Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, July 9, 2021

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/58/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114216199
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8114216199.1

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci v právnej veci žalobcu: Československá obchodní banka, a.s.,
Radlická 333/150, 150 57 Praha 5, Česká republika, IČO: 00001350, zastúpeného Mgr. Petrom
Olejárom, advokátom, Miletičova 21, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Z. B., H.. XX.X.XXXX, Z. XXX/
XX, XXX XX K., o zaplatenie 22.190,87 Kč s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Vyhlasuje, že n e m á p r á v o m o c vo veci konať a konanie zastavuje.

Náhradu trov konania stranám nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 9.6.2014 sa žalobca (so sídlom v Českej republike) domáhal, aby súd
vydal rozsudok, ktorým by žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 22.190,87 Kč s príslušenstvom
z titulu vrátenia peňažných prostriedkov a zaplatenia úrokov na základe zmluvy o úvere zo dňa

14.3.2008, ktorú uzatvoril so žalovaným podľa predložených príloh v Plzni (Česká republika), kde mal
žalovaný (podľa údajov uvedených v tejto zmluve) aj svoju korešpondenčnú adresu.

2. Žalobca označil ako bydlisko žalovaného adresu Z. XXX/XX, K., na uvedenú adresu sa však
žalovanému písomnosti týkajúce sa tohto konania doručiť nepodarilo a stalo sa tak až na adresu v
Českej republike v rámci zisťovania adresy pobytu žalovaného podľa adresy z vyššie uvedenej zmluvy

o úvere. Na adrese Z. X N. Č. Q., na ktorú mu žalobca podľa príloh zasielal svoju korešpondeciu, si
žalovaný zásielku v odbernej lehote neprevzal, no následne mu však súd žalobu s prílohami a výzvou na
vyjadrenie k nej doručil prostredníctvom Polície Českej republiky, so správou od Obvodného odelenia
Kaznějov, že žiadosť o doručenie na adresu Z. X bola postúpená podľa miestnej príslušnosti na mestské
riaditeľstvo polície pPlzeň, obvodné oddelenie Plzeň-stred s tým, že vykonaným šetrením boli zistené,
že sa žalovaný zdržiaval na adrese E. C. X, XXX XX S., a správou od Obvodného oddelenia Plzeň-

stred, že bolo vykonané šetrenie ohľadom doručenia zásielky pre žalovaného, ktorý bol kontaktovaný
telefonicky na tel. č. +XXXXXXXXXXXX, keď sa po dohovore dostavil na tamojšie OOP k prevzatiu
zásielky (v Plzni, Česká republika), ktorá mu bola vydaná oproti podpisu. Ide tak o vec s cudzím prvkom,
kde bolo potrebné posúdiť aj právomoc súdu. Žalovaný sa pritom k žalobe v súdom stanovenej lehote
15 dní, a ani neskôr doposiaľ nijako nevyjadril.

3. Podľa článku 1 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní
a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie“), ak nie je v tomto
nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne
občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

4. Podľa článku 15 ods. 1 písm. b) Nariadenia, vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom

na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí
podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 4 a článku 5 bod 5, ak ide zmluvu oúvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj
tovaru.

5. Podľa článku 16 ods. 2 Nariadenia, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch
členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

6. Podľa článku 24 Nariadenia, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia
má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto pravidlo sa neuplatní,

ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú
právomoc podľa článku 22.

7. Podľa článku 26 ods. 1 Nariadenia, ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná
na súde iného členského štátu a nedostaví sa na tento súd, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá
právomoc, ak si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.

8. Podľa článku 59 ods. 1 Nariadenia, Na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, ktorého
súdom vo veci napadla žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu.

9. Podľa § 36 ods. 2 CSP príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania; takto určená

príslušnosť trvá až do skončenia konania.

10.Podľabodu13.základnýchvýchodísk(cieľov)Nariadenia,voblastipoistenia,spotrebiteľskýchzmlúv
a pracovnoprávnych vzťahoch by slabší účastník mal byť chránený normami právomoci, ktoré lepšie
chránia jeho záujmy než všeobecné normy právomoci.

11. Ako vyplýva z čl. 59 Nariadenia, otázku bydliska procesný súd posudzuje podľa svojho
vnútroštátneho práva. Možno pritom podotknúť, že obsah pojmu „bydlisko“, ako ho používa civilný
sporový poriadok, alebo zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, nie je totožný
s obsahom pojmu „trvalý pobyt“, ktorý používajú predpisy správneho práva upravujúce evidenciu

obyvateľov. Bydliskom fyzickej osoby sa rozumie obec, resp. mestský obvod, v ktorom daná osoba býva
s úmyslom trvale sa tu zdržiavať. Je to miesto, kde má osoba svoj byt, rodinu, popr. Kde pracuje, ak
tam aj býva. Je to teda miesto dlhodobého faktického pobytu fyzickej osoby v spojení s jej úmyslom
zdržiavať sa tam trvalo, resp. dlhodobo.

12. K aplikácii Nariadenia je potrebné, aby išlo o spor s medzinárodným prvkom, ktorý je v danej veci
vzhľadom na vyššie uvedené daný. Z hľadiska teritoriálnej a časovej pôsobnosti je zrejmé, že Nariadenie
sa vzťahuje na oba zmluvné štáty, Českú republiku, ako aj Slovenskú republiku. Splnená je i podmienka
vecnej pôsobnosti Nariadenia, pretože ide o spor zo zmluvy o úvere, t.j. občiansku vec v zmysle článku
1 ods. 1 Nariadenia, pričom vzťah založený touto zmluvou medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom

spotrebiteľským v zmysle článku 15 ods. 1 písm. b) Nariadenia.

