Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 20, 2012

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19Cb/117/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110200756
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Baranová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2012:8110200756.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobkyne: Alena

Reváková - ROYALL, s miestom podnikania Pod kamennou baňou 4111/38, 080 01 Prešov, IČO: 40 417
217 proti žalovanému: Ing. Ľubomír Girašek - Stavsystem, miesto podnikania 080 01 Prešov, Arm. gen.
Svobodu 6460/34, IČO: 32 920 423, o zaplatenie 1 500 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 1 500 eur s 10,5 % úrokmi z omeškania ročne od
17.1.2009 do zaplatenia a trovy konania vo výške 90 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 12.1.2010 domáhala voči žalovanému zaplatenia
sumy 1 500 eur s 10,5 % úrokmi z omeškania ročne od 17.1.2009 do zaplatenia, pričom svoj návrh
odôvodnila tým, že na požiadanie žalovaného mu niekoľkokrát v roku 2008 vykonala opravy na

motorových vozidlách, ktoré sú rozpísané vo faktúre č. 01/2009 zo dňa 2.1.2009 splatnej dňa 16.1.2009
na sumu 1 500 eur, ktorú žalovaný neuhradil.

Vo veci bol vydaný platobný rozkaz dňa 16.4.2010 pod č.k. 22Rob/5/2010-12, proti ktorému podal
žalovaný včas odpor s tým, že dôrazne popiera, aby z jeho strany došlo k objednávke opráv vozidiel
OPEL COMBA a kamiónu SCANIA. Vystavená faktúra je podľa neho z hľadiska platných daňových
zákonov irelevantná a nedôveryhodná listina, lebo okrem iného jej súčasťou nie je ani protokol o

odovzdaní a prevzatí vozidla, pracovný list
19Cb/117/2010

a podobne. Žalobkyňa mu túto faktúru doručila ešte dňa 30.10.2009, na čo ju listom zo dňa 2.11.2009
vyzval, aby predložila tieto doklady, ktoré však nebola schopná predložiť. Čestné prehlásenia, ktoré
žalobkyňa priložila, nepovažuje za pravdivé a podal v súvislosti s nimi trestné oznámenia. Pán O. nikdy
nebol zamestnancom jeho firmy a pán Z. nikdy nepracoval ako vodič, ani nebol vodičom žiadneho z jeho

vozidiel. Pán X. nebol splnomocnený na odovzdanie motorového vozidla, ktoré viedol, ani iného vozidla
k žiadnej opravy, ani k žiadnym objednávkam služieb a tovarov vrátane súčasti motorového vozidla.
Žiadal preukázať tvrdenie žalobkyne, že si bol osobne po vozidlo. Poukázal na to, že od času vykonania
opráv po vystavenie faktúry uplynul čas 10 mesiacov, čo robí tvrdenia žalobkyne nevieryhodnými.

Žalobkyňa na tento odpor reagovala doplnením skutkového stavu uvedeného v žalobe vyjadrením zo
dňa 28.6.2010, v ktorom uviedla, že so žalovaným sa v prvotnom štádiu dohodli na bartrovom obchode

a to tak, že im poskytne stavebné panely v hodnote cca 45 000,- Sk a za to mu prevedú opravu
kamiónu SCANIA a motorového vozidla Opel Combo. Na základe toho žalovanému realizovali servisné
práce na týchto vozidlách. Neskôr žalovaný žiadal doplatiť za panely určitú finančnú čiastku, s čím
nesúhlasiliatátoústnadohodaobartrovomobchodevýmenystavebnýchpanelovzaservisnéprácebolazrušená, keďže žalovaný nedodržal parametre dohody. Na základe toho žalovanému vystavili faktúru
za zrealizované servisné práce v plnej výške a túto mu aj doručili.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, svedkov M., manžela žalobkyne, O., O., F., M., Z.
oboznámením listinných dokladov a zistil tento skutkový stav:

Žalobkyňa je vedená v Živnostenskom registri Obvodného úradu Prešov, č. živ. reg.: 707-21483 v
predmete podnikania o.i. opravy cestných motorových vozidiel, pričom zodpovedným zástupcom k tejto

živnosti je JP., jej manžel.

Žalovaný je vedený v Živnostenskom registri Obvodného úradu Prešov č. živ. reg.:707-7530 v predmete
podnikania o.i. vnútroštátna cestná doprava, prípravné práce pre stavbu, obchodná činnosť.

