Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, May 31, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/251/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413222525
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1413222525.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobkyne: X.. K. J., Z.. X.X.XXXX, B.
U. XX, B., zastúpenej advokátkou: JUDr. Radoslava Hoglová, so sídlom Laurinská 10, Bratislava, proti
žalovanému: Stavebné bytové družstvo Bratislava IV, so sídlom Polianky 8, Bratislava, IČO: 00 169
731, zastúpenému advokátkou: Mgr. Jozefína Podhradská, so sídlom Mudrochova 13, Bratislava, o

nahradenie prejavu vôle o uzavretí zmluvy o prevode vlastníctva bytu, na odvolanie žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 29. januára 2015, č.k. 24C/414/2013-167, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a
c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu; ktorou sa žalobkyňa ako nájomca

bytu domáhala nahradenia vyhlásenia vôle žalovaného o uzavretí zmluvy o prevode vlastníctva
družstevného bytu č. XX, Z.C. Q. na X. X. B. L. na U. R.. Č.. XX, XX, XX, XX, XX, XX, V. V. U. Č..
XX, Q. Č.. XXXX, V. B., I. na E. Č.. XXXX, vedenom Správou katastra Hlavného mesta Bratislava,
postaveného na pozemkoch - parcela reg. "C" s parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX T. XXXX,
a k tomu prislúchajúceho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti
8019/586008, a to v znení, ktoré tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku; a žalobkyni uložil povinnosť

zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 552,41 eur. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa
sa výlučnou nájomníčkou daného bytu stala na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa
16.júna 2005, sp. zn. 20C/28/04, ktorým súd zrušil právo spoločného nájmu účastníkov (žalobkyne a jej
bývalého manžela - J.. Š. J., Z.. XX.X.XXXX, B. U. Č.. XX, XXX XX B.) k predmetnému
bytu, a určil, že členkou Stavebného bytového družstva Bratislava IV, a výlučnou
nájomníčkou bytu sa stáva žalobkyňa. Poukázal na to, že v decembri 2007 zaslal žalovaný žalobkyni

výpoveď z nájmu bytu v súlade s ust. § 711 ods. 1 písm. d) O.z. z dôvodu neplatenia zálohových platieb
za užívanie bytu a služieb s tým spojených v období od januára do decembra 2007, ako aj z dôvodu, že
neuhrádzala nedoplatky z vyúčtovania nákladov za užívanie bytu a služieb s tým spojených za obdobie
ku dňu 31.12.2006. Túto výpoveď žalovaná prevzala dňa 14.1.2008, výpovedná doba uplynula v apríli
2008, pričom hoci žalobkyňa v lehote plynutia výpovednej doby uhradila všetky nedoplatky na nájomnom
a úhradách spojených s nájmom bytu, žalobu o určenie neplatnosti výpovede na súde nepodala. Mal

zároveň preukázané, že po uplynutí výpovednej doby žalovaný nepožiadal žalobkyňu o vypratanie bytu,
každoročne jej pre jednotlivé kalendárne roky 2008 až 2013 zasielal predpis mesačných zálohových
platieb, ako aj ročné vyúčtovania nákladov a služieb spojených s užívaním bytu za jednotlivé kalendárne
roky. Nová nájomná zmluva však so žalobkyňou písomne nebola uzatvorená. Takto ustálený skutkový
stav veci po právnej stránke posúdil podľa § 35 ods. 1, § 40 ods. 1, § 685 ods. 1,2, § 686, § 710 ods. 1, 3,
4, 6, § 711 ods. 1, písm. d/, § 122 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, a dospel k záveru, že žaloba nie

je dôvodná, nakoľko žalobkyni na základe výpovede z nájmu, ktorá jej bola doručená dňa 14.1.2008, a
ktorej neplatnosti sa nedomáhala na súde, nájom uplynutím výpovednej doby dňom 30.04.2008 zanikol.V nadväznosti na argumentáciu žalobkyne, že v danom prípade došlo ku konkludentnému uzavretiu
nájomnej zmluvy, pretože prejavy vôle jej a žalovaného nevzbudzovali pochybnosť o to, že mali záujem
na existencii vzájomného nájomného vzťahu, poukázal na to, že zákon síce nevyžaduje písomnú formu

nájomnej zmluvy, avšak k povinnému obsahu nájomnej zmluvy - bez ohľadu na formu jej
uzavretia - patrí označenie predmetu (bytu) a rozsahu užívania, ako aj výška nájomného a výška úhrady
za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich vypočítania, a preto, keď právny úkon možno urobiť
aj konkludentne (nevýslovne, faktickým správaním), tak ako tvrdí navrhovateľka, no iba za predpokladu,
že tento spôsob prejavu nevzbudzuje pochybnosti o tom akú vôľu chcel subjekt prejaviť (§ 35 ods. 1

Občianskeho zákonníka), čo však žalobkyňa v spore nepreukázala, nakoľko s prihliadnutím na okolnosti
daného prípadu zhodnotil, že k uzatvoreniu nájomnej zmluvy nedošlo. O trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a úspešnému žalovanému zastúpenému advokátkou priznal
náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. spolu v sume 552,41 eur.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa domáhajúc sa

jeho zmeny a vyhovenia podanej žalobe v celom rozsahu dôvodiac tým, že súd prvej inštancie na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým záverom a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Konštatovaniesúduprvejinštancie,podľaktoréhonepreukázala
existenciu nájomnej zmluvy, označila za nesprávne a tiež nedostatočné, keď súd nijakým spôsobom
nezdôvodnil, prečo predmetné prejavy vôle sporových strán nie je možné považovať za prejavy vôle

smerujúce k vzniku nájomného vzťahu. V tejto súvislosti zdôraznila, že konkludentné prejavy vôle oboch
strán boli vykonaným dokazovaním preukázané. Z vykonaného dokazovania totiž vyplýva, že na jej
strane nepochybne bol záujem na existencii nájomného vzťahu, že uhrádzala platby spojené s užívaním
bytu podľa predpisu, ktorý jej žalovaný zasielal a neskôr sa aj domáhala práv prináležiacich jej ako
členke žalovaného (bytového družstva), ktorou je ku dnešnému dňu už viac ako 41 rokov, a zároveň ako

nájomníčke bytu, ktorý nerušene užíva na základe riadneho pridelenia už vyše 40 rokov, keď vzhľadom
na správanie žalovaného pri osobných stretnutiach nemala dôvod pochybovať o svojom postavení
riadnej nájomníčky bytu. Poukázala na to, že vo vzťahu k žalovanému bolo v spore preukázané, že
jej pravidelne zasielal korešpondenciu súvisiacu s predpisom platieb súvisiacich s užívaním bytu, ako
aj ročné vyúčtovania týchto platieb v ďalších rokoch, kde označoval ich vzájomný vzťah za nájomný,

ju ako nájomníčku bytu a v predpise mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu od 1.1.2008 označil
rozpis platieb výslovne ako nájomné, pričom rovnako ju označoval aj v potvrdení zo dňa
2.9.2013 o neexistencii nedoplatkov z ročného vyúčtovania za rok 2012 a nedoplatkov na
za zálohových platbách za obdobie od 1.1.2003 do 31.8.2013, no tiež vo vyúčtovaniach za kalendárne
roky 2008 až 2013. Rovnako v tejto súvislosti o konkludentnom prejave vôle smerujúcom k uzavretiu

nájomnej zmluvy svedčí podľa nej i to, že žalovaný ju na spoločných stretnutiach až do októbra 2011
utvrdzoval, že je všetko v poriadku a nikdy ju neinformoval, že výpoveď z nájmu nebola zrušená a
nájomný vzťah neexistuje, a nikdy ju ústne ani písomne nevyzval na vypratanie predmetného bytu, a
nepodal súde ani žalobu o vypratanie, hoci od výpovede z nájmu uplynulo viac než 7 rokov.
Na základe uvedeného uzavrela, že nakoľko po výpovedi z nájmu a bezprostrednom uhradení dlžného

nájomného a podaní žiadosti o jej zrušenie sa obe strany celkom nepochybne správali viac než 7
rokov ako prenajímateľ a nájomca, na základe ich konkludentných prejavov vôle vznikol medzi nimi nový
nájomný vzťah za tých istých podmienok, a preto súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia veci, keď žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. V odvolaní tiež uviedla
rozsiahlu argumentáciu týkajúcu sa výpovede z nájmu, na základe ktorej konštatovala, že výpovedný

dôvoduvedenývovýpovedižalovanéhoniejedostatočneurčiteazrozumiteľnevymedzený,tentoprávny
úkon odporcu je ako taký neurčitý a tým neplatný pre neurčitosť, avšak i pre jeho rozpor s dobrými
mravmi, na ktorú skutočnosť bol súd prvej inštancie povinný pri rozhodovaní prihliadať, keď § 711 ods. 6
Občianskeho zákonníka sa nevzťahuje na prípady, kedy účinky výpovede vôbec nenastali, t. j. prípady
absolútnej neplatnosti.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadril.

4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného
odvolania podľa § 380 zák. č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a podľa § 378 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne je dôvodné.5. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol podanú žalobu ako neopodstatnenú s
odôvodnením, že nájom žalobkyne k predmetnému bytu skončil v dôsledku výpovede z nájmu dňom
30.04.2008, pričom žalobkyňa nepreukázala, že by medzi stranami sporu bola nájomná zmluvy uzavretá

konkludentne.

6. Odvolacísúdvšakvychádzajúczobsahuspisu,nonajmäzobsahuustanovenia§686ods.1vspojení
s § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka (na ktoré poukázal i súd prvej inštancie), v zhode s právnymi
závermi vyplývajúcimi z ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov, dospel k záveru, že súd prvej

inštancie nesprávne vec právne posúdil, keď síce vychádzal zo správne ustáleného skutkového stavu
veci, avšak je nesprávny jeho záver, že v danom prípade neboli podmienky na konkludentné uzavretie
nájomnej zmluvy ohľadne predmetného bytu medzi stranami splnené.
7. Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím;
môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník
prejaviť.

8. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

9. Podľa § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu

a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob
ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva
neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.
10. Z citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka je zrejmé, že zmluva o nájme bytu môže byť
uzavretá písomne, avšak; nakoľko zákon pre takúto nájomnú zmluvu nepredpisuje výhradne písomnú

formu; nie je vylúčené ani jej uzavretie konkludentným spôsobom, ak so zreteľom na citované
ustanovenie § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka z konania (správania) zainteresovaných subjektov
vyplývajú prejavy vôle smerujúce k uzavretiu nájomnej zmluvy spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti
o tom, čo chceli účastníci prejaviť. Otázku, či k takému prejavu došlo, treba
zodpovedať vždy s prihliadnutím na okolnosti daného prípadu (porov. uznesenie Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 6 Cdo 227/2011, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9 Co 59/2011).
Spravidla však uzavretie nájomnej zmluvy konkludentnou formou preukazuje nerušené užívanie bytu
s dodávkou a odberom plnení poskytovaných s užívaním bytu, vystavenie evidenčného listu na meno
nájomcu na začiatku užívania bytu alebo neskôr po zmene rozhodných skutočností pre výpočet
plnení poskytovaných s užívaním bytu, pravidelné predpisovanie a platenie nájomného zodpovedajúce

dohodnutému nájomnému a jeho preberanie prenajímateľom bez akýchkoľvek výhrad, pravidelné
predpisovanie záloh na plnenia poskytované s užívaním bytu, vypracovanie vyúčtovaní týchto služieb a
prevzatie platieb na tieto plnenia prenajímateľom, vzájomná korešpondencia týkajúca sa predmetného
bytu (porov. rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 23. mája 2008 sp. zn. 1 Cdo 113/2007).

11. Vychádzajúc z vyššie uvedených právnych záverov v preskúmavanej veci je potrebné, na
základe skutkového stavu veci, tak, ako bol vo vzťahu k predmetnej otázke ustálený súdom prvej
inštancie, považovať konkludentné uzavretie nájomnej zmluvy medzi stranami ohľadne daného bytu za
nepochybne preukázané. Žalobkyňa, ktorá v byte býva ako nájomníčka a členka družstva (pôvodne
spoločne s bývalým manželom) už niekoľko desaťročí, sa totiž i v období po doručení výpovede z

nájmu (zo dňa 28.12.2007) až doposiaľ správa ako nájomníčka tohto bytu, ktorý užíva a uhrádza za
neho všetky platby s tým spojené, pričom žalovaný sa nikdy nedomáhal vypratania bytu, dlhoročne
(od roku 2008 až doposiaľ) so žalovanou písomne komunikuje ako s nájomníčkou, zasiela jej zálohové
predpisy na úhradu všetkých platieb za byt, no tiež vyúčtovania nákladov za príslušné kalendárne roky,
obsahujúce upozornenie, že pre ňu je toto vyúčtovanie vypracované správcom bytového domu len

informatívne, keďže je pre ňu ako nájomcu rozhodujúce jeho vlastné vyúčtovanie. V
neposlednomradejevtejtosúvislostipotrebnépoukázaťinatúskutočnosť,žežalovanýanipriosobných
stretnutiach nikdy od žalovanej nežiadal, aby predmetný byt vypratala, práve naopak, ubezpečoval
ju o tom, že vzniknuté problémy vyriešia dohodou, pričom existenciu právneho postavenia žalobkyne
ako nájomníčky predmetného bytu začal žalovaný spochybňovať až následne, keď ešte i v konaní

vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 8C/391/2004 na pojednávaní konanom dňa
13.03.2013 štatutárny zástupca žalovaného (vypočutý v procesnom postavení svedka) vyhlásil, že čo
sa týka doriešenia otázky nájmu predmetného bytu pretrváva ochota dohodnúť sa na urovnaní veci, hoci
tu existuje právoplatná výpoveď z nájmu, s tým, že nevie presne povedať, či by riešenie spočívalo v tom,že by pokračoval pôvodný nájom, alebo by sa uzavrela nová nájomná zmluva. Za daného stavu potom
odvolací súd nemá pochybnosť o tom, že nájomná zmluva medzi žalobkyňou a žalovaným
bola konkludentne uzatvorená.

12. Súd prvej inštancie preto v spore vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď
napriek existencii právneho postavenia žalovanej ako nájomníčky predmetného bytu žalobu; ktorou sa
žalobkyňa ako nájomca domáhala nahradenia vyhlásenia vôle žalovaného o uzavretí zmluvy o prevode
vlastníctva bytu; bez ďalšieho ako nedôvodnú zamietol.

13. Jediným dôvodom zamietnutia podanej žaloby bol (nesprávny) právny záver súdu prvej inštancie,
že žalobkyňa nie je nájomcom predmetného bytu, z ktorého dôvodu sa prvoinštančný súd už vecnou
opodstatnenosťou žaloby z hľadiska naplnenia ďalších podmienok pre vznik nároku žalobkyne (a
tomu zodpovedajúcej povinnosti žalovaného) na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva podľa zák.
č. 182/1993 Z.z., o vlastníctve bytov, vrátane náležitostí zmluvy o prevode vlastníctva, ktorá má byť

neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o prevode vlastníctva, nezaoberal, a preto predčasné právne závery
súdu prvej inštancie nemožno považovať za správne. Rozhodnutie vo veci samej odvolacím súdom by
však za tohto stavu veci v celom rozsahu nahrádzalo prvoinštančné rozhodnutie, čím by bolo stranám
odoprené právo namietať správnosť všetkých skutkových a právnych záverov na inštančne vyššom
súde,atýmajmožnosťpreskúmaniasprávnostizáverovodvolaciehosúdu,kuktorýmbydospelprávnym

posúdením skutkových zistení z hľadiska tých rozhodujúcich skutočností, ktoré považoval za významné
na rozdiel od prvoinštančného súdu, ktorý sa nimi nezaoberal. Posúdenie podstaty veci v rámci
dvojinštančného súdneho konania je súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces, pričom
však dôsledné rešpektovanie ústavného princípu dvojinštančnosti konania možno v preskúmavanej veci
dosiahnuť iba kasačným rozhodnutím.

14. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil (§ 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP)
a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP), v ktorom spor riadne prejedná, vychádzajúc
zo záväzného právneho názoru odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) podľa ktorého je žalobkyňa na
základe konkludentne uzavretej nájomnej zmluvy nájomcom predmetného bytu, opätovne meritórne

posúdi vecnú opodstatnenosť podanej žaloby, najmä z hľadiska splnenia ďalších zákonom stanovených
podmienok prevodu daného bytu do vlastníctva žalobkyne ako jeho nájomcu, ako i náležitostí zmluvy
o prevode vlastníctva bytu, ktorá má byť súčasťou rozsudku vo veci samej, a opätovne rozhodne vo
veci samej.
15. O náhrade trov (tohto) odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom

rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP).

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca

alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok

minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).