Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, March 30, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/249/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214211628
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7214211628.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľa H. W., nar.
XX.X.XXXX, bývajúceho v O. - Q. na ulici A. č. X, zastúpeného JUDr. Annou Lacovou, advokátkou
Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ulici Pražskej č. 4, proti manželke navrhovateľa N.
W., nar. X.XX.XXXX, bývajúcej v O. - Q., na ulici A. č.., prechodne bývajúcej v O. na ulici Q. č. XX,
zastúpenej JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou Advokátskej kancelárie na ulici Štúrovej č. 20 v konaní
o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému
C.W.,nar.XX.X.XXXXamaloletejN.W.,nar.XX.X.XXXX,zastúpenýchvkonaníkolíznymopatrovníkom

Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Košiciach o odvolaní navrhovateľa aj manželky navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Košicie II zo dňa 27.4.2016, č.k. 45P 58/2014-221 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok v napadnutom výroku o úprave styku na čas po rozvode tak, že manželka navrhovateľa
je oprávnená stýkať sa s mal. C. a mal. N. každú párnu sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod., každú párnu
nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod., každoročne 25.12. od 9.00 hod. do 18.00 hod., každoročne 2.1.
od 9.00 hod. od. do 18.00 hod. s tým, že manželka navrhovateľa v čase určenom pre styk maloleté
deti prevezme pred ich bydliskom od navrhovateľa a po ukončení styku ich v mieste ich bydliska vráti

navrhovateľovi.

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o povinnosti navrhovateľa zaplatiť štátu náhradu
trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom manželstvo navrhovateľa a manželky navrhovateľa
rozviedol. Na čas po rozvode maloletú N. a maloletého C. zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľa,
ktorý je oprávnený a povinný o maloleté deti sa osobne starať. Rozhodol, že obaja rodičia sú oprávnení
maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Zaviazal manželku navrhovateľa prispievať na výživu

maloletých detí od právoplatnosti rozsudku do budúcna pre maloletú N. 150,- € mesačne a maloletého
C. 200,- € mesačne, ktoré zaviazal manželku navrhovateľa platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
navrhovateľovi. Upravil styk manželky navrhovateľa s maloletými deťmi každú párnu sobotu od 9.00
do 18.00 hod., každú párnu nedeľu od 9.00 do 18.00 hod., každoročne 25.12. toho ktorého roka od
9.00 do 18.00 hod., každý rok od 1.7. do 15.7. denne od 9.00 do 18.00 hod., pričom v stanovenom
čase si manželka navrhovateľa prevezme maloleté deti pred bydliskom navrhovateľa a následne ich
v stanovenom čase na rovnakom mieste navrhovateľovi vráti. Zaviazal navrhovateľa zaplatiť na účet

súdu prvej inštancie z titulu náhrady trov štátu 398,96 € a manželku navrhovateľa 248,96 € do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrhy účastníkov zamietol a rozhodol, že účastníci
nemajú právo na náhradu trov konania.2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, proti výrokom
rozsudku súdu prvej inštancie o úprave styku a náhrady trov štátu. Poukázal na čl. 5 Zákona o rodine v
zmysle,ktoréhozáujemmaloletéhodieťaťajeprvoradýmhľadiskomprirozhodovanívovšetkýchveciach

týkajúcich sa maloletých detí. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňujú
okrem iných hľadiská aj podmienky na zachovanie identity dieťaťa, názor dieťaťa a jeho možné
vystavovanie konfliktu lojality a následnému pocitu viny. Podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s oboma rodičmi, súrodencami a inými blízkymi osobami. Poukázal na to, že rozhodnutie o
úprave styku v čase od 1.7. do 15.7. od 9.00 do 18.00 hod. denne a každoročne nie je možné posúdiť

ako také, ktoré rešpektuje v prvom rade záujem detí. Jedná sa o začiatok prázdnin, oddych, možnosť
kontaktu s kamarátmi, užívanie si voľnosti. Postoj detí k takto určenému styku, keď sa musia podriadiť
režimu, ktorý im nie je vlastný a nijako nemôžu zasiahnuť do jeho priebehu je určite konfrontovaný s
postojom manželky navrhovateľa. Deti a manželka navrhovateľa majú odlišné postoje a záujmy a tieto
môžu vyvolať u detí aj pocit viny. Súdu zo znaleckých posudkov je známe, že matka má vyhranené
záujmy a tieto povyšuje nad záujmy detí a ostatných členov rodiny. V čase určeného styku detí s

