenie nákladov spotrebiteľa. Uvedená výška sumy nie je žiadnym
spôsobom odôvodnená.
9. V danom prípade ide o spotrebiteľský úver, ktorého podstatnou náležitosťou je dohoda o výške RPMN.
Z predmetných zmlúv vyplýva, že výška RPMN je iná v návrhu na uzavretie zmluvy (bod 5 zmluvy)
ako v jej akceptácii (bod 6 zmluvy). Z hľadiska zmluvného práva je irelevantné, či takáto zmluva je pre

spotrebiteľa výhodná alebo nevýhodná. Podstatná je skutočnosť, že návrh nebol prijatý bezvýhradne.
Preto dojednanie o ročnej percentuálnej miere nákladov nemožno považovať za platné zmluvné
dojednanie, keďže v danom prípade chýba bezvýhradná akceptácia návrhu a k zmluvnému konsenzu
medzi zmluvnými stranami nedošlo. V predmetných zmluvách dohodnutá výška úrokovej sadzby viacako šesťnásobne prevyšuje mieru z úverov obchodných bánk v čase uzatvorenia predmetných zmlúv,
teda ide o neplatný právny úkon. Na základe uvedeného je potrebné vnímať dohodu o výške úrokovej
sadzby v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka ako priečiacu sa dobrým mravom a v dôsledku toho

ako absolútne neplatnú. Nakoľko ide o neplatné zmluvné dojednanie, treba naň prihliadať akoby vôbec
nebolo obsahom zmluvy. V dôsledku toho zmluva tak neobsahuje určenie výšky úrokovej sadzby, pričom
úrok z úveru je jedným zo znakov, ktoré zmluvu o úvere definujú. Zmluva o úvere je teda neplatná pre
absenciu jej podstatnej náležitosti (dojednanie o úroku) a žalobkyňa je povinná vrátiť žalovanému len
poskytnutú sumu úveru.

10. Žalobkyňa má za to, že úver zo zmluvy o úvere a to z oboch zmlúv, sa má považovať za bezúročný a
bez poplatkov, preto mala tak povinnosť splatiť úvery len do výšky istiny, ktorá sa rovná výške požičanej
sumy úveru, a to pri úvere č. 1 vo výške 1 132,51 eur, pretože žalovaný poskytol žalobkyni len úver v
tejto výške, keďže poskytnutú sumu znížil žalovaný o poplatok v zmysle bodu 8.4 zmluvy úveru, pri úvere
č. 2 rovnako vo výške 1 132,51 eur, nakoľko žalovaný poskytol žalobkyni úver len v tejto výške, keďže
poskytnutú sumu znížil v zmysle bodu 8.4 zmluvy. Žalobkyňa ku dňu podania žaloby zaplatila na účet

žalovaného z uvedených zmlúv minimálne 7 000 eur, teda o 4 734,98 eur viac ako jej bolo poskytnuté.
11. Preplatok vo výške 4 734,98 eur tak zakladá bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor
žalobkyne. Žalobkyňa sa pokúsila so žalovaným riešiť nesúlad zmlúv mimosúdnou cestou. Žalovaný
bol predsporovými výzvami zo dňa 14.8.2016 upozornený na nedostatky a zrejmé rozpory zmlúv so
zákonom. Žalovaný svojou odpoveďou zo dňa 26.8.2016 vyjadril svoj negatívny postoj k doriešeniu

danej veci k spokojnosti.
12. Súd vo veci vydal platobný rozkaz sp.zn. 2Csp/151/2017-23 zo dňa 21.4.2017, proti ktorému
žalovaný podal kvalifikovaný odpor s odôvodnením a uviedol, že objektívne neexistuje právna norma, na
základe ktorej by sa žalobkyňa mohla domáhať rozhodnutia uvedeného v petite návrhu a ani žalobkyňa
ju v podanej žalobe neoznačila. Žalovaný má za to, že bezdôvodné obohatenie nie je osobitným

nárokom, ktorý by bol upravený spotrebiteľským právnym režimom a posudzuje sa podľa § 451 a nasl.
Občianskeho zákonníka. K napádaným zmluvným ustanoveniam o výške RPMN, o ktorej žalobkyňa
prehlasuje, že je uvedená nejasným a nezrozumiteľným spôsobom, nakoľko bod 5 a 6 zmluvy obsahujú
rozdielny údaj o RPMN, žalovaný uviedol, že podstatné pre konanie je v prvom rade ustanovenie článku
2 ods. 2.1 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere, v zmysle ktorých: „Vyplnená Žiadosť o

poskytnutie revolvingového úveru podpísaná Dlžníkom, Spoludlžníkom 1 a Spoludlžníkom 2 je návrhom
na uzatvorenie Zmluvy o RU. Zmluva o RU je uzatvorená a nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu
Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 a Veriteľa. Dlžník vyplní do formulára Žiadosti o poskytnutie
revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere ním požadovanú výšku úveru a súhlasí s tým,
že Veriteľ je oprávnený po posúdení schopnosti Dlžníka splácať úver, výšku úveru znížiť a schváliť

iné parametre požadovaného úveru ako Dlžník uviedol v bode 5 Žiadosti o poskytnutie revolvingového
úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere, pričom výška úrokovej sadzby a RPMN nebude vyššia než v
prípade úveru požadovaného Dlžníkom v bode 5 Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o
revolvingovom úvere bez toho, aby to znamenalo porušenie povinnosti zo strany Veriteľa.
13. Údaj o RPMN sa v zmysle žiadneho zákona dohodnúť nedá. Ani zákon č. 129/2010 Z. z. neurčuje,

že pôjde o dohodnutý údaj, ale o vypočítaný ukazovateľ. Tento zákon určuje aj to, kedy sa tento údaj
má vypočítať - v čase uzavretia zmluvy o úvere (a nie napríklad v čase podania žiadosti o úver, čo sa
žalobkyňa mylne domnievala ak vychádzala z toho, že medzi stranami sporu nedošlo k dohode o RPMN,
pretože žalobkyňa navrhla iný údaj a žalovaný v prijatí návrhu uviedol zasa iný).
14. V súvislosti s údajom o RPMN žalovaný poukázal aj na ustanovenia smernice Európskeho

parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice
Rady 87/102/EHS (Ú.v. EÚ L 133, 22.5.2008).
15. Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pokiaľ ide o údaj RPMN a o to, na základe čoho a
kedy má byť určený, je formulovaný v predmetnej smernici nasledovne (článok 10, ods. 2 písm. g),
podľa ktorého zmluva musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú

musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto miery. Na základe uvedeného žalovaný tvrdí, že aj únijné právo jednoznačne
určuje okamih, kedy a ako sa má určiť hodnota RPMN. Smernica výslovne uvádza, že údaj bude
vypočítaný v čase uzavretia zmluvy, teda nie, že tento údaj bude dohadovaný stranami. Záver žalobkyne
o tom, že by sa údaj RPMN ako aj údaj uvádzaný v zmluve o spotrebiteľskom úvere mal dohodnúť,

odporuje unijnému právu a ide o porušenie článku 22 ods. 1 Smernice. V bode 5 formuláru žiadosti
o poskytnutie revolvingového úveru sa uvádza údaj o hodnote RPMN, ktorý je s ohľadom na údaje
uvedené v žiadosti predpokladaná RPMN za úver, presný údaj o RPMN je uvedený v bode 6 ako RPMN
za úver. Rozdiel medzi predpokladanou hodnotu RPMN a RPMN schváleného úveru vyplýva výhradnez toho, že RPMN schváleného úveru je možné určiť až po jeho schválení. Táto hodnota je v bode 6
uvedená presne. Pre výpočet RPMN majú význam tieto údaje: suma úveru, celkové náklady, dátum
splatnosti prvej splátky, dátum vystavenia úveru a dátum splatnosti každej splátky. Pri podaní žiadosti

o úver, údaj o dátume vyplatenia úveru známy nie je. Tento sa stane známy až pri schválení úveru. Z
toho dôvodu sa údaj RPMN môže odchyľovať. To však nie je zmenou návrhu. Žalovaný poprel tvrdenie
žalobkyne o nesprávnom údaji o RPMN a žalobkyňa neoznačila žiaden dôkaz, uvádzala neurčité a
paušálnetvrdenia.Napreukázanieopakutvrdeniažalobkynežalovanýpredložilakodôkazrozpisvzorca
určeného zákonom na výpočet RPMN. Z dôvodu právnej istoty poukázal na to, že keďže táto dohoda

bola dobrovoľná a nebola podmienkou na získanie úveru, tak sa ani odplata za poskytnutie balíka
služieb nemohla zahrnúť do výpočtu RPMN pre úver. Z ustanovenia § 2 písm. g) zákona č. 129/2010
Z.z. vyplýva, že do výpočtu celkových nákladov sa nezapočítavajú náklady, ktoré vyplývajú z dojednaní
predstavujúcich podmienku pre získanie úveru. Aj poskytnutá služba v zmysle dohody o jej poskytnutí
je voliteľná. Ak by teda žalobkyňa dohodu vôbec nepodpísala, táto by nevznikla. Pokiaľ by odplata za
poskytnutéslužbybolazahrnutádocelkovýchnákladov,potombytakýpostupbolvrozporesozákonom.

Vzhľadom k tomu, že dohoda predstavovala fakultatívne dojednanie je vylúčené, aby nezapočítaním
poplatku za jej uzatvorenie predstavovalo umelé znižovanie ceny úveru.
16. Žalovaný poprel tvrdenia žalobkyne týkajúce sa úrokovej sadzby. Zo žiadnej právnej normy,
ktorá sa týka spotrebiteľských úverových zmlúv a ktorá by bola platná a účinná v čase uzatvorenia
zmluvy nevyplýva, že sa má výška úrokovej sadzby riadiť priemernou úrokovou sadzbou bánk.

Zmluva bola medzi sporovými stranami uzavretá dňa 17.10.2012. Úverová zmluva, kam patrí aj
zmluva, uzavretá medzi stranami sporu, sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka a v otázkach,
ktoré neupravuje Obchodný zákonník, ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Prednostné použitie
Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské vzťahy, bolo totiž do Občianskeho zákonníka zavedené
zákonom č. 102/2014 Z.z. a účinné od 1.4.2015. Na uzavretú zmluvu sa preto môžu použiť len tie

predpisyzObčianskehozákonníka,ktorévr.2012osobitneupravovaliotázkyneregulovanéObchodným
zákonníkom.
17. Žalovaný poukázal na stanovisko Úradu dohľadu nad finančným trhom č. 1/2015 k použitiu
Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských obchodných vzťahoch, ktoré sa osobitne zaoberá aplikáciou
ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka na všeobecnú úpravu záväzkov podľa Obchodného

zákonníka, zmluvu o úvere, použitie ustanovení Obchodného zákonníka ako zmluvných ustanovení,
všeobecné obchodné podmienky (§ 273 Obchodného zákonníka), vzťahu k osobitným sektorovým
normám finančného trhu a časovej pôsobnosti tohto ustanovenia.
18. Priemerné úrokové sadzby, na ktoré poukazuje žalobkyňa, sa použiť nedajú už len preto, že ide
o vyjadrenie priemeru. Teda stav, kedy banky poskytovali úvery aj za vyššie úverové sadzby a to s

prihliadnutím na obsah rizika, mieru zabezpečenia a podobne. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že v
zmysle § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka, nie je v prípade úverovej zmluvy podľa zákona možné
vysloviť neplatnosť celého dojednania o odplate ani v prípade, ak by toto bolo v rozpore so zákonom.
Právna norma jednoznačne určuje iný následok ako sa navrhuje podaným návrhom.
19. Výška odplaty za úver poskytnutý na základe spotrebiteľskej zmluvy bola ku dňu 17.10.2012

upravená v zmysle ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri
posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru
zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

20. Tvrdenia žalobkyne sú nesprávne už zo samotného dôvodu slovného základu pojmu odplata. Pojem
odplata a úrok nie sú totožné, preto nie je možné hodnotiť celkovú odplatu iba z pohľadu jednej jej
zložky - ročnej úrokovej sadzby. V zákone bolo výslovne určené, že pri porovnávaní sa má zobrať
nielen hodnota obvyklej odplaty, ale aj spôsob a miera zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých
prostriedkov a lehota splatnosti. Žalobkyňa toto vôbec nerešpektuje rovnako ako fakt, kedy aplikáciu ňou

označeného ustanovenia vylučuje ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Pri porovnaní výšky
odplaty s hodnotou priemernej odplaty za spotrebiteľské úvery je na mieste záver podľa žalovaného, že
táto nebola podstatne prevýšená. Obvyklou odplatou, vzhľadom na spôsob jej určovania, v korelácií s
tým, že ide o odplatu na finančnom trhu (nie na bankovom trhu), je práve hodnota priemernej odplaty
určovanej Ministerstvom financií SR. Táto v rozhodnom období bola 45,60 %. Dohodnutá odplata v