13. Medzinárodnú súdnu právomoc v danej veci pritom treba posudzovať v zmysle čl. 16 ods. 2
Nariadenia, pretože prejednávaná vec je sporom zo spotrebiteľskej zmluvy (žalobca pri uzavretí zmluvy
vystupoval ako dodávateľ, veriteľ a žalovaný ako spotrebiteľ) a uvedené ustanovenie ukladá žalobcovi

povinnosť uplatniť svoj nárok proti spotrebiteľovi len na súde toho členského štátu, v ktorom má žalovaný
(spotrebiteľ) bydlisko. Z doterajších zistení súdu pritom vyplýva, že žalovaný v čase začatia konania a
aj neskôr bydlisko ako miesto, kde sa zdržuje s úmyslom zdržiavať sa tam trvale na území Slovenskej
republiky nemá. S prihliadnutím na všetky vykonané zistenia je zrejmé, že žalovaný sa v čase začatia
konania a aj neskôr zdržiaval v Českej republike, kde býva, a odkiaľ na doručenú žalobu doposiaľ nijako

nereagoval a konania sa nezúčastnil.

14. Európsky súdny dvor vo svojich rozhodnutiach zdôraznil, že Nariadenie vo všetkých svojich
ustanoveniach, a to i tých, ktoré sa týkajú súdnej právomoci smeruje k zachovaniu práva žalovaného
účinne sa v konaní brániť. Súčasťou práva účinne sa brániť je prirodzene i právo byť žalovaný pred

vhodným súdom. Tým je v zmysle všeobecnej právomoci podľa čl. 2 Nariadenia (bez ohľadu na to, či
je žalovaný spotrebiteľ) súd štátu, v ktorom má žalovaný bydlisko. Tento princíp je v spotrebiteľských
sporoch v zmysle čl. 16 ods. 2 Nariadenia posilnený tak, že súdy daného štátu v sporoch zo
spotrebiteľských zmlúv majú ochrannú právomoc. Konanie na súde členského štátu proti osobe, ktorejbydlisko sa nachádza v inom členskom štáte, zjavne tento princíp porušuje. Na posúdenie, či má
žalovaný bydlisko v členskom štáte, na ktorého súd bola podaná žaloba, je rozhodujúci právny poriadok
tohto štátu. Tento súd určí, či žalovaný má v danom členskom štáte podľa svojho vnútroštátneho

právneho poriadku bydlisko (článok 59 ods. 1 Nariadenia). Žalovaný býva v inom členskom štáte (v
Českej republike), na adrese jeho údajného bydliska v Slovenskej republike sa podľa zistení súdu
nezdržiava.Súdpretouzavrel,žežalovanýnemalvčasezačatiakonaniavSlovenskejrepublikebydlisko
ako miesto, kde by sa zdržiaval s úmyslom sa zdržiavať trvalo, nielen prechodne, resp. „sviatočne“.
Následne aplikujúc ustanovenie článku 59 ods. 2 Nariadenia súd dospel k záveru, že žalovaný mal

v čase začatia konania bydlisko v Českej republike, aplikujúc pritom pojem bydliska podľa právneho
poriadku Českej republiky, podľa ktorého je výklad pojmu bydlisko rovnaký ako podľa právneho poriadku
Slovenskej republiky.

15.Nakoľkosajednáospotrebiteľskývzťah,právomocjeurčovanávzmyslečlánku16ods.2Nariadenia
tak, že spotrebiteľa možno žalovať len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ v čase

začatia konania bydlisko, a ktorým tak podľa zistení súdu bola Česká republika. Tento záver je pritom o
výraznejší, že aj samotná písomná zmluva o úvere bola uzavretá v Plzni (Českej republike), teda podľa
právnej úpravy Českej republiky, a aj miestom plnenia bol účet žalovaného vedený v Českej republike.

16. Vzhľadom na to súd pre nedostatok právomoci súdu Slovenskej republiky v tejto veci v zmysle článku

26 ods. 1 Nariadenia vyhlásil, že nemá právomoc v tejto právnej veci konať, a s poukazom na ust. 104
ods. 1 OSP účinné v čase začatia konania, i ust. § 9 CSP účinné v súčasnosti, konanie zastavil..

17. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, v spojení

s ust. § 257 CSP. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná
náhradu trov konania protistrane. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

18. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 257 CSP výnimočne
súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

19. Zastavenie konania zavinil z procesného hľadiska žalobca, keďže si pohľadávku uplatnil na
neprávomocnom orgáne, a preto by mal súd v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP aj bez návrhu (s
prihliadnutím na obsah súdneho spisu) v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, priznať podľa § 256 ods.
1 CSP protistrane (žalovanému) náhradu trov konania, o ktorej výške by následne v zmysle § 262 ods.
2 CSP rozhodol po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (ktoré by vydal súdny

úradník). Keďže však žalovanému v doterajšom konaní podľa obsahu súdneho spisu doposiaľ žiadne
konkrétne preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním alebo
bránením práva (trovy konania) nevznikli (na konaní sa nezúčastnil), a procesne neúspešný žalobca na
náhradu trov konania nemá právo, súd nárok na náhradu trov konania stranám nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa
podáva na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach
podania podľa §127 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje
a podpisu) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).