Dňa 2.1.2009 vystavila žalobkyňa žalovanému faktúru č. 01/2009 s dátumom splatnosti 16.1.2009 s

textom
„Fakturujem Vám za opravu motorových vozidiel a to Opel Combo a kamión SCANIA v celkovej výške
1 500 eur.“
Konkrétne fakturované položky boli:
„opel combo ťažné zariadenie 1 ks - 260 eura,

montáž ťažného zariadenia 1 ks - 70 eura,
žiarovka H7 1 kus - 5 eura ,
opel combo - čerpadlo palivové 1 ks - 315 eura,
scania - sada filtrov (peľ. vzduch., paliv. olej, sušič vzduchu/ - sada - 250 eura,
odstredivka oleja 1 ks - 400 eura,

výmena filtrov, odstredivky, prehliadka 1 ks - 130 eura,
scania - výmena štartra, kontrol. elektroinštalácie - 70 eura.“

19Cb/117/2010-144

Podľa čestného prehlásenia zo dňa 9.11.2009 podpísaného Jozefom Mihaľom, tento prehlásil, že
automobily Opel Combo a kamión SCANIA, firmy Stavsystem do autoservisu Pod Kamennou baňou
38 v Prešove, v čase od augusta 2008 do decembra 2008 priviezol niekoľkokrát, na rôzne opravy a
taktiež na montáž ťažného zariadenia s vodičmi týchto vozidiel a to vodič kamióna bol v tom čase F.

a vodičom Opel Comba bol Z. V tom čase pracoval pre menovanú firmu Stavsystem, ktorej majiteľom
je Ing. Ľubomír Girašek. Práve ním bol osobne poverený na opravu týchto motorových vozidiel. Po
vykonaníoprávna uvedenýchvozidlách,tietospätneprebralspolusvodičmitýchtovozidiel,kdevykonal
kontrolu prevedených prác okrem jednej opravy kamióna SCANIA, na ktorom boli v tom čase prevedené
tieto práce: vymenené filtre, oleje a odstredivka oleja, nakoľko vozidlo prebral sám majiteľ Ing. Ľubomír

Girašek.

Podľa čestného prehlásenia zo dňa 13.11.2009 F. čestne prehlásil, že v období od augusta 2008
do decembra 2008 dopravil kamión SCANIA do autoservisu Pod kamennou baňou 38 v Prešove,
kde na ňom boli vykonané rôzne autoservisné práce a to: výmena oleja, filtrov, odstredivky, výmeny

štartra, sušiča vzduchu. V tom čase bol zamestnaný v Stavsysteme Prešov u pána Girašeka, ktorý bol
vlastníkom spomínaného kamióna. On bol zamestnaný ako vodič.

Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že sa so žalovaným zoznámili prostredníctvom pána JP. ktorý k ním
chodil opravovať auta a predstavoval sa ako spolumajiteľ firmy Stavsystem a to v roku 2008. Pán O.

si vtedy všimol, že budujú oporný múr v areáli autoservisu a ponúkol sa im, že by mohol zabezpečiť
predaj panelov na vystuženie brehu. Následne jednal s jej manželom, Jozefom Revákom st., aj so synom
JP., ml., kde sa dohodli, že by bolo možné za cenu týchto panelov vykonať určité opravy ako kamióna,
tak aj iných vozidiel žalovaného. Následne jej manžel aj so synom na základe jej splnomocnenia boli
u žalovaného vo firme, kde tento výmenný obchod dohodli, to znamená, dohodli, že vykonajú pre

žalovaného na jeho vozidlách určité opravy, ona si bude tieto opravy zapisovať, pričom predmetom
dohody bolo, že cena týchto služieb a tovaru bude stanovená na sumu do 45 000,- Sk. Keď došlo k
vykonaniu servisných opráv na vozidlách žalovaného po túto sumu, skontaktovala sa so žalovaným, kde
s ním jednala a povedala mu, že už je naplnený objem prác a prídu si pre panely, s čím tento súhlasil.Následne objednali auto, ale keď si pre panely prišli, boli zamestnancom žalovaného odmietnutí a k
prevzatiu panelov nedošlo. Následne ich žalovaný vo firme navštívil s tým, že pokiaľ pán Jozef Mihaľ
tvrdil, že aj určité vozidlá, s ktorými on bude chodiť na opravu, budú v rámci tohto výmenného obchodu

takýmto spôsobom vysporiadané, s tým nesúhlasil a povedal, že s týmito autami M. nemá nič spoločné.
Na to rozdelili vykonané servisné práce s tým, že keď teda nebude dodávka panelov, tak vystavia faktúru
každému z nich samostatne.

