Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7218205852
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7218205852.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov
senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloletého U. U. nar.
XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťa
rodičov matky I. U. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v Y. na W. ul. č. X a otca U. U. nar. XX.X.XXXX trvale
bytom v Y. na Y. ul. č. XX zastúpeného JUDr. Katarínou Habiňákovou advokátkou so sídlom v Košiciach

na Štúrovej ul. č. 20 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu
Košice II z 14.6.2019 č.k. 19P 145/2018-103 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre mal. U. naposledy určené
rozsudkom Okresného súdu Košice II z 11.3.2015 sp.zn. 41P 136/2014 zo 100 € mesačne na 250 €

mesačne za obdobie od 25.6.2018 do 30.6.2019 a od 1.7.2019 do budúcna na 280 € mesačne. Dlžné
výživné za obdobie od 25.6.2018 do 30.6.2019 vo výške 1.830 € uložil otcovi zaplatiť matke do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodol tak na základe návrhu matky doručeného súdu 25.6.2018, ktorým sa domáhala zvýšenia
výživného od otca pre mal. U. zo 100 € na 250 € mesačne s odôvodnením, že od poslednej úpravy

výživného došlo k zvýšeniu výdavkov na výživu maloletého, ktoré prevyšujú jej rozpočet. Otec sa
k návrhu nevyjadril. Súd konštatoval, že vo veci nariadil pojednávania na deň 11.12.2018, 2.4.2019
a 14.6.2019. Otec sa bez ospravedlnenia nezúčastnil ani jedného pojednávania, ani nepožiadal z
dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, preto postupom podľa § 180 CSP a § 31 CMP pojednával
a rozhodol v jeho neprítomnosti. Na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom matky, kolízneho
opatrovníka, listinnými dôkazmi, obsahom spisu 14P 249/2016 a zistil, že manželstvo rodičov dieťaťa

bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice II z 11.3.2015 sp.zn. 41P 136/2014, ktorý nadobudol
právoplatnosť 25.3.2015, ktorým bol maloletý na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti
matky a otcovi bolo určené výživné vo výške 100 € mesačne. Zistil, že výlučnú osobnú starostlivosť o
maloletého zabezpečuje dlhodobo matka, otec sa na starostlivosti nepodieľa. V čase predchádzajúcej
úpravy výživného bola matka na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok 220 €, maloletý
mal 2 roky, žiadne krúžky nenavštevoval. V čase podania návrhu bol maloletý predškolák, v septembri

2019 nastupuje do 1. ročníka základnej školy. Z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu (problémy s
dýchaním a srdcový šelest) začal na podnet lekára navštevovať krúžok plávania a futbalový krúžok,
čo mu výrazne pomohlo. Je sledovaný v ambulancii imunoalergológa. Výdavky na maloletého súd
bežnéhocharakteru,zafutbalovýkrúžokplatí30€mesačne,tentovšakužvčaserozhodovaniamaloletý
nenavštevoval z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Za návštevu plavárne platí 6 € za vstup.
Matkamázákladnévzdelanie,vykonávaosobnúasistenciupreosobysťažkýmzdravotnýmpostihnutím,

jej príjem závisí od počtu odpracovaných hodín a podľa potreby opatrovanej osoby. Jej hodinová mzda
je 3,82 €. Mesačný príjem od januára 2018 do októbra 2018 mala v priemere 230 €, po zmene užívateľaosobnej asistencie od decembra 2018 do marca 2019 to bolo priemerne 580 € mesačne. Pracuje 5
dní v týždni, túto prácu vykonáva najmä preto, lebo sa môže prispôsobiť starostlivosti o syna, keďže
jej nemá kto pomôcť. Matka má diagnostikovanú panickú úzkosť, lieči sa u psychiatra MUDr. D. Z., za

