Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 18, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/141/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7510215150
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7510215150.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov

JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcov 1/ Ing. P. E., nar. XX.X.XXXX, bytom
A., A. 11XX/XX a 2. D.. K. E., X.., nar. X.X.XXXX, bytom A., V. 9, obaja zast. JUDr. Jarmilou Plažákovou,
advokátkou, so sídlom Košice, Hlavná 40, Košice, proti žalovaným 1/ T. A., nar. XX.X.XXXX, 2/ M. A.,
nar. X.XX.XXXX, obaja bytom A., E. námestie XX, obaja zast. JUDr. Melániou Kvietkovou, advokátkou,
so sídlom Košice, Dominikánske námestie 13, Košice a 3/ Q. V. X., š.p., Q., IČO: 36 022 047 05, o
neplatnosť zmluvy a určenie vecného bremena - práva prechodu, o odvolaní žalobcov proti rozsudku
15C 263/2010-464 z 30.6.2016 Okresného súdu Košice-okolie

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

Žalovaným 1/ a 2/ priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Žalovanému 3/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom žalobu zamietol a žalovaným priznal náhradu trov
konania v plnom rozsahu.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa pôvodná žalobkyňa (dcéra súčasných žalobcov) domáhala, aby súd
určil, že kúpna zmluva uzavretá dňa 26.11.2007 medzi žalovaným 3/ ako predávajúcim a žalovanými 1/
a 2/ ako kupujúcimi, ktorej vklad bol povolený Q. katastra A. - okolie pod č. XXXX/XX zo XX.XX.XXXX,
je v časti týkajúcej sa parcely KN C č.XXXX/X k. ú. Q. neplatná. Ďalej žiadala určiť, že má právo
zodpovedajúce vecnému bremenu prechodu pešo cez parcelu č. KN XXXX/X - ostatné plochy o výmere
XX mX k. ú. Q. tak, ako je zameraná geometrickým plánom č. XX/XXXX zo XX.XX.XXXX, že žalovaný
3/ je povinný strpieť výkon práva prechodu žalobcov pešo cez túto parcelu. V prípade, ak súd dospeje

k záveru, že kúpna zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi žalovaným 3/ ako predávajúcim a žalovanými
1/ a 2/ z 26.11.2007 v časti týkajúcej sa parcely KN CN 1044/4 zapísanej na LV XX k. ú. Q. je platná,
žiadala, aby súd rozhodol, že žalobcovia majú právo zodpovedajúce vecnému bremenu prechodu pešo
cez parcelu KN CN XXXX/X - ostatné plochy o výmere 10 m2 k. ú. Sokoľ tak, ako je táto zameraná
geometrickým plánom č. 23 z roku 2005 zo 17.10.2005 vyhotovenom X. F. a aby žalovaní 1/ a 2/
rade boli povinní strpieť výkon práva prechodu žalobcov 1/ a 2/ rade pešo cez parcelu KN CN XXXX/
X - ostatné plochy o výmere XX m2, ktorá sa nachádza v k.ú. Sokoľ tak, ako je zameraný geometrický

plán č. 23/2005 zo 17.10.2005. Žiadala priznať aj náhradu trov konania.

3. Skutkovo žalobu odôvodnila tým, že žalovaní 1/, 2/ sú jej susedmi v záhradkárskej osade, ktorá bola
založená pri vodnom zdroji, miestnom potoku Uhrinč, ktorý záhradkárom v minulosti, a teda aj ichprávnym predchodcom, umožnil zavlažovať záhrady. Žalovaní 1/, 2/ sa v roku 2001 na základe kúpnej
zmluvy stali vlastníkmi susedných nehnuteľností vedených v k. ú. Q. na LV č. XX ako parcela č.
XXXX o výmere XX m2, parcela č. XXXX o výmere XXX mX a chaty č. súpisné XXX mX na parcele č.

XXXX a podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti vedenej na LV č. XX k. ú. Q. ako parcela č. XXXX -
záhrady o výmere 105 m2 v polovici ako žalobkyňa. Strany sporu ako aj ich právni predchodcovia, mali
prístup k potoku cez parcelu č. XXXX, ktorej bol tento potok súčasťou a za účelom prechodu užívali tú
časť parcely č. XXXX, ktorá v prírode bezprostredne nadväzovala na parcelu č.XXXX a XXXX. X. č.
XXXX spoluvlastníci dlhodobo využívali ako súčasť svojich záhrad a tiež ako prístupovú cestu k potoku

Uhrinč cez parcelu XXXX. Voľný prístup k potoku Uhrinč prechodom cez uvedené parcely bol od roku
1971. So susedmi žalobkyne, právnymi predchodcami žalovaných 1/, 2/, užívali svoje záhrady bez toho,
aby boli nejakým spôsobom ohraničené plotom, k oploteniu záhrad a k osadeniu brány pri vstupe na
parcelu č. XXXX zo strany od parcely č. XXXX došlo až keď sa stali vlastníkmi nehnuteľnosti žalovaní,
niekedyvroku2005.Vlastníkomparcelyč.XXXX-vodnáplochabolSlovenskývodohospodárskypodnik
(žalovaný 3/). K podstatnej zmene došlo od roku 2008, keď žalovaní 1/ a 2/ na základe kúpnej zmluvy

z 26.11.2007 medzi žalovaným 3/ ako predávajúcim a žalovanými 1/ a 2/ ako kupujúcimi, ktorej vklad
povolila Správa katastra Košice - okolie dňa 17.1.2008 pod č. V XXXX/XX, sa stali spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti KN „C“ parcely č. XXXX/X o výmere XXX mX a KN „C“ parcely č. XXXX/X o výmere XX
m2, ktoré sa odčlenili od parcely č. XXXX. Rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia Košice
- okolie č. 2005/01856 z 20.12.2005 bol zmenený druh pozemku z vodnej plochy na ostatné plochy

mimo profilu potoku Uhrinč. Po nadobudnutí vlastníckeho práva žalovaní 1/ a 2/ žalobkyni v lete roku
2008 oznámili, že ako vlastníci vymieňajú zámok na bráne, čím jej znemožnili výkon práva prechodu,
prístup k potoku Uhrinč.

4. Po návrhu žalobkyne na zámenu účastníkov súd uznesením 15C 263/2010-111 z 5.12.2012,

právoplatného 12.2.2013, pripustil zámenu účastníkov tak, že do konania namiesto pôvodnej žalobkyne
vstúpili ako žalobcovia jej rodičia D.. P. E. a Ing. K. E., Phd.