Žalovaný poprel všetky tieto tvrdenia žalobkyne s tým, že s ňou osobne jednal, len keď si bol zadať

montáž ťažného zariadenia, za ktoré riadne zaplatil. Poprel rovnako akýkoľvek výmenný obchod s tým,
že podáva na žalobkyňu trestné oznámenie. Na ďalšom pojednávaní doplnil svoju výpoveď s tým, že
nemá vedomosť o tom, aby vôbec niekedy so žalobkyňou jednal.

Z výsluchu svedka M., manžela žalobkyne, ktorý potvrdil dohodu o výmennom obchode tak ako
vypovedala žalobkyňa, s tým, že to bol pán M., ktorý mu navrhol, že žalovaný má panely, ktoré by

pomohli pri výstavbe oporného múru, pričom sa
19Cb/117/2010

mu predstavil ako spolumajiteľ firmy Stavsystem a navrhol mu, že pokiaľ by chceli tieto panely, môžu ich
odkúpiť,alecenabolanejakých45000,-Sk,avšakpotomsadohodli,žezacenutýchtopanelovvykonajú

v servise opravy motorových vozidiel, súd ďalej zistil, že v rámci tohto výmenného obchodu opravovali
žalovanému motorové vozidlo Opel Combo, kde dodali a montovali ťažné zariadenie a ako druhé auto
opravovali kamión a to konkrétne vykonali výmenu oleja, olejového filtra, vzduchového filtra, sušiča
vzduchu a výmenu a opravu štartéra. Konkrétne tieto opravy robil on so synom ako zodpovedný vedúci
autoservisu žalobkyne. Na vozidle Opel Combo robili ťažné zariadenia aj čerpadlo, pričom protokol o

montáži ťažného zariadenia a ústrižok o zaplatení mu vydali, pretože bez tohto dokladu polícia nevykoná
zápis ťažného zariadenia do technického preukazu. Keď práce na kamióne ako druhom vozidle ukončili,
žalobkyňa mu povedala, že už sú v tej dohodnutej cene, na ktorej sa dohodli s panelmi. Následne na to
žalobkyňa volala žalovaného, či si môžu pre panely prísť, čo on potvrdil. Keď však s nákladným autom
pre panely aj so synom prišli, boli odtiaľ vyhodení, že tam nemajú čo hľadať. Chceli sa dožadovať peňazí,

ale potom im žalovaný povedal, že on u nich nebol, ani ich nepozná. Keďže potom namietal, že pán
Mihaľ si dával robiť jeho súkromné vozidlo a že on to platiť nebude, žalobkyňa ho kontaktovala, aby
odkonzultovali, ktoré opravy sa týkajú žalovaného firmy a ktoré pána O. Odkontrolovali to osobne s tým,
že žalobkyňa potom vystavila faktúru, ktorej zaplatenie je predmetom sporu. Pán O. pri odkontrolovaní
nebol. Faktúru, ktorá mu bola následne vystavená nezaplatil.

Z výsluchu svedka Radka Urbánika, bývalého zamestnanca žalovaného, ktorý u žalovaného pracoval
na základe písomnej pracovnej zmluvy zo dňa 20.5.2008, uzavretej na prácu vodiča s nástupom od
15.7.2008 súd zistil, že jazdil s kamiónom SCANIA, ktoré vozidlo bolo garážované u žalovaného na
ul. Jesennej ako jediný vodič vozidla až do mája 2009, kde dal okamžitú výpoveď.

Čo sa týka opráv vozidla u žalobkyne, pamätal si na problém so štartovaním v lete 2008, aj na to, že
bolo treba meniť olej a urobiť údržbu, pričom ho žalovaný poslal do tejto firmy, kde vozidlo odtiahol s
tým, že bolo povedané, že cez sobotu - nedeľu to opravia. V pondelok, keď prišiel do práce, vozidlo bolo
na dvore, pretože žalovaný bol po neho. U žalobkyne bol jediný krát dať opraviť vozidlo. Pána O. poznal,
ale nevedel o vzťahu medzi ním a žalovaným. Pán O. vo firme často bol, pričom uviedol, že keď som

bol na firme, on tam bol skoro vždy. Po výhradách zo strany právnej zástupkyne žalovaného, Mgr. I.,
zotrval na tvrdení, že s vozidlom do opravy ku žalobkyni ho poslal žalovaný.
Čo sa týka čestného prehlásenia, ktoré podpísal, spočiatku uviedol, že si nepamätá na takéto čestné
prehlásenie, avšak potom následne potvrdil, že nemôže vylúčiť, aby takýto doklad nepodpísal s tým,
že „to nebolo včera“.