zmluve priemernú odplatu na finančnom trhu podstatným spôsobom neprevyšovala.
21. Žalovaný k absencii spôsobu započítania splátky úveru na istinu, úroky a iné poplatky, čo má
predstavovať neprijateľnú podmienku a dôvod bezúročnosti úveru poukázal na to, že zmluva obsahuje
v bode 6 zákonom požadovanú výšku splátky (77,05 eur), termín splatnosti splátky (ku ktorému dňusa platí - 19. deň v mesiaci, uvedené v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi a splátkovom
kalendári, ktoré predstavujú neoddeliteľnú súčasť zmluvy) a počet splátok (48 splátok), teda aj náležitosť
podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSU. Nad rámec toho zmluva obsahuje aj dátum splatnosti prvej splátky (v

oznámení veriteľa o schválení úveru). Preto žalovaný jednoznačne tvrdí, že zmluva obsahuje náležitosť
aj podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSU. Nakoľko ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. sú výsledkom
implementácie Smernice Rady 2008/48, je dôležité a podstatné vychádzať pri výklade § 9 ods. 2 písm.
k) zákona č. 129/2010 Z.z. aj z jej ustanovení, osobitne to určuje ako povinnosť aj článok 22 ods. 1
Smernice. V ďalšom žalovaný poukázal na znenie čl. 10 ods. 1 písm. h) spomenutej Smernice. Výklad

ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. ako to prezentuje žalobkyňa, predstavuje
v podstate požiadavku, aby sa v zmluve o úvere uvádzala amortizačná tabuľka. Uvádzanie spôsobu
započítania zákonná úprava vyžaduje len v prípade, ak je spotrebiteľský úver úročený viacerými
úrokovými sadzbami. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. sa vyžaduje uvádzať prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Okolnosť, spočívajúcu v tom, že zmluva o

spotrebiteľskom úvere nemusí obsahovať uvádzanie delenia splátok na istinu, úrok a poplatky, pritom
konštatoval aj Súdny dvor EÚ. Žalovaný okrajovo poukázal na názor Národnej banky Slovenska ako
inštitúcie dohľadu nad ochranou finančného spotrebiteľa, ktorý bol prijatý po rozsudku C-42/15: vo svetle
rozsudku nemožno podľa smernice 2008/48 žiadať v rámci tejto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, čo fakticky prestavuje požiadavku na rozpis splátok

po častiach. Pokiaľ zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 9 ods. 2 písm. l) hovorí o
výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, bude NBS pri vybavovaní podaní
spotrebiteľov, výkone dohľadu a vedení prvostupňových konaní uplatňovať výklad, v zmysle ktorého sa
týmto neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke osobitne, ale
ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky. Žalovaný považuje tak

za zvláštny paradox, aby názor Súdneho dvora EÚ vyslovený v rozhodnutí C-42/15 niektoré ústavné
orgány akceptovali a iné rozhodovali tak, akoby neexistoval.
22. Smernica predstavuje sekundárny akt únijného práva, ktorý je typický tým, že vo svojej podstate
zaväzujelenčlenskýštátpovinnosťouprijaťprávnuúpravu.ZjudikatúrySúdnehodvoraEÚsavyvodzuje
a všeobecne uznáva princíp nepriameho účinku smernice spočívajúci v tom, že pochybenie štátu pri

implementácii smernici sa rieši tzv. súladným eurokonformným výkladom. Súd členského štátu nemôže
na únijné právo, ktoré by mal zohľadniť pri dodržaní nepriameho účinku nazerať ako na porušenie
vlastného právneho poriadku.
23. Žalovaný poprel aj pravdivosť tvrdenia žalobkyne o absencii údaja o dobe trvania zmluvy a termíne
konečnej splatnosti úveru. Z ustanovenia čl. 4 ods. 4.5 zmluvných dojednaní vyplýva, že deň splatnosti

poslednej splátky úveru resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej
splatnosti úveru. Z ustanovenia čl. 9 ods. 9.1 zmluvných dojednaní vyplýva, že zmluva o RU je
uzavretá na dobu neurčitú s tým, že revolving sa uskutoční za podmienok stanovených touto zmluvou
o RU. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam je v prípade predmetnej zmluvy termínom konečnej
splatnosti dátum 19.10.2016, čo vyplýva z oznámenia o schválení úveru veriteľom dlžníkovi. Predmetné

oznámenie zároveň obsahuje údaj o dátume splatnosti prvej splátky. Obsah zmluvy tvoria zmluvné
dojednania, ktoré sú v zmysle článku 13 neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ako aj prílohy tvoriace súčasť
zmluvy o RÚ (článok 7., ods. 7.1 písm. g) zmluvných dojednaní. Žalovaný tvrdí, že doba trvania
zmluvy a tiež termín konečnej splatnosti úveru sú riadne uvedené a je splnená zákonná požiadavka.
Zmluva obsahovala údaj o termíne konečnej splatnosti úveru vymedzený dňom poslednej splátky úveru,

resp. revolvingu, tak aj náležitosť, pokiaľ ide o dobu trvania zmluvy - zmluva je uzatvorená na dobu
neurčitú.PodpornežalovanýpoukázalnarozhodnutieSúdnehodvoraEÚvoveciC-42/15,kedysamotný
súdny dvor uvádza: „Ohľadne splatnosti splátok nie je potrebné, aby zmluva uvádzala splatnosť splátok
spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez
ťažkostí a s istotou identifikovať dátum týchto splátok.“ Závery označeného rozhodnutia Súdneho dvora

EÚ potvrdzuje aj zmena právnej úpravy v zákone č. 129/2010 Z.z., ktorá bola NR SR schválená dňa
12.10.2017.Zákonom,ktorýmsameníadopĺňazákonč.483/2001Z.z.aďalšieprávnepredpisy(vrátane
ZoSÚ) bolo okrem iného schválené, že v § 9 ods. 2 písm. d) sa vypúšťajú slová „a termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru.“
24. Žalovaný poprel tvrdenia žalobkyne týkajúce sa Dohody o poskytnutí služby, z ktorých nevyplýva, v

čommáspočívaťneprijateľnosťpoplatkov.Žalobkyňavpodanejžalobenespochybňuje,žesasdohodou
oboznámila a uzavrela ju dobrovoľne, s poukazom na bod 8., ods. 8.6 Dohody o poskytnutí služby.
Preto žalovaný tvrdí, že Dohoda o poskytnutí služby je individuálnym dojednaním v zmysle § 53 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Predmetná odplata je cenou plnenia, čiže z hľadiska ustanovenia § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka úvaha o neprijateľnosti dojednania o odplate je vylúčená. Ani cena plnenia
a to v zmysle výslovného znenia smernice Rady 93/13/EHS v článku 4 ods. 2 a ani dojednanie o nej
nie sú neprijateľnou podmienkou.