5. Žalobcovia namietali, že prístup k vode je v prípade požiaru nevyhnutný, pretože na nehnuteľnostiach
nie je vodný zdroj. Pokiaľ žalovaní 1/ a 2/ vo svojej žiadosti z 19.9.2005 na odkúpenie parcely č. XXXX v

katastriobceQ.-R.uviedli,žeoodkúpeniežiadajúpodľapriloženéhogeometrickéhoplánuapričlenenie
kparcelámč.XXXX ač.XXXX,ktorémajúvosobnomvlastníctveavyužívajúnarekreačnéúčely,totoich
tvrdenie je v rozpore so skutočnosťou, pretože parcelu č. XXXX nemali v osobnom vlastníctve, ale boli jej
spoluvlastníkmi spolu so žalobcami. Naviac v tom čase už bola parcela č. XXXX, neskôr označená ako
parcela č. XXXX/X, žalovanými 1/ a 2/ oplotená a oddelená od parcely č. XXXX/X a teda aj od parcely

č. XXXX. Žalobcovia uviedli, že pri rozhodovaní o prevode nehnuteľností žalovaný 3/ nesplnil svoje
povinnosti, ktoré mu ukladá zákon o prevode majetku štátu na iné osoby. Išlo o závažné pochybenie
v rozpore s platnou právnou úpravou, keď žalovaný 3/ si nesplnil povinnosť náležite preskúmať všetky
rozhodujúce skutočnosti vrátane vlastníckych práv k priľahlému pozemku č. XXXX, keďže žalovaní 1/ a
2/ neboli jeho výlučnými vlastníkmi, ale podielovými spoluvlastníkmi v pomere polovice k celku, ako ani

užívanie dotknutých pozemkov v nadväznosti na ich odčlenenie oplotením. Týmto umožnil žalovaným
1/ a 2/ zneužívať ich postavenie na úkor žalobcov, keď im znemožňovali prístup k vodnému zdroju
- potoku Uhrinč. Poukazovali na rozpor medzi udelením súhlasu vlády SR a súhlasom Ministerstva
životného prostredia. Vláda uznesením č. 565 z 27.6.2007 k návrhu na odsúhlasenie postupu podľa §
45a ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. , ktorým udeľuje súhlas na odplatný prevod majetku štátu (vymedzený

v prílohe tohto uznesenia) žalovaným 1/ a 2/ odsúhlasila predaj parcely č. XXXX/X o výmere 126
m2, naopak Ministerstvo životného prostredia SR udelilo predchádzajúci súhlas listom z 13.7.2007,
kde vo výrokovej časti samotného súhlasu uvádza - odpredaj nehnuteľností s výmerou 126 m2 bez
špecifikovania nehnuteľností, pričom v tom čase už bol vyhotovený geometrický plán, ktorý presne a
nezameniteľne vymedzuje časť majetku, ktorý je nadbytočný a nepotrebný, avšak v oboch prípadoch

takéto presné označenie nie je. Žalobcovia preto majú za to, že kúpna zmluva uzavretá 26.11.2007
medzi žalovaným 3/ ako predávajúcim a žalovanými 1/ a 2/ ako kupujúcimi je pre porušenie ustanovení
zákona č. 92/1991 Zb. o prevode majetku štátu na iné osoby a pokynu Ministerstva životného prostredia
z 10.12.2003 č. 3/2003-8 neplatná a prieči sa dobrým mravom, keďže žalovaní 1/ a 2/ bez právneho
titulu znemožňujú prechod cez parcelu č. XXXX/X žalobcom. Zdôraznili, že právo prechodu cez časť

parcely XXXX vedenej ako parcela č. XXXX/X a XXXX/X spolu so svojimi právnymi predchodcami
vykonávali v dobrej viere viac ako 38 rokov, výkon práva rešpektoval aj žalovaný 3/, preto žalobcovia
majú za to, že toto právo nadobudli vydržaním.6. Žalovaní 1/, 2/ uviedli, že práve žalobca 1/ je ten, kto na prístupovú cestu dáva zátarasy s balvanom
a tým znemožňuje prístup k pozemkom. Ďalej uviedli, že nejde o záhradkársku osadu v pravom slova
zmysle, nakoľko iba traja priatelia sa dohodli na kúpe pozemkov od pôvodných vlastníkov za účelom

zriadenia rekreačných chát. Právni predchodcovia - teda žalobcovia nikdy neužívali parcelu č. XXXX, aj
keďjepravdou,žeparcelyvminulostinebolimedzi sebouoplotené.Poprelitvrdenie, žeparcelač.XXXX
slúžila ako prístupová cesta, nakoľko tak právni predchodcovia žalobcov ako aj ich právni predchodcovia
užívali túto parcelu ako sad, boli tam vysadené ovocné stromy, ktoré pre starobu zlikvidoval až žalovaný
1/, umiestnené drevárne, ktoré sú už v súčasnosti zlikvidované. K ohradeniu parc. č. XXXX ako aj

novovytvorenej parcely č. XXXX/X došlo z dôvodu, že žalobca oplotil parcelu XXXX/1 a robil zásahy do
potoka Uhrinč - ničil podmurovanie, ktoré vykonal ešte právny predchodca žalovaných, ktoré mali za
následok zaplavenie nielen novovytvorenej parcely č. XXXX/X ale aj parcely č. XXXX. Argumentovali,
že ak by neboli splnené podmienky na prevod majetku štátu na fyzickú osobu, potom by Správa katastra
nevykonalavkladvlastníckehopráva,naviaconibolipriuzatváraníkúpnejzmluvy dobromyseľníariadne
zaplatili štátom požadovanú kúpnu cenu. Žalovaní 1/ a 2/ uviedli, že im nie je jasné, z akého dôvodu

potrebujú mať žalobcovia zachované právo prechodu cez parcelu č. XXXX/X, keď táto bezprostredne
susedí iba s parcelou č. XXXX, ktorá je v BSM žalovaných 1/ a 2/ a nikde nesusedí s pozemkom
vo vlastníctve žalobcov. Popreli, že žalobcovia parcelu č. XXXX užívali ako prístup k potoku Uhrínč,
keďže tieto pozemky boli užívané ako sad a už aj s ohľadom na blízkosť potoka, teda aj spodné vody,
nebolo nikdy potrebné zavlažovať.

7. Žalovaný 3/ sa k žalobe nevyjadril.

8. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania uzavrel, že v kúpnopredajnej zmluve z 26.11.2007
uzavretej medzi predávajúcim žalovaným 3/ a kupujúcimi žalovanými 1/ a 2/ nevzhliadol dôvody, ktoré by

sa priečili dobrým mravom, resp. by ich obchádzali, preto kúpnopredajná zmluva nie je neplatná. Touto
zmluvou predávajúci ako výlučný vlastník previedol kupujúcim do bezpodielového spoluvlastníctva
nehnuteľnosti a to pozemky - novovytvorené parcely KN „C“ č.XXXX/X o výmere 116 m2, druh pozemku
- ostatná plocha a parcelu KN „C“ č.XXXX/X o výmere 10 m2, druh pozemku - ostatná plocha, oddelený
od parcely č. XXXX vedené na LV č. XXXX k. ú. Q. za dohodnutú kúpnu cenu 12.000,-Sk ( čl.