Z výsluchu svedka M. a následne ním predloženej zmluvy o výhradnom obchodnom zastúpení zo
dňa 1.5.2008 súd zistil, že tento uzavrel so žalovaným zmluvu o výhradnom obchodnom zastúpení,
v ktorej sa zaviazal ako zástupca vykonať pre žalovaného ako zastúpeného spracovateľa a dovozcu
suchých zmesí na výstavbu, zmluvu o záväzku vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatváraniu kúpnych zmlúv,

predmetom ktorých bude predaj tohto tovaru. Zmluva bola uzavretá na dobu 3 mesiacov.
Svedok ďalej uviedol, že v súvislosti s vykonávaním tejto činnosti mu žalovaný neplatil žiadnu odmenu,
pretože sa dohodli, že budú spolu vykonávať práce súvisiace s predmetom činnosti žalovaného, teda
že on bude zháňať zákazky, avšak bude aj tieto liate19Cb/117/2010-145

podlahy robiť, ale nefungovalo to napokon takto. Za manuálnu prácu v súvislosti s vylievaním podláh
mu žalovaný zaplatil, pokiaľ bol zopárkrát na takýchto stavbách.
So žalobkyňou a jej manželom sa zoznámil s tým, že mu opravovali autá, pričom sprostredkovával
opravu aj pre autá žalovaného u žalobkyne. Žalovaný ho poprosil, či nevie vybaviť opravu auta, potom
potreboval montáž ťažného zariadenia, konkrétne sa opravovalo auto Opel Combo aj kamión. Na

vozidle Opel Combo bolo montované ťažné zariadenie, na kamióne sa menil olej a štartér. Vie o dvoch
vozidlách, ktoré sa opravovali u žalobkyne a jej manžela. Potvrdil, že sa „dohadovalo niečo skrz tých
panelov, že to bude uhradené cez nejaké panely, lebo Revákovci potrebovali panely“. Povedal im, že
vie o takýchto paneloch, keď mu predtým žalovaný doslova povedal, že si tieto panely môže zobrať a
predať. Najskôr chcel žalovaný svedkovi tieto panely dať, avšak keď mu oznámil, že stoja zhruba 50
000,- Sk, že Revákovci vedia dať za tie panely zhruba 50 000,- Sk, tak potom podľa neho hovoril, že

nech opravia autá a nech si zoberú panely. S súvislosti s panelmi mu žalovaný konkrétne tvrdil, že si
môžu zobrať Revákovci tie panely za to, že opravia tie dve autá za cenu tých panelov. On osobne si
u Revákovcoch dal urobiť jednu opravu čerpadla, pričom im v súvislosti s touto opravou dlhuje ešte
finančné prostriedky. Čo sa týka ťažného zariadenia, toto zakupovali Revákovci. Ak Revákovci nemajú
podľa neho panely, tak opravy na vozidlách neboli žalovaným zaplatené.

Čo sa týka tvrdenia žalovaného, že nikdy žiadne panely na sklade, ani v priestoroch žalovaného nemali,
svedok uviedol, že tieto panely tam boli, ale nepamätá si ich počet. Pri konkrétnej dohode o tom, že za
cenupanelovsibudežalobkyňabudevykonávaťopravubolatútoajžalobkynipredniesol. Všetkyopravy
boli aj vrátane montáže ťažného zariadenia akože zapisované k tým panelom a následne žalobkyňa
prišla s tým, že čiastka už vlastne presahuje cenu panelov. Potvrdil podpísanie čestného prehlásenia z

9.11.2009. Potvrdil aj skutočnosť o tom, že tvrdil žalobkyni a jej manželovi, že pracuje pre žalovaného.
Poprel však, aby sa niekedy predstavoval ako spoločník žalovaného. Na vozidle SCANIA sa podľa neho
vymenil štartér a robili sa výmeny olejov.