25. Tvrdenie žalobkyne, že uzavretie revolvingového úveru je neplatné, žalovaný označil ako nesprávne,
pretože žalobkyňa bez akéhokoľvek zdôvodnenia založeného na konkrétnych skutočnostiach
spochybňuje vlastný prejav vôle a zo žaloby nevyplýva, že by pred podpisom zmluvy nevedela akú
zmluvu uzatvára a čo je jej obsahom. Naviac poskytnutie revolvingu nie je obligatórne, nakoľko v
prípade nezáujmu má klient možnosť vopred vypovedať revolving (článok 9 zmluvných dojednaní), resp.

požiadať o jeho stornovanie. Žalovaný nemá vedomosť o tom, že by žalobkyňa požiadala o storno
revolvingu a vyplatenú čiastku vrátila. V rámci výpočtov RPMN regulovaných zákonom č. 129/2010
Z.z. sa upravuje určitý mechanizmus pre výpočet uvedeného údaju napríklad pre revolvingový úver,
kontokorent, kreditné karty a podobne. Tento zákon sám počíta s tým, že revolvingové úvery sa bežne
poskytujú a práve preto obsahuje určité osobitné pravidlá pre také prípady. Napríklad zo smernice č.
2008/48/ES o spotrebiteľskom úvere prevzatej do zákona č. 129/2010 Z.z. vyplýva, že sa upravujú určité

osobitné predpoklady výpočtu RPMN v závislosti od špecifických prípadov úveru. V prípade zmluvy o
revolvingovom úvere sa najviac približuje situácia pod písmenom e): „Ak ide o zmluvu o spotrebiteľskom
úvere bez pevne určenej doby trvania, podľa ktorej sa spotrebiteľský úver musí splatiť úplne v rámci
stanoveného obdobia alebo po ňom, pričom každá splatená časť spotrebiteľského úveru je prípustná na
ďalšie čerpanie a takéto zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie sú povoleným prečerpaním, predpokladá

sa, že ..“ S prihliadnutím na tvrdenia žalobkyne a ňou uvádzaných dôvodov neplatnosti zmluvy o
revolvingovom úvere sa nedá racionálne prijať záver, kedy by uzavretá zmluva o revolvingovom úvere
svojím konceptom mala byť obchádzaním zákona. Zákonodarca priamo predpokladá úvery, ktoré budú
obnovované, navyšované, opakovane poskytované.
26. Žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatňovaného nároku žalobkyňou z pohľadu uplynutia

subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej lehoty. V zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka
najneskôrsaprávonavydanieplneniabezdôvodnéhoobohateniapremlčízatriroky,aakideoúmyselné
bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Žalovaný tvrdil, že žalobkyňa
žiadnym spôsobom nepristúpila k preukázaniu požadovaného nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia, t.j. momentu, v ktorom sa dozvedela o bezdôvodnom obohatení, poukazujúc na to, že

subjektívna premlčacia doba je viazaná na to, že poškodený subjekt má k dispozícii skutkové okolnosti
z ktorých odvodzuje svoje údajné nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia. Tvrdenia žalobkyne
nie sú schopné objektívnym spôsobom podporiť uplatnený nárok, nakoľko takto všeobecne uvádzaná
skutočnosť by mohla určiť začiatok a koniec premlčacej doby v podstate kedykoľvek.
27. Žalobkyňa sa pojednávania nezúčastnila, doručenie predvolania bolo riadne vykázané, preto súd

konalvjejneprítomnostivsúladesustanovením§180zákonač.160/2015Z.z.,Civilnýsporovýporiadok
(ďalej len ako "CSP"). Súd vykonal dokazovanie, oboznámil obsah listinných dôkazov a zistil tento
skutkový stav:
28. Dňa 17.10.2012 bola uzavretá zmluva o revolvingovom úvere č. 8300050708 s úverovým limitom vo
výške 1 500 eur. Zo zmluvy o úvere bolo preukázané, že žalobkyni bol schválený revolvingový úver, ktorý

mala splácať v 48 splátkach s výškou mesačnej splátky 77,05 eur, pričom celková čiastka, ktorú mala
uhradiť, bola určená na sumu 3 698,40 eur s údajom RPMN 69,66 %, ročnej úrokovej sadzbe 70,01%.
Ročná úroková sadzba úveru je uvedená údajom 70,01 %, priemerná RPMN 45,50 %, poskytnutá
čiastka 628,73 eur, celková čiastka pri revolvingu a úroky za dobu čerpania revolvingu 1 849,20 eur,
predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 60,19 %, ročná úroková sadzba revolvingu 80,98

%, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 8,15 %. Z dôvodu existencie poplatku uvedeného v čl.
8.1 úverovej zmluvy vo výške 367,49 eur, bol žalobkyni vyplatený úver v celkovej výške 1 132,51 eur.
29. Dňa 17.10.2012 bola uzavretá zmluva o revolvingovom úvere č. 8300050709 s úverovým limitom
vo výške 1 500 eur. Zo zmluvy o úvere bolo preukázané, že žalobkyni bol schválený revolvingový úver,
ktorý mala splácať v 48 splátkach s výškou mesačnej splátky 77,05 eur, pričom celková čiastka, ktorú

mala uhradiť, bola určená na sumu 3 698,40 eur s údajom RPMN 69,66 %, ročnej úrokovej sadzbe 70,01
%. Ročná úroková sadzba úveru je uvedená údajom 70,01 %, priemerná RPMN 45,60 %, poskytnutá
čiastka revolvingu 628,73 eur, celková čiastka pri revolvingu a úroky za dobu čerpania revolvingu 1
849,20 eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 60,19 %, ročná úroková sadzba
revolvingu 80,98 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 8,15 %. Z dôvodu existencie poplatku

uvedeného v čl. 8.1 úverovej zmluvy vo výške 367,49 eur, bol odporkyni vyplatený úver v celkovej výške
1 132,51 eur. Celkom žalobkyni bol vyplatený úver z oboch úverových zmlúv dva krát po 1 132,51 eur =
2 265,02 eur. Stranami sporu nebolo rozporované, že žalobkyňa na oba úvery spolu uhradila najmenej
7 000 eur. Rozdiel medzi uhradenou sumou 7 000 eur a prijatým plnením zo strany žalovaného vovýške 2 265,02 eur, teda sumu 4 734,98 eur - preplatok, jeho vydanie uplatnila titulom bezdôvodného
obohatenia.
30. Právny zástupca žalobkyne sa v celom rozsahu pridržiaval žalobného návrhu. Podaním zo dňa

