Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 9, 2021

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 15C/16/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119202303
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Gáborová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2021:4119202303.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudcom JUDr. Danou Gáborovou v spore žalobcu: R.. W. M., nar. X.X.XXXX, bytom

O. XX/XX, G., proti žalovanej: J. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, I., o zaplatenie sumy 4320
eur, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 4320 eur a trovy konania vo výške 259 eur, a to do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 1.3.2019 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 4320 eur
z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, čo odôvodnil tým, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v k.ú. Nitra, obec Nitra, okres Nitra zapísanej na LV č. 4486 a to bytu č. 16, nach. na 6.
posch. vchodu č. o. 50 bytového domu s.č. 1442 so spoluvlastníckym podielom 36/3152 na spoločných

častiach a zariadeniach bytového domu. a pozemkoch. Vlastníctvo nadobudol na základe kúpnej zmluvy
zo dňa 20.7.2012, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovanou ako predávajúcou.
V čase jeho predaja ho žalovaná užívala a preto sa so žalovanou dohodol, že bude môcť byt naďalej
užívať ale za podmienok uvedených v nájomnej zmluve. Dňa 17.8.2012 uzatvorili nájomnú zmluvu na
dobu určitú do 30.11.2012 za dohodnuté nájomné vo výške 180 eur. Po uplynutí doby nájmu sa strany
nedohodli na jej predĺžení a ani na podmienkach ďalšieho užívania. Žalovaná byt nevypratala a ten užíva
naďalej.Žalobcasiuplatnilbezdôvodnéobohateniezaobdobie2rokovbezprostrednepredchádzajúcich

podaniu žaloby (pozn. súdu žaloba podaná 1.3.2019, t.j. za obdobie od 1.3.2017 do 28.2.2019) a výšku
určil ako 24 násobok výšky nájomného, ktoré bolo dohodnuté v nájomnej zmluve, t.j. 180 eur, aj napriek
tomu, že z inzerátov predložených žalobcom vyplýva, že bežne sa obdobné byty pohybujú v mesačných
nákladoch spolu s energiami okolo 417,50 eura.

2. Okresný súd Nitra vo veci vydal dňa 5.3.2019 platobný rozkaz č.k. 15C/16/2019-18, proti ktorému
podala žalovaná odpor, v ktorom uviedla, že predmetný odpor podáva z dôvodu trestného činu podvodu,

keď žalobca jej nevyplatil kúpnu sumu 44000 eur a oklamal ju.

3. Žalobca k podanému odporu uviedol, že tvrdenia žalovanej sú nepravdivé, kúpna cena jej bola
vyplatená v súlade s bodom 4.1. a 4.2. kúpnej zmluvy. Žalovaná opakovane porušuje svoje záväzky,
čo konštatoval aj prokurátor v uznesení, že žalovaná nespláca svoje finančné záväzky a to nebankový
úver a ani záväzky s užívaním prenajatého bytu.

4. Žalobca na pojednávaní uviedol, že v roku 2012 kúpil byt od žalovanej. Je rok 2020, a to je dosť
dlhá doba - osem rokov, aby sa to už konečne doriešilo. Snažil sa dohodnúť so žalovanou nejakým
spôsobom. Bolo to asi v roku 2014-2015, keď jej našiel byt na Chrenovej. Dala ústny prísľub, no o pár
dní názor zmenila. Svoje názory mení, preto sa s ňou nedá dohodnúť, či už na tom, že by platila nájomnéalebo aby sa odsťahovala z bytu. Chcel to vždy riešiť formou dohody, avšak bezúspešne. Pokiaľ ide o
uzatvorenie kúpnej zmluvy, v roku 2012 našiel v tlačovej inzercii oznam o tom, že prebieha dobrovoľná
dražba na predmetný byt. Bol to asi jún 2012. Pozrel si lokalitu, išlo o širšie centrum Nitry. Navštívil

žalovanú, rozprávali sa. Povedala, že má problémy s nebankovými spoločnosťami, má exekúcie. Riešili
to niekoľko týždňov, minimálne mesiac, kedy bolo potrebné zistiť zostatky dlžných súm u veriteľov a
exekúcie. Bolo potrebné vystaviť doklady pre vyplatenie. Následne na to, asi v mesiaci júl 2012, uzatvorili
kúpnu zmluvu. Následne na to nájomnú zmluvu. Pokiaľ tvrdí žalovaná, že nevie, čo uzatvárala, tak
nevidí dôvod, prečo by podpisovala nájomnú zmluvu. Spolu išli na Mestský úrad Nitra overiť podpis

