Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 13, 2013

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 8T/119/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211011415
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Kán

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2013:7211011415.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, samosudca JUDr. Dušan Kán, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13. mája

2013 v Košiciach, v trestnej veci proti obžalovanému W. I., stíhaného pre prečin sprenevery podľa § 213
ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona a trestný čin úverového podvodu podľa § 250a ods. 1, ods. 3 písm.
a) Trestného zákona účinného do 31.12.2005, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný W. I., nar. X.XX.XXXX v Košiciach,
trvale bytom Košice, ul. U. č. XX
prechodne bytom D., XX W. M.,
C., P.

j e v i n n ý, ž e

1./ dňa 31.07. 2007 v priestoroch prevádzky Qalt, s.r.o. na ul. Južná trieda č.64 v Košiciach uzatvoril
Zmluvuonájmedopravnéhoprostriedkuč.YsospoločnosťouQalt,s.r.o.Baškač.168napodkladektorej
prevzal prenajaté motorové vozidlo Octavia Elegance, EČV : KS XXX Br, číslo karosérie J číslo motora

BXE246197 s príslušenstvom, pričom sa ho zaviazal vrátiť v auguste 2007, doposiaľ vozidlo nevrátil,
faktúru v súvislosti s nájmom vozidla doposiaľ neuhradil, čím takto svojím konaním spôsobil spoločnosti
Qalt, s.r.o. Baška škodu vo výške 697.780,90 Sk / 23.162,08 € /,

2./ dňa 08.04.2005 uzatvoril zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX so Slovenskou sporiteľňou,
a.s.Bratislava,vpobočkevKošiciachnaul.Štúrovejč.5,napodkladektorejmubolposkytnutýspotrebný
úver vo výške 200.000,-Sk, pričom okrem troch splátok vo výške 4.498,-Sk doposiaľ zvyšnú časť
splátok neuhradil a v čase uzatvorenia zmluvy o splátkovom úvere predložil potvrdenie o príjme zo

závislej činnosti a funkčných požitkov od firmy NOMEX, s.r.o. Popradská č.56, Košice, kde v skutočnosti
nepracoval, čím takto svojím konaním Slovenskej sporiteľni, a.s. Bratislava, pobočka Košice, ul. Štúrova
č.5 spôsobil škodu vo výške 200.000,-Sk / 6.638,78,-EUR /,

t e d a
v bode 1 obžaloby

- prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu

v bode 2 obžaloby

- vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru,
a tak mu spôsobil väčšiu škodu,

t ý m s p á c h a lv bode 1 obžaloby

- prečin sprenevery podľa § 213 ods.1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona

v bode 2 obžaloby

- trestný čin úverového podvodu podľa § 250a ods.1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona účinného do

31.12.2005.

Za to mu súd ukladá

Podľa § 213 ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 41 ods. 1 Tr. zák., a s prihliadnutím na § 38 ods.
2, ods. 4, § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri )

mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaraďuje obžalovaného na výkon trestu do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkazuje poškodenú spoločnosť Qalt, s.r.o., so sídlom Baška

č.168, IČO: 31 690 220 s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkazuje poškodenú spoločnosť Slovenskú sporiteľňu, a.s., so
sídlom Bratislava, ul. Tomášiková č.48, IČO: 00 151 653 s nárokom na náhradu škody na občianske
súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní, spočívajúcom v prečítaní zápisníc o skorších
výpovediach obžalovaného, vo výsluchu svedkov, prečítaní zápisníc o skorších výpovediach svedkov a
v oboznámení listinných dôkazov, bolo zistené nasledovné:
Obžalovaný W. I. písomným podaním zo dňa 15. apríla 2013 výslovne súd požiadal, aby sa hlavné

pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti. Zo zápisnice o jeho výpovedi z prípravného konania
vyplynulo, že sa cíti byť nevinný zo spáchania skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku
v bode 1/. Žiadnej sprenevery sa nedopustil. Dňa 31.07.2007 uzavrel so spoločnosťou Qualt zmluvu
o nájme dopravného prostriedku. Predmetom nájmu bolo motorové vozidlo Škoda Octavia Elegance,
EČV: KS XXX BR. Predbežnú faktúru za nájom zaplatil. Zamestnancovi po prevzatí kľúčov od vozidla