5.6.2017vzalažalobkyňanávrhspäťvčastiozaplatenie3260,01eurspríslušenstvomabolapripustená
úprava petitu v znení: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1 474,97 eur s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 1 474,97 eur od 26.8.2016 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku“. Výpočet nároku: pôvodne uplatnený nárok vo výške 4 734,98 eur mínus istina vo výške
späťvzatia 3 260,01 eur = 1 474,97 eur. K čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo z dôvodu, že žalobkyňa

nevedela preukázať výšku splátok a žalovaný odmietol jej vydať dokumentáciu o priebehu úverového
vzťahu.
31. Žalovaný namietal miestnu príslušnosť súdu podľa § 19 písm. d) CSP, nakoľko vzťah medzi
žalobkyňou a žalovaným nie je spotrebiteľským vzťahom, ktoré tvrdenie zo strany žalobkyne nebolo
akceptované, nakoľko nemá oporu v právnom poriadku a je snahou oddialiť rozhodnutie vo veci. Z
ustanovenia § 19 písm. d) CSP vyplýva, že popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne

príslušný aj súd, v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak
ide o spotrebiteľský spor. Pojem spotrebiteľa je definovaný v § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
Nie je akceptovateľná ani argumentácia žalovaného, že v prípade bezdôvodného obohatenia už o
spotrebiteľský vzťah nepôjde. Bezdôvodné obohatenie ako také je samostatným inštitútom, avšak jeho
vznik a celkové posúdenie dôvodnosti nároku žalobkyne vyplýva zo spotrebiteľského charakteru zmluvy

uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným.
32. Spotrebiteľský charakter tohto sporu teda zostáva zachovaný v celom rozsahu, keďže bezdôvodné
obohatenie je posudzované ako dôsledok porušenia povinností žalovaného. Žalobkyňa naďalej
zotrvala na stanovisku, že v oboch zmluvách je nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa,
neprimeraná výška úrokovej sadzby úveru vo výške 70,01%. Tvrdenie žalovaného o prednostnej

aplikácii Obchodného zákonníka na výšku úrokovej sadzby pred úpravou obsiahnutou v Občianskom
zákonníku z dôvodu zásady zákazu retroaktivity označila žalobkyňa za účelové, nemajúce oporu v
právnom poriadku Slovenskej republiky. Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na

právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 6Co/139/2013: „Platí totiž zásada, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva“. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je aplikácia ust. § 502 Obchodného zákonníka
pre rozpor so zásadou ochrany spotrebiteľa ako aj zásady prednostnej aplikability občianskoprávnej

normy v prospech spotrebiteľa vylúčená. Žalobkyňa opakovane namietala neuvedenie spôsobu
započítania splátky úveru na istinu, úroky a poplatky. Absencia spôsobu započítania má za následok,
že klient nie je schopný posúdiť akým spôsobom vlastne spláca úver, ako sa započítavajú splátky na
istinu a úroky a následne veriteľ zneužíva túto nejasnosť zmlúv tak, že po odstúpení od úverových
zmlúv tvrdí, že spotrebiteľ vlastne do odstúpenia uhradil len úroky úveru a naďalej je povinný ešte

uhradiť celú istinu alebo jej podstatnú časť. Nakoľko sa jedná o spor medzi jednotlivcami, priamy účinok
smernice je vylúčený a výklad formou nepriameho účinku nie je možný, pretože by sa jednalo o výklad
práva contra legem. Žalobkyňa sa pridržiavala argumentácie ohľadom neuvedenia údaja o dobe trvania
zmluvy, termíne konečnej splatnosti a neplatnosti Dohody o poskytnutí služby uzatvorenej spolu so
zmluvou o revolvingovom úvere, ktorá bola už súdom v obdobných prípadoch vyhlásená za neprijateľnú

zmluvnúpodmienku(rozhodnutieOkresnéhosúduStaráĽubovňasp.zn.1C/125/2013zodňa9.1.2014).
Na základe rozhodnutia súdu sa má žalovaný zdržať používania Dohody o poskytnutí služby ako bola
uzatvorená aj v tomto prípade. Obdobne judikoval aj Krajský súd v Košiciach v rozhodnutí zo dňa
26.5.2016, sp. zn. 2Co/177/2015 či Krajský súd v Prešove v rozhodnutí so sp. zn. 19Co/282/2015.
33. Žalobkyňa opakovane vo vyjadrení zo dňa 5.6.2017 zdôraznila, že uzatvorenie revolvingového

úveru nevyjadruje jej skutočnú vôľu uzatvoriť ďalší úverový vzťah, ale je prejavom vôle žalovaného.
Dojednania o revolvingu inkorporované v nepodpísaných zmluvných dojednaniach sú neplatné, pretože
v zmluve je uvedená iba výška revolvingu, ročná úroková sadzba revolvingu vo výške 80,98 %, spôsob
vyplácania revolvingu ako aj neprimerane ohraničené možnosti vypovedania revolvingu sú uvedené v
nepodpísanýchzmluvnýchdojednaniach.ŽalovanýjeoprávnenýformounáslednéhoOznámeniazmeniť

zmluvné podmienky získania revolvingu bez súhlasu žalobkyne - spotrebiteľa a neexistuje osobitná
podpísaná zmluva, v ktorej by bol tento záväzok individualizovaný.
34. K premlčaniu nároku žalobkyňa uviedla, že plynutie subjektívnej dvojročnej lehoty je logicky
naviazané na vznik vedomosti oprávnenej strany o tom, že sa na jej úkor niekto bezdôvodne obohatil.V tomto prípade je začiatok plynutia subjektívnej lehoty viazaný na moment, kedy právny zástupca
žalobkyneposúdilpodkladytýkajúcesažalobkyne,prevzalprávnezastúpenie(konkrétnemesiacaugust
2016) a informoval žalobkyňu o tom, že žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil, teda že žalobkyňa

má nárok na vydanie takého bezdôvodného obohatenia. Subjektívna lehota v tomto prípade stále
plynie a uplatnenie nároku žalobkyne na súde bolo vykonané v priebehu jej plynutia (subjektívna lehota
na uplatnenie nároku žalobkyni uplynie najskôr mesiacom august 2018), a preto z pohľadu plynutia
premlčacej lehoty je vznesená námietka premlčania bezpredmetná. Obdobný právny názor o začiatku
plynutia subjektívnej premlčacej lehoty vyslovil Krajský súd Košice, sp. zn. 2Co/177/2015, Krajský súd

Banská Bystrica, sp. zn. 13Co/462/2015. Súdy sa tiež vyjadrili k otázke znalosti právnej úpravy zo strany
spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, aj
zdravému rozumu odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov (akým
je v danej situácii zákon o bankách) zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp.
jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu. (Najvyšší súd Slovenskej
republiky, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012).