žalovanej. Nájomná zmluva bola uzatvorená do konca roka s tým, že žalovaná si zabezpečí bývanie.
Vždy to bolo len slovne. Žalovaná býva v byte, neuhradila ani jedno nájomné. Osem rokov užíva byt bez
satisfakcie. Odmieta platiť akékoľvek nájomné. Nevie v akom štádiu a s akým výsledkom skončila vec,
ktorá sa uvádza v rozhodnutí doloženom žalovanou. Nemá žiadne informácie, ani žiadne rozhodnutie.
Pokiaľ má vedomosti, žalovaná mala v priebehu rokov 2008-2010 päť až šesť exekúcii, ktoré vyplácala
ďalšími úvermi. Boli jej poskytnuté finančné prostriedky zo spoločnosti Finance partners, ktorý je vyplatili

ďalšie exekúcie. Žalovaná tvrdila, že kúpnu zmluvu mala podpísať v kancelárii, čo nie je pravda, kúpna
zmluva z jej strany bola podpísaná na Mestskom úrade Nitra, kde sa overovala pravosť jej podpisu.
Nemá vedomosť o tom, že by Bytové družstvo podávalo žalobu voči žalovanej. Pokiaľ išlo o kúpnu
zmluvu, k prevodu bytu bolo potrebné potvrdenie o nedoplatku, bola tam drobná dlžoba, ktorá sa ale
vyplatila, boli tam osobne so žalovanou pričom následne vystavili potvrdenie pre kataster. Kúpna zmluva

je čitateľná, ako vidieť žalovaná číta papiere bez problému, bez okuliarov, dokáže sa v papieroch
orientovať. Poukazuje na protichodnosť jej tvrdení, kde najskôr tvrdila, že je zdravá a potom, že bola
chorá. Okrem toho, ak žalovaná mala výhrady k plneniu kúpnej zmluvy, tak trestné oznámenie podávala
až v roku 2014, teda dva - tri roky jej nevadilo, že jej, ako ona sama tvrdí, má chýbať taká veľká
finančná hotovosť. Vie, že v rokoch 2013-2014 jej hrozili ďalšie exekúcie. Následne na to podala trestné

oznámenie. Dovtedy byt užívala, nič jej nechýbalo, nevadilo. Podľa jeho informácii žalovaná sporný
byt mala nadobudnúť zvláštnym spôsobom podľa toho, čo hovorila. Mala nejaký spor s tým kupujúcim,
ktorý kupoval od nich dom, ktorý bol na hrade. V kúpnej zmluve mala byť uvedená kúpna suma 1 euro.
Tým chcel poukázať na to, že žalovaná vedie spory s každým. Nie je pravda, že žalovaná dávala jemu
peniaze, nakoľko nájom mala hradiť bytovému družstvu. Ich dohoda bola, že bytovému družstvu bude

hradiť náklady žalovaná.

5. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že nesúhlasí s tým, čo hovorí žalobca, klame. Je pravda, že boli
dve exekúcie - ČSOB a potom to v Šali do Partizánskeho, nech bol dlh 7000 eur a dali 18000 eur, čo
je úžera. Za ňou prišiel žalobca, že byt ide do dražby. O predaji jej bytu nehovorili. Povedal, že byt sa

dá na tú ich spoločnosť, lebo si išli brať úver, z ktorého sa mali vyplatiť jej exekúcie v ČSOB a v Šali.
Tam to bola vyplatiť u exekútora B. s pánom Z.. V kancelárii jej dali 3670 eur. Podala trestné oznámenie.
Chce, aby podpisy overil znalec, ide o falošné podpisy. Jej okrem týchto peňazí žiadne iné peniaze dané
neboli. Nie je pravda, že jej žalobca dal 28 000 eur. Žalobca vypol plyn v byte, všetko je tam pokazené. 30
rokov nechodí k žiadnemu doktorovi, nenavštevujem žiadneho lekára, nemá žiadne zdravotné problémy.

