Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/102/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212221364
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2212221364.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:

JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu: X. N., nar. XX.X.XXXX, bytom X. M.,
E. XXXX/XX, zastúpeného AK: JUDr. Miroslav Kučera, advokát, so sídlom Bratislava, Krajinská 30, proti
žalovaným: 1. F. N., nar. X.X.XXXX, bytom O., V. X, 2. W. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., V. X, obaja
zastúpení AK: JUDr. Marcela Kuchariková, so sídlom Šamorín, Hlavná 25, 3. mal. F. N., nar. X.X.XXXX,
bytom u žalovanej 1., zastúpený žalovanou 1., o určenie veci do dedičstva, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 7C/40/2013-242 zo dňa 1. marca 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom žalobu zamietol, II. uložil žalobcovi
zaplatiť žalovaným náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie použitím § 460, § 144, § 145 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ako aj procesnými ustanoveniami § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že pôvodný žalobca Y. N.ili so žalovanou
1. Manželstve, počas ktorého žalovaná 1. na základe splnomocnenia od žalobcu, ktoré podpísal vo
výkone trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou pred notárkou, odpredala ich spoločný
rodinný dom patriaci do BSM. Žalobca bol v čase od 28.11.2009 do 14.4.2010 vo väzbe a následne
do 28.11.2011 vo výkone trestu odňatia slobody. Všeobecnou plnou mocou zo dňa 9.3.2011, udelil
žalobca splnomocnenie, aby ho v plnom rozsahu zastupovala vo všetkých právnych úkonoch súvisiacich
s predajom nehnuteľnosti vedené na katastrálnom úrade G., Správa katastra Dunajská Streda, okres

Dunajská Streda, obec O., katastrálne územie W., zapísané na LV č. XXXX, parc. č. 659/1,
659/2, 660/4, 660/5, a stavba - rodinný dom súp. č. XXX, na parcele č. 660/5, 659/1 a 659/2.
Splnomocnenie udelil najmä na uzavretie zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, kúpnej zmluvy,
uzavretie o podpísanie zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, návrhu na vklad kúpnej
zmluvy do príslušného katastra nehnuteľností, k prebratiu kúpnej ceny na účet splnomocnenca,
prepis energií a médií, ako i na všetky ďalšie týmto súvisiace úkony. Toto splnomocnenie udelil bez
obmedzenia a prehlásil, že si je vedomý právnych následkov generálnej plnej moci. Splnomocnenie

bolo osvedčené pravosťou podpisu notárkou JUDr. Dalmou Nürnbergerovou. Z kúpnej zmluvy uzavretej
medzi predávajúcimi Y. N. zastúpený podľa splnomocnenia zo dňa 9.3.2011 F. N. a F. N. a kupujúcimi
Mgr. V. M. a Mgr. F. M. uzavretej dňa 25.5.2011 medzi predávajúcimi a kupujúcimi vyplýva, že
predmetom zmluvy je prevod vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, a to rodinný dom súp. č. XXX, vO., ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľnosti Katastrálneho úradu v Trnave, Správa katastra Dunajská
Streda, katastrálne územie W., na LV č. XXXX, postavený na parcele reg. C KN č. 660/5, iná budova bez
súpisného čísla postavená na parcele registra C KN č. 659/1, iná budova bez súpisného čísla postavená

na parcele reg. C KN č. 659/2, pozemky registra C KN parc. č. 659/1 - zastavené plochy a nádvoria, parc.
č. 659/2 - zastavené plochy a nádvoria, parc. č. 660/4 - záhrada a parc. č. 660/5 - zastavené plochy a
nádvoria.Kúpnacenaboladojednanávovýške135.000,-Eur(vrátanepozemku)adohodlisaovyplatení
kúpnej ceny: a) kúpna cena 3.000,- Eur zaplatili kupujúci v hotovosti; b) kúpnu cenu vo výške 26.000,-
Eur zaplatia kupujúci v deň podpisu kúpnej zmluvy bankovým prevodom; c) tretiu časť kúpnej ceny

vo výške 23.219,93 Eur zodpovedajúcej nároku VÚB a.s. ako záložného veriteľa na základe úverovej
zmluvy registračné číslo: 001/079313/06-001/00 zaplatia kupujúci na úverový účet predávajúcich; d)
štvrtú časť kúpnej ceny vo výške 29.285,38 Eur zodpovedajúcej nároku O. ako záložného veriteľa voči
predávajúcim na základe úverovej zmluvy registračné číslo: 001/079313-08-002/000 zaplatia kupujúci
na úverový účet predávajúcich; e) piatu časť kúpnej ceny vo výške 20.394,62 Eur sumu zodpovedajúcu
nároku ŠFRB ako záložného veriteľa zaplatia kupujúci na účet ŠFRB; f) šiestu časť kúpnej zmluvy vo

