Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, August 19, 2020

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 15P/157/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7919204514
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Petrová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2020:7919204514.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou Mgr. Vierou Petrovou v právnej veci manželov: Z. C., H.. XX.XX.XXXX,

C. X. XXXX/X, K., práv. zast. A.. T. O., B., Z.. Q.. Š. XXXX/XX, R. a P.. N. C., H.. XX.XX.XXXX, C. H. XX,
N., práv. zast. A.. B. Z., B., V.. Z.Á. XXXX/XX, E. L., za účasti maloletej N. C., H.. XX.XX.XXXX, bytom pri
matke, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny R., o rozvod manželstva a
úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, takto

r o z h o d o l :

I. Manželstvo účastníkov Z.. Z. C., H.. XX.XX.XXXX B. P.. N. C. rod. S., H.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa
XX.XX.XXXX N. N., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu R., vo zväzku XX, ročník XXXX, na
strane XX, pod poradovým číslom XXX, rozvádza.

II. Na čas po rozvode zveruje maloletú N. C., H.. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky. Obaja
rodičia budú maloleté dieťa na čas po rozvode zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. Otec, Z.. Z. C., H.. XX.XX.XXXX, je povinný prispievať na výživu maloletej N., H.. XX.XX.XXXX,
sumou 140,- Eur mesačne, vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc od
právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva.

IV. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou N. C., H.. XX.XX.XXXX
· každý párny týždeň v stredu od 15:30 hod. do 18:00 hod.
· každý nepárny týždeň v utorok a štvrtok od 15:30 hod do 18:00 hod.
s tým, že otec si v určených dňoch a časoch maloleté dieťa prevezme v zariadení, v ktorom je dieťa
umiestnenéamaloletédieťavurčenýchdňochačasochvrátimatkevmiestebydliskamaloletéhodieťaťa
na adrese A.. D. XXXX/X, R.;
· každý nepárny týždeň v roku od piatku od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod.;

· počas jarných prázdnin v každom párnom roku od piatku, ktorý predchádza prvému dňu prázdnin od
17:00 hod. do nedele posledného dňa prázdnin do 18:00 hod.;
· počas letných prázdnin každý rok od 01.07. od 09:00 hod. do 15.07. do 18:00 hod. a od 01.08. od
09:00 hod. do 15.08. do 18:00 hod.;
· počas jesenných prázdnin každý nepárny rok od prvého dňa prázdnin od 17:00 hod. do posledného
dňa prázdnin do 18:00 hod.;
· počas Veľkonočných sviatkov každý rok od zeleného štvrtka od 09:00 hod. do bielej soboty do 18:00

hod.;
· počas Vianočných prázdnin, ktoré sa začínajú v každom nepárnom roku v čase od 23.12. od 09:00
hod. do 25.12. do 18:00 hod., a od 02.01. od 09:00 hod. do 04.01. do 18:00 hod;
· počas Vianočných prázdnin, ktoré sa začínajú v každom párnom roku v čase od 26.12. od 09:00 hod.
do 28.12. do 18:00 hod. a od 05.01. od 09:00 hod. do 07.01. do 18:00 hod..

Počas úpravy styku otca s maloletým dieťaťom v čase jarných, letných, jesenných školských prázdnin

a v čase Veľkonočných sviatkov a Vianočných prázdnin, teda v čase osobitnej úpravy, neplatí bežná
úprava styku určeného v priebehu ostatného kalendárneho roka.Otec si maloleté dieťa v stanovených dňoch a časoch prevezme v mieste bydliska maloletého dieťaťa
na adrese A.. D. XXXX/X, R. a po uskutočnení styku je povinný maloleté dieťa v stanovených dňoch

a časoch vrátiť matke na tom istom mieste. Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne
pripraviť a v stanovenom čase ho odovzdať otcovi na adrese A.. D. XXXX/X, R. a po ukončení realizácie
styku maloleté dieťa od otca riadne prevziať na tom istom mieste.

V prípade, že sa nemôže styk otca s dieťaťom z vážnych dôvodov uskutočniť, sú rodiča povinní sa o

tomto dôvode navzájom informovať najneskôr 24 hodín pre začiatkom styku a to preukázateľne buď e-
mailom alebo formou SMS správy.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Manžel podal dňa 08.10.2019 návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k

maloletej N. C., H.. XX.XX.XXXX. Dieťa žiadal zveriť do osobnej starostlivosti matky s tým, že na jeho
výživu bol ochotný prispievať sumou 100,-Eur mesačne. Svoj styk s maloletou navrhol upraviť každý
párny kalendárny týždeň v roku od piatku od 15:30hod. do nedele do 18:30hod.; počas jarných prázdnin
v každom párnom roku, od piatku od 17:00 hod. do nedele nasledujúceho týždňa do 18:00hod.. Počas
letných prázdnin navrhol upraviť styk každý kalendárny rok od 01.07. od 09:00 hod. do 07.07. do 18:00

hod., od 15.7.od 09:00 hod. do 22.7. do 18:00 hod., od 01.08. od 09:00 hod. do 07.08. do 18:00hod. a
od 15.8. od 09:00 hod. do 22.8. do 18:00 hod.; počas jesenných prázdnin v každom nepárnom roku od
17:00 hod. prvého dňa jesenných prázdnin do 18:00 hod. posledného dňa jesenných prázdnin, počas
Veľkonočných sviatkov, a to v každom roku v čase od „Zeleného štvrtka" od 09:00 hod. do „Bielej soboty"
do 19:00hod., počas vianočných sviatkov v každom párnom roku v čase od 24.12. od 09:00 hod. do

30.12. do 18:00 hod. a v každom nepárnom roku od 31.12. od 09:00 hod. do 7.1. nasledujúceho roka
do 18:00 hod. s tým, že otec si maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska matky a po ukončení styku
maloleté dieťa vráti matke na tom istom mieste.