35. Začiatok plynutia objektívnej premlčacej lehoty je viazaný na objektívne skutočnosti, bez ohľadu na
subjektívnu stránku účastníkov právneho vzťahu. Objektívna premlčacia doba je rozdelená na trojročnú
lehotu a desaťročnú lehotu, ktorá sa uplatní v prípade úmyselne získaného bezdôvodného obohatenia.
Predmetné zmluvy boli podpísané 17.10.2012 a plnenie z týchto zmlúv nastalo po tomto dátume,
avšak k ukončeniu zmlúv by v zmysle zmluvy došlo až dňa 19.10.2016. Žaloba bola vyhotovená a

podaná dňa 18.4.2017 teda pol roka po v zmluve dojednanom splatení a ukončení zmluvy. Žalobkyňa
plní žalovanému do dnešného dňa (5.6.2017) nad rámec poskytnutej istiny a teda bezdôvodné
obohacovanie zo strany žalovaného stále vzniká, teda námietka premlčania neprichádza do úvahy.
Ďalším argumentom spochybňujúcim premlčanie je fakt, že bezdôvodné obohacovanie mohlo vzniknúť
až splatením istiny, keďže uvedené úvery sú zo zákona bezúročné a bezpoplatkové, a teda až po

uhradení 15-tich splátok po 77,05 eur, čo znamená, že začalo vznikať až uhradením splátky dňa
19.2.2014. Ak by teda aj začalo plynúť bezdôvodné obohatenie týmto dátumom, premlčalo by sa najskôr
19.2.2017 a jednotlivé splátky by sa premlčali až následne. Avšak väčšina úhrad z oboch zmlúv bola
realizovaná už v období kratšom ako 3 roky pred podaním žaloby, teda pred uplynutím objektívnej lehoty.
Z uvedených dôvodov vznesená námietka premlčania žalovaným je irelevantná. Žalovaný sa vyjadril, že

okamih začatia plynutia subjektívnej premlčacej lehoty nebol viazaný na vedomosť právneho zástupcu
žalobkyne, ale na okamih skutočnej vedomosti spotrebiteľa o vzniku bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ
ide o plynutie objektívnej lehoty, žalovaný má za to, že začala plynúť okamihom preplatenia istiny úveru,
t.j. 17.1.2014 a preto tvrdí, že uplatnený nárok žalobkyne je v celom rozsahu premlčaný aj z pohľadu
uplynutia objektívnej premlčacej lehoty.

36. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 15.12.2017 trval na vznesenej námietke miestnej
nepríslušnosti a vo svojom podaní vychádzal z právneho názoru vysloveného Krajským súdom v
Žiline, v uznesení sp. zn. 9Co/516/2015 zo dňa 29.10.2015, v ktorom sa uvádza posúdenie nároku z
bezdôvodného obohatenia po jeho vecnej stránke. Konštatuje sa, že nejde povahou o spotrebiteľský
nárok. Bezdôvodné obohatenie ani nie je osobitne regulované pre oblasť spotrebiteľských vzťahov.

Jeho právna úprava je spoločná pre všetky súkromnoprávne vzťahy, žiadna osobitná právna úprava
bezdôvodného obohatenia v súvislosti so spotrebiteľskými vzťahmi neexistuje.
37. Žalovaný svoje stanovisko k tvrdeniu žalovanej, že revolvingová zmluva nevznikla, trvá na svojom
vyjadrení, ktoré je obsahom bodu 24 odôvodnenia rozhodnutia a uvedené podporuje odkazom na
ustanovenie § 2 písm. i) a § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 2 písm.

i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19. Podľa § 9
ods. 2 písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú
sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Poukázal ma

prílohu č. 2 k zákonu o spotrebiteľských úveroch a demonštroval vzorec výpočtu RPMN. V ďalšom
ohľadom správnosti výpočtu RPMN žalovaný zotrval na svojom stanovisku, ktoré je obsahom bodu 13
až 15 odôvodnenia. Výpočet uvádzaný žalobkyňou prostredníctvom internetovej kalkulačky žalovaný
nepovažuje za hodnoverný dôkaz, pretože výpočet RPMN ovplyvňujú nasledovné údaje: suma úveru,
celkové náklady, dátum splatnosti prvej splátky, dátum vyplatenia úveru a dátum splatnosti jednotlivých

splátok a predložený výpočet z kalkulačky neobsahoval všetky podstatné údaje potrebné pre výpočet
RPMN, preto má za to, že nie je možné naň v konaní prihliadať.
38. Žalovaný sa v celom rozsahu pridržiaval svojich vyjadrení obsiahnutých v podaní zo dňa 15.11.2017
a za účelom podpory svojich predchádzajúcich tvrdení a popretia tvrdení žalobkyne, poukázal narozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 43CoR/5/2016-14, v ktorom súd druhej inštancie
konštatoval oprávnenosť postupu žalovaného pre prípad uzatvorenia dohody o poskytnutí služby a
odobril postup žalovaného, ktorý si dohodnutú odmenu odrátal od poskytnutého úveru, čo vyplýva zo

samotnej dohody o poskytnutí služby a žalobca s takým postupom súhlasil.
39. Podľa § 52 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.
40. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
41. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia

dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
42. Podľa § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal
možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.
43. Podľa § 53 ods. 4 písm. o) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v

spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom,
že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo vykladať zmluvu iba dodávateľovi.
44. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
45. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie

peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
46.Podľa§54ods.1,2Občianskehozákonníka,zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
47. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia
úverovej zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie:

a/ spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania
b/ veriteľom fyzická alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotr.úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.

48. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

49. Podľa § 9 zákona č. 129/2010 Z.z.,
(1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej
jednojejvyhotovenievlistinnejpodobealebonainomtrvanlivommédiu,ktoréjedostupnéspotrebiteľovi.

