Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Jozef Ryant

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoE/6/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614217265
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Ryant
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6614217265.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa
RyantaačlenovsenátuJUDr.MáriaŠulejaaJUDr.AdriányPovažanovej,vexekučnejvecioprávneného:
C., s.r.o., so sídlom C. XX, XXX XX H., IČO: XX XXX XXX, zast. Z. s.r.o., so sídlom C. XX, XXX XX H.,
IČO: XX XXX XXX, proti povinnému: N. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. č. XXX, XXX XX H., vedenej
pod sp. zn. EX 39129/14 súdnym exekútorom N.. M. Y., C.., J. úrad H., F. XX, XXX XX H., o vymoženie

pohľadávky oprávneného vo výške 259 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Lučenec č. k. 7Er/938/2014-51 zo dňa 22.04.2021, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Lučenec č. k. 7Er/938/2014-51 zo dňa 22.04.2021 p
o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) zák. č. 233/1995 Z. z. o

súdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(ďalejlenExekučnýporiadok)vzneníúčinnomdo31.03.2017
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v
Bratislave,sp.zn.SR07350/13zodňa14.11.2013.Súdprvejinštancievychádzalzozáveru,žezmluvao
úvere uzavretá medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom, na základe ktorej oprávnený

uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok je spotrebiteľskou zmluvou, preto na daný právny vzťah
aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len Občiansky
zákonník).

2. Konštatoval, že v zmysle bodu 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru bol predmetný
úver zabezpečený zmenkou, v ktorej neboli vyplnené údaje o zmenkovej sume a dátume začiatku

úročenia zmenkovej sumy, takéto zabezpečenie však podľa § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov platného ku dňu uzavretia zmluvy nebolo prípustné.

3. Nakoľko v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodnutie vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval
nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou,

pričom nebolo prihliadnuté na neprípustnosť zmenky, bolo potrebné exekúciu v súlade s § 57 ods. 1
písm. m) Exekučného poriadku zastaviť.

4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, a to z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. f), h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Výslovne odmietol posudzovanie
povinného ako spotrebiteľa. Dňa 25.10.2011 uzavrel povinný zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na

základe ktorej mu bol poskytnutý úver na účel podnikania. V zmluve o úvere uviedol, a aj osobitne
podpísal vyhlásenie, že poskytnuté peňažné prostriedky budú využité na tento účel. Zmluvu uzatvorilako dlžník pod obchodným menom N. Y.- N. fyzická osoba- podnikateľ označený identifikačným
číslom XXXXXXXX, pričom pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojho podnikania, čo
nijakým spôsobom žiadny z účastníkov exekučného konania nespochybnil. Oprávnený vychádzal pri

poskytnutí úveru z vyhlásení povinného, že ide o úver poskytnutý na výkon podnikania. Povinný
toto svoje vyhlásenie potvrdil v zmluve o úvere osobitným podpisom. Preto je možné uvedený vzťah
posudzovať ako obchodnoprávny a nie ako spotrebiteľský, nakoľko ide o zmluvný záväzok medzi dvomi
podnikateľskými subjektmi. Skutočnosť, na čo konkrétne povinný využil úver, oprávnený neskúma a
povinný nemá povinnosť ju voči nemu preukazovať. V prípade postavenia oprávneného je potrebné

akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinným vstupoval. Jeho argumentácia
v uvedenom smere je v plnom rozsahu s judikatúrou Európskeho súdneho dvora v oblasti práva
na ochranu spotrebiteľa. Obdobne, pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom, je treba takúto
obligáciu charakterizovať ako obchod, a nie ako spotrebiteľský záväzok.

5. Ďalej uviedol, že uvedenú argumentáciu potvrdil prostredníctvom svojho rozhodnutia aj Krajský súd

v Bratislave uznesením č. k. 21CoE/378/2016-53 zo dňa 28.03.2017 a citoval z jeho odôvodnenia. K
obdobným záverom dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. 5Cdo
415/20212. Vzhľadom na uvedené podľa oprávneného postupoval súd prvej inštancie nesprávne, keď
vo veci aplikoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a exekučné konanie zastavil.

6. Z uvedených dôvodov oprávnený navrhol, aby súd druhej inštancie podľa § 389 CSP v platnom znení
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Zároveň požiadal o úhradu trov odvolacieho konania.

7. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods.
1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) v rozsahu podaného odvolania, bez
nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
9. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 18.10.2014 bola pred súdnym exekútorom

N.. M. Y. spísaná zápisnica obsahujúca návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne bola
okresnému súdu dňa 10.11.2014 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie na základe vykonateľného rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Slovenskározhodcovskáa.s.,sosídlomvBratislavesp.zn.SR07350/13zodňa14.11.2013.Podkladom
pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmenka vystavená povinným dňa 25.10.2011, ktorá

zabezpečovala zaväzkovoprávny vzťah medzi oprávneným a povinným vyplývajúci zo Zmluvy o úvere,
ktorú oprávnený a povinný uzavreli dňa 25.10.2011. Účelom zmluvy o úvere bolo poskytnutie úveru vo
výške 300 eur.

10. V bode 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej VPPÚ), ktoré tvorili nedeliteľnú súčasť

zmluvyoúvere,sioprávnenýakoveriteľapovinnýakodlžníkupravilidohoduovyplnenízmenky,sktorou
žalovaný súhlasil, keď na prednej strane zmluvy o úvere obsah všeobecných podmienok prehlásených
za súčasť zmluvy o úvere akceptoval.

11. Podľa § 243h veta prvá Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.04.2017, ak tento zákon v

§ 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. marca 2017.

12. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že s účinnosťou od 01.04.2017 došlo
k novele Exekučného poriadku zákonom č. 2/2017 Z. z. V zmysle prechodných ustanovení k úpravám

účinným od 1. apríla 2017 (§ 243h) sa predmetné exekučné konanie dokončí podľa predpisov účinných
do 31.03.2017, a teda v znení Exekučného poriadku do uvedeného dátumu.

13. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

14. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu sozákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne
aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti

je prípustné odvolanie.
15. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu (odkaz na § 17 zákona č. 191/1950 Zb.
zmenkového a šekového v znení zákona č. 438/2015 Z.z.) s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu

na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

16. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

17. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

18. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len
Zákon o spotrebiteľských úveroch) v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť
dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.

19. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného a účinného ku dňu uzavretiu zmluvy,

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

21. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

22. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

24. Podľa § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.25. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

26. V súvislosti s novelou Exekučného poriadku platnou a účinnou od 23.12.2015 obsiahnutou v § 44
ods. 2, § 243f ods. 1 Exekučného poriadku sú exekučné súdy povinné ex offo prihliadať v exekučných
konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky, ak dospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu
postavenie dlžníka - spotrebiteľa, čo zisťujú v súlade s novelizovaným ust. § 17 ods. 1, 2 Zákona
zmenkového a šekového k tomu, či bola povinnému v konaní pred všeobecnými, ale aj rozhodcovskými

súdmi poskytnutá taká primeraná ochrana, aká mu ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom
práve patrí.

27. Z uvedených dôvodov je oprávnený už v návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu
exekútorovi povinný opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a
preukázať ho dôkazmi, ktoré ním tvrdené skutočnosti osvedčujú. Po dátume 23.12.2015 je tak povinný

urobiť aj v prebiehajúcich exekúciách, resp. exekučných konaniach, ktoré začali pred dátumom
23.12.2015, pretože aj v exekučných konaniach, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté
o žiadosti o udelenie poverenia exekučný súd postupuje podľa právnej úpravy účinnej od 23.12.2015,
ak sa na podklade exekučného titulu priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou
spotrebiteľom.

28. Odvolací súd súhlasí so záverom okresného súdu o tom, že predmetná úverová zmluva je zmluvou
o spotrebiteľskom úvere, pretože sú naplnené zákonné znaky spotrebiteľského úveru vyplývajúce z
ustanovenia § 1 ods. 2 a 3 a § 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, ako aj ďalšie predpoklady vyžadované touto osobitnou

právnou normou na to, aby sa vzťah medzi veriteľom a dlžníkom podriadil právnemu režimu tohto
zákona. V tomto smere oprávnený v podanom odvolaní argumentoval tým, že povinný pri uzatváraní
zmluvy vystupoval ako podnikateľ, keď bol v jej záhlaví identifikovaný obchodným menom, miestom
podnikania a identifikačným číslom objektu a zároveň pri uzatváraní zmluvy uviedol, že finančné
prostriedky sú mu poskytované na výkon podnikania, a teda nejde o vzťah spotrebiteľský, s uvedenými

závermi sa však odvolací súd nestotožnil. Vzhľadom na označenie dlžníka v predmetnej úverovej
zmluve nie je možné z obsahu ustáliť, či povinný túto zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ alebo ako
nespotrebiteľský subjekt v rámci predmetu svoje obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Uvedené
nemožno bezpečne ustáliť s poukazom na „dvojaké“ označenie dlžníka v tejto zmluve tak osobnými
údajmi, ktoré sú typické pre fyzickú osobu- nepodnikateľa (meno, priezvisko, trvalé bydlisko, rodné

číslo a číslo občianskeho preukazu) ako aj údajmi charakterizujúcimi fyzickú osobu ako podnikateľa
(miesto podnikania, DIČ). Z uvedených údajov dokonca možno dôjsť skôr k predpokladu, že povinný
uvedenú zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ a nie ako podnikateľ, keďže údaje obsiahnuté v rámci
označenia zmluvných strán, ktoré by charakterizovali povinného ako podnikateľa, sú voľne dostupné vo
verejnej časti živnostenského registra alebo sú tiež zrejmé z osvedčenia o živnostenskom oprávnení.

Naopak údaje charakterizujúce povinného ako fyzickú osobu nepodnikateľa, nie sú verejne prístupné
a je ich možné zistiť napríklad z občianskeho preukazu. Zo znenia predmetnej zmluvy je zrejmé, že
osobný doklad- občiansky preukaz nebol pri uzatváraní zmluvy využitý len na identifikáciu dotknutej
fyzickej osoby, či napr. ide o tú istú osobu, ktorá predložila živnostenské oprávnenie, ale tieto údaje
boli do obsahu zmluvy priamo zahrnuté. Preto sa dá predpokladať, že povinný v uvedenom vzťahu

vystupoval ako spotrebiteľ. Predmetná zmluva o úvere má povahu značne jednostrannej adhéznej
zmluvy obsahujúcej veľké množstvo ustanovení znevýhodňujúcich dlžníka, ktorej obsah rozhodne
nenasvedčuje tomu, že by jej uzatvoreniu predchádzali rokovania typické pre uzatváranie zmlúv medzi
podnikateľmi. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na
preukázanienespotrebiteľskéhocharakteruzmluvydodávateľ.Bezpečnýmpreukázanímpritomnemôže

byť všeobecný údaj o poskytnutí úveru na výkon podnikania, prípadne identifikačné číslo organizácie a
ani údaj o tom, pod akým číslom je fyzická osoba zapísaná v živnostenskom registri. Ani konštatovanie
oprávnenéhootom,žepovinnývzmluveoúvereoznačil,žemujeúverposkytnutýnaúčelpodnikania,čo
vylučuje v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch jeho postavenie ako spotrebiteľa,
odvolací súd nepovažoval za dôvodné, pretože v zmysle § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch

je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho zamestnania, povolania alebo
podnikania. Vopred dodávateľom naformulované vyhlásenie o poskytnutí finančných prostriedkov na
účel „podnikania“, považoval odvolací súd za formalistický pokus prostredníctvom vopred pripraveného
vyhlásenia na predformulovanom tlačive vylúčiť tento záväzkovoprávny vzťah spod pôsobnosti zákonač. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zmluvu o
úvere uzatváral povinný ako fyzická osoba, pričom z nej nevyplýva, že pri jej uzatváraní konal v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal

v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že vzťah medzi oprávneným a povinným je
vzťahom spotrebiteľským aj v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, pričom rozhodcovský súd
naň pri rozhodovaní o nároku zo zmenky neprihliadol.

29. Neprihliadol ani na to, že v úverovej zmluve nebola uvedená žiadna sadzba úroku z úveru a ani

na to, že jej súčasťou neboli podmienky uplatňovania úrokovej sadzby, index alebo referenčná úroková
sadzba, ani RPMN - ročná percentuálna miera nákladov tak, ako to v tom čase vyžadoval zákon č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v § 9 ods. 2 písm. j). V zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzavretia úverovej
zmluvy sa preto spotrebiteľský úver poskytnutý na základe uvedenej zmluvy považuje za bezúročný a
bez poplatkov.

30. V tejto súvislosti odvolací súd na doplnenie uvádza, že nielen zmluva o úvere je zmluvou
spotrebiteľskou, ale spotrebiteľskou zmluvou je aj zmenková dohoda, ktorá je obsiahnutá v Dohode
o vyplnení zmenky začlenenej do čl. 13 VPPÚ, a to v zmysle definície obsiahnutej v § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Veriteľ - spoločnosť C. s.r.o. bol povinný pri vystavení blankozmenky, ktorá síce

v tom čase úplnou zmenkou ešte nebola (zmenkou sa blankozmenka stala až doplnením chýbajúcich
údajov o výške zmenkovej sumy a o jej splatnosti), avšak nesporne tak, ako to vyplýva z Dohody
o vyplnení zmenky, mala zabezpečovací charakter, pretože zabezpečovala splnenie spotrebiteľského
úveru. Ak uzatvárala spoločnosť C. s.r.o. ako veriteľ a remitent s dlžníkom Dohodu o vyplnení zmenky,
a teda zmenkovú dohodu tak, že dlžník vystaví v jej prospech zmenku bez toho, že by bolo z tejto