Z výsluchu svedka Z. súd zistil, že tento pracoval u žalovaného v čase od 1.3.2006 do 31.12.2009 ako

správca budovy Stavsystemu na ul. Jesennej 18. Spočiatku uviedol, že nevie nič o opravách vozidiel,
ktoré sa mali diať v autoservise u žalobkyne, avšak po tom, čo mu bolo predložené k nahliadnutiu čestné
prehlásenie pána O. zo dňa 9.11.2009, kde tento tvrdí, že bol vodičom Opel Comba a bol v servise z
dôvodu opráv tohto vozidla, tak priznal, že bol skutočne vodičom vozidla Opel Combo, chodil s týmto
vozidlom, avšak v servise u žalobkyne nikdy nebol, ani nevie o nijakých opravách, ktoré by sa tam

mali konať. Nevedel sa ani vyjadriť k tomu, či vôbec na tomto vozidle boli nejaké opravy vykonávané,
ani či tam bol bolo opravované alebo dodávané nejaké ťažné zariadenia, pretože tieto opravy vôbec
nesledoval, s týmto vozidlom len jazdil. Na dvore Stavsystemu videl pána Mihaľa, bral ho ako priateľa.
Jeho vzťahy so žalovaným nepoznal, ani po nich nepátral. S vozidlom Opel Combo jazdil on aj žalovaný.
Až neskôr na výzvu prítomného M., ktorý sa pojednávania zúčastnil ako verejnosť potvrdil, že si

dodatočne vybavuje tú skutočnosť, že sa opravovalo ťahlo s týmto vozidlom Opel Combo. Taktiež si
spomenul, že na lane boli privezení do tohto servisu kvôli čerpadlu. Rovnako si dodatočne spomenul,
že na dvore Stavsystemu boli panely, teda že sa jednalo o betónové bloky.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 11C/102/2010 súd zistil, že predmetom sporu bola žaloba Pavla Hnáta

podnikajúceho pod obchodným názvom PAGES PNEU, miesto
19Cb/117/2010

podnikania Tatranská č. 33, Prešov proti žalovanému o zaplatenie sumy 801,11 eura s 9 % úrokmi z
omeškania ročne od 26.10.2010, pričom žalobca v žalobe tvrdil, že vystavil dňa 3.12.2009 žalovanému

faktúru FV 912 s dátumom splatnosti do 10.12.2009 na služby uvedené vo faktúre, ktoré však mu tento
nezaplatil. Podstatou námietok žalovaného voči tomuto nároku bola skutočnosť, že žalobca nepredložil
k tejto faktúre žiadne doklady, ktorými by bol žalovaný potvrdil vykonanie výmeny pneumatík dňa
15.7.2008 na jeho vozidle SCANIA.
Vo veci bol vydaný rozsudok dňa 26.10.2011 pod č.k 11C 102/2010-123, pričom súd žalobe v celom

rozsahu vyhovel. Rozsudok ešte nenadobudol právoplatnosť.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:Predmetom konania je právny nárok žalobkyne, ktoré je potrebné podriadiť pod ustanovenia §§ 536 a
nasl. Obchodného zákonníka pojednávajúcich o právach a povinnostiach účastníkov zmluvy o dielo.
Podľa § 536 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a

objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej
údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej
činnosti.Dielomsarozumievždyzhotovenie,montáž,údržba,opravaaleboúpravastavbyalebojejčasti.
Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany

v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

Nemožno však v danom prípade opomenúť, že v konaní bolo žalobkyňou tvrdené a napokon aj svedkom
Jozefom Mihaľom potvrdené, že účastníci z jeho podnetu uzavreli dohodu o tzv. bartrovom výmennom
obchode, na základe ktorej žalobkyňa mala uskutočniť na motorových vozidlách žalovaného servisné
práce do výšky ceny betónových panelov, ktoré jej ponúkol pôvodne Jozef Mihaľ za vykonanie týchto

servisných prác, pričom o existencii tejto dohody vypovedala už vo vyjadrení k odporu žalobkyňa a v
priebehu konania aj manžel žalobkyne Jozef Revák st.
Výmenné obchody sú v Obchodnom zákonníku upravené v Hlave tretej v časti Osobitných ustanovení
pre záväzkové vzťahy v medzinárodnom obchode, a preto pokiaľ dôjde k uzavretiu takýchto zmlúv
medzi podnikateľmi pri podnikateľskej činnosti, na ktoré sa tieto ustanovenia nevzťahujú, teda medzi

podnikateľmi pri podnikateľskej činnosti bez cudzieho prvku je potrebné na takéto zmluvy prihliadať
podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu,
ktorá nie je upravená ako typ zmluvy, avšak účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov,
zmluva nie je uzavretá.
Pri výmenných obchodoch dochádza k uzavretiu zvyčajne dvoch zmlúv, predmetom ktorých je dodávka

tovarualeboposkytnutieurčitýchslužiebaplnení,pričomobestranytohtoobchodusizvyčajnenavzájom
svoje pohľadávky napokon započítajú.
Z tohto dôvodu je potrebné pre takýto právny vzťah aplikovať aj ustanovenie § 275 Obchodného
zákonníka, podľa ktorého ak sú uzavreté viaceré zmluvy pri tom istom rokovaní alebo zahrnuté do jednej
listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.