matkou nie je ochotná rešpektovať záujmy detí a podriadiť sa potrebám detí. Konkrétne poukázal na
to, že 28.5.2016 mala maloletá N. tanečné vystúpenie, na ktoré ju bolo potrebné odviesť. Manželka
navrhovateľa nebola ochotná sa podriadiť programu dcéry a vynútila si zmenu termínu styku, nakoľko
trvala na tom, že celý súdom určený čas chce stráviť s deťmi bez toho, aby bola nútená sa podriadiť
iným aktivitám detí. Aj uvedené jej konkrétne správanie u detí spôsobuje stres, ktorý nie je bezdôvodný.

Súčasne počas takto určeného styku strávený čas nemôže byť ani racionálne využitý nakoľko už
samotné deti majú odlišné záujmy primerané veku a odlišných kamarátov, iné predstavy o trávení času
napr. N. tanec a C. šport a uvedený čas bude pre deti len časom, keď sa budú musieť podriadiť matke vo
všetkých oblastiach ak sa budú chcieť vyhnúť stresujúcim situáciám. Na základe uvedeného je zrejmé,
že rozhodnutie nezohľadňuje záujmy maloletých detí a je v rozpore so zákonom. Zároveň napadol

aj výrok o náhrade trov štátu. Poukázal na to, že nemal možnosť posúdiť nevyhnutnosť kontrolného
znaleckého dokazovania a nebolo mu doručené vyjadrenie matky k záverom znaleckého dokazovania,
či jej výhrady boli dôvodné, alebo to bola len jej snaha oddialiť rozhodnutie vo veci. Tvrdenie súdu v
odôvodnení uznesenia, že rovnako otec nesúhlasí so závermi znaleckého posudku v celom rozsahu
nie je pravdivé. On podal k posudku PhDr. L. písomné stanovisko, v ktorom uviedol, že k znaleckému

posudku nemá zásadné pripomienky a nesúhlasil len so záverom o doporučení úpravy styku matky s
deťmi. Závery kontrolného znaleckého posudku potvrdili, že dôvody matky boli umelo vyprodukované,
a preto je presvedčený, že trovy druhého znaleckého dokazovania by mala v celom rozsahu uhradiť
manželka navrhovateľa, ktorá navrhla jeho vypracovanie a zapríčinila ich vznik. Na základe uvedeného
navrhol styk matky s deťmi na čas od 1.7. do 15.7. každoročne zrušiť a styk v tomto období neupraviť.

Výrok o povinnosti navrhovateľa nahradiť trovy štátu navrhol zmeniť tak, že obaja účastníci sa budú
podieľať rovným dielom na náhrade trov znaleckého dokazovania za prvý znalecký posudok a náklady
kontrolného znaleckého dokazovania bude hradiť manželka navrhovateľa v celom rozsahu.

3. Manželka navrhovateľa podaným odvolaním navrhla zmeniť výrok o úprave styku s maloletými deťmi

tak, že bude oprávnená stýkať sa s maloletými deťmi každý víkend v právnom týždni od piatka 17.00
hod. do nedele 18.00 hod., každoročne počas vianočných prázdnin od 25.12. od 10.00 hod. do 26.12.
18.00 hod., 2.1. od 10.00 hod. do 4.1. do 18.00 hod.. Počas letných prázdnin v párnom roku od 15.7.
od 10.00 hod. do 31.7. do 18.00 hod. v nepárnom roku od 1.8. od 10.00 hod. do 15.8. do 18.00 hod..
Navrhovateľa navrhla zaviazať maloleté deti na styk pripraviť a odovzdať ich manželke navrhovateľa

pred svojim bydliskom v čase určenom pre začiatok styku a manželku navrhovateľa navrhla zaviazať
povinnosťou zaviazať maloleté deti navrhovateľovi odovzdať na rovnakom mieste v čase určenom pre
koniec styku. Poukázala na to, že nesúhlasí s dôvodmi napadnutého rozsudku, pretože vo vzťahu k
znaleckému posudku PhDr. Q. S., PhD. vyjadrila výhrady, ktoré odôvodnila konkrétnymi argumentmi
založenými na obsahu znaleckého posudku. Poukázala na skutočnosť, že znalkyňa nemala možnosť