2. Z odôvodnenia návrhu vyplýva, že účastníci uzavreli manželstvo po päťročnej známosti z dôvodu

citovej náklonnosti. Prvé nezhody v manželstve sa prejavili po narodení dcéry. Manželia sa často
hádali, postupne prestali komunikovať. V septembri 2015 manželka opustila spoločnú domácnosť a
spolu s dcérou sa presťahovala ku svojim rodičom. V decembri 2015 sa vrátila, manželia sa pokúsili
o obnovenie spolužitia, no ani napriek snahe nedokázali normálne komunikovať. Dňa 02.05.2016 sa
manželka s dieťaťom opakovane odsťahovala ku svojim rodičom. Od tej doby žijú manželia oddelene.

Ich manželstvo neplní svoj spoločenský účel a neexistuje žiadna šanca na jeho obnovenie a preto
má za to , že sú splnené zákonné podmienky na to, aby súd ich manželstvo rozviedol. uviedol, že
osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka, ktorá určila aj režim možných stretnutí otca s
dieťaťom,podľaktoréhosastykotcasdcérourealizujekaždýtretídeňvtrvanídvochhodín.Otecmatkou
určené termíny stretnutí dodržiava, no vzhľadom k veku dieťaťa je presvedčený, že dcéra môže v jeho

domácnosti tráviť víkendy, prázdniny a sviatky. Otec prispieva na výživu dieťaťa po dohode s matkou
sumou 100,-Eur mesačne. Matka mu neumožňuje podieľať sa na výchove dieťaťa plnohodnotne. Dcéra
nemá problém zostať u neho dlhšie i na noc. Problém s tým má iba matka maloletej bez bližšieho
odôvodnenia. Dieťa je na otca citovo naviazané, majú veľmi dobrý a pekný vzťah.

3. Matka v písomnom vyjadrení k návrhu, ktoré doručila súdu 22.11.2019 uviedla, že s manželom žijú
3,5 roka odlúčene z dôvodov manželských nezhôd, ktoré vyplývajú z rôznych povahových vlastností
a názorov na spoločný život. Vzhľadom na dĺžku doby odlúčenia neexistuje ani predpoklad obnovenia
manželskéhospolužitia.Načasporozvode navrhlazveriťmaloletédieťadosvojejosobnejstarostlivosti.
Snavrhovanouúpravou stykunesúhlasilapoukazujúcnato,žeotecmávzamestnaníslužbyapracovnú

pohotovosť, na pokrytie prázdnin nebude mať otec dostatok dovolenky. Keďže dieťa u otca neprespáva,
navrhovaný styk by bol pre dieťa záťažou. Zo strany otca navrhla pre dieťa určiť výživné sumou 250,-
Eur mesačne. Poukázala na to, že má mesačné výdavky na nájomné 200,-Eur, telefón 30,-Eur, životná
poistka 22,-Eur, náklady na pohonné hmoty 50,-Eur. Pre dieťa kupuje mesačne lieky na imunitu 50,-
Eur, oblečenie a obuv 60,-Eur, drogériu 20,-Eur, tanečnú 22,-Eur, strava 250,-Eur. Ročne platí náklady

na škôlku 40,-Eur, angličtinu 30,-Eur.4. V doplňujúcom vyjadrení doručenom súdu 01.06.2020 matka uviedla, že na výživu dieťaťa žiada sumu
200,-Eur mesačne, keďže výživné 20% z príjmu rodiča zodpovedá obvyklej súdnej praxi pri dieťati, ktoré

nastupuje do prvého ročníka. Režim školských povinností dieťaťu neumožní stýkať sa s otcom tak ako
doposiaľ. Navrhla, aby súd upravil styk otca s maloletou každý párny týždeň v stredu od 16:00hod. do
19:00hod. a v sobotu od 09:00hod. do 18:00hod a každý nepárny týždeň v stredu od 16:00hod. do
19:00hod. a v nedeľu od 09:00hod. do 18:00hod a od 01.10.2020 od piatku od 17:00hod. do nedele do
18:00hod., počas letných prázdnin jeden týždeň v mesiaci júl alebo august, počas vianočných sviatkov

od26.12.2020od09:00hod.do31.12.2020do12:00hod.,pričompouplynutítohtoprechodnéhoobdobia
by platila ďalšia úprava, keby dieťa sa stretlo s otcom 7 dní počas celého týždňa v mesiaci júl a august,
boli by upravené jarné, jesenné a zimné prázdniny.