Ak však z povahy alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme
vyplýva, že tieto zmluvy sú na sebe vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku
ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom
19Cb/117/2010-146

než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a
to s obdobnými právnymi účinkami.
Ustanovenie odseku 2 sa použije obdobne, ak z povahy alebo účelu zmlúv vyplýva, že iba jedna alebo
viaceré tieto zmluvy závisia od jednej alebo viacerých iných zmlúv.
S prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy alebo v dôsledku praxe, ktorú strany medzi sebou

zaviedli, alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné podľa tohto zákona, môže osoba, ktorej je návrh
určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého úkonu (napr. odoslaním tovaru alebo zaplatením
kúpnej ceny) bez upovedomenia navrhovateľa. V tomto prípade je prijatie návrhu účinné v okamihu, keď
sa tento úkon urobil, ak došlo k nemu pred uplynutím lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu.

V súvislosti s námietkami žalovaného, ktoré uplatnil voči nároku žalobkyne s tým, že od počiatku tvrdil,
že so žalobkyňou nemal žiadny právny vzťah, ktorý by žalobkyňu odôvodňoval k vystaveniu predmetnej
faktúry, resp. že žiadal od žalobkyne, aby mu predložila právne relevantné dôkazy o existencii tohto
právneho vzťahu a to protokoly o prevzatí vozidiel do opravy, pracovné listy a podobne s tým, že
z hľadiska platných daňových zákonov žalobkyňou vystavená faktúra je nevieryhodná, je potrebné

poukázať na potrebu aplikácie samotných zásad Obchodného zákonníka, ktoré by sa mali v každom
právnom vzťahu medzi podnikateľmi pri podnikateľskej činnosti rešpektovať a súd by ich pri rozhodovaní
obchodných sporov mal aplikovať.
Súd v tejto súvislosti poukazuje na článok JUDr. Daniela Jakuboviča, PhD. „ Zásady Obchodného
zákonníka“ zverejneného v Justičnej Revue č. 89/2005, z ktorého súd cituje, že „hlavnými zásadami

Obchodného zákonníka ako takého je najmä princíp zmluvnej slobody, ktorý sa prejavuje v dvoch
smeroch a to po 1/ v slobodnom práve každého subjektu rozhodnúť sa, či a s kým príslušnú zmluvu
uzatvorí a po 2/ v práve slobodne si určiť, dohodnúť obsah tejto zmluvy.Ďalšou základnou zásadou, ktorú je potrebné v danom prípade pripomenúť je princíp bezformálnosti
právnych úkonov. Obchodný zákonník nevychádza zo všeobecného princípu bezpodmienečnej
formalizácie právnych úkonov, najmä zmlúv, teda písomná forma zmlúv ako podmienka ich platnosti sa

nevyžaduje s výnimkou tých prípadov zmlúv, kde to Obchodný zákonníka vyslovene ustanovuje alebo
keď aspoň jedna zmluvná strana uplatnila požiadavku, aby bola príslušná zmluva uzatvorená v písomnej
forme.
Napokon základnou určujúcou špeciálnou zásadou obchodno-právnych záväzkových vzťahov je výkon
práva v súlade so zásadami poctivého obchodného styku. Táto zásada je transformovaná ako v

ustanovení § 265 Obchodného zákonníka, tak aj v ustanovení § 292 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Poctivosť v obchodno-právnych záväzkových vzťahoch nepredpokladá len trpné naplňovanie starej
právnej zásady neminem leadit, t.j. nikomu neškodiť, ale napokon vyžaduje aktívny a profesionálny
prístup.“

Z vykonaného dokazovanie vyplynulo, že žalobkyňou tvrdená ústna dohoda o výmennom obchode, na
základe ktorého by žalobkyňa poskytla žalovanému servisné práce na motorových vozidlách podľa jeho
neskorších požiadaviek oproti povinnosti žalovaného dodať jej betónové panely sa ukázali pravdivé,
pričom to bol žalovaný, ktorý od počiatku nielen popieral akýkoľvek výmenný obchod ale aj akékoľvek
vykonanie servisných prác na týchto vozidlách.