(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva

k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

50. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

51. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

52. Podľa § 215 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, súd rozhodne na základe zisteného skutkového
stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

53. Podľa § 232 ods. 2, 3, 4 Civilného sporového poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť,
rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na

plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu
lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť
týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť,
že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

54. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako
dlžníčkou, boli uzavreté zmluvy o poskytnutí revolvingových úverov, ktoré sú zmluvami spotrebiteľskými.
Z obsahu zmlúv je totiž zrejmé, že sa jedná o formulárové (typové) zmluvy pripravené vopred žalovaným
ako veriteľom, ktorých obsah nemala žalobkyňa možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť. Zmluvy
uzavrela žalobkyňa ako nepodnikateľka. Vzhľadom na účel uzavretia zmlúv zo strany žalobkyne a

to poskytnutie spotrebiteľského úveru, kedy jej pri uzavretí úverových zmlúv bolo poskytnuté tlačivo
zmluvy vrátane zmluvných dojednaní je otázne, či mala dostatok času a možnosť oboznámiť sa s
celým obsahom zmlúv a pochopiť význam podmienok v nich uvedených. Skutočnosť, že žalobkyňa
zrejme nemala reálne možnosť oboznámiť sa podrobne s obsahom zmlúv je zrejmá aj z toho, že obe
zmluvy vrátane zmluvných dojednaní sú písané malým nahusteným písmom, pričom ide o pomerne

dlhý text obsahujúci množstvo odbornej právnej terminológie. Súd skúmal, či tieto zmluvy, ktoré sú
zmluvami formulárovými, obsahujú všetky náležitosti v zmysle vyššie uvádzaných ustanovení zákona č.
129/2010 Z.z. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobkyne, že zmluva v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.
neobsahuje celkovú dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti úveru súd
odkazuje na článok 9 ods. 1 zmluvných dojednaní, v ktorých sa uvádza, že zmluva je uzavretá na dobu

neurčitú s tým, že revolving sa uskutoční za podmienok stanovených zmluvou o revolvingovom úvere.
Termín konečnej splatnosti úveru je upravený v článku 4.5 tak, že deň splatnosti poslednej splátky úveru
resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Celková
výška revolvingového úveru je uvedená v zmluve a podmienky upravujúce jeho čerpanie sú upravené
v zmluvných dojednaniach v článku 2 bod 2.3 tak, že veriteľ poskytne dlžníkovi schválenú výšku úveru

na účet dlžníka v deň nadobudnutia účinnosti zmluvy, pričom z článku 4 ods. 4.3 zmluvných dojednaní
tiež plynie, že revolving bude poskytnutý bezhotovostným spôsobom, a to bankovým prevodom na
účet dlžníka. V zmluve však absentuje ďalšia náležitosť zmluvy o spotrebiteľských úveroch, ktorá
musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa v zmysle § 11 ods. 1
písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a i) a § 10 ods. 1. Teda ak v
zmluve absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky a je v nej uvedená
len jednotná suma splátky bez tohto rozlíšenia tak ako tomu bolo v prípade uzavretých oboch zmlúv,

uvedený nedostatok spôsobuje následok uvedený v § 11 ods. 1 citovaného zákona a spotrebiteľské
úvery sa považujú za bezúročné a bez poplatkov. Z tohto dôvodu žalovanému nevzniklo právo na úroky
a odplatu - poplatky dohodnuté v zmluve.

55. Z obsahu každej jednotlivej zmluvy mal súd preukázané, že ročná úroková sadzba úveru uvedená

v týchto zmluvách je stanovená vo výške 70,01%, čo značne prevyšuje priemerné úrokové miery bánk,
zistené z internetovej stránky Národnej banky Slovenska.56. Podľa ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, účinného ku dňu uzavretia zmlúv t.j. ku
dňu 17.10.2012, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie
odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery

v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa,spôsobamieruzabezpečeniajehozáväzku,objemposkytnutýchpeňažnýchprostriedkova
lehotu splatnosti. Uvedené ustanovenie ale nemožno vykladať tak, aby do odplaty obvykle požadovanej
na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, sa zahrňovali údaje i o tých
subjektoch finančného trhu, ktoré poskytujú neprimerané až úžernícke úroky. Výška obvyklej odplaty

musí vychádzať z údajov finančných inštitúcií poskytujúcich spotrebiteľské úvery za primerané odplaty
riadiac sa zásadou dobrých mravov upravených § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

57. Ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy a
dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade,
ak to tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť. Dobré mravy sú súhrnom spoločenských, kultúrnych

a mravných noriem, ktoré preukázali počas historického vývoja určitú mieru stálosti a nemennosti,
vyjadrujú podstatné historické tendencie a stotožňuje sa s nimi podstatná časť spoločnosti.

58. Pri dojednávaní úrokov koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný
úrok bez ohľadu na to, či dlžník uzatvára zmluvu v situácii preňho nepriaznivej. Preto v súlade s dobrými

mravmi je také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí bez ohľadu
na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých
finančných prostriedkov a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom.
Tiež je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch z dôvodov
svojej inak neriešiteľnej situácie, a preto nezodpovedá všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi

- dobrým mravom, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané, až úžernícke úroky.
Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presiahne
úrokovú mieru v dobe dojednania, obvykle určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám
uplatňovanými bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Z internetového portálu Národnej banky
Slovenska mal súd preukázané, že priemerná hodnota ročnej úrokovej sadzby bola 11,57 % pre

obdobné typy úverov so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby v mesiaci október 2012. V zmysle zmlúv
je dohodnutá ročná úroková sadzba úveru 70,01 %, čo predstavuje takmer viac ako šesťnásobok
ako je priemerná hodnota v bankách. Dohoda o výške úrokov musí byť v zmysle rozhodovacej
praxe slovenských súdov, napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 5.11.2014, sp. zn. 3
Co/114/2014, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.6.2013, sp. zn. 4 Cdo 51/2012 v súlade

s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, čo znamená, že výška úrokov sa nesmie priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. Dohodnutá výška úrokovej sadzby viac ako
šesťnásobne prevyšuje mieru z úverov obchodných bánk v čase uzavretia predmetných zmlúv, teda
ide o neplatný právny úkon. Takýto rozpor s dobrými mravmi a neplatnosť právneho úkonu judikoval aj
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 1M Cdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009. Na

základe uvedeného je potrebné vnímať dohodu o výške úrokovej sadzby v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka ako priečiacu sa s dobrým mravom a tým pádom ako absolútne neplatnú. Pri nebankových
subjektoch, ktorým je aj žalovaný účastník a ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu, sa vzhľadom na
vyššiumierurizikavovšeobecnostidajúakceptovaťvyššieúroky,rozhodnenievšakopäťnásobokoproti
priemeru bánk. V jednotlivých zmluvách dohodnutá sadzba úverov vo výške 70,01 % skoro 5-násobne

prevyšuje priemerné úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek, a
teda zmluvné dojednanie o výške úroku je pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle ustanovenia § 39
Občianskeho zákonníka neplatné.