výške 33.100,07 Eur zaplatia na účet predávajúcich. Žalovaná splatila okrem úverov uvedených v kúpnej
zmluve aj odmenu BINREAL, s.r.o. realitnej kancelárii za sprostredkovanie predaja, zaplatila ŠFRB
nedoplatok za 8 splátok vo výške 769,89 Eur. O. a.s. titulom úverového účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX
(american express) zaplatila žalovaná 1. sumu 2.647,00 Eur, Prvej stavebnej sporiteľni stavebný úver
č. 1768170001 sumu 9.568,61 Eur a dlžné splátky ŠFRB v sume 1.443,45 Eur. Z dedičského spisu po

neb. Y. N. sp. zn. 8D/42/2014 vyplýva, že nebohý zomrel ako bezmajetný, preto bolo dedičské konanie
v zmysle § 175 písm. h/ ods. 1 zastavené.

4. Z vykonaného dokazovania okresný súd právne uzavrel, že v konaní nevyšla najavo žiadna
skutočnosť, ktorá by potvrdila, že žalovaná 1. sa počas trvania manželstva bezdôvodne obohatila,

preto žalobu zamietol. Poručiteľ Y. N. v čase smrti nevlastnil žiaden majetok. Žalovaná 1. nepochybne
preukázala, že kúpna cena z predaja domu patriaceho do BSM bola spotrebovaná na spoločné dlhy.
Nebolo preukázané, že by žalovaná 1. z kúpnej ceny patriacej do spoločného majetku disponovala
iba výlučne sama na svoje potreby. Na základe dohody o splnomocnení, je žalovaná 1. oprávnená
zastupovať splnomocniteľa pri všetkých právnych úkonoch spojených s konaniami uvedenými v

splnomocnení.DohodabolapodpísanáobidvomistranamiapodpisY.N.boloosvedčenédňa21.7.2010.
Bolo preukázané, že žalovaná 1. pri vrátení spoločných úverov, pôžičiek a dlhov postupovala zákonným
spôsobom na základe splnomocnenia, že okrem dlžôb vrátených žalovanou 1. mal poručiteľ aj iné
dlhy a nedoplatky. Žalovaná 1. vrátila úvery, pôžičky a odmeny za sprostredkovanie celkom vo výške
90.328,83 Eur, pričom rozdiel medzi kúpnou cenou a zaplatenými dlhmi je 44.671,17 Eur. Sporné bolo

medzi stranami, z koho peňazí bolo financované zakúpenie stavebného pozemku cca 1 milión Sk.
Pôvodný žalobca tvrdil, že stavebný pozemok kúpili spoločne z kúpnej ceny bytu v O. na Q. rade č. XX
1.450.000,- Sk. Zo spisu však vyplýva, že stavebný pozemok bol zakúpený z kúpnej ceny bytu na Q.
rade v O., ktorí vlastnili rodičia žalovanej 1. (svedkovia H. O. a K. O.), ktorí chceli dcére s manželom
pomôcť finančne, preto predali byt, z tejto kúpnej ceny bol zakúpený pozemok. Zvyšok z kúpnej ceny

previedli na účet dcéry. Mali v úmysle darovať pozemok iba dcére, napriek tomu pozemok bol kúpený
v prospech oboch manželov do BSM. Je známa skutočnosť, že v čase predaja (predmetná kúpna
zmluva) v lokalite predávanej nehnuteľnosti bola predajná cena stavebného pozemku cca 70 eur/m2.
Približne teda stavebný pozemok mal hodnotu 50.000,- Eur. Tvrdenie žalobcu, že nevedel, čo podpisuje
a splnomocnenie mu bolo iba podsunuté, je účelové, nakoľko podpisoval aj do knihy osvedčovania

pravosti podpisov zákonným spôsobom.

5. Žalovaní mali v konaní plný úspech, preto bol žalobca zaviazaný k povinnosti zaplatiť žalovaným
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

6.Protitomutorozsudkupodalprostredníctvomprávnehozástupcuodvolaniežalobca,ktorýnavrhol,aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne
zmenil a žalobe vyhovel s poukazom na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. h) Civilného
sporového poriadku. Argumentoval tým, že odôvodnenie žaloby nemá žiadnu logiku a vychádza z
neznámych skutočností, ktoré v konaní nevyšli najavo. Žalovaná 1. nemala od nebohého Ladislava