3 zmluvy). Na odplatný prevod majetku štátu bol rozhodnutím č. XXXX/XXXX- 6.3 z 13.07.2007
daný predchádzajúci súhlas Ministerstva životného prostredia SR v súlade s ust. § 45a (1) zákona č.
92/1991 o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Vklad zmluvy do katastra nehnuteľností
bol povolený dňa 17.01.2008 pod č. V 3770/07. Súd mal za to z predložených dôkazov za to, že
predaj predmetného pozemku bol v súlade s vtedy platným pokynom Ministerstva životného prostredia

SR a ust. § 45 a § 45a zákona č. 92/1991 Z. z. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v
znení neskorších predpisov. Súd konštatoval, že vláda SR uznesením. č. XXX z XX.X.XXXX k návrhu
na odsúhlasenie postupu o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby súhlasila s tým, aby
ministerstvo životného prostredia podľa § 45a ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu
majetku štátu na iné osoby dala predchádzajúci súhlas pre štátne podniky vodného hospodárstva v

zakladateľskej pôsobnosti rezortu na uzavretie zmluvy o odplatnom prevode majetku štátu, ktorý bol
vymedzený v prílohe tohto uznesenie s kupujúcimi sa uvedené kúpne ceny, v prílohe je uvedený zoznam
žiadostí aj odplatné prevody majetku štátu, medzi nimi i tá, ktoré sa týkajú parcely č. XXXX/3, a tá,
ktorá sa týka predmetu tohto konania. V uznesení č. 11, ktorým komisia rozhodla o vyradení a predaja
majetku parcely č. XXXX/X a XXXX/X žalovaným 1/ a 2/ je uvedený aj vzťah záujemcov k vyraďovanej

nehnuteľnosti, t.j. že sa jedná o pozemky priľahlé k chate záujemcov o kúpu.

9. Žalobcovia žiadali o právo prechodu pešo cez parcelu KN „C“ XXXX/X - ostatné plochy vo výmere
10 m2, z dôvodu nevyhnutnosti prechodu pre prístup k vodnému toku - potoku Uhrinč, pričom tvrdili, že
právo prechodu cez časť parcely XXXX vedenej teraz ako parcela č. XXXX/X vykonávali v dobrej viere

viac ako 38 rokov a výkon tohto práva rešpektoval aj žalovaný 3/. Parcela č. XXXX/X o výmere XXmX
vznikla odčlenením od pôvodnej parcely č. KN „C“ XXXX na základe geometrického plánu č. XX/XXXX,
a tak vznikla i parcela č. XXXX/X o výmere XXX m2, ktorých sa žalovaní 1/ a 2/ stali spoluvlastníkmi,
na základe kúpnej zmluvy z 26.11.2007 medzi žalovaným 3/ ako predávajúcimi a žalovanými 1/ a 2/
ako kupujúcimi. Rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia Košice - okolie č. 2005/01856

z 20.12.2005 bol zmenený druh pozemku parcely č. XXXX z vodnej plochy na ostatné plochy mimo
profilu potoka Uhrinč. Vlastníkom pôvodnej parcely č. XXXX bol Slovenský vodohospodársky podnik. Z
vykonaného dokazovania súdu ďalej vyplynulo, že parc. č. XXXX (na ktorú nadväzuje parc. č. XXXX/4)
v minulosti nebola oplotená a nevyužívala sa ako prístupová cesta k potoku a až vytvorením oploteniamedzi pozemkami strán sporu v roku 2005, 2006 došlo k vytvoreniu pásu - cesty lemujúcej oplotenie
strán sporu a ďalšieho vlastníka z druhej strany. Následne žalovaní 1/ a 2/ žalobcom oznámili v období
roku 2008 , že ako vlastníci parcely vymieňajú zámok na bráne, čím znemožnili výkon práva prechodu

žalobcom k potoku Uhrinč .

10. Na základe zisteného skutkového stavu, po právnom posúdení veci podľa § 151o Občianskeho
zákonníka súd uzavrel, že žalobcovia nepreukázali spôsob (titul) nadobudnutia práva prechodu cez
parceluč.1044/4,neunieslisvojedôkaznébremenoaztohtodôvodužalobuourčenievecnéhobremena

zamietol.

11. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešným odporcom
náhradu trov vo výške 100%, ktoré súd vyčísli v samostatnom rozhodnutí.

12. Rozsudok napadli včas podaným odvolaním žalobcovia z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods.

1 písm. e/, f/ a h/ CSP a navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, resp. zrušil
a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V odvolaní zopakovali skutočnosti tvoriace obsah samotnej žaloby,
t.j. že žalovaný 3/ sa dopustil porušenia zákona pri nakladaní s majetkom štátu, v dôsledku čoho im
bola odňatá možnosť rovnakým spôsobom ako žalovaným 1/ a 2/ získať práva k uvedenému pozemku,
toto právo im bolo upreté a ani nemali vedomosť o veci ako takej, a zároveň žalovaným 1/ a 2/ bolo

umožnené zneužívať ich neoprávnene získané postavenie vlastníka a znemožňovať im tak prístup k
vodnému zdroju, že žalovaní 1/ a 2/ vedome a účelovo udávali v konaní v súvislosti s nadobudnutím
parcely č. XXXX/4 nepravdivé údaje, že žalovaní 1/ a 2/ svojím konaním porušujú zákon o vodách,
že vo veci bolo v ich prospech súdom vydané predbežné opatrenie o práve prechodu cez parc. č.
XXXX/X do právoplatného skončenia vo veci samej, že konanie žalovaných je v rozpore s dobrými

mravmi. Poukázali na skutočnosť, že k časti parc. č. XXXX, t.j. k novovytvorenej parc. č. XXXX/X
(ktorá bezprostredne susedí iba s parc. č. XXXX) nemal žalovaný 3/ ako správca prístup k vodnému
toku iba cez pozemok záujemcu o kúpu, t.j. žalovaných 1/ a 2/, lebo pozemok, cez ktorý mal správca
prístup, bola parc. č. XXXX, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve žalobcov a žalovaných 1/ a 2/.
Preto trvajú na neplatnosti kúpnej zmluvy z 26.11.2007 uzavretej medzi predávajúcim (žalovaný 3/) a

kupujúcimi žalovanými 1/ a 2/. Ich konaním boli jednoznačne diskriminovaní, čo je v rozpore s Ústavou
SR a dobrými mravmi. Vytýkali súdu prvej inštancie, že nevykonal nimi označené dôkazy nasvedčujúce
tomu, že pri nakladaní s neupotrebiteľným majetkom štátu došlo k závažným porušeniam zákona, že
pri uzavretí zmluvy bol porušený zákon č. 92/1991 Zb. o prevode majetku štátu na iné osoby ako aj
Pokyn Ministerstva životného prostredia SR z 10.12.2003 č. 3/2003-8, že sa súd nevysporiadal s tým,