oznámil, že vozidlo si berie do Írska. V posledný deň splatnosti auto nevrátil spoločnosti z toho titulu,
že tak nebolo potrebné urobiť, nakoľko v zmysle zmluvy malo dôjsť k automatickému predĺženiu doby
nájmu, ak o to on telefonicky, raz mesačne, požiada a zaplatí ďalšiu sumu za prenájom. Zvyšnú sumu za
prenájom vozidla vo výške 569,165 € však neuhradil. Vozidlo naďalej používal v Írsku ešte asi mesiac a
pol. Následne mu ho polícia skonfiškovala. Nechápe prečo mu uvedená spoločnosť robí také problémy,

keď jej vozidlo bolo vrátené, taktiež dlžnú čiastku za prenájom vozidla je ochotný spoločnosti Qualt v
plnej výške nahradiť.
Pokiaľ sa jedná o skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku v bode 2/, aj v tomto prípade jeho
spáchanieobžalovanýpoprel.Zmluvuosplátkovomúvereznejúcunasumu200000SKKsoSlovenskou
sporiteľnou, dňa 08.04.2005 skutočne uzavrel, žiadne nepravdivé údaje o jeho zamestnávateľovi - pokiaľ

sa jedná o samotnú skutočnosť, že bol v čase uzavretia zmluvy v pracovnom pomere vo firme NOMEX,
ku dňu uzavretia zmluvy, však neuviedol. Potvrdenie o zamestnaní mu pre potreby úveru vystavil sám
šéf uvedenej firmy - O. A.. Tento však úmyselne zatajil, resp. poprel, že on bol zamestnaný v danej
firme v čase uzavretia zmluvy, preto lebo ho zamestnával „načierno“, neplatil zaňho štátu príslušné
odvody. Jeho príjem vo firme bol cca 28 000 - 30 000,- Sk mesačne. Za poskytnutý úver zaplatil asi 5

alebo6splátok,zvyšnésplátkynebolschopnýsplácať,nakoľkomedzičasomprišielazamestnanie.Jeho
ručiteľom vo vzťahu k poskytnutému úveru bol J. X.. Tento môže zároveň dosvedčiť, že v čase uzavretia
zmluvybolonskutočnezamestnancomuvedenejfirmy.Poskytnutépeniazepoužilnarekonštrukciubytu.
Dlžnú sumu hodlá Slovenskej sporiteľni v budúcnosti nahradiť.
Výpoveď svedka A. M. na hlavnom pojednávaní bola zhodná s jeho výpoveďou z prípravného konania.

Ako konateľ spoločnosti, spolu s JUDr. E. a p. G., ktorí zastupovali na základe splnomocnenia ichspoločnosť, vycestovali do Írska za účelom súdneho konania - vyšetrovania ohľadne vydania vozidiel,
ktoré boli zadržané na území Írska a ktorých vlastníkom je jeho spoločnosť. Medzi týmito vozidlami
bolo aj predmetné vozidlo, ktoré si od ich spoločnosti prenajal W. I.. Po skončení vyšetrovania bolo

predmetné vozidlo jeho spoločnosti navrátené. V súčasnosti sa toto vozidlo nachádza opätovne v
priestoroch prevádzky jeho firmy. V rámci vyšetrovania prebiehajúceho v Írsku bol povinný preukázať
jeho vlastníctvo k uvedenému vozidlu. To sa mu podarilo. Vozidlo bolo spoločnosti prinavrátené asi po
roku. Za účelom jeho prevzatia museli zároveň opätovne vycestovať do Írska, ako si aj zabezpečiť
jeho prepravu na Slovensko. Obžalovaný nekontaktoval nijakým spôsobom ich firmu za účelom, že

hodlá s prenajatým vozidlom vycestovať do zahraničia. Okrem toho v zmysle zmluvy nemôže svojvoľne
vycestovať z vozidlom mimo územia Slovenska bez súhlasu prenajímateľa. Takéto povolenie v prípade
W. I. vydané nebolo. W. I. zároveň s ich firmou vôbec nekomunikoval, aj keď oni mali snahu sa s ním
spojiť. Nedvíhal im telefón.
Taktiež výpoveď svedka A. I. urobená na hlavnom pojednávaní bola zhodná s jeho výpoveďou z
prípravného konania. Ako zamestnanec firmy Qualt uzavrel s obžalovaným zmluvu o prenájme