Klimeka žiadne splnomocnenie k tomu, za akú cenu môže nehnuteľnosť predať, preto ju predať za sumu
ako predala nemala. Nebohý chcel vec zjednodušiť, keď už nehnuteľnosť bola predaná, aby mu bola
vyplatená polovica kúpnej ceny, ktorú si ponechala v plnej výške pre seba žalovaná 1., po odpočítaní
všetkých dlhov, ktoré boli povinní obaja bývalí manželia splatiť. Okresný súd v bode 19 odôvodneniarozsudku uvádza nepravdu, že kúpna cena z predaja domu patriaca do BSM bola spotrebovaná na
spoločné dlhy. Celú kúpnu cenu si žalovaná ponechala pre seba, nebola oprávnená ponechať si celú
kúpnu cenu za dom pre seba a vyporiadať BSM účastníkov, ale polovicu kúpnej ceny mala vyplatiť

nebohému poručiteľovi. Odseky 20, 21, 22 rozsudku sú nepreskúmateľné. Odsek 23 odôvodnenia
rozsudku nemá žiadnu logiku, s vecou nesúvisí.

7. Žalovaní odvolanie nepodali, k odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrili a uviedli, že napadnutý
rozsudok navrhujú ako vecne správny potvrdiť. Žalovaná 1. prijala kúpnu cenu za predané nehnuteľnosti

počas manželstva s pôvodným žalobcom a nakoľko nehnuteľnosti boli súčasťou ich BSM, tak aj prijaté
prostriedky tvorili predmet BSM. Tvrdenie pôvodného žalobcu, že mu žalovaná 1. mala vyplatiť 1
prijatej kúpnej ceny (jej zostatku) nemá žiadny zo zákonných predpokladov pre vydanie bezdôvodného
obohatenia vyplývajúcich z § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Bolo preukázané, že žalovaná 1.
disponovala s nehnuteľnosťami so súhlasom manžela a na základe kvalifikovanej plnej moci udelenej
manželom, teda právny úkon je z pohľadu tak § 39, ako aj § 145 Občianskeho zákonníka, úkonom

platným.Výškakúpnejcenyniejezákonnounáležitosťouudelenejplnejmociajejabsencianespôsobuje
neplatnosť splnomocnenia ani právneho úkonu vykonaného na základe neho, teda uzatvorenia kúpnej
ceny. Žalovaná 1. v spore preukázala použitie kúpnej ceny na splatenie úverov, pôžičiek a ostatných
dlhov pochádzajúcich z manželstva. Sama počas trvania manželstva nemohla vyporiadať BSM, v spore
sa žalobca nedomáha vyporiadania BSM po rozvode, ale vydania bezdôvodného obohatenia.

8. K vyjadreniu žalovaných k odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalobca a uviedol, že žalovaná 1. pôvodného
žalobcu podviedla a peniaze, ktoré mu mala vyplatiť si ponechala pre seba. Kúpna zmluva je neplatná
od počiatku, pretože absentuje dohoda o kúpnej cene, čo je podstatná náležitosť zmluvy. Žalovaná
1. nikdy nemala splnomocnenie od pôvodného žalobcu, že môže i v jeho mene predať nehnuteľnosť.

Splnomocnenie bolo na iné záležitosti, bolo sfalšované.

9. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z.,
ďalej CSP), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(ďalej OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe

prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému

je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm.
h/ CSP), preskúmal rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380
ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil
(§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby

zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom
prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku

čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny s použitím § 387
ods. 1 CSP potvrdiť.

11. Predmetom konania na súde prvej inštancie v zmysle uznesenia č. k. 11C/40/2013-165 zo dňa
16.12.2014 je určenie, že suma 31.050,035 Eur spolu s 8 % úrokom z omeškania z tejto sumy ročne

od 23.11.2012 až do zaplatenia, ktorú bola povinná zaplatiť žalovaná 1. za života nebohému Y. N., patrí
do dedičstva po nebohom poručiteľovi Y. N..

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne ako I.
výrokom žalobu zamietol a II. výrokom uložil žalobcovi zaplatiť žalovaným náhradu trov konania, s

poukazom na odvolacieho dôvody prezentované žalobcom.

13. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že pri vyhodnotení vykonaného
dokazovania každého z vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bolo v konanídostatočným spôsobom preukázané, že žaloba žalobcu je nedôvodná, i keď z iných dôvodov a na
základe odlišného právneho posúdenia, keď podľa odvolacieho súdu je na daný prípad potrebné
aplikovať aj ust. § 143 Občianskeho zákonníka ako procesné ustanovenia § 132, § 150 ods. 1 CSP,

ktoré sú pre posúdenie veci potrebné.

14. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie zákonné ustanovenie § 143 Občianskeho zákonníka na danú
vec neaplikoval, pričom to bolo pre posúdenie veci potrebné, odvolací súd v zmysle § 382 CSP vyzval
strany, aby sa vyjadrili k možnej aplikácii tohto ustanovenia.