lieky dopláca 30 € mesačne. Za bývanie prispieva priateľovi podľa možnosti cca 200 € mesačne, MHD
platí 20 €, zároveň spláca dlh voči DPMK po 50 € mesačne. Nevlastní žiaden majetok, pretože nemá
trvalý pobyt, nemôže si založiť ani účet v banke. Žije v spoločnej domácnosti s priateľom a jeho 13-
ročnou dcérou. Priateľ pracuje na zmeny, preto jej so synom pomáha obmedzene. Uviedla, že podľa
jej vedomostí otec maloletého pracuje v zahraničí, má živnosť v Rakúsku, dlhodobo tam vykonáva

opatrovateľskú činnosť, jeho príjem je okolo 1.200 € mesačne. O jeho príjme vie preto, že mu v minulosti
pomáhala vybavovať rodinné prídavky, ktoré žiadal vyplatiť v Rakúsku. Otec podal na súd návrh na
rozšírenie styku s maloletým, spis je vedený pod sp.zn. 14P 249/2016. Pojednávania v tejto veci sa
zúčastnil 6.7.2018, odvtedy je v konaní nečinný. Opakovane sa nedostavil na znalecké dokazovanie.
Otec odmieta prísť na súd a odmieta platiť výživné, čo matka preukázala SMS komunikáciou. Určené
výživné platil nepravidelne, ku dňu rozhodnutia súdu za neho dlžné výživné uhradila jeho matka. Inú

vyživovaciu povinnosť rodičia nemajú.

3. Z obsahu spisu 14P 249/2016 súd zistil, že otec sa domáha súdnou cestou úpravy styku s mal. U.. V
danom konaní bol vypočutý súdom na pojednávaní 6.7.2018, kde vo svojej výpovedi uviedol, že pracuje
ako samostatne zárobkovo činná osoba, má živnosť v Rakúsku. S prácou je to ťažšie, preto sa stará o

starých ľudí, kde má príjem cca 450 € mesačne. Má tiež nejaké brigády, nevedel uviesť aké. Výdavky
na bývanie vyčíslil na 125 € mesačne, na poistenie v Rakúsku 500 € štvrťročne, jedlo a oblečenie 300
€ mesačne, cestovné 120 € mesačne, mobil 50 € mesačne, pričom uhrádza výživné na syna 100 €
mesačne.

4. Konajúci súd právne posúdil vec podľa § 1, § 31, § 111 písm.b/ a § 120 CMP, § 2 ods. 1, 2 CMP, § 121
CMP, § 217 ods. 1 vety prvej CSP, § 62, § 63, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zákona
o rodine a konštatoval, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že návrh bol podaný dôvodne.
Výška výživného bola naposledy určená v čase, keď maloletý mal 2 roky. Aktuálne je predškolák, v
septembri 2019 začne navštevovať základnú školu. Matka bola v čase poslednej úpravy na rodičovskej

dovolenke s príjmom 220 €, aktuálne vykonáva osobnú asistenciu s nepravidelným príjmom v priemere
od 280 do 580 € mesačne. Otec bol počas celého konania nečinný, k návrhu sa nevyjadril, pojednávaní
sa účelovo nezúčastňoval, pričom jeho vedomé ignorovanie súdnych pojednávaní matka preukázala
SMS komunikáciou. Z výpovede otca v konaní 14P 246/2016, ako aj zo správy kolízneho opatrovníka
mal preukázané, že otec je živnostník, má príjmy z inej ako závislej činnosti, dlhodobo vykonáva

pracovnú činnosť v zahraničí, výšku príjmu žiadnym spôsobom preukázal. V prípade posudzovania
možností, schopností a majetkových pomerov povinného rodiča, ktorý je podnikateľom je takzvaná
vyšetrovacia zásada podľa čl. 6 CMP prelomená § 63 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že
rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu je povinný preukázať
pred súdom jednej príjmy z inej než závislej činnosti, ďalej predložiť súdu podklady na zhodnotenie

svojich majetkových pomerov a tiež umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného
predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní hociktorú z
týchto povinností, dochádza k stavu, že súd si nemôže urobiť správny a úplný záver o pomeroch
povinnej osoby, preto nastupuje zákonná domnienka výšky príjmu ako prostriedok objektivizácie príjmov
povinného, ktorý je stanovený ako 20-násobok sumy životného minima. V zmysle tohto zákonného

odkazu je potrebné aplikovať ust. § 2 písm.a/ zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v spojení s
príslušným opatrením upravujúcim výšku životného minima, ktoré je od 26.6.2017 na úrovni 199,48 €,
teda 20-násobok predstavuje sumu 3.989,60 €. Takto určenú sumu už súd nemôže nijakým spôsobom
meniť na základe inej skutočnosti, napríklad, ak by povinný určitú sumu príjmov preukázal alebo ak by
výdavky nasvedčovali vyššej alebo nižšej sume príjmov. Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že

ak si povinný rodič uvedené povinnosti nesplní, domnienka, resp. fikcia príjmu nastupuje obligatórne
a súd už nie je oprávnený uvažovať o jej použití. Zdôraznil, že uvedená edičná povinnosť nie je
viazaná na výzvu súdu a súd ani nie je povinný upozorňovať povinného na hmotnoprávne následky
nesplnenia si uvedených povinností, nakoľko poučovacia povinnosť sa vzťahuje len na procesné práva
a povinnosti. Pokiaľ ide o povinnosť preukázať príjmy z inej než závislej činnosti, je potrebné predložiť

súdu relevantné dôkazy, z ktorých možno vyvodiť výšku príjmu. V tomto smere je potrebné vychádzať
zo zákona čl. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Až v prípade, ak povinný rodič
splní povinnosti vyplývajúce z § 63 ods. 1 Zákona o rodine, môže súd postupovať podľa § 63 ods.
2 Zákona o rodine a posúdiť charakter výdavkov povinného rodiča podnikateľa, či sú nevyhnutné naúčely podnikania, avšak nie z hľadiska daňových predpisov, ktoré môžu za nevyhnutný pre udržanie
príjmu z podnikateľskej činnosti akceptovať širší rozsah výdajov na rozdiel od Zákona o rodine, ktorý
nemôže priorizovať neprimeraný rozvoj podnikateľských aktivít povinného rodiča na úkor vyživovacej

povinnosti. Súd je teda oprávnený preskúmať opodstatnenosť výdajov povinného rodiča v súvislosti
s jeho podnikateľkou činnosťou, nakoľko údaje v daňových dokladoch nie sú pre jeho rozhodnutie z
tohto hľadiska záväzné. Ak súd dospeje k záveru, že určité výdavky nie sú nevyhnutné, resp. nie vo
vynaloženom rozsahu, pri určovaní výšky výživného bude vychádzať z potencionálneho príjmu, ako
keby k realizácii uvedených výdavkov nedošlo. V uvedenom prípade si otec svoju edičnú povinnosť

nesplnil a svoje majetkové pomery žiadnym spôsobom nepreukázal. Vzhľadom k uvedenému vychádzal
súd z premisy jeho príjmu 3.989,60 € mesačne. Otec síce vo svojej výpovedi v konaní o úprave styku
deklaroval výdavky v rozsahu cca 860 €, tieto však tiež žiadnym spôsobom nepreukázal. Stotožnil sa
s názorom matky, že od podania návrhu bežným plynutím času došlo k zmene pomerov na strane
maloletého. Pri stanovení výšky výživného vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého, pričom
platí premisa, že deti rovnakého veku majú v zásade rovnaké potreby s výnimkou osobitných situácií

spočívajúcich napríklad v zdravotnom stave a podobne, ktoré skutočnosti v danom prípade zistené
neboli, preto ich nebolo potrebné osobitne dokazovať. Pri určení výšky výživného zohľadnil aj zmenu
pomerov na strane rodičov, ako aj skutočnosť, že matka si pomernú časť plnenia vyživovacej povinnosti
plní formou osobnej starostlivosti a vecného plnenia. Po zohľadnení všetkých uvedených skutočností
pri aplikácii zákonnej fikcie príjmu otca považoval za primerané zvýšiť výživné za obdobie od podania

návrhu na sumu 250 € mesačne a od 1.7.2019 na 280 € mesačne s ohľadom na fakt, že maloletý
nastupuje v septembri na základnú školu, s čím nevyhnutne súvisí ďalšie zvýšenie výdavkov maloletého.
Dlžné výživné za obdobie od 25.6.2018 do 30.6.2019 po zohľadnení už zaplateného výživného ustálil
na sumu 1.830 €, ktoré mu uložil zaplatiť v lehote podľa § 232 CSP. O trovách konania podľa § 57 CMP
nerozhodol.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec a navrhol, aby odvolací súd rozsudok
zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne, aby napadnutý
rozsudokzmenilazvýšilvýživnéna150€mesačnepočnúcdňompodanianávrhu.Uviedol,žesurčeným
výživným nesúhlasí, pretože nie je schopný ho platiť, nakoľko jeho príjem v minulosti aj v súčasnosti sa

pohybuje na úrovni 700 € mesačne. Nemá žiaden majetok, nevlastní motorové vozidlo, nemá úspory
a od posledného rozhodnutia sa podľa neho nezmenili pomery na jeho strane ani strane maloletého,
aby bolo spravodlivé zaviazať ho na platenie výživného tak, ako určil súd prvej inštancie. Namietal,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Na pojednávanie sa nemohol dostaviť z dôvodu, že

po dlhšom období si našiel prácu a zamestnávateľ ho z pracovných dôvodov nebol ochotný uvoľniť,
čo aj súdu písomne oznámil. Uvedené ospravedlnenie sa nachádza v súdnom spise. Z tohto dôvodu
nemohol pred súdom vypovedať a ozrejmiť všetky okolnosti, ktoré by napomohli zisteniu skutkového
stavu a následnému právnemu posúdeniu. Nestotožňuje sa so záverom súdu, že sa nedostavil na
pojednávania vytýčené na 11.12.2018, 2.4.2019 a 4.6.2019 bez ospravedlnenia. V rámci konania o

úpravu styku 14P 249/2016 bol vypočutý na pojednávaní, kde sa vyjadroval aj k svojim osobným a
majetkovým pomerom. Pracoval ako SZČO v Rakúsku ako opatrovateľ, pričom v dôsledku úmrtia osoby,
ktorú opatroval, bol nútený živnosť prerušiť a zamestnať sa. Živnosť prerušil k 1.9.2018, zamestnal sa vo
firmách Slovak People s.r.o. so sídlom Račianska 109 v Bratislave, neskôr v Rakúsku, kde aj doposiaľ
pracuje. Vo firme Slovak People v dôsledku rozhodnutia zamestnávateľa v skúšobnej dobe došlo k

ukončeniu pracovného pomeru. Pracovný pomer trval od 24.9.2018 do 18.11.2018. Ako dôkaz prikladá
potvrdenie o zamestnaní. Uvedomuje si, že sa nedostavil na pojednávanie, avšak stál pred rozhodnutím,
či príde o zamestnanie a nebude mať žiaden príjem alebo na pojednávanie nepôjde. Svoju neúčasť
ospravedlňoval aj prostredníctvom svojej matky, pretože v čase pracovnej doby ako zamestnanec firmy
nemal možnosť používať telefón. Aj napriek tomu sa domnieva, že rozhodnutie súdu je príliš tvrdé,

keď využil ustanovenie § 63 Zákona o rodine. Pokiaľ bol zamestnaný ako živnostník, opatrovateľstvo
zabezpečoval prostredníctvom sprostredkovateľskej inštitúcie, ktorá po úmrtí jeho posledného klienta
nemala možnosť zabezpečiť mu ďalší výkon práce. Preto až po uzavretí pracovnej zmluvy do 24.9.2018
zabezpečoval svoj príjem poskytovaním starostlivosti o osoby na to odkázané počas dovolenky, resp.
choroby opatrovateľa. Priemerne v tomto období zarábal 700 €. Za rok 2017 podal daňové priznanie,

kde bol jeho príjem 9.552 €, po odpočítaní uplatnených výdavkov bol určený základ dane 1.619 €. Z
tohto príjmu odvádzal okrem platieb na zdravotné a sociálne poistenie aj výdavky, ktoré nevyhnutne
súviseli s jeho činnosťou, takže jeho predpokladaný príjem nedosahoval viac ako 400 až 500 €. S
výkonom jeho práce súvisia aj výdavky, najmä na cestovné, v súčasnom období je to 50 €, nákladyna bývanie 120 €, stravu, ošatenie, hygienické potreby, prípadne choroby. Napriek tomu, že počas
celého obdobia uplatneného nároku na výživné nedosahoval vyšší príjem ako 500 až 700 € mesačne,
výživné platil riadne, o čom predkladá súdu poštové poukážky. Ako dôkaz výdavku na cestu do práce

preukazuje mesačný nákup karty na metro za 51 €. Počas toho ako bol mimo výkonu stálej práce,
našiel si brigády a v mesiaci máj 2018 mal príjem 566 € brutto. Jeho výdavky spočívajú aj v platení
pravidelných poplatkov Živnostenskej komore vo výške 40 € mesačne za pozastavenú činnosť, ktoré
uhrádza na účet Wirtschaftskammer Wien. V júni 2018 bol zamestnaný na dohodu, pracoval ako záskok
u zamestnávateľa, o čom predkladá potvrdenie z 8.6.2018 s príjmom 410 € brutto. Je si vedomý toho,

že v prípade posudzovania možností, schopností a majetkových pomerov povinného rodiča, ktorý je
živnostníkom je vyšetrovacia zásada prelomená ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, ale aj pri použití
tohto ustanovenia súd môže vychádzať z miery vyživovacej povinnosti povinného k dieťaťu, čo je dané
tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča. Všetky doklady, ktoré v súčasnom
období súdu predkladá, mal zabezpečené s tým, že ich súdu predloží na pojednávaní. Zamestnávateľ
mu však znemožnil vycestovať a tvrdil, že súdu zaslal ospravedlnenie. Je odkázaný na pracovnú aktivitu

práve z dôvodu plnenia si vyživovacej povinnosti, preto na pojednávanie neprišiel, ale to neznamená, že
chcel zmariť pojednávanie. Má za to, že je potrebné prihliadnuť aj na vyživovaciu povinnosť matky, ktorá
pracuje tiež ako opatrovateľka a jej mesačný príjem je veľmi nízky. Nemôže sa stotožniť s jej tvrdením,
že túto prácu si našla z dôvodu, aby sa mohla starať o maloletého už aj preto, že od 1.9. bude žiakom
základnej školy. Uviedol, že priemerný zárobok opatrovateľa v Rakúsku je okolo 1.000 až 1.200 €, s

prihliadnutím na jeho výdavky jeho čistý mesačný príjem sa pohybuje do 700 €. V Rakúsku rodinné
prídavky nepoberá, o čom dostala vyrozumenie aj matka. Navyše musel časť vyplatených rodinných
prídavkov vrátiť sociálnemu úradu z dôvodu zmeny zákona. Súd sa nezaoberal plnením vyživovacej
povinnosti matkou a neskúmal, aké má skutočné výdavky súvisiace s ubytovaním a médiami, pričom
žije v spoločnej domácnosti s priateľom, ktorý sa má tiež podieľať na nákladoch súvisiacich s bývaním.

Určené výživné podľa jeho názoru nie je v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. K odvolaniu pripojil
doklady o svojich príjmoch a výdavkoch.

6. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že jej príjem často nedosahuje ani 400 €, doklady súdu
predložila. Má prácu osobnej asistentky kvôli možnosti vybrať si voľno v čase, keď je maloletý chorý

alebo chodia na odborné vyšetrenia. Partner, s ktorým žije v spoločnej domácnosti si vyžaduje, aby mu
prispievala na domácnosť 300 €. Častokrát s peniazmi nevychádzali, pretože s nimi žije v spoločnej
domácnosti aj partnerova maloletá dcéra. Má vedomosť o tom, že otec zarába viac, ako tvrdí, bolo to
tak aj počas ich manželstva, kde istú sumu dostával na účet. Výživné na maloletého jej platí jeho matka.
O syna a jeho výdavky sa stará sama, preto považuje za potrebné mať výživné aspoň 250 €.

7. Otec v replike uviedol, že matka je uzrozumená so svojou prácou a ani do budúcna si nemieni
nájsť prácu, ktorá by bola pre ňu finančne výhodná. Predpokladá, že počas návštevy predškolského
zariadenia bol maloletý v škôlke od 8.00 hod. do 16.00 hod., pričom počas tohto obdobia mohla matka
pracovať na plný pracovný úväzok a mohli sa na ňu vzťahovať v zmysle Zákonníka práce nároky

na dávky počas doby ošetrovania člena rodiny alebo práceneschopnosti. Pokiaľ si jej partner žiada
príspevok na domácnosť 300 €, je na zváženie, či je pre ňu tento vzťah výhodný. Ďalej uviedol,
že opätovne si hľadá prácu, v decembri 2019 sa znova zamestnal v pracovnom pomere, kde bude
dostávať mzdu a bude poberať aj všetky výhody v zmysle pracovnoprávnych predpisov. Od posledného
zamestnávateľa bol nútený odísť, pretože neodvádzal odvody a nevyplatil mu mzdu. Podal aj trestné

oznámenie. Nevie, z akých dôvodov matka uvádza, že zarába viac, keď súdu predložil doklady a dôkazy
o svojom príjme. Pokiaľ ide o konanie o úpravu styku, tento návrh zobral späť.

8. Matka v duplike uviedla, že otec zarobí priemerne 1.500 € a jeho náklady nepresahujú 300 €. Žije
sám v 4-izbovom byte, kde je cena energií maximálne 200 €. Pokiaľ ide o jej prácu, túto považuje

za najvhodnejšiu vzhľadom na to, že nemá ukončené stredoškolské vzdelanie. Pracovala vo Freshi a
upratovacej firme, kde bol zárobok menší a nemala trvalý pracovný pomer. Príspevok na domácnosť 300
€ nepovažuje za taký, aby mala zvažovať svoj vzťah ako píše otec maloletého, pretože keby žila sama,
platila by za podnájom 1-izbového bytu minimálne 350 €, a to bez stravy. Pokiaľ ide o dôveryhodnosť
otcom predložených dokladov o príjmoch, rada by poukázala na to, že v minulosti bol viackrát trestaný a

9 mesiacov bol vo väzbe kvôli krádežiam. Nemyslí si, že došlo k jeho polepšeniu, pretože sa podieľa na
pašovaní cigariet do Rakúska, čo aj nahlásila polícii. Otec jej tiež ponúkal peniaze za sexuálne služby,
tak asi peniaze má. Vyjadrila sa, že radšej pôjde do basy, ako by jej mal platiť. Je si vedomá toho, že sa
má taktiež podieľať na výžive maloletého, čo aj robí ako najlepšie vie.9. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

10. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia na účely tohto zákona
sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len
„účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

11. Podľa § 389 ods. 1 písm.b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

12. Podľa § 178 CSP, ak je strana zastúpená zástupcom na celé konanie, súd na pojednávanie

spravidla predvolá len zástupcu; stranu súd predvolá, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch. Podľa ods.
2 citovaného ustanovenia predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok
času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať.

13. Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorým účastníkovi

konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O uvedenú vadu ide najmä vtedy, ak
súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho
procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania,
ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v rozpore so zákonom spravidla vždy účastníkovi konania
odnímajú možnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré mu

zákon priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v konaní.

14. Vykázanie doručenia predvolania na pojednávanie je nevyhnutným prostriedkom na rozhodnutie
súdu o tom, či sa pojednávanie bude konať. Predvolanie na pojednávanie vykonáva súd z úradnej
povinnosti, pričom je jeho povinnosťou predvolať na pojednávanie všetky osoby, ktoré ustanovuje

zákon. Predvolaním na pojednávanie sa zaručuje, aby bolo strane konania - účastníkovi konania,
umožnené vykonať právo na spravodlivý súdny proces, ktorého súčasťou je aj možnosť zúčastniť sa na
pojednávaní. Ak účastníci konania alebo ich zástupcovia neboli riadne predvolaní alebo im predvolanie
na pojednávanie bolo doručené v lehote kratšej ako 5 dní pred pojednávaním a na pojednávanie
sa nedostavili, pojednávanie sa v ich neprítomnosti vykonať nemôže, a teda je tu dôležitý dôvod na

odročenie pojednávania (§ 183 ods. 1 CSP).

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo v zmysle
zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP dospel k záveru, že súd prvej inštancie svojím procesným
postupom v rozpore so zákonom odňal otcovi možnosť konať pred súdom, a teda znemožnil mu

realizáciu tých procesných práv, ktoré mu zákon priznáva na účelné uplatnenie či bránenie práva v
konaní. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že otcovi bolo predvolanie na pojednávanie vytýčené na deň
14.6.2019, na ktorom súd meritórne rozhodol, doručené 10.6.2019, z čoho je zjavné, že u neho
nebola zachovaná lehota na prípravu pojednávania aspoň 5 dní, preto bez ohľadu na to, či sa
ospravedlnil z účasti na pojednávaní a či žiadal odročiť pojednávanie, neboli splnené podmienky pre

vykonaniepojednávaniavuvedenýdeň,teda14.6.2019.Takýtopostupsúdu,tedanedodržaniezákonnej
lehoty najmenej 5 dní na prípravu na pojednávanie neodôvodňuje ani skutočnosť, že otec sa na
predchádzajúce pojednávania bez ospravedlnenia, resp. bez relevantného ospravedlnenia nedostavil.
Vo vzťahu k ospravedlneniu otca však je potrebné do budúcna zdôrazniť, že pojednávanie môže súd
odročiť len z dôležitých dôvodov, pričom účastník konania, ktorý navrhuje odročenie pojednávania,

musí súdu oznámiť dôvod odročenia bezodkladne po tom, čo a o ňom dozvedel alebo mohol
dozvedieť a zároveň je povinný uviesť svoje telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ho
možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jeho návrhu na odročenie pojednávania. Zároveň je potrebné
podotknúť, že ospravedlnenie je potrebné doručiť súdu v úradnom jazyku, nakoľko otec zjavne nie je
cudzinec a ani neuvádzal, že by jeho materinský jazyk alebo jazyk, ktorému rozumie, bol odlišný od

jazyka úradného.

16. Vzhľadom na to, že konanie súdu prvej inštancie trpí vadou spôsobujúcou zmätočnosť procesného
postupu súdu, v dôsledku ktorého bola otcovi odňatá možnosť konať na súde, pričom tento nedostatoknie je možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom, musel odvolací súd napadnutý rozsudok podľa
§ 389 ods. 1 písm.b/ CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie bez preskúmania vecnej správnosti napadnutého rozsudku.

17. V ďalšom konaní teda bude povinnosťou súdu prvej inštancie vyvarovať sa vadnému procesnému
postupu, ktorým sa účastníkovi konania odníma možnosť konať na súde, opätovne nariadiť
pojednávanie v súlade s procesným predpisom, dôsledne zistiť skutočný stav veci aj s poukazom
na otcom predložené listinné dôkazy, vysporiadať sa s podstatnými tvrdeniami účastníkov konania

prezentovanýmiajvodvolacomkonaní,posúdiťskutočnýstavvecipodľapríslušnýchustanoveníZákona
o rodine a opäť vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi
z § 220 ods. 2 CSP.

18. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).