sledovať interakciu jej a maloletých detí. Vyjadrila presvedčenie, že takáto diagnostická metóda by
poskytla cenné podklady, ktoré by bolo možné konfrontovať s výsledkami iných diagnostických techník.
Konštatovala, že v priebehu celého súdneho konania nebolo vykonané žiadne dokazovanie ani zistenie,
ktoré by vychádzalo z pozorovanej vzájomnej interakcie jej a maloletých detí a znalecké posudky ako
aj stanovisko kolízneho opatrovníka boli založené na deklarovaní určitého postoja maloletých detí bez

toho aby, či už znalkyne, alebo kolízny opatrovník mali možnosť vnímať spôsob komunikácie a to
verbálnej, či neverbálnej medzi ňou a maloletými deťmi. Na situácie, keď je reprodukovaná ako zistená
skutočnosť, že maloleté deti nemajú o styk s ňou záujem, alebo ho dokonca odmietajú považuje taký
postup za jeden z dôvodov, pre ktoré súd dospel k nesprávnemu rozhodnutiu. Poukázala na to, žeznalecký posudok Dr. S. o neexistencii hlbších citových a emocionálnych väzieb k nej nie je založený
na nejakých identifikovateľných diagnostických metódach. Preto ako už poukázala vo vyjadrení zo
dňa 30.3.2016 trpí mierou nepreskúmateľnosti, nezrozumiteľnosti prejavu kopírovania iných písomností

táto znalkyňa a na jeho základe nemožno urobiť vecne správny a zdôvodnený záver o vzťahu detí
k nej ani o štruktúre jej osobností, či jej prejavoch. Konštatovala, že môže pripustiť, že v situácii
rozpadajúceho sa manželstva nedokázala zvládnuť napätie, ktoré prežívala a nevhodne reagovala na
bežné výchovné problémy, ku ktorým pri výchove detí dochádza v každej rodine. V priebehu konania
sa s touto životnou situáciou vyrovnala a jej záujem sa sústreďuje na to, aby mohla v čo najširšej miere

sa podieľať na výchove detí a rozvíjať ich vzájomné vzťahy tak, aby to mohlo byť v najlepšom záujme
detí. Konštatovala, že od nariadenia predbežného opatrenia sa stretáva s maloletými deťmi dvakrát za
mesiac na päť hodín. Napriek tomu, že prejavila záujem stretávať sa s deťmi vo väčšom rozsahu, deti
takúto myšlienku pri rozhovore s ňou neodmietali, ale nebolo jej to navrhovateľom umožnené. Vyjadrila
presvedčenie, že v obmedzenom čase na možnosť stretávania s maloletými deťmi nedošlo z jej strany k
žiadnemusprávaniu,ktorébymohloudetíupevniťobavyzjejvýbušnéhosprávania.Uviedla,ževzmysle

znaleckého posudku PhDr. Ľ. L. je konštatované, že je schopná sebareflexie a vzťah s maloletými deťmi
je pre ňu prvoradý. Rozpad manželstva a rodiny už zvládla a s rozpadom spolužitia sa vyrovnala. Všetky
jej aktivity vo vzťahu k navrhovateľovi sa týkajú maloletých detí a v súčasnosti neexistujú okolnosti,
ktoré by ju takýmto spôsobom zaťažovali za situácie, ktorá ani pre deti ani pre ňu nebola ľahká avšak
sa z nej poučila. Z ničoho v konaní nevyšlo najavo, žeby v súčasnosti v jej správaní sa objavili prejavy,

ktoré by deti emočne zneisťovali, preto úprava styku s maloletými deťmi nie je v najlepšom záujme
maloletých detí. Súhlasí s povinnosťou rešpektovať názor maloletých detí, ale aj názor dieťaťa musí
byť zdôvodnený a musí vychádzať z autentických dôvodov na strane dieťaťa, ktoré by umožnili súdu
zohľadniť ho ako akceptovateľný a založený na dôvodoch, ktoré možno považovať za určujúce pre
záujem maloletého dieťaťa. Vyjadrila presvedčenie, že v súčasnosti prezentovaný záujem maloletých