15. Na výzvu odvolacieho súdu podľa § 382 CSP k možnému použitiu ust. § 143 Občianskeho zákonníka
zareagovali žalovaní, ktorí uviedli, že počas trvania manželstva manželia predali rodinný dom kúpnou
zmluvou zo dňa 25.5.2011 s dohodnutou kúpnou cenou 135.000,- Eur. Suma 53.608,18 Eur, ktorú
dostala žalovaná 1. darom od svojich rodičov na kúpu pozemku a stavbu rodinného domu, nepatrí do
BSM, po jej odpočítaní od kúpnej ceny zostáva suma 81.391,82 Eur. Keďže z kúpnej ceny žalovaná

1. uhradila zostatky úverov a dlhov pochádzajúcich z manželstva vo výške 90.328,83 Eur, znamená,
že časť spoločných dlhov vo výške 8.937,01 Eur zaplatila zo svojich výlučných prostriedkov (90.328,83
Eur - 81.391,82 Eur.

16. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo

môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

17. Z hľadiska subjektov a obsahu majetkových vzťahov treba v manželstve rozlišovať majetkové vzťahy
manželov k veciam v ich bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (§ 143 Občianskeho zákonníka),
ďalej majetkové vzťahy manželov k veciam v ich podielovom spoluvlastníctve (napríklad ktoré nadobudli
spoločne pred uzavretím manželstva alebo a trvania manželstva právnym titulom darovania alebo

dedenia) a napokon majetkové vzťahy jednotlivých manželov samostatne k veciam, ktoré tvoria predmet
ich oddeleného majetku (ktoré nadobudol každý z nich samostatne pred uzavretím manželstva alebo
ktoré slúžia osobnej potrebe jedného z manželov alebo výkonu jeho povolania alebo ktoré boli len
jednému z nich vydané v rámci predpisov o reštitúcii majetku alebo ktoré nadobudol len jeden z nich
po uzavretí manželstva právnym titulom darovania alebo dedenia alebo po uzavretí manželstva aj

iným právnym titulom, pokiaľ vznik oddeleného vlastníctva len jedného z nich zodpovedá manželmi
uzatvorenej dohode podľa § 143a Občianskeho zákonníka).

18. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
je právny vzťah, ktorý je nerozlučne spätý s existenciou manželstva. Zánikom manželstva, smrťou

jedného z manželov alebo jeho vyhlásením za mŕtveho zaniká aj bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov. Súčasťou konania o dedičstve je aj proces vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
medzi poručiteľom a jeho pozostalým manželom. Predpokladom vyporiadania v dedičskom konaní je
jednak existencia majetku, ktorý tvoril bezpodielové spoluvlastníctvo poručiteľa a pozostalého manžela,
a jednak skutočnosť, že počas života poručiteľa sa nezačalo konanie na súde o vyporiadanie majetku

v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Ak sa takéto konanie začalo, súdny komisár počká
na záverečné rozhodnutie v danom konaní a do dedičstva zahrnie majetok, príp. dlhy v súlade s
daným rozhodnutím, ktorým je viazaný. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľa
a pozostalého manžela v dedičskom konaní je pozostalý manžel účastníkom konania, aj keď nie je
dedičom, a to v časti konania, v ktorej sa vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo jeho a poručiteľa.

Obdobne je to i v situácii, ak zanikne manželstvo rozvodom počas života poručiteľa, avšak medzi
poručiteľom a bývalým manželom nedošlo počas života poručiteľa k vyporiadaniu ich bezpodielového
spoluvlastníctva a ku dňu smrti poručiteľa neprešli tri roky od zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva
rozvodom. Aj v takom prípade, ak nebola medzi nimi za života poručiteľa uzavretá dohoda o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva a ani sa nezačalo o jeho vyporiadaní konanie na súde, vyporiada sa

bezpodielové spoluvlastníctvo v konaní o dedičstve. Účastníkom dedičského konania je takto aj bývalý
manžel poručiteľa v časti konania, v ktorej dôjde k vyporiadaniu ich bezpodielového spoluvlastníctva.19. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je všetko, čo patrilo do tohto
spoluvlastníctva a existovalo v čase jeho zániku, teda ku dňu právoplatnosti rozsudku súdu o rozvode
manželstva účastníkov. Základnou zásadou pri vykonaní vyporiadania je, že podiely oboch manželov sú

rovnaké. S prihliadnutím na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie
a udržanie spoločných vecí, je možné podiely určiť aj iným pomerom. Ďalšou zásadou je, že každý z
manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku vynaložil
na spoločný majetok. Zároveň je každý z manželov povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku
manželov vynaložilo na jeho oddelený majetok. Pre posúdenie výšky náhrady toho, čo sa zo spoločného

majetku manželov vynaložilo na oddelený majetok jedného z nich (a naopak), nie je rozhodujúce, o akú
sumu sa jeho majetok investíciami zhodnotil, ale to, aká suma sa na tento účel skutočne vynaložila zo
spoločných prostriedkov manželov. Treba tiež zdôrazniť, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov,
ktoré ju preukazujú, je zásadne vecou strán sporu. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne
na stranách a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu tvrdenia. Tá ktorá strana má teda povinnosť
tvrdenia (v čase konania pred súdom prvej inštancie podľa § 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 OSP a povinnosť

dôkazu § 120 ods. 1 OSP, aktuálne § 132 CSP.

20. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

21. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia,
popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany
na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

22. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

23. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do
vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

24. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy
na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani

povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť
strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť
rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o
veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného
práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy

na preukázanie svojich tvrdení podľa § 132 ods. 1 CSP, alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť
preukázaná vôbec).

25. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách konania. Strana, ktorá neoznačí
dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého

rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich
tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo
pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť
strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho

je, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé na základe
navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

26. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením bremena tvrdenia a
dôkazného bremena (preukázania tvrdených skutočností). Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť

všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je potom určovaný
hypotézou hmotnoprávnej normy, upravujúcej sporný právny pomer strán. Rozdelenie bremena tvrdenia
a dôkazného bremena medzi stranami v spore je závislé na tom, ako vymedzuje právna norma práva apovinnosti strán. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ
čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.

27. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou
tvrdenia (§ 132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť
od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy
pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia,
ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej

povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). Cieľom povinnosti
tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom
dôkazné bremeno spočíva na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie
dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu
zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo
nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.

28. V civilnom procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom
a dôvodmi podaného odvolania a strana môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu
prvoinštančného súdu len v prípade, ak dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto
súdu. Súd druhej inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy,

či zaoberať sa novými skutočnosťami, ktoré v prvostupňovom konaní neboli produkované. Krajský
súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta
sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa
aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a
s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou

nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať
svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. Je preto vždy na strane, ktorá tvrdí, že jej práva boli
dotknuté, aby preukázala, že jej nárok patrí. Pri predložení dôkazov, ktoré dávajú jasný a zrozumiteľný
doklad o jeho práve, možno žalobe vyhovieť.

29. Strany majú procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených
skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie
dôkazného bremena. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie
za predpokladu, že ňou tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé následky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných

vykonaných dôkazov. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou, tzv.
bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba.
Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na
základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. Súd musí
teda zo zákona preskúmať, či skutkové tvrdenia žalobcu sú dôvodné, a pokiaľ ich žalobca v konaní

jednoznačne nepreukáže, nemôžu sa na základe skutkového stavu uvedeného v žalobe domáhať
zaplatenia požadovanej sumy. V sporovom konaní, kde strany stoja proti sebe a majú opačný záujem
na výsledku konania, povinnosť tvrdenia (§ 150 CSP) a povinnosť dôkazná (§ 132 CSP) pre obe strany
sporu sú teda odlišné a celkom samostatné.

30. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako
vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované
právo, musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.
Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V
priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.

31. Skutočnosti a dôkazy, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, nemožno v
zásade pred odvolacím súdom uplatniť (výnimky formuluje § 366 CSP). V civilnom procese sa uplatňuje
tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania a strana
môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu prvoinštančného súdu len v prípade, ak dané

námietky boli už predmetnom posudzovania zo strany tohto súdu. Súd druhej inštancie vystupuje len
ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy či zaoberať sa novými skutočnosťami, ktoré
v prvoinštančnom konaní neboli produkované.32. Z obsahu spisu vyplýva, že 9.3.2011 Y. N. udelil všeobecnú plnú moc F. N. (žalovaná 1.), aby
ho v plnom rozsahu zastupovala vo všetkých právnych úkonoch súvisiacich s predajom nehnuteľnosti
vedené na katastrálnom úrade G., Správa katastra Dunajská Streda, okres Dunajská Streda, obec O.,

katastrálne územie W. zapísané na LV č. XXXX , parc. č. 659/1, 659/2, 660/4, 660/5, a stavba - rodinný
dom súp. č. XXX, na parcele č. 660/5, 659/1 a 659/2. Splnomocnenie udelil najmä na uzavretie zmluvy
o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy , kúpnej zmluvy, uzavretie o podpísanie zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti, návrhu na vklad kúpnej zmluvy do príslušného katastra nehnuteľností, k prebratiu
kúpnej ceny na účet splnomocnenca, prepis energií a médií ako i na všetky ďalšie týmto súvisiace úkony.