že im v konečnom dôsledku týmto protiprávnym konaním bola odňatá možnosť rovnakým spôsobom ako
žalovaným 1/ a 2/ získať práva k uvedenému pozemku, čím došlo k porušeniu platnej právnej úpravy,
že súd neskúmal, či žalovaní 1/ a 2/ ne/spĺňali podmienky pri podaní žiadosti z 19.9.2005 a následnom
uzavretíkúpnejzmluvy.Namietali,žesúdsariadnenezaoberalichžalobouanevykonalniminavrhované
dôkazy, najmä tie, ktoré súviseli s preukázaním platnosti resp. neplatnosti kúpnej zmluvy z 26.11.2007,

splnenia - nesplnenia podmienok pre nadobudnutie spornej nehnuteľnosti, závažného porušenia resp.
nedodržania podmienok pri nakladaní s neupotrebiteľným majetkom štátu. Vytýkali súdu, že viac ako 80
% sa venoval návrhom žalovaných a len vo zvyšku sa zaoberal ich žalobou, aj to len v časti týkajúcej sa
vecného bremena. Zdôraznili, že ich právni predchodcovia ako aj oni mali prístup k potoku ako vodnému
zdroju na zavlažovanie záhrady len cez parc. č. XXXX a to od samého začiatku, ako sa stali vlastníkmi

nehnuteľnosti. Od samého počiatku ako sa žalovaní 1/, 2/ stali vlastníkmi susednej chaty mali jeden
záujem,atozískanímprístupukvodecez„vlastnépozemky“obmedzovaťichžalobcov,t.j.znemožňovať
im prístup k vode po parc.č. XXXX, ktorej spoluvlastníkmi sú žalobcovia s konečným cieľom získať do
vlastníctva ich podiel na tomto pozemku ako aj časť ich pozemkov. Vytýkali tiež súdu, že bral do úvahy
účelové svedecké výpovede v ich neprospech a nezohľadnil výpovede v ich prospech.

13. Žalovaní 1/, 2/ reagovali na odvolanie písomným vyjadrením, v ktorom navrhli rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázali na to, že prevažná časť odvolania sa týka neplatnosti
zmluvy medzi žalovaným 3/ a žalovanými 1/ a 2/, kde v tejto časti sú uvedené iba vykonštruované
fikcie žalobcov, ktorí svoje myšlienkové pochody a počínania podsúvajú žalovaným. Argumentovali, že

opieranie sa o výsledky predbežného opatrenia je neopodstatnené, lebo predbežné opatrenie podľa
O.s.p. sa vydávalo bez bližšieho skúmania, iba na základe žalobcami tvrdených skutočností a práve
v konaní vo veci samej bolo ich povinnosťou uvedené tvrdenia preukázať. Uviedli, že žaloba sa
opiera o tvrdenie o dlhodobom, nerušenom, dobromyseľnom vykonávaní práva prechodu, čo žalobcoviapovažovali za výkon v súlade s dobrými mravmi, nakoľko „nehnuteľnosť slúžila v prospech verejného
záujmu na správu vodného toku, a že ani predchádzajúci vlastník toto užívanie nenamietal“. V odvolaní
však už neopierajú o toto tvrdenie, čo žalovaní 1/ a 2/ považujú za podstatnú zmenu rozhodujúcich

skutočností tvrdených v žalobe, preto podľa ich názoru ide o zmenu žaloby v zmysle § 140 ods. 2
CSP. Podľa § 371 CSP však žalobu v odvolacom konaní nemožno meniť. Tvrdenia žalobcov o vydržaní
práva vecného bremena výkonom práva boli vyvrátené, preto neuniesli dôkazné bremeno v tejto
najpodstatnejšej časti žaloby. Zopakovali, že žalobcovia nepreukázali, že parcela XXXX vedená ako
záhrady na LV XX kat. úz. Q.' slúžila ako prístupová cesta k chate a ako jediný prístup k potoku Uhrinč,

že k parcele XXXX mali ich právni predchodcovia prihradenú aj časť pôvodnej parcely XXXX, ktorá v
súčasnosti zodpovedá parcele XXXX/X a XXXX/X a túto po celý čas užívali ako zeleninovú záhradu a
takto ju užívali po kúpe aj oni, že nie je pravdou, že by v skutočnosti sporná nehnuteľnosť (XXXX/X)
slúžila v prospech verejného záujmu na správu vodného toku, že ani voči prihradeniu a užívaniu parcely
teraz XXXX/X a XXXX/X ako záhrady od roku XXXX predchádzajúci vlastník SVP š.p. až do roku 2009
nenamietal, že nepreukázali, že potok Uhrinč v časti pozemku XXXX/X je jedinou možnosťou na získanie

vody na zavlažovanie, nepreukázali, že od roku 1971 bola parcela XXXX/X ako jediný voľný prístup k
potoku Uhrinč, nepreukázali, že medzi parcelami XXXX a XXXX/X bola železná brána, ktorú postavil
SVP Š.p., ako to uvádzajú v návrhu na začatie konania vo veci samej, lebo bráničku na konci parcely
XXXX/Xpripotokuurobilžalovaný1/včase,keďbolaplotomoddelenáparcelaXXXXodterajšíchparciel
XXXX a XXXX/X, aby cez túto spornú parcelu a parcelu XXXX nechodili cudzí l'udia, teda asi v rokoch

2005-2006. Rovnako žalobcovia nepreukázali, že oplotenie prihradenej časti pôvodnej parcely XXXX
teraz parcely XXXX/X a XXXX/X realizovali žalovaní 1/a 2/, a že tak robili bez súhlasu SVP š.p., lebo
plot postavil ich právny predchodca a oni iba vstúpili do užívacieho stavu, ktorý tam bol od roku 1971.
Žalobcovia teda nepreukázali, že žalovaní 1/ a 2/ zavádzali, ak v žiadosti o odkúpenie uviedli, že terajšie
parcely XXXX/X a XXXX/X užívali po svojom právnom predchodcovi na rekreačné účely, nepreukázali,

žeuparc.č.XXXX/4ideopobrežnýpozemokvzmysleust.zákonaovodách,nepreukázali,žedlhodobo,
nerušene, v dobrej viere a dobromysel'ne, užívali terajšiu parcelu XXXX/X a využívali právo prechodu
vykonávaním práva, ako uvádzajú. Argumentovali, že z dobových fotografií a výpovedí svedkov bolo
naopak preukázané, že parcely XXXX/X a XXXX/X, ktoré boli vyčlenené z parcely XXXX si právny
predchodca žalovaných 1/, 2/ prihradil a využíval ako zeleninovú záhradku pre seba a svoju rodinu a

právny predchodca žalobcov, ani žalovaný 3/ to nenamietal. Preto ak došlo k prevodu parciel XXXX/X
a XXXX/X na žalovaných 1/ a 2/ bolo to iba legalizovanie roky existujúceho užívacieho stavu presne
ohraničeného oplotením, ktoré postavil ešte právny predchodca žalovaných 1/ a 2/. Nepreukázali ani
naliehavý právny záujem na zrušení kúpnej zmluvy medzi žalovanými 1/ a 2/ a žalovaným 3/. V konaní
pred súdom prvej inštancie žalovaný 3/ predložil listinné dôkazy, nielen predchádzajúce uzavretiu kúpnej

zmluvy, teda zo schvaľovacieho konania, ale aj výsledky z kontrol vykonaných po jej uzavretí, ktoré
nepotvrdili žalobcami tvrdené porušenie zákonov. Žalobcovia nepredložili relevantné dôkazy, ktorými by
výsledky vykonaných kontrol zo strany nezávislých štátnych orgánov vyvrátili. V zmysle ust. § 151 ods. 1
CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú za nesporné. Žalovaní
1/ a 2/ poukázali na skutočnost', že prípadným zneplatnením kúpnej zmluvy, čo i len v časti, by bolo

porušené ich právo vlastniť, čo zaručuje Ústava SR v čl. 20.

14. Žalovaný 3/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť. Trval na všetkých svojich vyjadreniach prednesených v rámci konania pred
súdom prvej inštancie. Vyjadril názor, že žalobcovia neuniesli v spore dôkazné bremeno vo vzťahu

k svojim tvrdeniam o porušení platnej právnej úpravy pri nakladaní s prebytočným majetkom štátu,
jeho prevode na iné osoby ako aj neplnení povinností žalovaného 3/ z pozície správcu majetku štátu.
Uviedol, že pri odpredaji prebytočného majetku postupoval štandardným spôsobom a nie je si vedomý
porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov ani iných noriem pri správe majetku štátu resp.
jehoprevodenainéosoby.Zpodnetužalobcovadresovanéhoministroviživotnéhoprostrediaanásledne

dožiadania Ministerstva životného prostredia SR bola vykonaná aj kontrola, ktorej predmetom bolo
preverenie zákonnosti postupu pri prevode majetku v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku
na žalovaných l/ a 2/, ktorou nebolo zistené žiadne pochybenie, ale naopak bol zistený súlad postupu
žalovaného 3/ s právnymi predpismi. Žalobcovia sa uplatneného žalobného nároku domáhajú titulom
spoluvlastníctva k parcele registra „C“ č. XXXX, ktorej pril'ahlou parcelou je parcela „C“ č. XXXX/X. X. č.

XXXX/X a XXXX/X, ktoré boli predmetom odpredaja boli geometrickým plánom č. XX/XXXX odčlenené
od pôvodnej parcely č. XXXX. V danom prípade odkúpené parcely tvoria spolu s pôvodným pozemkom
žalovaných 1/ a 2/ jednotný celok a všetky parcely na seba nadväzujú bezprostredne a to aj bez ohľadu
na realizované oplotenie, na ktoré poukazujú žalobcovia. Komisia správne posúdila vzťah žalovaných 1/a 2/ k vyraďovaným nehnuteľnostiam ako priľahlým k pozemku a chate záujemcov o kúpu. Žalobcovia
sa domáhajú nároku, ktorí si zrejme mylne stotožňujú s akýmsi predkupným právom, ktoré im však
neprináleží ani zo zákona ani zo žiadneho právneho úkonu. Kúpna zmluva uzatvorená so žalovanými

1/ a 2/ neodporuje zákonu ani ho neobchádza, ale je platná a v danom prípade sa jedná výlučne o
susedský spor, ktorého žalovaný 3/ nemal byť účastníkom.

15. Na vyjadrenie žalovaných 1/ a 2/ odpovedali žalobcovia písomným podaním, v ktorom uviedli, že v
žiadnom prípade nemenili žalobu, len reagovali na skutočnosti uvedené v odôvodnení rozsudku súdu

prvej inštancie. Zdôraznili, že v žalobe ako aj vo všetkých svojich vyjadreniach a napokon aj v odvolaní
sa pridržiavali jedného, a to, že sa domáhajú vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi
žalovanými 1/ a 2/ ako kupujúcimi a žalovaným 3/ z 26.11.2007 a zriadenia práva prechodu cez par. č.
XXXX/X - ostatné plochy o výmere XXmX v kat. úz. Q.'. Argumentáciu v súvislosti s vydržaním použili v
súvislosti s dôvodmi o spôsobe prechodu k potoku Uhrinč rešpektované právnymi predchodcami na ich
strane ako aj na strane žalovaných po dobu viac ako 33 rokov. Všetci konali v dobrej viere, že im toto

právo patrí a nasvedčovala tomu aj skutočnosť, že žalovaný 3/ toto právo rešpektoval a nebránil im v
jeho naplnení, a teda bolo naplnené ich právo aj podľa ust. § 151o a nasl. Občianskeho zákonníka. Od
roku 2005, t.j. po rozdelení parcely č. XXXX na dve časti, t.j. par. č. XXXX/3, ktorá priamo nadväzuje na
parc. č. XXXX vo výlučnom vlastníctve žalovaných 1/ a 2/ a parc. č. XXXX/X, ktorá nadväzuje na par.
č. XXXX, ktorej sú žalobcovia so žalovanými spoluvlastníkmi a v nadväznosti na to kúpnu zmluvu zo

dňa 26.11.2007, im bolo bránené v prístupe k vodnému zdroju - potoku Uhrinč. Konštatovali, že spĺňajú
podmienky vydržania vecného práva - práva prechodu a súd prvej inštancie rozhodol nesprávne, keď
nevyhovel žalobe a neprihliadal ani na viac ako 33 rokov vykonávania tohto práva a na to, že žalovaní 1/
a 2/ im protiprávne a účelovo bránili vo výkone tohto práva. Mali za to, že preukázali, že prístup k potoku
Uhrinč realizovali dlhodobo spolu s ich právnymi predchodcami cez parc. č. XXXX až do jej rozdelenia,

keď technicky iný prístup ani nebol a nie je možný.

16. K vyjadreniu žalovaného 3/ žalobcovia zopakovali svoje tvrdenia, že žalovaný 3/ sa od samého
počiatku vyhýba relevantnému vyjadreniu vo veci samej, teda k porušeniu platnej právnej úpravy
pri nakladaní s nadbytočným majetkom štátu pri jeho prevode na iné osoby, k neplneniu povinností

pri správe majetku štátu, vyhýba sa zodpovednosti za to, že náležite a riadne nepreveril vlastnícke
práva k priľahlým pozemkom. Konanie žalovaného 3/ je v rozpore s dobrými mravmi, keďže zvýhodnil
žalovaných 1/ a 2/ oproti žalobcom a uprel im právo na nadobudnutie majetku v súlade s platnou
právnou úpravou. Žalovaný 3/ ako štátny podnik má plniť úlohy na ochranu a uspokojovanie
všeobecnoprospešných záujmov a nemá uprednostňovať záujmy jednotlivca na úkor všeobecného

záujmu, ktorým v tomto prípade bolo rešpektovanie a zachovanie daného stavu, t.j. zachovanie prístupu
k vodnému zdroju všetkým doterajším vlastníkom nehnuteľnosti vedenej ako parc. č. XXXX, ktorí boli
doterajšími užívateľmi časti parc. č. XXXX odčlenenej ako a parc. č. XXXX/X.

17. Žalovaní 1/ a 2/ vo svojom druhom písomnom vyjadrení uviedli, že zotrvávajú na skutočnostiach

uvedených vo vyjadrení k odvolaniu. Opakovane uviedli, že nie je pravdou, že parcela č. XXXX/X sa
užívala ako prístup k potoku Uhrinč, ani že slúžila v prospech verejného záujmu na správu vodného
toku, preto nemôže byť pravdivé ani tvrdenie o vydržaní práva prechodu jeho výkonom. Rovnako nie
je pravda, že k potoku sa chodilo cez parc. č. XXXX, lebo táto nebola oplotená a bola používaná
ako súčasť záhrad. Žalovaný 3/ preto nemohol rešpektovať niečo, čo nikdy nebolo vykonávané, ale

rešpektoval, že tam bola zeleninová záhrada a neskôr okrasná záhrada. Práve z dôvodu, že to od čias
právneho predchodcu žalovaných 1/ a 2/ (p. Janoka) bolo oplotené, ponúkol na predaj nie pobrežný
pozemok, ako zavádzajú žalobcovia, ale ostatné plochy, ktoré žalovaným 1/ a 2/ aj odpredal napádanou
zmluvou. Bránička na parcele žalovaných 1/ a 2/ č. 1020 umožňovala prechod k potoku cez vtedajšiu
parcelu XXXX v terajšej časti XXXX/X, ale nie cez parcelu XXXX a terajšiu parcelu XXXX/4. Zopakovali,

že žalobcovia, ktorí namietajú platnosť kúpnej zmluvy v priebehu dokazovania nepredložili relevantné
dôkazy, ktorými by vyvrátili výsledky kontrol vykonaných zo strany nezávislých štátnych orgánov vo veci
uzavretia napádanej zmluvy v časti týkajúcej sa parcely č. XXXX/X.

18. Žalovaný 3/ v reakcii na písomné vyjadrenie žalobcov zotrval na skutočnostiach uvedených v

písomnom vyjadrení k odvolaniu. Naviac poukázal na ust. § 137 písm. c/ CSP a zdôraznil, že procesná
povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení právneho vzťahu alebo práva je naliehavý
právny záujem, zaťažuje žalobcu.19. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý platí aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP).

20. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia tohto zákona, zostávajú zachované.

21. Pri zmenách právnych predpisov procesnoprávnej povahy platí zásada (vo vzťahu k Civilnému
sporovému poriadku výslovne vyjadrená v § 470 ods. 1 CSP), že nové procesné právo (jeho zmeny)

platí odo dňa nadobudnutia účinnosti novej právnej úpravy (Civilného sporového poriadku) i pre konania
(spory) začaté pred nadobudnutím jej účinnosti.

22. Žalobcovia (resp. ich právna predchodkyňa) žalobu podali 26.10.2013, súd prvej inštancie spor
rozhodol dňa 30.6.2016, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie bolo podané dňa
10.10.2016, teda za účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. CSP, preto aj odvolací súd prejednával vec

(dôvodnosť odvolania) podľa CSP.

23. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalobcov ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario ) s

tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil dňa 12.4.2018 na úradnej tabuli súdu v
súlade s § 378 a § 219 CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatnených
odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. e/, f/, h/ CSP) a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny,
preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

24. Žalobcovia svoje odvolanie odôvodnili tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci., teda odvolacími dôvodmi podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP.

25. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov dospel k
záveru, že v prejednávanom prípade odvolacie dôvody uplatnené odvolateľmi nie sú dôvodné.

26. Žalobcovia sa určovacou žalobou podľa § 80 písm. c/ O.s.p. účinného v čase prejednávania a
rozhodnutia veci súdom prvej inštancie domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi

žalovanými 1/ a 2/ na strane jednej a žalovaným 3/ na strane druhej . Podľa citovaného ustanovenia
návrhom na začatie konania bolo možné uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah
alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

27. Podľa citovaného zákonného ustanovenia najpodstatnejším predpokladom úspešnosti určovacej

žaloby, akú podali aj žalobcovia v tomto konaní, je preukázanie ich naliehavého právneho záujmu
na takejto žalobe. Právny záujem ako podmienka úspešnosti žaloby o určenie musí byť naliehavý v
tom zmysle, že žalobcovia v danom právnom vzťahu môžu dosiahnuť odstránenie právnej neistoty
(spornosti)aochranuprávaoprávnenýchzáujmovprávetýmtourčovacímnávrhom.Aknávrhnaurčenie
neslúži potrebám praktického života, netýka sa neistej situácie alebo ju nerieši, alebo ak majú žalobcovia

inú možnosť, ako odstrániť vzniknutú neistú situáciu právneho vzťahu účastníkov, nie je takýto návrh
spravidla účelný, a tým ani procesne prípustný. Podstatnou otázkou pre procesnú prípustnosť určovacej
žaloby je, či žalobcovia v danom právnom vzťahu môžu navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie
spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov, ktoré nemožno dosiahnuť iným právny
prostriedkom, a či sa požadovaným určením, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie, dosiahne

pevný základ pre právne vzťahy strán sporu a predíde sa žalobe na plnenie. Naliehavý právny záujem
na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na ciele sledované určovacou žalobou
a konečným zmyslom navrhovaného rozhodnutia. Pre žalobcov to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a
dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení. V
rozhodovacej praxi súdov sa ustálil názor, že určovacia žaloba má miesto jednak tam, kde jej pomocou

možno eliminovať stav ohrozenia práva, či neistoty v právnom vzťahu a tiež v prípadoch, v ktorých
určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho
vzťahu prostredníctvom ktorej možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou
odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Určovacia žaloba má spravidla preventívny charakter - jejúčelomjeposkytnúťochranuprávažalobcovpredovšetkýmskôr,neždôjdekporušeniuprávnehovzťahu
práva. Určovacia žaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo
právo porušené boli a kde je namieste žaloba o splnení povinnosti. V prípade určovacej žaloby boli

žalobcovia povinní najprv preukázať splnenie podmienky jej procesnej prípustnosti (§ 80 písm. c/ O.s.p.).
Prioritne (pri správnom postupe súdu) totiž súd rieši práve túto otázku, ktorá predchádza hodnoteniu
vecnej stránky veci súdom. Ak sa teda nepreukáže splnenie procesnej prípustnosti žaloby podľa § 80
písm. c/ O.s.p., súd musí žalobu zamietnuť bez tohto aby bol povinný zaoberať sa vecnou stránkou
prípadu. Existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy, ktorej predmetom je

nehnuteľnosť, treba posúdiť podľa stavu (právneho), aký je to v čase vyhlásenia rozsudku. Či tento
záujem jestvuje, skúma súd ex offo, t.j. z úradnej povinnosti, čo platí pre súd prvej inštancie ako aj pre
súd odvolací.

28. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania,
keď dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),

ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, podľa ktorého súd prvej inštancie
rozhodoval. Nová právna úprava vychádza z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem
(§ 470 ods. 1 CSP), teda ustanovenia novej právnej úpravy účinnej od 1.7.2016 sa uplatnia v plnom
rozsahu hneď od tohto dňa.

29. Podľa § 137 písm. c/, d/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo
je alebo nie je, ak je na tom naliehavý záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu alebo určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

30. Právna teória ani aplikačná prax súdov v súčasnosti (po nadobudnutí účinnosti CSP) nie sú zajedno

v tom, či určenie neplatnosti právneho úkonu možno zahrnúť pod hypotézu ust. § 137 písm. c/ CSP
výslovne zakladajúceho procesnú prípustnosť len určovacej žaloby smerujúcej k určeniu, či tu právo
je alebo nie je, nepredpokladá však procesnú prípustnosť tiež žaloby o určenie právnej skutočnosti,
medzi inými tiež i neplatnosti právneho úkonu. Jedna názorová skupina vychádza z doslovného výkladu
citovaných ust. § 137 písm. c/ a d/ CSP a zo striktného rozlišovania medzi určením práva a určením

právnej skutočnosti; tá druhá zase z reštriktívneho výkladu zákonnej úpravy s akcentovaním príbuznosti
vymedzenia a druhovej kontinuity s ust. § 80 písm. c/ O.s.p. platného do 30.6.2016, ktorý i keď zakladal
podľa svojho výslovného znenia (obdobne ako dnešná úprava) procesnú prípustnosť určenia, či tu
právnyvzťahaleboprávojealebonieje, právnapraxznehojednotneodvodzovalaprocesnúprípustnosť
i žalôb o určenie iných právnych skutočností, medzi inými i žalôb smerujúcich k určeniu neplatnosti

právnychúkonov,pokiaľnatakomtourčeníbolnaliehavýprávnyzáujem. Podľaúvahyodvolaciehosúdu,
požiadavka spravodlivej a účinnej ochrany porušených práv a právom chránených osôb, vyjadrená v čl.
2 ods. 1 CSP a potreba ústavne konformného výkladu vyjadrená v čl. 3 ods. 1 CSP zahŕňajúca v sebe i
zreteľ na ústavnú garanciu prístupu k súdu (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), vo svojej podstate
vylučujú úplné vyňatie súdnemu prieskumu právne významných skutočností, pokiaľ na ich určení je inak

naliehavý právny záujem, a tiež aby aj každá takáto skutočnosť bola bezozbytku označená v zákone. Z
praktického života vyplývajú najrozmanitejšie právne situácie, spravodlivé usporiadanie ktorých nemôže
spočívať len v určení existencie či neexistencie práva, tak ako je i v danom prípade. Z tohto dôvodu má
odvolací súd za to, že v čase jeho rozhodovania, kedy je účinný nový procesný poriadok, t.j. CSP žaloba
o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy nestratila svoju procesnú prípustnosť, samozrejme za splnenia jej

zákonných podmienok, medzi ktoré ako najpodstatnejšia patrí existencia naliehavého právneho záujmu
na takejto žalobe.

31. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd dospel k záveru, že posudzovanej veci
žalobcovia (na ktorých bolo dôkazné bremeno) nepreukázali existenciu naliehavého právneho záujmu

na požadovanom určení neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 3/ ako a žalovanými 1/
a 2/ ako kupujúcimi, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Košice - okolie pod č. XXXX/07 zo
17.1.2008 v časti týkajúcej sa parcely KN C č.XXXX/4 A. Neuviedli a netvrdili žiadne také rozhodné
skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť ich naliehavý právny záujem na požadovanom určení
neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi tretími osobami. Aj keď rozhodnutie súdu prvej inštancie

postráda konkrétne riešenie otázky naliehavého právneho záujmu žalobcov na takejto žalobe, dospel
k správnemu rozhodnutiu, že kúpnopredajná zmluva nie je neplatná, keď vychádzal z úvahy, že
neexistujú žiadne dôvody, pre ktoré by táto zmluva by mala byť v rozpore s dobrými mravmi, resp.
obchádzať zákon, s ktorou úvahou sa odvolací súd stotožňuje, čím si súd prvej inštancie takto nepriamovyriešil aj otázku (neexistencie) naliehavého právneho záujmu. Odvolací súd naviac dodáva, že aj keby
bola určená neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej vzájomne medzi žalovanými, na právne postavenie
žalobcov by to nemalo žiaden vplyv, pretože žalovaný 3/ ako vlastník nehnuteľnosti by mohol vzápätí

uzavrieť inú kúpnu zmluvu, ktorej účastníkmi by opäť nemuseli byť žalobcovia, alebo by mohol ako
vlastník iným spôsobom naložiť so svojím vlastníctvom spôsobom, ktorý by žalobcom opäť nevyhovoval,
a tak by nedošlo k odvráteniu prípadných budúcich sporov. Z dôvodu chýbajúceho naliehavého
právneho záujmu na vyslovení neplatnosti zmluvy odvolací súd neskúmal otázky vzťahujúce sa na
samotné posudzovanie platnosti namietanej zmluvy a nezaoberal sa obšírnymi argumentmi odvolateľov

týkajúcich sa dôvodov, pre ktoré by napádaná kúpna zmluva mala byť neplatná, pretože pri neexistencii
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je vylúčené skúmať vecnú stránku takejto žaloby
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1 Cdo 164/2009 z 30.11.2009).

32. Vecné bremeno je možné charakterizovať ako vecné právo, ktoré obmedzuje vlastníka nehnuteľnej
veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať.

Vyznačuje sa teda tým, že obmedzuje vlastníka nehnuteľnosti buď na prospešnejšie využívanie
nehnuteľnosti iného konkrétneho vlastníka alebo na prospech určitej fyzickej (právnickej) osoby, toto
obmedzenie je späté so zaťaženou nehnuteľnosťou (obmedzenie vlastníka) v prospech panujúcej
nehnuteľnosti. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej
nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe (§ 151n a nasl. Občianskeho zákonníka). Právnym dôvodom

vzniku vecného bremena môže byť aj zmluva, dedenie, rozhodnutie príslušného orgánu, zákon a
vydržanie. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu teda možno nadobudnúť aj vydržaním, t.j. výkonom
práva. Predpokladom tohto spôsobu nadobudnutia je nepretržitý výkon práva najmenej po dobu desať
rokov, ak sú splnené aj ostatné podmienky podobné vydržaniu vlastníckeho práva, uvedené v § 134
Občianskeho zákonníka (oprávnená držba, spôsobilý predmet vydržania). Vylúčené je vydržanie práva

zodpovedajúce vecnému bremenu k nehnuteľnostiam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo vo
vlastníctve zákonom určených právnických osôb (§ 125 OZ).

33. Subjektom práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa môže stať ktorýkoľvek zo subjektov

občianskoprávnych vzťahov. Môže to však byť iba tá osoba, ktorá požíva ochranu podľa § 129 a
nasledujúcich Občianskeho zákonníka, t.j. tá, ktorá vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu
pre seba (§ 129 ods. 1), pričom je vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere o tom, že jej takéto právo
patrí (§ 130 ods. 1), t.j. že je oprávneným držiteľom. Ďalej musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, pričom
držba musí trvať po určitú dobu (10 rokov) nepretržite a je možné do nej započítať aj dobu oprávnenej

držbyprávnehopredchodcudržiteľa.Právneúčinkyvydržanianastávajúpriamozozákona,čoznamená,
že splnením uvedených podmienok nielen vzniká právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ale vzniká
aj jemu korešpondujúca povinnosť z vecného bremena. Týmto okamihom sa menia právne vzťahy držby
zodpovedajúcej vecnému bremenu na právny vzťah z vecného bremena.