detí o pre nich akceptovateľnom rozsahu styku s ňou nie je založený na žiadnych skutočne existujúcich
dôvodoch. Uviedla, že tento názor nezohľadňuje aj deťmi anticipovaný postoj navrhovateľa a ich nechuť
vystaviť sa konfliktu lojality a následnému pocitu viny a inými dôvodmi preto za postojmi detí by mohla
byť len neochota obetovať svoj voľný čas na styk s ňou, pretože deti pri preberaní maloletých detí, či
už je otec prítomný alebo nie, je zrejmé, že deti svoje správanie prispôsobujú otcovi, či už vysloveným

alebo nevysloveným očakávaniam. Konštatovala, že večerný odchod domov a opätovný ranný začiatok
styku, teda odvoz z miesta ich bydliska spôsobuje pre deti zbytočné a nedôvodné nepohodlie, ktorému
ich nechce vystaviť. Na druhej strane navrhuje upraviť styk tak, aby bolo umožnené naplánovať si
aktivity aj mimo bydliska bez tlaku, že sa v určitom konkrétnom čase deti musia vrátiť k navrhovateľovi.
Konštatovala, že úprava styku je v prirodzenom súlade s povahou vianočných sviatkov a vianočných

prázdnin, ako aj letných prázdnin a podľa jej názoru neexistuje dôvod, pre ktorý by s maloletými
deťmi nemohla stráviť čas aspoň v takom rozsahu ako to navrhla v petite odvolania. Konštatovala, že
jednodňové stretávanie s deťmi počas dvoch týždňov s každodenným prespatím u otca je pre deti
rozhodne spôsobom styku, ktorý ich bude viac zaťažovať ako obohacovať. Uviedla, že čas letných
prázdnin sa pre deti spája s predstavou dovolenky, či dlhšieho pobytu mimo domova a takto budú

deti vystavené povinnosti stráviť v priebehu dvoch týždňov každý deň bez toho, aby im bol ponúknutý
atraktívny spôsob prežitia týchto dvoch týždňov a vyslovila obavu, že to vzbudí u detí skôr odpor.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení sa k odvolaniu rodičov konštatoval, že sa stotožňuje s rozsahom a
spôsobom výkonu styku v čase letných prázdnin s výnimkou stanovených termínov stretnutí. Z dôvodu

zistenia narušeného vzťahu matky s deťmi odporúča, aby manželka navrhovateľa bola oprávnená
sa s deťmi stýkať každoročne od 10.7. do 17.7. denne od 9.00 hod. do 18.00 hod., každoročne
od 10.8. do 17.8. denne od 9.00 hod. do 18.00 hod., pričom ich v stanovenom čase prevezme
pred ich bydliskom a následne ich v stanovenom čase na rovnakom mieste odovzdá. Stanovisko k
odvolaniu odôvodnil zistenými neštandardnými vzťahmi medzi účastníkmi styku, ktoré sú evidentným

dôsledkomneprimeranýchvýchovnýchpostupov -reakcií matkyvbežnýchsituáciách,aleajdôsledkom
matrimoniálnych sporov - konfliktov medzi rodičmi, ktoré deti počas celého konania vnímali a o ich
okolnostiach nim boli obidvoma rodičmi viac, či menej informovaní. Vyslovil názor a odôvodnil ho
aj všeobecne známym ustanovením, že deti majú právo na úpravu - udržanie fungujúceho vzťahu
k obidvom rodičom, pričom kvalita podmienok stretnutí je dokázateľne determinovaná adekvátnym

výchovným usmerňovaním a motiváciou zo strany rodiča, ktorý vykonáva ich osobnú starostlivosť za
akceptovania súčasných psychických, sociálnych dispozícií a potrieb maloletých detí, že je v záujme ich
zdravého vývinu zabezpečenie ich pravidelného osobného kontaktu s matkou.5. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu manželky navrhovateľa poukázal na to, že konštatácia manželky
navrhovateľa o nevykonaní dôkazu o pozorovaní vzájomnej interakcie s maloletými deťmi vníma len
ako zastierací prejav, že má o deti záujem, a že chce s nimi stráviť čas a v jej správaní došlo vo