Splnomocnenie udelil bez obmedzenia a prehlásil, že si je vedomý právnych následkov generálnej
plnej moci (pravosť podpisu Y. N. bola osvedčená pracovníčkou poverenou notárkou JUDr. Dalmou
Nürnbergerovou). Kúpnu zmluvu, ktorej predmetom je prevod vlastníckych práv k nehnuteľnostiam a
to rodinný dom súp. č. XXX, v O. ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľnosti Katastrálneho úradu v G.
Správa katastra Dunajská Streda, katastrálne územie Mliečno na LV č. XXXX postavený na parcele
reg. C KN č. 660/5, iná budova bez súpisného čísla postavená na parcele registra C KN č. 659/1, iná

budova bez súpisného čísla postavená na parcele reg. C KN č. 659/2, pozemky registra C KN parc.
č. 659/1 - zastavené plochy a nádvoria, parc. č. 659/2 - zastavené plochy a nádvoria, parc. č. 660/4 -
záhrada a parc. č. 660/5 - zastavené plochy a nádvoria, uzavreli dňa 25.5.2011 ako predávajúci Y. N.
(zastúpený F. N.) a F. N., a kupujúcimi Mgr. V. M. a Mgr. F. M.. Účastníci zmluvy sa dohodli na kúpnej
cene 135.000,- Eur, a na jej vyplatené spôsobom: prvá časť kúpnej ceny vo výške 3.000,- Eur zaplatili

kupujúci v hotovosti sprostredkovateľovi predaja, druhú časť kúpnej ceny vo výške 26.000,- Eur zaplatia
kupujúci v deň podpisu kúpnej zmluvy bankovým prevodom na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v
G., a.s., tretiu časť kúpnej ceny vo výške 23.219,93 Eur zodpovedajúcej nároku VÚB a.s. ako záložného
veriteľa voči predávajúcim na základe úverovej zmluvy registračné číslo: 001/079313/06-001/00 zaplatia
kupujúci na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený vo O., a.s., štvrtú časť kúpnej ceny vo

výške 29.285,38 Eur zodpovedajúcej nároku VÚB ako záložného veriteľa voči predávajúcim na základe
úverovej zmluvy registračné číslo: 001/079313-08-002/000 zaplatia kupujúci na č. XXXXXXXXXX/XXXX
vedený vo O., a.s., piatu časť kúpnej ceny vo výške 20.394,62 Eur zodpovedajúcu nároku ŠFRB ako
záložného veriteľa voči predávajúcim zaplatia kupujúci na účet ŠFRB č. XXXXXXXXXX/
XXXX vedený v X. banka M., a.s., šiestu časť kúpnej zmluvy vo výške 33.100,07 Eur zaplatia kupujúci

na účet predávajúcich č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v G., a.s. Uznesením sp. zn. 8D/42/2014, Dnot
64/2014 zo dňa 11.6.2014 bolo konanie v dedičskej veci po poručiteľovi Y. N. (zomrelom dňa13.3.2014)
zastavené podľa § 175h ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Z dedičského spisu po neb. Y. N.
pod č. 8D/42/2014 vyplýva, že nebohý zomrel ako bezmajetný preto bolo dedičské konanie v zmysle
§ 175 písm. h/ ods. 1 (nemajetnosť) zastavené. Z odôvodnenia vyplýva, že do dedičského konania

prihlásilisvojupohľadávkuveriteliaVšeobecnázdravotnápoisťovňaa.s.ztitulunedoplatkovnapoistnom
v celkovej výške 1310,10 eur. Rozvedená manželka, F. N. si prihlásila svoju pohľadávku z titulu
nezaplateného výživného za obdobie od 12/2011 do 2/2014 v celkovej výške 1437,43 Eur a Mesto
Dunajská Streda titulu nedoplatku na miestnom poplatku za komunálne odpady vo výške 27,37 eur.
Sestra poručiteľa L. W. na predbežnom vyšetrení uviedla, že poručiteľ žiaden majetok nezanechal, čo

potvrdil aj Mestský úrad Dunajská Streda dňa 4.6.2014. Dňa 30.8.2006 uzavreli Y. N. ako dlžník a F. N.
akospoludlžníčkasoVšeobecnouúverovoubankou,a.s.akoveriteľomZmluvuoposkytnutíbezúčelovej
flexihypotéky reg. č. 001/079313/06-001/00 s dohodnutou výškou úveru 705.250,- Sk/23.410,01 Eur.
Dňa 9.6.2008 uzavreli Y. N. a F. N. ako dlžníci so Všeobecnou úverovou bankou, a.s. ako veriteľom
Zmluvu o poskytnutí bezúčelovej flexihypotéky reg. č. 001/079313/08-002/00, pričom podľa Prílohy bola

celková čiastka úveru 850.000,- Sk/28.214,83 Eur. Dňa 22.8.2003 uzavreli Y. N. a F. N. so Štátnym
fondom rozvoja bývania Zmluvu o poskytnutí podpory vo forme úver vo výške 700.000,- Sk/23.235,74
Eur.Dňa10.11.2004uzavreliF.N.akodlžníkaY.N.akospoludlžníksveriteľomPrvástavebnásporiteľňa,
a.s. Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere s dohodnutou výškou medziúveru 350.000,-
Sk/11.617,87 Eur.