Pritom existenciu tejto ústnej dohody potvrdil okrem manžela žalobkyne - svedka Jozefa Reváka, st.,
ktorý osobne jednal so žalovaným ak svedok M., ktorý vlastne
19Cb/117/2010

takúto dohodu v mene žalovaného inicioval a existenciu tých opráv na vozidlách, ktoré sú predmetom

fakturácie potvrdili vodiči týchto vozidiel a to F. a Z.
Žalovaného postoj v danom konaní napriek týmto výpovediam zostal rovnaký, teda popieral všetky tieto
tvrdenia s tým, že žalobkyňa nedisponuje žiadnym písomným dokladom svedčiacim o vzniku nároku.
Ako už bolo vyššieuvedené, v obchodnom práve platí v prípade zmluvy o dielo zásada neformálnosti
tejtozmluvy,pretožetátovystihujereálnepodnikateľsképrostredieatakaksvedkoviapotvrdilivykonanie

servisných prác na motorových vozidlách žalovaného, tento dôkaz nemožno bez všetkého spochybniť
nedostatkom písomného dokladu.
Žalobkyňa vysvetlila prečo nepožadovala uzavretie písomnej zmluvy a sama v priebehu sporu uznala,
že sa tým zjavne poškodila ohľadom dôkazného bremena. Napokon však vystavila po tom, čo obe strany
od výmenného obchodu odstúpili, faktúru, kde presne vyšpecifikovala práce aj ich cenu, na čo žalovaný

reagoval len prehlásením faktúry za nevieryhodnú, nakoľko písomné doklady, ktoré požadoval nevedela
predložiť.
K samotným prácam a ich cene sa nevyjadril ani po tom, čo svedok M. potvrdil existenciu tejto dohody a
vykonania týchto prác, ani po tom, čo ďalší svedkovia vypovedali o tom, že ho videli v servise žalobkyne,
hoci to najskôr popieral, neskôr tvrdil, že o tom nemá vedomosť., resp. vodič Urbánik potvrdil vykonanie

týchto prác.
Občiansky súdny proces sa neriadi zásadami trestného práva, podľa ktorých je potrebné preukázať
spáchanie skutku a vinu a ukladá účastníkom sporu aktívnu účasť pri zisťovaní skutkového stavu tým, že
im ukladá povinnosť v § 101 O.sp. prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo
a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.

Súd poukazuje na to, že ak žalovaný tvrdenia svedčiace o pravdivom opísaní skutkového stavu zo
strany žalobkyne popieral, nedostatočne vysvetlil, prečo by svedkovia práve ohľadom tohto sporu mali
krivo svedčiť a nepredložil na tieto svoje všeobecné tvrdenia o tom žiadne hodnoverné vysvetlenie. Ak
tvrdil, že pre obsah čestných prehlásení podal trestné oznámenie na ich autorov a rovnako aj žalobkyňu,
zjavne tak neurobil lebo dôkaz o tom žiaden nepredložil a toto jeho správanie nemožno inak posúdiť

len ako zastrašovanie.
Žalovaný dostatočne nevysvetlil ani tú skutočnosť, prečo od počiatku popieral aj dodávku a montáž
ťažného zariadenia, od ktorého napokon predložil ako dôkaz ústrižok o zaplatení zo dňa 4.9.2008. Tento
ústrižok sa dátumovo kryje s faktúrou, ktorá bola vystavená žalobkyni spoločnosťou POPCAR SK, s.r.o ,
kde jej táto fakturuje predaj tohto ťažného zariadenia s príslušenstvom. Tvrdenie, že doklad o zaplatení

bolvydanýžalovanémupreto,abyhomoholťažnézariadenieprihlásiťnadopravnominšpektorátesajaví
pravdivým, nakoľko súdu je známa skutočnosť, že dopravný inšpektorát pri evidencii ťažných zariadení
takýto doklad vo všeobecnosti vyžaduje.Ak žalovaný od počiatku popieral akýkoľvek právny vzťah so žalobkyňou, pričom teda evidentne klamal,
pretože existenciu opráv na týchto vozidlách potvrdili svedkovia, ktorých svedeckú výpoveď nemá prečo
súd spochybňovať, keďže sa nepreukázal opak, aby konali zjavne v úmysle krivo svedčiť, pričom sa

