Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 10, 2021

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 15C/45/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4218203235
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Hudecová PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2021:4218203235.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno pred sudkyňou JUDr. Dominikou Hudecovou, PhD. v právnej veci žalobcu: V. N.,

D.. XX.X.XXXX, N. S. G. Č.. XX, zastúpený splnomocneným zástupcom: M.. P. H., N. W.É. D. XX, G.,
proti žalovanej: O. N., D.. XX.X.XXXX, N. S. G. XX, právne zastúpená: JUDr. Margit Keszegh, avokátka,
IČO.35610689,sosídlomKomárno,Jókaiho24ozrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctva
prikázaním veci, takto

r o z h o d o l :

Súd ruší podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k nehnuteľnostiam zapísaným na liste
vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie Veľké Kosihy ako parcely registra „C“ parcelné číslo 5/8 vo
výmere 134 m2 ako zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo 5/23 vo výmere 309 m2 ako záhrady,

parcelné číslo 5/54 vo výmere 23 m2 ako zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo 5/55 vo výmere
32 m2 ako zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo 5/56 vo výmere 497 m2 ako zastavané plochy
a nádvoria, ako aj stavby - rodinný dom so súpisným číslom 51 na parcele číslo 5/8, garáž so súpisným
číslom 530 na parcele číslo 5/54, iná budova so súpisným číslom 531 na parcele číslo 5/55.

Súd p r i k a z u j e nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie
Veľké Kosihy ako parcely registra „C“ parcelné číslo 5/8 vo výmere 134 m2 ako zastavané plochy a

nádvoria, parcelné číslo 5/23 vo výmere 309 m2 ako záhrady, parcelné číslo 5/54 vo výmere 23 m2 ako
zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo 5/55 vo výmere 32 m2 ako zastavané plochy a nádvoria,
parcelné číslo 5/56 vo výmere 497 m2 ako zastavané plochy a nádvoria, ako aj stavby - rodinný dom
so súpisným číslom 51 na parcele číslo 5/8, garáž so súpisným číslom 530 na parcele číslo 5/54, iná
budova so súpisným číslom 531 na parcele číslo 5/55 do výlučného vlastníctva žalovanej: O. N., F.. A.,
D.. XX.X.XXXX.

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 14.100,- € a to tak, že sumu 7.000,- € je žalovaná

povinná zaplatiť žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a zvyšnú časť vo výške 7.100,- €
je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi v mesačných splátkach po 150,- € vždy do 25. dňa príslušného
mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za
následok splatnosť celého plnenia.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.06.2018, domáhal voči žalovanej zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva prikázaním veci v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a to tak,
aby súd zrušil podielové vlastníctvo k účastníkov konania k nehnuteľnostiam zapísaných v evidencii
nehnuteľností Okresného úradu Komárno, Katastrálneho odboru na LV č. XXX k.ú. Veľké Kosihy,prikázal ich do vlastníctva žalovanej a zároveň žalovanú zaviazal k povinnosti zaplatiť sumu 16.600,- €
na náhradu spoluvlastníckeho podielu žalobcovi .

2. Žalobu odôvodnil skutočnosťou, že so žalovanou bol v manželskom zväzku, ktorý bol rozsudkom
Okresného súdu Komárno zo dňa 02.03.2012, sp.zn. 7P/116/2011 rozvedený. Rozvodom manželstva
došlo aj k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej iba „BSM“). Vzhľadom na to, že sa
v lehote troch rokov žalobca so žalovanou nedohodli na vyporiadaní BSM a v tejto lehote nepodali návrh
na jeho vyporiadanie súdom, v súlade s §149 ods. 4 Občianskeho zákonníka , z BSM sa stalo podielové

spoluvlastníctvo bývalých manželov, pričom podiely oboch strán sú rovnaké. Žalobca nepretržite býval
v nehnuteľnosti do mája roku 2016, opustil ich v júni 2016 a do spoločného rodinného domu sa v
žiadnom prípade nechce vrátiť. Vzhľadom na doterajšie prechodné riešenie svojho bývania, s poukazom
na svoj vek a zdravotný stav je nútený svoju situáciu riešiť kúpou primeraného bytu v Komárne.
Žalovaná od roku 2016 užíva predmetný rodinný dom sama a vyjadrila rozhodný zámer zotrvať v užívaní
tejto nehnuteľnosti v celosti. Charakter nehnuteľnosti, avšak najmä pôdorys a technické riešenie domu

neposkytuje možnosť reálneho delenia veci. Prvý spôsob je aj vzhľadom na nevyhnutnosť vykonania
nákladných stavebných úprav a polohu oboch parciel nemožný. Vzhľadom na to, žalobca žiada
vyporiadať spoluvlastnícky podiel zrušením spoluvlastníctva a prikázaním nehnuteľností do vlastníctva
žalovanej a zároveň ju zaviazať na zaplatenie sumy 16.600,-€ ako náhradu za spoluvlastnícky podiel.
Táto suma pozostáva na základe informácii od overených informácií získaných od znalcov v odbore

stavebníctvo a všeobecná hodnota domov v obci sa pohybuje v rozpätí 30.000,- € -50.000,- €. Na
základe údajov získaných z Obecného úradu Veľké Kosihy, cena pozemkov v obci je určená na sumu
3,20 € za m2. Suma náhrady bola preto vypočítaná v sume 15.000,- € za 1 spoluvlastníckeho podielu
domu a v sume 1.600,- € za 1 spoluvlastníckeho podielu pozemku.

3. Žalovanej bola žaloba spolu s prílohami a uznesením v zmysle § 167 ods. 2 CSP doručená
listinne do vlastných rúk dňa 04.10.2018. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe doručenej súdu
dňa 19.10.2018 poukazuje na to, že nehnuteľnosť je zapísaná v evidencii nehnuteľností Okresného
úradu Komárno, Katastrálneho odboru na LV č. XXX k.ú. Veľké Kosihy a je vedená v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov, pričom žalobca žiada zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo. K

zániku bezpodielového spoluvlastníctva došlo 02.03.2012, kedy manželstvo účastníkov konania bolo
právoplatne rozvedené. Žiadny z rozvedených manželov nás nepodal návrh na súd vo veci vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov a nebola uzavretá ani dohoda o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Som toho názoru, že pred prípadným zrušením a vyporiadaním podielového
spoluvlastníctva je nutné zosúladiť stav v evidencii nehnuteľností so skutočnosťou. Na pozemku sa

nachádzajú aj stavby, ktoré majetkoprávne usporiadané nie sú a nie sú zatiaľ zapísané a vedené ani
v evidencii nehnuteľností. V tomto stave nemôžu byť predmetom zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, ani prípadného súdneho rozhodnutia. Postavené boli po roku 1981 a jedná sa o stavbu
garáže a vedľajšej budovy. Žalovaná poukazuje teda na to, že predmetom žaloby má byť zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti, ktorá je označená nesprávne, neurčito. Podľa

predloženého Listu vlastníctva č. XXX k.ú. Veľké Kosihy nehnuteľnosť je vedená v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov a stavby, ktoré sa nachádzajú na pozemku zapísané nie sú. Zastáva názor,
že súd môže v danej veci konať až po spresnení predmetu žaloby. Za danej situácie nie je možné
pristúpiť k prípadnému zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam ani
dohodou, ani rozhodnutím súdu. Žalovaná je presvedčená, že medzi ňou a žalobcom môže dôjsť

k uzavretiu dohody minimálne o spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti, ak žalobca chce riešiť
svoj bytový problém. Zo strany žalobcu rozhodnutie, že užívať nehnuteľnosť a bývať v nehnuteľnosti
nemieni, bolo jeho vlastné rozhodnutie, nikto ho k tomu nenútil a bolo motivované s tým, že nadviazal
známosť a v máji 2016 sa nasťahoval k priateľke do Tatabánya. Býva u nej, možno v podnájme na
základe uzavretej zmluvy, ako udáva v žalobe. Účastníci konania od rozvodu manželstva v roku 2012

do mája 2016 nehnuteľnosť užívali spoločne, každý z nich konkrétne miestnosti, kuchyňu a kúpeľňu
spoločne. Prístup do nehnuteľnosti žalobca mal aj potom a má aj v súčasnosti. Žalovaná ho v užívaní
nikdy neobmedzovala, žalobca mal k dispozícii zadný osobitný vchod z dvora. Žalobca ešte aj v roku
2017 sa rodine sa vyjadroval tak, že svoj podiel z nehnuteľnosti daruje deťom. Žalovaná vo svojich
vyjadreniach pred podaním žaloby poukazovala aj na to, že v záujme riešenia bytovej otázky žalobcu

by možno prichádzalo do úvahy aj reálne rozdelenie nehnuteľnosti. Pôdorys a technické podmienky
nehnuteľnosti, rodinného domu by možno umožňovali aj prípadné reálne rozdelenie nehnuteľnosti podľa
výšky spoluvlastníckych podielov s osobitným vchodom pre obidvoch spoluvlastníkov. V prípade, ak
žalobca pristúpi na to, z dôvodu zistenia objektívneho stavu, navrhujeme, aby súd ustanovil nestrannéhoznalca a uložil mu povinnosť, vyjadriť sa k otázke možného reálneho rozdelenia nehnuteľnosti. Reálne
rozdelenie nehnuteľnosti by možno bolo pre obidve strany najlepším riešením bytovej otázky. Obidvaja
sú vo veku, kedy im peňažné ústavy pôžičky, úver pri poberaní dôchodku už neposkytnú. Túto

skutočnosť žalovaná zisťovala u Prima banky a.s. a u Poštovej banky ihneď potom, ako bola zo strany
žalobcu vyzvaná na prípadné odkúpenie jeho spoluvlastníckeho podielu v takom rozsahu, aby mohla
vyplatiť náhradu titulom finančného vyrovnania podľa výšky spoluvlastníckeho podielu jednorázovo. Do
úvahy prichádza možno splatenie v splátkach. Na druhej strane treba brať do úvahy aj to, že žiadny z
účastníkov konania pri prípadnom finančnom vyrovnaní by z náhrady nevedel riešiť svoj bytový problém.

Žalovaná namieta pritom aj výšku požadovanej náhrady, ktorá nie je primeraná. Hodnotu nehnuteľnosti
- ako udávajú - realitné kancelária určili buď iba podľa fotografií ( AUREL-B s.r.o.) a bez obhliadky
na mieste samom ( Alpia-alfa s.r.o.). Žalovaná zisťovala, za aké ceny sa predávajú nehnuteľnosti v
obci Veľké Kosihy a zistila, že podobné nehnuteľnosti v obci sa predali za nižšie kúpne ceny a veľmi
ťažko sa nehnuteľnosti predávajú. Pri zrušení a vyporiadaní treba brať do úvahy aj skutočnosť, že v
nehnuteľnosti má trvalý pobyt dcéra účastníkov konania, Bajzová Monika, ktorá pracuje v Bratislave, ale

pravidelne chodí domov a dočasne v nehnuteľnosti býva aj dcéra Bajzová Erika s rodinou. V prípade
ale, že žalobca by mal záujem užívať časť nehnuteľnosti podľa výšky jeho spoluvlastníckeho podielu,
obidve dcéry sú si vedomé toho, že situáciu musia riešiť ihneď a sú na to pripravené. Žalovaná udáva
ďalej, že posledných šesť rokov o nehnuteľnosť sa starala ona. Žalobca o týchto opravách a úpravách
bol oznámený a on zase prisľúbil, že vybuduje nový plot. Začal to robiť, ale potom to nedokončil, urobil

iba polovicu. Žalovaná vynaložila na úpravy a opravy vyše 3.000,- €, čo vie aj preukázať dokladmi
(napr. sokel na rodinnom dome, výmena strechy garáže pre havarijný stav, výmena vchodových dverí).
Okrem týchto ďalšie práce boli vykonané svojpomocne žalovanou za pomoci rodiny. Opravy a úpravy
bolinutné,pretožepredtýmdcéryštudovaliarodinanemalafinančnéprostriedkynadokončeniestavbya
na zabezpečenie týchto opráv. Na žiadosť žalobcu napr. zobrali pôžičku na kúpu osobného motorového

vozidla a túto pôžičku splatili až tesne pred rozvodom. Nutné práce už bolo potrebné zabezpečiť až po
rozvode manželstva. Žalovaná naposledy v apríli 2018 prostredníctvom zástupcu oznámila žalobcovi,
že má záujem na vyriešení veci mimosúdne dohodou a navrhovala osobné stretnutie na prejednanie
možnosti riešenia veci uzavretím dohody.

4. Na vyjadrenie žalovanej reagoval podaním doručeným súdu dňa 19.3.2019 žalobca, v ktorom
uviedol, že žalobca nepretržite býval v nehnuteľnosti do mája roku 2016, opustil ich v júni 2016 a do
spoločného rodinného domu sa v žiadnom prípade nechce vrátiť. Vzhľadom na doterajšie prechodné
riešenie svojho bývania, s poukazom na svoj vek a zdravotný stav je nútený svoju situáciu riešiť
kúpu primeraného bytu v Komárne. Žalovaná od roku 2016 užíva predmetný rodinný dom sama a

vyjadrila rozhodný zámer zotrvať v užívaní tejto nehnuteľnosti v celosti. Charakter nehnuteľnosti, avšak
najmä pôdorys a technické riešenie domu neposkytuje možnosť reálneho delenia veci. Prvý spôsob
je aj vzhľadom na nevyhnutnosť vykonania nákladných stavebných úprav a polohu oboch parciel
nemožný. Vzhľadom na to, žalobca žiada vyporiadať spoluvlastnícky podiel zrušením spoluvlastníctva
a prikázaním nehnuteľností do vlastníctva žalovanej a zároveň ju zaviazať na zaplatenie sumy 16.600,-

€ ako náhradu za spoluvlastnícky podiel. Žalobca taktiež poukázal na ustanovenie § 142 ods. 1
Občianskeho zákonníka a to, že ak žiadny zo spoluvlastníkov vec nechce, súd nariadi jej predaj a
výťažok rozdelí podľa podielov

5. Na vyjadrenie žalobcu reagovala žalovaná podaním doručeným súdu dňa 11.04.2019 žalobca, v
ktorom uviedla, že žalobca vo svojom poslednom vyjadrení uznal legitímnosť námietky žalovanej, že
na pozemku sa nachádzajú aj stavby, ktoré nie sú zapísané a vedené v evidencii nehnuteľností. Tejto
skutočnostibolajesiplnevedomýajžalobca,pretoargumentáciazástupcu,žeideo„kontraproduktívny“
krokžalovanej,akpoukazujenatútoskutočnosť,jezarážajúca.Totomalobyťriešenéeštepredpodaním