33.Odvolacísúdkonštatuje,žesúdprvejinštanciepostupovalsprávneakžalobu,ktorásatýkalaurčenia
(veci do dedičstva) ohľadom sumy 31.050,035 Eur s príslušenstvom, ktorú vyčíslil právny predchodca
žalobcu postupom (sumu 62.100,07 Eur t.j. rozdiel sumy 135.000,- Eur kúpnej ceny podľa kúpnej
zmluvy zo dňa 25.5.2011 a sumy 72.899,- Eur vyplatené ťarchy, ktoré viazli na nehnuteľnostiach, ktorý

vydedil dvoma), a ktorá mala predstavovať podiel právneho predchodcu na spoločne nespotrebovaných
finančných prostriedkoch za predaj nehnuteľnosti, zamietol. Avšak vec nesprávne právne posúdil,
keď neskúmal unesenie dôkazného bremena na strane žalobcu, ktorý podľa odvolacieho súdu toto
neuniesol. V prvom rade bolo už na pôvodnom žalobcovi v konaní preukázať, že ku dňu zánikumanželstva, t. j. ku dňu právoplatného rozhodnutia o rozvode (so žalovanou 1.) dňa 1.2.2012, existovali
nespotrebované finančné prostriedky z predaja nehnuteľnosti, ktoré podľa obsahu kúpnej zmluvy zo
dňa 25.5.2011 (okrem iných) v sume 59.100,07 Eur mali kupujúci zaplatiť na účet predávajúcich č.

XXXXXXXXX/XXXX vedený v G., a.s., pričom v konaní strany nespochybnili, že uvedený účet bol
účtom predávajúcich - Y. N. a F. N.. Teda ani následne zo strany žalobcu nebol označený žiaden
dôkaz na preukázanie uvedeného, teda ani dôkaz na preukázanie existencie sumy 31.035,- Eur (napr.
na účte žalovanej 1.) s príslušenstvom ku dňu smrti Y. N. (13.3.2014). Až v prípade, ak by žalobca
existenciu uvedenej sumy preukázal ku dňu zániku manželstva poručiteľa, bolo by na žalovanej 1.

(resp. žalovaných), aby predložili dôkazy preukazujúce opak, resp. že k ich spotrebe došlo na úhradu
spoločných dlhov, resp. dlhov poručiteľa. Odvolací súd má za to, že nemôže sa stať súčasťou dedičstva
pohľadávka, ktorej existencia nebola ku dňu smrti poručiteľa preukázaná (teda niečo čo by mali byť
predmetom vyporiadania BSM).

34. Námietku žalobcu, že žalovaná 1. nemala od nebohého Y. N. žiadne splnomocnenie k tomu, za akú

cenu môže nehnuteľnosť predať, preto ju predať za sumu ako predala nemala, považuje odvolací súd
za nedôvodnú s poukazom na obsah (všeobecnej) plnej moci zo dňa 9.3.2011, označenej už v odseku
32 ako aj záver súdu prvej inštancie, že tvrdenie žalobcu, nevedel čo podpisuje a že splnomocnenie mu
bolo iba podsunuté, je účelové, keď žalobca sa podpisoval aj do knihy osvedčovania pravosti podpisov,
pričom jeho podpis bol overený notárom. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje, že pri zastúpení

na základe plnej moci je potrebné rozlišovať medzi dohodou o plnej moci a samotnou plnou mocou.
Dohoda o plnej moci (splnomocnenie) čiže dohoda o zastúpení je zmluva medzi splnomocniteľom
a splnomocnencom, ktorou sa splnomocnenec zaväzuje zastupovať splnomocniteľa v dohodnutom
rozsahu, poprípade za dohodnutých podmienok. Uzavretím tejto dohody vzniká vnútorný právny
vzťah zastúpenia medzi zastúpeným a splnomocnencom. Plnomocenstvo je jednostranný právny úkon

splnomocniteľa, určený tretej osobe, v ktorom splnomocniteľ prehlasuje, že si zvolil splnomocnenca,
aby ho v rozsahu uvedenom v plnej moci zastupoval. Akékoľvek interné pokyny, príkazy, zákazy,
obmedzenia, či výhrady stanovené v dohode o splnomocnení, avšak nevyjadrené v samotnej plnej moci,
nemajú voči tretím osobám žiadne právna účinky, ibaže sú im známe. S ohľadom na uvedené vyplýva,
že žalobca v konaní nepreukázal existenciu takej dohody o plnej moci so žalovanou 1., v ktorej by