jednalo na jednej strane o osobu, s ktorou mal žalovaný uzavretú zmluvu o výhradnom obchodnom
zastúpení a na druhej strane o jeho zamestnancov, súd uzavrel, že pokiaľ žalovaný súd zavádzal a
klamal v takýchto okolnostiach, nemožno mu veriť ani v ďalších tvrdeniach, a preto nemožno prijať ani
ten právny záver, aby skutočnosť existencie bartrového výmenného obchodu nebola žiadnym spôsobom
preukázaná, a teda oprávnenosť žalobkyne vystaviť predmetnú faktúru za vykonané servisné práce

nebola dôvodná.

19Cb/117/2010-147

S prihliadnutím na iný spor, ktorý sa viedol na tunajšom súde, na ktorý poukázal svedok Jozef Revák,
st., kde rovnako žalovaný využil skutočnosť neexistencie písomného dokladu o vykonaní prác iným

podnikateľom v súvislosti s jedným z predmetných motorových vozidiel, súd považuje jeho správanie v
danom prípade za také, ktoré nemožno v danom prípade chrániť tak, aby to bola žalobkyňa, ktorá by
mala utrpieť ujmu na svojich právach.

Súd ani v jednej okolnosti, ktorú tvrdila žalobkyňa, nezistil, aby táto súdu klamala. Naproti tomu, ak

žalovaný vrátil žalobkyni faktúru s tým, že tvrdil, že neexistuje žiadny právne relevantný dôvod, ktorý by
ju odôvodňoval k akémukoľvek vymáhaniu jej finančného nároku, pritom už v tom čase mu muselo byť
zrejmé, že disponuje účtovným dokladom ohľadom ťažného zariadenia zo dňa 4.9.2008, ktorý napokon
v spore predložil.
Ak si bol teda žalovaný vedomý, že toto ťažné zariadenia a jeho montáž žalobkyni zaplatil, pričom tieto

položky sa nachádzajú v predmetnej faktúre, je nepochopiteľné, prečo túto skutočnosť neuviedol vo
vyjadrení k tejto faktúre, ale až dodatočne.
Ak svedkovia vodiči žalovaného vypovedali o vykonaných opravách na predmetných motorových
vozidlách, pokiaľ tieto nevykonala žalobkyňa, mal by ich žalovaný predložiť dôkazy o tom, že tieto opravy
boli vykonané v inej servisnej organizácii a akú sumu za nich zaplatil. Tento dôkaz však žalovaný ani

netvrdil, ani neoznačil, ani nepredložil.
Prirodzená spravodlivosť má mať prednosť pred prísnosťou práva.

V danom prípade teda napriek tomu, že sa žalovanému javí byť žaloba nepodložená dostatočným
sumárom dôkazov, ktoré by svedčili jednoznačne o práve žalobkyne, súd sa rozhodol poskytnúť právnu

ochranu tomuto jej nároku s tým, že zároveň prijal aj za opodstatnenú výšku uplatnenej žaloby, keďže
žalovaného tvrdenia sa ukázali klamlivé a v rozpore s existujúcim vykonaným dokazovaním.

Preto teda súd priznal žalobkyni ňou uplatnený nárok aj vrátane príslušenstva v zmysle ustanovení §
365 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalobkyňa by mala podľa ustanovení § 369 ods.1 Obchodného

zákonníka platného do 31.12.2008 nárok na vyšší úrok, než aký žiada v žalobe, pretože právny vzťah
medzi účastníkmi vznikol do 31.12.2008., ale súd nemôže podľa § 153 ods.2 o.sp. prekročiť jej návrh v
tejto časti, a preto ak žiada o zaplatenie úrokov z omeškania podľa pre ňu nepriaznivejšieho ustanovenia
§ 369 ods.1 Obchodného zákonníka v znení platnom po 15.1.2009, súd s prihliadnutím na výšku úrokov
z omeškania podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 8/1995 Z.z. priznal 10,5% úroky z omeškania

ročne z istiny od jej splatnosti, ktorú žalobkyňa ohraničila splatnosťou faktúry do zaplatenia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.sp. a priznal úspešnej žalobkyni náhradu trov
konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 90 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
Odvolanie je potrebné podať v 2 písomných vyhotoveniach. V
odvolaní má sa popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom sa vidí nesprávnosť tohtorozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny
výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona.