Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 24, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/82/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316209122
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4316209122.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a
členiek Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobcu: Intrum Slovakia
s. r. o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154 zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna
48, Bratislava proti žalovanej: I. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX N. č.XXX, zast. Advokátska
kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r. o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 11 Košice, IČO: 47 234 466, o

zaplatenie 3 164,66 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Levice
zo dňa 26. septembra 2019 č. k. 11C/203/2016-209 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku (I.) a vo výroku o
náhrade trov konania (IV.) z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

882,43 eura a úroky z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 882,43 eura od 16. 04. 2016 do zaplatenia,
všetko do troch dní od dňa právoplatnosti rozsudku. Konanie v časti o zaplatenie sumy 566,13 eura s
8% úrokom z omeškania zo sumy 566,13 eura od 16. 04. 2016 do zaplatenia zastavil a vo zvyšnej časti
žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči
žalobcovi v rozsahu 44,24%. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 497, § 502
ods. 1, § 504 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 9, § 54, § 100 ods. 1, 2, § 101, §

103, § 565 veta prvá, § 524 ods. 1, 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2, § 9 ods.
1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z. z. o bankách, § 10c, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., § 144, § 145 ods. 2 CSP. Uviedol, že
žalobca, pôvodne Všeobecná úverová banka, a. s. so sídlom Mlynské Nivy 1,829 90 Bratislava, IČO:31
320 155, v podanej žalobe žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 3 164,66 eura,
úroky z omeškania 8% ročne zo sumy 3 164,66 eura od 16. 04. 2016 do zaplatenia. V žalobe uviedol,

že so žalovanou uzavreli 24. 01. 2012 Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.
s, na základe ktorej sa zaviazala VÚB, a. s. poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č.
41404706. Žalovanej bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80%. Ku dňu vystavenia
výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 1 350,00 eur a bola povinná
VÚB, a. s. platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 45 eur. Žalovaná si neplnila svoje povinnosti
vyplývajúce jej zo zmluvy a jej platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch VÚB,

a.s.PredodstúpenímnavymáhanieVÚB.a.s.vystavilakudňu06.04.2016novývýpiszbankovejknihy
s konečným stavom ku dňu 31. 03. 2016 obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov,
sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovanej s konečným
zostatkom na úhradu vo výške 3 164,66 eura. Konečný dlh žalovanej z doposiaľ neuhradeného zostatku
predstavujesumuvovýške3164,66eura.Žalovanásinesplnilapovinnosťuhradiťsvojpeňažnýzáväzok
v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31. 03. 2016, t.

j. v lehote splatnosti do dňa 15. 04. 2016. VÚB, a. s. si tak uplatnila v žalobe nárok na zaplatenie 3
164,66 eura aj s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 3 164,66 eura od 16. 04. 2016 dozaplatenia. Uznesením zo dňa 23. 01. 2017 pod č. k. 11C/203/2016-31 Okresný súd Levice vyhovel
návrhu, aby vstúpila do konania na miesto doterajšieho žalobcu spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.
r. o., Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154. VÚB, a. s. Bratislava ako postupca k 19. 09.

2016 postúpila svoju pohľadávku voči žalovanej zo Zmluvy č.41404706 vo výške 3 483,83 eura spolu
so všetkými úrokmi a ostatným príslušenstvom a zabezpečením zriadeným vo vzťahu k pohľadávke
na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s. r. o., Bratislava, čo vyplýva z oznámenia spoločnosti VÚB, a.
s. o postúpení pohľadávky z 30. 09. 2016 zaslaného žalovanej 03. 10. 2016. Súd prvej inštancie na
základe vykonaného dokazovania zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou došlo

k uzavretiu zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a. s., ktorá je zmluvou o
spotrebiteľskom úvere, nakoľko bola uzavretá medzi žalovanou - dlžníčkou, ako osobou, ktorá nekonala
v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom, právnickou osobou, ktorá poskytovala
spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa veriteľ
zaviazal poskytnúť spotrebiteľke spotrebiteľský úver a spotrebiteľka sa zaviazala poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť veriteľovi celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Uzavretá zmluva spĺňa náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z dôvodu, že žalovaná si neplnila
riadne svoje zmluvné povinnosti na základe uzavretej zmluvy, právny predchodca žalobcu doručil
žalovanej dňa 06. 06. 2013 výpoveď zmluvy, čo vyplýva z listu žalobcu z 01. 06. 2013 - vypovedanie
zmluvy a vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a z predloženej doručenky. Podľa čl. X, bodu 61. písm.
c), čl. X bodu 64 Obchodných podmienok zmluva zanikla výpoveďou žalobcu zo zmluvy ku dňu 06. 08.

2013, a to uplynutím dvojmesačnej výpovednej lehoty, ktorá začala plynúť dňom jej doručenia žalovanej,
06. 06. 2013 a uplynula dňa 06. 08. 2013. S poukazom na tieto ustanovenia Obchodných podmienok,
ktoré sú súčasťou zmluvy, zmluva zanikla ku dňu 06. 08. 2013. Pred postúpením pohľadávky došlo
najneskôr k 06. 08. 2013, t. j. ku dňu zániku zmluvy k povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi celú dlžnú
sumu. Na zaplatenie celej dlžnej sumy bola žalovaná písomne vyzvaná listom z 01. 06. 2013, pričom dlh

voči právnemu predchodcovi žalobcu nesplnila v celej výške. Uhradila celkove k 31. 03. 2016 len sumu
409,87 eura. Za daných okolností bolo možné postúpenie pohľadávky právneho predchodcu žalobcu
voči žalovanej, žalobcovi, bez súhlasu žalovanej, s poukazom na § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. Z
listu žalobcu z 01. 06. 2013 vyplýva, že celková výška dlžného zostatku predstavuje sumu 1 656,41 eura
a žalovaná bola právnym predchodcom žalovaného na zaplatenie celého dlžného zostatku písomne

vyzvaná.Predpostúpenímpohľadávkyžalovanádlhvočižalobcovineuhradila.Kpostúpeniupohľadávky
došlo s účinnosťou ku dňu 19. 09. 2016. Pokiaľ ide o obligatórne náležitosti zmluvy o vydaní a používaní
kreditnej platobnej karty VÚB, a. s., súd uviedol, že zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej
karty VÚB, a. s. obsahuje všetky náležitosti podľa zák. č. 129/2010 Z. z. Zmluva bola písomne uzavretá.
Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že zmluva neobsahuje ňou uvedené podstatné náležitosti zmluvy o

spotrebiteľskom úvere, súd poukázal na to, že daný revolvingový úver sa poskytuje na dobu neurčitú
a ako aj na to, že vzhľadom na povahu revolvingového úveru, ktorý sa poskytuje na dobu neurčitú, nie
je možné stanoviť termín konečnej splatnosti úveru a nie je možné stanoviť ani celkovú výšku úveru.
Zmluva však obsahuje výšku úverového rámca. Zmluva tiež obsahuje údaj o RPMN za podmienok
dohodnutých v zmluve, ku dňu jej podpisu, údaj o výške úrokovej sadzby, o výške a počte mesačných

splátok. Predschválený úverový rámec bol dohodnutý vo výške 900 eur, štandardná mesačná splátka
bola dohodnutá 30 eur, štandardná úroková sadzba bolo dohodnutá 22,80%. Indikatívny výpočet RPMN
je uvedený vo výške 27,47%, priemerná hodnota RPMN vo výške 23,98%. Počet splátok 48. Prvá až
predposledná splátka je 30 eur, posledná splátka 21,27 eura. Celkové náklady spotrebiteľa sú 531,27
eura. Celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť je 1 431,27 eura. Vzhľadom na uvedené nie je možné

konštatovať bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010
Z. z. Žalobca vzal žalobu sčasti späť o zaplatenie 566,13 eura s prislúchajúci úrokom z omeškania,
súd preto v tejto časti konanie zastavil. Predmetom konania zostal nárok na zaplatenie 2 598,53 eura.
Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z toho, že žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie istiny
1 325,83 eura a nárok na zaplatenie štandardných úrokov 1 272,70 eura. Žalobcovi vznikol nárok z

uplatnených štandardných úrokov len na zaplatenie úrokov do dňa splatnosti úveru, t. j. do 06. 06. 2013,
t. j. vo výške 236,47 eura (na základe výpisu z pôžičkovej karty Quatro). Zmluvný úrok je plnenie, ktoré
má akcesorickú povahu a je spojený s istinou úveru, od ktorej závisí aj samotný zmluvný úrok. Zmluvný
úrok predstavuje v podstate odplatu veriteľa za poskytnutie finančných prostriedkov dlžníkovi. Ak veriteľ
poskytne dlžníkovi úver, má nárok na vrátenie poskytnutej sumy a tiež aj na úhradu zmluvných úrokov.

V prípade zosplatnenia úveru ide o splatnosť celého dlhu, ktorého plnenie bolo dohodnuté v splátkach.
Pri zosplatnení úveru s dohodnutými zmluvnými úrokmi z úveru teda dochádza k zrušeniu povinnosti
splácať dlh v splátkach, v ktorých boli zahrnuté úroky z úveru a veriteľovi vzniká nárok na jednorazové
vrátenie istiny úveru, vrátane úrokov z úveru, ktoré boli kapitalizované ku dňu zosplatnenia úveru. Veriteľmá hneď právo získať späť požičanú peňažnú sumu a dlžník, v danom prípade spotrebiteľ, už nemá
žiaden právny titul na to, aby mal naďalej veriteľom poskytnuté finančné prostriedky a veriteľ už nemá
právo, aby si voči dlžníkovi uplatňoval nárok na úroky z úveru, ktoré by mu patrili, keby ich mal právo mať

naďalej u seba dlžník, v danom prípade spotrebiteľ. Po zosplatnení úveru žalovaný (spotrebiteľ) nemá
už právny titul mať u seba peňažné prostriedky z úveru a žalobca (dodávateľ - veriteľ) tak nemal dôvod,
aby naďalej inkasoval úroky z úveru, ktoré by mu patrili len vtedy, ak by ich žalovaný (dlžník - spotrebiteľ)
mal oprávnene a užíval ich. Súd bol toho názoru, že po zosplatnení úveru už žalobca nemá právo na
úroky, ale má právo na úroky z omeškania zo sumy uvedenej v zosplatnení. Ak by došlo k dohode medzi

dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spotrebiteľ má popri úrokoch z omeškania povinnosť platiť aj
úroky z úveru po splatnosti pohľadávky, t. j. od zosplatnenia až do splatenia úveru, takáto dohoda by
spôsobovala značnú nerovnováhu na škodu spotrebiteľa, ktorého postavenie by sa výrazne zhoršilo,
čo by vyvolávalo hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, ktorou
spotrebiteľ nesporne je. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému
zaťaženiu v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania. Žalovaná zaplatila žalobcovi 409,87

eura. Súd prihliadol na to, že žalovaná mala uhrádzať žalobcovi mesačné splátky po 45 eur, pričom do
dňa 24. 05. 2013 (25. 05. 2013 - deň podania žaloby na súd) boli splatné splátky po dobu 12 mesiacov -
začiatok zúčtovacieho obdobia je od 16. 05. 2012 podľa predložených výpisov z pôžičkovej karty Quatro,
preto prvá splátka bola splatná 15. 06. 2012, každá ďalšia 15. dňa od ďalšieho mesiaca a posledná
splátka pred podaním žaloby bola splatná 15. 05. 2013. Žalovaná bola povinná zaplatiť veriteľovi v

období od 16. 05. 2012 do 24. 05. 2013 12 splatných mesačných splátok po 45 eur, t. j. 540 eur. V
uvedenom období zaplatila žalovaná len 270 eur. U jednotlivých splátok doba premlčania tri roky začala
plynúť od dňa zročnosti každej splátky. Trojročná premlčacia doba uplynula pred podaním žaloby na
zaplatenie poslednej splatnej mesačnej splátky 15. 05. 2016. Žalobca si nárok na zaplatenie splatnej
sumy 270 eur (splatnej v období od 16. 05. 2012 do 15. 05. 2013) uplatnil oneskorene, až 25. 05. 2016,

preto súd v tejto výške nemohol žalobcovi uplatnený nárok priznať. Žaloba bola podaná 25. 05. 2016,
preto premlčacia doba nevzťahuje sa na ďalšiu časť uplatneného nároku. Súd preto stanovil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi 882,43 eura (žalovaná mala zaplatiť žalobcovi uplatnenú istinu vo výške 1
325,83 eura + štandardné úroky 236,47 eura = 1 562,30 eura - 409,87 eura uhradená suma - 270 eur
premlčaný nárok v tejto výške = 882,43 eura). Súd vo zvyšnej časti, pokiaľ ide o uplatnený nárok na

zaplatenie 1 716,10 eura žalobu zamietol, keď vzhľadom na uvedené dôvody žalobcovi nevznikol nárok
aj na zaplatenie tejto sumy. Žalovaná sa nedostala do omeškania so zaplatením sumy 1 716,10 eura,
preto súd zamietol žalobu aj v časti o zaplatenie úroku z omeškania 8% ročne zo sumy 1 716,10 eura
od 16. 04. 2016 do zaplatenia. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP.
Uviedol, že žalovaná mala v konaní procesný úspech v rozsahu 72,12% (žalobcovi nepriznaná suma

1 716,10 eura, späťvzatie žaloby sčasti pre procesné zavinenie žalobcu 566,13 eur - spolu 2 282,23
eura z uplatnenej sumy 3 164,66 eura = 72,12%). Žalovaná mala procesný neúspech v rozsahu 27,88%
(žalobcovi priznaná suma 882,43 eura z uplatnenej sumy 3 164,66 eura = 27,88%). Celkový procesný
úspech žalovanej je v rozsahu 44,24% (72,12% mínus 27,88%). Súd preto rozhodol, že žalovaná má
nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 44,24 %.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie, v jeho vyhovujúcom výroku a vo výroku o náhrade trov konania,
napadla v zákonnej lehote odvolaním žalovaná, namietajúc, že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že konajúci súd
sa dostatočne nezaoberal splnením všetkých predpokladov potrebných pre postúpenie pohľadávky.
V odôvodnení svojho rozhodnutia síce poukazuje na to, že pred postúpením pohľadávky malo dôjsť
aj k jej zosplatneniu (listom zo dňa 01. 06. 2013, doručeným žalovanému dňa 06. 06. 2013) avšak,

konajúci súd sa vo svojom rozhodnutí absolútne nezaoberá tým, či takéto zosplatnenie úveru je
platným. V prejednávanom prípade nebolo v konaní nijakým spôsobom preukázané platné zosplatnenie
pohľadávky, nakoľko nebolo preukázané, že pred vyhlásením splatnosti celého úveru bol spotrebiteľ
viac ako tri mesiace v omeškaní s plnením niektorej splátky a že bol upozornený na možnosť vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru v lehote nie kratšej ako 15 dní. Konajúci súd vyhlásenie predčasnej

splatnosti úveru len konštatuje s odkazom na list právneho predchodcu žalobcu zo dňa 01. 06. 2013,
avšak absolútne neskúmal, či na vyhlásenie takejto splatnosti boli splnené zákonné predpoklady. V
prejednávanom prípade nebolo nijako preukázané, že pôvodný veriteľ pred postúpením pohľadávky
vyzval žalovaného na splnenie omeškaných splátok poskytnutého úveru a že predmetné splátky boli„dospelými splátkami“ - teda nebolo nijak preukázane, že došlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru. Takéto postúpenie pohľadávky je tak neplatné v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho
zákonníka pre jeho rozpor so zákonom, a to pre nedodržanie zákonných podmienok uvedených v

ustanovení § 92 ods. 8) zákona o bankách. Na základe vyššie uvedeného je možné vyvodiť záver,
že postúpenie pohľadávky, o aké ide v prejednávanom prípade, je neplatným právnym úkonom, a
teda žalobca nie je v predmetnom spore dostatočne aktívne vecne legitimovaný. Ak konajúci súd
dospel k záveru, že v prejednávanom prípade došlo k platnému postúpeniu pohľadávky a k platnému
zosplatneniu úveru, mal svoj záver bližšie odôvodniť a uviesť, na základe čoho dospel k takémuto

záveru, z akých poznatkov pri tom vychádzal a z akých dôkazov tento záver vyplýva. Vo veci konajúci
súd v napádanom rozhodnutí len konštatuje, že došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, avšak
žiadnym spôsobom sa bližšie namietanou neplatnosťou takéhoto zosplatnenia a následného postúpenia
pohľadávky nezaoberal, svoje závery nezdôvodnil a absolútne nevysvetlil, prečo jednotlivé argumenty
žalovanej k uvedeným otázkam nepovažoval za správne. Napadnuté rozhodnutie tak vykazuje znaky
arbitrárnosti a svojvôle a odôvodnenie tohto rozhodnutia rozhodne nespĺňa parametre zákonného

odôvodnenia v zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, na základe čoho je predmetné rozhodnutie
potrebné považovať za nepreskúmateľné a nezákonné. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva
aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa námietkami, argumentmi a návrhmi strán, tieto analyzovať
a svoje závery pretaviť do rozhodnutia, z ktorého by bolo zrejmé, na základe akých úvah sa rozhodnutie
súdu zakladá. K uvedenému však v prejednávanom prípade absolútne nedošlo. Navrhla, aby odvolací

súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu tak, že žalobu zamietne.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že so závermi súdu prvej inštancie sa
stotožňuje a považuje uplatnený nárok za dôvodný a preukázaný. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdiť.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovanej
(§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po prejednaní
veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku a v
súvisiacom výroku o náhrade trov konania je potrebné v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP

zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalobca (pôvodne Všeobecná úverová banka a. s.) doručil dňa 25. 05. 2016 súdu prvej inštancie
žalobu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 3 164,66 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8%
ročne zo sumy 3 164,66 eura od 16. 04. 2016 do zaplatenia, ako i náhradou trov konania. Z odôvodnenia