34. Tak, ako je pri vydržaní vlastníckeho práva predpokladom dobrej viery oprávneného držiteľa
veci jeho presvedčenie, že mu vec patrí ako vlastníkovi, tak pri vydržaní práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu je predpokladom dobrej viery oprávneného držiteľa tohto práva jeho presvedčenie,
že oprávnene (a po stanovenú dobu) vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Toto
presvedčenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami, ktoré ho k tomu oprávňujú. Oprávnený

držiteľ práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu musí byť „so zreteľom na všetky okolnosti“ v dobrej
viere, že ním vykonávané právo k cudzej veci mu patrí z dôvodu, že mu vzniklo alebo na neho
prešlo. Posúdenie, či držiteľ je v dobrej viere alebo nie je, treba vždy hodnotiť objektívne, teda nie zo
subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) subjektu tvrdiaceho vydržanie. Vždy treba brať do
úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od

každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že
mu takéto právo patrí (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 658/2010).

35. Nevyhnutnou podmienkou nadobudnutia vecného bremena v zmysle § 151o ods. 1 Občianskeho
zákonníka je existencia právneho dôvodu (titulu), z ktorého subjekt tvrdiaci vydržanie so zreteľom na

všetky okolnosti môže objektívne vyvodzovať a byť v dobrej viere, že v určitom právnom vzťahu jemu
patrí právo k cudzej veci spôsobilé byť obsahom vecného bremena a niekto iný je povinný strpieť výkon
tohto práva. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je
presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, ojeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne
považuje za vlastníka veci. medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí
aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit

držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami
objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva.

36. Samotná skutočnosť, že niekto koná spôsobom, zodpovedajúcim obsahu vecného prechádzať cez
cudzí pozemok nemôže viesť k záveru o oprávnenej držbe zodpovedajúcej vecnému bremenu aj preto,

že cez cudziu nehnuteľnosť je možné prechádzať na základe rôznych právnych titulov (viď rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 260/2008 z 10.12.2008, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
32 Cdo 4428/2009).
37. Súd nerozhoduje na základe tvrdení, ale na základe skutkových zistení vyplývajúcich z vykonaného
dokazovania. Pre záver o tom, či došlo k vydržaniu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, nie je
preto určujúce, že držiteľ tvrdil oprávnenú držbu práva, spočívajúcu v prechádzaní cez cudzí pozemok.

Právne relevantné je len preukázanie tejto dobromyseľnosti, pre danosť ktorej nie je postačujúce
subjektívne presvedčenie držiteľa, ale objektívne posudzovanie tohto presvedčenia (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 110/2010).

38. V prejednávanej veci odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k tomu právnemu záveru,

že žalobcom nevzniklo právo prechodu zodpovedajúce vecnému bremenu cez pozemok parc. č. 1044/4
(odčlenenej z parcely č. 1044), pretože nesplnili podmienky vydržania. V prvom rade treba poukázať na
to, že nehnuteľnosť parcela č. 1044, bola v minulosti predmetom socialistického vlastníctva (§ 102 zák.
č. 140/1950 Zb., § 8 ods. 2 zák. č. 109/1964 Zb. a § 6 ods. 1 zák. č. 88/1988 Zb.). Vychádzajúc z obsahu
ustanovenia§135aods.3Občianskehozákonníka,účinnéhodo31.12.1991,nebolomožnénadobudnúť

vlastníctvo vydržaním k veci, ktorá tvorila predmet socialistického vlastníctva, alebo ku ktorej veci mala
socialistická organizácia právo užívania. Minimálne do 31.12.1991 (novela Občianskeho zákonníka
realizovaná zákonom č. 509/1991 Zb., účinná od 1.1.1992) právo zodpovedajúce vecnému bremenu
nebolo spôsobilé byť predmetom vydržania. Preto ani právny predchodca žalobcov, ktorý predmetný
pozemok mal užívať na prechod k potoku, nemohol byť dobromyseľný v tom, že mu uvedené právo patrí

a nie je možné v ich prospech započítať vydržaciu dobu ich právnych predchodcov (od r. 1971 do roku
1992). Pokiaľ sa právo prechodu cez predmetný pozemok, patriaci teraz žalovaným 1/ a 2/ realizovalo,
tak bez právneho titulu, čo spochybňuje dobromyseľnosť žalobcov a ich právnych predchodcov
v súvislosti s držbou predmetného práva. Podmienka oprávnenosti držby práva zodpovedajúcemu
vecnému bremenu prechodu cez parcelu č. 1044/4 žalobcami v konaní na súde prvej inštancie a

ani v odvolacom konaní preukázaná nebola. Žalobcovia v konaní nepreukázali svoju dobrú vieru
ohľadne právneho dôvodu, z ktorého malo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vzniknúť. Neuniesli
tak dôkazné bremeno na preukázanie svojej dobrej viery, pretože na jej preukázanie nepostačuje
len preukázanie skutočnosti, že držiteľovi, resp. jeho právnemu predchodcovi istý čas nikto nebránil
prechádzať cez dotknutý pozemok, prípadne že sa toto prechádzanie tolerovalo. Odvolací súd naviac

dodáva, že k vydržaniu práva vecného bremena prechodu nemôže dôjsť v prípade, ak takéto právo
prechodu by malo patriť nielen žalobcom a ich právnemu predchodcovi ale aj iným osobám. Z obsahu
spisu (č.l. 199) vyplýva, že žalovaný 1/ osadil na parc. č. 1044/4 bránku, ktorú zamkol, pretože prechod
cez túto parcelu využívali nielen žalobcovia ale aj hubári, teda iné osoby.

39. Žalovaní 1/ a 2/ dňa 14.8.2013 podali do spisu písomnosť označenú ako vzájomný návrh, v ktorom
navrhli, aby súd rozsudkom nahradil vôľu D.. P. E. a Ing. K. E. na kúpno-zámennej zmluve a zmluve o
zriadení vecného bremena, ktorej text bol neoddeliteľnou súčasťou tohto podania. Súd podľa obsahu
vyhodnotil predmetné podanie ako protinávrh a uznesením z 28.5.2015 ho na pojednávaní konanom v
tento deň nepripustil. Nie je preto pravdivý argument odvolateľov, že vychádzal zo vzájomného návrhu

žalovaných 1/ a 2/ a že o ňom rozhodol tak, že ho zamietol, čím namietali proti výroku o trovách konania,
ktorým súd priznal žalovaným náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd napadnutým rozsudkom
rozhodol len o žalobe uplatnenej žalobcami a len o trovách tohto žalobcami navrhnutého konania,
v ktorom neboli úspešní. Správne preto žalovaným priznal náhradu trov konania podľa v tom čase
účinného ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

40. Na základe uvedených dôvodov, odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust.
§ 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.41. Žalobcovia ako odvolatelia nemali úspech v odvolacom konaní, žalovaní boli v odvolacom konaní
plne úspešní, preto žalovaným 1/ a 2/ odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením (§ 255 ods. 1, § 262 ods.

1, 2, § 396 ods. 1 CSP). V právnom vzťahu medzi žalobcami a žalovaným 3/ odvolací súd náhradu
trov odvolacieho konania žalovanému 3/ nepriznal, lebo mu v odvolacom konaní žiadne preukázateľné
trovy nevznikli.

42. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej

inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba

a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej

obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§
435 CSP).