dopravného prostriedku na predmetné MV Škoda Octavia. Dĺžka doby nájmu bola v zmysle zmluvy
stanovená na 4 dni. Obžalovaný príslušnú peňažnú čiastku za dohodnuté obdobie nájmu vopred vyplatil,
spísaný bol odovzdávací protokol. V deň splatnosti, resp. v deň, keď malo dôjsť v zmysle zmluvy k
ukončeniu nájmu, však vozidlo spoločnosti vrátené nebolo. S obžalovaným sa zároveň nedalo nijakým
spôsobom skontaktovať. Telefón mal vypnutý.

Zo zápisnice o výpovedi z prípravného konania svedkyne JUDr. K. K., zástupkyne Slovenskej sporiteľne,
a.s. vyplynulo, že klient W. I. dňa XX.XX.XXXX požiadal o poskytnutie úveru vo výške 200 000,-
Sk. K predmetnej žiadosti doložil potvrdenia týkajúce sa jeho zamestnávateľa a výšky príjmu. Ako
zamestnávateľa menovaný uviedol spoločnosť NOMEX, s.r.o., pričom výšku príjmu zdokumentoval vo
výške 25.420.- Sk mesačne. Nakoľko bol obžalovaný ženatý, spoludlžníčkou úveru sa stala aj jeho

manželka K. I.. Ako ručiteľa obžalovaný uviedol J. X., r.č.: XXXXXX/XXXX. Na základe uvedeného bol
obžalovanému úver schválený. Úver však následne splácaný nebol, a to ani po opätovných výzvach.
Z toho dôvodu bola pohľadávka dňa 22.10.2008 postúpená spoločnosti EOS KSI SLOVENSKO, s.r.o.
Výška pohľadávky ku dňu postúpenia bola 12.064,49 EUR.
Zo zápisnice o výpovedi z prípravného konania svedkyne Ing. A. S., bývalej zástupkyne vedúceho

pobočky Slovenskej sporiteľne v Košiciach, na ul. Štúrovej č. 5, vyplynulo, že ona, aj keď na predmetnej
úverovej zmluve figuruje jej podpis, neprichádzala do fyzického kontaktu s účastníkmi úverového
procesu. Za ich spoločnosť zmluvu okrem nej podpísal aj poradca E. T., ktorý bol s obžalovaným I.
vo fyzickom kontakte. Overiť plnenie všetkých náležitostí úveru je úlohou poradcu. Jej úlohou bolo
všeobecne povedané, po následnom predložení úverového spisu poradcom, vykonať kontrolu, či má

predmetný spis všetky uvedené náležitosti. V tomto prípade tomu tak bolo.
Zo zápisnice o výpovedi z prípravného konania svedka Ing. E. T. vyplynulo, že presne nevie, či
predmetný úver robil on, alebo niekto iný, nakoľko u nich fungoval taký systém, že prihlásiť sa pod jeho
heslom mohol aj iný pracovník pobočky a on mohol vypracovať úverovú zmluvu, on to následne už len
podpísal. Taktiež teda nemá vedomosť o tom, či to bol práve on, kto overoval splnenie náležitostí úveru

v prípade obžalovaného.
Svedkyňa K. I., manželka obžalovaného využila svoje právo, ktoré jej priznáva zákon a k veci odmietla
vypovedať.
Zo zápisnice o výpovedi z prípravného konania svedka O. A. vyplynulo, že on nemá v žiadnom prípade
vedomosť o tom, že by niekedy bol konateľom firmy NOMEX s.r.o. On nepodniká, ani nikdy nepodnikal.

Je nezamestnaný a poberá len sociálne dávky. V minulosti sa uchádzal na území Košíc o prácu, vtedy
mohol z nepozornosti a nevedomosti namiesto pracovnej zmluvy podpísať listiny o prepise firmy. Preto
sa teda mohlo jeho meno objaviť v obchodnom registri ako meno konateľa firmy NOMEX, s.r,o. Nikto ho
pritom z predmetnej firmy, s ktorou mal uzavrieť pracovnú zmluvu, následne ani nekontaktoval.
Na hlavnom pojednávaní bol taktiež oboznámený celý rad listinných dôkazov, a síce:

Hodnota vozidla škoda Octavia Ambiente, EČV: KS XXX BR bola spoločnosťou QUALT, s.r.o. vyčíslená
na sumu 697 780,90 Sk ( 23.162,08 Eur).
Oboznámený bol obsah nájomnej zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou QUALT, s.r.o. a W. I. zo
dňa 31.07.2007, ako aj potvrdenia vystavené príslušnými írskymi orgánmi o odovzdaní predmetného
motorového vozidla jeho vlastníkovi - t.j. spoločnosti QUALT, s.r.o..

Oboznámený bol obsah úverovej zmluvy (zmluvy o splátkovom úvere) uzavretej medzi Slovenskou
sporiteľňou, a.s. a W. I. znejúcej na úver vo výške 200 000,-Sk (6 638,78 Eur) dňa 08.04.2005, obsah
dohody o ručení medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a J. X., ako aj zmluva o postúpení pohľadávok
uzavretá medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o..Hlavné pojednávanie prebehlo v rámci konania pred súdom kontradiktórnym spôsobom za súčasného
uplatnenia všetkých základných zásad charakteristických pre toto procesné štádium (najmä zásady
kontradiktórnosti, zásady bezprostrednosti, ústnosti a zásady verejnosti). Po vyhodnotení všetkých

vykonanýchdôkazovjednotlivoanáslednevichvzájomnejsúvislostisúddospelkzáveru,žeobžalovaný
je vinný zo spáchania oboch predmetných skutkov tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.
Vina obžalovaného, čo sa týka skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku pod č. 1, bola
preukázaná jednak výpoveďami svedkov, ako aj listinnými dôkazmi.

Výpoveď obžalovaného súd vyhodnotil ako nedôveryhodnú a účelovú, spochybnenú výpoveďami
jednotlivých svedkov vo veci, ako aj listinnými dôkazmi.
Pokiaľ sa jedná o argumentáciu obžalovaného, že predmetné motorové vozidlo v lehote splatnosti
nevrátil, nakoľko bolo možné urobiť raz mesačne telefonát uvedenej spoločnosti a tak lehotu nájmu
predĺžiť, súd túto taktiež vyhodnotil ako tendenčnú - v úmysle obžalovaného vyviniť sa zo spáchania
žalovaného skutku. Aj keď v zmysle zmluvy o nájme dopravného prostriedku nájomca ( teda obžalovaný)

takéto oznámenie skutočne mohol spoločnosti adresovať, v zmysle čl. IV, bod. 3 tejto zmluvy, tak bol
povinný urobiť pred dňom uplynutia lehoty nájmu. Obžalovaný takéto oznámenie nielen, že vôbec v
stanovenej lehote neurobil (ako to vyplynulo z výpovedí svedkov M. a I.), ale so spoločnosťou odmietol
akýmkoľvek spôsobom komunikovať.
Z uvedeného omisívneho konania obžalovaného podľa právneho názoru súdu teda evidentne vyplýva,

že uvedené MV nemal v úmysle vrátiť predmetnej spoločnosti, naopak mal úmysel si ho privlastniť.
Na podporu týchto právnych úvah súdu je zároveň aj skutočnosť, že obžalovaný z prenajatým MV
vycestoval mimo územie SR a to do Írska. Zmluva o prenájme dopravného prostriedku pritom v čl. VII.,
v bode 3 výslovne zakotvuje, že nájomca môže vycestovať s prenajatým MV mimo územia SR len so
súhlasom prenajímateľa. V prípade obžalovaného takýto súhlas udelený nebol. Obžalovaného v tomto

prípade zároveň neospravedlňuje ani prípadná neznalosť ustanovení predmetnej zmluvy.
Aj vinu obžalovaného zo spáchania skutku uvedeného pod č. 2 výrokovej časti tohto rozsudku,
dokumentujú výpovede svedkov (v tomto prípade išlo pritom výlučne o výpovede svedkov z prípravného
konania), ako aj na hlavnom pojednávaní oboznámené listinné dôkazy.
Obžalovaný poprel, že by pri uzatváraní zmluvy o úvere uviedol nepravdivé informácie o svojom

vtedajšom zamestnávateľovi, resp. o výške jeho príjmu. Všetky potrebné potvrdenia mu pritom mal
osobne vystaviť na jeho požiadanie osobne „šéf“ predmetnej spoločnosti pán A.. S O. A. mal pritom
mať priateľský vzťah, dobre sa mali poznať. Obžalovaný ďalej argumentoval tú skutočnosť, že podľa
zistení príslušných orgánov nebol nikdy zamestnancom spoločnosti NOMEX, tým, že v tejto spoločnosti
bol on zamestnávaný tzv. „na čierno“, pretože zamestnávateľ zaňho nemal platiť žiadne odvody.

Z výpovede O. A. z prípravného konania, pritom vyplynulo, že on nemá vedomosť o tom, že by niekedy
bol konateľom firmy NOMEX. Túto spoločnosť ani vôbec nepozná. Skutočnosť, že sa stal formálne
(nie však fakticky) konateľom predmetnej firmy si vie vysvetliť len tak, že mu v minulosti museli dať
podpísať papiere, ktoré on podpísal v domnení, že sa jedná o pracovnú zmluvu. K osobe O. A. má súd
zároveň za potrebné uviesť, že sa v tomto prípade jedná o jednoduchú osobu žijúcu v dehonestujúcich

podmienkach, v spolužití s Rómami.
Súd je teda právneho názoru, že O. A. nemohol osobne vystaviť predmetné potvrdenia na požiadanie
obžalovaného. S obžalovaným sa s veľkou pravdepodobnosťou ani vôbec nepozná. Obhajoba
obžalovaného je v zmysle vyššie uvedeného teda vyvrátená.
Obžalovaný nikdy nebol zamestnaný vo firme Nomex. Ide o spoločnosť s fiktívnym konateľom. Výška

príjmu, ktorú mal obžalovaný poberať za jeho činnosť v danej spoločnosti bola fiktívna. Taktiež doklady,
ktoré obžalovaný predložil za účelom poskytnutia úveru, boli teda fiktívne.
Skutok uvedený v bode č. 1 výrokovej časti súd právne kvalifikoval ako prečin sprenevery podľa §
213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona. Obžalovaný svojím konaním naplnil všetky objektívne, ako aj
subjektívne znaky tejto skutkovej podstaty.

Predmetný skutok nebolo možné kvalifikovať ako prečin neoprávneného používania cudzieho
motorového vozidla v zmysle 217 ods. 1 Tr. zákona Zo skutkovej podstaty tohto prečinu totiž vyplýva,
že páchateľ má v tomto prípade v úmysle motorové vozidlo len prechodne užívať, to znamená, že je
vopred rozhodnutý po určitej dobe motorové vozidlo vrátiť oprávnenej osobe. Z omisívneho konania
obžalovaného však nevyplýva vyššie uvedený úmysel. Naopak súd je toho názoru, že konal v úmysle

prisvojiť si predmetné motorové vozidlo.
Objektom prečinu sprenevery je vlastníctvo, resp. oprávnená držba veci. Konaním obžalovaného, ako
je to uvedené vo výrokovej časti, došlo k porušeniu predmetného objektu, resp. k spôsobeniu poruchy.Objektívna stránka prečinu sprenevery v zmysle § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona spočíva v
konaní páchateľa, ktorý si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobí tak na cudzom majetku
väčšiu škodu. Svojím konaním obžalovaný spôsobil sledovaný následok (spôsobenie škody väčšej),

pričom zároveň bol naplnený aj znak príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi samotným konaním
obžalovaného a spôsobeným následkom.
Subjekt prečinu sprenevery je všeobecný. Tohto prečinu sa teda môže dopustiť každá trestne
zodpovedná fyzická osoba. Aj tento obligatórny znak skutkovej podstaty bol v prípade obžalovaného
naplnený.

Subjektívna stránka prečinu sprenevery spočíva v úmyselnom konaní páchateľa. Obžalovaný zároveň
konal v priamom úmysle.
Skutok uvedený v bode č. 2 výrokovej časti súd právne kvalifikoval ako trestný čin úverového podvodu
podľa § 250a ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona účinného do 31.12.2005. Obžalovaný svojím konaním
naplnil všetky formálne znaky tejto skutkovej podstaty a jednak aj materiálny znak ( t. j. nebezpečnosť
činu pre spoločnosť).

Nebezpečnosť činu pre spoločnosť bola v tomto prípade daná najmä významom spoločenského záujmu
chráneného Trestným zákonom, ktorý bol trestným činom obžalovaného porušený (a síce majetok, resp.
vlastnícke právo), ako aj spôsobením väčšej škody na cudzom majetku.
Svojím konaním (resp. uvedením fiktívneho zamestnávateľa, ako aj fiktívnej výšky príjmu) obžalovaný
porušil individuálny objekt tohto trestného činu, ktorým je záujem spoločnosti na poskytnutí úveru

oprávneným osobám len po slnení všetkých zákonných podmienok na jeho poskytnutie (resp. len po
uvedení pravdivých údajov, od ktorých závisí jeho poskytnutie).
Podvodným konaním a následným spôsobením väčšej škody na cudzom majetku obžalovaný naplnil
všetky obligatórne znaky objektívnej stránky trestného činu úverového podvodu podľa § 250a ods. 1,
ods. 3 písm. a) Tr. zákona účinného do 31.12.2005.

Subjekt trestného činu úverového podvodu je všeobecný. Tohto trestného činu sa teda môže dopustiť
každá trestne zodpovedná fyzická osoba. Aj tento obligatórny znak skutkovej podstaty bol v prípade
obžalovaného naplnený.
Subjektívna stránka trestného činu úverového podvodu spočíva v úmyselnom konaní páchateľa.
Obžalovaný zároveň konal v priamom úmysle.

V zmysle § 41 ods. 1 Tr. zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží
mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný.
Za trestný čin úverového podvodu v zmysle § 250a ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona účinného do
31.12.2005 zákon umožňuje uloženie trestu odňatia slobody v rozpätí od 1 do 5 rokov. Za prečin

sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona zákon umožňuje uloženie trestu odňatia
slobody vo výmere od 1 do 5 rokov.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny

život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest jednak vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

V zmysle § 38 ods. 2 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer
a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
U obžalovaného nebola zistená žiadna poľahčujúca okolnosť. Na druhej strane mu priťažovalo, že
spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h) Tr. zákona), ako aj to, že v minulosti už bol za trestný čin
odsúdený (§ 37 písm. m) Tr. zákona).

V zmysle § 38 ods. 4 Tr. zákona, ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
V zmysle § 38 ods. 8 Tr. zákona základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi
hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
Súd teda v zmysle vyššie uvedeného vychádzal pri rozhodovaní o výmere trestu z rozpätia trestnej

sadzby v dolnej hranici 24 mesiacov a hornej hranici 60 mesiacov.
Podľa odpisu registra trestov odsúdený bol v minulosti viackrát súdne trestaný, z toho dvakrát
nepodmienečným trestom odňatia slobody. Obžalovaný sa pritom opakovane dopúšťal majetkovej
trestnej činnosti obdobnej, ako je tomu aj v súčasnosti.Po vyhodnotení všetkých zákonných kritérií súd dospel k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu (s
prihliadnutím na funkcie, ktoré má trest, ako taký, plniť v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona) bude v prípade
obžalovaného nevyhnutné uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, a síce v dolnej hranici

trestnej sadzby - t. j. vo výmere 24 mesiacov.

Pre výkon predmetného trestu súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
trestného činu, vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin (§ 48

ods. 2 písm. b) Tr. zákona).

Poškodená spoločnosť Qualt, s.r.o, so sídlom Baška č. 168, IČO: 31 690 220 si riadne a včas uplatnila
nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom obžalovaného.
Taktiež spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Bratislava, ul. Tomášikova č. 48, IČO: 00 151
653 si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom obžalovaného.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku, ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti
na náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie
dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže poškodeného na
občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.
Z dôvodu, že na preukázanie uplatneného nároku na náhradu škody u oboch poškodených subjektov

by bolo treba vykonať ešte ďalšie dokazovanie, ktorým by sa trestné konanie predĺžilo, súd oboch
poškodených odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Na základe vyššie uvedených skutočností a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 /pätnásť/ dní odo dňa jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Košice II. na Krajský súd v Košiciach.