žaloby vyplýva, že dňa 24. 01. 2012 bola medzi žalobcom a žalovanou uzatvorená Zmluva o vydaní a
používaní kreditnej platobnej karty VÚB a. s., na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej
kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. 41404706. Žalovanej bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo
výške 22,80%. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo
výške 1 350 eur a bola povinná žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 45 eur. Žalovaná

si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy neplnila. Žalobca vystavil ku dňu 06. 04. 2016 nový výpis z
bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31. 03. 2016, s konečným zostatkom na úhradu vo výške
3 164,66 eura.

6. Uznesením zo dňa 23. januára 2017 č. k. 11C/203/2016-31 súd prvej inštancie rozhodol tak, že na

miesto doterajšieho žalobcu vstúpila do konania spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s. r. o., so sídlom
Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154.

7. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

8. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnutédôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

9. Právo strany na riadne odôvodnenie rozhodnutia je jednoznačne takým procesným právom, ktoré
mu je v civilnom konaní priznané za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov. Odôvodnenie rozsudku súdu musí mať náležitosti uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP,
musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku.
Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyrovnať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a

ich myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky
skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery. Účelom
odôvodnenia rozsudku jepredovšetkýmpreukázaťsprávnosťrozsudku;odôvodneniemusíbyťsúčasne
preskúmateľné.

10. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie dospel k

záveru, že pokiaľ žalovaná namietala, že vo vzťahu k splneniu podmienok na postúpenie pohľadávky
postupcom na žalobcu odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie nezodpovedá požiadavkám
kladeným na riadne odôvodnenie rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, s takouto
argumentáciou žalovanej je dôvodné sa stotožniť. Žalovaná už v priebehu konania v rámci svojej
procesnejobranynamietalaneplatnosťpostúpeniapohľadávkyzpostupcunažalobcu,argumentujúc,že

podmienky predpokladané ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách v danom prípade splnené neboli,
keďudávala,ževdanejvecinebolojednakpreukázané,žepôvodnýveriteľpredpostúpenímpohľadávky
ju vyzval na splnenie omeškaných splátok poskytnutého úveru, ako ani to, že by bola vyhlásená
splatnosť celého úveru. Napriek tejto argumentácii žalovanej v priebehu konania, odôvodnenie súdneho
rozhodnutia na ňu neposkytuje dostatočnú odpoveď, keď súd prvej inštancie sa s týmito námietkami

žalovanej dôsledne nevysporiadal, a tak dostatočne nevysvetlil, prečo mal za to, že v danom
prípade boli podmienky pre postúpenie pohľadávky, tak ako ich ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o
bankách predpokladá, splnené. Takéto rozhodnutie súdu prvej inštancie je dôvodné považovať za
nepreskúmateľné, neposkytujúce odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom súdnej ochrany. Z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách je jednoznačné, že pre

platné postúpenie pohľadávky bankou, aj subjektu, ktorý nie je bankou, bez súhlasu klienta, sa vyžaduje,
aby postúpená pohľadávka bola pohľadávkou splatnou, banka uvažujúca o postúpení pohľadávky
písomne vyzvala dlžníka na úhradu dlžnej sumy a tento bol následne, napriek tejto výzve, nepretržite v
omeškaní dlhšie ako 90 dní. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, v kontexte s prezentovanou
argumentáciou žalovanej v konaní, však podľa názoru odvolacieho súdu neposkytuje jednoznačnú a

dostatočnú odpoveď na to, že uvedené podmienky pre postúpenie pohľadávky bankou, predpokladané
uvedenou právnou normou, boli zo strany banky riadne splnené.

11. Vychádzajúc z uvedených skutočností, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho
napadnutom vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania s poukazom na § 389

ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa
§ 391 ods. 1 CSP. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne, aplikáciou ustanovenia § 92 ods.
8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, posúdiť, či spoločnosť VÚB banka a. s. postúpila pohľadávku
zo spotrebiteľského úveru, platne na spoločnosť Intrum Slovakia s. r. o., a teda, či je spoločnosť Intrum
Slovakia s. r. o. v tomto konaní aktívne vecne legitimovaným subjektom. V tomto kontexte tak bude

povinnosťou súdu prvej inštancie dôsledne posúdiť naplnenie zákonných podmienok predpokladaných
ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách pre postúpenie pohľadávky a následne vo
veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).