Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 1, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/556/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5306203046
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5306203046.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov

senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci navrhovateľov v rade 1/ L. L.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., B.. Sv. Y. X. XXX/XX, v rade 2/ CHRYZOPAS, s.r.o., so sídlom Žilina,
Nám. Sv. Jána Bosca 430/26, IČO: 36 377 830, obaja právne zastúpení JUDr. Romanom Hriadeľom,
advokátom, so sídlom Z., U. U. XXX/X proti odporcom v rade 1/ Y. P., nar. XX. X. XXXX, bytom K. -
L. XXX, v rade 2/ JUDr. Ladislavovi Ščurymu, s miestom podnikania Čadca, Mierová 1725, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporcov KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so
sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, v konaní o náhradu škody s príslušenstvom, na

odvolanie navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č. k. 7C/49/2006-434 zo dňa 17. apríla
2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorými boli návrhy navrhovateľa v rade 1/ vo zvyšku
odškodnenia za bolesť, odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, náhrady vecnej škody a
náhrady liečebných nákladov s príslušenstvom a navrhovateľa v rade 2/ vo
zvyšku náhrady vecnej škody na motorovom vozidle s príslušenstvom zamietnuté,
potvrdzuje.

V odvolaním nenapadnutých častiach p o n e c h á v a rozsudok n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Čadca zaviazal odporcov spoločne a nerozdielne uhradiť
navrhovateľovi v rade 1/ sumu 485,46 eur z titulu odškodnenia za bolesť spolu s úrokom z
omeškania a vo zvyšku jeho návrh zamietol. Zároveň zaviazal odporcov uhradiť spoločne a nerozdielne
navrhovateľovi v rade 2/ z titulu vecnej škody na motorovom vozidle sumu 3 644,46 eur s úrokom z
omeškania a taktiež vo zvyšku jeho návrh na náhradu škody zamietol. Rozhodnutie o trovách konania
vyhradil samostatnému rozhodnutiu po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Pri rozhodovaní vo veci vychádzal z ust. § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka s prihliadnutím na
výsledky vykonaného dokazovania. Pri ustálení výšky náhrady jednotlivých účastníkov prihliadol na
závery znaleckých posudkov, tak ako ich podrobne odôvodnil v dôvodoch napadnutého rozhodnutia, keď
zároveň konštatoval, že navrhovateľ v rade 1/ neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ išlo o vecnú škodu,
a preto aj v tejto časti návrh zamietol.

Proti tomuto rozsudku, v zákonnej lehote, podali odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu

navrhovatelia. Žiadali rozsudok prvostupňového súdu v časti zamietnutých nárokov zrušiť a v tejto časti
vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie dôvodiac tým, že v týchto častiach súd nesprávne
vyhodnotil skutkový stav, keď konštatoval neunesenie dôkazného bremena na ich strane. Pri nehode,
ako sa stala, je logickým, že navrhovateľ v rade 1/ mal poškodené aj ďalšie časti odevu, v letnomobdobí mal aj slnečné okuliare a je bežné, že dospelí ľudia nosia hodinky, ktoré sa pri takomto náraze
poškodili. Výšku škody v tomto smere čestne prehlásil a súd mal možnosť aj voľnou úvahou v takomto
prípade určiť výšku škody, ak je nepochybné, že táto vznikla. Pokiaľ išlo o sťaženie spoločenského

uplatnenia, navrhovateľ si sám nechal vypracovať znalecký posudok a ak mal súd pochybnosť o
správnosti posudku, mal vypočuť znalca, prípadne nariadiť aj ďalší super kontrolný posudok. Liečebné
náklady boli jednoznačne preukázané zo zdravotnej dokumentácie. Odôvodnenie rozhodnutia v časti
náhrady škody považovali preto za absolútne nesprávne. Súd zároveň podľa ich názoru nerešpektoval
vlastné uznesenie, ktorým vyzval navrhovateľov na zloženie zálohy ako preddavok na trovy znaleckého

dokazovania, pričom žiadne znalecké dokazovanie nebolo vykonané.

Odporcovia vo svojom vyjadrení žiadali rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť. Je
síce logickým, že navrhovateľ v rade 1/ bol v čase dopravnej nehody oblečený, ale neuniesol dôkazné
bremeno a nepreukázal výšku škody, ktorá mu mala pri tejto nehode na osobných veciach vzniknúť,
preto súd postupoval správne, keď návrh zamietol. Súd podľa jeho názoru správne vyhodnotil i tú časť

svojho rozhodnutia, kde rozhodoval o liečebných nákladoch, a preto je jeho rozhodnutie aj v tejto časti
vecne správne. Odvolanie navrhovateľov je podľa ich názoru nedostatočne odôvodnené i pokiaľ ide o
právne posúdenie veci, keďže neobsahuje žiadne ustanovenie zákona, či právneho predpisu, na ktorý
sa odvolávajú a celková argumentácia je nepresvedčivá a nerelevantná.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez
nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) rozhodnutie prvostupňového súdu v napadnutej časti ako
vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Pokiaľišlooskutkovézistenia,vyhodnotenierozhodujúcichskutočnostíaprávneposúdenieveci,vtomto

smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto
prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany účastníkov v priebehu
odvolacieho konania neboli tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa prvostupňový súd nevyporiadal v
dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

Prvostupňový súd v dôvodoch rozsudku v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. podrobným spôsobom
uviedol, z ktorých konkrétnych dôkazov pri rozhodovaní vychádzal, i akými úvahami sa pri ich hodnotení
riadil, s ktorými dôvodmi sa odvolací súd (tak ako je vyššie uvedené) v celom rozsahu stotožnil, a preto
nepovažuje za potrebné ich v ďalšom opakovať.

Ak navrhovatelia poukazovali na nesprávny postup súdu v tom, že si vyžiadal zálohu na znalecké
dokazovanie a napokon tento dôkaz nevykonal, ani na túto námietku odvolací súd prihliadnuť nemohol,
lebo bol toho názoru, že dokazovanie bolo vykonané v dostatočnom rozsahu pre posúdenie veci a je
výlučne na súde, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná a ktoré nie, čo vyplýva i z ústavného princípu
nezávislosti súdu.

V novom rozhodnutí rozhodne súd i o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 4 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.