vzťahu k deťom k zásadnej zmene. Konštatoval, že manželka navrhovateľa počas dlhého obdobia
trvania súdneho sporu neprejavila záujem o práva výchovy detí a nedomáhala sa ani v tomto
odvolaní, neprejavila záujem podieľať sa na styku s nimi počas školského roka, keď je potrebné deti
viac usmerňovať, vychovávať, pracovať s nimi a neprejavila ani záujem na podieľaní sa pri plnení
povinností v širšom rozsahu a to nie len vo forme súdom určeného výživného, ale aj na povinnostiach,

ktoré súvisia s ich všestranným rozvojom napr. učením, športom, pestovaním návykov a podobne. Jej
vyjadrenie, že jej úlohou nie je robiť deťom zabávačku, či predbiehať sa v snahe vyhovieť každému ich
najmalichernejšiemu želaniu, len aby ich proti sebe nepopudila je v rozpore s jej faktickým konaním,
o ktorom predložil súdu dôkaz v odvolaní zo dňa 14.6.2016 konkrétne, keď manželka navrhovateľa
nebola ochotná podriadiť sa programu detí ale vynútila si zmenu termínu styku, aby si mohla čas s
deťmi naplánovať sama. Uvedené jej správanie svedčí o tom, že práve ona je tou dominantnou vo

vzťahu, že sa musí vo všetkých detailoch vyhovieť jej názoru a práve striktné dodržiavanie jej plánov
šestnásťročnýmsynomjetakmernemožnéasynsapodriadilenpreto,abysamatkananehonehnevala,
teda pre pocit viny z jeho strany a predchádzanie negatívnych prejavov správania sa zo strany manželky
navrhovateľa. Konštatoval, že maloletý C. je vo veku blízkom dospelosti, príkazy šestnásťročný mladý
človek neakceptuje skôr spôsobia škody ako by ich napravili. Aj z uvedeného pohľadu on je ten, ktorý

počúva svoje deti, má s nimi výborný vzťah, deti sa mu zdôverujú, jedná s nimi na úrovni ich veku
a vyspelosti a žiada, aby odvolací súd zohľadnil záujem detí a neukladal im povinnosti, ktoré nemajú
byť povinnosťou ale samozrejmosťou vyplývajúcou z láskyplného vzťahu rodiča a dieťaťa a nie z
direktívneho súdneho rozhodnutia.

6. Navrhovateľ vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka poukázal na prvoradý záujem maloletých
detí, ktorý je prvotný a či sa stretnú v prvom alebo v druhom týždni v mesiaci nemôže mať žiadny
vplyv na psychický stav detí. S návrhom manželky navrhovateľa na zmenu termínu styku s ktorým
kolízny opatrovník súhlasí sa nestotožňuje. Cez prázdniny nie je možné určiť pevný a už vôbec
nie dôverne známy režim šestnásťročnému synovi a dvanásťročnej dcére. Konštatoval, že kolízny

opatrovník pravdepodobne opomenul zohľadniť význam vyjadrenia manželky navrhovateľa, že chápe,
že na začiatku prázdnin by si mali maloleté deti oddýchnuť, keď sama nemá skutočne záujem o deti
a nevie si predstaviť svoju celodennú starostlivosť. Vo svojom odvolaní manželka navrhovateľa tvrdí,
že matka nemá úlohu robiť deťom zabávačku s čím súhlasí, no do pozornosti súdu dáva skutočnosť,
že počas júna a júla 2016 matka ani raz nezobrala deti k sebe domov. Neustále sa snaží im vytvárať

program, ktorému sa deti musia podriadiť bez zohľadnenia ich názoru, preto takto stanovený styk nie je
v záujme detí a v žiadnom prípade neobnoví kladný vzťah medzi matkou a deťmi.

7. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny
poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 CSP) a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon

č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9.Podľaust.§2ods.1CMP,nakonaniapodľatohtozákonasapoužijúustanoveniaCivilnéhosporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak

10. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11. Podľa ust. § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

12. Výroky rozsudku súdu prvej inštancie o rozvode manželstva, výchove, zastupovaní maloletých detí
a spravovaní ich majetku, o výživnom a povinnosti manželky navrhovateľa nahradiť štátu trovy konaniaodvolaním napadnuté neboli, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom odvolacieho konania
(ust. § 367 ods. 2 CSP).

13. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o úprave styku, ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo, podľa § 365 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP
a contrario v rozsahu danom ust. § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd
prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci a použil správne ustanovenie Zákona o rodine vzťahujúce
sa na predmet konania, ale nesprávne ich aplikoval na zistený skutkový stav, teda nesprávne právne

posúdil vec pri úprave styku matky s maloletými deťmi. Odvolací súd zdôrazňuje, že právo styku rodiča
s dieťaťom je novým právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa rozhodnutím súdu
zverené do osobnej starostlivosti. Rodičovské práva a povinnosti druhého rodiča (ktorému dieťa nie je
zverené do osobnej starostlivosti) zostávajú v nezmenenom rozsahu zachované. Priestor na realizáciu
týchto rodičovských práv a povinností a na výchovné pôsobenie na dieťa má rodič práve v čase styku
s dieťaťom. Právo styku rodiča s dieťaťom korešponduje s právom dieťaťa poznať svojich rodičov a

právom na ich starostlivosť, ako aj právom dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov, v súlade
so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov podľa článku 7 a 8 Dohovoru o právach dieťaťa. Pri
úprave styku je zásadne potrebné vychádzať z toho, že ak rodičia nie sú schopní dohodnúť sa na úprave
styku, upraví styk autoritatívne súd s prihliadnutím predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, ktorým
je jeho zdravý psychický a fyzický vývoj, zohľadňujúc vek dieťaťa a jeho zdravotný stav, prípadne školskú

dochádzku, mimoškolskú činnosť, vzdialenosť bydlísk rodičov, pracovné zaťaženie rodičov a podobne
tak, aby aj z týchto aspektov bol určený styk úspešne realizovateľný. Pre akékoľvek rozhodnutie súdu
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je podstatným posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa,
pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci, pričom záujem maloletého dieťaťa nie je
možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s

ich predstavou o výkone ich rodičovských práv a povinností. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že vzťah
dieťaťa a rodiča je prirodzeným biologickým vzťahom a každé dieťa potrebuje pre zdravý vývoj pocit
spolupatričnosti nielen so svojím otcom, ale aj so svojou matkou, pretože len ich vzájomné pozitívne
pôsobenie v rámci výchovného procesu dáva záruku riadneho vývoja dieťaťa.

14. Výnimkou zo všetkých pravidiel o povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je prípad,
kedy záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasné stretávanie s jedným z rodičov obmedzené alebo
úplne zakázané. Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností,
ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa. Tieto musia byť natoľko závažné, že
ochrana záujmu dieťaťa vyvolala potrebu obmedziť prirodzený kontakt. Jediným kritériom pre vyslovenie

obmedzenia alebo zákazu styku je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z
ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Obmedzenie styku znamená, že autoritatívnym rozhodnutím buď
obmedzí rodičovi jeho stretávanie s dieťaťom pod hranicu štandardnej úpravy alebo obmedzí stretávanie
s rodičom iným spôsobom napríklad obmedzením na konkrétne miesto alebo obmedzenie spočívajúce
v prítomnosti tretej osoby pri stretávaní.

15. Odvolací súd po preskúmaní všetkých relevantných skutočností týkajúcich sa predmetu konania o
úprave styku maloletých detí s manželkou navrhovateľa dospel k odlišnému právnemu záveru ako súd
prvej inštancie o úprave styku matky s maloletými deťmi počas prázdnin, pretože za daných okolností
rešpektujúc potreby maloletých detí a ich názor na frekvenciu a rozsah vzájomných stretnutí s matkou,

keďže deti sú vo veku, kedy sú schopné vyjadrovať samostatne svoj názor (§ 43 ods. 1 Zákona o
rodine), nakoľko maloleté deti opakovane aj pred znalcom, aj pred kolíznym opatrovníkom prezentovali
svoje stanovisko k úprave styku a žiadali ho upraviť v rozsahu, v akom sa doposiaľ stretávajú so svojou
matkou. V tomto prejednávanom prípade bolo potrebné dostatočne zohľadniť existujúce pomery rodičov,
vek maloletých detí a rešpektujúc ich najlepší záujem, keďže obe deti sú vo veku intenzívneho rastu a

vývoja, kedy je potrebné prihliadať predovšetkým na záujem maloletých detí, ktorý je okrem ich zdravého
psychického a fyzického vývoja zohľadňujúc ich vek a zdravotný stav prihliadať aj na prípravu na
vyučovanie, mimoškolskú činnosť, rôzne záujmové krúžky a aktivity, aby aj z týchto aspektov bol určený
styk úspešne realizovateľný. Pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave styku je podstatným posúdenie
najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci,