Podpis na kúpnej zmluve na č. l. 8 v spise je jej. Podpísala to, ale neprečítala. Jej kúpnu zmluvu žalobca
ani nedal. Byt chcela kúpiť pani W., k predaju však neprišlo, keďže ju upozornila, aby si dávala pozor.
Na polícii je dali potvrdenie o tom, že mala potvrdiť podpisom prevzatie kúpnej ceny. Tento podpis nie je
jej podpisom. Pravosť podpisov bola zisťovaná aj trestnom konaní. Chcela žalobcu aj zažalovať, našla
si aj advokátku. Tá jej povedala, že chýbajú doklady a že na súde neuspeje. Žalobca klame, byt získal

podvodom. Je to však ťažké dokázať. Na Bytovom družstve bol dlh, ktorý uhradila. Zavolala policajtov,
ktorí žiadali, aby žalobca sa preukázal LV. Nevie ako mohol prejsť na katastri prevod, keď na Bytovom
družstve bol evidovaný dlh. Ju potom Bytové družstvo zažalovalo a aj dlh následne vyplatila. Podľa toho,
ako to skončí, sa rozhodne, či si nájde právnika. Spis od policajtov si mal zobrať dozorujúci prokurátor
a preštudovať. Keď sa žalobcu pýtala, či na ňu podal žalobu, tak povedal, že nie. Keď žalobca prvýkrát

vstúpil do bytu, nevyzeral ako podvodník. Žalobca ju vo všetkom podviedol. V roku 2019 platila
za nájom 300 a 400 eur a následne 96 eur mesačne. V uvedenom roku ju žalobca okradol a zobral je
všetky tieto doklady. Žiada žalobu zamietnuť.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa žalobou, výpisom z LV č. 4486, kúpnou zmluvou,

nájomnou zmluvou, platobným rozkazom, odporom, uznesením Okresnej prokuratúry Nitra, uznesením
o zrušení PR, vyjadrením žalobcu k odporu, príjmovými pokladničnými dokladmi 4 ks, úradným
záznamomzMVSR,časťrozhodnutiavtrestnejveci,uznesenímORPZ,sťažnosťouprotiuzneseniuOR
PZ, zápisnicou o trestnom oznámení, prečítaním listinného dôkazu - závery zo znaleckého posudku č.17/2015 vyhotovený v rámci konania č. ČVS:ORP-1053/4-VYS-NR-2004HL, vypracovaný znalcom W..
L. Pavlíkovou, B. XX, Z., znalec v odbore kriminalistika, odvetvie písmoznalectvo a zistil tento skutkový
a právny stav:

7. Žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. Nitra, obec Nitra, okres Nitra zapísanej
na LV č. 4486 a to bytu č. 16, nach. na 6. posch. vchodu č. o. 50 bytového domu s.č. 1442
so spoluvlastníckym podielom 36/3152 na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu. a
pozemkoch, pričom vlastníctvo nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.7.2012, ktorá bola

uzatvorená medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovanou ako predávajúcou a následne zavkladovaná
správou katastra. Dňa 17.8.2012 uzatvoril žalobca spolu so žalovanou nájomnú zmluvu na dobu určitú
do 30.11.2012 za dohodnuté nájomné vo výške 180 eur. Žalovaná byt nevypratala a ten užíva naďalej.
Žalobcasiuplatnilbezdôvodnéobohateniezaobdobie2rokovbezprostrednepredchádzajúcichpodaniu
žaloby (pozn. súdu žaloba podaná 1.3.2019, t.j. za obdobie od 1.3.2017 do 28.2.2019) a výšku určil
ako 24 násobok výšky nájomného, ktoré bolo dohodnuté v nájomnej zmluve, t.j. 180 eur. Prečítaním

listinného dôkazu - závery zo znaleckého posudku z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že podpisy na
kúpnej zmluve zo dňa 20.7.2012, návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo dňa
20.7.2012, výdavkový pokladničný doklad na sumu 3679 eur, potvrdenie o prevzatí sumy 27.856,90
eura žalovanou od žalobcu podľa kúpnej zmluvy časť IV., bod 4.2. c), zo dňa 20.7.2012 patria
žalovanej, okrem podpisu na potvrdení, ku ktorému skúmaniu nepristúpila znalkyňa, nakoľko sporný

podpis nevyhovuje podmienkam kladeným na písmoznalecké skúmanie (nekvalitná kópia, z hľadiska
písmoznaleckého nepreskúmateľná).

8. Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník
alebo OZ), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

9. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

10. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

11. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch musí sa

poskytnúť peňažná náhrada.

12. Osobitným právnym dôvodom vzniku záväzkového právneho vzťahu je bezdôvodné obohatenie
(§ 489 OZ). Záväzkový vzťah bezdôvodného obohatenia vznikne, ak sa naplnia všetky zákonom
ustanovené predpoklady na jeho vznik (ak sa niekto „na úkor iného bezdôvodne obohatí“). Bezdôvodné

obohatenie predstavuje taký záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na koho
úkor sa iný bezdôvodne obohatil, a dlh tomu, kto obohatenie získal. Bezdôvodné obohatenie patrí
medzi nároky, u ktorých nie je zákonnou úpravou stanovená splatnosť pohľadávok vzniknutých z
tohto právneho titulu a čas plnenia je u nich obvykle viazaný na výzvu veriteľa podľa § 563 OZ.
Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného

bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia
získaný. Právna úprava bezdôvodného obohatenia platí v prvom rade na všetky občianskoprávne
(nepodnikateľské) vzťahy, okrem prípadu, že určitý občianskoprávny vzťah má osobitnú úpravu
bezdôvodného obohatenia. V tomto prípade možno hovoriť o vzniku záväzkového vzťahu na základe
zákona (do tejto skupiny záväzkových vzťahov patrí aj zodpovednosť za mimozáväzkové spôsobenie

škody podľa § 420 a nasl. OZ a bezpríkazné konanie podľa § 742 a nasl. OZ).

13. Podstata zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie (§ 451 a nasl. OZ ) spočíva v tom, že
toho, kto poruší povinnosť neobohacovať sa na úkor iného, stíha nepriaznivý právny následok v
podobe sankcie spočívajúcej v povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať. Vzniku zodpovednosti za

bezdôvodné obohatenie je vždy potrebné splnenie všetkých predpokladov a to získanie bezdôvodného
obohatenia jedným subjektom, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma
iného subjektu a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia jedným
subjektom a majetkovou ujmou druhého subjektu. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten,kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Aktívna legitimácia pri uplatnení
právomoci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie vyplýva z ust. § 456 Občianskeho zákonníka.
Toto ustanovenie určuje subjekt, ktorý je v rámci právneho vzťahu zo zodpovednosti za bezdôvodné

obohatenie postihnutým, a preto oprávneným veriteľom je ten, v koho majetkovej sfére došlo k
strate majetkových hodnôt, ktoré možno vyjadriť v peniazoch. Účelom právnej úpravy bezdôvodného
obohatenia je predovšetkým zabrániť vzniku získania majetkovej výhody jedného na úkor iného
subjektu. Tomu, na úkor koho sa získalo bezdôvodné obohatenie, musí ten, kto bezdôvodné obohatenie
získa, vydať všetko, čím sa obohatil. Bezdôvodné obohatenie jedného subjektu na úkor majetkovej

sféry druhého subjektu môže spočívať v získaní peňazí, v získaní majetkovej hodnoty vyjadriteľnej
v peniazoch, ktorá spočíva vo vykonanej práci, v rozmnožení aktív alebo znížení pasív. Ak však
už bezdôvodné obohatenie vzniklo, právna úprava zabezpečuje povinnosť jeho vydania. Povinným
subjektom na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa bezdôvodne obohatil a oprávneným
subjektom je ten, na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo.

14. Súd mal za to, že strany sporu sú vecne legitimovanými v spore, keď aktívne vecne legitimovaným
na vydanie bezdôvodného obohatenia je vlastník bytu, či nebytového priestoru, a pasívne legitimovaným
je ten, kto sa na úkor vlastníkov bytov bezdôvodne obohatil. Súd mal vykonaným dokazovaním za
preukázané, že žalovaná predala byt žalobcovi na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 20.7.2012
a žalobca sa stal vlastníkom vyššie uvedeného bytu. Následne strany uzatvorili nájomnú zmluvu dňa