5. Otec v doplňujúcom vyjadrení doručenom súdu 08.06.2020 namietal, že výživné 100,-Eur, na ktorou
sa s matkou pôvodne dohodli a ktorú vyživovaciu povinnosť aj bez súdneho rozhodnutia riadne plní

zodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam ako aj súčasným potrebám dieťaťa. Výživné nemožno
paušalizovať, určuje sa podľa okolností konkrétneho prípadu. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa
útleho veku sa líšia výrazne od odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa školského veku alebo od
odôvodnených potrieb dieťaťa, ktoré je v období prudkého telesného a duševného rozvoja a prípravy
na zvolené povolanie v čase dospievania. Každé jedno rozhodnutie o výživnom na dieťa je založené na

riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady. Je preto
namieste konštatovanie, že v takto vysoko individuálnej otázke, akou je určenie konkrétneho rozsahu
vyživovacej povinnosti, sa ani nemôže vytvoriť ustálená rozhodovacia prax. Pri posúdení a hodnotení
zákonom ustanovených východísk na určenie výživného postupujú totiž súdy vždy diferencovane v
každomkonkrétnomprípadeanezotrvávajúnaurčitýchstriktnýchhraniciach.Vtaktoindividualizovanom

rámci určovania konkrétnej výšky výživného zovšeobecnenie ani neprichádza do úvahy (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 25. septembra 2019, sp. zn. 4Cdo/148/2019). Poukázal na už skôr prijaté
právne závery Najvyššieho súdu, vyjadrené v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Cdo
50/2017, 3 Cdo 88/2017, 3 Cdo 87/2017, 3 Cdo 226/2017. Podľa názoru Najvyššieho súdu určenie výšky
výživnéhojevždyvýsledkomposúdeniavysokoindividuálnych,jedinečnýchskutkovýchokolnostíkaždej

prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach, pretože kritéria
na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti (napr. schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
ako aj odôvodnené potreby dieťaťa a ďalšie) sú rozdielne v každej veci a odlišujú sa od prípadu k
prípadu. Iný výklad by viedol k rozporu so záujmami dieťaťa, ktorému sa výživné priznáva (porovnaj
8 Cdo 50/2017). Poukázal na to, že matka nikdy nenamietala výšku výživného 100,-Eur mesačne,

na ktorej sume sa s otcom dohodla, ani sa nezmienila, že táto suma nie je postačujúca na pokrytie
odôvodnených potrieb dieťaťa. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a na postoj matky, ktorý je pre
neho nepochopiteľný, nadobudol dojem, že matka si chce cez výživné, ktoré patrí výlučne dieťaťu, z
významnej časti uspokojovať aj svoje vlastné potreby. Poukázal na to, že odôvodnené potreby dieťaťa
majú svoju hranicu danú spotrebným charakterom výživného, z ktorého dôvodu je potrebné dbať na to,

aby výživné nad túto hranicu nepriamo neuspokojovalo z časti i potreby iných osôb. Pokiaľ ide o styk
otca s maloletou, ktorú má otec nadovšetko rád, mal za to, že je nutné rešpektovať, pokiaľ má byť dieťa
zverené do osobnej starostlivosti matky, širokou úpravou styku, aby sa otec mohol podieľať na výchove
maloletej a na budovaní a rozvíjaní citového vzťahu otca k dieťaťu. (nález ÚS ČR z 15. Marca 2016
III ÚS 2298/15.

6. Kolízny opatrovník v správe zo šetrenia pomerov uviedol, že maloletá N. pochádza z manželského
spolužitia rodičov, ktorí inú vyživovaciu povinnosť nemajú. Rodičia 3,5 roka nežijú v spoločnej
domácnosti, osobnú starostlivosť o dieťa zabezpečuje matka. Otec žije v K. v trojizbovom mestskom
nájomnom byte. Je zamestnaný vo N. M. B.. s., kde pracuje ako servisný technik. Medzi jeho pravidelné

mesačné výdavky patrí nájomné 170,-Eur, inkaso vo výške 70 Eur mesačne, poplatok za televíziu a
internet30,-Eur,poistenie40,-Eurabežnévýdavkyspojenésvedenímdomácnosti.Stykotcasdieťaťom
sa realizuje pravidelne každý tretí deň. Na výživu maloletej otec prispieva po dohode s matkou sumou
100,-Eur mesačne od 15.11.2016. Matka s maloletou má prenajatý jednoizbový byt v R., ktorý je v
osobnom vlastníctve p. K.. Býva spolu s dieťaťom v päťizbovom rodinnom dome matkiných rodičov vo

N., v ktorom žije i matkin brat s manželkou a dvoma maloletými deťmi. Matka je zamestnaná na Úrade
práce, sociálnych vecí a rodiny v R. ako samostatný radca. Styk otca s dieťaťom sa realizuje pravidelne
každý tretí deň. Kolízny opatrovník pri pohovore s maloletou zistil, že dieťaťa býva s mamkou, v sobotu
bola s ockom, ktorého navštevuje. U ocka má škrečka, ktorého s nimi bola kúpiť ockova priateľka. Bývaťchce aj naďalej s mamkou. V domácnosti otca spáva málo. Kolízny opatrovník v prípade rozvodu navrhol
zveriť dieťa do osobnej starostlivosti matky a výživné určiť podľa príjmových a majetkových pomerov
otca s prihliadnutím na vek a odôvodnené potreby mal. dieťaťa.

7. Na pojednávaniach, ktoré sa konali v dňoch 11.12.2019, 14.02.2020, 11.03.2020, 10.06.2020
19.08.2020 súd vykonal dokazovanie výsluchom oboch manželov, ich písomnými vyjadreniami,
vyjadrením kolízneho opatrovníka, oboznámením s listinnými dôkazmi a to opisom mzdových listov
obochrodičov,správouMestaK.,potvrdenímopríjmerodičov,sobášnymlistom,rodnýmlistommaloletej

N. a ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v spise.

8. Zo sobášneho listu súd zistil, že účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. U oboch ide o prvé
manželstvo.ObajasúobčanmiSR.PoslednéspoločnébydliskomalivK.naul.X.XXXX/X.Zmanželstva
pochádza maloletá N. C., H.. XX.XX.XXXX.

9. Manžel vo svojich výpovediach na pojednávaniach doplnil, že rozvrat manželstva účastníkov je
dlhodobý, obnovenie spolužitia nie je možné. Za jednoznačnú príčinu rozvratu označil neschopnosť
vzájomnej komunikácie manželov. Tvrdohlavosť im nedovolila konštruktívne riešiť problémy manželstva,
každý pokus skočil hádkou. Manželka opakovane opustila spoločnú domácnosť, presťahovala sa ku
svojim rodičom, pokusy o obnovenie manželského spolužitia neboli úspešné. Od 02.05.2016 manželia

nežijú v spoločnej domácnosti, od júna 2016 spoločne nehospodária ani nežijú manželským životom.
Otec doplnil, že o dieťa sa dokáže postarať, maloletá má v jeho domácnosti vlastnú izbu, riadne
zariadenú. Nemá problém sa o dieťa postarať. Ak mu matka zavolala, že dieťa je choré, zabezpečil si
pracovné voľno, maloletú si zobral do svojej domácnosti, zabezpečil pre dieťa všetko čo bolo potrebné -
nakúpil, navaril, obliekol ju, umyl. Dieťa tam bez problémov spalo. Spočiatku mu matka umožnila styk s

dcérou každý druhý deň, no po jej druhom odchode rozhodla, že otec sa môže stýkať s dieťaťom každý
tretí deň. Uistil matku, že jej obavy o to, že počas styku s dieťaťom nebude mať voľno sú zbytočné,
nakoľko má dostatok dovolenky i nadčasových hodín, ktoré chce využiť na kontakt s dcérou.

10. Manželka sa vo svojich výpovediach na pojednávaní stotožnila s príčinami rozvratu manželstva

uvádzaných manželom a to neschopnosťou ich vzájomnej komunikácie. Uviedla, že sa nedokázali
zhodnúť na ničom. Aj v súčasnosti komunikujú cez SMS správy. Vzhľadom k tomu, že dieťa nastupuje
do prvého ročníka základnej školy v R., prenajala si byt, v ktorom žije s dcérou. V sume 200,-Eur, ktoré
platí titulom nájomného, sú zahrnuté aj náklady na služby spojené s bývaním (elektrina, plyn). S dcéru
sa často (2 až 3 dni v týždni) zdržiavajú v domácnosti starých rodičov vo Vojčiciach, kde žije okrem

starých rodičov i matkin brat s rodinou. Niet tam dostatok miesta, aby tam mohla bývať s dcérou. Pokiaľ
je v domácnosti rodičov, na náklady na domácnosť a stavu neprispieva. Potvrdila, že maloletá má s
otcom dobrý vzťah.

11. Otec argumentoval tým, že matka žije v domácnosti svojich rodičov, tam pri styku dieťa vyzdvihne a

natomistommiestedieťamatkeivráti.Matkavdomerodičovprespávanaprízemínagauči.Poukázalna
to, že matka zaplatí sumu 2.400,-Eur ročne za byt v R., ktorý neužíva. O tom, že v byt sa neužíva svedčí
i spotreba elektrickej energie, ktorá zodpovedá tomu, že v byte okrem zapnutej chladničky celoročne
iná spotreba nie je.

12. Matka prostredníctvom právneho zástupcu navrhla, vzhľadom na neschopnosť rodičov dohodnúť sa
na úprave styku, nariadiť znalecké dokazovanie.

13. Otec namietal nedôvodnosť nariadenia znaleckého dokazovania, ktoré by viedlo k zbytočnému a
neúčelného zaťažovaniu maloletého dieťaťa a predlžovaniu sporu.

14. Z potvrdenia zamestnávateľa matky a predloženej pracovnej zmluvy súd zistil, že matka je v
štátnozamestnaneckom pomere na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v R., ako radca. Z opisu jej
mzdových listov súd zistil, že čistý priemerný mesačný zárobok matky predstavuje 774,-Eur.

15. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny súd zistil, že matke je vyplácaný prídavok na
maloletú N. vo výške 24,34 Eur mesačne.16. Z potvrdenia zamestnávateľa otca a predloženej pracovnej zmluvy súd zistil, že otec je zamestnaný
v spoločnosti N. M., B..K.. E. ako technik merania. Z opisu jeho mzdových listov súd zistil, že čistý
priemerný mesačný zárobok otca predstavuje 1.095,52 Eur.

17. Z výpisu z účtu otca súd zistil, že otec mesačne uhrádza nájomné 163,93 Eur (č.l. 40 spisu), poplatok
za televíziu 9,-Eur (č.l. 41), výživné 100,-Eur (č.l. 42), poplatok pre dieťa za balet a kolostrum 200,-Eur
(č.l. 39), plyn 37,70 Eur (č.l. 43), životnú poistku 40,-Eur (č.l.44), elektrinu 20,70 Eur (č.l. 45), internet
17,92 Eur (č.l. 46).

