Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Antónia Kandravá

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/94/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318202942
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8318202942.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek
senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci otca : Q. W., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, XXX XX W., zastúpeného: JUDr. Jana Šepeľová, advokátka
AK, Námestie slobody 13/25, 066 01 Humenné, proti matke: K. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
XXX XX K. W. XX, zast.: JUDr. Martina Čelková, advokátka AK, Štefánikova 22, 066 01 Humenné,

za účasti maloletého: R. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX K. W. XX, zastúpeného kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina, Budovateľská
2204/11, 069 01 Snina, v konaní úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu,
o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 15Pc/17/2018-401 zo dňa 06.03.2020
takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo výroku o výživnom a trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 17.07.2018 domáhal určenia, že je
otcom maloletého R., K.. XX.XX.XXXX z matky K. S., K.. XX.XX.XXXX. Žiadal priznať nárok na náhradu

trov konania.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom č.k. 15Pc/17/2018-401 zo dňa 06.03.2020 tak, že cit.:

„Súd konanie o určenie otcovstva k maloletému R. S., K.. XX. XX. XXXX zastavuje.
Súd zveruje maloletého R. S., K.. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať
maloletého a spravovať jeho majetok bude matka.
Otec maloletého R. S. je povinný prispievať na jeho výživu sumou 100,-- eur mesačne vždy do 15. dňa
toho-ktorého mesiaca k rukám matky počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 62 ods. 1, 2, 4; 90; 91 ods. 1,
2 Zákona o rodine.

4. Vo vzťahu k výroku rozhodnutia o zastavení konania o určenie otcovstva konštatoval, že počas
súdneho konania došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov dieťaťa pred orgánom

matriky.5. Rozhodnutie o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky a zastupovania správy jeho majetku
súd prvej inštancie odôvodnil tým, že v tomto prípade došlo počas súdneho konania k dohode medzi
rodičmi dieťaťa. Napriek návrhu zastupovanie maloletého a spravovanie jeho majetku stanovil súd iba

matke. Stanovenie výživného zo strany otca súd odôvodnil závermi, ktoré mu vyplynuli zo zistení, že
otec pôsobí ako živnostník - lesný robotník a je každý mesiac v strate pri výkone svojej živnosti, čo
však nedáva logický zmysel, aby túto činnosť potom vykonával. Súd mal za to, že obvyklá vyživovacia
povinnosť maloletému dieťaťu v takomto veku je vo výške 100,- eur a to aj vzhľadom na podnikateľskú
činnosť, ktorú otec dieťaťa vykonáva. Stanovil, že otec je povinný platiť výživné od právoplatnosti

rozsudku a to z dôvodu, že doteraz bola upravená vyživovacia povinnosť uznesením súdu, ktorým
nariadil neodkladným opatrením platiť navrhovateľovi maloletému sumu 60,- eur mesačne. Základné
náklady má maloletý pokryté. Súd neupravoval spätne výživné a to z dôvodu, že pred živnostenským
oprávnením otec vykonával činnosť lesného robotníka na základe pracovnej zmluvy, kde však mal len
minimálny príjem, o čom svedčia potvrdenia od zamestnávateľa. Pracovnú zmluvu ukončil dohodou a
následne prešiel na živnosť, kde zase vykonáva činnosť lesného robotníka, resp. činnosť v lese, avšak

už ako živnosť.

6. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP.

III. Obsah odvolania matky

7. Proti rozsudku, a to proti výroku o výživnom podala v odvolanie matka. Nesúhlasí so záverom
súdu, že nariadením neodkladného opatrenia, pokryli náklady maloletého na jeho výživu - neodkladné
opatrenie, slúži skutočne iba k dočasnej úprave pomerov. Nie je dostatočne odôvodnený názor súdu, že
za obdobie od nariadenia neodkladného opatrenia, napriek súdom potvrdeného zistenia odôvodnených

potrieb maloletého vo výške 100,- eur, postačuje iba suma 60,- eur určená neodkladným. Súd sa
vôbec nevyrovnal s opakovaným návrhom matky na zabezpečenie dôkazu - vyžiadanie správy od
zamestnávateľa otca, v prípade jeho nepredloženia otcom, o úhrade cestovného, stravného a ďalších
nárokov z pracovného pomeru za čas výkonu práce otca v zahraničí, keďže poskytnuté potvrdenie
predložené otcom je zjavne v rozpore so zákonom - Zákonníkom práce a nebolo objasnené ani konanie

otca, ktorý sa údajne nijakým spôsobom nedomáhal svojich nárokov, čím sa dobrovoľne vzdal príjmu, čo
nemôže byť ale vyhodnotené na ťarchu maloletého dieťaťa. Súd tak z otcom tvrdených a preukázaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

8. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že v priebehu súdneho konania boli

uznesením č.k. 15Pc/17/2018-325 zo dňa 27.12.2019 nariadením neodkladného opatrenia dočasne
upravené práva a povinnosti otca k maloletému R.. Zastáva názor, že dočasná úprava práv a povinností
k maloletému nariadená predmetným neodkladným opatrením iba dočasne zodpovedala potrebám
maloletého. Aj napriek tomu, že čas od narodenia dieťaťa nebol rodičmi využitý na úpravu práv a
povinností k maloletému, má dieťa právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov už od svojho

narodenia. Preto je v záujme maloletého dieťaťa, aby bolo výživné maloletému R. určené aj za obdobie
od jeho narodenia, to je odo dňa XX.XX.XXXX do právoplatnosti neodkladného opatrenia.

9. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Matka mala
dostatok času od jeho narodenia, aby buď reagovala na otcove výzvy, alebo sama mala podať návrh.

Matka nepreukázala okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali určenie vyživovacej
povinnosti otca spätne od narodenia dieťaťa, teda tak ako to vyžaduje ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine.

10. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že otec sa vo vyjadrení venuje a vyjadruje viac k
okolnostiam uznania či neuznania otcovstva a okolností s tým spojených, ktoré neboli v konečnom

dôsledku skúmané a ani preukazované, keďže otcovstvo navrhovateľa nebolo nikdy spochybňované ani
matkou a ani samotným navrhovateľom - otcom, ktorý priamo podaním návrhu osvedčoval vedomosť
o tom, že je otcom maloletého dieťaťa.

11. Otec v duplike k vyjadreniu matky žiadal rozsudok v napadnutej časti potvrdiť a priznať mu nárok

na náhradu trov konania. Uviedol, že výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.12. Matka k duplike otca a k vyjadreniu kolízneho opatrovníka žiadala rozsudok zmeniť v súlade s jej
odvolaním.

13. Otec k duplike žiadal rozsudok v jeho napadnutej časti potvrdiť. Uviedol, že maloletému zakupoval
potrebnéveci,absolvovalsnimvýlet.Výživnésvýnimkoujednéhomesiacaplatípravidelnepodľasvojich
možností a schopností.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

14. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. §
2 ods. 1 CMP, v spojení s ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“) preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a zistil, že neboli splnené podmienky pre
potvrdenie rozsudku v napadnutom rozsahu alebo jeho zmenu (§ 387, §388 CSP). Svoje rozhodnutie

odôvodňuje nasledovne.

15. V prejednávanej veci je predmetom konania určenie výživného na maloleté dieťa od jeho narodenia
(XX.XX.XXXX).

16. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, rozsahom vykonaného dokazovania
a skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie považuje skutočný stav za nedostatočne zistený pre
spravodlivé rozhodnutie vo veci. Za daného stavu odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok postupom
vyplývajúcimzustanovenia§389ods.1písm.b)CSPavrozsahuzrušeniavrátilvecsúduprvejinštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Neúplné zistenie skutočného stavu veci považuje odvolací súd

za nesprávny procesný postup, ktorým znemožnil účastníkom konania, aby uskutočňovali im patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento nedostatok
zároveňnemožnoodstrániťvodvolacomkonanídodržiavajúczásadudvojinštančnostisúdnehokonania.
V prejednávanom prípade sa de facto presúva dokazovanie na odvolací súd, proti záverom ktorého
účastníci konania nie sú oprávnení podať riadny opravný prostriedok.

17. Vychádzajúc z obsahu odvolania, matka žiada, aby výživné bolo stanovené od narodenia dieťaťa, od
XX.XX.XXXX do budúcnosti. Nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že za obdobie od nariadenia
neodkladného opatrenia je potrebné považovať súdom priznanú sumu 60,- eur za dostatočnú pre
maloleté dieťa. Namieta aj výšku stanoveného výživného a zároveň navrhuje odvolaciemu súdu

výšku výživného stanovenú súdom potvrdiť. Tento návrh je čiastočne rozporný. Odvolací súd ako súd
starostlivosti o maloleté dieťa posudzujúc v prvom rade záujem maloletého dieťaťa pristúpil k prieskumu
napadnutého rozsudku vo výrokoch o výživnom pre maloleté dieťa v celom rozsahu.

18. V prvom rade odvolací súd zdôrazňuje, že argumentácia súdu prvej inštancie o dôvode stanovenia

povinnosti otcovi platiť výživné na maloleté dieťa počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o
výživnom nie je správna a nie je v súlade so zákonom. Súdu prvej inštancie uniklo ustanovenie § 44
Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého sú rozsudky o výživnom vykonateľné doručením.
Ide o zákonnú dikciu, a preto rozsudok o výživnom je vykonateľný momentom doručenia. Predbežná
vykonateľnosť v súvislosti s rozsudkami na výživné má reálne opodstatnenie a to z hľadiska, na čo

predmetný nárok slúži. Rozhodne tiež rozsudok o výživné na maloleté dieťa má len deklaratórnu funkciu,
pretože povinnosť plniť vyživovaciu povinnosť vzniká priamo zo zákona narodením dieťaťa.

19. Všeobecným pravidlom je, že rozhodnutie je vykonateľné po jeho právoplatnosti [porovnaj § 232
ods. 2 a 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len

„CSP“)]. Existujú však situácie, keď táto následnosť je narušená a rozhodnutie sa stáva vykonateľným
pred tým, ako nadobudne právoplatnosť, ide o tzv. predbežnú vykonateľnosť rozhodnutia. K predbežnej
vykonateľnosti dochádza rozhodnutím súdu (napr. § 233 CSP) alebo nastáva zo zákona (ex lege) (napr.
§ 44 CMP). Z tohto pohľadu výrok exekučného titulu nemohol v sťažovateľovi vyvolať dojem, že nejakým
spôsobom modifikuje okamih nadobudnutia jeho vykonateľnosti oproti tomu, ako to vyplýva z § 44 CMP.

Preto pri bežnej opatrnosti si sťažovateľ mohol byť vedomý aj ďalšej vlastnosti rozsudku - t.j. jeho
vykonateľnosti a aj okamihu, kedy k tejto vykonateľnosti v zmysle § 44 CMP dochádza (porovnaj Nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky IV.ÚS 386/2018).20. Zo skutočného stavu veci, ktoré zistil súd prvej inštancie, vyplýva, že rodičia maloletého dieťaťa
nežijú v spoločnej domácnosti, nie sú manželmi. Po narodení maloletého matka otca nekontaktovala,
preto iniciatívu na určenie otcovstva k maloletému dieťaťu po jeho narodení prevzal otec, ktorý vyzval

matku na mimosúdne vyriešenie otcovstva pred podaním návrhu. Matka súhlasila až po podaní návrhu
s určením otcovstva a podala sama návrh v priebehu konania na úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému. Ďalej z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie uznesením č.k.
15Pc/17/2018-325 zo dňa 27.12.2019 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil otcovi povinnosť
prispievať na výživu maloletého R. sumou vo výške 60,- eur mesačne k rukám matky do právoplatného

skončenia konania vedeného na Okresnom súde Humenné pod sp.zn. 15Pc/17/2018. Matka v čase
rozhodnutia poberala rodičovský príspevok a prídavok na dieťa vo výške 245,04 eur. Vo vzťahu k
príjmu otca súd prvej inštancie konštatoval, že otec je živnostníkom, nepredložil daňové priznanie,
lebo nevykonáva ešte uvedenú činnosť jeden účtovný rok. Tiež súd konštatoval, že z vyjadrenia otca
vyplynulo, že otec je každý mesiac v strate. Súd uvedené vyhodnotil ako nelogické tvrdenie vzhľadom
k tomu, že by nemalo zmysel zo strany otca takúto činnosť vykonávať.

21. Závery súdu vo vzťahu k správnemu posúdeniu reálnych možností a schopností otca ako povinného
rodiča a zároveň zisťovanie podmienok pre uloženie povinnosti platiť výživné od narodenia maloletého,
alebo od podania návrhu a s tým súvisiace dlžné výživné považuje odvolací súd za nedostatočné a
vyslovene predčasné.

22. Podľa § 35 CMP, je súd povinný zisťovať skutočný stav veci, ktorý je podkladom pre rozhodnutie.
Znamená to, že súd je povinný zistiť v konaní skutočný stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho
priblíženia sa hmotnoprávneho rozsahu práv a povinností a právom chránených záujmov.

23. Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

24. Podľa § 62 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné

samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

25.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

26. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

27. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

28. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

29. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

30. Zákon o rodine pri rozhodovaní o výške výživného vymedzuje kritériá, ako určitý návod pre súd,
kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné
odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery.

31. Správne, zákonné a spravodlivé rozhodnutie je nepochybne existujúcou požiadavkou práva
na spravodlivý proces a rozhodnutie v civilnom procese nemôže byť tejto požiadavke vzdialené.
Materiálnym predpokladom pre takéto rozhodnutie je vždy skutkový základ rozhodnutia spolu s právnymposúdením veci. Povinnosťou súdu prvej inštancie bolo v predmetnom mimosporovom konaní zistiť
všetky relevantné skutočnosti smerujúce k potvrdeniu správnosti a oprávnenosti nároku matky na výživu
maloletého dieťaťa tak, aby výška výživného zodpovedala oprávneným potrebám maloletého dieťaťa a

reálnym schopnostiam a možnostiam otca.

32. Otec je samostatne zárobkovo činnou osobou. Súd konštatoval, že je pri výkone živnosti v strate,
nepredložil daňové priznanie, lebo nevykonáva ešte uvedenú činnosť jeden účtovný rok. V rozhodnutí
súdu absentuje právna aplikácia ust.§ 63 ods. 2 Zákona o rodine.

33. Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 cit. zákona je stanovená zákonná povinnosť rodičovi, ktorý má príjmy
z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, aby povinne súdu preukázal svoje príjmy. Ukladá
sa mu povinnosť predložiť podklady pre zhodnotenie svojich majetkových pomerov, povinnosť umožniť
súdu zistiť i ďalšie skutočnosti potrebné pre rozhodnutie o výživnom, sprístupnením údajov, ktoré sú
chránené podľa zvláštnych predpisov. Ak je potrebné, môže kontaktovať aj správcu dane pre overenie

údajov, ktoré povinný poskytol. V zmysle ustanovenia § 63 ods. 1, 2 Zákona o rodine je povinnosťou
súdu skúmať a hodnotiť charakter výdavkov, spoľahlivo zistiť, či skutočne išlo vzhľadom na predmet
podnikania o výdavky nevyhnutné, potrebné na zabezpečenie, dosiahnutie a udržanie príjmov.

34. Reálne schopnosti a možnosti otca ako samostatne zárobkovo činnej osoby nie je možné považovať

za dostatočne zistené a to z nasledujúcich dôvodov. Na otca je treba hľadieť ako na osobu, ktorá
má príjem z inej než závislej činnosti, a teda je na jeho strane povinnosťou predložiť súdu dôkazy
o preukázaní svojich príjmov. Pokiaľ súd skonštatuje, že otec nemá daňové priznanie, pretože ešte
nevykonával činnosť jeden účtovný rok, je dané hodnotenie jeho pomerov nedostatočné. Pokiaľ nemal
ešte povinný rodič daňové priznanie, súd mal zistiť jeho príjmy, výdaje, záväzky, ako aj, či údaje, ktoré

bude mať uvedené vo výdajoch, sú nevyhnutné a potrebné na zabezpečenie a dosiahnutie jeho príjmov.
Otec nepredložil súdu peňažný denník, výpisy z účtov, príp. faktúry, ktoré by vypovedali o tom, aký reálny
rozsah príjmov bol z tejto živnostenskej činnosti na strane otca a aké boli jeho výdaje.

35. Súd nevenoval náležitú pozornosť vyhodnoteniu príjmov otca predtým než začal vykonávať

živnostenskú činnosť. Nevyhodnotil dôvody, pre ktoré otec ukončil pracovný pomer s predchádzajúcim
zamestnávateľom Q. V., W.. Y.. R.., K., pričom z dohody zo dňa 7.12.2018 vyplýva, že pracovný pomer
sa nekončí z dôvodu organizačných zmien, otec nežiadal o uvedenie dôvodov ukončenia pracovného
pomeru. Daná okolnosť je veľmi dôležitá a rozhodná pre posúdenie, či sa otec vzdal výhodnejšieho
zamestnania. Súd je povinný za obdobie dôležité a rozhodné pre vyhodnotenie jeho reálnych schopností

a možností zistiť príjem otca od daného zamestnávateľa. Dané zistenia sú dôležité potom následne pre
posúdenie aj možnej potencionality príjmu otca.

36. Potencionalita príjmu znamená, že povinný rodič by mal dosahovať lepšiu zárobkovú činnosť než tú,
ktorú deklaroval pre rozhodné obdobie, z ktorého sa má stanoviť rozsah výživného. Súd je oprávnený

vykonať bankovú lustráciu alebo lustráciu bankových účtov na strane povinného rodiča za rozhodné
obdobie, ktoré je potrebné pre zistenie schopnosti a možnosti povinného rodiča.

37.Súdmusívyhodnotiťmožnostiaschopnostíotcapočasceléhorozhodnéhoobdobia.Týmrozhodným
obdobím pokiaľ sa žiada výživné už za rok 2017 je aj obdobie roku 2016, príp. roku 2015 a povinnosťou

súdu je zisťovať príjmy, jeho výdaje, majetkové pomery, pri zmene zamestnania vyhodnotiť dôvody pre
zmenu zamestnania.

38. Súd prvej inštancie musí náležitým spôsobom odôvodniť a uviesť relevantné dôvody pre nepriznanie
výživného od narodenia dieťaťa. Súd vo svojom rozhodnutí sa vôbec nevyrovnáva ani len s obdobím

priznania výživného od podania návrhu náležitým spôsobom, pretože poukazuje len na dostatočnú
stanovenú výšku pri neodkladnom opatrení. S takýmto záverom nie je možné súhlasiť. Takémuto záveru
by mohol zodpovedať náležite zistený skutočný stav vo vzťahu k reálne dôvodným a oprávneným
potrebám maloletého dieťaťa a možnostiam a schopnostiam otca. Súdu prvej inštancie v tomto smere
uniklo, že nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bola dočasne upravená vyživovacia povinnosť

otca k maloletému synovi, je opatrením, ktoré je predovšetkým dočasným opatrením a v druhom a
nepodstatnom rade v súlade s ust. § 366 CMP súd nariaďuje povinnosť osobe povinnej platiť výživné
len v nevyhnutnej miere.39. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Dané ustanovenie

v rozhodnutí súdu absentuje.

40. Úlohou súdu prvej inštancie aj v tomto smere je, aby zistil, či existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa, kedy sa môže maloletému oprávnenému priznať výživné spätne aj 3 roky pred dňom podania
návrhu. Ide o samozrejme o výnimku a musia existovať preto dôvody, ktoré matka súdu musí náležitým

spôsobom ozrejmiť. Ide o dôvody, pre ktoré vznikla nemožnosť na jej strane podať návrh proti otcovi
skôr. Následne, ak súd dospeje k záveru o tom, že existovali dôvody hodné osobitného zreteľa
alebo neexistovali, stanoví rozhodné obdobie, v ktorom bude určovať vyživovaciu povinnosť. Rozsah
vyživovacej povinnosti musí zodpovedať náležitému zisteniu skutočného stavu, teda súd zistí oprávnené
potreby maloletého dieťaťa, vyhodnotí náklady oprávnené na výživu dieťaťa vždy v rozhodnom období,
za ktoré priznáva výživné.

41. Súd musí zistiť majetkové pomery oboch rodičov. Pri zisťovaní pomerov na strane matky vyhodnotí
aj výdaje matky na bývanie, na ktorých sa má podieľať aj maloletý.

42. Obligatórnym zákonným hľadiskom pri určovaní výšky výživného je aj osobný výkon starostlivosti,

ktorý Zákon o rodine nepochybne kladie na úroveň finančnému zabezpečovaniu výživy. Na dané
kritérium sa rovnako pri stanovení rozsahu výživného musí prihliadať, dané hľadisko v rozhodnutí súdu
absentuje.

43. Základným dôkazným prostriedkom aj v tomto konaní je predovšetkým podrobný výsluch účastníkov

konania, pretože pri týchto úkonoch musí súd zistiť údaje, ktoré sú najdôležitejšie pre zistenie
skutočného stavu a prípadne následne tieto údaje je potrebné potvrdiť ešte inými dôkaznými
prostriedkami.

44. Zo spisu vyplýva, že súd prvej inštancie síce vypočul matku, avšak z jej výpovedí je zrejmé iba,

aký je jej príjem a aké má náklady na bývanie a stravu. Výsluch matky mal súd zamerať na všetky
výdaje, ktoré nastali vo vzťahu k výžive pre maloletého syna od jeho narodenia. Treba podotknúť, že pri
narodení dieťaťa vo všeobecnosti sú zvýšené výdaje na jeho výživu. Do výšky výživného sa dostávajú
zvýšené výdaje súvisiace napríklad so zabezpečením potrebného oblečenia, postieľky, kočíka a iných
nevyhnutných vecí, ktoré sú spojené s príchodom malého človeka na svet.

45. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie
nákladov na výživu dieťaťa. Tieto náklady musí súd ustáliť tak, aby reálne vystihovali potreby dieťaťa.
Suma mesačných nákladov dieťaťa predstavuje vyčíslenie pravidelných, nepravidelných nákladov
na dieťa tak, aby bola určiteľná. Náklady na výživu dieťaťa predstavujú teda náklady potrebné na

uspokojovanie jeho potrieb. Preto výživné nemožno považovať len za plnenie na výživu maloletého
dieťaťa, ale aj náklady na bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, zdravotnú starostlivosť a
iné potreby, ktoré sa vyskytnú. Pri skúmaní oprávnených potrieb maloletých detí je potrebné a nutné
vziať do úvahy nielen potreby obvyklé, pravidelne sa vyskytujúce, ale aj potreby, ktoré sa vyskytujú
len niekedy. Účelom výživného je uhrádzať nielen priebežne sa vyskytujúce bežné potreby, ale všetky

potreby prospešné pre všestranný vývoj detí, teda i potreby vyskytujúce sa nepravidelne za dlhšie
obdobie.

46. V mimosporovom konaní platí vyšetrovací princíp, to znamená, že tento je jedným zo základných
princípov mimosporového konania a má svoje vyjadrenie v článku 6 Základných princípov CMP.

To znamená, že súd zisťuje všetky okolnosti a pomery, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci
samej. Vyšetrovací princíp a jeho charakteristika znamená, že ide o mieru procesnej aktivity pri tvorbe
skutkového základu rozhodnutia a tento princíp smeruje k naplneniu hypotézy stanovenej v § 35, to
znamená, k zisteniu skutočného stavu veci. Z dikcie zákona vyplýva povinnosť vykonať aj také dôkazy,
ktoré účastníci konania nenavrhli. Dôkazné bremeno teda má súd, a to bez ohľadu na skutočnosť, či

konanie začal súd ex offo alebo na návrh, a to aj v prípade obligatórne návrhových konaní. Je teda
povinnosťou súdu zvážiť, či je potrebné vykonať aj iné dôkazy, ak je to potrebné pre zistenie skutočného
stavu veci. V každom konaní v starostlivosti súdu o maloletého je najdôležitejší záujem maloletého
dieťaťa a je tak potrebné aj v konaniach o výživnom pre maloleté dieťa tieto aspekty napĺňať.47. Odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodovanie o výživnom na maloleté dieťa je potrebné posudzovať v
každom prípade individuálne a prihliadať na všetky okolnosti daného prípadu.

48. Súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvádzané dôvody nedostatočne zistil skutočný stav veci a
v dôsledku toho vec nesprávne právne posúdil, čo je dôvodom pre zrušenie rozsudku v napadnutých
výrokoch (§ 389 ods.1 písm. b), c) CSP a pre jeho vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
rozhodnutie (§ 391 ods.1 CSP).

49. Úlohou súdu prvej inštancie bude v konaní nanovo rozhodnúť o výživnom pre maloletého R.. Súd
zistí oprávnené výdaje maloletého dieťaťa na jeho výživu od jeho narodenia. Tieto náklady musí súd
ustáliť tak, aby reálne vystihovali potreby dieťaťa. Zistí schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca,
vyhodnotí jeho oprávnené výdaje, vyhodnotí dôvody zmeny zamestnania otca a príjmu otca už vo vyššie
opísaných intenciách. Zistí oprávnené výdaje matky. Vyhodnotí všetky zákonné kritériá pre stanovenie

rozsahuvýživnéhoastanoveniedobypreplatenievýživnéhozostranyotcarozhodnutímsúdu.Vprípade
zistenia dlhu otca na výživnom zohľadní všetky relevantné okolnosti danej veci s prihliadnutím na
prvoradý záujem maloletého dieťaťa a posúdi existenciu dôvodov pre poskytnutie inej lehoty na plnenie
než je daná v ustanovení § 232 ods. 3 CSP.

50. V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania a o rozsahu výživného zo strany
otca pre maloletého tak, aby zodpovedalo zákonným kritériám.

51. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.