boli dohodnuté konkrétne zmluvné podmienky vo vzťahu ku kúpnej cene. Žiadne zákonné ustanovenie
neobsahuje povinnosť, aby dohoda o plnej moci, resp. plná moc obsahovala aj konkrétne dojednanie
o výške kúpnej ceny, ktorá je podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje aj na to, že samotný žalobca v odvolaní poukázal na postup pôvodného žalobcu, ktorý sa pre
zjednodušenie veci domáhal vyplatenia polovice kúpnej ceny, ktorú si ponechala v plnej výške pre seba

žalovaná 1., po odpočítaní všetkých dlhov, ktoré boli povinní obaja bývalí manželia splatiť, z čoho možno
vyvodiť, že už pôvodný žalobca nenamietal platnosť kúpnej zmluvy zo dňa 25.5.2011, ani skutočnosť,
že časť kúpnej ceny bola použitá na uhradenie spoločných dlhov poručiteľa a žalovanej 1.

35. S ohľadom na uvedené v odseku 34 sa odvolací súd nestotožnil s námietkou, že v odseku 19

odôvodnenia rozsudku okresný súd uvádza nepravdu, že kúpna cena z predaja domu patriaca do BSM
bola spotrebovaná na spoločné dlhy.

36. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou, že odseky 20, 21, 22 napadnutého rozsudku sú
nepreskúmateľné, keďže bližšie ani neuviedol v čom vidí ich nepreskúmateľnosť. V odseku 20 a 21

odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd citoval ustanovenia § 144 a § 145 Občianskeho
zákonníka (druhá hlava časť bezpodielové spoluvlastníctvo), ktoré upravujú vzťahy manželov pri správe
spoločnej veci, bolo to zrejme z dôvodu, že sa zaoberal aj dohodou o plnej moci zo dňa 9.3.2011, ktorá
sa týkala kúpnej zmluvy zo dňa 25.5.2011, ktorou boli prevedené nehnuteľnosti poručiteľa a žalovanej
1., ktoré nadobudli počas manželstva. V odseku 22 odôvodnenia okresný súd označil listinný dôkaz

Dohodu o plnej moci, ktorý je založený na čl. 57 spisu.

37. V odseku 23 odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že okrem dlžôb vrátených
žalovanou 1. mal poručiteľ aj iné dlhy a nedoplatky, s čím sa odvolací súd stotožnil, keďže uvedené
vyplýva z obsahu uznesenia sp. zn. 8D/42/2014, Dnot 64/2014 zo dňa 11.6.2014 označené v odseku 33.

Záversúduprvejinštancie,žežalovaná1.postupovalazákonnýmspôsobomnazákladeplnomocenstva,
pri vrátení spoločných úverov, pôžičiek a dlhov, možno vytknúť len do tej miery, že z dohody o plnej
moci nevyplýva konkrétny spôsob úhrady kúpnej ceny kupujúcimi, čo však nevylučuje možnosť dohody
o úhrade kúpnej ceny spôsobom uvedeným v kúpnej zmluve zo dňa 25.5.2011 (čl. II.).38. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa odseku 3, ak sa súd odkloní od ustálenej

rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

39. Odôvodnenie rozsudku súdu musí mať náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový
postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného
dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery.

V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných
protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov
aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo
vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené
v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.

40. Odvolací súd svojím postupom doplnil právne posúdenie preskúmavanej veci, čím odstránil
stručnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie, uvedením nedošlo k
nesprávnemu procesnému postupu a to k absencii riadneho odôvodnenia rozhodnutia v súlade so
zákonnými požiadavkami (§ 220 ods. 2 CSP) vo vzťahu k odôvodneniu zamietnutia žaloby. Zároveň

podľa odvolacieho súdu teda nedošlo ani k znemožneniu stranám realizovať ich procesné právo na
vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

41. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci
samej vo výroku I., ako aj v časti náhrady trov konania vo výroku II. (osobitne nenapadnutého

osobitnou odvolacou argumentáciou, v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

42. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09

a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalovanej odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

43. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní
sporovej strany, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jej práv. Odvolací súd v tejto

súvislosti upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 218/2010, podľa
ktorého obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť
v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné
konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí
právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a

hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na
to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s
jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním

navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnesadožadovaťnímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).44. Žalovaní majú voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že boli v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešní
a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne im náhradu

trov konania nepriznať (§ 257 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262
ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

45. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).