žaloby vo veci. Ak sa tak nestalo, t. j. ak žalobca neoboznámil svojho zástupcu so skutočným stavom
vo veci, zodpovednosť za následky nesie on a nie žalovaná. Tvrdenie žalobcu, že zo strany žalovanej
malo ísť o „účelové nekonanie“ neobstojí, veď žalovaná na túto skutočnosť poukázala už pri prvom
vyjadrení k žalobe. Z toho, čo je uvedené vyplýva, že samotný žalobca zavinil že žaloba bola podaná
predčasne, neurčito a nepresne. Z vyjadrenia žalobcu vyplýva aj to, že s touto námietkou žalovanej

sa nemieni zaoberať, t. j. neodstráni tento nedostatok a žaloba ostane naďalej nejasná, neurčitá a v
dôsledkutohoprípadnérozhodnutiesúdumôžebyťnepresné,neurčitéanevykonateľné.Žalobcaudáva,
že v mesiaci máj 2016 sa odsťahoval z nehnuteľnosti, pričom nepopiera, že toto jeho rozhodnutie bolo
jeho vlastné slobodné rozhodnutie, ktoré so žalovanou neprejednal. Žalovaná pritom nemala žiadnusnahu užívať nehnuteľnosť sama. Žalovaná poukazuje na to, že právom každého spoluvlastníka je
užívať jemu patriaci podiel nehnuteľnosti. Ak sa toho dobrovoľne vzdá - či už dočasne, alebo natrvalo,
je to tiež jeho právom. Rozvedení manželia nehnuteľnosť užívali spoločne od rozvodu manželstva do

mája 2016, každý z nich konkrétne miestnosti, kuchyňu a kúpeľňu spoločne. Prístup do nehnuteľnosti
žalobca mal aj potom a má aj v súčasnosti. Žalovaná ho v užívaní nikdy neobmedzovala. Ak žalobca
tvrdí, že „mal žalovanou znemožnený prístup do rodinného domu a nemohol disponovať ani svojimi
osobnými vecami“ má tieto svoje tvrdenie konkretizovať a označiť presne, kedy a ako sa to malo stať
a preukázať tieto svoje tvrdenia dôkazmi. Žalovaná opakovane musí poukázať na to, že v záujme

riešenia bytovej otázky žalobcu a jej samotnej by možno prichádzalo do úvahy spoločné užívanie
nehnuteľnosti, prípadne reálne rozdelenie nehnuteľnosti. Skutočnosť, že žalobca to „striktne odmieta“,
žalovaná berie na vedomie. Na druhej strane žalovaná poukazuje na to, že žalobca pripúšťa - v petite
navrhuje prikázanie veci do vlastníctva - aj možnosť, že súd nariadi predaj nehnuteľnosti a výťažok
rozdelí podľa podielov. Žalobca si musí byť pritom vedomý toho, že možno žiadny z nich - ani žalobca,
ani žalovaná - by z prípadného výťažku nevedel riešiť svoj bytový problém. Žalovaná hľadá možnosť

zabezpečiť finančné prostriedky na vyplatenie prípadnej finančnej náhrady žalobcovi, ale zatiaľ žiaľ
bezvýsledne. Žalovaná do nehnuteľnosti investovala veľa, je to vlastne jediný istý bod pre rodinu, keď
tam dočasne bývajú aj ich dve dcéry. Osobné väzby celej rodiny k spornej nehnuteľnosti sú veľmi
silné. Žalovaná je vo veku (64 rokov) a v sociálnej situácii (poberá dôchodok), kedy je veľmi ťažké
riešiť bytový problém. Veľkú časť života žalovaná prežila v nehnuteľnosti, je odkázaná na bývanie v

spornej nehnuteľnosti. Tieto okolnosti sú podľa názoru žalovanej dôvodmi hodnými osobitného zreteľa
na nezrušenie a nevyporiadanie spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Žalovaná namieta naďalej aj výšku
požadovanej náhrady, ktorá nie je primeraná. Hodnotu nehnuteľnosti - ako udávajú - realitné kancelária
určili buď iba podľa fotografií ( AUREL-B s.r.o.) a bez obhliadky na mieste samom ( Alpia-alfa s.r.o.).
Žalobca vo svojom vyjadrení uvádza, že on ako otec má prvoradý záujem na tom, aby obe dcéry mali

vytvorené optimálne podmienky pre svoje súkromie a prijateľné rodinné zázemie.“ Toto chce žalobca
zabezpečiť tak, že v prípade, ak jeho dve dcéry, Monika a Erika budú bývať v nehnuteľnosti, tak „by
mali teraz možnosť aj finančne podporiť žalovanú ako svoju matku, aby mala možnosť uskutočniť
jednorázové finančné vyrovnanie a následné zastavenie tohto súdneho konania.“ Zo strany žalobcu
takáto argumentácia je zarážajúca, priam ironická. Pre dve dcéry, Moniku a Eriku by to znamenalo, že

by mali odkúpiť podiel otca, žalobcu z rodinného domu ony!! Treba pritom poukázať na to, že obidve
dcéry priamo v obci Veľké Kosihy majú rozostavané rodinné domy a finančné prostriedky potrebujú
k samotnému dokončeniu stavieb. Žalovaná udáva, že ona zo všetkých svojich síl podporuje dcéry
a vidí to tak, že by mal podporovať dcéry aj otec a nie od nich žiadať finančné vyrovnanie za svoj
podiel v nehnuteľnosti. Žalovaná naďalej udáva, že posledných šesť rokov o nehnuteľnosť sa starala

ona sama za pomoci svojich najbližších. Žalobca o týchto opravách a úpravách mal vedomosť, veď do
roku 2016 sám býval v nehnuteľnosti a vlastne on sám sa ponúkol, že na odplatu nový plot vybuduje
on. Začal to robiť, ale nedokončil, urobil iba polovicu. Opravy a úpravy na nehnuteľnosti boli nutné,
niektoré práce museli byť dokončené. Nakoľko dcéry študovali, rodina nemala finančné prostriedky na
dokončenie stavby a na zabezpečenie týchto opráv. Sám žalobca bol dlhodobo nezamestnaný. Podľa

R 40/1970 vyporiadanie podľa § 142 Občianskeho zákonníka sa vykonáva ako vyporiadanie v širšom
zmysle slova, v rámci ktorého sa prihliada napríklad i na to, či a do akej miery niektorý zo skorších
podielových spoluvlastníkov zhodnotil spoločnú nehnuteľnú vec investíciami a pod. Žalovaná naposledy
v apríli 2018 prostredníctvom zástupcu oznámila žalobcovi, že má záujem na vyriešení veci mimosúdne
dohodou a navrhovala osobné stretnutie na prejednanie možnosti riešenia veci uzavretím dohody. Zo

strany žalobcu záujem na osobné stretnutie nebol a nakoniec v júni 2018 podal žalobu na súd.

6. Na vyjadrenie žalovanej reagoval podaním doručeným súdu dňa 11.11.2019 žalobca, v ktorom

uviedol, že v súvislosti s námietkou žalovanej vo veci nutnosti zosúladenia stavu v evidencii
nehnuteľností so skutočným stavom žalobca zabezpečil zameranie objektov nadstavieb garáže a
vedľajšej budovy ako aj vyhotovenie geometrického plánu a pridelenie súpisných čísiel.

7. Právna zástupkyňa žalovanej doručila súdu dňa 22.5.2020 znalecký posudok č. 8/2020 vypracovaný

Ing. Martou Reškovou, znalkyňou v odbore stavebníctvo- odvetvie pozemné stavby. Predmetom
znaleckého posudku bolo ohodnotenie hodnoty nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu. Znalecký
posudok bol vypracovaný po zápise stavieb, ktoré neboli do začiatku konania uvedené v evidencii
nehnuteľností. Znalec vyčíslil všeobecnú hodnotu stavieb a pozemkov spolu na hodnotu 28.200,- €.Sporové strany znalcom určený cenu nerozporovali, preto súd ustálil cenu nehnuteľností, ktoré sú
predmetom sporu ako nespornú.

8. Súd vytýčil vo veci pojednávanie dňa 23.6.2021, na ktoré sa ustanovil žalobca, jeho splnomocnený
zástupca, žalovaná a jej právna zástupkyňa. Splnomocnený zástupca žalobcu na pojednávaní
uviedol, že žalobca v celom rozsahu trvá na svojom návrhu o zrušenie a vyporiadenie podielového
spoluvlastníctva prikázaním veci. Taktiež zotrváva na doteraz súdu predložených písomných podaniach.

Žalobca má legitímny a plne dôvodný návrh na vyporiadenie podielového spoluvlastníctva danej
nehnuteľnosti prikázaním veci, a to tak ako je to uvedené v žalobnom návrhu. Žalobca rodinný
dom opustil v máji v roku 2016 a presťahoval sa do podnájmu v Meste Tatabánya v Maďarsku,
kde má prechodné bydlisko. Vzhľadom na to, že jedným z návrhu žalovanej v minulosti bola aj
alternatíva, aby sa žalobca vrátil do rodinného domu vo Veľkých Kosihách, no žalobca sa v žiadnom
prípade nevráti do Veľkých Kosíh za účelom bývania, avšak vzhľadom na prechodný charakter

riešenia svojej bytovej situácie žalobca má preukázateľne naliehavý právny záujem na finančnom
vyporiadaní a následnom riešení svojho problému kúpou primeraného bytu do svojho vlastníctva.
V tejto súvislosti je nutné poukázať aj na zdravotný stav a vek žalobcu. Je nutné konštatovať, že
rodinný dom, vedľajšie budovy spolu s pozemkom od mája 2016 až do súčasnosti užíva výlučne
žalovaná, aj keď neskôr túto nehnuteľnosť užíva spolu s dvoma dcérami. Žalovaná sa opakovane

vyjadrila, že má rozhodný zámer zotrvať v užívaní tejto nehnuteľnosti v celosti aj v budúcnosti. Preto
z preukázateľne objektívnych dôvodov žalobca navrhuje vyriešenie danej sporovej situácie druhým
spôsobom vyporiadania nehnuteľnosti a to tak, že súd prikáže v celosti do výlučného vlastníctva
žalovanej nehnuteľnosť, a žalovaná žalobcovi vyplatí primeranú náhradu titulom finančného vyrovnania
v celkovej sume 14.100,- €. Žalobca mal prvoradý záujem na vyporiadaní zmierlivou cestou a vzájomnou

mimosúdnou dohodou. Jedným z dôkazov tohto tvrdenia je aj písomná predžalobná výzva adresovaná
žalovanej,eštezmesiacafebruár2018.Žalovanáreagovalanatietonávrhy negatívne,pretožeodmietla
vyriešenie daného sporu dohodou, aj na pojednávaní konanom 14.10.2020. Preto je jednoznačné
zavádzajúce tvrdenie žalovanej, že to bol práve žalobca, ktorý nepristúpil k dohode. Vzhľadom k
uvedenému, žalobca navrhol alternatívny petit žaloby. Právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní

uviedla, že odmieta vyjadrenia zástupcu žalobcu a vyvracia jeho tvrdenia a poukazuje na to, že ešte
v apríli 2018 oznámili žalobcovi, že žalovaná má záujem na vyriešení veci mimosúdne dohodou a
navrhovali osobné stretnutie na prejednanie možnosti riešenia veci uzavretím dohody. V júni 2018
žalobca podal žalobu na súd a k stretnutiu nedošlo. Ďalej poukázala na to, že s podanou žalobou
súhlasiť žalovaná nemohla. Poukázali na to hneď, že na pozemku sa nachádzajú aj stavby, ktoré

zapísané v evidencii nehnuteľností nie sú. V tom stave nemohlo dôjsť k riešeniu veci. Jedná sa o
stavby garáž a vedľajšia budova. Žalobca bol ochotný riešiť túto situáciu až v roku 2020 a koncom
roku 2020 boli tieto stavby zapísané a žalobca predložil návrh na zmenu žalobného petitu. Bolo to
6.10.2020. Samotný žalobca zavinil, že vec nemohla byť riešená, t. j. žaloba bola podaná predčasne,
neurčito a nepresne. Opakovane poukazála na to, že predmet vyporiadania bol presne určený až v

októbri 2020. Zo strany žalovanej v auguste 2020 bol predložený návrh na uzavretie dohody a vtedy
žalovaná zobrala pôžičku 5.000,- € ktorú spláca mesačne po 86,- € takto mohla navrhnúť zaplatiť v
jednej sume 7.000,- € a zvyšok vo výške 7.100,- € by splácala od roku 2021 ročne vždy 15. decembra
sumou 2.000,- € a posledný rok sumou 2.100,- € žalovaná počítala s tým, že žalobcovi záleží aj na rodine
a sám nepopieral skutočnosť, že dve dospelé dcéry s rodinami bývajú v rodinnom dome. Príjem majú

nízky, dokončujú vlastné rodinné domy a nemôžu matke pomôcť pri riešení tejto veci. Nehnuteľnosť
žalovaná užíva spoločne s dcérami, jej dôchodok predstavuje mesačne 390,- € a nakoniec pristupuje k
tomu, že podielové spoluvlastníctvo bude zrušené, napriek tomu, že po rozvode v roku 2011 aj manžel
sa zaviazal, že nehnuteľnosť nescudzia a budú spoločne užívať. Z dôvodu toho, že žalobca žalobu podal
tak, ako podal a veci boli dané na správnu mieru až v roku 2020 právna zástupkyňa žalovanej žiadala,

aby súd určil, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Žalobca dlhuje žalovanej
100,- € za náhradu na náklady znaleckého posudku.

9. Vo veci po oboznámení sa s obsahom listín tvoriacich súdny spis a to najmä: rozsudok OS KN
7P/116/2011 č.l. 3, výpis z LV č. 393 č.l. 4, splnomocnenie PZ žalobcu č.l. 11, potvrdenie o cene

nehnuteľnosti č.l. 15, výpis z LV č. 393 č.l. 18, geometrický plán katastra nehnuteľností č.l. 19,
fotodokumentácia č.l. 20, potvrdenie soc. poisťovne o starobnom dôchodku žalobcu č.l. 27, úverová
zmluva Prima Banka č.l. 29, zmluva o spotrebiteľskom úvere žalobcu č.l. 31, doklad o pobyte žalobcu v
Maďarskej republike, potvrdenie o sociálnom a zdravotnom poistení č.l. 36, fotografia liekov užívanýchžalobcom č.l. 37, doklad za lieky užívané žalobcom , pôdorys prízemia č.l. 56, 57, 58, rozhodnutie
stavebné povolenie obce Veľké Kosihy č.l. 115, znalecký posudok č. 8/2020 č.l. 123, list vlastníctva
č. 393, pôdorys suterénu č.l. 176, fotodokumentácia č.l. 178, oznámenie o určení súpisného čísla

č.l. 196, potvrdenie o pobyte Moniky Bajzovej a Eriky Bajzovej č.l. 203, 204, rozhodnutie sociálnej
poisťovne o starobnom dôchodku žalovanej č.l. 207, rozsudok Slovenského obchodného a civilného
rozhodcovského súdu č.l. 208, vyúčtovanie odmeny a náhrad za znalecký posudok č.l. 232 a iné a ustálil
nasledovný skutkový a právny stav veci:

10. Žalobca so žalovanou boli v manželskom zväzku, ktorý bol rozsudkom Okresného súdu Komárno
zo dňa 02.03.2012, sp. zn. 7P/116/2011 rozvedené. Rozvodom manželstva došlo aj k zániku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej iba „BSM“). Vzhľadom na to, že sa v lehote troch
rokov žalobca so žalovanou nedohodli na vyporiadaní BSM a v tejto lehote nepodali návrh na jeho
vyporiadanie súdom, v súlade s §149 ods. 4 Občianskeho zákonníka , z BSM sa stalo podielové
spoluvlastníctvo bývalých manželov, pričom podiely oboch strán sú rovnaké. Žalobca nepretržite býval v

nehnuteľnosti do mája roku 2016, opustil ich v júni 2016 a do spoločného rodinného domu sa v žiadnom
prípade nechce vrátiť. Vzhľadom na doterajšie prechodné riešenie svojho bývania, s poukazom na
svoj vek a zdravotný stav je nútený svoju situáciu riešiť kúpu primeraného bytu v Komárne. Žalovaná
od roku 2016 užíva predmetný rodinný dom sama a vyjadrila rozhodný zámer zotrvať v užívaní tejto
nehnuteľnosti v celosti. Charakter nehnuteľnosti, avšak najmä pôdorys a technické riešenie domu

neposkytuje možnosť reálneho delenia veci. Prvý spôsob je aj vzhľadom na nevyhnutnosť vykonania
nákladných stavebných úprav a polohu oboch parciel nemožný. Vzhľadom na to, žalobca žiada
vyporiadať spoluvlastnícky podiel zrušením spoluvlastníctva a prikázaním nehnuteľností do vlastníctva
žalovanej a zároveň ju zaviazať na zaplatenie náhrady za spoluvlastnícky podiel. Cenu nehnuteľnosti,
ktorá je predmetom konania súd ustálil na základe znaleckého posudku č. 8/2020 vypracovaného

Ing. Martou Reškovou, znalkyňou v odbore stavebníctvo- odvetvie pozemné stavby, ktorý bol súdu
predloženýprávnouzástupkyňoužalovanej.Predmetomznaleckéhoposudkuboloohodnoteniehodnoty
nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu. Znalecký posudok bol vypracovaný po zápise stavieb, ktoré
nebolidozačiatkukonaniauvedenévevidenciinehnuteľností.Znalecvyčíslilvšeobecnúhodnotustavieb
a pozemkov spolu na hodnotu 28.200,- €. Sporové strany znalcom určený cenu nerozporovali, preto súd

ustálil cenu nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu ako nespornú. Hodnota vyrovnávajúceho podielu
za náhradu spoluvlastníckeho podielu tak súd ustálil na sumu 14.100,- €.

11. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

12. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

13. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení

spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

14. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd, prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné

využitie. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo
viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny zo
spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

15. Právo každého spoluvlastníka obrátiť sa na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v
spoluvlastníckom vzťahu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 187/2006 zo
dňa 20. júla 2007). Predpokladom pre podanie predmetného návrhu je skutočnosť, že nedošlo k dohode
o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Návrhmi strán súd nie je viazaný.

16. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, a zároveň nesporné, že strany sporu sú podielovými
spoluvlastníkmi vo výroku špecifikovaných nehnuteľností, a to každý v 1/2. Zároveň z vykonaného
dokazovaniavyplynulo,žekdohodeúčastníkovozrušeníavyporiadaníichpodielovéhospoluvlastníctva
nedošlo.17. Súd pri rozhodovaní postupoval v súlade s citovaným ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho
zákonníka tak, že postupne skúmal spôsoby vyporiadania, ktorých poradie uvedené ustanovenie

upravuje a ktoré poradie je pre súd záväzné. Jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového
spoluvlastníctva stanovuje Občiansky zákonník, ktorý súčasne stanovuje aj ich poradie, ktoré je pre
súd záväzné. Prvý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je reálne rozdelenie
veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov, pričom prichádza do úvahy iba tam, kde je predmet
spoluvlastníctva reálne deliteľný. Druhý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva

prichádza do úvahy v prípade, že rozdelenie spoluvlastníctva nie je dobre možné a týmto je prikázanie
veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Súd pritom prihliada na účelné
využitie veci.
18. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že by nebolo možné zrušené spoluvlastníctvo
vyporiadať reálnym rozdelením nehnuteľností podľa výšky spoluvlastníckych podielov, pričom táto
podmienka nie je naplnená iba faktickou možnosťou a technickou vykonateľnosťou rozdelenia spoločnej

veci, ale tiež funkčným opodstatnením takéhoto rozdelenia. Súd v otázke možnosti reálnej deľby
predmetných nehnuteľností a to predovšetkým rodinného domu, s prihliadnutím na zhodné vyjadrenia
oboch strán sporu, si osvojil skutkové zistenia založené na ich zhodnom tvrdení ohľadom reálne
nedeliteľnosti nehnuteľností (§ 151 ods. 1 CSP), že možnosť reálneho predmetu sporu nie je v záujme
sporových strán, nakoľko si sporové strany v ohľadom na typ nehnuteľnosti- rodinný dom, neželajú

zdieľať nehnuteľnosť spolu.