18. Zo správy Mesta K. súd zistil, že rodiča žili v spoločnej domácnosti v K. H. V.. X. XXXX/X od roku
2011 do roku 2016, kedy sa manželka odsťahovala zo spoločnej domácnosti do N.. V meste požívali
dobrú povesť.

19. Podľa § 18 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len Zákon o rodine), manželia sú si v manželstve rovní

v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť,
pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

20. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj

účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

21. Podľa § 23 ods. 2 vety prvej Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu
vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode
vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

22. V zmysle citovaného ustanovenia § 18 Zákona o rodine, povinnosť manželov žiť spolu a byť si
verní možno chápať ako základ vytvorenia trvalého a harmonického životného spolužitia. Povinnosť
vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť treba chápať ako úctu k osobnosti druhého manžela a vzájomnú
úctu medzi manželmi. Povinnosť vzájomne si pomáhať nezahŕňa len materiálnu stránku, ale ide

predovšetkým o citovú, morálnu a osobnú pomoc pre dobro druhého manžela, o prejavy porozumenia
pri životných problémoch druhého manžela, o zhovievavosť a pomoc v chorobe, starobe, poskytnutie
rady v problémových životných situáciách. Porušenie tejto manželskej povinnosti sa môže prejaviť ako
príčina, eventuálne ako následok rozvratu manželstva, ktorý napokon vedie k jeho rozvodu.

23. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázanú existenciu objektívneho a kvalifikovaného rozvratu
vzťahovmedziúčastníkmi,ktorýjetakejdĺžkyaintenzity,žeichmanželstvoneplníadobudúcnanemôže
plniť svoj spoločenský účel vyplývajúci z jeho základných funkcií a to funkcie biologickej, výchovnej,
vzájomnej pomoci, hospodárskej. Vo vzťahu účastníkov absentuje vzájomná citová náklonnosť, dôvera,
rešpekt, úcta, na ktorom je založený každý partnerský vzťah. Ich manželstvo sa stalo len formálnym

zväzkom. Po vykonanom dokazovaní súd teda dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky v
zmysle § 23 Zákona o rodine pre rozvod manželstva účastníkov. V konaní bolo preukázané, že manželia
od roku 2016 nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, ani nezabezpečujú spoločnú
starostlivosť o maloleté dieťa. K obnoveniu spolužitia nedošlo. Keďže sa nejedná len o problémy
prechodného charakteru, účastníci sa citovo odcudzili a za súčasnej situácie ani jeden z nich nemá

záujem o obnovenie manželského spolužitia, súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre
rozvod manželstva. Takéto prostredie nie je ani vhodné pre výchovu maloletého dieťaťa, súd preto
manželstvo účastníkov rozviedol. Ako príčinu rozvratu manželstva súd ustálil povahové a názorové
rozdiely účastníkov a neschopnosť ich vzájomnej komunikácie.

24. Podľa § 100 zák. č. 161/2015 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), s konaním o
rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po
rozvode.

25. Podľa 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti
prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.26. Súd zveril maloletú Veroniku na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, keďže matka
zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa od prerušenia spolužitia rodičov, pričom v jej starostlivosti

nebolizistenénedostatky.Matkasaodieťariadnestaráajeinaďalejpodľanázorusúduschopnávytvoriť
pre maloleté dieťa vhodné rodinné zázemie a poskytovať mu potrebnú stabilitu.

27.Súdsúčasneurčil,žeobajarodičiasúoprávnenímaloletédieťazastupovaťaspravovaťjehomajetok,
zabezpečiac tak zachovanie rodičovských práv k maloletému dieťaťu obom rodičom. V konaní nebola

preukázaná skutočnosť, ktorá by odôvodňovala vylúčenie jedného z rodičov vo vzťahu k rozhodovaniu
a zastupovaniu dieťaťa.

28. Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa

na životnej úrovni rodičov.

29. Podľa § 62 ods. 4, veta 1 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinností súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

30. Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.

31. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného súd prihliadne na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

32. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré

sú zročné vždy na mesiac dopredu.

33. Maloletá N. navštevuje Materskú školu na V.. D. N. R., od 01.09.2020 nastupuje do prvého ročníka
Základnej školy v R.. Jej ošetrujúcou detskou lekárkou je Z.. K. N. R.. Maloletá navštevuje alergologickú
a kožnú ambulanciu. Na posilnenie imunity užíva vitamínové doplnky a to KOLOSTRUM náklady na

jeho zakúpenie predstavujú 50,-Eur. Matka jej platí životnú poistku 22,-Eur mesačne, náklady na škôlku
prestavujú 40,-Eur mesačne (poplatky, obedy), navštevuje tanečný krúžok - poplatok predstavuje 22,-
Eur mesačne a angličtinu 30,-Eur ročne. Náklady na hygienické potreby a drogériu predstavujú 20,-Eur
mesačne. Výšku nákladov matka preukázala výpismi zo svojho účtu ( č.l. 99 až 119 spisu). Má bežné
výdavky na stravu a ošatenie.

34. Matka od roku 2005 pracuje ako radca na Úrade práce, sociálnych veci a rodiny v R. s priemerným
mesačnýmčistýmzárobkom774,-Eurapoberáprídavoknajednodieťavovýške24,34Eurmesačne.Na
výživu maloletej N. jej otec od prerušenia spolužitia po dohode rodičov prispieva mesačne sumou 100,-
Eur. Iný príjem matka nemá. Zo svojho príjmu matka uhrádza nájomné 200,-Eur mesačne za prenajatý

byt v R., v ktorej sume sú zahrnuté aj výdavky na služby spojené s bývaním. Matka sa až do júla 2020
spolu s dcérou zdržiavala prevažne u svojich rodičov v ich rodinnom dome vo N., kde na bývanie a
stravu rodičom neprispievala. Matka mesačne uhrádza náklady na pohonné hmoty (z N. dochádzala do
práce a vozila dieťa do škôlky v R.) vo výške 50,-Eur mesačne, poplatok za služby mobilného operátora
vo výške 30,-Eur. Má bežné výdavky na stravu a ošatenie.

35. Otec je od roku 2006 zamestnaný ako technik merania vo N. M. K., B..K.., s priemerným mesačným
čistýmzárobkom1.095,52Eur.Inýzdrojpríjmunemá.ŽijevmestskomnájomnombytevK.,zaktorýplatí
nájomné 163,90 Eur mesačne, elektrinu 34,-Eur mesačne, plyn 32,-Eur mesačne, poplatok za TV 9,-Eur,
za internet 17,-Eur mesačne a mesačne platí životnú poistku 40,-Eur, čo preukázal výpismi zo svojho

účtu.Vjehodomácnostižijeipriateľka,ktoráprispievanapotrebydomácnostisumou200,-Eurmesačne.
Od prerušenia spolužitia prispieva na výživu maloletej N. sumou 100,-Eur mesačne. Mimo toho na
základe požiadaviek matky uhradil maloletej náklady na balet, kúpu výživového doplnku KOLOSTRUM
vo výške 100,-Eur (č.l. 39 spisu). V rámci realizácie styku s maloletou N. otec dieťa pravidelne týždennevozí z R. do K. na tréningy tanečného krúžku S., ktoré dieťa v K. navštevuje. Mimo toho dieťaťu kúpil
bicykel, športové oblečenie, topánky, vetrovku. Má bežné výdavky na stravu a ošatenie. Inú vyživovaciu
povinnosť nemá. Po dohodne s matkou dieťaťa v prípade choroby zabezpečuje vo svojej domácnosti

celodennú starostlivosť o maloletú N., nakupuje a pripravuje jej stravu. Dieťa má v jeho domácnosti
zariadenú vlastnú izbu.

36. Pokiaľ ide o určenie výživného na maloleté dieťa, súd prihliadal na vek dieťaťa, jeho potreby,
zabezpečeniemesačnýchplatiebpremaloletúN.,príspevkynaškolskéamimoškolskéaktivity.Zohľadnil

výšku bežných nákladov súvisiacich so zabezpečením stravy, ošatenia, vitamínových doplnkov a
hygienických potrieb, pri ktorých vychádzal z bežných cien. Pokiaľ ide o námietky otca, že matka v byte
v R. nebýva a výdavky na nájomné vo výške 200,-Eur sú preto neúčelné, súd dáva do pozornosti, že
matka, aj keď tieto výdavky na nájom bytu preukázateľne vynakladá a napriek tomu sa aj s dieťaťom
do júla 2020 zdržiavala prevažne v domácnosti svojich rodičov, nebolo sporu o tom, že na potreby
domácnosti starých rodičov finančne neprispievala. Nemožno uprieť právo matky zabezpečiť si pre dieťa

vlastné bývanie, ktoré poskytne matke i dieťaťu súkromie, na ktoré majú nesporne právo. V konečnom
dôsledku matka preukázala, že od augusta 2020 sa spolu s dcérou, aj vzhľadom k nástupu dieťaťa
do školy, zdržiava v prenajatom byte, pričom súdom určené výživné zabezpečuje potreby dieťaťa do
budúcna (od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva jeho rodičov). Súčasne súd zohľadnil príjmy
oboch rodičov, ich možnosti a schopnosti, nevyhnutné výdavky rodičov a rovnako aj ich majetkové

pomery. Súd mal preukázané, že obaja rodičia sú riadne zamestnaní so stabilným príjmom. Matka
dosahuje čistý mesačný príjem 774,-Eur, otec čistý mesačný príjem 1.095,52 Eur. Inú vyživovaciu
povinnosť nemajú. Obaja žijú v prenajatých nájomných bytoch, majú štandardné výdavky na stravu
a ošatenie a bežné potreby. Otec v súčasnosti nadviazal známosť. Jeho priateľka, ktorá pracuje ako
predavačka v E., a zdržiava sa v domácnosti otca, prispieva na potreby domácnosti sumou 200,-Eur

mesačne. Súd pri určení výživné vychádzal zo zásady, že deti majú právo na takú životnú úroveň, akú by
mali, ak by rodičia žili v spoločnej domácnosti a spoločne hospodárili. Zároveň súd zohľadnil skutočnosť,
že matka sa na plnení výživného podieľa predovšetkým svojou osobnou starostlivosť.