pričom záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich
výchovného pôsobenia v predmetnej veci, pokiaľ bolo zistené z vykonaného dokazovania, že vzťah
maloletých detí k matke je čiastočne narušený s vysokou pravdepodobnosťou pre problémy matky,
ktorá ako to vyplýva zo znaleckého dokazovania má vyhranené záujmy, ktoré povyšuje nad záujmymaloletých detí a často volí nevhodné výchovné postoje, reaguje nestabilne - nadmernou afektívnou
výbušnosťou, podráždenosťou, malou sebakontrolou a nepredvídanými reakciami, čo psychiku detí
nadmerne zaťažuje, a preto je v najlepšom záujme maloletých detí, najmä s prihliadnutím na ich

prejavenú vôľu pokračovať v styku detí s matkou bez prespávania a upravil styk aj 2.1. každý rok,
pretože je v súlade s povahou vianočných a novoročných sviatkov. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii
matky týkajúcej sa znaleckého dokazovania odvolací súd poukazuje na to, že znalecký posudok je
len jedným z dôkazných prostriedkov, ktorý má rovnakú silu ako ostatné dôkazy, nie je možné ho
priorizovať a ako každý dôkaz hodnotiť jednotlivo v súvislosti s ďalšími vykonanými dôkazmi. Znalecké

dokazovanie je možné nariadiť len na zistenie skutočnosti, na ktoré sú potrebné odborné znalosti a
znalcovi nepatrí zásadne právo vyjadrovať názor na prejednávanú vec, prípadne navrhovať úpravu
pomerov účastníkov konania. Súd v rámci hodnotenia dôkazov nie je oprávnený posudzovať znalecký
posudok z hľadiska odborných záverov, pretože k tomu nemá požadované odborné znalosti. Na druhej
strane nemusí akceptovať závery znalca, ak tieto nezodpovedajú skutkovým zisteniam, resp. sú v
rozpore so zásadami logiky, prípadne prekračujú rámec odborného posúdenia. Odvolací súd konštatuje,

že závery znaleckého dokazovania sú logické, presvedčivé a zodpovedajúce aj ostatným skutkovým
zisteniam a o ich správnosti nemal pochybnosti odvolací súd. So zreteľom na narušené vzťahy medzi
maloletýmideťmiamatkouanajmäsohľadomnanajlepšízáujemmaloletýchdetíaichprejavenúvôľuje
možné dospieť k záveru, že v súčasnosti nie sú splnené podmienky na úpravu styku matky s maloletými
deťmi podľa jej návrhu. Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade bol zohľadnený predovšetkým

záujem maloletých detí, čo však neznamená, že v budúcnosti nebude možné, ak dôjde k spontánnemu
zlepšeniu ich vzájomných vzťahov upraviť styk aj v širšom rozsahu. Vzhľadom na uvedené odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o úprave styku podľa § 388 CSP zmenil a upravil
styk matky s maloletými deťmi tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

16. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

17. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

18. Odvolací súd preskúmal napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách štátu a dospel k
rovnakémuprávnemuzáveruakosúdprvejinštancie,žeštátmáprávovočiobidvomrodičomnanáhradu

trov konania v rozsahu jednej polovice k celku, ktoré vyplatil za znalecké dokazovanie za dva znalecké
posudky presne špecifikované v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd
konštatuje, že súd prvej inštancie správne postupoval, ak rozdelil trovy za znalecké dokazovanie medzi
matku a oca, pretože dokazovanie bolo nariadené v nesporovom konaní, kde sa miera zavinenia vzniku
trov neskúma, avšak správne skúmal súd prvej inštancie, či je splnená aj druhá zákonná podmienka pri

rozhodovaní o náhrade trov konania, t.j. či účastníci konania spĺňajú predpoklady pre oslobodenie od
súdnych poplatkov. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie
o trovách štátu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia
sa stotožnil s jeho odôvodnením, nakoľko znalecké dokazovania boli nariadené vzhľadom na rozporné
tvrdenia rodičov za účelom zistenia najlepšieho záujmu maloletých detí.

19. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ust. § 57 CMP tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože návrh na ich priznanie nebol
predložený.

20. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).