19. Súd preto skúmal druhý spôsob vyporiadania, a to prikázanie spoločnej veci za náhradu
niektorému zo spoluvlastníkov. Žalobca prejavil záujem o prikázanie nehnuteľností do svojho výlučného
vlastníctva stým, že by žalovanej vyplatil náhradu za jej spoluvlastnícky podiel. Žalovaná voči tomuto

spôsobu vyporiadania nemala námietky. Súd s poukazom na uvedené vyjadrenia sporových strán
ohľadom spôsobu vyporiadania a najmä na účelné využitie predmetnej nehnuteľnosti, keď žalovaná v
predmetnomrodinnomdomebývaajspoludcéramiaichrodinami,dlhodoboplatínákladyspojenésjeho
užívaním, zabezpečuje starostlivosť o nehnuteľnosti, prikázal predmetné nehnuteľnosti do vlastníctva
žalovanej.

20. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom prikázaním veci
niektorému (niektorým) z podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu sú v § 142 ods.
1 Občianskeho zákonníka zakotvené tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné
využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.

Po zohľadnení uvedených kritérií súd jednoznačne ustálil, že najúčelnejším riešením je prikázať
spoluvlastnícke podiely do vlastníctva žalovanej. S uvedeným spôsobom vyporiadania žalovaná ako aj
zástupca žalobcu, preto súd nehnuteľnosti prikázal do vlastníctva žalovanej.

21. Zrušenie a vyporiadanie prikázaním veci jednému spoluvlastníkovi spája zákon s vyplatením
primeranej náhrady za odstupujúci spoluvlastnícky podiel. „Primeranou náhradou“ pri vyporiadaní
zrušeného podielového spoluvlastníctva je príslušný podiel všeobecnej ceny veci (R 43/1997). Podľa
tohto rozhodnutia pri primeranej cene musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú
by vec bolo možné predať. Primeraná náhrada za vec tak v sebe zahŕňa okrem iného aj záujem o ňu, t.j.

dopyt a ponuku v danom mieste a čase. V súlade s ustálenou súdnou praxou tak „primeranú náhradu“
predstavuje príslušný podiel všeobecnej ceny veci, podľa ktorého „primeranú náhradu“ treba chápať
ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie
podobnej veci, akú predstavuje podiel spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom.
Musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by bolo možné vec bolo možné predať.

22. V tomto spore súd pri určení primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel vychádzal zo znaleckého
posudku č. 8/2020 vypracovaného Ing. Martou Reškovou, znalkyňou v odbore stavebníctvo- odvetvie
pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností zo dňa 17.05.2020, ktorý vyčíslil všeobecnú hodnotu
stavieb a pozemkov spolu na hodnotu 28.200,- € a ktorý obe sporové strany ustálili. Vychádzajúc z

uvedeného znaleckého posudku je časť podielu pripadajúca na spoluvlastnícky podiel žalovanej suma
vo výške 14.100,- € preto súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 14.100,- €.
Pri určení spôsobu splácania náhrady za spoluvlastnícky podiel, súd rešpektoval dohodu sporových
strán na pojednávaní a zaviazal žalovanú zaplatiť náhradu za spoluvlastnícky podiel tak, že sumu vovýške 7.000,- € je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi do 3dní od právoplatnosti rozsudku a zvyšnú časť
vo výške 7.100,- € je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi v mesačných splátkach po 150,- € vždy do
25. dňa príslušného mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením

jednejsplátkymázanásledoksplatnosťceléhoplnenia.Vzhľadomnavyššieuvedenésúdnávrhžalobcu
na zaplatenie primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovanej akceptoval tak, ako to navrhol
splnomocnený zástupca žalobcu v alternatívnom petite predneseného na pojednávaní dňa 23.6.2021
v zmysle jeho ďalšej modifikácie, kedy sa sporové strany na pojednávaní dohodli na znížení výšky
mesačnej splátky zo sumy 200,- € na sumu 150,- € a na úhradu uvedenej sumy žalovanú zaviazal v

zmysle uvedeného.

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

25. S poukazom na charakter sporu, kedy ide o vzájomné vyporiadanie majetkovoprávnych vzťahov
medzi stranami sporu, súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 257
CSP a to tak, že ich náhradu nepriznal ani jednej zo strán sporu. Pri rozhodovaní o trovách konania súd
vychádzal z toho, že rozhodnutie o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je v záujme oboch strán

sporu, ktoré sú povinné sa vyporiadať, keď žalobu môže podať ktorákoľvek strana, pričom súd nie je
viazaný návrhom a preto je namieste, aby si každá strana sporu hradila náklady konania sama.

Poučenie:

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.