zmenkovej dohody zrejmé, že vystavuje blankozmenku, že táto je vystavená výslovne „na rad“, tzv.
ordre zmenka, a teda že sa nejedná o zmenku „nie na rad“, tzv. rekta zmenku a že by bolo z obsahu
tejto dohody jasne, určite a zrozumiteľne zrejmé, že dlžník mal vedomosť o tom, aké dôsledky pre neho
vystavenie blankozmenky na rad spôsobí a akú celkovú sumu bude musieť na zmenku zaplatiť, zhoršil
podľa názoru odvolacieho súdu postavenie povinného, a tým aj jeho možnosť obrany.

31. Dohoda o vyplnení zmenky uzavretá medzi oprávneným a povinným bola vyhotovená dopredu na
predtlačenom formulári rovnako ako Zmluva o úvere a bola začlenená do VPPÚ drobným písmom
medzi množstvo iných dojednaní, ktoré sa nachádzali na jej zadnej strane. Oprávnený podmienil
poskytnutie úveru vystavením blankozmenky povinným, pričom tento dôležitý údaj, že povinný vystavuje

blankozmenku, výslovne v Dohode o vyplnení zmenky neuviedol. Neuviedol tak dostatočne určito,
jasne a zrozumiteľne všetky zmluvné podmienky, z ktorých by bol mohol povinný zistiť výšku a spôsob
platenia zmenkovej sumy. Jej obsahom bol najmä súhlas vystaviteľa s tým, aby mohol veriteľ vyplniť
do blankozmenky údaj o výške zmenkovej sumy a jej splatnosť. Povinnému nebola Dohoda o vyplnení
zmenky vôbec predložená na podpis, rovnako ako ani VPPÚ.

32. Dohoda o vyplnení zmenky tak nebola dohodnutá individuálne, preto spĺňa všetky zákonné
predpoklady neprijateľnej podmienky v zmysle úpravy obsiahnutej v § 52 ods. 2 a § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak podmienky platenia zmenky neboli dojednané individuálne, ide o
neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré nemôže požívať právnu ochranu.

33. Pokiaľ ide o zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne dohodnutý v zmenke, ktorého ročná sadzba
dosahuje až 91,25 %, tento je nielen v rozpore s dobrými mravmi, pretože je v hrubom nepomere k
poskytnutému plneniu, ako aj vo vzťahu k zabezpečovanej povinnosti dlžníka plniť dlh riadne a včas,
ale je dohodnutý aj neplatne, pretože zmenka nie je zmluva.

34. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, ktorý bol v prejednávanej veci predložený ako exekučný
titul nevyplýva, že by sa bol rozhodcovský súd pri vydávaní exekučného titulu v konaní, v ktorom sa
uplatňoval nárok zo zmenky zaoberal tým, či zmenka zabezpečovala návratnosť úveru z právneho
vzťahu, ktorý mal spotrebiteľský charakter. V exekučnom konaní pritom vyšlo najavo, že vymáhaný

nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom pri vydávaní exekučného titulu nebolo
prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve o úvere uzavretej medzi
oprávneným a povinným dňa 25.10.2011, ale najmä na to, že použitie zmenky nebolo podľa zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch prípustné, keďže § 17 ods. 3 Zákona o spotrebiteľskýchúveroch v znení platnom ku dňu jej vystavenia vylučoval možnosť zabezpečiť splnenie spotrebiteľského
úveru zmenkou.

35. Rozhodcovský súd sa pri skúmaní spotrebiteľského charakteru hlavného právneho vzťahu obmedzil
len na konštatovanie, že uvedený vzťah nie je spotrebiteľský, nakoľko povinný pri uzatváraní zmluvy
o úvere vystupoval ako podnikateľ a vyhlásil, že poskytnuté peňažné prostriedky berie na účel, ktorý
vylučuje záver o tom, že v tomto právnom vzťahu pôsobí ako spotrebiteľ.

36. Zabezpečenie splnenia plnenia zo spotrebiteľského úveru zmenkou aj napriek tomu, že to zákon
nepripúšťal a následné uplatnenie si nároku z takejto zabezpečujúcej zmenky v konaní, v ktorom
rozhodcovský súd neprihliadol na neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve a vydal exekučný
titul v uplatnenom rozsahu tak, ako sa to stalo v prejednávanej veci, je dôvodom na zastavenie exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

37. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

38. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1/ CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť

v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1/ CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.