37. Niet sporu o tom, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá

trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov (§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Zabezpečenie výživy sa týka nielen výživy vo vlastnom
zmysle slova, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka. Preto je potrebné aby
rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu dieťaťa, aby sa z

nich uspokojovali v podstate všetky každodenné, ale aj dlhodobé osobné potreby dieťaťa, či už ide o
jeho výživu vo vlastnom zmysle slova, alebo potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub,
kultúrne, športové a iné potreby. Povinnosťou oboch rodičov je prispievať na výživu detí podľa svojich
schopností a možností, pričom sa prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa od dieťa osobne
stará. Vychádza sa zo skutočnosti, že práca a osobná starostlivosť, ktorú jeden z rodičov vynakladá

na dieťa tvorí materiálne hodnoty zodpovedajúce príspevku druhého rodiča, ktorý ich poskytuje v
peniazoch, a uspokojovanie potrieb dieťaťa touto formou vyvažuje platby druhého rodiča.

38. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že je vo finančných možnostiach otca, aby na výživu
maloletej N. prispieval mesačne sumou 140,- Eur, berúc do úvahy skutočnosť, že rodičia sa síce dohodli

na sume mesačného výživného 100,-Eur, no dieťa od 01.09.2020 nastupuje do prvého ročníka základnej
školy, čím sa jeho výdavky zvyšujú. Zároveň však prihliadol na to, že otec nad rámec výživného, ktoré
platí matke, poskytuje maloletej i vecné plnenie a to jednak nákupom ošatenia (topánky, vetrovka,
bicykel),platenímpoplatkovanákladovnatanečnú,znášanímcestovnýchnákladovnapravidelnýodvoz
dieťaťa na tanečný krúžok a príspevkov matke na kúpu vitamínov nad rámec bežného výživného a

jednak vo forme osobnej starostlivosti v prípade ochorenia dieťaťa, keď sa maloletá zdržiava celodenne
v jeho domácnosti. K námietke matky, resp. jej právneho zástupcu spočívajúcou v tvrdení, že výživné
otca má predstavovať paušálne 20% z príjmu otca súd uvádza, že výška vyživovacej povinnosti je okrem
výšky príjmu povinného rodiča determinovaná i celým radom ďalších, vyššie uvedených zákonných
kritérií a nemožno ju paušalizovať. V tejto súvislosti súd poukazuje na už v bode 6. tohto rozsudku

citované Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25.09.2019 sp. zn. 4Cdo/8148/2019 i na skôr prijaté právne
záveryNajvyššiehosúdu,vyjadrené vrozhodnutiachNajvyššiehosúduSRsp.zn.8Cdo50/2017,3Cdo
88/2017,3Cdo87/2017,3Cdo226/2017.Určenievýškyvýživného,vzmyslenázoruprijatéhonajvyšším
súdom SR je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolnostíkaždej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach, pretože
kritéria na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti (napr. schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného ako aj odôvodnené potreby dieťaťa a ďalšie) sú rozdielne v každej veci a odlišujú sa od

prípadu k prípadu. Iný výklad by viedol k rozporu so záujmami dieťaťa, ktorému sa výživné priznáva
(porovnaj 8 Cdo 50/2017). Keďže v konaní bolo preukázané a nebolo to ani sporné, že otec sa nad
rámec finančného plnenia podieľa na potrebách maloletej i vecným plnením, osobnou starostlivosťou v
čase nemoci, ako i pravidelným zabezpečovaním prepravy na krúžok (S.), ktorú dieťa navštevuje každý
týždeň v inom meste vzdialenom 11,6 km (cestná vzdialenosť zistená cez Google), súd uložil otcovi

povinnosť platiť výživné na maloletú N. vo výške 140,- Eur mesačne, nakoľko táto suma sa vzhľadom k
súčasným potrebám dieťaťa a možnostiam otca javí ako primeraná.

39. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovuastarostlivosťzostranyobidvochrodičovaabybolorešpektovanéprávodieťaťanaudržiavanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

40. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

41. Spornou otázkou medzi rodičmi bola otázka styku otca s maloletou N.. Vykonaným dokazovaním

mal súd za preukázané, že vzťahy medzi rodičmi sú značne napäté. Ich vzájomné nezhody a nedôvera
im bránia objektívne zhodnotiť situáciu a dohodnúť sa na úprave styku otca s maloletou N., rešpektujúc
pritom práva a záujem svojho dieťaťa. Súd upravil styk otca s maloletou Veronikou v rozsahu uvedenom
vo výroku rozsudku majúc za to, že dieťa má právo tráviť svoj voľný čas s oboma rodičmi v rovnakom
rozsahu. V konaní nebolo preukázané, že by dieťaťu bránila vážna okolnosť stretávať sa s otcom vo

voľnom čase a rovnako ani tráviť s ním polovicu voľných víkendov a prázdnin. Matka síce namietala, že
dieťa by u otca nemalo prespávať, no mimo prejavu svojho negatívneho stanovisko neuviedla ani jediný
rozumný argument, pre ktorý by tam dieťa nemohlo prespať. Pokiaľ je dieťa ochotné a schopné prespať
u otca počas choroby a príležitostne, ak mu matka dovolí aj počas víkendu, súd nevidí žiaden dôvod, pre
ktorý by dieťa u otca nemohlo prespávať pravidelne počas upraveného styku, teda aj počas prázdnin.

Dieťa má s otcom dobrý vzťah, teda mimo ničím nepodložených obáv matky, ktorá je na dcéru fixovaná
a podľa názoru súdu prejavuje len svoje vlastné obavy z odlúčenia od dieťaťa na dobu styku, niet
logického dôvodu, ktorý by tomu mal brániť. U maloletého dieťaťa, ktoré citlivo vníma prítomnosť rodičov,
prerušením ich spolužitia nastala zmena, ktorá sa môže pretaviť aj do prirodzeného ochladenia vzťahu
medzi maloletou a otcom. Maloletá môže prestať otcovi dôverovať v otázke starostlivosti, dožadovať

sa prítomnosti matky, môže u nej nastať pocit frustrácie ako aj neistoty. Z uvedeného dôvodu súd
považoval za vhodné, aby sa vzťah otca s maloletou rozvíjal spôsobom a v rozsahu, ktorý stanovil.
Súd sa nestotožnil s tvrdením matky, že maloletá by mala prespávať v zásade doma. Maloletá je vo
veku šesť rokov, otec pozná jej režim, má pre dieťa vytvorené podmienky. Je treba zobrať do úvahy, že
otec vie maloletej vniesť do výchovy dieťaťa mužský prvok a prispieť tak k jej fyzickému a psychickému

rozvoju. Ako nedôvodné vyhodnotil súd i obavy matky, že otec nebude maž dostatok dovolenky a voľna,
aby mohol s dieťaťom tráviť toľko času. Súd upravil styk otca s maloletou aj počas týždňa, kedy dieťa
navštevuje tanečný krúžok S., kam ju otec na vlastné náklady dopraví, čím odbremení matku jednak
časovo, keďže počas upraveného styku dokáže na dieťa počkať a dopraviť ju späť k matke a jednak i
finančne, keďže náklady na cestu znáša sám otec. Zároveň súd uložil matke povinnosť maloleté dieťa na

styk s otcom riadne pripraviť. Súd zdôrazňuje, že obaja rodičia sú povinní vytvárať podmienky pre hladký
priebeh týchto stretnutí. Rodičia sú povinní práva svojho dieťaťa nielen deklarovať, ale predovšetkým
rešpektovať a v maximálnej miere sa im prispôsobiť.

42. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

43. Podľa § 185 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. civilného sporového poriadku (ďalej CSP), súd rozhodne,
ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.44. Súd zamietol návrh matky na vykonanie znaleckého dokazovania znalcom z odboru psychológia.
Ani pri rešpektovaní vyšetrovacej zásady (§ 35, § 36 CMP) súd nemusí vykonať všetky účastníkom

navrhnuté dôkazy. Výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať je na súde aj s
poukazom na č.l. 10 ods. 1, 2 Zákonných princípov CMP, z ktorého vyplýva, že dôkazy a tvrdenia
účastníkov hodnotí súd podľa vlastnej úvahy, v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.
Žiaden dôkaz nemá predpísanú silu. Z ustanovenia § 207 ods. 1 CSP vyplýva, že súd nariaďuje
znalecké dokazovanie v prípade, ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba

vedecké poznatky. V danej veci súd poskytol priestor účastníkom konania, boli vypočutí, mohli sa
vyjadrovať. Znalecký posudok je len jedným z viacerých dôkazných prostriedkov, ktorý súd hodnotí
aj s prihliadnutím k ostatným vykonaným dôkazov. Podľa názoru súdu nebolo potrebné nariaďovať
znalecké dokazovanie, nakoľko vzťah otca s maloletým dieťaťom nebolo potrebné posudzovať (nebolo
sporné, že dieťa má s otcom dobrý a nekomplikovaný vzťah) a nespornú skutočnosť je nadbytočné a
nehospodárne preukazovať znaleckým dokazovaním. Pokiaľ ide o otázku rozsahu styku, ide o otázku

právnu nie odbornú. Súd preto tento návrh matky zamietol.

45. Súd apeluje na rodičov, aby sa v záujme svojho dieťaťa snažili v čo najväčšej možnej miere o
vzájomnú úctu a rešpekt, aby prestali so vzájomnými obvineniami a zhoršovali i tak napätú situáciu, čo
pôsobí traumatizujúcu najmú na dieťa a v budúcnosti sa to môže odraziť na jeho psychickom stave.

Dieťa má právo na oboch rodičov a obaja sa zodpovední za jeho výchovu. Aj keď dieťa je v starostlivosti
iba jedného z rodičov, aj druhý rodič má zachované všetky rodičovské práva a povinnosti, aj keď ich
nevykonáva bezprostredne, nie je pozbavený práv dieťa vychovávať. Toto právo realizuje stretávaním
sa s dieťaťom, pričom týmto spôsobom sa zabezpečí udržanie a upevňovanie citovaného vzťahu rodiča
s maloletou.

46. O trovách konania sú rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Trebišov v troch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie nemôžu podať tí, ktorí sa práva podať odvolanie vzdali.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), v odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).
Odvolanie podľa § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia
skutočného stavu veci.
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.
Akvoveciachstarostlivostiomaloletýchsúdrozsudkomschválildohodurodičov,niesúrodičiaoprávnení
podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie (§ 122 CMP).
Rozsudok o výživnom je vykonateľný doručením ( § 44 CMP).Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošle priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia ( § 376 CMP), alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.
233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).