59. V ďalšom súd poukazuje na ustanovenie § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého veriteľ

je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v
navýšení spotrebiteľského úveru, povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa úver poskytuje, výšku
spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel tohto spotrebiteľského úveru. Zo strany
veriteľa t.j. žalovaného v tomto konaní nebolo splnenie tejto povinnosti preukázané. Zo všetkých týchto

vyššie uvádzaných dôvodov súd dospel k záveru, že každú jednu zmluvu, ktorá podlieha súdnej kontrole
v tomto konaní, je potrebné považovať za zmluvu bezúročnú a bez poplatkov.60. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa uzatvorila so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere č.
8300050708 a 8300050709 a to dňa 17.10.2012. Zmluvami v oboch prípadoch bola schválená celková
výška úveru po 1 500 eur, reálne žalobkyňa mala poskytnutú sumu vo výške 1 132,51 eur z každej

zmluvy a to po odpočítaní odplaty vo výške 367,49 eur v zmysle bodu 8.4 Dohody o poskytnutí služby.
Žalovaným nebolo žiadnym spôsobom spochybnené tvrdenie žalovanej, že na obe zmluvy o úvere
uhradila ku dňu podania žaloby najmenej 7 000 eur a v splácaní pokračuje naďalej. Rozdiel medzi
uhradenou sumou 7 000 eur a prijatým plnením zo strany žalovaného vo výške 2 265,02 eur predstavuje
sumu 4 734,98 eur - preplatok, ktorého vydanie uplatnila titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa

vzala čiastočne návrh späť o sumu 3 260,01 eur, pôvodne uplatnený nárok bol ponížený na sumu 1
474,97 eur. Dôvodom čiastočného späťvzatia žaloby bolo, že pre nesúčinnosť žalovaného žalobkyňa
nevedela preukázať výšku splátok, žalovaný jej odmietol vydať dokumentáciu o priebehu úverového
vzťahu. Súčet navyše uhradených finančných prostriedkov z týchto úverových zmlúv predstavuje sumu
1 474,97 eur. Teda takúto sumu by mal žalovaný účastník žalobkyni vrátiť.

61. Žalovaný účastník v písomnom vyjadrení vzniesol námietku premlčania tvrdiac, že z podanej
žaloby nevyplýva možnosť ustálenia, kedy údajné bezdôvodné obohatenie pri jednotlivých zmluvách
malo vzniknúť. Keďže súd o návrhu žalobkyne rozhodol v zmysle § 451, premlčaciu lehotu pri vydaní
bezdôvodného obohatenia upravuje ustanovenie § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k
subjektívnej lehote a § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k lehote objektívnej. Námietka

premlčania nie je dôvodná k žiadnemu peňažnému plneniu poskytnutému na základe zmlúv o úvere
uzatvorenýchdňa17.10.2012.Súdsiosvojilstanoviskožalobkyneohľadomzačatiaplynutiasubjektívnej
a objektívnej lehoty pri vydaní bezdôvodného obohatenia v rozsahu ako je to konštatované v bode 34 a
35 odôvodnenia a má za to, že uplatnenie nároku žalobkyne na súde bolo vykonané v priebehu plynutia
subjektívnej lehoty, ktorej začiatok plynutia je viazaný na moment, kedy právny zástupca žalobkyne

posúdil podklady týkajúce sa žalobkyne, prevzal právne zastúpenie (konkrétne mesiac august 2016)
a informoval žalobkyňu o tom, že žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil, teda že žalobkyňa
má nárok na vydanie takého bezdôvodného obohatenia. Uplatnenie nároku žalobkyne na súde bolo
vykonané v priebehu plynutia subjektívnej lehoty dňa 20.4.2017 (subjektívna lehota na uplatnenie
nároku žalobkyni uplynula najskôr mesiacom august 2018), a preto z pohľadu plynutia premlčacej

lehoty je vznesená námietka premlčania bezpredmetná. Obdobný právny názor o začiatku plynutia
subjektívnej premlčacej lehoty vyslovil Krajský súd Košice, sp. zn. 2Co/177/2015, Krajský súd Banská
Bystrica, sp. zn. 13Co/462/2015. Súdy sa tiež vyjadrili k otázke znalosti právnej úpravy zo strany
spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, aj
zdravému rozumu odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov (akým

je v danej situácii zákon o bankách) zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp.
jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu. (Najvyšší súd Slovenskej
republiky, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012).
Začiatok plynutia objektívnej premlčacej lehoty je viazaný na objektívne skutočnosti, bez ohľadu na
subjektívnu stránku účastníkov právneho vzťahu. Objektívna premlčacia doba je rozdelená na trojročnú

lehotu a desaťročnú lehotu, ktorá sa uplatní v prípade úmyselne získaného bezdôvodného obohatenia.
Predmetné zmluvy boli podpísané 17.10.2012 a plnenie z týchto zmlúv nastalo po tomto dátume, avšak
k ukončeniu zmlúv by v zmysle zmluvy došlo až dňa 19.10.2016. Žaloba bola vyhotovená a podaná
dňa 18.4.2017 teda pol roka po v zmluve dojednanom splatení a ukončení zmluvy. Žalobkyňa plní
žalovanému do dnešného dňa (5.6.2017) nad rámec poskytnutej istiny.

62. Vychádzajúc z charakteru spotrebiteľského vzťahu zo silnejšej pozície žalovaného ako dodávateľa
a veriteľa, s prihliadnutím na tento konkrétny prípad, súd je presvedčený o tom, že žalobkyňa, ktorá
nie je právne znalá, nemala vedomosť o tom, že zmluvy o úvere neobsahujú náležitosti v zmysle §
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a nemala vedomosť o tom, že žalovaný má právo na vrátenie

tých finančných prostriedkov, ktoré reálne žalobkyni poskytol. Nakoľko úver je potrebné považovať za
bezúročný a bez poplatkov, preto súd žalobe vyhovel a rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti
rozsudku.

63. O úrokoch z omeškania súd rozhodol v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške

určenej vládnym nariadením č. 87/1995 Z.z. aktuálnym ku dňu omeškania žalovaného so zaplatením
peňažného záväzku. Výška úrokov z omeškania je v zmysle § 3 ods. 1 vládneho nariadenia č. 87/1995
Z.z. o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobkyni priznal úroky z omeškania odo dňa26.8.2016 t.j. odo dňa vyjadrenia negatívneho postoja žalovaného k predsporovým výzvam žalobkyne
zo dňa 4.8.2016. Ku dňu 26.8.2016 bola sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,00 %, preto súd
priznal úroky vo výške 5,00 %.

64. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa mala úspech vo veci vo výške 100 %, preto žalovaný bol
zaviazaný nahradiť trovy konania vo výške 100 % čo sa vzťahuje v celom rozsahu aj na zaplatenie
súdneho poplatku zo žaloby.

65. Podľa § 262 ods.1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní v 3 vyhotoveniach od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.