17.8.2012 na dobu určitú, t.j. do 30.11.2012 s výškou mesačného nájomného 180 eur. Žalovaná aj
napriek tomu, že jej zanikol nájomný vzťah, predmetný byt naďalej užíva, čo medzi stranami sporu
nebolo ani sporné a teda užíva predmetný byt bez právneho dôvodu a nadobúda tak neplatením za jeho
užívanie majetkový prospech. Čiže súd má za preukázané, že žalovaná sa na úkor žalobcu bezdôvodne
obohacuje a tým naplnila skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 OZ, keď

ide o plnenie bez právneho dôvodu. Podľa názoru súdnej praxe o plnenie bez právneho dôvodu ide
aj v prípade užívania cudzej veci bez právneho dôvodu (napr. bez nájomnej zmluvy). Bezdôvodné
obohatenie v danom prípade spočíva v tom, že ten, kto užíva vec bezodplatne, nemusí vynaložiť
prostriedky, ktoré by za iných okolností vynaložiť musel. Žalovaná v podanom odpore uviedla, že ju
žalobca uviedol do omylu a oklamal, avšak bližšie neuviedla v čom ju žalobca uviedol do omylu a ani

nepreukázala tvrdené skutočnosti, ako to že jej kúpna zmluva vo výške 44000 eur nebola vyplatená
a že podpisy na zmluvách nie sú jej. Z predloženej kúpnej zmluvy jasne vyplýva ako žalobca mal
uhrádzať kúpnu cenu a to že suma 44600 eur bola hradená v troch častiach: 1/ suma 15675,90 eura
bola vyplatená záložnému veriteľovi titulom zmluvy o úvere, suma 1067,20 eura uhradená súdnemu
exekútorovi a zvyšok 27856,90 eura mala byť vyplatená pri podpise zmluvy žalovanej. Z uvedeného

vyplýva, že žalobca nikdy nemal celú kúpnu cenu poskytnúť žalovanej ako to tvrdí. Rovnako zo záverov
znaleckého posudku z vyšetrovacieho spisu vyplynulo, že podpis na kúpnej zmluve, návrhu na vklad,
výdavkompokladničnomdokladepatriažalovanej,atožeznalkyňanepristúpilakupreverovaniupodpisu
na potvrdení o prevzatí sumy 27.856,90 eura žalovanou od žalobcu podľa kúpnej zmluvy časť IV.,
bod 4.2. c), zo dňa 20.7.2012 neznamená, že by nepatril podpis žalovanej, ale len to znalkyňa ku

skúmaniu nepristúpila z dôvodu, že podpis nevyhovuje podmienkam kladeným na písmoznalecké
skúmanie (nekvalitná kópia, z hľadiska písmoznaleckého nepreskúmateľná). Tvrdenie žalovanej, že v
priebehu roku 2019 hradila nájomné v bytovom dome (700 eur + následne 96 eur mesačne) nebolo
preukázané, pričom súd uvádza, že predmetom sporu bolo vydanie bezdôvodného obohatenia za
obdobie od 1.3.2017 do 28.2.2019. Nakoľko žalobca uniesol v spore dôkazné bremeno, keď súd mal

z predložených listinných dôkazov preukázané, že žalovaná sa bezdôvodne obohatila užívaním vyššej
uvedenej nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu bez protiplnenia, súd žalobcovi priznal žalovanú sumu
4320 eur vypočítanú ako 24 mesiacov x 180 eur, pričom suma 180 eur bola výška dohodnutého
nájomného v nájomnej zmluve, ktorá zanikla uplynutím doby v nej uvedenej. Takto určenú výšku
nájomného súd považoval za adekvátnu, keď obvyklá cena nájomného v danom čase za obdobný byt

sa pohybovala okolo 400 eur mesačne.

15. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. Žalobcovi v uvedenom konaní vznikli trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku

za žalobu vo výške 259 eur a o ich náhrade rozhodol súd podľa § 255 ods.1 CSP v spojení s § 261 ods.
1, 2 CSP, nakoľko žalobca bol v konaní plne úspešný.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, lehota ktorá
podľa podľa § 9 ods. 1 v spojení s § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych

opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a
ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v čase odo dňa účinnosti tohto zákona t.j. od 19.1.2021 do
28.2.2021 neplynie, na Okresný súd Nitra v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364CSP)

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.( § 365 ods. 3CSP)

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.